P10_TA(2024)0029Situácia v Azerbajdžane, porušovanie ľudských práv a medzinárodného práva a vzťahy s ArménskomUznesenie Európskeho parlamentu z 24. októbra 2024 o situácii v Azerbajdžane, porušovaní ľudských práv a medzinárodného práva a o vzťahoch s Arménskom (2024/2890(RSP))Európsky parlament,

–so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Azerbajdžane, Arménsku a situácii v Náhornom Karabachu,

–so zreteľom na príslušné dokumenty a medzinárodné dohody, okrem iného na Chartu Organizácie Spojených národov, Helsinský záverečný akt a Deklaráciu z Almaty z 21. decembra 1991,

–so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950, ktorý Azerbajdžan ratifikoval v roku 2002, a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–so zreteľom na Haagsky dohovor z roku 1954 o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu,

–so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Azerbajdžanskou republikou na strane druhej z 22. apríla 1996 Ú. v. ES L 246, 17.9.1999, s. 3., ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/1999/614/oj. ,

–so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 29. mája 2024 o situácii v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane a z 3. septembra 2024 o predčasných parlamentných voľbách v Azerbajdžane,

–so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 2527 (2024) z 24. januára 2024 s názvom Námietka z vecných dôvodov proti zatiaľ neratifikovaným poverovacím listinám parlamentnej delegácie Azerbajdžanu,

–so zreteľom na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch volebnej pozorovateľskej misie pre predčasné prezidentské voľby, ktoré sa konali 7. februára 2024, a na vyhlásenie o predbežných zisteniach a záveroch medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie pre predčasné parlamentné voľby v Azerbajdžane, ktoré sa konali 1. septembra 2024,

–so zreteľom na správu Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, ktorá je orgánom Rady Európy, z 29. marca 2023 o Azerbajdžane a memorandum komisára Rady Európy pre ľudské práva z 21. októbra 2021 o humanitárnych a ľudskoprávnych dôsledkoch vypuknutia nepriateľských akcií medzi Arménskom a Azerbajdžanom v roku 2020 v súvislosti s Náhorným Karabachom,

–so zreteľom na rozhodnutia Medzinárodného súdneho dvora z 22. februára 2023, zo 6. júla 2023 a 17. novembra 2023 o žiadosti o určenie dočasných opatrení na uplatňovanie Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (Arménsko/Azerbajdžan),

–so zreteľom na článok 136 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.keďže výber hlavného mesta Azerbajdžanu Baku ako miesta konania 29. konferencie Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 29), ktorá sa má konať od 11. do 22. novembra 2024, vyvolal kontroverziu, najmä v dôsledku zhoršujúcej sa situácie Azerbajdžanu v oblasti ľudských práv, ako aj nedávneho a očividného porušovania medzinárodného práva vrátane agresívneho správania voči susednému Arménsku; keďže v dohode s hostiteľskou krajinou je zakotvené dodržiavanie základných ľudských práv a účasť občianskej spoločnosti a azerbajdžanská vláda sa na základe tejto dohody zaviazala uvedené práva dodržiavať; keďže v rámci príprav na túto významnú medzinárodnú konferenciu azerbajdžanské orgány zintenzívnili represie voči organizáciám občianskej spoločnosti, aktivistom, opozičným politikom a zostávajúcim nezávislým médiám prostredníctvom zadržiavania a súdneho prenasledovania; keďže korupcia a nedostatočná nezávislosť súdnictva ďalej oslabujú správu vecí verejných;

B.keďže organizácie občianskej spoločnosti evidujú v Azerbajdžane viac ako 300 politických väzňov vrátane Gubada Ibadoghlua, Anara Mammadliho, Bachtijara Hadžijeva, Tofiga Jagublua, Ilhamiza Gulijeva, Aziza Orudžova, Bahruza Samadova a Akifa Gurbanova; keďže existujú dôveryhodné správy o porušovaní ľudských práv väzňov vrátane zadržiavania v neľudských podmienkach, mučenia a odmietania primeranej lekárskej starostlivosti;

