1.konštatuje, že v posledných rokoch EÚ preukázala vysokú mieru odolnosti a jednoty voči veľkým otrasom, a to okrem iného vďaka koordinovanej politickej reakcii zahŕňajúcej všetky inštitúcie EÚ vrátane flexibilného prístupu k využívaniu nových a existujúcich nástrojov; ďalej pripomína, že podpora dlhodobého udržateľného rastu znamená presadzovanie rovnováhy medzi zodpovednými fiškálnymi politikami, štrukturálnymi reformami a investíciami, ktoré spoločne zvyšujú efektívnosť, produktivitu, zamestnanosť a prosperitu, a zahŕňa aj zvýšenie konkurencieschopnosti, posilnenie jednotného trhu, rozvoj politík hospodárskeho rastu a revíziu regulačného rámca s cieľom prilákať investície; zdôrazňuje zásadnú potrebu udržateľného, inkluzívneho a konkurencieschopného hospodárskeho rastu;

2.konštatuje, že koordinácia hospodárskej politiky je zásadne potrebná pre úspešnú hospodársku a menovú úniu; pripomína, že európsky semester je dobre zavedeným rámcom na koordináciu fiškálnych, hospodárskych a sociálnych politík a politík zamestnanosti v celej EÚ v súlade so zmluvami, pričom sa rešpektujú vymedzené vnútroštátne právomoci;

3.berie na vedomie záväzok Komisie zabezpečiť, aby európsky semester stimuloval koordináciu politík v záujme konkurencieschopnosti, udržateľnosti a sociálnej spravodlivosti, ako aj integráciu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a európskeho piliera sociálnych práv; konštatuje, že Európska zelená dohoda zostáva pre Komisiu kľúčovým výsledkom;

4.zdôrazňuje skutočnosť, že integrovaná, koordinovaná, cielená a horizontálna priemyselná politika je nevyhnutná na zvýšenie investícií do inovačnej kapacity EÚ a zároveň na posilnenie konkurencieschopnosti a integrity jednotného trhu;

5.zdôrazňuje, že verejné a súkromné investície sú kľúčové pre schopnosť EÚ vyrovnať sa s existujúcimi výzvami vrátane rozvoja inovačnej kapacity EÚ a vykonávania spravodlivej zelenej a digitálnej transformácie a že zvýšia odolnosť, dlhodobú konkurencieschopnosť a otvorenú strategickú autonómiu EÚ; upozorňuje na potrebu strategických investícií do energetických prepojení, nízkouhlíkových energií (ako sú obnoviteľné zdroje energie) a energetickej účinnosti okrem iného s cieľom i) zabezpečiť nezávislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív a zabrániť možným inflačným účinkom závislosti od týchto palív, ii) modernizovať výrobné systémy a iii) podporiť sociálnu súdržnosť; pripomína, že naplnenie fyzických rizík súvisiacich so zmenou klímy môže výrazne ovplyvniť verejné financie, ako ukázali povodne vo Valencii v októbri 2024 a cyklón na Mayotte v decembri 2024; vyzýva členské štáty, aby uskutočnili potrebné investície s cieľom zlepšiť adaptáciu na zmenu klímy a jej zmierňovanie a zvýšiť odolnosť hospodárstva EÚ;

6.vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívy na základe Vyhlásenia z Budapešti; zvýšiť konkurencieschopnosť, produktivitu, inovatívnosť a udržateľnosť EÚ, a to na základe hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zabezpečenia konvergencie a rovnakých podmienok v rámci EÚ i na celom svete; berie na vedomie vývoj nového nástroja na koordináciu konkurencieschopnosti; očakáva, že Komisia objasní, ako bude tento nástroj interagovať s európskym semestrom; zdôrazňuje význam podpory mikropodnikov a malých a stredných podnikov ako kľúčových hnacích síl hospodárskeho rastu a zamestnanosti v rámci EÚ;

7.zdôrazňuje potrebu podporovať dynamický podnikateľský ekosystém, ktorý pomáha inovátorom, pričom uznáva ich kľúčovú úlohu pri posilňovaní globálnej konkurencieschopnosti, hospodárskej odolnosti, vytvárania pracovných miest a otvorenej strategickej autonómie;

