1.víta výsledok prvého globálneho hodnotenia na konferencii COP 28, v ktorom sa uznáva, že spôsoby obmedzenia globálneho otepľovania na 1,5 °C bez prekročenia alebo s obmedzeným prekročením a na 2 °C si vyžadujú dosiahnutie vrcholu globálnych emisií skleníkových plynov do roku 2025 a že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C bez prekročenia alebo s obmedzeným prekročením si vyžaduje výrazné, rýchle a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov o 43 % do roku 2030 a o 60 % do roku 2035 v porovnaní s úrovňou z roku 2019, čím sa do roku 2050 dosiahne nulová čistá bilancia emisií skleníkových plynov;

2.víta kľúčové záväzky a opatrenia, ktoré EÚ oznámila na konferencii COP 28 s cieľom podstatne zvýšiť globálne ambície v oblasti klímy; naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany, aby nadviazali na ambiciózne vykonávanie a rozšírenie vnútroštátne stanovených opatrení; zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť všetkých veľkých producentov emisií a krajín G20, aby prevzali iniciatívu; zdôrazňuje, že je potrebné spoločné úsilie a ďalšie opatrenia všetkých krajín, najmä všetkých hlavných a rozvíjajúcich sa ekonomík; vyzýva EÚ a podobne zmýšľajúcich partnerov, aby spolupracovali so všetkými stranami s cieľom zabezpečiť úspešný výsledok konferencie COP 29;

3.podporuje výzvu konferencie COP 28 adresovanú zmluvným stranám UNFCCC, aby prispeli k celosvetovému úsiliu o strojnásobenie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov na celom svete a zdvojnásobenie globálnej priemernej ročnej miery zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2030; vyzýva všetky zmluvné strany, aby prijali konkrétne ciele a politiky na dosiahnutie týchto cieľov a zohľadnili ich vo svojich vnútroštátne stanovených príspevkoch; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ a členské štáty zohrávali vedúcu úlohu urýchlením zavádzania a zvyšovaním investícií do infraštruktúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov a podporou inovácií v oblasti technológií uskladňovania energie;

4.podporuje výzvu konferencie COP 28 adresovanú zmluvným stranám, aby urýchlili úsilie o postupné ukončenie neekologizovanej výroby energie z uhlia a aby sa v rámci energetických systémov spravodlivým, riadnym a rovnoprávnym spôsobom odklonili od fosílnych palív; s cieľom urýchliť opatrenia v tomto kritickom desaťročí, aby sa do roku 2050 dosiahla nulová bilancia emisií v súlade s vedeckými poznatkami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že globálne emisie CO2 súvisiace s energetikou dosiahli v roku 2023 novú rekordnú úroveň; vyzýva, aby sa v rámci dialógu o globálnom hodnotení UNFCCC zahrnula časť venovaná výzvam, ktorým čelia krajiny pri ukončení rozširovania fosílnych palív; opakuje svoju výzvu všetkým zmluvným stranám, aby sa usilovali o vypracovanie zmluvy o nešírení fosílnych palív;

5.konštatuje, že celosvetová teplota zemského povrchu sa už zvýšila takmer o 1,3 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a že rok 2023 a leto 2024 boli najteplejším rokom a letom na svete a v Európe Európska environmentálna agentúra, Hospodárske straty spôsobené extrémnymi výkyvmi počasia a klímy v Európe (Economic losses from weather- and climate-related extremes in Europe), október 2023; zdôrazňuje, že rekordné vlny horúčav, suchá a lesné požiare spôsobili stratu celosvetového hrubého domáceho produktu vo výške približne 0,6 % v roku 2023 a že extrémne javy súvisiace s počasím a klímou spôsobili v Európe v rokoch 1980 – 2022 straty 650 miliárd EUR; zdôrazňuje, že klimatické riziká sa zvýšia v dôsledku akéhokoľvek oneskorenia pri zavádzaní účinných opatrení na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa jej, čo bude mať za následok nárast strát a škôd;

6.vyjadruje znepokojenie nad zisteniami správy UNEP o medzerách v oblasti emisií za rok 2023, podľa ktorej by úplná implementácia súčasných nepodmienených vnútroštátne stanovených príspevkov viedla ku globálnemu otepleniu o 2,9 °C, zatiaľ čo dodatočná implementácia a zachovanie podmienených vnútroštátne stanovených príspevkov by v tomto storočí viedli ku globálnemu otepleniu o 2,5 °C; upozorňuje na skutočnosť, že táto trajektória je ďaleko od cieľa 1,5 °C, na ktorom sa dohodli všetky zmluvné strany v globálnom hodnotení na konferencii COP 28, čím sa svet dostáva na cestu k nezvratnej klimatickej zmene a prekročeniu kritických bodov zvratu;

7.konštatuje, že súčasné vnútroštátne stanovené príspevky zmluvných strán zďaleka nedosahujú to, čo je potrebné na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody; vyzýva všetky zmluvné strany, aby dodržiavali rozhodnutia COP 26 o spoločných časových rámcoch a aby v roku 2025 oznámili vnútroštátne stanovené príspevky na rok 2035 a predložili ich v lehote stanovenej Parížskou dohodou; pripomína, že všetky zmluvné strany by mali urýchlene rozšíriť svoje ciele v oblasti klímy a sprievodné politiky s cieľom dosiahnuť rýchlu a spravodlivú transformáciu na klimaticky neutrálne hospodárstvo a pokračovať v úsilí o obmedzenie nárastu teploty na 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou a výsledkami prvého globálneho hodnotenia; víta „Plán na dosiahnutie misie 1,5 °C“, ktorého cieľom je stimulovať ambície v ďalšom kole vnútroštátne stanovených príspevkov a ktorý predstavila trojka predsedníctiev COP; vyzýva, aby sa v rámci dialógu o globálnom hodnotení podporila aktualizáciu vnútroštátne stanovených príspevkov zmluvných strán prostredníctvom identifikácie nástrojov, metodík a usmernení pre jednotlivé odvetvia; zdôrazňuje význam komplexného a včasného poskytnutia siedmeho hodnotiaceho cyklu pre budúce globálne hodnotenie;

8.vyzýva všetky zmluvné strany, aby vo svojich ďalších vnútroštátne stanovených príspevkoch na rok 2035 predložili ambiciózne, kvantifikované ciele absolútneho zníženia emisií v rámci celého hospodárstva na rozdiel od relatívnych cieľov, ktoré by zahŕňali všetky skleníkové plyny, sektory a kategórie a boli v súlade s obmedzením globálneho otepľovania na 1,5 °C, ako to vyplýva z najnovších vedeckých poznatkov a vzhľadom na rôzne vnútroštátne podmienky; zdôrazňuje, že tieto revidované vnútroštátne stanovené príspevky by mali zahŕňať transparentné mechanizmy monitorovania a zodpovednosti s cieľom zabezpečiť účinné sledovanie pokroku pri plnení vnútroštátnych záväzkov v oblasti klímy a odvetvových cieľov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky ciele v oblasti klímy boli jasné a transparentné, a vyzýva Komisiu, aby ako súčasť cieľa do roku 2040 navrhla samostatné čiastkové ciele pre zníženie hrubých emisií, odstraňovanie na pevnine a technologické odstraňovanie; vyzýva všetky ostatné zmluvné strany, aby poskytli podobnú jasnosť aj vo svojich vnútroštátne stanovených príspevkoch;

9.naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany, aby sa konštruktívne zapojili do konferencie COP 29 s cieľom dosiahnuť dohodu o pevných a prísnych pravidlách pre mechanizmy spolupráce podľa článku 6, ktorá prispeje k dlhodobým cieľom Parížskej dohody, podporí zapojenie súkromného sektora a zvýši mobilizáciu finančných a nefinančných zdrojov na opatrenia v oblasti klímy vrátane dobrovoľných opatrení na trhu s uhlíkom a netrhových prístupov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pri rokovaniach rozhodne obhajovali vysokú úroveň klimatickej integrity na základe najlepších dostupných vedeckých poznatkov; zdôrazňuje, že mechanizmy spolupráce by mali stanoviť najvyššiu úroveň zodpovednosti, monitorovania a transparentnosti a zabrániť dvojitému započítaniu a medzerám, ktoré by mohli ohroziť ambície v oblasti klímy, a zároveň dosiahnuť skutočné a overiteľné znižovanie emisií a podporiť prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov, najmä v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že poskytovanie finančných prostriedkov a inej netrhovej podpory na vykonávanie vnútroštátne stanovených príspevkov by malo byť prerozdeľovacie, udržateľné a predvídateľné v dlhých časových rámcoch;

10.trvá na tom, že pravidlá podľa článku 6 týkajúce sa odstraňovania uhlíka musia zabezpečiť environmentálnu integritu stanovením prísnych kritérií pre kvantifikáciu, doplnkovosť a základné hodnoty, zodpovednosť, trvalosť a udržateľnosť, ako aj dodržiavanie ľudských práv, a že sa musia vykonávať pomocou nezávislej certifikácie a overovania, podobne ako v prípade nedávno prijatého certifikačného rámca EÚ; zdôrazňuje, že prísne oddelenie dočasného a trvalého odsunu sa musí uskutočniť v súlade s rámcom EÚ; víta dohodu, že vyhýbanie sa emisiám nebude oprávnené vytvárať kredity podľa článku 6, a trvá na tom, že toto pravidlo sa musí prísne dodržiavať;

11.uznáva, že EÚ, jej členské štáty a EIB sú spoločne najväčšími poskytovateľmi verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, pričom poskytujú približne tretinu celosvetového verejného financovania opatrení v oblasti klímy, pričom európske finančné prostriedky v oblasti klímy dosiahli v roku 2022 historické maximum vo výške 28,5 miliardy EUR z verejných zdrojov – polovica z nich prostredníctvom grantov a polovica prostredníctvom negrantových nástrojov, najmä úverov – a celkovo mobilizovali ďalšiu sumu 11,9 miliárd EUR zo súkromných zdrojov;

12.konštatuje, že vyspelé krajiny v roku 2022 rozvojovým krajinám poskytli a zmobilizovali finančné prostriedky na opatrenia v oblasti zmeny klímy v celkovej výške 115,9 miliardy USD, z čoho 69 % bolo poskytnutých vo forme úverov a 28 % vo forme grantov, čo po prvýkrát presiahlo ročný cieľ UNFCC týkajúci sa financovania opatrení v oblasti zmeny klímy na úrovni 100 miliárd USD OECD, Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy poskytované a mobilizované rozvinutými krajinami v rokoch 2013 – 2022 (Climate Finance Provided and Mobilised by Developed Countries in 2013 – 2022), 29. mája 2024.; naliehavo vyzýva krajiny, aby zabezpečili, že cieľ 100 miliárd USD sa bude plniť až do roku 2025; pripomína výsledok konferencie COP 26, v ktorom sa rozvinuté krajiny naliehavo vyzývajú, aby do roku 2025 aspoň zdvojnásobili svoje kolektívne poskytovanie finančných prostriedkov na adaptáciu v porovnaní s úrovňami z roku 2019 s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi adaptáciou a zmierňovaním v súlade s Parížskou dohodou;

13.vyzýva všetky zmluvné strany, aby sa na konferencii COP 29 dohodli na novom kolektívnom kvantifikovanom cieli pre financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy na obdobie po roku 2025, ktorý by mal byť založený na celosvetovom úsilí a rôznych zdrojoch, nástrojoch a kanáloch vrátane verejných, súkromných a inovatívnych zdrojov financovania; vyzýva všetky zmluvné strany, aby zabezpečili, že nový kolektívny kvantifikovaný cieľ sa bude zaoberať zmierňovaním, adaptáciou a stratami a škodami vyváženým spôsobom, čo by mohlo zahŕňať preskúmanie samostatných cieľov;

