(1)Členské štáty a Únia majú pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti so zameraním najmä na podporu kvalitnej zamestnanosti a zlepšenia pracovných podmienok, kvalifikovanej, vyškolenej a adaptabilnej pracovnej sily, ako aj na trhy práce, ktoré sú inkluzívne, odolné, orientované na budúcnosť a reagujú na hospodárske a demografické zmeny, a to v záujme dosiahnutia cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, vyváženého rastu, vysokej úrovne ochrany životného prostredia a zlepšenia jeho kvality, stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“). Členské štáty majú považovať podporu kvalitnej zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinovať svoje zodpovedajúce činnosti v Rade, s prihliadnutím na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov.

(4)S cieľom zvýšiť hospodársky a sociálny pokrok a hospodársku a sociálnu vzostupnú konvergenciu, podporiť zelenú a digitálnu transformáciu, posilniť priemyselnú základňu Únie, dosiahnuť inkluzívne, konkurencieschopné a odolné trhy práce v Únii a zároveň zabrániť akýmkoľvek negatívnym sociálnym dôsledkom by členské štáty mali presadzovať spravodlivé mzdy a dôstojné pracovné podmienky, podporovať demokraciu na pracovisku, sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie, chrániť práva pracovníkov, riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností a podporovať kvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu, pričom by sa mali osobitne zamerať na zlepšovanie základných a prierezových zručností, najmä medzi znevýhodnenými študentmi, a na oblasť STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) v školskom a vysokoškolskom vzdelávaní, na odborné vzdelávanie a prípravu orientované na budúcnosť, na celoživotné zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, ako aj na účinné aktívne politiky trhu práce a lepšie pracovné podmienky a kariérne príležitosti. Členské štáty by mali prijať preventívne a rýchle intervenčné opatrenia na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky a mali by sa zamerať najmä na ohrozených študentov. Takéto opatrenia by mali zahŕňať psychologickú podporu, mentorstvo, kariérové poradenstvo a mimoškolskú činnosť na posilnenie záujmu študentov a ich zapojenie, aby sa zaistilo inkluzívne a kvalitné vzdelávanie pre všetkých. Má to osobitný význam najmä pre menej rozvinuté, vzdialené a najvzdialenejšie regióny EÚ, v ktorých sú tieto potreby najnaliehavejšie. Nedostatky možno ďalej riešiť zlepšením spravodlivej mobility pracovníkov a vzdelávajúcich sa osôb v rámci EÚ, aj medzi regiónmi v rámci toho istého členského štátu, a prilákaním talentov z krajín mimo EÚ. V tejto súvislosti je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť osobám, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, a najmä mladým ľuďom, ktorí nie sú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy, ani nie sú zamestnaní. Členské štáty by mali podporovať osobitné politiky na opätovné začlenenie osôb, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, do vzdelávacieho systému a na trh práce prostredníctvom cielených programov odbornej prípravy, mentorstva, poradenstva a umiestňovania do zamestnania. Okrem toho by sa mali ďalej posilniť prepojenia medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a trhom práce, pričom by sa malo podporovať získavanie prierezových znalostí a tzv. mäkkých zručností, ako aj internacionalizácia ponuky vzdelávania, a to aj univerzít, a mali by sa uznávať zručnosti, vedomosti a kompetencie získané prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa.

(5)Usmernenia prispievajú k úplnému vykonávaniu európskeho sociálneho piliera, hlavných cieľov EÚ do roku 2030 a cieľov Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja a sú v súlade s existujúcou legislatívou Únie a rôznymi iniciatívami Únie, a to vrátane odporúčaní Rady zo 14. júna 2021 (5), z 29. novembra 2021 (6), 5. apríla 2022 (7), zo 16. júna 2022 (8), z 28. novembra 2022 (9), 8. decembra 2022 (10), 30. januára 2023 (11), 12. júna 2023 (12) a 27. novembra 2023 (13), odporúčaním Komisie (EÚ) 2021/402 (14), uznesením Rady z 26. februára 2021 (15), oznámeniami Komisie o budovaní hospodárstva, ktoré pracuje v prospech ľudí: akčný plán pre sociálne hospodárstvo (16), o akčnom pláne digitálneho vzdelávania 2021 – 2027 (17), o stratégii v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (18), o balíku opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím (19), o európskej stratégii v oblasti starostlivosti (20), o Priemyselnom pláne v kontexte Zelenej dohody určenom pre vek emisnej neutrálnosti (21), o posilnení sociálneho dialógu v Európskej únii (22), o zlepšení posudzovania distribučného vplyvu politík členských štátov (23) a o nedostatku pracovnej sily a zručností v EÚ: akčný plán (24), s rozhodnutiami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2316 (25) a (EÚ) 2023/936 (26), so smernicami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 (27), (EÚ) 2022/2381 (28), EÚ 2023/970 (29) a (EÚ) 2024/1500 (29a) a s návrhmi Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2021 o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy (30), smernicu, ktorou sa ustanovuje európsky preukaz osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím (30a), smernicu, ktorou sa mení smernica 2009/38/ES, pokiaľ ide o zriaďovanie a fungovanie európskych zamestnaneckých rád (30b), a smernicu o zlepšení a presadzovaní pracovných podmienok stážistov (30c).

__________________

5 Odporúčanie Rady (EÚ) 2021/1004 zo 14. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európska záruka pre deti (Ú. v. EÚ L 223, 22.6.2021, s. 14).

6 Odporúčanie Rady z 29. novembra 2021 týkajúce sa metód zmiešaného učenia v záujme vysokokvalitného a inkluzívneho primárneho a sekundárneho vzdelávania (Ú. v. EÚ C 504, 14.12.2021, s. 21).

7 Odporúčanie Rady z 5. apríla 2022 o budovaní mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe (Ú. v. EÚ C 160, 13.4.2022, s. 1).

8 Odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 týkajúce sa európskeho prístupu k mikrocertifikátom pre celoživotné vzdelávanie a zamestnateľnosť (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 10), odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 týkajúce sa individuálnych vzdelávacích účtov (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 26), odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 35) a odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 o vzdelávaní zameranom na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj (Ú. v. EÚ C 243, 27.6.2022, s. 1).

9 Odporúčanie Rady z 28. novembra 2022 týkajúce sa iniciatívy Cesta k úspechu v škole, ktorým sa nahrádza odporúčanie Rady z 28. júna 2011 o politikách na zníženie predčasného ukončovania školskej dochádzky (Ú. v. EÚ C 469, 9.12.2022, s. 1).

10 Odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti (Ú. v. EÚ C 476, 15.12.2022, s. 1) a odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve: barcelonské ciele do roku 2030 (Ú. v. EÚ C 484, 20.12.2022, s. 1).

11 Odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie (Ú. v. EÚ C 41, 3.2.2023, s. 1).

12 Odporúčania Rady z 12. júna 2023 týkajúce sa posilnenia sociálneho dialógu v Európskej únii (Ú. v. EÚ C, C/2023/1389, 6.12.2023).

13 Odporúčanie Rady z 27. novembra 2023 týkajúce sa vypracovania rámcových podmienok sociálneho hospodárstva (Ú. v. EÚ C, C/2023/1344, 29.11.2023).

