1.trvá na tom, že ESF+ musí byť aj naďalej kľúčovým a hlavným nástrojom na podporu členských štátov, regiónov, miestnych komunít a ľudí pri posilňovaní sociálneho rozmeru Únie a v úsilí o sociálno-ekonomický rozvoj, pri ktorom sa na nikoho nezabudne;

2.zdôrazňuje, že ESF+ sa musí zameriavať na spoločenské výzvy, ako sú dôsledky zmeny klímy a digitalizácia, prispievať k ich riešeniu a prispôsobovať sa im a zároveň riešiť sociálne výzvy, ako sú rastúce životné náklady a mzdy, ktoré sa nezvyšujú rovnakým tempom, podporovať sociálnu odolnosť, znižovať nerovnosti a chrániť najzraniteľnejšie osoby; trvá na tom, že ESF+ by mal byť hnacou silou dlhodobých investícií a rastu so zameraním na sociálnu a územnú súdržnosť a zároveň podporovať štrukturálnu transformáciu v celej EÚ a zvyšovať konvergenciu medzi členskými štátmi;

3.trvá na tom, že ESF+ musí naďalej posilňovať vzostupnú sociálnu konvergenciu, najmä v prípade najodkázanejších osôb, investovať do ľudského kapitálu, zamestnanosti, rozvoja zručností a sociálneho začlenenia a zároveň podporovať podnikanie a sociálne inovácie, investovať do detí, riešiť digitálnu a zelenú transformáciu, demografické výzvy a problémy regiónov postihnutých krízami, ako je ruská útočná vojna proti Ukrajine;

4.trvá na tom, že ESF+ musí naďalej zlepšovať pracovné príležitosti, uľahčovať spravodlivú mobilitu pracovnej sily, podporovať vytváranie kvalitných pracovných miest, zabezpečovať dôstojné pracovné podmienky a zvyšovať mieru zamestnanosti, najmä žien, osôb so zdravotným postihnutím a iných osôb v zraniteľných situáciách, s cieľom zvýšiť sociálnu a hospodársku odolnosť, a tak napomôcť prispôsobenie priemyselným zmenám, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy, rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností;

5.zdôrazňuje, že je potrebné, aby bol ESF+ založený na stratégii sociálnych investícií a celoživotnom prístupe podporovaním opatrení, ktoré môžu ľuďom poskytnúť strednodobé a dlhodobé riešenia;

6.trvá na tom, že cieľom ESF+ by malo byť dosiahnutie sociálneho začlenenia, vysokej úrovne zamestnanosti s kvalitnými a udržateľnými pracovnými miestami, primeraných miezd, dôstojných pracovných podmienok vrátane blaha pracovníkov, zdravého pracovného prostredia, spravodlivých systémov sociálneho zabezpečenia v členských štátoch, ako aj príležitostí na odborné vzdelávanie a prípravu a celoživotného vzdelávania pre všetkých, s prihliadnutím na osobitné potreby ľudí v zraniteľných situáciách, a to v záujme vytvárania kvalifikovanej, konkurencieschopnej a odolnej pracovnej sily pripravenej na dvojakú transformáciu a budúci svet práce a vybudovania spravodlivej sociálnej ochrany a inkluzívnych a súdržných spoločností s cieľom odstrániť chudobu, bojovať proti nerovnostiam a dodržiavať zásady a plniť hlavné ciele stanovené v EPSP;

7.požaduje solídny, posilnený a samostatný ESF+, ktorý zabezpečí výrazne väčšiu verejnú podporu nástrojom členských štátov s cieľom poskytovať pomoc osobám v našich spoločnostiach, ktoré sú v zraniteľných situáciách a v najväčšej núdzi, investovať do ľudí a zručností, pomôcť ľuďom vymaniť sa z chudoby a sociálneho vylúčenia a podporiť sociálne investície a sociálne podnikanie; trvá preto na tom, že dosiahnutie cieľov ESF+ po roku 2027 si bude vyžadovať značné a odôvodnené zvýšenie rozpočtu ESF+ v rámci jeho finančného krytia na roky 2028 – 2034;

