1.vyjadruje hlbokú sústrasť a solidaritu obetiam, ich rodinám, ako aj ľuďom a komunitám postihnutým pretrvávajúcimi extrémnymi javmi počasia a vážnymi povodňami v strednej a východnej Európe vrátane Česka, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska, Rumunska a Slovenska;

2.oceňuje neúnavné úsilie a odhodlanie profesionálnych a dobrovoľníckych hasičských zborov, záchranných organizácií, dobrovoľníkov a armády v krajinách postihnutých povodňami a inými prírodnými katastrofami v celej Európe, ako aj národných, regionálnych a miestnych orgánov a občanov, ktorí riskovali svoje životy s cieľom zachrániť iných a chrániť domovy a infraštruktúru; zdôrazňuje skutočnosť, že záchranné služby zohrali kľúčovú úlohu pri záchrane životov, evakuácii zraniteľných oblastí a ochrane majetku v často ťažkých podmienkach a že ich neúnavné úsilie a ochota konať, a to aj v ohrození vlastného života, boli kľúčové pri obmedzovaní následkov katastrofy;

3.vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcou intenzitou a frekvenciou extrémnych javov počasia v EÚ a na celom svete vrátane extrémnych zrážok a rozsiahlych povodní, vĺn horúčav a prírodných požiarov a nad ich vážnymi priamymi vplyvmi na ľudské zdravie a zdravie zvierat, živobytie, bývanie, infraštruktúru, hospodárstvo, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť a ekosystémy; poukazuje na súvislosť medzi zmenou klímy a extrémnymi prejavmi počasia a zdôrazňuje, že je dôležité riešiť toto prepojenie účinným a súdržným spôsobom posilnením kolektívnej reakcie na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni prostredníctvom účinných opatrení v oblasti civilnej ochrany a adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania s cieľom chrániť ľudí, zdroje ich živobytie, hospodárstvo a ekosystémy;

4.zdôrazňuje, že realizácia dlhodobého cieľa Parížskej dohody si vyžaduje spoločné úsilie a ďalšie kroky všetkých zúčastnených krajín; naliehavo vyzýva všetky strany Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy vrátane EÚ, aby nadviazali na globálne úsilie dohodnuté v rozhodnutí o globálnom hodnotení prostredníctvom ambiciózneho vykonávania a rozšírenia vnútroštátne stanovených príspevkov v súlade s dlhodobým cieľom Parížskej dohody; pripomína, že ak chce EÚ dosiahnuť tento dlhodobý cieľ, musí v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy pokračovať vo svojom úsilí o zmiernenie zmeny klímy a o adaptáciu na ňu s cieľom posilniť odolnosť;

5.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli pripravené bezodkladne podporiť každý členský štát, ktorý požiada o núdzovú pomoc v rámci UCPM; víta prísľub ukrajinskej vlády poslať EÚ na pomoc personál a vybavenie záchranných zložiek;

6.zdôrazňuje, že UCPM treba poskytnúť dostatočné a posilnené zdroje s cieľom zvýšiť pripravenosť a zlepšiť budovanie kapacít; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že rozpočet pre UCPM (rescEU) bol znížený o 37 miliónov EUR (v záväzkoch) a o 154,9 milióna EUR (v platbách); žiada, aby sa na príslušné rozpočtové riadky a v nasledujúcom VFR vyčlenili dodatočné finančné prostriedky; vyzýva Komisiu, aby zvážila začlenenie znižovania a riadenia rizika katastrof do príslušných programov financovania EÚ vzhľadom na to, že všetky rozpočtové prostriedky vynaložené v tejto oblasti zabránia značným výdavkom na reakciu a obnovu;