C.keďže významný obhajca ľudských práv a ochrany klímy Anar Mammadli je od 30. apríla 2024 vo vyšetrovacej väzbe na základe vykonštruovaných obvinení zo sprisahania s cieľom priniesť do krajiny nelegálnu cudziu menu a jeho zdravie sa vo väzbe výrazne zhoršilo; keďže politického ekonóma, predstaviteľa opozície a jedného z finalistov Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 2024 Gubada Ibadoghlua v júli 2023 zatkli azerbajdžanské orgány a zostal vo väzbe do 22. apríla 2024, keď bol premiestnený do domáceho väzenia; keďže od zatknutia sa jeho zdravie výrazne zhoršilo v dôsledku mučenia, neľudských podmienok zadržiavania a odmietania primeranej zdravotnej starostlivosti, čo ohrozuje jeho život; keďže zdravie manželky Gubada Ibadoghlua Irady Bajramovovej sa naďalej zhoršuje v dôsledku fyzického násilia, ktorému bola vystavená počas zadržiavania azerbajdžanskými orgánmi; keďže 4. decembra 2023 bol aktivista za ľudské práva Ilhamiz Gulijev zatknutý na základe politicky motivovaných obvinení len niekoľko mesiacov po tom, ako novinárom z Abzas Media poskytol anonymný rozhovor o údajných praktikách polície spočívajúcich v podstrkovaní drog politickým aktivistom;

D.keďže už viac ako desať rokov azerbajdžanské orgány čoraz ráznejšie zmenšujú priestor pre občiansku spoločnosť, svojvoľne rušia mimovládne organizácie (MVO) a zatýkajú zástupcov občianskej spoločnosti alebo ich nútia odísť do exilu; keďže v posledných rokoch azerbajdžanské orgány uvaľujú na organizácie občianskej spoločnosti čoraz prísnejšie obmedzenia; keďže aktivisti, novinári, politickí oponenti a ďalší ľudia boli uväznení na základe vykonštruovaných a politicky motivovaných obvinení;

E.keďže podľa obhajcov ľudských práv došlo k tvrdým zásahom proti občianskej spoločnosti v súvislosti s ďalšími významnými medzinárodnými podujatiami, ktoré usporiadal Azerbajdžan, vrátane Eurovízie 2012 a Európskych hier 2015;

F.keďže sa zdá, že azerbajdžanský režim rozširuje svoje represívne opatrenia za svoje hranice; keďže pokračujúce zásahy proti slobode prejavu v Azerbajdžane sa odrážajú aj v správach o nadnárodných represiách a represáliách voči rodinným príslušníkom zadržiavaných osôb; keďže od roku 2020 sa azerbajdžanský disidentský bloger Mahammad Mirzali stal vo Francúzsku terčom viacerých pokusov o vraždu; keďže Vidadi Isgandarli, kritik azerbajdžanského režimu žijúci ako politický utečenec vo Francúzsku, bol 29. septembra 2024 napadnutý vo svojom dome a o dva dni zraneniam podľahol; keďže azerbajdžanské orgány boli tiež zapojené do politicky motivovaného stíhania občanov EÚ, ako v prípade Théa Clerca, čo viedlo najmenej jeden členský štát k tomu, aby oficiálne varoval svojich občanov pred cestou do Azerbajdžanu z dôvodu rizika svojvoľného zadržiavania;

G.keďže Azerbajdžan v rámci všeobecne používanej stratégie známej ako „kaviárová diplomacia“ uplatňuje systematickú politiku uplácania politických predstaviteľov a volených zástupcov v Európe v snahe bagatelizovať svoju bilanciu v oblasti ľudských práv a umlčať kritikov; keďže niektoré prípady sa vyšetrovali a niektoré zapletené osoby boli stíhané a odsúdené vnútroštátnymi súdmi vo viacerých členských štátoch EÚ;