14 Odporúčanie Komisie (EÚ) 2021/402 zo 4. marca 2021 týkajúce sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (EASE) (Ú. v. EÚ L 80, 8.3.2021, s. 1).

15 Uznesenie Rady o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a neskôr (2021 – 2030) (Ú. v. EÚ C 66, 26.2.2021, s. 1).

16 COM(2021)0778.

17 COM(2020)0624.

18 COM(2021)0101.

19 Balík opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím na zlepšenie výsledkov osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce – zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie – Európska komisia (europa.eu).

20 COM(2022)0440.

21 COM(2023)0062.

22 COM(2023)0038 a 0040.

23 COM(2022)0494.

24 COM(2024)0131.

25 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2316 z 22. decembra 2021 o Európskom roku mládeže (2022) (Ú. v. EÚ L 462, 28.12.2021, s. 1).

26 Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/936 z 10. mája 2023 o Európskom roku zručností (Ú. v. EÚ L 125, 11.5.2023, s. 1).

27 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2022, s. 33).

28 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2381 z 23. novembra 2022 o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností a súvisiacich opatreniach (Ú. v. EÚ L 315, 7.12.2022, s. 44).

29 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania (Ú. v. EÚ L 132, 17.5.2023, s. 21).

(6)V európskom semestri sa spájajú rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovanú mnohostrannú koordináciu politík v oblasti hospodárstva, zamestnanosti, sociálnych vecí a životného prostredia a dohľad nad týmito politikami v rámci Únie. Ako súčasť integrovanej analýzy vývoja v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti vykonávanej v kontexte európskeho semestra Komisia posudzuje sociálno-ekonomické riziká pre vzostupnú sociálnu konvergenciu v členských štátoch a monitoruje pokrok pri vykonávaní zásad Európskeho piliera sociálnych práv na základe sociálneho prehľadu a zásad rámca sociálnej konvergencie. Okrem presadzovania environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a makroekonomickej stability európsky semester poskytuje príležitosť pre intenzívne zapojenie sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán. Podporuje tiež plnenie cieľov udržateľného rozvoja vrátane cieľa č. 5 týkajúceho sa rodovej rovnosti. Politiky rodovej rovnosti by mali byť zakotvené a začlenené do všetkých fáz správy hospodárskych záležitostí. Politiky Únie a členských štátov v oblasti hospodárstva a zamestnanosti by mali ísť ruka v ruke so spravodlivým prechodom Únie na klimaticky neutrálne, sociálne inkluzívne, environmentálne udržateľné a digitálne hospodárstvo, pričom ich cieľom by malo byť zlepšenie konkurencieschopnosti a produktivity, zabezpečenie spravodlivých miezd a dôstojných pracovných podmienok, podpora inovácie, demokracie na pracovisku, sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania, sociálnej spravodlivosti, rovnakých príležitostí a vzostupnej sociálno-hospodárskej konvergencie, podpora detí a mladých ľudí a investície do nich, riešenie nerovností a regionálnych rozdielov a odstránenie chudoby.

Zmena klímy, strata biodiverzity a ostatné výzvy súvisiace so životným prostredím, potreba zabezpečiť spravodlivú zelenú transformáciu, energetická nezávislosť, vyššia konkurencieschopnosť emisne neutrálneho priemyslu a potreba zabezpečiť otvorenú strategickú autonómiu Európy, ako aj rozvoj digitalizácie, umelej inteligencie a platformového hospodárstva, nárast telepráce a demografické zmeny hlboko transformujú hospodárstva a spoločnosti Únie. Únia a jej členské štáty majú spolupracovať s cieľom účinne a proaktívne riešiť takýto štrukturálny vývoj a podľa potreby prispôsobiť existujúce systémy, pričom by mali uznávať úzku vzájomnú prepojenosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov, a súvisiace politiky. To si vyžaduje koordinované, ambiciózne a účinné politické opatrenia na úrovni Únie, na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni a zároveň uznávanie úlohy a zapojenie sociálnych partnerov, a to v súlade so ZFEÚ a s právnymi predpismi Únie o správe hospodárskych záležitostí a pri zohľadnení Európskeho piliera sociálnych práv. Takéto politické opatrenia by mali zahŕňať oživenie udržateľných investícií vo všetkých regiónoch EÚ, obnovený záväzok vykonávať v náležitej postupnosti reformy a investície, ktoré posilňujú udržateľný a inkluzívny hospodársky rast, vytváranie kvalitných pracovných miest, produktivitu, dôstojné pracovné podmienky, sociálnu a územnú súdržnosť, vzostupnú sociálno-hospodársku konvergenciu, sociálnu spravodlivosť, rovnaké príležitosti, odolnosť a uplatňovanie fiškálnej a sociálnej zodpovednosti.

(11)Po invázii Ruska na Ukrajinu Európska rada vo svojich záveroch z 24. februára 2022 odsúdila kroky Ruska, ktorých cieľom je oslabiť európsku a celosvetovú bezpečnosť a stabilitu, a vyjadrila solidaritu s ukrajinským ľudom, pričom zdôraznila porušenie medzinárodného práva a zásad Charty Organizácie Spojených národov zo strany Ruska. V súčasnej situácii dočasná ochrana poskytnutá vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2022/382 a rozšírená vykonávacím rozhodnutím Rady (EÚ) 2023/2409 (37) ponúka rýchlu a účinnú pomoc vysídleným osobám utekajúcim pred útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine v krajinách Únie a umožňuje týmto vysídleným osobám požívať v celej Únii minimálne práva poskytujúce náležitú úroveň ochrany. Takúto pomoc treba podľa smernice Rady 2001/55/ES (37a) poskytnúť všetkým vysídleným osobám a utečencom, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine. Účasťou na trhoch práce Únie môžu osoby vysídlené z Ukrajiny naďalej prispieť k posilneniu hospodárstva Únie a pomôcť podporiť svoju krajinu a ľudí doma. V budúcnosti môžu získané skúsenosti a zručnosti prispieť k obnove Ukrajiny. Dočasná ochrana poskytuje deťom a mladistvým bez sprievodu právo na poručníctvo alebo opatrovníctvo a prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v detstve. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby pri vykonávaní európskej záruky pre deti mali deti utekajúce z Ukrajiny prístup k bezplatným službám za rovnakých podmienok ako ich rovesníci v hostiteľských krajinách. Členské štáty by mali pokračovať v zapojení sociálnych partnerov do navrhovania, vykonávania a hodnotenia politických opatrení zameraných na riešenie výziev v oblasti zamestnanosti a zručností vrátane výziev týkajúcich sa uznávania kvalifikácií osôb vysídlených z Ukrajiny. Sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri zmierňovaní dôsledkov tejto vojny z hľadiska zachovania zamestnanosti a výroby.

__________________

37 Vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/382 zo 4. marca 2022, ktorým sa konštatuje skutočnosť, že došlo k hromadnému prílevu vysídlených osôb z Ukrajiny v zmysle článku 5 smernice 2001/55/ES, a zavádza sa dočasná ochrana (Ú. v. EÚ L 71, 4.3.2022, s. 1) a vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2023/2409 z 19. októbra 2023, ktorým sa predlžuje dočasná ochrana zavedená vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2022/382.