14.pripomína, že mnohé vnútroštátne stanovené príspevky rozvojových krajín sú podmienené medzinárodným financovaním opatrení v oblasti klímy; zdôrazňuje preto, že zabezpečenie primeraného financovania opatrení v oblasti klímy je kľúčom k dosiahnutiu cieľa Parížskej dohody; konštatuje, že potreby financovania opatrení v oblasti zmeny klímy sa výrazne zvyšujú, pričom odhady potrieb súvisiacich s nákladmi, ktoré identifikoval Stály výbor UNFCCC pre financie, sú stále výrazne nad súčasným cieľom 100 miliárd USD a dosahujú v priemere viac ako 1 bilión USD ročne až do roku 2030, pričom odhady sa líšia podľa druhu potrieb a podskupiny rozvojových krajín; zdôrazňuje preto, že nový kolektívny kvantifikovaný cieľ by mal jasne odrážať zvýšenú potrebu globálneho financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, najmä malých ostrovných rozvojových štátov a najmenej rozvinutých krajín, mal by byť založený na vedeckých poznatkoch a mal by byť nový a doplnkový k oficiálnej rozvojovej pomoci;

15.domnieva sa, že zodpovednosť za plnenie nového kolektívneho kvantifikovaného cieľa po roku 2025 by mala zahŕňať rozšírenú základňu prispievateľov, ktorá by odrážala vyvíjajúce sa finančné možnosti strán a historické úrovne emisií; trvá na tom, že rozvíjajúce sa ekonomiky s vysokými emisiami a vysokým HDP by mali prispieť k novému cieľu;

16.zdôrazňuje, že je dôležité, aby nový kolektívny kvantifikovaný cieľ diferencoval úrovne financovania tak, aby lepšie odrážali potreby a priority krajín, ktoré sú najviac ohrozené globálnym otepľovaním a majú obmedzené možnosti, najmä najmenej rozvinutých krajín a malých ostrovných rozvojových štátov;

17.opakuje svoju výzvu na predvídateľný finančný mechanizmus EÚ, ktorý poskytne dodatočnú a primeranú podporu a zabezpečí, aby EÚ spoj spravodlivý podiel na medzinárodných cieľov financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; vyzýva vyjednávačov členských štátov EÚ o financovaní opatrení v oblasti klímy, aby od svojich ministerstiev financií získali jasný mandát na poskytnutie zmysluplných finančných príspevkov pre nový kolektívny kvantifikovaný cieľ;

18.domnieva sa, že hlavný cieľ nového kolektívneho kvantifikovaného cieľa by mal jasne uprednostňovať financovanie založené na grantoch; zdôrazňuje potrebu identifikovať nové a inovatívne zdroje financovania; zdôrazňuje, že takéto zdroje financovania by mali byť sociálne spravodlivé a v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a mali by zabezpečiť, aby náklady na zmenu klímy znášali tí, ktorí majú najväčšie platobné možnosti, ako aj najväčšiu zodpovednosť za jej spôsobenie; poukazuje na potenciálne finančné príspevky z dodávateľského reťazca fosílnych palív; žiada, aby mal nový kolektívny kvantifikovaný cieľ štruktúru, ktorá reaguje na poznatky získané z ročného cieľa 100 miliárd USD, a aby bol vybavený spoľahlivými mechanizmami transparentnosti a zodpovednosti s cieľom sledovať plnenie dohodnutého množstva v dohodnutých lehotách a zabrániť dvojitému započítaniu a environmentálne klamlivej reklame;

19.so znepokojením konštatuje, že mnohé krajiny ohrozené klímou sú v dlhovej tiesni alebo im hrozí dlhová tieseň, pričom zažívajú dvojitú krízu rastúceho dlhového zaťaženia a eskalujúcich vplyvov zmeny klímy; so znepokojením tiež konštatuje, že náklady a potreby na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu rastú, čo vedie k prehlbovaniu finančnej medzery, zatiaľ čo rozvojové krajiny podliehajú osobitným fiškálnym obmedzeniam; zdôrazňuje preto, že je potrebné spoločne riešiť klimatickú a dlhovú krízu; žiada, aby medzinárodné financovanie opatrení v oblasti klímy uprednostňovalo granty a nástroje a opatrenia, ktoré nie sú spojené s dlhmi, s cieľom zabezpečiť, aby tieto krajiny mohli realizovať potrebné opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu bez toho, aby sa zvýšilo ich dlhové zaťaženie, a to aj pri navrhovaní nového kolektívneho kvantifikovaného cieľa; okrem toho požaduje účinný mechanizmus riešenia dlhov vrátane zásady porovnateľného zaobchádzania s veriteľmi, ako aj začlenenie doložiek o dlhu týkajúcich sa odolnosti proti zmene klímy do budúcich úverov multilaterálnych rozvojových bánk;

20.pripomína závery konferencie COP 27, v ktorých sa uvádza, že zabezpečenie potrebného financovania klimatickej transformácie si vyžiada transformáciu finančného systému a jeho štruktúr a procesov so zapojením vlád, centrálnych bánk, komerčných bánk, inštitucionálnych investorov a ďalších finančných aktérov; domnieva sa, že uľahčenie úsilia o klimatickú transformáciu na celom svete si bude vyžadovať zapojenie domácich a medzinárodných finančných systémov, do odstraňovania prekážok prístupu k financovaniu čistých technológií a odklonu verejných a súkromných finančných tokov od činností náročných na emisie;

21.považuje za nevyhnutné bezodkladne pokročiť v Bridgetownskej iniciatíve; je presvedčený, že nový kolektívny kvantifikovaný cieľ predstavuje kľúčovú príležitosť na urýchlenie reforiem medzinárodnej finančnej štruktúry prostredníctvom začlenenia zásad Bridgetownskej iniciatívy; vyzýva všetky veľké medzinárodné finančné inštitúcie a multilaterálne rozvojové banky, aby svoje portfóliá a úverové politiky zosúladili s Parížskou dohodou;

22.pripomína úlohu Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) ako klimatickej banky EÚ a jej plán klimatickej banky a aktualizovanú úverovú politiku v oblasti energetiky, ako aj dodatočné úsilie Európskeho investičného fondu s cieľom raziť cestu investíciám v oblasti klímy; víta skutočnosť, že Európska centrálna banka sa zaviazala začleniť aspekty zmeny klímy do svojho rámca menovej politiky;

23.konštatuje, že vysoký rizikový profil mnohých krajín bráni ich schopnosti prilákať a mobilizovať súkromné investície do zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; vyzýva medzinárodné finančné inštitúcie, multilaterálne rozvojové banky a vlády, aby v rámci COP 29 koordinovali a navrhli primerané plány na zníženie finančného rizika pre projekty zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; vyzýva krajiny a multilaterálne rozvojové banky vrátane EIB, aby v budúcich úveroch prijali doložky o odolnosti dlhu voči zmene klímy;

24.pripomína, že fosílne palivá sú zodpovedné za viac ako 75 % všetkých skleníkových plynov, a preto najviac prispievajú k zmene klímy, pričom ich emisie stále rastú; konštatuje, že fosílne palivá sa stále používajú na pokrytie viac ako 80 % svetových energetických potrieb; zdôrazňuje, že postupné vyraďovanie fosílnych palív je nevyhnutné a technologicky uskutočniteľné; konštatuje, že cesta v rámci plánu Medzinárodnej agentúry pre energiu v oblasti nulovej bilancie emisií do roku 2050 s cieľom udržať zvýšenie globálnej teploty pod 1,5 °C si nevyžaduje žiadny nový vývoj v oblasti ropy, plynu ani uhlia;

25.zdôrazňuje, že jedným z cieľov COP 29 by malo byť koordinovanie jednoznačného signálu, ktorý by nadväzoval na výsledky prvého globálneho hodnotenia na COP 28 a ktorý by umožnil spravodlivý, riadny a rovnoprávny prechod od fosílnych palív k energii z obnoviteľných zdrojov a k energetickej efektívnosti; zdôrazňuje význam zavedenia jasných kvantifikácií a časových harmonogramov na urýchlenie opatrení v tomto desaťročí; vyzýva všetky zmluvné strany vrátane EÚ, aby prijali plány na postupné vyraďovanie fosílnych palív v súlade s teplotným cieľom Parížskej dohody; vyzýva všetky zmluvné strany, aby preskúmali možnosti zvýšenia príspevkov spoločností pôsobiacich v oblasti fosílnych palív k cieľom Parížskej dohody;

26.zdôrazňuje, že je dôležité čo najskôr ukončiť využívanie fosílnych palív; konštatuje, že pri plnení tohto cieľa by sa EÚ mala snažiť maximalizovať svoju energetickú bezpečnosť, priemyselnú konkurencieschopnosť a blahobyt občanov znížením účtov za energiu a vybudovať energeticky účinné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch energie; konštatuje najmä naliehavú potrebu ukončiť dovoz ruských fosílnych palív vrátane zemného plynu do EÚ, ktoré dotujú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine; vyzýva krajiny G7, aby boli príkladom energetickej transformácie, a vyzýva všetky zmluvné strany, aby dekarbonizovali svoj energetický systém a zastavili všetky nové investície do ťažby fosílnych palív; víta všetky iniciatívy na zníženie závislosti EÚ od fosílnych palív a na zvýšenie rozmanitosti jej dodávateľov energie; berie na vedomie pokračujúcu prácu EÚ s medzinárodnými partnermi na diverzifikácii dodávok energie;

27.so znepokojením konštatuje, že dotácie na energiu z fosílnych zdrojov v EÚ zostali v rokoch 2010 až 2020 stabilné na úrovni približne 50 miliárd EUR ročne a v roku 2022 sa dokonca zvýšili na 123 miliárd EUR; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty vykonávali požiadavku uvedenú v 8. EAP „stanoviť lehotu na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá v súlade s ambíciou obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C“; vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby zlepšili svoje národné správy o všetkých priamych a nepriamych dotáciách na fosílne palivá a bezodkladne naplánovali ich postupné ukončenie prostredníctvom konkrétnych politík, harmonogramov a opatrení tak, aby sa podporovala energetická bezpečnosť a bezpečnosť potravín Únie, konkurencieschopnosť priemyslu a blahobyt občanov a aby sa znížili účty za energiu; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vypracovala rámec v súlade s touto požiadavkou 8. EAP;

28.vyjadruje znepokojenie nad tým, že vlády na celom svete vynaložili v roku 2023 viac ako 620 miliárd USD na dotácie na fosílne palivá, čo je výrazne viac ako 70 miliárd USD vynaložených na podporu čistej energie; nabáda všetky zmluvné strany, aby čo najskôr ukončili všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá a aby tieto škodlivé dotácie presunuli na opatrenia v oblasti klímy vrátane medzinárodného financovania opatrení v oblasti klímy pre najzraniteľnejšie rozvojové krajiny; vyzýva všetky zmluvné strany, aby zabezpečili transparentné vykazovanie svojich dotácií na fosílne palivá a čím skôr prijali konkrétne plány na ich postupné ukončenie;

29.pripomína svoju podporu práce koalície ministrov financií pre oblasť klímy a nabáda všetky vlády, aby prijali záväzky koalície týkajúce sa zosúladenia všetkých politík a postupov v oblasti pôsobnosti ministerstiev financií s cieľmi Parížskej dohody a uplatňovania účinného stanovovania cien uhlíka podľa helsinských zásad;

30.zdôrazňuje potrebu zintenzívniť adaptačné opatrenia v rámci EÚ aj na celom svete s cieľom minimalizovať negatívne účinky zmeny klímy a straty biodiverzity; poukazuje na to, že zatiaľ čo financovanie a vykonávanie opatrení na zmiernenie zmeny klímy pokročilo, adaptačné úsilie naďalej zaostáva a rozdiely vo financovaní aj v konkrétnych opatreniach sa zväčšujú; zdôrazňuje, že finančné toky na adaptáciu sa od roku 2020 znížili a že tento rozdiel sa prehlbuje; uznáva, že bez okamžitých opatrení sa náklady na adaptáciu budú naďalej zvyšovať v dôsledku nepriaznivých poveternostných a extrémnych udalostí súvisiacich s klímou;