7.vyzýva Komisiu, aby nadviazala na svoje odporúčania v oznámení z 29. mája 2024 a predložila konkrétne návrhy na posilnenie kapacít operačnej reakcie UCPM; žiada Komisiu, aby v prvom roku svojho mandátu urýchlene dokončila svoje plánované preskúmanie UCPM vrátane jeho Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie a aby predložila konkrétne opatrenia na ďalšie posilnenie a rozvoj kolektívnej schopnosti EÚ reagovať na prírodné katastrofy, ako je vytvorenie jednotky civilnej ochrany EÚ pre strategické zásoby potravín, vody, liekov a zdravotníckeho vybavenia, podpora zavádzania mobilných nástrojov včasného varovania pre občanov, spoločné zadávanie nových verejných zákaziek na modernizáciu prostriedkov civilnej ochrany a podpora programov zameraných na zabezpečovanie odbornej prípravy, vybavenia a výmen dobrovoľníckych služieb civilnej ochrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili zriadenie novej stálej flotily rescEU a zabezpečili, aby jej boli poskytnuté primerané rozpočtové prostriedky;

8.žiada, aby sa postihnutým krajinám poskytla okamžitá finančná a technická pomoc EÚ;

9.naliehavo vyzýva na aktiváciu krízovej rezervy SPP s cieľom zmierniť vážne straty, ktoré utrpelo odvetvie poľnohospodárstva v dôsledku prírodných katastrof;

10.vyzýva na aktiváciu mechanizmov, ako je FSEÚ; domnieva sa však, že rozpočet FSEÚ by mal zodpovedať rastúcemu počtu a závažnosti prírodných katastrof v celej Európe; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila rozpočet európskej rezervy na solidaritu (ESR); naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možné spôsoby urýchlenia mobilizácie FSEÚ; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť primerané financovanie FSEÚ v rámci budúceho VFR; ďalej zdôrazňuje potrebu primeranej flexibility v prípadoch, keď prijímajúce krajiny a regióny čelia opodstatneným oneskoreniam a problémom pri podávaní žiadostí o pridelenie finančných prostriedkov a ich využívaní; okrem toho požaduje, aby sa vytvoril rozpočtový riadok na núdzové financovanie s cieľom uľahčiť rýchlu obnovu postihnutých oblastí, infraštruktúry a živobytia, ako aj investície do preventívnych opatrení na zníženie vplyvov budúcich extrémnych prejavov počasia;

11.vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú a finančnú podporu regiónom neúmerne postihnutým prírodnými katastrofami zhoršenými zmenou klímy, a to aj prostredníctvom nástrojov politiky súdržnosti, a zabezpečila, aby sa v úsilí o zvýšenie odolnosti proti zmene klímy a pripravenosti na katastrofy nezabudlo na žiadny členský štát ani región; poukazuje na to, že je dôležité čo najrýchlejšie, najjednoduchšie a najflexibilnejšie sprístupňovať pomoc a finančné zdroje v postihnutých oblastiach;

12.konštatuje, že výrazné zvýšenie zálohových platieb z FSEÚ by členským štátom umožnilo účinnejšie a rýchlejšie reagovať na katastrofy, najmä v menej rozvinutých regiónoch, kde je potrebná okamžitá pomoc; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možné spôsoby urýchlenia mobilizácie FSEÚ, najmä zmenou súčasných pravidiel, a aby zvážila poskytnutie vyšších zálohových platieb žiadajúcim krajinám;

13.dôrazne podporuje zvýšené investície EÚ do regionálnej a miestnej odolnosti v budúcom VFR, najmä v kontexte politiky súdržnosti; uznáva, že v kontexte regionálneho financovania je potrebná integrovaná odolnosť voči kríze, aby sa zabezpečili dodatočné investície do projektov, ktoré boli poškodené alebo zničené ešte pred ich úplnou realizáciou; navrhuje, aby sa v rámci politiky súdržnosti vytvorila osobitná prioritná os, ktorá by miestnym a regionálnym orgánom umožnila riešiť vznikajúce priority v procese zdola nahor, ktorý by bol iniciovaný na nižšej ako národnej úrovni; domnieva sa, že kľúčovou zásadou by mal byť investičný prístup prispôsobený konkrétnym potrebám v teréne;