8.vyzýva Komisiu, aby poskytla vyššie, účelové a riadne pridelené finančné prostriedky na dosiahnutie cieľov ESF+, ako aj cieľov EPSP, jeho akčného plánu a hlavných cieľov; vyjadruje preto znepokojenie nad pokusmi o rozdelenie alebo zlúčenie existujúceho ESF+ s inými fondmi, pretože by to mohlo predstavovať vážne riziká pre plnenie jeho cieľov a cieľov EPSP, jeho akčného plánu a hlavných cieľov; varuje, že zjednotenie, zefektívnenie, centralizácia alebo zlúčenie fondov nemusí zlepšiť ich účinnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že akékoľvek prípadné preformovanie fondu musí zachovať účinnosť a účel ESF+ tým, že bude slúžiť na plnenie cieľov, ako je podpora zamestnanosti, sociálneho začlenenia, vzdelávania, odbornej prípravy a rozvoja zručností, a musí sa riadiť čo najbližšie k príjemcom;

9.domnieva sa, že ESF+ by mal byť naďalej založený na modeli zdieľaného riadenia, a preto treba zabrániť inému riadeniu ESF+, ktoré by viedlo k tomu, že by sa už nekládol dôraz na sociálne aspekty vrátane projektov týkajúcich sa zamestnanosti, vzdelávania, zručností, odbornej prípravy a sociálneho začlenenia, mohlo by dôjsť k strate zamerania a k tomu, že financovanie by sa nedostalo na miestnu úroveň, k ľuďom v zraniteľných situáciách a v najväčšej núdzi, pričom by sa zvýšilo riziko prerozdelenia finančných prostriedkov na iné účely;

10.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účasť sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti vrátane neziskových sociálnych služieb, sociálnych podnikov, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy a zástupcov cieľových skupín vo fázach navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia ESF+, ich informovanie a konzultácie s nimi, aby na tento účel vyčlenili primerané finančné prostriedky a aby zabránili vylúčeniu menších aktérov; vyzýva Komisiu, aby dodržiavala zásadu partnerstva na úrovni EÚ, pretože má zásadný význam pre úspech ESF+ a musí sa zachovať aj v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR); požaduje zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do výboru ESF+, pretože sú hlavnými partnermi pri vykonávaní fondu;

11.zdôrazňuje, že je potrebné, aby model riadenia ESF+ pri zachovaní vysokej miery transparentnosti umožňoval primerané zohľadňovanie národných, regionálnych a miestnych špecifík a výziev v operačných programoch, a to v neposlednom rade náležitým zohľadnením odborných znalostí vnútroštátnych a regionálnych zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti a zabezpečením toho, aby finančné prostriedky smerovali do organizácií a činností zameraných na ľudí v núdzi;

12.zdôrazňuje, že dostupnosť kvalitných verejných služieb, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, vzdelávanie a zdravotníctvo, a všeobecný prístup k nim, ako aj prístup k primeranému, cenovo dostupnému a dôstojnému bývaniu a základným službám, ako je cenovo dostupná energia, hygiena, voda a zdravá výživa, sú nevyhnutnými podmienkami na zabezpečenie rovnakých príležitostí a zvýšenie úrovne zamestnanosti, zlepšenie životných a pracovných podmienok a boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; zdôrazňuje úlohu, ktorú môže v tejto súvislosti zohrávať ESF+; osobitne upozorňuje na situáciu starších ľudí, ktorí v dôsledku rastúcich životných nákladov a klesajúcej kúpnej sily svojich dôchodkov žijú v značnej chudobe alebo im táto chudoba hrozí, čo často vedie k tomu, že nie sú naplnené ich základné potreby, ako napríklad zabezpečenie potravín, bývania a prístupu k zariadeniam starostlivosti, a to má za následok stratu sociálnej dôstojnosti;

13.konštatuje, že súčasný program ESF+ bol prijatý pred vypuknutím kríz, ktoré viedli k vysokej inflácii a nárastu životných nákladov, a z tohto dôvodu je nevyhnutné zvýšiť verejné a sociálne investície, pretože existujúci ESF+ nedokáže uspokojiť súčasné potreby; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že v nasledujúcom VFR bude pre ESF+ zaručený komplexný, stabilný a rozsiahly rozpočet založený na potrebách a právach, ktorí zohľadňuje infláciu, zvýšené životné náklady, mieru chudoby a potrebu prístupu k cenovo dostupnému bývaniu;