31.víta prvé oznámenie EUCRA Správa Európskej environmentálnej agentúry č. 1/2024, Európske posúdenie klimatických rizík, 11. marca 2024. a oznámenie Komisie z 12. marca 2024 o riadení klimatických rizík, v ktorom sa zdôrazňuje potreba odolnosti voči eskalácii klimatických rizík; vyzýva preto Komisiu, aby predložila európsky plán adaptácie na zmenu klímy vrátane konkrétnych legislatívnych návrhov a opatrení, najmä pokiaľ ide o odolnosť infraštruktúry, vodné hospodárstvo a riešenia blízke prírode, a zároveň uprednostnila ochranu zraniteľných komunít s cieľom zvýšiť odolnosť EÚ a ísť príkladom; zdôrazňuje význam vypracovania a vykonávania a pravidelnej aktualizácie národných adaptačných plánov, a to aj so zameraním na finančnú a technickú pomoc; vyzýva zmluvné strany, ktoré tak ešte neurobili, aby do roku 2025 zaviedli svoje národné adaptačné plány a pokročili v ich vykonávaní do roku 2030;

32.zasadzuje sa za integráciu riešení blízkych prírode v zastavaných oblastiach na zlepšenie kvality vzduchu a obmedzenie zvyšovania teplôt, riešenie efektu teplotného ostrova v mestách a zlepšenie kvality ovzdušia s cieľom chrániť verejnosť a znížiť náklady na energie;

33.víta dohodu o rámci pre globálny cieľ v oblasti adaptácie prijatú na konferencii COP 28, konkrétne rámec Spojených arabských emirátov pre globálnu odolnosť proti zmene klímy; zdôrazňuje, že rámec je potrebné premietnuť do merateľných výsledkov so zavedenými spoľahlivými systémami sledovania na monitorovanie pokroku pri dosahovaní týchto cieľov; vyzýva všetky zmluvné strany, aby sa urýchlene dohodli na ukazovateľoch na meranie pokroku pri dosahovaní cieľov v rámci dvojročného pracovného programu SAE – Belém stanoveného na COP 28; zdôrazňuje význam inkluzívnych ukazovateľov pri zabezpečovaní toho, aby sa adaptácia vykonávala sociálne spravodlivým spôsobom;

34.zdôrazňuje, že systémy včasného varovania majú zásadný význam pre účinnú adaptáciu, a požaduje urýchlené vykonávanie iniciatívy týkajúcej sa klimatických rizík a systémov včasného varovania (CREWS), ktorá sa zameriava na zraniteľné krajiny, ako sú najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, a iniciatívy „Včasné varovania pre všetkých“, ktorej cieľom je zabezpečiť celosvetový prístup k systémom včasného varovania do roku 2027;

35.vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcou intenzitou a frekvenciou extrémnych poveternostných javov v EÚ a na celom svete vrátane lesných požiarov, sucha, vĺn horúčav a povodní, ako aj nad ich vplyvom na ľudské zdravie a rastúcim počtom obetí na životoch, ktoré spôsobujú, ako bolo vyjadrené v zisteniach prvej EUCRA; zdôrazňuje, že v tomto kritickom desaťročí je naliehavo potrebné posilniť kolektívnu globálnu reakciu na zmenu klímy prostredníctvom ambicióznych zmierňujúcich a adaptačných opatrení všetkých zmluvných strán s cieľom chrániť ľudí, ich živobytie, hospodárstvo a naše ekosystémy; pripomína, že pri investovaní do infraštruktúry a majetku je potrebné zohľadniť budúce klimatické podmienky;

36.víta rozhodnutie prijaté na konferencii COP 28, aby sa zriadil Fond na krytie strát a škôd na riešenie hospodárskych a nehospodárskych vplyvov zmeny klímy na obzvlášť zraniteľné rozvojové krajiny a na reakciu na ne; oceňuje pokrok v prevádzke fondu od konferencie COP 28, a to aj prostredníctvom prijatia ponuky filipínskej vlády hosťovať tento fond; zdôrazňuje, že je potrebné, aby fond koordinovane získaval finančné prostriedky z rôznych zdrojov vrátane nových a inovatívnych zdrojov; je pevne presvedčený, že financovanie strát a škôd musí uprednostniť granty a musí oficiálnu rozvojovú pomoc dopĺňať a odlišovať sa od nej;

37.vyzýva Radu Fondu na krytie strát a škôd, aby sa dohodla na všetkých potrebných opatreniach, aby fond mohol poskytnúť finančné prostriedky postihnutým komunitám ak nie v roku 2024, tak aspoň začiatkom roku 2025; vyzýva na prípravu počiatočnej kapitalizácie, ako aj dlhodobej stratégie získavania a dopĺňania finančných prostriedkov do konferencie COP 29; žiada, aby zástupcovia dotknutých miestnych komunít mohli prispievať k navrhovaniu fondu, a žiada, aby fond poskytoval podporu miestnym komunitám rýchlym a cieleným spôsobom;

38.naliehavo vyzýva všetkých hlavných producentov emisií, aby prispeli spravodlivým dielom do fondu s cieľom zabezpečiť globálnu klimatickú spravodlivosť; víta prísľuby EÚ a jej členských štátov na počiatočnú kapitalizáciu fondu vo výške viac ako 400 miliónov EUR, ktorá pokrýva viac ako polovicu počiatočných celkových prísľubov financovania;

39.opakuje svoju výzvu, aby sa problematika strát a škôd stala stálym bodom programu konferencií COP, vďaka čomu ju bude možné monitorovať a v tejto oblasti sa dosiahne pokrok, a aby sa v plnej miere využívala sieť zo Santiaga s cieľom účinne podnietiť technickú pomoc v záujme náležitého riešenia problematiky strát a škôd;

40.vyzýva všetky zmluvné strany, aby v ďalšom kole vnútroštátne stanovených príspevkov posúdili a kvantifikovali svoje zraniteľné miesta a potreby súvisiace so stratami a škodami s cieľom reagovať na najvážnejšie dôsledky zmeny klímy; vyzýva všetky zmluvné strany, aby zaviedli a uplatňovali pravidlá transparentnosti výdavkov v rámci škôd a strát s cieľom zabezpečiť vplyv a účinnosť finančnej podpory;

41.pripomína, že je dôležité v plnej miere zapojiť všetky krajiny do rozhodovacích procesov v rámci UNFCCC; vyzýva predsedníctvo konferencie COP 29 a budúce predsedníctva, aby uľahčili účasť rozvojových krajín a delegátov z najmenej rozvinutých krajín a aby na to vyčlenili dodatočné zdroje; nabáda zmluvné strany, aby do svojich delegácií zapojili mládež a zabezpečili tak budúcim generáciám aktívnu účasť na rozhodovaní o ich budúcnosti; vyzýva na intenzívnejšie využívanie virtuálnych platforiem na konferenciách COP s cieľom posilniť globálnu inkluzívnosť a účasť delegátov a zástupcov občianskej spoločnosti;

42.zdôrazňuje, že ciele v oblasti klímy nemožno dosiahnuť bez podpory a zapojenia verejnosti; vyzýva všetky zmluvné strany, aby zvyšovali informovanosť a povedomie verejnosti o zmene klímy a súvisiacich otázkach, bojovali proti mylným informáciám aj dezinformáciám a spolupracovali so zástupcami verejnosti s cieľom získať verejnú podporu pre opatrenia na zmiernenie a adaptáciu;

43.pripomína svoje uznesenie z 25. apríla 2024 o Azerbajdžane; zdôrazňuje svoje hlboké znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Azerbajdžane; vyzýva Azerbajdžan, aby rešpektoval práva a okamžite a bezpodmienečne prepustil všetkých politických väzňov, obhajcov ľudských práv a novinárov, a trvá na tom, aby tým boli podmienené dohody o partnerstve a aby sa zlepšila celková situácia v oblasti ľudských práv v krajine; domnieva sa, že pokračujúce porušovanie ľudských práv v Azerbajdžane je nezlučiteľné s úlohou krajiny ako hostiteľa konferencie COP 29; naliehavo vyzýva EÚ, aby využila konferenciu COP 29 ako príležitosť pre medzinárodné spoločenstvo pripomenúť Azerbajdžanu jeho medzinárodné záväzky a odsúdiť a zmysluplne riešiť porušovanie ľudských práv Azerbajdžanom pri každej interakcii s azerbajdžanskými orgánmi v Baku počas konferencie COP 29;

44.žiada organizátorov, aby zabezpečili, že ľudské práva, základné slobody, plná a neobmedzená účasť občanov a organizácií občianskej spoločnosti a spravodlivý prístup k týmto a budúcim COP budú plne zakotvené a zaručené v dohode o hostiteľskej krajine, ktorá by sa mala zverejniť čo najskôr po podpísaní; vyzýva sekretariát UNFCCC, aby dodržiavanie kritérií týkajúcich sa ľudských práv monitoroval a v prípade ich porušenia prijal opatrenia;

45.víta prípravu prvých dvojročných správ o transparentnosti podľa Parížskej dohody; zdôrazňuje význam tohto podrobného a transparentného podávania správ, v ktorých sa posudzuje pokrok v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov; berie na vedomie spustenie Globálnej platformy pre transparentnosť v oblasti klímy z Baku;

46.vyjadruje znepokojenie nad tým, že na konferencii COP 28 bolo akreditovaných viac ako 2 400 lobistov v oblasti fosílnych palív; vyzýva UNFCCC a zmluvné strany, aby zabezpečili ochranu rozhodovacieho procesu pred záujmami, ktoré sú v rozpore s cieľom Parížskej dohody; naliehavo vyzýva UNFCCC, aby prevzala iniciatívu pri návrhu ambiciózneho rámca zodpovednosti, ktorý by chránil prácu UNFCCC pred neprimeraným vplyvom subjektov s preukázanými čiastkovými záujmami, a to podľa vzoru Rámcového dohovoru o kontrole tabaku WHO v súvislosti s tabakovým priemyslom;

47.vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že azerbajdžanský minister pre ekológiu a prírodné zdroje Muchtar Babajev, ktorý pred tým, ako sa stal ministrom, pracoval 26 rokov pre Štátnu ropnú spoločnosť Azerbajdžanskej republiky (Socar), bol vymenovaný za predsedu COP 29; vyjadruje hlboké znepokojenie nad vyhlásením azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, že bude brániť záujmy krajín bohatých na fosílne palivá tak, aby mohli pokračovať v investíciách a výrobe; domnieva sa, že to predstavuje vážne riziko konfliktu záujmov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nadchádzajúce predsedníctvo COP bolo bez konfliktu záujmov;

48.berie na vedomie aktualizovaný vnútroštátne stanovený príspevok EÚ, ktorý je reakciou Únie na žiadosť Glasgowského klimatického paktu o prehodnotenie a posilnenie vnútroštátne stanovených príspevkov zmluvných strán na rok 2030; zdôrazňuje, že pri úplnom vykonávaní súčasných právnych predpisov EÚ v oblasti klímy sa očakáva, že do roku 2030 znížia čisté emisie skleníkových plynov v EÚ približne o 57 % v porovnaní s rokom 1990; zdôrazňuje preto potrebu vykonávať existujúci právny rámec na rok 2030 v nadchádzajúcich rokoch jednoduchým, spravodlivým a nákladovo efektívnym spôsobom a zároveň naďalej podporovať občanov a hospodárske odvetvia počas tejto transformácie; zdôrazňuje význam stabilného a predvídateľného politického rámca na zabezpečenie jasných podmienok pre investorov, podniky i občanov; konštatuje, že akékoľvek ďalšie úsilie nad 55 % by výrazne znížilo kumulatívne emisie Únie do roku 2050; dôrazne preto vyzýva členské štáty, ako aj súkromný sektor, aby prijali všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie tohto cieľa; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad rozdielmi v ambíciách v súčasných národných energetických a klimatických plánoch, ktoré predložili členské štáty, a vyzýva všetky členské štáty, aby zintenzívnili svoje opatrenia v oblasti klímy; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a Komisiu na zabezpečenie toho, aby národné energetické a klimatické plány a dlhodobé stratégie členských štátov zahŕňali dostatočné opatrenia a finančné prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚ stanovených do roku 2030 a jej dlhodobých zámerov;