H.keďže vo viacerých rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva sa dospelo k záveru, že Azerbajdžan porušuje ľudské práva; keďže podľa Parlamentného zhromaždenia Rady Európy viac ako 320 rozsudkov súdov proti Azerbajdžanu ešte nebolo vykonaných alebo sa vykonali len čiastočne, čo je najvyšší počet spomedzi všetkých štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Európskeho dohovoru o ľudských právach;

I.keďže Európsky výbor Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) 3. júla 2024 verejne odsúdil, že „Azerbajdžan odmieta zlepšiť situáciu vzhľadom na odporúčania výboru“ a „azerbajdžanské orgány dlhodobo nespolupracujú s CPT“,

J.keďže PZ RE sa v januári 2024 rozhodlo nepodpísať poverovacie listiny azerbajdžanskej delegácie, pričom poznamenalo, že má „veľmi vážne obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie ľudských práv [v Azerbajdžane]“; keďže PZ RE poznamenalo, že spravodajcovom jeho monitorovacieho výboru nebolo umožnené stretnúť sa s osobami, ktoré sú zadržiavané na základe údajne politicky motivovaných obvinení, a že azerbajdžanská delegácia odmietla umožniť spravodajcovi výboru pre právne veci a ľudské práva navštíviť krajinu;

K.keďže podľa volebnej pozorovateľskej misie pod vedením Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE/ODIHR) sa predčasné prezidentské voľby, ktoré sa konali 7. februára 2024, uskutočnili v reštriktívnom prostredí a boli poznačené potláčaním kritických hlasov a absenciou politických alternatív; keďže Azerbajdžan usporiadal 1. septembra 2024 predčasné parlamentné voľby, ktoré medzinárodná volebná pozorovateľská misia pod vedením OBSE/ODIHR označila za reštriktívne politické a právne prostredie, ktoré neumožnilo skutočný pluralizmus a vyústilo do súťaže bez konkurencie; keďže v období pred parlamentnými voľbami bolo zadržaných niekoľko kritikov vlády;

L.keďže právne predpisy v oblasti médií v Azerbajdžane sú čoraz represívnejšie, pričom zákon o médiách z februára 2022 účinne legalizuje cenzúru; keďže viaceré ďalšie zákony ovplyvňujúce médiá takisto porušujú medzinárodné záväzky krajiny, pokiaľ ide o slobodu prejavu a slobodu tlače; keďže verejná kritika orgánov podlieha prísnym sankciám;

M.keďže podľa organizácie Reportéri bez hraníc je prakticky celý mediálny sektor v Azerbajdžane pod úradnou kontrolou, v krajine nevysielajú žiadne nezávislé televízne ani rozhlasové kanály a vydávanie všetkých kritických tlačených novín je pozastavené; keďže orgány naďalej potláčajú posledné zostávajúce nezávislé médiá a novinárov, ktorí odmietajú autocenzúru; keďže Azerbajdžan zintenzívnil represie voči zostávajúcim nezávislým médiám, ako sú Abzas Media, Kanal 13 a Toplum TV, čo sa prejavuje zatýkaním a súdnym prenasledovaním;

N.keďže azerbajdžanské zákony upravujúce registráciu, činnosť a financovanie MVO sú veľmi reštriktívne a vykonávané svojvoľne, čím sa v podstate kriminalizuje činnosť neregistrovaných MVO; keďže podľa indexu slobody organizácie Freedom House za rok 2024 je Azerbajdžan jednou z najmenej slobodných krajín na svete, pričom sa umiestnil až za Ruskom a Bieloruskom;