14.zdôrazňuje, že ESF+ po roku 2027 by mal investovať do riešenia pretrvávajúcich sociálnych výziev a nemal by sa odchýliť od všeobecných a špecifických cieľov stanovených v súčasnom ESF+, pričom by mal byť schopný reagovať na meniace sa sociálno-ekonomické okolnosti a prispôsobiť sa im; poukazuje na význam zásad fondu, ktorými sú zdieľané riadenie, jasné ciele a tematické koncentrácie, a na to, že väčšina prostriedkov z fondu by sa mala vynaložiť čo najbližšie k tým, ktorí fond využívajú, a to v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi a organizáciami; zdôrazňuje potrebu výmeny najlepších postupov, čo sa týka najefektívnejšieho a najtransparentnejšieho vykonávania ESF+; zdôrazňuje, že je potrebné neustále posudzovať vplyv a účinnosť iniciatív ESF;

15.zdôrazňuje, že ESF+ po roku 2027 by sa mal v prvom rade zameriavať na štrukturálne sociálne a hospodárske výzvy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ESF+ sa opakovane využíval ako nástroj reakcie na núdzové situácie, a upozorňuje, že tento prístup predstavuje riziko pre dlhodobejšie politické a investičné ciele politiky súdržnosti a zároveň hrozí, že nebude možné poskytovať dostatočnú podporu ľuďom, ktorým je politika súdržnosti určená;

16.vyzýva preto Komisiu, aby chránila rozpočtové prostriedky pridelené ESF+ v záujme ich použitia na hlavné ciele fondu a pre jeho príjemcov, a aby navrhla nástroj finančnej rezervy, ktorý EÚ umožní rýchlo a pružne reagovať na sociálne núdzové a krízové situácie, doplní ESF+ a iné kohézne fondy a bude buď vychádzať z úspechu dočasného nástroja EÚ zriadeného v roku 2020 na účel podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE), alebo pôjde o systém zaistenia v nezamestnanosti EÚ, alebo bude založený na Fonde solidarity EÚ, ktorý má byť mobilizovaný na nápravu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo núdzovými situáciami v oblasti verejného zdravia; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila jeho dostatočné financovanie vzhľadom na zvýšené riziká v tejto oblasti v dôsledku zmeny klímy;

17.zdôrazňuje, že horizontálne zásady, ako je rodová rovnosť, nediskriminácia na základe pohlavia, rodovej identity, sexuálnej orientácie, veku, náboženského vyznania alebo viery, štátnej príslušnosti alebo rasového či etnického pôvodu Článok 10 ZFEÚ. a sloboda pohybu, by mali byť neoddeliteľnou súčasťou ESF+; zdôrazňuje význam prierezového prístupu počas celého vývoja, vykonávania, monitorovania a hodnotenia fondu;

18.zdôrazňuje význam sociálneho začlenenia osôb so zdravotným postihnutím, a preto trvá na tom, aby ESF+ podporoval zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prostredníctvom pracovných miest a stáží, najmä pri uľahčovaní prechodu z chránených dielní na otvorený trh práce;

19.zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na zabezpečenie toho, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup ku kvalitnej podpore a mohli využívať svoje práva opísané v UNCRPD; zdôrazňuje, že prioritou budúceho ESF+ by mal byť aj naďalej nezávislý život a prechod z inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú starostlivosť a fond by mal uľahčovať systémy domácej podpory a osobnej asistencie; požaduje, aby ESF+ plnil európsku stratégiu pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, a najmä aby uľahčil vykonávanie pripravovaných usmernení EÚ týkajúcich sa nezávislého života a začlenenia do komunity, pripravovaného rámca pre excelentné sociálne služby pre osoby so zdravotným postihnutím a balíka opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím;

