A.keďže 27. júna 2022 spoločnosť Corteva Agriscience Belgium B.V. so sídlom v Belgicku predložila v mene spoločnosti Corteva Agriscience LLC so sídlom v Spojených štátoch amerických príslušnému vnútroštátnemu orgánu Holandska žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu DP910521 (ďalej len „geneticky modifikovaná kukurica“), sú z nej zložené alebo vyrobené;

B.keďže geneticky modifikovaná kukurica produkuje toxín Cry1B.34 a je odolná voči herbicídu glufosinát;

C.keďže glufosinát je zaradený do kategórie 1B ako reprodukčne toxická látka, a preto sa naň vzťahujú hraničné kritériá stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 1, ELI: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2009/1107/oj).; keďže platnosť povolenia glufosinátu na používanie v Únii sa skončila 31. júla 2018;

D.keďže Cry1B.34 je syntetický fúzny proteín kombinujúci Cry1B, Cry1Ca1 a Cry9Db1, vytvorený pre odolnosť hmyzu proti škodcom radu Lepidoptera, bez preukázania špecifickosti pre cieľové druhy;

E.keďže genetická modifikácia zahŕňa dvojfázový proces využívajúci metódu CRISPR/Cas9 na zavedenie „pristávacej podušky“, po ktorom nasleduje bombardovanie mikroprojektilmi na účely vloženia kazety expresie génov;

Nedostatočné posúdenie doplnkového herbicídu

F.keďže vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 z 3. apríla 2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006 (Ú. v. EÚ L 157, 8.6.2013, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2013/503/oj). si vyžaduje posúdenie, či očakávané poľnohospodárske postupy ovplyvňujú výsledok skúmaných parametrov; keďže podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia sa to týka najmä rastlín odolných voči herbicídom;

G.keďže veľká väčšina geneticky modifikovaných plodín je geneticky modifikovaná tak, aby boli odolné voči jednému alebo viacerým „doplnkovým“ herbicídom, ktoré sa môžu používať počas pestovania geneticky modifikovanej plodiny bez toho, aby uhynula, ako by to bolo v prípade plodiny, ktorá nie je odolná voči herbicídom; keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom vedú k vyššiemu používaniu doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom Pozri napríklad Schulz, R., Bub, S., Petschick, L. L., Stehle, S., Wolfram, J. (2021), Applied pesticide toxicity shifts toward plants and invertebrates, even in GM crops (Aplikovaná toxicita pesticídov sa presúva smerom k rastlinám a bezstavovcom, dokonca aj v geneticky modifikovaných plodinách), Science 372(6537), s. 81 – 84, https://doi.org/10.1126/science.abe1148; Bonny, S., Genetically Modified Herbicide-Tolerant Crops, Weeds, and Herbicides: Overview and Impact (Geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom, burina a herbicídy: prehľad a vplyv), Environmental Management, január 2016, 57(1), s. 31 – 48, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738; a Benbrook, C.M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. - the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe, 28. september 2012, zväzok 24(24), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24.;

H.keďže geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom nútia poľnohospodárov používať systém ochrany proti burinám, ktorý je vo veľkej miere alebo úplne závislý od herbicídov, a to tak, že za geneticky modifikované osivo sa účtuje príplatok, ktorý môže byť odôvodnený len vtedy, ak poľnohospodári kupujúci takéto osivo používajú aj postrek doplnkovými herbicídmi; keďže zvýšená závislosť od doplnkových herbicídov v poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých sa sadia geneticky modifikované plodiny, urýchľuje vznik a šírenie buriny rezistentnej voči týmto herbicídom, čo vyvoláva potrebu ešte väčšieho používania herbicídov, čo je začarovaný kruh neustáleho používania čoraz väčšieho množstva herbicídov;

I.keďže nepriaznivé vplyvy vyplývajúce z nadmerného používania herbicídov budú mať negatívne vplyvy, pokiaľ ide o zdravie pôdy, kvalitu vody a biodiverzitu nad zemou a pod ňou, a vedú k zvýšenej expozícii ľudí a zvierat herbicídom, a to potenciálne aj prostredníctvom zvýšeného množstva rezíduí herbicídov v potravinách a krmivách;