Pri reformách trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd by sa mali dodržiavať a posilňovať vnútroštátne postupy sociálneho dialógu, kolektívne vyjednávanie a autonómia sociálnych partnerov s cieľom zabezpečiť spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň, udržateľný rast a vzostupnú sociálno-hospodársku a územnú konvergenciu. Takéto reformy by mali poskytovať široké posúdenie sociálno-hospodárskych faktorov vrátane zlepšení v otázkach udržateľnosti, konkurencieschopnosti, inovácie, vytvárania kvalitných pracovných miest, dôstojných pracovných podmienok, demokracie na pracovisku, rodovej rovnosti, chudoby pracujúcich, vzdelávania, odbornej prípravy a zručností, verejného zdravia, sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia, ako aj reálnych príjmov. Členské štáty by mali bezodkladne vykonať smernicu (EÚ) 2022/2041. Členské štáty sa vyzývajú, aby počnúc účinným a dôsledným vykonávaním smernice (EÚ) 2023/970 takisto prijali opatrenia na zabezpečenie transparentnosti miezd, vykonávali politiky monitorovania a podnecovali spoločnosti k realizácii akčných plánov pre rovnaké odmeňovanie. Na samite vo Val Duchesse v roku 2024 bol opätovne potvrdený význam sociálneho dialógu pri riešení výziev vo svete práce vrátane nedostatku pracovnej sily a zručností.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a ďalšie fondy Únie podporujú členské štáty pri vykonávaní reforiem a investícií, ktoré sú v súlade s prioritami Únie, aby sa hospodárstva a spoločnosti EÚ stali udržateľnejšími a odolnejšími a lepšie pripravenými na zelenú a digitálnu transformáciu v meniacej sa situácii po pandémii ochorenia COVID-19. Útočná vojna Ruska proti Ukrajine ešte viac vystupňovala už existujúce sociálno-ekonomické výzvy, keďže vyššie ceny energie postihli najmä domácnosti s nízkymi príjmami. Členské štáty a Únia by mali naďalej zabezpečovať, aby sa zmiernili sociálne vplyvy, vplyvy na zamestnanosť a hospodárske vplyvy a aby bola transformácia sociálne spravodlivá a náležitá, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že väčšia otvorená strategická autonómia a zrýchlená zelená transformácia pomôžu znížiť závislosť od dovozu energie a iných strategických výrobkov a technológií najmä z Ruska. Je nevyhnutné posilňovať odolnosť a usilovať sa o vytváranie inkluzívnej a odolnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia chránení, dokážu predvídať a zvládať zmeny a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Preto treba posilniť demokraciu na pracovisku na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni.

Aby bolo možné podporiť zmeny postavenia na trhu práce a v plnej miere využívať dosiaľ nevyužitý potenciál trhu práce, a to aj v súlade s prístupom aktívneho začleňovania a so zreteľom na zelenú a digitálnu transformáciu, ako sa zdôrazňuje okrem iného vo vyhlásení z La Hulpe o budúcnosti Európskeho piliera sociálnych práv (38), je potrebný ucelený súbor aktívnych politík trhu práce pozostávajúci z dočasných a cielených stimulov na prijímanie do zamestnania a na zmeny zamestnania, z politík v oblasti zručností vrátane vzdelávania zameraného na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj a z cielených, účinných a adaptabilných služieb zamestnanosti. Mali by sa zabezpečiť primerané pracovné podmienky vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a fyzického aj duševného zdravia pracovníkov. Preto je naliehavo potrebné prijať balík opatrení v oblasti kvalitnej zamestnanosti vrátane legislatívnych iniciatív týkajúcich sa dôstojných pracovných podmienok, pokiaľ ide o teleprácu, právo na odpojenie a umelú inteligenciu na pracovisku; zrevidovať smernice o verejnom obstarávaní s cieľom zabezpečiť, aby podporovali kolektívne vyjednávanie; zaujať prístup vízie nulovej úmrtnosti zameraný na predchádzanie úmrtiam súvisiacim s prácou vrátane prevencie ohrozenia pracovníkov extrémnym počasím spôsobeným zmenou klímy a psychosociálnych rizík na pracovisku; prijať rámcovú smernicu o systémoch minimálneho príjmu; navýšiť rozpočet Európskej záruky pre deti aspoň na 20 miliárd EUR; a vytvoriť záchranné siete odolné voči zmene klímy, ktoré začleňujú adaptáciu na zmenu klímy do programov sociálnej ochrany a rámca pre iniciatívy v oblasti priamej zamestnanosti založené na dopyte s cieľom podporiť začlenenie pracovníkov ohrozených transformáciami na trhu práce alebo dlhodobou nezamestnanosťou na pracovný trh.

__________________

38 Vyhlásenie z La Hulpe o budúcnosti Európskeho piliera sociálnych práv. La Hulpe, Belgicko, 16. apríla 2024.

Je potrebné odstrániť diskrimináciu vo všetkých jej formách, zabezpečiť rodovú rovnosť a presadzovať zamestnanosť mladých ľudí a ľudí starších ako 50 rokov. Treba zabezpečiť rovnaký prístup a rovnaké príležitosti pre všetkých a odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie, pričom by sa mal klásť osobitný dôraz na zraniteľné skupiny, a to najmä deti, osoby so zdravotným postihnutím, osamelí rodičia, etnické menšiny, ako sú Rómovia, LGBTIQA+ osoby, ľudia žijúci vo vzdialených a vidieckych oblastiach a starší ľudia. Malo by sa to dosiahnuť najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a primeraných a inkluzívnych systémov sociálnej ochrany, ako sa stanovuje v odporúčaní Rady z 8. novembra 2019 a odporúčaní Rady z 30. januára 2023 (39). Okrem toho by sa mali odstrániť prekážky, ktoré bránia inkluzívnemu a na budúcnosť orientovanému vzdelávaniu, odbornej príprave, rekvalifikácii, celoživotnému vzdelávaniu a účasti na trhu práce, a členské štáty by mali investovať do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v súlade s Európskou zárukou pre deti a odporúčaním Rady týkajúcim sa vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve („Barcelonské ciele do roku 2030“), do zatraktívnenia a inkluzívnosti odborného vzdelávania a prípravy v súlade s odporúčaním Rady týkajúcim sa odborného vzdelávania a prípravy a do digitálnych a zelených zručností v súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania a odporúčaním Rady týkajúcim sa vzdelávania zameraného na zelenú transformáciu a udržateľný rozvoj a odporúčaním Rady s názvom Cesty úspechu v škole. Prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu, a to aj prostredníctvom sociálneho bývania, je nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie rovnakých príležitostí, a preto by Únia a členské štáty mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie cenovo dostupného bývania pre všetkých. Bezdomovectvo je jednou z najextrémnejších foriem sociálneho vylúčenia, ktorá negatívne ovplyvňuje fyzické a duševné zdravie, pohodu a kvalitu života ľudí, ako aj ich prístup k zamestnaniu a ďalším ekonomickým a sociálnym službám. Včasný a rovnaký prístup k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti v súlade s odporúčaním Rady o prístupe k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti a služby zdravotnej starostlivosti, vrátane prevencie a podpory zdravotnej starostlivosti, sú obzvlášť dôležité vzhľadom na potenciálne budúce zdravotné riziká a v kontexte starnúcich spoločností. Takisto je potrebné podporiť prijatie opatrení na zníženie existujúcich rozdielov v kúpnej sile medzi regiónmi a v rámci členských štátov, vzhľadom na to, že inkluzívnejšia vzostupná sociálno-ekonomická konvergencia môže pozitívne ovplyvniť rozdelenie príležitostí v celej Únii. Osobitná pozornosť by sa mala venovať nedostatočne plateným povolaniam, napríklad učiteľom a iným odborníkom v oblasti vzdelávania, odborníkom v sociálnom a zdravotníckom sektore, ako aj pracovníkom v doprave a poľnohospodárstve. Napokon by členské štáty mali do svojich akademických učebných osnov zahrnúť programy, ktoré podporujú porozumenie a uznávanie základných zásad Únie, ako sú demokracia, ľudské práva a právny štát, s cieľom posilniť povedomie a aktívnu účasť mladých ľudí na európskom demokratickom živote.