20.trvá na tom, že ESF+ by sa mal zameriavať na znevýhodnené osoby v našich spoločnostiach, najmä na marginalizované osoby a komunity, ako sú deti v zraniteľných situáciách a starší ľudia, etnické menšiny, Rómovia, osoby so zdravotným postihnutím alebo chronickými chorobami, bezdomovci, skupiny s nízkymi príjmami, dlhodobo nezamestnaní, ako aj osoby žijúce vo vidieckych oblastiach, na ostrovoch alebo v odľahlých regiónoch, ktoré čelia špecifickým sociálno-ekonomickým výzvam; zdôrazňuje, že ESF+ musí byť inkluzívny, pričom osobitná pozornosť sa musí venovať všetkým druhom rodín, ľuďom a rodinám vo vyľudnených oblastiach, kde môže byť prístup k službám a príležitostiam obmedzenejší, ako aj deťom bez rodičovskej starostlivosti; ďalej zdôrazňuje, že ESF+ by mal podporovať prijatie opatrení, ktoré zabránia rozdeľovaniu rodín v neistých situáciách, vrátane programov vzdelávania rodičov, terapie zameranej na rodinu a odbornej prípravy v oblasti zamestnanosti;

21.zdôrazňuje, že ESF+ by mal investovať do projektov zameraných na zamestnanosť a sociálne a hospodárske začlenenie žien, pričom osobitnú pozornosť by mal venovať osamelým matkám a domácnostiam vedeným ženami; trvá na tom, aby ESF+ podporoval ženy, ktoré sú v zraniteľnej situácii a potrebujú dodatočnú podporu na (opätovné) začlenenie do spoločností a na trh práce vrátane žien, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia vrátane ekonomického násilia; vyzýva na prierezový rodový prístup Oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025, COM(2020)0152. v rámci ESF+;

22.vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na súčasné výzvy zahrnula do osobitných cieľov ESF+ presadzovanie spravodlivej transformácie, ukončenie bezdomovectva, podporu sociálnych podnikov v sociálnom hospodárstve a sociálno-ekonomickú integráciu osôb v zraniteľných situáciách vrátane migrantov, mladých ľudí, starších ľudí, obyvateľov oblastí postihnutých demografickým poklesom a osôb so zdravotným postihnutím alebo chronickými chorobami, ako aj tých, ktorí sa vracajú na trh práce po dlhšej neprítomnosti;

23.zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľov EPSP v oblasti chudoby bude náročné, pokiaľ sa nevyčlení osobitná podpora na rozvoj strednodobých až dlhodobých riešení v záujme vymanenia ľudí z chudoby a riešenia štrukturálnych príčin nerovností, čím sa zvýši ich odolnosť voči nadchádzajúcim výzvam, odstránia sa súčasné nedostatky vo vnútroštátnych systémoch sociálnej ochrany, a tým sa posilnia systémy sociálneho zabezpečenia a cielene sa zmierni sociálny vplyv kríz; trvá na tom, aby sa vyčlenila podpora na zabezpečenie dôstojných životných podmienok, pričom sa na nikoho nezabudne, s prístupom ku kvalitným základným verejným službám; žiada, aby stratégia EÚ v oblasti boja proti chudobe načrtnutá v politických usmerneniach predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej na obdobie 2024 – 2029 prekračovala rámec politických návrhov a v nadchádzajúcom VFR pridelila viac finančných prostriedkov na sociálnu spravodlivosť v rámci všetkých fondov a uľahčila vykonávanie ESF+ v praxi; zdôrazňuje úlohu ESF+ pri vykonávaní stratégie;

24.zdôrazňuje, že riešenie chudoby detí si vyžaduje primerane financované, komplexné a integrované opatrenia spolu s účinným vykonávaním Európskej záruky pre deti na vnútroštátnej úrovni, a trvá na tom, že je potrebné, aby členské štáty v súlade so zásadou subsidiarity urýchlene riešili túto otázku pomocou značných rozpočtových zdrojov, a je pripravený posilniť koordináciu a výmenu najlepších postupov na úrovni EÚ a zároveň naďalej poskytovať doplnkovú podporu prostredníctvom ESF+; ďalej trvá na tom, že všetky členské štáty by mali vyčleniť aspoň 5 % svojich zdrojov z ESF+ na boj proti chudobe detí a tie členské štáty, v ktorých je miera detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením nad priemerom EÚ, by mali vyčleniť vyššiu sumu na účinnejšie riešenie tohto problému; trvá na transparentnom a efektívnom využívaní rozpočtu Európskej záruky pre deti čo najbližšie k cieľovým skupinám a v spolupráci s celým spektrom zainteresovaných strán a miestnych organizácií;