49.zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa vnútroštátne stanovené príspevky na rok 2035 navrhli v prípravnej fáze konferencie COP 30 v súlade so spoločnými päťročnými časovými rámcami UNFCCC a s lehotou na predloženie stanovenou v Parížskej dohode; vyzýva Komisiu, aby včas navrhla vnútroštátne stanovený príspevok na rok 2035, čím sa EÚ pevne udrží na ceste do roku 2040 a emisnej neutrálnosti do roku 2050, a to na základe riadneho posúdenia;

50.zdôrazňuje potrebu prijať vedecky podložený cieľ EÚ v oblasti klímy do roku 2040 v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy a v súlade so závermi prvého globálneho hodnotenia a pripomína odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy; víta záväzok Komisie navrhnúť cieľ v oblasti klímy do roku 2040 spolu s podpornými politikami;

51.považuje za dôležité, aby EÚ zostala lídrom v medzinárodných rokovaniach o klíme, a vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju zelenú diplomaciu s cieľom povzbudiť ostatné zmluvné strany, aby zintenzívnili svoje opatrenia v oblasti klímy zamerané na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody, čo tiež pomôže vytvoriť rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni, zabrániť úniku uhlíka a zvýšiť verejnú podporu opatrení v oblasti klímy;

52.opakuje, že je potrebné začleniť ambície v oblasti klímy do všetkých politík EÚ a opatrení na ich transpozíciu, a zdôrazňuje, že v článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy sa Komisii ukladá povinnosť posúdiť súlad každého návrhu opatrenia alebo legislatívneho návrhu vrátane rozpočtových návrhov s cieľmi EÚ v oblasti klímy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v plnej miere vykonávala toto ustanovenie spôsobom, akým vykonáva posúdenia vplyvu vo všetkých oblastiach politiky EÚ;

53.pripomína zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja, ku ktorej sa EÚ a jej členské štáty zaviazali a ktorej cieľom je minimalizovať rozpory a vytvárať synergie medzi rôznymi politikami EÚ; trvá na jednotnom prístupe k vykonávaniu Parížskej dohody a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj vo vnútorných aj vonkajších politikách;

54.zdôrazňuje, že súčasná geopolitická situácia ďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu ukončiť závislosť EÚ od fosílnych palív a potrebu prejsť od hospodárstva založeného na fosílnych palivách a podporiť zavádzanie obnoviteľných a nízkouhlíkových zdrojov energie; zdôrazňuje, že EÚ sa musí všemožne vyhýbať energetickej závislosti od krajín mimo EÚ; víta pokrok, ktorý sa dosiahol od spustenia plánu RePowerEU v oboch aspektoch; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby tento prechod urýchlili; zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať zvýšenie cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti v rámci rámca na obdobie po roku 2030; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala odporúčaním Vedeckej poradnej rady EÚ pre zmenu klímy s cieľom zabezpečiť súlad politík EÚ s potrebou prejsť od hospodárstva založeného na fosílnych palivách a zabrániť odkázanosti na uhlík a uviaznutým aktívam;

55.pripomína, že 24. apríla 2024 udelil svoj súhlas s rozhodnutím Rady o schválení odstúpenia Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu od Zmluvy o energetickej charte Rozhodnutie Rady (EÚ) 2024/1677 z 30. mája 2024 o schválení odstúpenia Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu od Zmluvy o energetickej charte (Ú. v. EÚ L, 2024/1677, 13.6.2024, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2024/1677/oj?locale=sk).;

56.zdôrazňuje, že krízy súvisiace so zmenou klímy, znečistením a stratou biodiverzity sú navzájom prepojené a že reakcie na tieto krízy musia byť zosúladené; poukazuje na ich vážne dôsledky, ako je dezertifikácia, nedostatok vody, degradácia oceánov a sucho; zdôrazňuje význam ochrany, zachovania a obnovy biodiverzity a ekosystémov a udržateľného manažmentu prírodných zdrojov s cieľom zlepšiť zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu spôsobom blízkym prírode, predchádzať extrémnym poveternostným javom a budovať odolnosť;

57.zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície a efektívnejšie investovať do inovatívnych riešení blízkych prírode, ako je zalesňovanie, obnova lesa a prírodného prostredia schopného zadržiavať vodu, obnova mokradí a regeneratívne poľnohospodárske postupy, s cieľom posilniť adaptáciu na zmenu klímy, najmä s cieľom obmedziť záplavy a suchá; zdôrazňuje, že takéto prístupy by mali mať pozitívny vplyv na biodiverzitu tam, kde je to možné, a mali by znížiť emisie uhlíka z pôdy a účinky na vodné útvary mimo lokality, znížiť zhutňovanie pôdy a uľahčiť adaptáciu lesov na zmenu klímy; v tejto súvislosti berie na vedomie úlohu návrhov Komisie týkajúcich sa správy lesov a monitorovania lesov; vyjadruje znepokojenie nad priepastným rozdielom medzi cieľom zvýšiť záchyty uhlíka do roku 2030 stanoveným v nariadení o využívaní pôdy, zmenách vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2018/841/oj?locale=sk). a opatreniami na dosiahnutie cieľa v národných energetických a klimatických plánoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pridali vo svojich ambíciách;

58.uznáva, že zdravé ekosystémy a bohatá biodiverzita poskytujú životne dôležité služby, a zdôrazňuje skutočnosť, že zmena klímy je jednou z priamych príčin straty biodiverzity; poukazuje na to, ako už zmena klímy zmenila suchozemské, sladkovodné a morské ekosystémy na celom svete, čo spôsobilo úbytok druhov a pokles kľúčových ekosystémových služieb;

59.zdôrazňuje, že ochrana a obnova ekosystémov s vysokými emisiami uhlíka, ako sú rašeliniská, mokrade, lesy (vrátane pralesov), tradičné agrolesnícke systémy, pastviny a ekosystémy s modrým uhlíkom, ako sú slaniská, morské trávy a mangrovy, ako aj druhy, ktoré umožňujú fungovanie týchto ekosystémov, ponúkajú širokú škálu prínosov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala mapu týchto ekosystémov a vytvorila metodiky na presné, spoľahlivé a transparentné započítanie odstraňovania uhlíka a emisií z týchto ekosystémov spôsobom, ktorý nepoškodí ciele v oblasti biodiverzity, a zdôrazňuje, že by sa mala rešpektovať kvalita chránených oblastí; upozorňuje, že protichodné investície a stimuly ako financovanie odvodňovania mokradí a následne financovanie obnovy tých istých oblastí, oslabujú efektívnosť finančných zdrojov EÚ a vytvárajú neistotu pre poľnohospodárov a odvetvie poľnohospodárstva;

60.naliehavo vyzýva všetky zmluvné strany, aby sa pri prijímaní opatrení na riešenie klimatickej zmeny zaviazali chrániť, rešpektovať, presadzovať a napĺňať svoje záväzky v oblasti ľudských práv vrátane práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie, ako aj v oblasti práv pôvodného obyvateľstva stanovených v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva a práv miestnych komunít; zdôrazňuje potrebu podporovať a chrániť ochrancov životného prostredia a vyvodiť zodpovednosť voči tým, ktorí ich ohrozujú; zdôrazňuje význam rodovej rovnosti a medzigeneračnej spravodlivosti pri riešení klimatickej krízy; vyzýva všetky zmluvné strany, aby dodržiavali tieto hodnoty a zabezpečili zmysluplnú účasť verejnosti, prístup k informáciám a slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas;

61.vyzýva všetky strany, aby na konferencii COP 29 dosiahli pokrok smerom k rozhodovaniu, ktoré zabezpečí rovnováhu medzi sociálnym, environmentálnym a hospodárskym pilierom;

62.zdôrazňuje význam vykonávania Globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu k Dohovoru o biologickej diverzite vrátane potreby maximalizovať schopnosti prírody pomáhať pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu a minimalizovať negatívne vplyvy opatrení v oblasti klímy na biodiverzitu; pripomína, že zachovanie biologicky rozmanitých, neporušených ekosystémov na pevnine a v oceáne je nákladovo najefektívnejším opatrením blízkym prírode v boji proti zmene klímy; vyzýva všetky zmluvné správy, aby zintenzívnili úsilie o splnenie svojich medzinárodných záväzkov v oblasti biodiverzity, pričom pripomína neúspech pri dosahovaní cieľov z Aiči; víta predloženie cieľov EÚ v rámci tohto rámca;

63.zdôrazňuje, že pôda je najväčším suchozemským záchytom uhlíka a zohráva nenahraditeľnú úlohu v globálnom klimatickom cykle; zdôrazňuje cezhraničné vplyvy degradácie pôdy; víta všetko úsilie, ktoré už vynaložili vládne a mimovládne subjekty s cieľom maximalizovať potenciál pôdy na zmiernenie zmeny klímy a zlepšenie dostupnosti vody; berie na vedomie úlohu návrhu EÚ o smernici o monitorovaní a odolnosti pôdy;

64.zdôrazňuje ničivé environmentálne, sociálne, hospodárske a poľnohospodárske vplyvy dezertifikácie, znečistenia vody, sucha, povodní a lesných požiarov, ktoré zintenzívňuje zmena klímy; zdôrazňuje význam ochrany, zachovania a obnovy vodných ekosystémov a ekosystémov súvisiacich s vodou ako životne dôležitých zložiek klimatickej odolnosti a zachovania biodiverzity; potvrdzuje potrebu vodného hospodárstva, ktoré zabraňuje nedostatku vody a znečisteniu, v rámci ktorého sú kolobehy vody a zdrojov vo veľkej miere uzavreté, aby sa podporilo obehové hospodárstvo a optimálne efektívne využívanie zdrojov a obnova;

65.víta skutočnosť, že predsedníctvo COP 29 sa zameralo na výzvy súvisiace s vodou, takže konferencia COP 29 môže zmluvným stranám slúžiť ako globálna platforma na spoluprácu a hľadanie riešení v tejto oblasti; víta spustenie prvej celosystémovej stratégie OSN v oblasti vody a sanitácie ako kľúčového nástroja na podporu odolnosti komunít voči zmene klímy;

66.vyzýva na posilnenú medzinárodnú spoluprácu, a to aj na úrovni povodí, s cieľom riešiť rastúcu krízu v oblasti vody, zabezpečiť čistú a vysokokvalitnú vodu, podporiť udržateľné hospodárenie s vodami a zaviesť riešenia blízke prírode; vyzýva všetky strany, aby prijali stratégie v oblasti vodného hospodárstva v súlade so svojou politikou v oblasti klímy s cieľom dosiahnuť bezpečnosť vody, udržateľnosť vody a odolnosť vody a zároveň zabezpečiť všeobecný prístup k vode a sanitácii, ako aj zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo, a uprednostniť ochranu zraniteľných komunít;

67.víta oznámenie európskej stratégie pre odolnosť v oblasti vody a vyzýva Komisiu, aby urýchlene realizovala túto stratégiu s cieľom zabezpečiť riadne riadenie zdrojov, a takisto riešiť nedostatok vody a posilniť konkurenčnú inovačnú výhodu nášho vodohospodárskeho priemyslu a technológií; naliehavo vyzýva EÚ, aby stála v popredí úsilia o ochranu a obnovu vodných ekosystémov v súlade s rámcovou smernicou o vode, stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity a Európskou zelenou dohodou;

68.uznáva univerzálnosť vody ako zdroja pre všetky odvetvia vrátane tých, ktoré sú zodpovedné za energie, bezpečnosť potravín a kritické digitálne služby; uznáva úlohu digitálnych nástrojov vo všetkých činnostiach zmierňujúcich zmenu klímy ako súčasti spoločnosti s odolnými vodnými zdrojmi;