J.keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách je mimo pôsobnosti vedeckej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy (ďalej len „vedecká skupina EFSA“), a preto sa v rámci postupu povoľovania geneticky modifikovaných organizmov nevykonáva;

Nevyriešené otázky týkajúce sa Bt toxínov

K.keďže z viacerých štúdií vyplýva, že boli pozorované vedľajšie účinky, ktoré môžu mať po expozícii Bt toxínom vplyv na imunitný systém, a že niektoré Bt toxíny môžu mať adjuvantné vlastnosti Pozri preskúmanie Rubio-Infante, N., Moreno-Fierros, L., An overview of the safety and biological effects of Bacillus thuringiensis Cry toxins in mammals, Journal of Applied Toxicology, máj 2016, 36(5), s. 630 – 648, https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/jat.3252., čo znamená, že môžu zvyšovať alergénnosť iných proteínov, s ktorými prichádzajú do kontaktu;

L.keďže vo vedeckej štúdii sa zistilo, že toxicita Bt toxínov sa môže zvýšiť aj v dôsledku interakcie s rezíduami z postrekov herbicídmi a že sú potrebné ďalšie štúdie o kombinovaných účinkoch „kumulovaných“ udalostí (geneticky modifikované plodiny, ktoré boli modifikované tak, aby boli tolerantné voči herbicídom a produkovali insekticídy vo forme Bt toxínov) Bøhn, T., Macagnan Rover, C., Semenchuk, P. R., Daphnia magna negatively affected by chronic exposure to purified Cry-toxins (Daphnia magna negatívne ovplyvnená chronickou expozíciou prečistenými toxínmi typu Cry), Food and Chemical Toxicology, máj 2016, zväzok 91, s. 130 – 140, https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0278691516300722.; keďže posudzovanie možnej interakcie rezíduí herbicídov a ich metabolitov s Bt toxínmi je však mimo pôsobnosti vedeckej skupiny EFSA, a preto sa nevykonáva v rámci posudzovania rizík;

Bt plodiny: účinky na necieľové organizmy

M.keďže na rozdiel od používania insekticídov, pri ktorých dochádza k expozícii počas postreku a v obmedzenom období po ňom, vedie používanie geneticky modifikovaných Bt plodín k trvalej expozícii cieľových aj necieľových organizmov Bt toxínom;

N.keďže predpoklad, že Bt toxíny vykazujú jediný špecifický spôsob cieľového pôsobenia, už nemožno považovať za správny a účinky na necieľové organizmy nemožno vylúčiť; keďže je zdokumentované mnohoraké postihnutie čoraz väčšieho počtu necieľových organizmov;

Pripomienky členských štátov a zainteresovaných strán

O.keďže členské štáty predložili úradu EFSA počas trojmesačného konzultačného obdobia mnoho kritických pripomienok https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/action/downloadSupplement?doi=10.2903%2Fj.‌efsa.2024.8716&file=efs28716-sup-0012-Annex8.pdf., ktoré zahŕňali aj to, že zoznam relevantných štúdií uvedených v súhrne literatúry žiadateľa neobsahoval štúdie o osude Bt proteínov v životnom prostredí ani o možných účinkoch rezíduí Bt plodín na necieľové organizmy, aj keď takéto štúdie existujú;

P.keďže pri poľných skúškach vykonaných na účely analýzy zloženia a fenotypickej analýzy geneticky modifikovanej kukurice sa nezohľadnili rôzne environmentálne podmienky a genetické pozadie relevantné pre jej pestovanie, najmä v krajinách, ako je Brazília;

Q.keďže hodnotenie toxicity Cry1B.34 nezohľadňuje kombinované účinky s rastlinnými zložkami alebo rezíduami z aplikácií herbicídov;

R.keďže doplnkový herbicíd glufosinát je spojený s významnými rizikami pre biodiverzitu, kvalitu pôdy a vody a dlhodobé zdravie ekosystémov;

S.keďže riziko génového toku do voľne žijúcich príbuzných, ako je Euchlaena mexicana, nahlásené v Španielsku a vo Francúzsku, vyvoláva obavy týkajúce sa perzistencie transgénov a vplyvov na životné prostredie;