__________________

39 Odporúčanie Rady z 30. januára 2023 o primeranom minimálnom príjme zaručujúcom aktívne začleňovanie (Ú. v. EÚ C 41, 3.2.2023, s. 1).

Viac by sa mal využívať potenciál osôb so zdravotným postihnutím prispievať k hospodárskemu rastu a sociálnemu rozvoju, a to v súlade so stratégiou v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím (40), v ktorej sa členské štáty vyzývajú, aby stanovili ciele v oblasti zamestnanosti a vzdelávania dospelých pre osoby so zdravotným postihnutím. V strategickom rámci EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov sa zdôrazňuje schopnosť marginalizovaných rómskych komunít znížiť nedostatok pracovných síl a zručností a jeho cieľom je znížiť rozdiely v zamestnanosti medzi Rómami a celkovou populáciou aspoň o polovicu (41). Nové technológie a meniace sa pracoviská v celej Únii umožňujú pružnejšiu organizáciu práce, ako aj lepšiu produktivitu a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a zároveň prispievajú k plneniu ekologických záväzkov Únie. Tento vývoj takisto prináša na trhy práce nové výzvy, ktoré majú vplyv pracovné podmienky, zdravie a bezpečnosť pri práci i účinný prístup k primeranej sociálnej ochrane pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa nové spôsoby práce premietli do kvalitných pracovných miest i pracovísk a pracovných podmienok so zodpovedajúcou ochranou zdravia a bezpečnosťou, ako aj do rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, aktívneho a zdravého starnutia, a aby sa pritom zachovali zavedené pracovné a sociálne práva a posilnil sa európsky sociálny model.

__________________

40 COM(2021)0101.

41 Strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na obdobie 2020 – 2030, COM(2020)0620.

Členské štáty by mali aktívne podporovať udržateľné sociálne trhové hospodárstvo a uľahčovať a podporovať investície do vytvárania kvalitných pracovných miest a pritom s ohľadom na hlavné únijné a národné cieľové hodnoty v oblasti zamestnanosti do roku 2030 využiť aj potenciál spojený so zelenou a digitálnou transformáciou. Ak je prechod na udržateľné, obnoviteľné a obehové hospodárstva dôkladne pripravený a rozsiahlo financovaný, vytvára potenciál tvorby značného počtu nových pracovných miest a transformácie existujúcich pracovných miest na ekologické a udržateľné pracovné miesta vo väčšine odvetví. Na tento účel by mali členské štáty podnikom uľahčiť zamestnávanie ľudí, výrazne investovať do zelenej transformácie a podporovať odborné vzdelávanie a prípravu, zodpovedné podnikanie a skutočnú samostatnú zárobkovú činnosť, a to aj medzi ženami, mladými ľuďmi, staršími ľuďmi a inými znevýhodnenými skupinami. Mali by najmä podporovať vytváranie a rast mikropodnikov, malých a stredných podnikov, a to aj prostredníctvom lepšieho prístupu k finančným prostriedkom. Členské štáty by mali v plnej miere vykonávať akčný plán pre sociálne hospodárstvo a zelenú dohodu a aktívne podporovať rozvoj sociálneho hospodárstva vrátane sociálnych podnikov a naplno využiť jeho potenciál. Mali by vypracovať príslušné opatrenia a stratégie pre sociálne hospodárstvo a podporovať sociálnu inováciu. Členské štáty by mali pomáhať pri rozvoji obchodných modelov, ktoré vytvárajú kvalitné pracovné príležitosti a generujú sociálny blahobyt, najmä na miestnej úrovni, a to aj v obehovom hospodárstve a na územiach najviac postihnutých prechodom na zelené hospodárstvo, a to aj prostredníctvom cielenej finančnej a technickej podpory.

Pri posilňovaní odolnosti voči možným hospodárskym otrasom a/alebo otrasom na trhu práce zohrávajú dôležitú úlohu dobre navrhnuté režimy skráteného pracovného času, ako sú režimy vytvorené v rámci európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii, a podobné opatrenia. Členské štáty by mali riešiť vplyv súčasných a budúcich kríz na trh práce vrátane čoraz intenzívnejších vplyvov zmeny klímy, ako sú vlny horúčav, suchá alebo prírodné požiare. Režimy skráteného pracovného času môžu podporiť aj štrukturálne transformácie tým, že uľahčia a podporia procesy reštrukturalizácie a prerozdelenia pracovnej sily z upadajúcich do rozvíjajúcich sa odvetví, čím sa zvýši produktivita, zachová sa zamestnanosť a pomôže sa modernizovať hospodárstvo, a to aj prostredníctvom rozvoja súvisiacich zručností. S cieľom podporiť vytváranie pracovných miest a zmenu zamestnania kedykoľvek počas pracovného života a odstrániť nedostatok pracovnej sily a zručností by sa mali zvážiť dobre navrhnuté stimuly na prijímanie pracovníkov a na zmenu zamestnania, celoživotné vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava a opatrenia na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu vypracované v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, a to aj vzhľadom na digitálnu a zelenú transformáciu, demografické zmeny, ako aj na vplyv útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. Ťažkosti s náborom a nedostatok pracovných síl sa vyskytujú najmä v odvetviach s náročnými pracovnými podmienkami a nízkou kvalitou pracovných miest. Vytváranie kvalitných pracovných miest a vykonávanie stratégií na udržanie pracovných miest sú preto nevyhnutné na prilákanie kvalifikovaných pracovníkov. Členské štáty by mali nabádať zamestnávateľov, aby poskytovali dôstojné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania a investovali do svojej pracovnej sily.