69.vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaručili efektívnu vodohospodársku infraštruktúru ako nástroj na boj proti zmene klímy a zvýšenie odolnosti;

70.víta prijatie dohody OSN o šírom mori (dohody o biodiverzite v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci); vyzýva zmluvné strany, aby pokračovali v práci týkajúcej sa dialógu OSN o oceánoch a zmene klímy; zdôrazňuje, že mechanizmy týkajúce sa klímy závisia od zdravia oceánskych a morských ekosystémov, ktoré sú v súčasnosti postihnuté globálnym otepľovaním, znečistením, nadmerným využívaním morskej biodiverzity, acidifikáciou, deoxygenáciou a pobrežnou eróziou; vyzýva všetky strany na spoločné úsilie zvýšiť odolnosť a ochranu záchytov uhlíka v oceánoch vrátane ochrany morských ekosystémov, ako sú mangrovníky, dná zarastené morskou trávou a koralové útesy; víta záväzok predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej zaviesť európsky pakt o oceánoch;

71.zdôrazňuje, že k znižovaniu emisií musia prispievať všetky odvetvia;

72.zdôrazňuje naliehavú potrebu celosvetovo bojovať proti znečisťovaniu plastmi, ktoré vážne ohrozujú morské ekosystémy, biodiverzitu a ľudské zdravie, keďže podľa odhadov skončí každoročne v oceánoch 8 miliónov ton plastov; zdôrazňuje význam boja proti mikroplastom, najmä v oceánskych a sladkovodných ekosystémoch; víta prebiehajúcu prácu na globálnej zmluve o plastoch; naliehavo vyzýva EÚ, aby viedla presadzovanie zmluvy, ktorou sa dosiahnu udržateľné úrovne výroby plastov, postupne odstránia škodlivé jednorazové plasty, podporia inovácie v oblasti udržateľných alternatív a podporia zásady obehového hospodárstva, ako aj rozšírená zodpovednosť výrobcu s cieľom zabezpečiť, aby sa riešil celý životný cyklus plastov, a uprednostňovať komunity najviac postihnuté znečistením plastmi; požaduje globálny cieľ odstrániť znečistenie životného prostredia plastmi do roku 2040;

73.zdôrazňuje potrebu bojovať proti chemickému znečisteniu; vyzýva na urýchlené prijatie opatrení na dosiahnutie komplexného plánu stanoveného v Globálnom rámci pre chemické látky – pre planétu bez škodlivých účinkov chemikálií a odpadu;

74.zdôrazňuje potrebu chrániť zdravie a dobré životné podmienky ľudí a komunít postihnutých nepriaznivými vplyvmi zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť spravodlivý prístup k udržateľnému, odolnému a zdravému životnému prostrediu pre budúce generácie;

75.domnieva sa, že environmentálne politiky by mali byť navrhnuté tak, aby boli plne v súlade s prístupom „jedno zdravie“; pripomína, že počas konferencie COP 29 je dôležité uviesť Deň zdravia s cieľom pracovať na riešeniach spoločných výziev v oblasti zdravia;

76.zdôrazňuje úzke prepojenie medzi znečistením ovzdušia a zmenou klímy; víta medzinárodné úsilie o riešenie zmeny klímy a kvality ovzdušia cestou iniciatív, ako sú Dohovor EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a Koalícia pre klímu a čisté ovzdušie; vyzýva všetky zmluvné strany, aby posilnili spoluprácu v tejto oblasti a zosúladili politiky v oblasti kvality ovzdušia s opatreniami v oblasti klímy s cieľom chrániť verejné zdravie a životné prostredie na celom svete;

77.zdôrazňuje, že zmena klímy prispieva k zvýšenej rezistencii voči antibiotikám; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prijatia okamžitých krokov proti antimikrobiálnej rezistencii a vyzýva zmluvné strany, aby uzavreli globálnu dohodu o znížení používania antimikrobiálnych látok a o boji proti rizikám rezistencie;

78.pripomína, že celosvetovo sú mestá zodpovedné za 70 % emisií CO2 Shukla, P. R. a Skea, J. (eds), Zmena klímy 2022: Zmiernenie zmeny klímy – príspevok pracovnej skupiny III k šiestej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (Climate Change 2022: Mitigation of Climate Change – Working Group III Contribution to the Sixth Assessment Report of the Intergovernmental Panel on Climate Change), Intergovernmental Panel on Climate Change, 2022.; zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy sú kľúčovými aktérmi v opatreniach v oblasti klímy; zdôrazňuje preto potrebu uľahčiť im prístup k finančným mechanizmom a potrebu užšej spolupráce s miestnymi a regionálnymi samosprávami v procese prípravy, financovania a realizácie vnútroštátne stanovených príspevkov pred konferenciou COP 30, ako aj národných plánov adaptácie, národných stratégií a akčných plánov v oblasti biodiverzity a dlhodobých stratégií;

79.víta skutočnosť, že globálny záväzok o metáne doteraz podpísalo 158 krajín; vyzýva signatárov globálneho záväzku o metáne, aby urýchlili opatrenia na zníženie a zníženie emisií metánu do roku 2030 a aby posilnili riadenie metánu vypracovaním zastrešujúceho rámca zameraného na dosiahnutie pokroku pri plnení spoločného záväzku; vyzýva najmä veľké zmluvné strany produkujúce metán, ktoré sa k tomuto záväzku ešte nepridali, aby tak urobili čo najskôr; požaduje kvantifikované a vedecky podložené posúdenie pokroku, ktorý sa dosiahol od jeho prijatia záväzku na konferencii COP 26;

80.vyzýva všetky zmluvné strany, aby do svojich vnútroštátne stanovených príspevkov zahrnuli aj konkrétne ciele v oblasti zníženia emisií metánu;

81.pripomína nariadenie EÚ o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1787 z 13. júna 2024 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/942 (Ú. v. EÚ L, 2024/1787, 15.7.2024, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/1787/oj?locale=sk)., ktoré sa bude od 1. januára 2027 v EÚ uplatňovať aj na dovozcov ropy, zemného plynu a uhlia; zdôrazňuje potrebu znížiť emisie metánu vo všetkých odvetviach v EÚ;

82.zdôrazňuje skutočnosť, že odvetvie dopravy je jediným odvetvím, v ktorom sa emisie na úrovni EÚ od roku 1990 zvýšili, a že to nie je zlučiteľné s cieľmi EÚ v oblasti klímy; zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy si vyžiada výraznejšie a rýchlejšie znižovanie emisií vo všetkých pododvetviach dopravy vrátane odvetvia leteckej a námornej dopravy; víta začlenenie emisií z námornej dopravy do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len „EU ETS“); zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prechod na iné druhy dopravy a intermodálnu dopravu a zatraktívniť možnosti čistej dopravy prostredníctvom lepšej internalizácie externalít a zároveň zabezpečiť dostupnosť primeraných alternatív, prijať opatrenia na riadenie dopytu a stanoviť požiadavky týkajúce sa efektívnosti a obehovosti;

83.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila sociálnu spravodlivosť opatrení na dekarbonizáciu dopravy, a to aj začlenením emisií zo veľkých jácht, súkromných lietadiel a obchodných lietadiel do politík EÚ v oblasti klímy;

84.vyzýva Medzinárodnú námornú organizáciu (ďalej len „IMO“), aby prijala opatrenia na zníženie emisií z námornej dopravy v súlade s vedecky podloženými cieľmi a s cieľom obmedziť otepľovanie na 1,5 °C stanoveným v Parížskej dohode; je znepokojený pomalým pokrokom dosahovaným v organizácii IMO pri riešení emisií z medzinárodnej lodnej dopravy; vyzýva EÚ, aby sa zasadzovala za prijatie prísnejších globálnych cieľov a harmonogramov; pripomína, že v súlade s ustanoveniami smernice o ETS Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/dir/2003/87/oj?locale=sk). by EÚ mala zrevidovať rozsah pôsobnosti právnych predpisov EU ETS v oblasti námornej dopravy, ak sa na rokovaniach IMO nepodarí dosiahnuť opatrenia v súlade s Parížskou dohodou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obnovili rokovania v rámci UNFCCC o zaradení emisií z medzinárodnej námornej dopravy do národných inventúr vychádzajúc z úspechu projektov EÚ ETS a nariadenia FuelEU Maritime Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1805 z 13. septembra 2023 o využívaní palív z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkových palív v námornej doprave a o zmene smernice 2009/16/ES (Ú. v. EÚ L 234, 22.9.2023, s. 48, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2023/1805/oj?locale=sk).;

85.zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa odvetvie leteckej dopravy zosúladilo s globálnymi cieľmi v oblasti klímy, najmä s cieľom 1,5 °C stanoveným v Parížskej dohode; je znepokojený pomalým pokrokom, ktorý dosiahla Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) pri riešení emisií z medzinárodnej leteckej dopravy; vyzýva ICAO, aby v rámci svojho systému kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve prijala ambicióznejšie opatrenia na zníženie týchto emisií; pripomína, že ak ICAO nedosiahne zníženie emisií v súlade s Parížskou dohodou, Komisia má povinnosť preskúmať rozšírenie rozsahu pôsobnosti EU ETS na lety na letiská nachádzajúce sa mimo Európskeho hospodárskeho priestoru v súlade s ustanoveniami smernice o ETS;

86.pripomína, že vplyv činností leteckej dopravy na klímu, ktorý nesúvisí s emisiami CO2, sa odhaduje na dvojnásobok Transport & Environment, Murphy, A. a Simon, V., Súkromné lietadlá: môžu superbohatí podporiť leteckú dopravu s nulovými emisiami? (Private jets: can the super rich supercharge zero- emissions aviation?), Európska federácia pre dopravu a životné prostredie, Brusel, 2021. vplyvu samotného CO2; zdôrazňuje význam získavania poznatkov o vplyvoch letov v rámci EÚ, ako aj letov z destinácií a do destinácií mimo EÚ, na iné látky ako CO2, a posúdenia potreby opatrení na zníženie týchto vplyvov v súlade s pravidlami a harmonogramami stanovenými v EU ETS;

87.vyzýva na urýchlený rozvoj a zavádzanie udržateľných palív v odvetví leteckej a námornej dopravy;

88.opakovane vyzýva všetky zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby prijali opatrenia, ktoré by odrádzali od používania súkromných lietadiel; zdôrazňuje neprimeraný vplyv súkromných lietadiel na klímu, ktoré na cestujúceho znečisťujú až 14-krát viac než komerčné lety; zdôrazňuje, že je dôležité ísť príkladom, a vyzýva všetkých účastníkov COP 29 vrátane zástupcov inštitúcií EÚ, aby nepoužívali súkromné lietadlá a na cestu do cieľa zvolili čo najekologickejší dopravný prostriedok;

89.konštatuje, že odvetvie poľnohospodárstva bolo v roku 2020 zodpovedné za 10 – 12 % celosvetových antropogénnych emisií a 11 % celkových emisií EÚ v roku 2020 Európska environmentálna agentúra, Pokrok a vyhliadky dekarbonizácie v odvetví poľnohospodárstva a mimo neho (Progress and prospects for decarbonisation in the agriculture sector and beyond), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022.; konštatuje, že emisie z poľnohospodárstva na úrovni EÚ sa od roku 1990 znížili o 25 % Európska environmentálna agentúra, EEA, skleníkové plyny – prehliadač údajov, 13. augusta 2024., ale za posledné dve desaťročia zostali relatívne stabilné;