T.keďže požiadavky na monitorovanie podľa vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 503/2013 nie sú dostatočne riešené, pretože neexistuje nezávislé overovanie poskytovaných údajov;

Zabezpečenie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni a dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie

U.keďže v záveroch strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ Strategic Dialogue on the Future of EU Agriculture - A shared prospect for farming and food in Europe (Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ – Spoločná vízia poľnohospodárstva a potravinárstva v Európe), september 2024, https://agriculture.ec.europa.eu/document/download/171329ff-0f50-4fa5-946f-aea11032172e_en?filename=strategic-dialogue-report-2024_en.pdf. sa Komisia vyzýva, aby prehodnotila svoj prístup k prístupu na trh pre agropotravinový dovoz a vývoz vzhľadom na rozdiely medzi normami Únie a jej obchodných partnerov; keďže spravodlivejšie obchodné vzťahy na celosvetovej úrovni, ktoré sú v súlade s cieľmi zdravého životného prostredia, boli jednou z hlavných požiadaviek poľnohospodárov počas demonštrácií v rokoch 2023 a 2024;

V.keďže v správe osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) pre právo na výživu z roku 2017 sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie https://www.ohchr.org/en/documents/thematic-reports/ahrc3448-report-special-rapporteur-right-food.; keďže podľa cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy https://indicators.report/targets/3-9/.;

W.keďže obchodná dohoda medzi Úniou a Mercosurom bude stimulovať dovoz potravín a krmív do Únie, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy, sú z nich zložené alebo vyrobené; keďže Brazília a Argentína patria medzi najväčších svetových výrobcov geneticky modifikovaných organizmov a používateľov pesticídov vrátane geneticky modifikovaných organizmov a pesticídov, ktoré sú v Únii zakázané zo zdravotných alebo environmentálnych dôvodov;

X.keďže Globálny rámec pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu, dohodnutý na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite v decembri 2022, zahŕňa globálny cieľ znížiť riziko používania pesticídov do roku 2030 aspoň o 50 % pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_7834.;

Y.keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo na životné prostredie, a vyžaduje sa, aby Komisia pri príprave svojho rozhodnutia vzala do úvahy všetky relevantné ustanovenia práva Únie a iné oprávnené skutočnosti, ktoré sú podstatné na prerokovanie záležitosti; keďže medzi takéto oprávnené skutočnosti by mali patriť záväzky Únie vyplývajúce z cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

Zníženie závislosti od dovážaných krmív

Z.keďže jedným z ponaučení z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a zo stále prebiehajúcej vojny na Ukrajine je potreba, aby Únia ukončila závislosť od niektorých kritických materiálov; keďže v poverovacom liste komisárovi Christophovi Hansenovi ho predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová žiada o to, aby preskúmal spôsoby, ako znížiť dovoz kritických komodít https://commission.europa.eu/document/2c64e540-c07a-4376-a1da-368d289f4afe_en.;

Nedemokratické rozhodovanie

AA.keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa geneticky modifikované organizmy uvádzali na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a aby sa geneticky modifikované organizmy v Únii pestovali (tri uznesenia); keďže Európsky parlament vo svojom deviatom volebnom období prijal 38 uznesení, v ktorých namietal proti uvádzaniu geneticky modifikovaných organizmov na trh, a v súčasnom desiatom volebnom období prijal už ďalších osem uznesení, v ktorých namietal proti uvádzaniu geneticky modifikovaných organizmov na trh;

AB.keďže Komisia naďalej povoľuje geneticky modifikované organizmy, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Európskeho parlamentu;

AC.keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby Komisia mohla rozhodnúť, že nepovolí geneticky modifikované organizmy, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia Ak udelenie povolenia v odvolacom výbore neschváli kvalifikovaná väčšina členských štátov, Komisia podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže, ale nemusí dané povolenie udeliť.;

AD.keďže Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá podľa článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 hlasovaním 22. novembra 2024 rozhodol, že sa nevydá žiadne stanovisko, čo znamená, že kvalifikovaná väčšina členských štátov povolenie nepodporila; keďže odvolací výbor na základe hlasovania 17. decembra 2024 znovu nevydal stanovisko;