25.naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade s dvoma všeobecnými cieľmi fondu a v záujme zohľadnenia ich rovnocenného významu zvýšila v reakcii na rastúce životné a potravinové náklady prostriedky vyčlenené na sociálne začlenenie nad rámec súčasných 25 % a prostriedky na potravinovú a základnú materiálnu pomoc pre najodkázanejšie osoby na 5 %;

26.víta oznámenie predsedníčky Komisie o predložení európskeho plánu pre cenovo dostupné bývanie a spustení celoeurópskej investičnej platformy pre cenovo dostupné a udržateľné bývanie; súhlasí s ambíciou prioritne riešiť krízu v oblasti bývania v súlade so zásadou subsidiarity a zdôrazňuje, že ESF+ po roku 2027 by mal zlepšiť včasný a rovnaký prístup k cenovo dostupným, dôstojným, prístupným, inkluzívnym, udržateľným a kvalitným službám podporujúcim prístup k bývaniu vrátane opatrení, ako sú programy sociálneho bývania a cenovo dostupného nájomného bývania; domnieva sa, že všetky členské štáty musia investovať dostatočný objem svojich zdrojov z ESF+ do riešenia problému bezdomovectva, a žiada Komisiu, aby navrhla vyčlenenie značných prostriedkov na tento účel;

27.zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie ESF+ po roku 2027 na kvalitné, dostupné verejné vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých, ako aj sociálne právo pracovníkov zúčastňovať sa na rozvoji zručností, zvyšovaní úrovne zručností, rekvalifikácií a celoživotnom vzdelávaní a na riešenie nedostatku zručností a úniku mozgov, čím sa zabezpečí, aby jednotlivci dokázali úspešne zvládať zmeny na trhu práce bez toho, aby čelili akémukoľvek druhu diskriminácie, a to najmä pracovníci ovplyvnení digitálnou a zelenou transformáciou, a podporu osobitných opatrení pre starších pracovníkov s cieľom čo najlepšie využiť ich talent a skúsenosti; v tejto súvislosti vyzýva na úzku spoluprácu medzi kľúčovými aktérmi vrátane vzdelávacích inštitúcií, zamestnávateľov, pracovníkov, vlád a miestnych orgánov;

28.vyzdvihuje potenciál ESF+ pri napomáhaní rozvoja inovácií a digitálnych zručností a súčasnej podpore pracovníkov postihnutých digitálnou a zelenou transformáciou cieleným zosúladením programov vzdelávania a odbornej prípravy s vyvíjajúcimi sa potrebami kľúčových odvetví a zabezpečením prístupu k možnostiam celoživotného vzdelávania, aby pracovníci všetkých vekových kategórií mohli neustále prispôsobovať svoje zručnosti novým potrebám rýchlo sa meniaceho hospodárstva v oblasti zamestnanosti; zdôrazňuje potrebu väčšieho objemu dotácií a rozvoja programov, ktoré podporujú pracovníkov pri digitálnej a zelenej transformácii vrátane ich rekvalifikácie a získania nových zručností;

29.trvá na tom, že opatrenia, ktorých cieľom je zlepšenie prístupu na trh práce a podpora získavania zručností, by mali byť navrhnuté tak, aby podporovali a uznávali autonómiu jednotlivcov, predvídali budúce potreby v oblasti zručností a zameriavali sa na zamestnancov, ktorým v budúcnosti hrozí strata zamestnania; v tejto súvislosti pripomína širokú škálu iniciatív na podporu zručností, ktoré sa realizujú na úrovni EÚ a môžu poskytnúť užitočné usmernenia pre rozvoj programov vzdelávania a odbornej prípravy na vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