O.keďže zmluvy o plyne medzi Gazpromom a spoločnosťou SOCAR na dodávku jednej miliardy metrov kubických plynu z Ruska do Azerbajdžanu v období od novembra 2022 do marca 2023 vyvolali vážne obavy v súvislosti s opätovným vývozom ruského plynu na európsky trh, najmä vzhľadom na podpísané memorandum o porozumení o strategickom partnerstve v oblasti energetiky; keďže cieľom EÚ je znížiť európsku závislosť od ruského plynu, ale táto dohoda by sa mohla považovať za ohrozenie tohto cieľa, keďže ruský plyn by stále prúdil do Azerbajdžanu, čím by sa potenciálne uvoľnil azerbajdžanský plyn na zvýšený opätovný vývoz do EÚ; keďže tiež existujú znepokojujúce správy o tom, že ruský plyn sa na účely predaja v EÚ označuje za azerbajdžanský plyn;

P.keďže azerbajdžanskí lídri sa zapájajú do protieurópskej a protizápadnej rétoriky; keďže Azerbajdžan zintenzívnil svoje dezinformačné kampane namierené proti EÚ a jej členským štátom, najmä proti Francúzsku; keďže Azerbajdžan aktívne zasahuje do európskej politiky pod zámienkou „antikolonializmu“, najmä v zámorských krajinách a územiach, ako je Nová Kaledónia;

Q.keďže okrem toho v septembri 2023 po mesiacoch nezákonnej blokády Náhorného Karabachu Azerbajdžan začal vopred plánovaný a neodôvodnený vojenský útok na toto územie, ktorý prinútil viac ako 100 000 etnických Arménov utiecť do Arménska, čo predstavuje etnické čistky; keďže v dôsledku toho bol Náhorný Karabach takmer úplne zbavený arménskeho obyvateľstva, ktoré tam žije už po stáročia; keďže tento útok predstavuje hrubé porušenie ľudských práv a medzinárodného práva, jasné porušenie trojstranného vyhlásenia o prímerí z 9. novembra 2020 a nedodržiavanie záväzkov prijatých počas rokovaní sprostredkovaných EÚ;

R.keďže Arméni z Náhorného Karabachu prišli o svoj majetok a osobné veci, keď utiekli pred vojenským nátlakom Azerbajdžanu v roku 2023, a odvtedy ich neboli schopní získať späť; keďže odvtedy pokračujú činnosti, ktoré predstavujú etnické čistky; keďže EÚ ľuďom vysídleným z Náhorného Karabachu poskytla humanitárnu pomoc; keďže existujú dôveryhodné správy potvrdzujúce organizované ničenie arménskeho kultúrneho a náboženského dedičstva v Náhornom Karabachu; keďže azerbajdžanskí lídri a štátni úradníci opakovane používajú nenávistné prejavy proti Arménom;

S.keďže Azerbajdžan aj Arménsko sú viazané medzinárodným humanitárnym právom a tretí Ženevský dohovor chráni vojnových väzňov pred všetkými formami mučenia a krutého zaobchádzania; keďže zo správ vyplýva, že v azerbajdžanských väzniciach je v súčasnosti zadržiavaných 23 arménskych väzňov bez náležitého právneho zastúpenia vrátane ôsmich bývalých vedúcich predstaviteľov Náhorného Karabachu, pričom niektorí z nich boli odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody;

T.keďže vo februári 2023 EÚ vyslala misiu Európskej únie v Arménsku (EUMA), aby sledovala vývoj na medzinárodnej hranici s Azerbajdžanom; keďže Azerbajdžan odmieta spolupracovať s EUMA a misia býva terčom dezinformácií zo strany azerbajdžanských orgánov a vládou kontrolovaných médií; keďže azerbajdžanské vedenie naďalej vydáva iredentistické vyhlásenia týkajúce sa zvrchovaného územia Arménska; keďže azerbajdžanská armáda naďalej okupuje najmenej 170 km2 zvrchovaného územia Arménska;