8.víta odporúčania Komisie týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny, v ktorých naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili konkurencieschopnosť a podporili produktivitu prostredníctvom lepšieho prístupu podnikov k financovaniu, zníženia administratívnej záťaže a verejných a súkromných investícií v oblastiach spoločných priorít EÚ, medzi ktoré patrí i) spravodlivá zelená a digitálna transformácia, ii) sociálna a hospodárska odolnosť vrátane európskeho piliera sociálnych práv, iii) energetická bezpečnosť a iv) budovanie obranných spôsobilostí;

9.víta odporúčanie Komisie, aby sa pri vymedzovaní fiškálnych stratégií členské štáty eurozóny zamerali na zlepšenie kvality a efektívnosti verejných výdavkov a verejných príjmov, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnosti verejných financií, a zároveň na minimalizáciu škodlivých a rušivých vplyvov na hospodársky rast; zdôrazňuje, že by sa to dalo dosiahnuť okrem iného zvýšením európskej koordinácie a obmedzením vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom; víta záver Draghiho správy, že na podporu konkurencieschopnosti EÚ je potrebné koordinované zníženie zdaňovania príjmov z práce pre pracovníkov s nízkymi až strednými príjmami; pripomína právomoci členských štátov v oblasti daňovej politiky; vyzýva členské štáty, aby presmerovali daňové zaťaženie z príjmov na menej rušivé základy dane;

10.zdôrazňuje potrebu vytvoriť fiškálne rezervy na riešenie výziev v oblasti fiškálnej udržateľnosti a zabezpečiť dostatočné zdroje na investície a na riešenie potenciálnych budúcich otrasov a kríz; zdôrazňuje význam presadzovania konkurencieschopného, udržateľného a inkluzívneho rastu pri podpore dlhodobej fiškálnej stability a odolnosti;

11.vyjadruje obavy, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2024 sa očakáva nárast HDP EÚ v roku 2024 o 0,9 % (0,8 % v eurozóne), v roku 2025 o 1,5 % (1,3 % v eurozóne) a v roku 2026 o 1,8 % (1,6 % v eurozóne); pripomína, že tieto údaje odrážajú postupné oživenie, ale aj obmedzený hospodársky rast v porovnaní s predchádzajúcimi hospodárskymi cyklami; konštatuje, že hospodársky výhľad EÚ je naďalej veľmi neistý, pričom je pravdepodobnejšie, že riziká negatívne ovplyvnia hospodársky rast;

12.konštatuje, že pomer verejného dlhu sa má podľa predpokladov zvýšiť na 83,0 % v EÚ a 89,6 % v eurozóne v roku 2025 a na 83,4 % v EÚ a 90 % v eurozóne v roku 2026, keď sa produkčná medzera v EÚ aj v eurozóne prakticky uzavrie, a že toto je vyššie ako v roku 2024 (82,4 % v EÚ a 89,1 % v eurozóne);

13.pripomína, že vývoj pomeru verejného dlhu sa v jednotlivých krajinách líši; poukazuje na to, že politická neistota a geopolitické riziká môžu významne prispieť k zvýšeniu nákladov členských štátov na pôžičky na finančných trhoch; konštatuje, že neudržateľné úrovne dlhu by mohli oslabiť hospodársku stabilitu a znížiť hospodársku odolnosť a schopnosť reagovať na krízy; zdôrazňuje, že v rokoch 2024 a 2025 sa očakáva, že 11 členských štátov eurozóny bude mať pomer dlhu nad referenčnou hodnotou 60 % stanovenou v zmluve, pričom päť zostane nad úrovňou 100 %;