30.vyzýva na posilnenie úsilia o podporu vykonávania záruky pre mladých ľudí; naliehavo žiada Komisiu, aby pre všetky členské štáty navrhla vyčlenenie zvýšeného objemu prostriedkov nad rámec súčasných 12,5 % ich zdrojov z ESF+ v záujme posilnenia cielených opatrení a štrukturálnych reforiem na podporu kvalitnej zamestnanosti mladých ľudí, odborného vzdelávania a prípravy, najmä stáží a učňovskej prípravy, a prechodu zo školy do práce, možností opätovného začlenenia do vzdelávania alebo odbornej prípravy a kompenzačného vzdelávania; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu členským štátom, aby zakázali vykorisťujúce praktiky vrátane neplatených stáží; zdôrazňuje potrebu mechanizmov monitorovania a hodnotenia na zabezpečenie ich dlhodobého vplyvu a účinnosti;

31.kladie dôraz na to, že je dôležité, aby sa ESF+ zameriaval na rôzne skupiny s rôznymi potrebami; zdôrazňuje preto, že treba vyčleniť podporu okrem iného na projekty zamerané na sociálne začlenenie osôb so zdravotným postihnutím, Rómov, starnúceho obyvateľstva v spoločnosti, žien a detí, ako aj domácností vedených ženami a veľkých domácností a rodín, a na sociálno-ekonomickú integráciu migrantov vrátane pracovných migrantov s osobitným dôrazom na migrantky; ďalej zdôrazňuje, že ESF+ by mal podporovať projekty zamerané na sociálne a vzdelávacie ciele a zlepšovanie zručností v regiónoch, v ktorých dochádza k výraznému vyľudňovaniu; trvá na tom, aby ESF+ po roku 2027 zahŕňal ďalšie aspekty sociálneho začlenenia, ako je bývanie, zdravotná a rodinná situácia a podpora verejných a komunitných služieb; zdôrazňuje, že neexistuje univerzálne riešenie a že spôsoby napĺňania týchto potrieb sa môžu v jednotlivých regiónoch líšiť;

32.zdôrazňuje, že zložka ESF+ Zamestnanosť a sociálna inovácia podporuje iniciatívy zamerané na riešenie neistej situácie mobilných pracovníkov a zabezpečuje financovanie poradenstva súvisiaceho s odbormi, pričom zdôrazňuje význam zástupcov pracovníkov pri kolektívnom vyjednávaní; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili stabilné financovanie európskej siete vnútroštátnych a nadnárodných odborových poradenských služieb pre takýchto pracovníkov s cieľom zvýšiť spravodlivú pracovnú mobilitu;

33.pripomína, že cieľom ESF+ by malo byť aj zabezpečenie zdravého a vhodne prispôsobeného pracovného prostredia s cieľom reagovať na zdravotné riziká súvisiace s meniacimi sa formami práce a na potreby starnúcej pracovnej sily; zdôrazňuje, že pandémia urýchlila vznik nových okolností a nárast nových foriem práce, ktoré priniesla digitalizácia vrátane umelej inteligencie, a ktoré ovplyvnili bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci; v tejto súvislosti vyzýva na podporu a dostatočné financovanie s cieľom zaistiť účinnú prácu na ochrane pracovníkov pred nebezpečnými a škodlivými látkami;

34.požaduje, aby ESF+ posilnil účinné vykonávanie európskej stratégie v oblasti starostlivosti vo všetkých členských štátoch investovaním do kvalitných komunitných a domácich služieb starostlivosti a infraštruktúry, dlhodobej starostlivosti a podpory pre osoby so zdravotným postihnutím a starších ľudí s potrebou podpory a do kvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve prostredníctvom komunitných, kvalitných, cenovo dostupných a prístupných systémov starostlivosti zameraných na dieťa a človeka, ktoré podporujú samostatnosť osôb odkázaných na starostlivosť, ako aj ich dôstojnosť a dôstojnosť opatrovateľov; vyzýva na ďalšie investovanie do podpory formálnych aj neformálnych opatrovateľov a zároveň na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok pre pracovníkov v odvetví starostlivosti vrátane primeraných miezd, a to prostredníctvom dohody o starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili prostriedky ESF+ na posilnenie a dokončenie procesu deinštitucionalizácie s cieľom zabezpečiť, aby každý človek mohol žiť v rodinnom alebo komunitnom prostredí;