U.keďže Arménsko a Azerbajdžan rokovali o mierovej zmluve, normalizácii svojich vzťahov a vymedzení hraníc tak pred útokom na Náhorný Karabach v roku 2023, ako aj po ňom; keďže napriek sprostredkovateľskému úsiliu EÚ a ďalších krajín nebola medzi Azerbajdžanom a Arménskom podpísaná žiadna mierová dohoda; keďže hoci obe vlády uviedli, že sa blížia k dohode, nedávne vyjadrenia azerbajdžanského prezidenta vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o ochotu Baku dosiahnuť kompromis na účel uzavretia rokovaní;

V.keďže EÚ plne podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Azerbajdžanu a Arménska a aktívne podporuje úsilie o dosiahnutie udržateľnej mierovej dohody medzi oboma krajinami, ktorá sa dosiahne mierovými prostriedkami a pri rešpektovaní práv dotknutého obyvateľstva;

W.keďže od začiatku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine Azerbajdžan prehĺbil svoje vzťahy s Ruskom vrátane politických a hospodárskych väzieb, pričom obe krajiny zintenzívnili spoluprácu medzi svojimi spravodajskými službami; keďže Rusko otvorene podporuje Azerbajdžan v jeho agresívnom správaní voči Arménsku;

1.dôrazne odsudzuje domáce a extrateritoriálne represie azerbajdžanského režimu voči aktivistom, novinárom, vodcom opozície a iným osobám vrátane štátnych príslušníkov EÚ, ktoré sa pred konferenciou COP 29 výrazne zintenzívnili; naliehavo vyzýva azerbajdžanské orgány, aby prepustili všetky osoby svojvoľne zadržiavané alebo uväznené z dôvodu ich politických názorov, stiahli všetky politicky motivované obvinenia a zastavili všetky formy represií v Azerbajdžane aj mimo neho; v tejto súvislosti pripomína mená Tofiga Jagublua, Akifa Gurbanova, Bachtijara Hadžijeva, obhajcov ľudských práv a novinárov vrátane Ulviho Hasanliho, Sevinje Vagifgiziovej, Nargiz Absalamovovej, Hafiza Babaliho a Elnary Gasimovovej, Aziza Orudžova, Rufata Muradliho, Avaza Zejnalliho; Elnura Šukurova, Alasgara Mammadliho, Ilhamiza Gulijeva a Farida Ismajilova, ako aj aktivistov občianskej spoločnosti zatknutých po marci 2024, napríklad Anara Mammadliho, Farida Mehralizadeho, Igbala Abilova, Bahruza Samadova, Emina Ibrahimova a Famila Chalilova; vyjadruje hlboké znepokojenie nad prostredím strachu, ktoré to vytvorilo v krajine, čo účinne umlčalo občiansku spoločnosť;

2.opakuje svoju výzvu, aby azerbajdžanské orgány stiahli všetky obvinenia proti Dr. Gubadovi Ibadoghluovi a umožnili mu bez prekážok vycestovať do zahraničia do krajiny, ktorú si vyberie, byť spolu so svojou rodinou, dostať lekársku starostlivosť, ktorú naliehavo potrebuje, a zúčastniť sa na slávnostnom odovzdávaní Sacharovovej ceny v Štrasburgu v decembri 2024; vyzýva Azerbajdžan, aby zabezpečil, aby mohol absolvovať nezávislú lekársku prehliadku u lekára podľa vlastného výberu a aby mu umožnil liečbu v zahraničí; vyzýva všetkých zástupcov EÚ a jednotlivé členské štáty, aby aktívne podporovali prepustenie Dr. Gubada Ibadoghlua z domáceho väzenia a trvali na jeho prepustení pri každom kontakte s azerbajdžanskými orgánmi;

3.žiada, aby sa zaručila sloboda tlače a prejavu a aby sa neobmedzovali mediálne organizácie; vyzýva preto azerbajdžanskú vládu, aby prepustila novinárov pracujúcich pre Abzas Media a Toplum TV vrátane Ulviho Hasanliho, Sevinje Vagifgiziovej a Alasgara Mammadliho;