14.uznáva, že budúca politika súdržnosti EÚ by sa mala ešte viac zameriavať na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; žiada preto, aby sa investície do adaptácie na zmenu klímy a prevencie a pripravenosti na katastrofy zaručili buď prostredníctvom osobitného politického cieľa alebo osobitnej prioritnej osi v rámci regionálneho rozvoja a celkového rámca politiky súdržnosti, tematickej koncentrácie alebo osobitnej podmienky na riešenie vznikajúcich priorít procesom zdola nahor, aby sa zabezpečili udržateľné investície do miestnej, regionálnej a národnej infraštruktúry a riadenie rizík v menej rozvinutých mestských a vidieckych oblastiach vrátane pohraničných regiónov, ostrovov a najvzdialenejších regiónov;

15.zdôrazňuje význam navrhovania a udržiavania programov a opatrení EÚ presne zameraných na regióny s vyšším rizikom prírodných katastrof; uznáva potrebu zabudovanej krízovej flexibility v kontexte regionálneho financovania;

16.domnieva sa, že regionálne investície z rozpočtu EÚ by mali zostať v rámci zdieľaného riadenia, pokiaľ ide o programovanie a vykonávanie, aby mohli reagovať na potreby členských štátov, regiónov a mestských, vidieckych a vzdialených regiónov, najmä s cieľom umožniť mestským a vidieckym oblastiam vyrovnať sa s novými výzvami, ako sú povodne;

17.zdôrazňuje, že medzi členskými štátmi existujú rozdiely, pokiaľ ide o právomoci miestnych a regionálnych orgánov; pripomína, že miestne a regionálne samosprávy sú základnými aktérmi pri plánovaní, príprave a realizácii projektov, ktoré by mali prispievať k adaptácii na zmenu klímy, prevencii rizík a pripravenosti na ňu v praxi; vyzýva na posilnenie miestneho prístupu, aby sa pripravenosť na katastrofy a ich riadenie priblížili k regionálnej a miestnej úrovni;

18.zdôrazňuje, že regionálna politika EÚ zásadne prispela k rozvoju zodpovedajúcich kapacít miestnych a regionálnych orgánov, a žiada, aby sa posilnila ich úloha; zdôrazňuje, že technické, finančné a administratívne kapacity sú nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby riadiace orgány a miestne a regionálne orgány získali technické znalosti, najmä o zmene klímy, ktoré môžu využiť pri plánovaní a riadení miest a vidieka; je presvedčený, že sa tým zlepší vypracovanie a hodnotenie návrhov projektov a umožní sa efektívnejšie prideľovanie zdrojov a uspokojivé plnenie rozpočtu bez výrazného rizika rušenia viazanosti investícií EÚ;

19.žiada, aby sa existujúce programy technickej pomoci a poradenstva osobitne zameriavali na menšie obce a cezhraničné, vzdialené a vidiecke regióny, ako aj na najvzdialenejšie a ostrovné regióny, aby sa im pomohlo čeliť novým výzvam, ako je zelená transformácia a zmena klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nástrojov technickej pomoci, ktoré vznikajú na základe spolupráce Európskej investičnej banky a Komisie; vyzýva na cielenú podporu vo forme 100 % financovania z EÚ na budovanie technických, finančných a administratívnych kapacít, vypracovanie a prípravu projektov, identifikáciu a budovanie zásobníka projektov, ako aj schopnosti strategického plánovania vrátane plánovacích nástrojov;

20.vyzýva na ďalšie zapojenie iniciatív Komisie, ako je Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, do procesu navrhovania a vykonávania novej generácie investícií do pripravenosti na katastrofy; uznáva, že podpora politiky a jej realizácie určená starostom a miestnym orgánom prináša výrazne lepšie výsledky v súvislosti s realizáciou politiky;

21.nabáda na posilnenie rámcov regionálnej spolupráce medzi krajinami strednej a východnej Európy a na využívanie medzinárodných odborných znalostí na podporu úsilia o rekonštrukciu a obnovu s cieľom podporiť spoločné stratégie zvládania katastrof, vymieňať si najlepšie postupy a zlepšovať cezhraničné hospodárenie s vodou;