35.pripomína, že na zabezpečenie vzostupnej sociálnej konvergencie sú potrebné verejné výdavky; zdôrazňuje, že vykonávanie EPSP a reforiem v súlade s príslušnými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra závisí aj od silnej podpory z ESF+ pre určité politické opatrenia, najmä tie, ktoré sa týkajú posilnenia systémov sociálneho zabezpečenia, zaistenia inkluzívneho, dostupného a kvalitného verejného vzdelávania a odbornej prípravy, systémov starostlivosti a zdravotníckych služieb, a to aj v oblasti duševného zdravia, znižovania chudoby detí a odstránenia bezdomovectva, a tie, ktoré sa týkajú rovnakého zaobchádzania a príležitostí pre ženy a mužov, ktoré musia byť zaručené a posilnené vo všetkých oblastiach vrátane účasti na trhu práce, podmienok zamestnania a kariérneho postupu;

36.pripomína, že politiky EÚ môžu mať najväčší vplyv, ak sú koordinované s nástrojmi financovania a inými strategickými rámcami, ako je európsky semester a jeho odporúčania pre jednotlivé krajiny; konštatuje, že účinnosť intervencií financovaných z ESF+ závisí od úspešného vykonávania reforiem;

37.zdôrazňuje, že sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie sú kľúčové pre dobré podmienky na pracovisku a zníženie chudoby pracujúcich, sociálneho vylúčenia a mzdovej nerovnosti; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila konzistentné, primerané a dostatočné finančné zdroje na budovanie kapacít s cieľom umožniť sociálnym partnerom zohrávať dôležitú úlohu v oblastiach, ktoré patria do ich právomoci, zvýšiť ich schopnosť zapojiť sa do sociálneho dialógu na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni a posilniť činnosť sociálnych partnerov prostredníctvom primeranej minimálnej povinnosti vo všetkých členských štátoch, a aby zahrnula technickú pomoc na tieto tri účely; ďalej trvá na tom, že organizáciám občianskej spoločnosti a neziskovým organizáciám by sa mal na rovnakom základe zaručiť minimálny prístup k financovaniu s cieľom prispieť k cieľom ESF+ v členských štátoch a presadzovať ich; zároveň zdôrazňuje potrebu rozvíjať inštitucionálne kapacity prostredníctvom silnej a profesionálnej správy a podporovať inovácie v riadení verejného sektora;

38.zdôrazňuje význam družstiev vo vlastníctve zamestnancov, sociálnych podnikov a iných alternatívnych obchodných modelov pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti začleňovania; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby malé sociálne podniky, neziskové sociálne služby a organizácie občianskej spoločnosti mali prístup ku všetkým aspektom ESF+; požaduje aspoň 90 % mieru spolufinancovania opatrení zameraných na najodkázanejšie osoby a aspoň 70 % mieru v prípade všetkých ostatných akcií vykonávaných malými subjektmi s obmedzenou kapacitou, ako sú organizácie občianskej spoločnosti, neziskové sociálne služby a sociálne podniky, aby mali prístup k financovaniu, pričom sa zachová minimálny počet rôznych mier spolufinancovania;

39.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili koordináciu medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami a ich zapojenie do projektov financovaných zo štátnych rozpočtov, a trvá na tom, že je potrebné zachovať partnerský prístup súčasného ESF+, ktorý je kľúčový pre posilnenie kvality programov financovaných v rámci ESF+; opakuje, že je potrebné prijať pravidlá pre správu fondu v spolupráci s miestnymi subjektmi, ktoré najlepšie dokážu reagovať na potreby ľudí a môžu vypracovať lokálne riešenia, ktoré najlepšie vyhovujú ich konkrétnym územiam; zdôrazňuje potrebu zapojiť regionálnych a miestnych aktérov do vykonávania fondu;

40.trvá na tom, že pravidlá upravujúce využívanie a vykonávanie ESF+ musia zabezpečiť a posilniť dodržiavanie zásad právneho štátu, acquis EÚ, najprísnejších sociálnych noriem EÚ, sociálnych práv a demokratických zásad a musia byť v súlade s EPSP, cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a základnými ľudskými právami a právami pracovníkov, ktoré sú zahrnuté aj v Charte základných práv EÚ;