4.domnieva sa, že pokračujúce porušovanie ľudských práv Azerbajdžanom je nezlučiteľné s usporiadaním konferencie COP 29; naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, najmä predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, aby využili konferenciu COP 29 ako príležitosť pripomenúť Azerbajdžanu jeho medzinárodné záväzky a zmysluplne poukázať na jeho bilanciu v oblasti ľudských práv pri kontaktoch s azerbajdžanskými orgánmi, okrem iného tým, že budú požadovať bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb svojvoľne zadržiavaných alebo uväznených pre ich politické názory a požiadajú, aby sa počas pobytu v krajine mohli stretnúť s politickými väzňami; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby sa konferencie OSN o zmene klímy neuskutočňovali v krajinách so zlým stavom dodržiavania ľudských práv;

5.pripomína azerbajdžanským orgánom ich povinnosti rešpektovať základné slobody a vyzýva ich, aby zrušili represívne právne predpisy, v dôsledku ktorých sa MVO a médiá ocitajú na hranici zákona; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby zrušili represívne právne predpisy o registrácii a financovaní MVO a zosúladili ich s odporúčaniami Benátskej komisie;

6.pripomína, že dohoda o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Azerbajdžanom z roku 1996, ktorá je právnym základom dvojstranných vzťahov, je založená na dodržiavaní demokracie a zásad medzinárodného práva a ľudských práv a že tieto zásady sa v Azerbajdžane systematicky porušujú;

7.pripomína azerbajdžanskej vláde jej medzinárodné záväzky chrániť dôstojnosť a práva zadržiavaných osôb a zabezpečiť, aby im bola poskytnutá primeraná zdravotná starostlivosť, aby boli zadržiavané v humánnych podmienkach a aby boli chránené pred akýmkoľvek zlým zaobchádzaním; vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby urýchlene splnila dlhodobé odporúčania Európskeho výboru Rady Európy na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu v súvislosti s rozsiahlym využívaním zlého fyzického zaobchádzania – vrátane príležitostného mučenia – zo strany polície v Azerbajdžane; vyzýva azerbajdžanskú vládu, aby vykonala všetky rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva;

8.opakuje svoju výzvu na uvalenie sankcií EÚ v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv na azerbajdžanských predstaviteľov, ktorí sa dopustili vážneho porušovania ľudských práv; vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, aby požiadal o stretnutia s politickými väzňami v Azerbajdžane;

9.trvá na tom, aby akákoľvek budúca dohoda o partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom bola podmienená prepustením všetkých politických väzňov, vykonaním právnych reforiem a celkovým zlepšením situácie v oblasti ľudských práv v krajine, ako aj tým, že Azerbajdžan preukáže svoju skutočnú pripravenosť odhodlane sa zapojiť do rokovaní o mierovej dohode s Arménskom a rešpektovať práva Arménov v Náhornom Karabachu;

10.vyzýva EÚ, aby ukončila svoju závislosť od dovozu plynu z Azerbajdžanu; vyzýva Komisiu, aby pozastavila memorandum o porozumení z roku 2022 o strategickom partnerstve v oblasti energetiky a aby náležite konala;

11.opätovne potvrdzuje svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Azerbajdžanu aj Arménska a dôrazne podporuje normalizáciu ich vzťahov na základe zásad vzájomného uznávania územnej celistvosti a neporušiteľnosti hraníc v súlade s Vyhlásením z Almaty z roku 1991; opakovane zdôrazňuje svoju požiadavku na stiahnutie azerbajdžanských vojsk z celého zvrchovaného územia Arménska; vyzýva Azerbajdžan, aby sa jednoznačne zaviazal rešpektovať územnú celistvosť Arménska; zdôrazňuje, že problémy Azerbajdžanu v oblasti spojenia s jeho exklávou Nachičevan by sa mali riešiť pri plnom rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Arménska; opätovne pripomína svoju pozíciu, že EÚ by mala byť pripravená uvaliť sankcie na všetky osoby a subjekty, ktoré ohrozujú zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Arménska;