14.konštatuje, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2024 sa očakáva, že deficit verejných financií v EÚ klesne v roku 2024 na 3,1 % HDP a v eurozóne na 3 % HDP a ďalej sa zníži na 3 % a 2,9 % HDP v roku 2025 a na 2,9 % a 2,8 % HDP v roku 2026; zdôrazňuje, že sa očakáva, že 10 členských štátov EÚ v roku 2024 dosiahne deficit nad referenčnou hodnotou 3 % HDP stanovenou v zmluve; poukazuje na to, že toto číslo zostane v roku 2025 stabilné a že v roku 2026 sa predpokladá, že väčšina členských štátov bude mať slabšie rozpočtové pozície ako pred pandémiou (2019), pričom deväť z nich stále vykazuje deficity nad úrovňou 3 %;

15.berie na vedomie, že osem členských štátov má nadmerný deficit; pripomína, že Rada prijala nápravné opatrenia, a vyzýva dotknuté členské štáty, aby prijali opatrenia na zníženie nadmerných deficitov a zároveň minimalizovali sociálno-ekonomický vplyv; pripomína význam konzistentnosti pri uplatňovaní postupu pri nadmernom deficite na členské štáty;

16.konštatuje, že podľa hospodárskej prognózy Komisie z jesene 2024 sa predpokladá, že inflácia klesne z 2,6 % v roku 2024 na 2,4 % v roku 2025 a 2 % v roku 2026 v EÚ a z 2,4 % v roku 2024 na 2,1 % v roku 2025 a 1,9 % v roku 2026 v eurozóne; pripomína, že hoci je toto zníženie pozitívnym vývojom, jadrová inflácia zostáva pomerne vysoká, čo poukazuje na pretrvávajúce inflačné tlaky; konštatuje, že fiškálna politika môže pri súčasnom zabezpečení fiškálnej udržateľnosti podporiť menovú politiku pri znižovaní inflácie a mala by poskytovať dostatočný priestor na dodatočné investície a podporovať dlhodobý rast;

17.konštatuje, že Komisia nebola schopná predložiť ročný prieskum udržateľného rastu, správu o mechanizme varovania, návrh odporúčania pre eurozónu a návrh spoločnej správy o zamestnanosti;

18.konštatuje, že podľa správy Komisie o mechanizme varovania na rok 2025 sa v roku 2025 vypracujú hĺbkové preskúmania deviatich krajín, ktoré boli v roku 2024 identifikované ako krajiny s nerovnováhami alebo nadmernými nerovnováhami, zatiaľ čo ďalšie hĺbkové preskúmanie by sa malo vykonať v prípade iného členského štátu, keďže predstavuje osobitné riziká novovznikajúcich nerovnováh;

19.zdôrazňuje, že bývanie je priamo prepojené s makroekonomickými nerovnováhami v eurozóne, čo má škodlivé dôsledky pre hospodársku odolnosť, dynamiku a sociálny pokrok a pre regionálnu mobilitu a mobilitu v rámci EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v niektorých členských štátoch sa ceny obytných nehnuteľností pravdepodobne zvýšia a v prípade neexistencie holistickej stratégie sa môžu ťažko obmedziť;

20.pripomína, že cieľom reformy je zjednodušiť, sprehľadniť a zefektívniť rámec s väčšou zodpovednosťou členských štátov a lepším presadzovaním a zároveň rozlišovať medzi členskými štátmi na základe ich jednotlivých východiskových bodov, čo predstavuje krok vpred pri ukončení univerzálneho prístupu vzhľadom na aspekty fiškálnej udržateľnosti špecifické pre jednotlivé krajiny, ktoré sú súčasťou trajektórie vývoja čistých výdavkov; okrem toho pripomína, že cieľom reformy je posilniť fiškálnu udržateľnosť postupnými a individuálne prispôsobenými úpravami doplnenými reformami a investíciami a podporovať proticyklické fiškálne politiky;