90.zdôrazňuje však, že poľnohospodári a odvetvie poľnohospodárstva sú zároveň pod rastúcim tlakom účinkov zmeny klímy vrátane rastúcich teplôt, sucha, nepravidelných zrážok a záplav, a uznáva, že sú nenahraditeľnými partnermi pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti, udržiavaní dynamických vidieckych oblastí a dosahovaní cieľov klimatickej neutrality; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu pokračovať v práci na udržateľných a odolných potravinových systémoch a uznáva potenciál znižovania emisií skleníkových plynov v odvetví poľnohospodárstva, ako aj potenciálny prínos poľnohospodárov a lesníkov k prirodzenému odstraňovaniu a ukladaniu uhlíka v pôde a lesoch; zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť poľnohospodárom príležitosť aktívne prispievať k rozvoju politík v oblasti ochrany ekosystémov, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a podieľať sa na nich; v tejto súvislosti víta strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ a záväzok predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej predložiť počas prvých 100 dní funkčného obdobia novej Komisie víziu pre poľnohospodárstvo a potraviny s cieľom zabezpečiť dlhodobú konkurencieschopnosť a udržateľnosť poľnohospodárskeho odvetvia EÚ v rámci možností našej planéty;

91.zdôrazňuje, že prechod na udržateľnejšie poľnohospodárske postupy a kratšie dodávateľské reťazce a na zdravšie potraviny, stravovanie a zdravší životný štýl a znižovanie plytvania potravinami výrazne zníži emisie z potravinového reťazca, zlepší zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, zmierni tlak na biodiverzitu a pôdu a pomôže obnoviť kvalitu pôdy a ekosystémy; opakuje, že je potrebné riešiť nadmernú spotrebu ultra-spracovaných výrobkov;

92.zdôrazňuje potrebu politických rámcov, ktoré podporujú poľnohospodárov s osobitným zameraním na malých poľnohospodárov pri prechode na udržateľné poľnohospodárske postupy poskytovaním nástrojov, mechanizmov, techník, príležitostí, odbornej prípravy a finančných stimulov na prijatie poľnohospodárskych postupov šetrných ku klíme, ktoré zlepšujú produktivitu a zároveň prispievajú k adaptácii na zmenu klímy a zmierňovaniu zmeny klímy, a ktoré odmeňujú poľnohospodárov a lesníkov, ktorí pomáhajú dekarbonizovať hospodárstvo a pracujú s prírodou, zachovávajú biodiverzitu a prírodné ekosystémy; zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť odvetviu poľnohospodárstva komplexné metodiky na vytvorenie systému započítavania emisií skleníkových plynov, ktorý by sa vzťahoval na rôzne druhy poľnohospodárstva; vyzýva EÚ, aby zvýšila investície do ekologických technológií a inovácií v odvetví poľnohospodárstva, ako sú presné poľnohospodárstvo, udržateľné zavlažovacie systémy, poľnohospodárske postupy šetrné ku klíme a agroekologické postupy, ktoré umožňujú efektívnejšie využívanie zdrojov, ako sú voda a energia; okrem toho zdôrazňuje význam politík, ktoré uľahčujú prístup k takýmto inovačným riešeniam a digitálnym nástrojom; zdôrazňuje význam rozvoja lepšie udržateľnejšieho poľnohospodárstva tým, že sa poľnohospodárom poskytnú alternatívy s cieľom znížiť používanie a zodpovedajúcu výrobu syntetických hnojív a pesticídov; konštatuje, že spolu so zvýšením prirodzenej sekvestrácie uhlíka v pôde a organickej hmote v pôde to môže priniesť viaceré výhody v podobe vyššej úrodnosti pôdy a obnovy biodiverzity a veľkého potenciálu na zmiernenie klimatickej zmeny; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie zacieliť odolnosť podporou riadenia rizika dlhotrvajúceho sucha, podporou plodín, ktoré sú menej náročné na vodu, a podporou udržateľných postupov, ktoré zvyšujú odolnosť ekosystému;

93.vyzýva všetky zmluvné strany, aby pokračovali v implementácií vyhlásenia z konferencie COP 28 v Spojených arabských emirátoch o udržateľnom poľnohospodárstve, odolných potravinových systémoch a opatreniach v oblasti klímy;

94.zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodársku výrobu na celosvetovej úrovni, ktoré budú založené na prísnych normách v oblasti ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a monitorovania dodržiavania predpisov;

95.zdôrazňuje, že sektor obrany musí prispievať k znižovaniu emisií pri zachovaní prevádzkovej efektívnosti a že by sa mal urýchliť vývoj dekarbonizačných technológií a stratégií v sektore obrany; konštatuje, že zahrnutie rozčlenených vojenských emisií do podaní podľa dohovoru UNFCCC je dobrovoľné a v súčasnosti nie je možné vyčleniť nahlasované vojenské emisie skleníkových plynov z údajov predkladaných podľa dohovoru UNFCCC; vyzýva podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisiu a Radu, aby sformulovali návrh na transparentné započítavanie vojenských emisií do UNFCCC, uznávajúc prijatie strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu a v záujme úplného vykonávania plánu v oblasti zmeny klímy a obrany;

96.zdôrazňuje skutočnosť, že mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) EÚ je základným nástrojom na účinné stanovovanie cien emisií z výrobkov dovážaných do EÚ, znižovanie emisií z týchto výrobkov a riešenie úniku uhlíka a zároveň podporuje prijatie stanovovania cien uhlíka na celom svete so sprievodnými opatreniami na dekarbonizáciu priemyslu v najmenej rozvinutých krajinách; vyzýva Komisiu, aby pracovala na rozšírení rozsahu pôsobnosti mechanizmu CBAM v súlade s ustanoveniami nariadenia o CBAM Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/956 z 10. mája 2023, ktorým sa zriaďuje mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (Ú. v. EÚ L 130, 16.5.2023, s. 52, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2023/956/oj?locale=sk). a zároveň spolupracovala s krajinami mimo EÚ s cieľom uľahčiť správne vykonávanie mechanizmu a podporiť zavedenie stanovovania cien uhlíka;

97.víta skutočnosť, že podľa Svetovej banky je dnes 24 % celosvetových emisií pokrytých stanovením cien uhlíka Svetová banka, State and Trends of Carbon Pricing 2024 (Štát a trendy stanovovania cien uhlíka 2024), Svetová banka, Washington DC, 21. mája 2024.; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že pokrytie aj cenové úrovne sú naďalej príliš nízke na to, aby bolo možné splniť ciele Parížskej dohody; víta skutočnosť, že niekoľko obchodných partnerov EÚ zaviedlo obchodovanie s emisiami uhlíka alebo iné mechanizmy stanovovania cien uhlíka; vyzýva Komisiu, aby ďalej nabádala a podporovala ostatné zmluvné strany pri zavádzaní alebo zlepšovaní podobného mechanizmu stanovovania cien uhlíka a aby preskúmala prepojenia a iné formy spolupráce s existujúcimi mechanizmami stanovovania cien uhlíka mimo EÚ; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ochranné prvky na zaistenie toho, aby akékoľvek prepojenia s EU ETS naďalej prinášali dodatočné a trvalé príspevky k zmierňovaniu zmeny klímy a neohrozovali záväzky EÚ týkajúce sa domácich emisií skleníkových plynov; víta vytvorenie pracovnej skupiny Komisie pre medzinárodnú diplomaciu v oblasti stanovovania cien uhlíka a trhov s uhlíkom a vyzýva Komisiu, aby umožnila jej včasné fungovanie;

98.konštatuje, že globálne hodnotenie podčiarklo význam prechodu na udržateľný životný štýl a udržateľné modely spotreby a výroby pri riešení zmeny klímy, a to aj uplatňovaním prístupov obehového hospodárstva, a že to zdôrazňuje potrebu pokračovať v rozvoji obehového hospodárstva v EÚ, a to aj podporou inovácií a investícií do obehových riešení a obchodných modelov a trhov s druhotnými surovinami, a zdôrazňuje význam znižovania odpadu a zvýšenej recyklácie; pripomína záväzok z 8. environmentálneho akčného programu výrazne znížiť materiálovú stopu a stopu spotreby EÚ, aby boli čo najskôr v rámci možností našej planéty; vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na urýchlenie prechodu na obehové hospodárstvo a udržateľné využívanie zdrojov pri súčasnom zaručení spravodlivej a inkluzívnej transformácie;

99.zdôrazňuje potrebu riešiť vplyv textilného odvetvia na klímu a životné prostredie, keďže zodpovedá za približne 8 – 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov a vysokým podielom na spotrebe zdrojov, najmä vody a energie International Finance Corporation, Posilnenie udržateľnosti v textilnom priemysle (Strengthening sustainability in the textile industry), International Finance Corporation, Washington DC, 2023.; uznáva, že textilný priemysel musí zohrávať dôležitú úlohu pri transformácii na obehové hospodárstvo a riešiť výzvy súvisiace napríklad s predchádzaním vzniku odpadu, nakladaním s odpadom, vylučovaním mikroplastov, využívaním vody, nadprodukciou a celkovou trvanlivosťou a netoxicitou výrobného procesu a recyklovateľnosťou textilných výrobkov, a to aj tým, že zabezpečí, aby boli textílie navrhnuté tak, aby boli dlhotrvajúce a recyklovateľné; zdôrazňuje, že je nevyhnutné pracovať na stanovení globálnych noriem, podľa ktorých môžu značky uvádzať ekologické tvrdenia o výrobku;

100.zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti environmentálne klamlivej reklame tým, že sa bude pracovať na vytvorení konzistentných a transparentných globálnych noriem pre ekologické tvrdenia, ktoré pomôžu spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, zabránia environmentálne klamlivej reklame a zabezpečia, aby boli tvrdenia o udržateľnosti podložené overiteľnými dôkazmi;

101.zdôrazňuje, že zmena klímy, nedostatok vody a zhoršovanie životného prostredia vedú k nedostatku prírodných zdrojov, zhoršujú konflikty a napätie, ako aj nedostatok potravín a prírodné katastrofy, a sú hlavnou príčinou vysídľovania ľudí a znásobujú hrozby;

102.konštatuje, že Stredozemie je jedným z regiónov najviac postihnutých zmenou klímy, pričom sa otepľuje o 20 % rýchlejšie ako celosvetový priemer, pričom z prognóz vyplýva, že 250 miliónov ľudí bude do 20 rokov čeliť nedostatku vody Experti na zmenu klímy a životného prostredia v oblasti Stredozemia (MedECC), Riziká súvisiace so zmenami klímy a životného prostredia v stredozemskom regióne. Predbežné posúdenie zo strany siete MedECC Rozhranie medzi vedou a politikou – 2019, 2019. a zažívať čoraz častejšie lesné požiare, čo bude mať vážne dôsledky pre živobytie pobrežných komunít, hospodárske odvetvia a biodiverzitu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene konali a spolupracovali so stredomorskými partnermi na realizácii ambicióznych adaptačných opatrení a riadili prijímanie opatrení na zmiernenie klímy zameraných na vodné hospodárstvo, obnovu ekosystémov a udržateľnú hospodársku transformáciu;

103.zdôrazňuje, že zmena klímy ovplyvňuje kultúrne dedičstvo nevídanou rýchlosťou a v nevídanom rozsahu; zdôrazňuje potrebu posilniť úsilie o ochranu a zachovanie svetového kultúrneho a prírodného dedičstva so zameraním na pripravenosť na riziká a na posilnenie odolnosti voči zmene klímy;

104.zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť opatrenia EÚ v oblasti adaptácie na zmenu klímy, odolnosti a pripravenosti na ňu posilnením mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany s cieľom posilniť schopnosť EÚ predchádzať čoraz častejším rozsiahlym a cezhraničným prírodným katastrofám a zvládať ich;

105.konštatuje, že existuje čoraz väčší vedecký a politický záujem o modifikáciu slnečného žiarenia (SRM), navrhovaný súbor prístupov klimatického inžinierstva, ako je vstrekovanie aerosólu do stratosféry, s cieľom umelo odrážať slnečné svetlo a ochladzovať planétu; zdôrazňuje, že SRM nijako nerieši hlavnú príčinu zmeny klímy, neposkytuje žiadnu vedeckú istotu účinku, a ohrozuje klimatickú a geopolitickú stabilitu, potenciálne katastrofickým spôsobom; pripomína, že rezolúcia OSN o globálnej správe a riadení je zablokovaná; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia v oblasti SRM iniciovaním dohody o nepoužití s cieľom zastaviť jej zavádzanie, obmedziť jej vývoj a namietať proti budúcej inštitucionalizácii SRM v medzinárodných inštitúciách, v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a v prípade neexistencie dôkazov o jej bezpečnosti a úplného globálneho konsenzu o jej prípustnosti;