41.žiada, aby pravidlá upravujúce ESF+ umožňovali prideľovanie verejných prostriedkov len tým zamestnávateľom, ktorí rešpektujú práva pracovníkov a platné pravidlá týkajúce sa pracovných podmienok; nabáda Komisiu, aby vytvorila komplexnú databázu, ktorá doplní údaje Eurostatu s cieľom umožniť včasné a spoľahlivé monitorovanie vývoja v oblasti zamestnanosti, životných podmienok a pracovnoprávnych vzťahov;

42.so znepokojením konštatuje, že národné vlády často brzdia efektívne vykonávanie ESF+ tým, že vytvárajú zbytočnú administratívnu záťaž alebo bránia miestnym subjektom spravovať podporu z fondu alebo možnosti financovania; požaduje zníženie administratívnej záťaže a byrokracie, najmä zjednodušením postupov podávania žiadostí o prístup k finančným prostriedkom a postupov podávania správ pre organizácie, najmä pre organizácie občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva, ako aj menšie organizácie; zdôrazňuje, že pri navrhovaní zjednodušujúcich opatrení by sa mali viesť konzultácie s príjemcami vrátane neziskových poskytovateľov sociálnych služieb; naliehavo žiada, aby zjednodušenie rešpektovalo základné zásady zdieľaného riadenia, transparentnosti, zodpovednosti a nezávislej kontroly, ako aj zásady partnerstva, čím sa zabezpečí riadna správa verejných finančných prostriedkov;

43.uznáva, že nadmerné spoliehanie sa na ukazovatele, ako je chybovosť, môže viesť k väčšej administratívnej záťaži; poznamenáva, že rôzne ukazovatele vrátane merania vstupov, výstupov, výkonnosti alebo kvalitatívnych opatrení môžu zodpovedať rôznym cieľom a intervenciám;

44.vyzýva Komisiu, aby dôsledne podporovala členské štáty a komunikovala s nimi s cieľom pomôcť im účinne a transparentne pripraviť jednotlivé projekty vrátane transparentných a predvídateľných podmienok, ktoré žiadateľom, ako aj konečným príjemcom finančných prostriedkov zabezpečia právnu zrozumiteľnosť a predvídateľnosť;

45.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôkladnejšie hodnotenie účinnosti jednotlivých intervencií bez ďalšieho výrazného zaťaženia poskytovateľov, napríklad zjednodušením výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou a vytvorením hodnotiacich oddelení na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni;

46.opakuje, že digitalizácia je jedným z dôležitých nástrojov na zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie žiadostí o možnosti financovania, a preto by sa mala podporovať a mali by sa posilňovať digitálne zručnosti ľudí; varuje však, že nie všetci ľudia sú pripravení na digitalizáciu a že niektoré skupiny ľudí, najmä tie najzraniteľnejšie, ako sú starší ľudia a ľudia žijúci vo vyľudnených oblastiach s obmedzenejším prístupom k službám a príležitostiam, a projekty zamerané na týchto ľudí, ako aj organizácie občianskej spoločnosti, neziskové sociálne služby a sociálne podniky by v dôsledku toho mohli premeškať možnosti financovania;

47.domnieva sa, že je potrebné urobiť viac, aby organizácie a ľudia vedeli o všetkých príležitostiach, ktoré môže ESF+ priniesť; trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zvyšovali povedomie o príležitostiach, ktoré ponúka ESF+, informovali organizácie a poskytovali im poradenstvo, a to prostredníctvom informačných kampaní; domnieva sa, že stále existuje značný nedostatok znalostí a zručností, najmä v prípade sociálnych služieb, pokiaľ ide o prístup k súčasnému ESF+ a realizáciu projektov financovaných EÚ; domnieva sa najmä, že budúce nariadenie o ESF+ by malo vyhradiť rozpočet na technickú pomoc s cieľom vytvoriť sieť národných asistenčných pracovísk alebo nízkoprahových informačných miest ponúkajúcich služby ako pracovné poradenstvo bez predchádzajúceho objednania, ktoré by boli koordinované na celoeurópskej úrovni, aby bolo možné účinne poskytovať odbornú prípravu, poradenstvo a podporu organizáciám na mieste;

48.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na všetkých úrovniach posilnili synergie medzi projektmi podporovanými z ESF+ a z iných fondov EÚ;

49.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskemu výboru regiónov.