12.odsudzuje akúkoľvek vojenskú agresiu, použitie sily alebo hybridné hrozby voči Arménsku, ako aj zahraničné zasahovanie a pokusy o destabilizáciu politickej situácie v Arménsku; okrem toho víta rozhodnutie prijať prvé opatrenie pomoci v rámci Európskeho mierového nástroja na podporu arménskych ozbrojených síl a vyzýva na ďalšie posilnenie spolupráce medzi Arménskom a EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany; víta opatrenia viacerých členských štátov v snahe poskytnúť Arménsku obrannú vojenskú pomoc a naliehavo vyzýva aj ďalšie členské štáty, aby podobné iniciatívy zvážili; víta nový impulz v dvojstranných vzťahoch medzi EÚ a Arménskom, ktorý výrazne podporujú orgány v Jerevane; vyzýva Komisiu a Radu, aby aktívne podporovali želanie Arménska zintenzívniť spoluprácu s EÚ;

13.vyjadruje podporu činnostiam misie Európskej únie v Arménsku (EUMA) a zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva; opätovne vyjadruje znepokojenie nad opakovanými očierňujúcimi kampaňami namierenými proti EUMA, ktoré majú pôvod v Azerbajdžane; vyzýva EUMA, aby pozorne sledovala vývoj bezpečnostnej situácie na mieste, podávala Európskemu parlamentu transparentné správy a aktívne prispievala k úsiliu o vyriešenie konfliktu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili mandát EUMA, zvýšili rozsah misie a predĺžili jej trvanie;

14.podporuje všetky iniciatívy a činnosti, ktoré by mohli viesť k nastoleniu mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom a k podpísaniu dlhoočakávanej mierovej dohody; vyzýva Azerbajdžan, aby v tomto smere preukázal skutočné úsilie; varuje Azerbajdžan, že akákoľvek vojenská akcia proti Arménsku by bola neprijateľná a mala by vážne dôsledky na partnerstvo medzi Azerbajdžanom a EÚ; víta spoločné vyhlásenie Arménska a Azerbajdžanu zo 7. decembra 2023 o opatreniach na budovanie dôvery; víta pokrok dosiahnutý v rámci procesu vymedzovania hraníc medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý viedol k dohode o viacerých úsekoch hranice; nabáda obe strany, aby podnikli ďalšie kroky v súvislosti so zostávajúcimi úsekmi; vyzýva EÚ, aby ukončila všetku technickú a finančnú pomoc Azerbajdžanu, ktorá by mohla prispieť k posilneniu jeho vojenských alebo bezpečnostných spôsobilostí; vyzýva členské štáty, aby zmrazili vývoz všetkého vojenského a bezpečnostného vybavenia do Azerbajdžanu;

15.vyzýva na úplné vykonanie všetkých rozhodnutí vydaných Medzinárodným súdnym dvorom vrátane rozhodnutia zo 17. novembra 2023, v ktorom sa uvádzajú predbežné opatrenia týkajúce sa bezpečného, neobmedzeného a rýchleho návratu osôb, ktoré utiekli z Náhorného Karabachu; pripomína, že rozhodnutie usporiadať konferenciu COP 29 v Baku bolo prijaté po tom, ako Azerbajdžan nedodržal uvedené rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora, ako ani rozhodnutia zo 7. decembra 2021 a z 22. februára 2023; opakuje svoju žiadosť o nezávislé vyšetrenie zneužitia sily azerbajdžanskými jednotkami v Náhornom Karabachu; opätovne vyzýva azerbajdžanské orgány, aby umožnili bezpečný návrat arménskeho obyvateľstva do Náhorného Karabachu, aby s ním skutočne nadviazali komplexný a transparentný dialóg, poskytli pevné záruky ochrany jeho práv vrátane pozemkových a vlastníckych práv, ochrany jeho odlišnej identity a občianskych, kultúrnych, sociálnych a náboženských práv a aby sa zdržali akejkoľvek štvavej rétoriky, ktorá by mohla podnecovať diskrimináciu Arménov; naliehavo vyzýva azerbajdžanské orgány, aby prepustili všetkých 23 arménskych vojnových väzňov zadržiavaných po tom, ako sa Azerbajdžan opätovne zmocnil regiónu Náhorný Karabach;