106.zdôrazňuje význam inkluzívnych prístupov v procese UNFCCC vrátane pracovného programu spravodlivej transformácie; vyzýva všetky zmluvné strany vrátane EÚ a jej členských štátov, aby zvýšili úsilie o začlenenie rodovej rovnosti do svojich revidovaných vnútroštátne stanovených príspevkov a národných adaptačných plánov, ako aj do politík v oblasti klímy a životného prostredia, najmä tých, ktoré sa týkajú zmierňovania, adaptácie a strát a škôd; zdôrazňuje potrebu konkrétnejších opatrení všetkých zmluvných strán s cieľom splniť záväzky akčného plánu pre rodovú rovnosť dohodnutého na konferencii COP 25 a dohodnúť sa na novom pracovnom programe pre rodovú rovnosť a súvisiacom akčnom pláne na obdobie po roku 2024; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili úsilie o dosiahnutie cieľov stanovených v treťom akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť;

107.domnieva sa, že prístup žien k inkluzívnemu financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy sa musí zlepšiť a uľahčiť, pričom poznamenáva, že ženy majú neprimerane ťažší prístup k finančným zdrojom na projekty v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby podávali správy o tom, ako ich príspevky na financovanie opatrení v oblasti klímy reagujú na rodovú rovnosť, a aby zlepšili súdržnosť medzi podporou rodovej rovnosti a klímy vďaka nástrojom vonkajšej činnosti a EIB;

108.zdôrazňuje význam zvýšenia účasti žien na rozhodovaní v kontexte diplomacie v oblasti klímy vrátane účasti v delegáciách COP a na vedúcich pozíciách na všetkých úrovniach opatrení v oblasti klímy; vyzýva všetky zmluvné strany, aby sa usilovali o rodovú rovnosť vo svojich delegáciách a na všetkých úrovniach rozhodovania a rokovaní o zmene klímy; vyzýva všetky zmluvné strany, aby vymenovali národné kontaktné miesto pre rodovú rovnosť a zmenu klímy a zvýšili súvisiace zdroje, odbornú prípravu a podporu, a to aj v rámci EÚ;

109.zdôrazňuje, že schopnosť adaptácie a zraniteľnosť sa líšia v závislosti od pohlavia, veku, schopností, rasy a povolania; vyzýva preto všetky zmluvné strany, aby vo svojich národných plánoch adaptácie, oznámeniach týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy, ako aj vo vnútroštátne stanovených príspevkoch posudzovali, riešili a uprednostňovali potreby zraniteľných skupín obyvateľstva;

110.zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť opatrenia na znižovanie rizika katastrof s ohľadom na rodovú rovnosť, a tým aj implementáciu Sendajského rámca s ohľadom na rodovú rovnosť; vyzýva k ďalšiemu úsiliu o stanovenie priorít a zohľadnenie rodovej rovnosti v rámci pripravenosti na katastrofy, a to najmä prostredníctvom súborov rozčlenených údajov o znižovaní rizika katastrof;

111.považuje COP 29 za dôležitý krok od podpísania Parížskej dohody v roku 2015; zdôrazňuje, že úsilie o boj proti zmene klímy by sa malo zamerať na zníženie energetickej chudoby, zvýšenie odolnosti a konkurencieschopnosti priemyslu EÚ a malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) a poskytnúť priemyslu EÚ a MSP príležitosti, ktoré sa môžu realizovať, ak sa zákonodarcovia zaviažu k včasným, na mieru šitým, solidárnym a primeraným politickým reakciám a k stabilnému a predvídateľnému rámcu transformácie; vyzýva všetky zmluvné strany UNFCCC, aby sa zaviazali k týmto primeraným politikám a opatreniam a vykonávali ich;

112.zdôrazňuje, že dobre navrhnuté podporné politiky môžu zabezpečiť, aby opatrenia v oblasti klímy, inovácie, dekarbonizácie, tvorby pracovných miest a konkurencieschopnosti išli ruka v ruke; pripomína, že investovaním do inovatívnych, udržateľných priemyselných odvetví a technológií v súlade s čistou a spravodlivou transformáciou bude naša klíma, hospodárstvo, kvalitné zamestnanie a sociálny blahobyt prosperovať;

113.považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ zabezpečila spravodlivú, rýchlu a primeranú transformáciu s cieľom zachovať verejnú podporu opatreniam v oblasti klímy a ísť príkladom a zabezpečiť výhodu prvenstva a zároveň chrániť vnútorný trh pred nekalou hospodárskou súťažou z krajín mimo EÚ a zabezpečiť rovnaké podmienky pre európske priemyselné odvetvia na medzinárodnej úrovni, najmä riešením vysokých cien energie, ktoré v súčasnosti brzdia ich konkurencieschopnosť;

114.domnieva sa, že stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom najneskôr do roku 2050 a zároveň zvýšiť našu konkurencieschopnosť si bude vyžadovať hlbokú priemyselnú transformáciu a adaptáciu vo väčšine odvetví; domnieva sa, že na podporu transformácie energetického systému budú potrebné rozsiahle investície, pričom sa zohľadnia rôzne východiskové pozície členských štátov; vyzýva EÚ, aby zvážila lepšie zosúladenie finančného rámca s Parížskou dohodou;

115.zdôrazňuje, že EÚ by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby si udržala vedúce postavenie a globálnu konkurencieschopnosť svojich priemyselných odvetví a MSP pri prechode na hospodárstvo s nulovými emisiami skleníkových plynov; zdôrazňuje potrebu inovatívnych politík na opätovné získanie, zachovanie a rozšírenie oblastí vedúceho postavenia EÚ;

116.zdôrazňuje, že priemyselné odvetvia a MSP zažívajú zásadnú transformáciu smerom k hospodárstvu s nulovou bilanciou emisií; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť vhodné nástroje a podporu pre prechodnú fázu a zároveň podporovať inovácie a zabezpečiť konkurencieschopnosť; pripomína, že zákonodarcovia musia pri tejto transformácii podporovať a stimulovať MSP, najmä zabezpečením prístupu k financovaniu udržateľných technológií, služieb a procesov, zjednodušením administratívnych postupov a poskytovaním rovnakých príležitostí vo verejnom obstarávaní;

117.zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene ďalej dekarbonizovať európsky priemysel a zároveň posilniť jeho konkurencieschopnosť a zachovať podporu EÚ pre toto úsilie; v tejto súvislosti pripomína prijatie aktu o emisne neutrálnom priemysle a berie na vedomie oznámenie budúceho aktu na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu a novej Dohody o čistom priemysle, ktoré sú zamerané na nasmerovanie investícií do infraštruktúry a priemyslu, najmä do energeticky náročných odvetví, ako aj na podporu vedúcich trhov pri vývoji, výrobe a šírení čistých technológií v priemysle; domnieva sa, že inovačný fond EÚ by mal ďalej podporovať rozširovanie čistých a inovačných technológií a ich dodávateľských reťazcov;

118.zdôrazňuje, že riadenie uhlíka môže zohrávať úlohu pri zmierňovaní emisií z procesov v odvetviach, v ktorých je znižovanie emisií náročné, a pri znižovaní nevyhnutných emisií; v tejto súvislosti berie na vedomie nedávnu stratégiu priemyselného riadenia uhlíka, ktorej cieľom je vypracovať akčný plán EÚ na zvýšenie zachytávania, ukladania, prepravy a využívania emisií CO2 z priemyselných zariadení a zariadení na výrobu energie a na odstránenie CO2 z atmosféry;

119.zdôrazňuje potrebu primeraných finančných zdrojov na podporu transformácie v budúcom viacročnom finančnom rámci, a to aj prostredníctvom osobitných nástrojov financovania, ktoré účinne riešia potreby financovania európskych priemyselných odvetví;

120.uznáva zásadnú úlohu MSP, najmä mikropodnikov a startupov, pri podpore a realizácii inovácií, zamestnanosti a rastu, ako aj pri vedení digitálnej a zelenej transformácie prostredníctvom inovácií a špičkových technologických riešení; zdôrazňuje, že MSP potrebujú jasné, konzistentné a predvídateľné právne predpisy, aby mohli rásť a vytvárať pracovné miesta; zdôrazňuje osobitné prekážky, ktorým musia takéto spoločnosti čeliť v prístupe k finančným nástrojom a verejnému a súkromnému kapitálu;

121.zdôrazňuje, že je potrebné podporovať konkurencieschopné trhy s komoditami a vzácnymi kovmi, ktoré sú nevyhnutné pre zelenú transformáciu; zdôrazňuje, že pretrvávajúca závislosť od niekoľkých dodávateľov negatívne ovplyvňuje priemysel EÚ, a vyzýva na diverzifikáciu dodávateľov; v tejto súvislosti víta prijatie aktu o kritických surovinách a zámer Komisie navrhnúť nový akt o obehovom hospodárstve; zdôrazňuje kľúčový význam obehového hospodárstva pre dosiahnutie čo najvyššej efektívnosti a nezávislosti zdrojov, pokiaľ ide o kritické suroviny; poukazuje na potrebu zlepšiť medzinárodné dodávky, a to aj prostredníctvom nadchádzajúcich partnerstiev pre čistý obchod a investície, a zároveň zabezpečiť, aby sa uplatňovali rovnaké sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti ľudských práv ako normy EÚ;

122.zdôrazňuje potrebu osobitných kvalifikačných programov vrátane programov rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, ktoré sú nevyhnutné na posilnenie pracovnej sily a uspokojenie rastúceho dopytu po pracovnej sile v oblasti čistých a inovačných technológií, energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a uskladňovania energie; v tejto súvislosti berie na vedomie význam akadémií pre emisne neutrálny priemysel; zdôrazňuje potrebu investovať do vzdelávania v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) s cieľom splniť požiadavky trhu práce a posilniť inovačný potenciál EÚ; zdôrazňuje význam konzultácií so všetkými sociálnymi partnermi pri mapovaní nedostatku zručností a navrhovaní súboru politických nástrojov na jeho riešenie;

123.so znepokojením konštatuje, že dotácie na fosílne palivá sa v posledných rokoch celosvetovo prudko zvýšili IEA, Dotácie na spotrebu fosílnych palív (Fossil Fuels Consumption Subsidies 2022), február 2023.; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dotácie na fosílne palivá v EÚ zostali od roku 2008 stabilné na úrovni približne 55 – 58 miliárd EUR ročne a v roku 2022 sa zvýšili na 123 miliárd EUR; v tejto súvislosti konštatuje, že súčasné investičné trendy nie sú zosúladené s úrovňami potrebnými na to, aby svet dosiahol ciele dohodnuté na konferencii COP 28 strojnásobiť kapacitu obnoviteľných zdrojov energie a zdvojnásobiť mieru zlepšenia energetickej efektívnosti, a že v roku 2030 je potrebné zdvojnásobiť súčasné ročné výdavky na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, sústavy a uskladňovanie IEA, Svetové investície do energetiky v roku 2024: Prehľad a kľúčové zistenia (World Energy Investment 2024: Overview and key findings), jún 2024.;

124.zdôrazňuje nevyužitý potenciál geotermálnej energie významne prispieť k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody a energetickej politiky EÚ; nabáda zmluvné strany, aby si vymieňali najlepšie postupy, technologické know-how a výsledky výskumu a inovácií v oblasti geotermálnych technológií;