Členské štáty vrátane tých, ktoré majú zákonné minimálne mzdy, by mali podporovať kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd a mali by zabezpečiť účinné zapojenie sociálnych partnerov transparentným a predvídateľným spôsobom, čo by umožnilo, aby mzdy dokázali primerane reagovať na dlhodobý vývoj produktivity, infláciu a životné náklady, a podporili by sa spravodlivé mzdy umožňujúce dôstojnú životnú úroveň pre všetkých pracovníkov, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať skupinám s nižším a stredným príjmom s cieľom posilniť vzostupnú sociálno-ekonomickú konvergenciu. Mechanizmy stanovovania miezd by mali zohľadňovať aj sociálno-ekonomické podmienky vrátane rastu zamestnanosti, konkurencieschopnosti, kúpnej sily a vývoja v jednotlivých regiónoch a odvetviach. Členské štáty a sociálni partneri by rešpektujúc vnútroštátne postupy a autonómiu sociálnych partnerov mali zabezpečiť, aby všetci pracovníci mali primerané mzdy tým, že sa na nich priamo alebo nepriamo budú vzťahovať kolektívne zmluvy alebo primerané zákonné minimálne mzdy, pričom zohľadnia vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie kvalitných pracovných miest, kúpnu silu a chudobu pracujúcich.

V kontexte digitálnej a zelenej transformácie, demografických zmien a útočnej vojny Ruska proti Ukrajine by členské štáty mali aj s ohľadom na únijné a národné hlavné cieľové hodnoty v oblasti zručností do roku 2030 presadzovať udržateľnosť, produktivitu, inkluzívnosť, konkurencieschopnosť, zamestnateľnosť a rozvoj a získavanie zručností a kompetencií v priebehu celého života a reagovať na súčasné a budúce potreby trhu práce. Členské štáty by mali takisto modernizovať svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy a investovať do nich s cieľom poskytovať vysokokvalitné a inkluzívne vzdelávanie a odbornú prípravu vrátane odborného vzdelávania a prípravy, zlepšiť výstupy vzdelávania a poskytovania zručností a kompetencií potrebných na zelenú a digitálnu transformáciu a zabezpečiť prístup k digitálnemu vzdelávaniu, jazykovej príprave (napr. v prípade utečencov vrátane utečencov z Ukrajiny alebo pri uľahčení prístupu na trh práce v cezhraničných regiónoch) a k nadobúdaniu podnikateľských zručností, ktoré ešte nie sú zahrnuté do typických vzdelávacích plánov. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi, poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi a inými zainteresovanými stranami, a to aj v kontexte akčného plánu na riešenie nedostatku pracovnej sily a zručností, ktorý Komisia predložila v marci 2024, aby sa umožnilo riešiť štrukturálne nedostatky v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy a zlepšiť ich kvalitu a relevantnosť pre trh práce, a to aj prostredníctvom cielenej finančnej a technickej podpory. V súlade s príslušnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce by sa malo podporovať právo na platené voľno na odbornú prípravu, aby sa pracovníci mohli zúčastňovať na programoch odbornej prípravy počas pracovného času bez toho, aby s nimi mali výdavky. Prispelo by to aj k realizácii zelenej a digitálnej transformácie, riešeniu nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a nedostatku pracovnej sily, a to aj v prípade činností súvisiacich s emisne neutrálnym a digitálnym priemyslom vrátane tých, ktoré sú relevantné pre hospodársku bezpečnosť EÚ, a činností súvisiacich so zelenou transformáciou, ako je zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov alebo obnova budov. Dôstojné pracovné podmienky, ktoré zahŕňajú okrem iného spravodlivé mzdy, štandardné pracovné zmluvy, prístup k sociálnej ochrane, možnosti celoživotného vzdelávania, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, primeraný pracovný čas, zastúpenie pracovníkov, demokraciu na pracovisku a kolektívne vyjednávanie, zohrávajú kľúčovú úlohu pri získavaní a udržaní kvalifikovaných pracovníkov.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať riešeniu akéhokoľvek zhoršenia výsledkov v oblasti vzdelávania mladých ľudí, najmä v oblasti základných zručností. Je potrebné prijať opatrenia na riešenie výziev, ktorým čelí učiteľské povolanie, vrátane jeho atraktívnosti, riešenia nedostatku učiteľov a potreby investovať do kompetencií učiteľov a školiteľov v oblasti digitálnych zručností. Systémy vzdelávania a odbornej prípravy by okrem toho mali vybaviť všetkých žiakov kľúčovými kompetenciami vrátane základných a digitálnych zručností, ako aj prierezovými kompetenciami a, vzhľadom na ohrozenie dezinformáciami, aj kritickým myslením, aby sa tak vytvorili základy pre adaptabilitu a odolnosť počas celého života, ktoré sú potrebné na úspešný prechod vyplývajúci zo zmien, najmä v súvislosti so zmenou klímy, pričom by sa malo zabezpečiť, aby učitelia boli pripravení rozvíjať tieto kompetencie u žiakov. Členské štáty by mali podporovať prístup dospelých osôb v produktívnom veku k odbornej príprave a zvyšovať stimuly a motiváciu jednotlivcov hľadať si odbornú prípravu, a to v prípade potreby aj prostredníctvom individuálnych vzdelávacích účtov, a zabezpečenia ich prenosnosti pri zmenách zamestnania, ako aj prostredníctvom spoľahlivého systému posudzovania kvality odbornej prípravy. Členské štáty by mali preskúmať možnosť využívania mikrocertifikátov na podporu celoživotného vzdelávania a zamestnateľnosti. Mali by každému umožniť predvídať potreby trhu práce a lepšie sa im prispôsobiť, najmä prostredníctvom neustáleho zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie a poskytovania integrovanej profesijnej orientácie a poradenstva s cieľom podporiť spravodlivé a nediskriminačné možnosti v súvislosti so zmenou pracovného miesta pre všetkých s osobitným zameraním na pracovníkov starších ako 50 rokov, posilniť výstupy a produktivitu v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti, riešiť nedostatky na trhu práce a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, zlepšiť celkovú odolnosť hospodárstva voči otrasom a uľahčiť prípadné úpravy.