22.vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila európsky plán adaptácie na zmenu klímy, ktorý oznámila ako súčasť politických usmernení pre budúcu Európsku komisiu na roky 2024 – 2029, vrátane konkrétnych legislatívnych návrhov s cieľom koordinovať úsilie o posilnenie adaptácie a odolnosti v súlade s cieľmi európskeho právneho predpisu v oblasti klímy a Parížskej dohody v záujme posilnenia odolnosti našich spoločností a prispôsobenia sa vplyvom zmeny klímy, zabezpečenia pravidelných vedecky podložených posúdení rizík, merateľných cieľov v oblasti odolnosti a podpory a koordinácie opatrení členských štátov v oblasti pripravenosti, plánovania a cezhraničnej spolupráce;

23.v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba ďalej naliehavo investovať do manažmentu povodní a opatrení na predchádzanie rizikám vrátane zlepšených systémov včasného varovania, systémov monitorovania v reálnom čase, infraštruktúry manažmentu povodní a riešení inšpirovaných prírodou, ako aj dlhodobých investícií do zelenej a modrej infraštruktúry, napríklad uvoľnením väčšieho priestoru pre potoky a rieky obnovením prírodných záplavových území a pôvodných riečíšť, mokradí a lesov a zlepšením zadržiavania vody obnovením vodozádržnej funkcie krajiny; žiada, aby sa využili všetky potenciálne synergie medzi plánovacími nástrojmi, ktoré vyvíjajú členské štáty, napríklad plánmi prirodzenej obnovy, plánmi pôdnych okrskov, integrovanými plánmi riadenia podľa smernice o čistení komunálnych odpadových vôd Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1991/271/oj. a riadením povodňových rizík, pričom by sa malo zabrániť nesprávnej adaptácii;

24.v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby obmedzila byrokratické prekážky a urýchlila postupy schvaľovania opráv a výstavby infraštruktúry manažmentu povodní a riešení inšpirovaných prírodou, aby sa mohli bez zbytočných prieťahov vykonať naliehavo potrebné ochranné opatrenia; zdôrazňuje, že si to vyžaduje časovo efektívnejšie postupy, presne vymedzené zodpovednosti a jasný dôraz na potrebné stavebné opatrenia;

25.zdôrazňuje niekoľko príkladov úspešných opatrení na prevenciu a ochranu pred povodňami, často s podporou z fondov EÚ, ktoré pomohli niektorým regiónom a komunitám chrániť sa pred najhoršími vplyvmi prebiehajúcich záplav, ako je nádrž Racibórz Dolny a okolité suché poldre v Poľsku, ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obmedzovaní škôd vo Vroclave, ako aj záplavové oblasti Dunaja a iné preventívne opatrenia v Dolnom Rakúsku a vo Viedni;

26.žiada Komisiu, aby posúdila vykonávanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa prevencie povodní v EÚ a účinnosť minulých projektov financovaných EÚ a aby navrhla odporúčania na lepšie využívanie finančných prostriedkov EÚ; vyzýva členské štáty, aby v záujme zlepšenia prevencie rizík a posilnenia civilnej ochrany aktualizovali svoje akčné plány na predchádzanie povodniam s cieľom vymedziť zóny s vysokým rizikom záplav a zóny, v ktorých by nemala byť povolená žiadna ďalšia výstavba;

27.zdôrazňuje, že riešenie sociálno-ekonomickej nerovnosti je kľúčovým predpokladom spravodlivej adaptácie na zmenu klímy; zdôrazňuje, že rozdiely v zraniteľnosti rôznych skupín si vyžadujú cielený prístup k adaptácii na zmenu klímy a pripravenosti na katastrofy a ich prevencii;

28.zdôrazňuje, že povodne, suchá, prírodné požiare a iné extrémne prejavy počasia predstavujú veľké výzvy pre mnohé hospodárske odvetvia, najmä poľnohospodárske odvetvie a poľnohospodárov, ktorí trpia ďalšími stratami a nemajú úžitok zo svojej úrody; vyzýva Komisiu, aby lepšie riešila vplyv týchto klimatických rizík na výrobu potravín, potravinovú bezpečnosť a príjmy poľnohospodárov;

29.odporúča používanie pokročilých produktov programu Copernicus a údajov z diaľkového prieskumu na podporu preventívnych opatrení;

30.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.