16.opakuje svoju výzvu inštitúciám EÚ a členským štátom, aby Arménsku naďalej ponúkali pomoc pri riešení situácie utečencov z Náhorného Karabachu; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby Arménsku poskytla nový balík pomoci s cieľom pomôcť arménskej vláde riešiť humanitárne potreby utečencov; víta všetko úsilie arménskej vlády o poskytnutie prístrešia a pomoci vysídleným Arménom;

17.vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so zachovaním kultúrneho, náboženského a historického dedičstva v Náhornom Karabachu po masívnom exode arménskeho obyvateľstva; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby sa zdržal ďalšieho ničenia alebo zanedbávania kultúrneho, náboženského alebo historického dedičstva v regióne alebo zásahov v snahe zmanipulovať jeho pôvod a namiesto toho ho vyzýva, aby sa usiloval o zachovanie, ochranu a podporu tejto bohatej rozmanitosti; požaduje ochranu arménskeho kultúrneho, historického a náboženského dedičstva v Náhornom Karabachu v súlade s normami UNESCO a medzinárodnými záväzkami Azerbajdžanu; trvá na tom, aby Azerbajdžan umožnil misiu UNESCO v Náhornom Karabachu a poskytol jej potrebný prístup;

18.odsudzuje kroky, ktoré Azerbajdžan podnikol voči separatistickému subjektu na okupovanom Cypre, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom a ustanoveniami rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 541 (1983) a č. 550 (1984); vyzýva Azerbajdžan, aby dodržiaval zásady zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov a nepozýval separatistický subjekt na okupovanom Cypre na žiadne zasadnutia Organizácie turkických štátov;

19.odsudzuje opakované pokusy Azerbajdžanu očierniť a destabilizovať členské štáty, a to aj prostredníctvom tzv. skupiny iniciatívy z Baku; odsudzuje najmä jeho podporu iredentistických skupín a dezinformačné operácie zamerané na Francúzsko, najmä vo francúzskych departementoch a na územiach Novej Kaledónie, Martiniku a Korziky; pripomína, že tieto metódy boli použité proti Nemecku v roku 2013; odsudzuje očierňujúce kampane zamerané na Dánsko; vyjadruje poľutovanie nad očierňujúcou kampaňou, ktorej cieľom bolo poškodiť povesť Francúzska tým, že spochybňovala jeho schopnosť usporiadať olympijské hry v roku 2024, a ktorú spustili aktéri podozriví z blízkych vzťahov s azerbajdžanským režimom;

20.odsudzuje svojvoľné zatýkanie občanov EÚ na základe falošných obvinení zo špionáže a ich neprimerané tresty;

21.dôrazne odsudzuje verejné urážky a priame hrozby azerbajdžanských diplomatických a vládnych zástupcov alebo poslancov azerbajdžanského parlamentu, ktoré sa zameriavajú na volených predstaviteľov členských štátov EÚ; v tejto súvislosti žiada, aby bol dotknutým azerbajdžanským predstaviteľom až do odvolania odopretý vstup do inštitucionálnych budov EÚ;

22.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, prezidentovi, vláde a parlamentu Azerbajdžanskej republiky, prezidentovi, vláde a parlamentu Arménskej republiky, generálnej riaditeľke UNESCO, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Organizácii Spojených národov a Rade Európy.