Členské štáty by mali podporovať rovnaké príležitosti pre všetkých tým, že sa budú zaoberať nerovnosťou v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj z hľadiska regionálneho pokrytia. Osobitne dôležité je zabezpečiť deťom prístup k cenovo dostupnému a vysokokvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve v súlade s novými „barcelonskými cieľmi“ a s Európskou zárukou pre deti. Členské štáty by ďalej mali zvýšiť celkovú úroveň kvalifikácie, znížiť počet osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, podporovať rovnaký prístup k vzdelávaniu pre deti zo znevýhodnených skupín a vzdialených regiónov, zvýšiť atraktívnosť odborného vzdelávania a prípravy (OVP), podporiť prístup k terciárnemu vzdelávaniu a jeho ukončenie a zvýšiť počet absolventov, a najmä absolventiek, štúdia v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), a to v rámci odborného vzdelávania a prípravy, ako aj v terciárnom vzdelávaní. Mali by sa podporovať aj špičková úroveň a excelentnosť výstupov vzdelávania vzhľadom na ich úlohu pri posilňovaní budúceho inovačného potenciálu EÚ. Členské štáty by mali mladým ľuďom uľahčiť prechod zo vzdelávania do zamestnania, a to prostredníctvom kvalitných platených stáží a učňovskej prípravy, a mali by zvýšiť aj účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní, najmä u učiacich sa, ktorí pochádzajú zo znevýhodneného prostredia, a u najmenej kvalifikovaných osôb. Vzhľadom na nové požiadavky digitálnych, zelených a starnúcich spoločností by členské štáty mali zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného počiatočného a ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy (OVP), v rámci svojich systémov OVP posilniť učenie na pracovisku, a to aj prostredníctvom dostupnej, kvalitnej a účinnej učňovskej prípravy, a podporovať dospelých s nízkou kvalifikáciou, aby si udržali zamestnateľnosť. Okrem toho by členské štáty mali prípadne zvýšiť relevantnosť terciárneho vzdelávania a výskumu pre trh práce; zlepšiť monitorovanie a predpovedanie zručností; zlepšiť zviditeľnenie a porovnateľnosť zručností a kvalifikácií vrátane tých, ktoré boli získané v zahraničí; zabezpečiť konzistentnejšie používanie celoúnijných klasifikácii (t. j. ESCO) a vytvoriť viac možností na uznávanie a potvrdzovanie zručností a kompetencií získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy, a to aj pre utečencov a osoby s postavením dočasnej ochrany. Okrem využitia dosiaľ nevyužitého potenciálu domácej pracovnej sily EÚ môže k riešeniu nedostatku zručností a pracovnej sily vrátane nedostatku spojeného so zelenou a digitálnou transformáciou, napríklad v odvetviach STEM, ako aj v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, vzdelávania, dopravy a stavebníctva prispieť aj otvorenie legálnych kanálov pre migráciu a predchádzanie vykorisťujúcim pracovným podmienkam tým, že sa s príslušníkmi tretích krajín bude zaobchádzať rovnako ako s miestnymi pracovníkmi. Členské štáty by takisto mali zabezpečiť, aby migrácia pracovnej sily neviedla k zhoršeniu existujúcich pracovných podmienok pre domácich pracovníkov. Zavedenie okruhu talentov EÚ spolu s ambicióznou transpozíciou smernice o EÚ modrej karte by mohlo ponúknuť príležitosti na riešenie nedostatku pracovnej sily na všetkých úrovniach zručností a vo všetkých odvetviach.

Členské štáty by mali nezamestnaným a neaktívnym osobám poskytovať účinnú, včasnú, koordinovanú a cielenú asistenciu založenú na pomoci pri hľadaní pracovného miesta, odbornej príprave, zvyšovaní úrovne zručností a pri rekvalifikácii a prístupe k iným podporným službám, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať zraniteľným skupinám a osobám osobitne zasiahnutým nevyhnutnou zelenou a digitálnou transformáciou alebo otrasmi na trhu práce. V záujme výrazného zníženia dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali čo najskôr realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie nezamestnaných osôb. Nezamestnanosť mladých ľudí a otázka mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), by sa mali naďalej riešiť predchádzaním predčasnému ukončeniu vzdelávania a odbornej prípravy a štrukturálnym zlepšovaním prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného vykonávania posilnenej záruky pre mladých ľudí, ktorá by mala takisto podporiť kvalitné pracovné príležitosti pre mladých ľudí. Okrem toho by členské štáty mali zintenzívniť úsilie najmä pri zdôrazňovaní nových perspektív do budúcnosti a príležitostí, ktoré zelená a digitálna transformácia ponúka mladým ľuďom.

Členské štáty by sa mali zamerať na odstránenie prekážok a demotivačných faktorov a mali by vytvárať stimuly pre účasť na trhu práce, a to najmä pokiaľ ide o osoby s nízkymi príjmami, druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti (často ženy) a osoby, ktoré sú od trhu práce najviac vzdialené, vrátane ľudí s migrantským pôvodom a Rómov. Vzhľadom na veľký nedostatok pracovnej sily v určitých povolaniach a odvetviach (najmä v odvetviach STEM, zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti, vzdelávania, dopravy a stavebníctva) by sa členské štáty mali usilovať o zlepšenie ponuky pracovnej sily, najmä presadzovaním primeraných miezd a dôstojných pracovných podmienok, zabezpečením toho, aby koncepcia daňových a dávkových systémov podporovala účasť na trhu práce a aby aktívne politiky trhu práce boli účinné a prístupné, a zároveň rešpektovať úlohu sociálnych partnerov. Členské štáty by mali podporovať aj prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane cielenej finančnej a technickej podpory, informovania a zvyšovania informovanosti a služieb, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do života spoločnosti, pričom sociálne hospodárstvo by mohlo zohrávať kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní kvalitných pracovných miest pre osoby so zdravotným postihnutím. Na pracoviskách by sa mali v plnej miere vykonávať rôzne usmernenia vypracované v rámci balíka opatrení v oblasti zamestnanosti, ktorý je súčasťou európskej stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2023 – 2030. Osobitná pozornosť by sa mala venovať právu na primerané úpravy, zavádzaniu stratégií na udržanie pracovných miest a boju proti diskriminačným praktikám. Mala by sa riešiť otázka rozdielov v zamestnanosti a odmeňovaní žien a mužov, ako aj rodových stereotypov v zamestnaní a rodovo rozčlenených trhov práce, ktoré odrážajú systematické rodové rozdiely v prístupe k príslušnému vzdelávaniu a odbornej príprave. Členské štáty by mali zabezpečiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí a kariérneho postupu a odstránenia prekážok v prístupe k vedúcim pozíciám na všetkých úrovniach rozhodovania, ako aj prostredníctvom boja proti násiliu a obťažovaniu v práci, čo je problém, ktorý postihuje najmä ženy. Mala by sa zabezpečiť rovnaká odmena za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty a mala by sa zabezpečiť transparentnosť odmeňovania. Malo by sa podporovať zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života pre ženy aj mužov, najmä prostredníctvom prístupu k cenovo dostupným a kvalitným službám dlhodobej starostlivosti a službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ako aj prostredníctvom primeraných politík, ktoré sa zaoberajú zmenami vo svete práve spôsobenými digitalizáciou. V tejto súvislosti má zásadný význam právo pracovníkov na odpojenie. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodnej dovolenke z rodinných dôvodov a flexibilným formám organizácie práce, a tak mohli zosúladiť svoj pracovný, rodinný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi rodičmi.

Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi vytvárať spravodlivé, transparentné a predvídateľné pracovné podmienky, aby využili dynamickú a produktívnu pracovnú silu a nové pracovné režimy a obchodné modely vo svoj prospech, pričom by mali zabezpečiť rovnováhu medzi právami a povinnosťami. Mali by obmedziť segmentáciu na trhoch práce a predchádzať jej, bojovať proti nedeklarovanej práci a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Prostredníctvom pravidiel na ochranu zamestnanosti, pracovného práva a inštitúcií by sa mala zabezpečiť ochrana pracovných práv, vysoká úroveň sociálnej ochrany a bezpečné zamestnanie, inkluzívny nábor pracovníkov, zdravie a bezpečnosť pri práci, ako aj dobre prispôsobené pracovné prostredie pre všetkých pracovníkov. Členské štáty by zároveň mali zaistiť vhodné prostredie na to, aby sa podniky a zamestnávatelia mohli prispôsobiť zmenám. Členské štáty by mali v plnej miere presadzovať uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane záväzných limitných hodnôt ohrozenia pri práci, aby bolo možné znížiť počet smrteľných pracovných úrazov a obmedziť výskyt nádorových ochorení súvisiacich s prácou. Podpora využívania flexibilných foriem organizácie práce, ako je telepráca, môže prispieť k vyššej úrovni zamestnanosti a inkluzívnejším trhom práce a tiež k umožneniu toho, aby predtým vylúčené skupiny pracovníkov mali prístup na trh práce. Zároveň hrozí aj stieranie hraníc medzi pracovným časom a súkromným životom, z čoho vyplýva potreba smernice o práve na odpojenie. Okrem toho by členské štáty mali podporovať pracovníkov, podniky a iných aktérov pri digitálnej transformácii, a to aj prostredníctvom podpory využívania etických a dôveryhodných nástrojov umelej inteligencie. Táto podpora môže siahať od politík vypracovaných v spolupráci so sociálnymi partnermi, ktoré sú zamerané na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov na nové povolania, až po stimuly pre spoločnosti, aby vyvíjali a zavádzali technológie, ktoré majú potenciál zvýšiť produktivitu, doplniť ľudskú prácu a zmierniť nedostatok pracovnej sily v kritických odvetviach. Vo všeobecnosti a predovšetkým v digitálnom kontexte je dôležité zabezpečiť, aby sa práva pracovníkov, pokiaľ ide o pracovný čas, demokraciu na pracovisku, pracovné podmienky, duševné zdravie na pracovisku a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, dodržiavali a uplatňovali rovnako na všetkých pracovníkov bez ohľadu na veľkosť podniku alebo príslušnú pracovnú zmluvu. Treba zabrániť pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam, ako sú nepravá samostatná zárobková činnosť, nepravé stáže či iné formy skrytého zamestnania, okrem iného v prípade pracovníkov platforiem. Preto je nevyhnutné, aby členské štáty vykonávali smernicu o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy, zabezpečili, že ľudia pracujúci prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem budú môcť v plnej miere požívať svoje práva a sociálne výhody, posilnili inšpekcie práce a zaviedli odrádzajúce sankcie. Členské štáty by mali zabezpečiť spravodlivosť, transparentnosť a ľudskú zodpovednosť pri používaní algoritmov a bojovať proti zneužívaniu atypických zmlúv. V prípadoch nespravodlivého prepustenia by sa mal zabezpečiť prístup k účinnému a nestrannému urovnávaniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej kompenzácie v náležitých prípadoch.

Politiky by sa mali zameriavať na zlepšenie a podporu účasti na trhu práce, zosúlaďovanie ponúkaných a požadovaných pracovných miest a zmeny zamestnania, tiež s ohľadom na demografický vývoj, a to aj v znevýhodnených regiónoch. Členské štáty by mali účinne aktivovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť, a umožniť im účasť na trhu práce, a to predovšetkým nedostatočne zastúpené skupiny, ako sú ženy a mladí ľudia, ako aj ľudia v zraniteľných situáciách, ako sú osoby s nižšou úrovňou zručností a dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, osoby s migrantským pôvodom vrátane osôb s postavením dočasnej ochrany, osoby z rómskych komunít a starší pracovníci. Členské štáty by mali posilniť rozsah a účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu a pokrytia a ich lepším prepojením so sociálnymi službami, s odbornou prípravou a podporou príjmu nezamestnaných osôb, kým si hľadajú prácu, a to na základe ich práv a povinností. Členské štáty by mali čo najlepšie využiť finančnú a technickú podporu EÚ, ako aj vnútroštátne zdroje, aby tak posilnili kapacitu verejných služieb zamestnanosti, aby mohli aj s pomocou digitalizácie uchádzačom o zamestnanie poskytovať včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, reagovať na súčasné a budúce potreby trhu práce a zaviesť systémy riadenia založené na výsledkoch, čím sa podporí ich schopnosť používať údaje a digitálnu technológiu.

Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas dostatočne dlhého obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti a na základe zásady nediskriminácie. To by malo byť sprevádzané aktívnymi politikami trhu práce vrátane opatrení na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu, a to aj vzhľadom na nedostatok pracovnej sily a zručností a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, a podporou mechanizmov vzájomného učenia medzi členskými štátmi.

Mobilita učiacich sa, učňov a pracovníkov by sa mala zvýšiť a primerane podporovať, najmä v prípade účastníkov odborného vzdelávania a prípravy, ktorí majú menej skúseností s mobilitou, aby sa zlepšili ich zručnosti a zamestnateľnosť, využil plný potenciál európskeho trhu práce a prispelo sa ku konkurencieschopnosti na úrovni EÚ. Mali by sa riešiť prekážky mobility pracovnej sily v rámci EÚ vrátane postupov uznávania odborných kvalifikácií alebo prevodu nadobudnutých práv v oblasti sociálneho zabezpečenia. Členské štáty by mali na základe práce pracovnej skupiny pre presadzovanie jednotného trhu zjednodušiť a štandardizovať svoje požiadavky na podávanie správ. Členské štáty by navyše mali svojim správnym orgánom umožniť prijímanie štandardizovaných dokumentov v iných jazykoch Únie. Mali by sa zabezpečiť spravodlivé a dôstojné podmienky pre všetkých, ktorí vykonávajú cezhraničnú činnosť, a to predchádzaním diskriminácii a zabezpečením rovnakého zaobchádzania ako so štátnymi príslušníkmi EÚ, presadzovaním vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov EÚ a zintenzívnením administratívnej spolupráce medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi, pokiaľ ide o mobilných pracovníkov, ktorí využívajú pomoc Európskeho orgánu práce. Popri podpore mobility pracovnej sily by členské štáty mali účinne bojovať proti negatívnemu vplyvu úniku mozgov v určitých regiónoch, najmä v južných a východných členských štátoch, ako aj vo vzdialených a vidieckych oblastiach.

V prípadoch dočasného uzavretia hraníc by sa mala podporovať mobilita pracovníkov v kritických povolaniach, ako aj mobilita cezhraničných, sezónnych a vyslaných pracovníkov. Členské štáty by sa mali ďalej zapájať do partnerstiev zameraných na talenty, aby sa zlepšili možnosti legálnej migrácie zavedením nových systémov mobility a aby sa zabezpečila účinná integračná politika pre pracovníkov a ich rodiny, ktorá by zahŕňala vzdelávanie a odbornú prípravu vrátane jazykovej prípravy, zamestnanosti, zdravia a bývania.

Členské štáty by sa okrem toho mali usilovať o vytvorenie vhodných podmienok pre nové spôsoby práce a využiť ich potenciál pre tvorbu pracovných miest a zároveň zabezpečiť ich súlad s existujúcimi sociálnymi právami, ako aj s pracovným právom Únie a vnútroštátnym pracovným právom. Preto by mali poskytovať poradenstvo a usmernenia týkajúce sa práv a povinností, ktoré sa uplatňujú v súvislosti s atypickými zmluvami a novými spôsobmi práce, ako je práca cez digitálne pracovné platformy a telepráca. V tejto súvislosti môžu zohrávať kľúčovú úlohu sociálni partneri a členské štáty by ich mali podporovať pri oslovovaní a zastupovaní ľudí v atypickej práci a nových spôsoboch práce. Členské štáty by okrem toho v súvislosti s výzvami vyplývajúcimi z nových spôsobov organizácie práce – vrátane používania digitálnych technológii a umelej inteligencie – ako je algoritmické riadenie, dohľad nad pracovníkmi a telepráca, mali zvážiť poskytovanie podpory pri presadzovaní práva, napríklad prostredníctvom posilnenia úlohy, zdrojov a kapacít inšpektorátov práce a ďalších opatrení, ako sú usmernenia alebo špecializovaná odborná príprava pre inšpektorov práce.