125.pripomína energetické aspekty výsledku prvého globálneho hodnotenia v rámci konsenzu o SAE, najmä prechod od fosílnych palív s cieľom dosiahnuť do roku 2050 nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov v súlade s vedeckými poznatkami, strojnásobenie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov na celom svete a zdvojnásobenie globálnej priemernej ročnej miery zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2030 a výzvu na urýchlenie vykonávania a investícií do čistých, udržateľných, bezpečných a energeticky účinných technológií a systémov; vyzýva na nepretržité posudzovanie pokroku dosiahnutého pri dosahovaní týchto cieľov;

126.berie na vedomie, že je žiaduce stanoviť doplnkový globálny cieľ, ktorým je šesťnásobné zvýšenie uskladňovania energie v odvetví energetiky na 1 500 GW a všeobecnejšie zvýšenie flexibility systému do roku 2030 v súlade s cieľmi, na ktorých sa dohodli ministri energetiky skupiny G7 v apríli 2024; zdôrazňuje, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť technologickým riešeniam zameraným na zníženie emisií skleníkových plynov v atmosfére;

127.zdôrazňuje význam globálneho zníženia emisií metánu v dodávateľských reťazcoch fosílnych palív počas prechodu na systémy čistej energie s cieľom dosiahnuť do roku 2030 globálne zníženie emisií metánu o 75 %, ako sa uvádza v scenári Medzinárodnej agentúry pre energiu s nulovými emisiami do roku 2050; vyzýva signatárov globálneho záväzku o metáne, aby urýchlili opatrenia na ukončenie emisií metánu do roku 2030; konštatuje, že nariadením o metáne Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1787 z 13. júna 2024 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/942 (Ú. v. EÚ L, 2024/1787, 15.7.2024, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2024/1787/oj?locale=sk). sa zavádzajú globálne monitorovacie nástroje na zvýšenie transparentnosti emisií metánu z dovozu ropy, plynu a uhlia do EÚ a na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých prevádzkovateľov z EÚ aj mimo nej, pričom sa zohľadní bezpečnosť dodávok;

128.zdôrazňuje, že zmena klímy a extrémne výkyvy počasia majú čoraz vážnejší vplyv na naše energetické systémy vrátane výroby vodnej energie, výnosov bioenergie, účinnosti tepelných elektrární a požiadaviek na vykurovanie a chladenie; konštatuje, že energia z obnoviteľných zdrojov môže mať často premenlivú úroveň výroby, pričom zdôrazňuje potrebu rozvíjať skladovacie kapacity;

129.zdôrazňuje hĺbkovú revíziu právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky v rámci balíka Fit for 55, ktorou sa zosúladili so zvýšeným cieľom EÚ znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030 s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050; zdôrazňuje, že dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy a energetiky závisí od účinného vykonávania balíka Fit for 55; domnieva sa, že ostatné strany by mali vyvinúť podobné a relevantné úsilie s podporou EÚ a v spolupráci s ňou;

130.žiada, aby ohlásená priemyselná dohoda o čistom priemysle zabezpečila konkurencieschopnosť priemyselných odvetví a posilnila kvalitné pracovné miesta pomocou odvetvových a medziodvetvových opatrení tým, že prinesie zjednodušenie, investovanie a zabezpečenie prístupu k cenovo dostupným, udržateľným a bezpečným dodávkam energie a surovinám v partnerstve s priemyslom, sociálnymi partnermi, finančnými inštitúciami a všetkými zainteresovanými stranami s cieľom podporiť naše priemyselné odvetvia na ich ceste ku klimaticky neutrálnej budúcnosti s obchodným zdôvodnením;

131.zdôrazňuje ústrednú úlohu energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, diverzifikovaného energetického systému a nízkouhlíkových zdrojov energie pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo; uznáva však, že je dôležité, ako to urobila EÚ v rámci balíka Fit for 55, zosúladiť politiky a opatrenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu najneskôr do roku 2050 a dodržiavať Parížsku dohodu, čím sa využije príležitosť súčasného poklesu nákladov na energiu z obnoviteľných zdrojov a technológie uskladňovania energie; v tejto súvislosti víta prijatie naliehavej a cielenej reformy koncepcie trhu s elektrinou, ktorej cieľom je okrem iného prispieť k podpore výroby energie z obnoviteľných zdrojov, posilneniu postavenia a ochrane spotrebiteľov a k zníženiu závislosti účtov spotrebiteľov a podnikov za energiu od krátkodobých cenových výkyvov;

132.pripomína záväzok Únie dodržiavať zásadu „energetická účinnosť na prvom mieste“, ktorá zohľadňuje nákladovú efektívnosť, účinnosť systému, kapacitu skladovania, flexibilitu na strane dopytu a bezpečnosť dodávok;

133.zdôrazňuje potrebu významných verejných a súkromných investícií do energetickej siete EÚ a súvisiacej infraštruktúry s cieľom umožniť ich modernizáciu a rozšírenie a ďalšiu flexibilnú integráciu obnoviteľných zdrojov energie, opatrení v oblasti účinnosti a riešení uskladňovania s cieľom poskytnúť našim občanom a priemyslu čistú, dostatočnú, bezpečnú a cenovo dostupnú energiu; zdôrazňuje najmä potrebu modernizovať elektrickú sieť EÚ tak, aby zodpovedala podstatnému zvýšeniu kapacity obnoviteľných zdrojov energie, variabilite výroby, meniacim sa modelom toku elektrickej energie v celej Európe a novým požiadavkám; pripomína, že je dôležité odstrániť prekážky vrátane zložitosti povoľovacích postupov pre elektrickú infraštruktúru s cieľom ďalej integrovať energetické systémy členských štátov, čím sa zvýši potenciál Únie v oblasti výroby čistej energie, a stimulovať zavádzanie prepojení; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty splnili cieľ prepojenia elektrických sietí na úrovni 15 % do roku 2030;

134.zdôrazňuje, že dosiahnutie globálnej nulovej bilancie emisií skleníkových plynov najneskôr do roku 2050 si bude vyžadovať koordinované globálne opatrenia a že rozvojové krajiny budú potrebovať medzinárodnú pomoc na dosiahnutie zelenej transformácie; zdôrazňuje význam posilnenia úzkej cezhraničnej spolupráce a výmeny najlepších postupov s medzinárodnými partnermi v oblasti tvorby politík a transferu vedy a technológií;

135.zdôrazňuje, že sa musia podporovať partnerstvá s krajinami mimo EÚ v oblasti vonkajších rozmerov energetických politík; berie na vedomie úsilie EÚ o budovanie energetických aliancií s perspektívou trvalo udržateľného rozvoja;

136.berie na vedomie vyhlásenie, ktoré na konferencii COP 28 Ministerské vyhlásenie o trojnásobnej jadrovej energii podpísané 2. decembra 2023. vydalo viac ako 20 krajín vrátane 12 členských štátov EÚ a Ukrajiny, s cieľom strojnásobiť globálnu jadrovú kapacitu do roku 2050;

137.zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú musia zohrávať občania a miestne komunity pri úspešnej globálnej energetickej transformácii, a osobitné prekážky, ktorým musia čeliť pri prístupe k finančným nástrojom a verejnému a súkromnému kapitálu; zdôrazňuje význam právnych predpisov EÚ, v ktorých sa stanovuje rámec na výrobu, vlastnú spotrebu, skladovanie a predaj energie z obnoviteľných zdrojov a ponúkanie reakcie na dopyt a služieb v oblasti energetickej efektívnosti občanom, okrem iných subjektov; zdôrazňuje, že legislatívne acquis EÚ je prenosným osvedčeným postupom pre medzinárodných partnerov, ktorí sa snažia urýchliť svoju ekologickú transformáciu sociálne spravodlivým a demokratickým spôsobom;

138.víta úlohu programu Copernicus a nového znalostného centra EÚ pre pozorovanie Zeme v záujme monitorovania krajiny, atmosféry a morského prostredia; zdôrazňuje význam kapacít satelitného pozorovania na monitorovanie, modelovanie, predpovedanie a podporu tvorby politík v oblasti zmeny klímy vrátane monitorovania emisií metánu, udalostí s vysokými emisiami a záchytov uhlíka; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať spoločné výskumné programy na vývoj technológií a infraštruktúry, ktoré sa zaoberajú ochranou kozmického priestoru a klímy; zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev na podporu spolupráce medzi vládnymi a komerčnými vesmírnymi agentúrami; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť skutočnú strategickú autonómiu EÚ v oblasti satelitov a ďalej investovať do vesmírneho hospodárstva;

139.pripomína význam príspevku výskumu a inovácií k dosiahnutiu cieľov stanovených v Parížskej dohode a cieľov Európskej zelenej dohody; zdôrazňuje, že prevažná väčšina výskumu a inovácií potrebných na dosiahnutie nulovej bilancie emisií do roku 2050 je stále pred nami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ stále nesplnila svoj dlhodobý cieľ, ktorým je každoročné investovanie 3 % HDP do výskumu a vývoja, a požaduje nové prístupy k podpore výdavkov na priemyselný výskum a vývoj;

140.v tejto súvislosti víta najmä úlohu, ktorú program Horizont Európa a jeho partnerstvá, ako sú spoločné podniky a znalostné a inovačné spoločenstvá Európskeho inovačného a technologického inštitútu, zohrávajú pri podpore spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality a zelenej transformácie a zároveň zabezpečiť, aby inovácie boli udržateľné, dostupné, prístupné a cenovo dostupné pre všetkých;

141.zdôrazňuje potrebu prilákať viac verejných aj súkromných investícií do výskumu, inovácií a zavádzania nových udržateľných technológií, a to aj v odvetviach náročných na pracovnú silu, a do modernizácie existujúcich a v prípade potreby nevyhnutných nových infraštruktúrnych sietí a projektov, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody a Parížskej dohody;

142.zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť súdržnosť a konzistentnosť stimulov na podporu čistých a inovatívnych technológií na dosiahnutie cieľov do roku 2030 a 2050, riešenie zavádzania už vyspelých technológií, ako aj investície do nových technológií, ktoré je potrebné vyvinúť, aby sa dosiahol cieľ EÚ v klimatickej neutrality najneskôr do roku 2050;

143.zdôrazňuje, že EÚ musí spolupracovať v oblasti výskumu technológií, priemyslu a inovačnej vedy, aby mohla významne prispieť k Parížskej dohode; vyzýva na vykonávanie ohlásenej stratégie pre európske vedy o živej prírode; vyzýva Komisiu, aby podporovala strategické výskumné partnerstvá s cieľom umožniť rovnaké podmienky v Európe;

144.zdôrazňuje, že digitalizácia je jedným z kľúčových faktorov integrácie energetického systému, pretože môže umožniť dynamické a prepojené toky energetických nosičov, umožniť prepojenie rôznych trhov a poskytnúť potrebné údaje na zosúladenie ponuky a dopytu a optimalizovať riadenie siete; zdôrazňuje potenciál digitálnych technológií pri zvyšovaní energetickej efektívnosti, a tým znižovaní celkových emisií skleníkových plynov, pričom uznáva naliehavú potrebu prijať udržateľné postupy s cieľom minimalizovať čoraz vyššiu uhlíkovú a zdrojovú stopu digitalizácie a odvetvia informačných a komunikačných technológií, najmä dátových centier a inej výpočtovej infraštruktúry; pripomína cieľ EÚ, aby v súlade s digitálnou stratégiou boli dátové centrá najneskôr do roku 2030 klimaticky neutrálne a vysoko energeticky účinné;

145.domnieva sa, že Európsky parlament by mal byť integrálnou súčasťou delegácie EÚ na konferencii COP 29, pretože musí udeliť súhlas s medzinárodnými dohodami a ako jeden zo spoluzákonodarcov EÚ zohráva ústrednú úlohu pri vykonávaní Parížskej dohody v Únii; očakáva preto, že sa bude môcť zúčastňovať na koordinačných stretnutiach EÚ na konferencii COP 29 v Baku a že bude mať zaručený prístup ku všetkým prípravným dokumentom; zaväzuje sa konať nezávisle a bez konfliktu záujmov;

146.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám dohovoru, ktoré nie sú členmi EÚ.