Členské štáty by mali podporovať demokraciu na pracovisku a zabezpečiť priaznivé prostredie pre bipartitný a tripartitný sociálny dialóg na všetkých úrovniach, a to vrátane kolektívneho vyjednávania, vo verejnom a súkromnom sektore v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo vnútroštátnou praxou, po konzultácii a v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi, pričom by sa mala rešpektovať ich autonómia. Členské štáty by mali systematicky, zmysluplne a včas zapájať sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania politík zamestnanosti, sociálnych a prípadne hospodárskych a iných verejných politík, a to aj pokiaľ ide o stanovenie a aktualizáciu zákonných minimálnych miezd. Členské štáty by mali podporovať širší rozsah kolektívneho vyjednávania, okrem iného podporou budovania a posilňovania kapacít sociálnych partnerov, umožniť účinné kolektívne vyjednávanie na všetkých vhodných úrovniach a podporovať koordináciu medzi týmito úrovňami a naprieč nimi. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu. Členské štáty by mali bezodkladne vykonať smernicu (EÚ) 2022/2041 a v prípade potreby vypracovať akčné plány na zvýšenie pokrytia kolektívnym vyjednávaním v súlade s danou smernicou.

Bez toho, aby boli dotknuté právomoci a autonómia sociálnych partnerov, ako aj ich právo vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy, a na základe existujúcich vnútroštátnych postupov by členské štáty mali v relevantných prípadoch zohľadniť aj príslušné skúsenosti organizácií občianskej spoločnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázok.

Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce, ktoré sú prístupné pre všetkých, a to zavedením účinných opatrení na odstránenie všetkých foriem diskriminácie a zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých, a najmä pre skupiny osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené, pričom náležitú pozornosť treba venovať regionálnemu a územnému rozmeru. Mali by zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, respitnú a dlhodobú starostlivosť, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám vrátane bývania, bez ohľadu na rod, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.

Členské štáty by mali zmodernizovať systémy sociálnej ochrany s cieľom podporovať primeranú, účinnú, efektívnu a udržateľnú sociálnu ochranu pre všetkých, a to vo všetkých etapách života, podporovať sociálne začlenenie a vzostupnú sociálnu mobilitu, stimulovať účasť na trhu práce, podporovať sociálne investície, bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a riešiť nerovnosti, a to aj prostredníctvom koncepcie svojich daňových a dávkových systémov a posúdenia distribučného vplyvu politík. Účinnosť systémov sociálnej ochrany sa zlepší doplnením univerzálnych prístupov o cielené prístupy. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by sa mala zamerať aj na zlepšenie ich odolnosti voči mnohostranným výzvam. Osobitná podpora by sa mala poskytovať zraniteľným domácnostiam, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy, výzvami súvisiacimi so zelenou a digitálnou transformáciou a vysokými životnými nákladmi vrátane nákladov na energiu. Členské štáty by mali vzhľadom na nárast atypických foriem práce ďalej riešiť nedostatky v prístupe k sociálnej ochrane, pokiaľ ide o pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby.

Členské štáty by mali rozvíjať a integrovať tri oblasti aktívneho začlenenia: primeranú podporu príjmu, inkluzívne trhy práce a prístup ku kvalitným podporným službám s cieľom uspokojiť individuálne potreby. Systémy sociálnej ochrany by mali zabezpečiť primerané dávky minimálneho príjmu pre každého, kto nemá dostatočné zdroje, a mali by podporovať sociálne začlenenie tým, že budú podporovať a povzbudzovať ľudí v produktívnom veku k tomu, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a do života spoločnosti, a to aj prostredníctvom cieleného poskytovania sociálnych služieb. Nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie rovnakých príležitostí je ponuka cenovo dostupných, prístupných a kvalitných služieb, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie a zdravotná a dlhodobá starostlivosť, ako aj respitná starostlivosť a podpora opatrovateľov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vrátane boja proti chudobe pracujúcich v súlade s hlavnými únijnými a národnými cieľovými hodnotami do roku 2030 v oblasti znižovania chudoby. Chudoba a sociálne vylúčenie detí by sa mali riešiť predovšetkým komplexnými a integrovanými opatreniami, a to aj prostredníctvom úplného vykonávania Európskej záruky pre deti. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý vrátane detí prístup ku kvalitným základným službám. V prípade osôb, ktoré sa nachádzajú v núdzi alebo v zraniteľnej situácii, by mali tiež zabezpečiť prístup k primeranému a cenovo dostupnému sociálnemu bývaniu alebo pomoci pri bývaní. Mali by zabezpečiť čistú a spravodlivú energetickú transformáciu a naliehavo riešiť energetickú chudobu ako čoraz významnejšiu formu chudoby, a to v prípade potreby aj prostredníctvom cielených podporných opatrení zameraných na domácnosti v zraniteľných situáciách. Členské štáty by mali účinne využívať finančné prostriedky a technickú podporu EÚ na investovanie do sociálneho bývania, obnovy bývania a sprievodných služieb a riešiť naliehavú potrebu cenovo dostupného a dôstojného bývania. V súvislosti s týmito službami by sa mali zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím vrátane prístupnosti. Bezdomovectvo by sa malo riešiť najmä podporou prístupu k trvalému bývaniu (prístup „bývanie ako prvé“) a poskytovaním podporných služieb.

Členské štáty by mali zabezpečiť včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť. V kontexte rastúceho dopytu po dlhodobej starostlivosti, ktorý súvisí aj s demografickým vývojom, by sa mali riešiť nedostatky v primeranosti, ako aj nedostatok pracovnej sily, zlé pracovné podmienky a často nedostatočné odmeňovanie opatrovateľov.

V súvislosti s rastúcou dlhovekosťou a demografickým vývojom by členské štáty mali zaistiť primeranosť a udržateľnosť dôchodkových systémov pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby tým, že sa pre ženy a mužov zabezpečia rovnaké príležitosti na nadobudnutie a vznik dôchodkových práv, a to aj prostredníctvom doplnkových systémov, aby sa zaručil dôstojný príjem na dôchodku nad hranicou chudoby. Dôchodková reforma by sa mala opierať o politiky zamerané na zníženie rozdielov v dôchodkoch žien a mužov, a to aj prostredníctvom primerane započítaného obdobia materskej a rodičovskej dovolenky, a na podporu aktívneho a zdravého starnutia a dôstojných pracovných podmienok s cieľom zabezpečiť, aby pracovníci mohli skutočne zostať v zamestnaní až do dosiahnutia zákonného veku odchodu do dôchodku. Zároveň by pracovníci, ktorí chcú zostať aktívni aj po dosiahnutí dôchodkového veku, mali mať možnosť tak urobiť. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg so sociálnymi partnermi a s ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami a umožniť časovo primerané zavádzanie reforiem.