21.uznáva, že nové fiškálne pravidlá poskytujú väčšiu flexibilitu a stimuly spojené s investíciami a vnútroštátnymi reformami potrebnými na riešenie hospodárskych, sociálnych a geopolitických výziev, ktorým EÚ čelí; uznáva, že finančné zdroje a príspevky z vnútroštátnych rozpočtov sa v jednotlivých členských štátoch líšia; víta skutočnosť, že ukazovateľ čistých výdavkov vylučuje všetko vnútroštátne spolufinancovanie v programoch financovaných EÚ, čím poskytuje členským štátom väčší fiškálny priestor na investovanie do spoločných priorít EÚ, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2024/1263, čím pomáha posilniť synergie medzi rozpočtom EÚ a vnútroštátnymi rozpočtami, čím znižuje fragmentáciu a zvyšuje celkovú efektívnosť verejných výdavkov v niektorých oblastiach, ako je obrana;

22.zdôrazňuje, že analýza udržateľnosti dlhovej služby zohráva kľúčovú úlohu v reformovaných fiškálnych pravidlách EÚ; zastáva názor, že diskrečná úloha Komisie v akte o digitálnych službách si vyžaduje, aby príslušné posúdenia boli plne transparentné, predvídateľné, opakovateľné a stabilné; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala možnými metodickými zlepšeniami, ako je posudzovanie účinkov presahovania medzi členskými štátmi, a aby v tejto súvislosti náležite informovala Európsky parlament;

23.berie na vedomie nejednotné uplatňovanie rámca fiškálnych pravidiel zo strany Komisie v minulosti a nerovnomerné dodržiavanie pravidiel členskými štátmi; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby nový rámec zabezpečil rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi; potvrdzuje, že úspešný rámec vo veľkej miere závisí od riadneho, transparentného a účinného vykonávania od začiatku, pričom sa zohľadnia východiskové pozície členských štátov a individuálne výzvy, ktorým čelia; berie na vedomie zmeny zavedené v novom rámci s cieľom zlepšiť dôveryhodnosť režimu finančných sankcií;

24.nabáda členské štáty, aby zosúladili technické vymedzenie svojho vnútroštátneho operačného ukazovateľa s európskym ukazovateľom primárnych čistých výdavkov;

25.zdôrazňuje úlohu Európskeho parlamentu a nezávislých fiškálnych orgánov v rámci správy hospodárskych záležitostí EÚ; zdôrazňuje diskrečnú právomoc Komisie pri vypracúvaní strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov; zdôrazňuje potrebu zvýšenej kontroly Komisie zo strany Európskeho parlamentu a Európskej fiškálnej rady, ako sa predpokladá v nariadení (EÚ) 2024/1263, a zvýšenia toku informácií do Európskeho parlamentu s cieľom umožniť jeho účinný dohľad;

26.konštatuje, že nie všetky členské štáty boli schopné včas predložiť svoj národný strednodobý fiškálno-štrukturálny plán a návrh rozpočtového plánu; konštatuje, že v dôsledku všeobecných volieb a vytvorenia nových vlád päť členských štátov ešte nepredložilo svoje národné strednodobé fiškálno-štrukturálne plány a dva členské štáty ešte nepredložili svoje návrhy rozpočtových plánov, zatiaľ čo jeden členský štát nepredložil svoj návrh rozpočtového plánu z iných nešpecifikovaných dôvodov; vyzýva tieto členské štáty, aby čo najskôr predložili príslušné plány; zdôrazňuje, že včasné predloženie týchto plánov je predpokladom účinného vykonávania a dôveryhodnosti nových pravidiel; opätovne potvrdzuje význam včasného predloženia návrhov rozpočtových plánov s cieľom premietnuť záväzky načrtnuté vo fiškálnych plánoch do konkrétnych politík po schválení národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov;

27.pripomína, že reformy a investície uvedené v národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch by mali byť v súlade so spoločnými prioritami EÚ stanovenými v nariadení (EÚ) 2024/1263; zdôrazňuje, že v novom rámci by Komisia mala pri posudzovaní národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov venovať osobitnú pozornosť týmto prioritám;

28.uznáva, že 21 z 22 národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov, ktoré boli doteraz preskúmané, získalo kladné hodnotenie; konštatuje, že nový rámec umožňuje členským štátom používať predpoklady, ktoré sa líšia od aktu Komisie o digitálnych službách, ak sú tieto rozdiely vysvetlené a riadne odôvodnené transparentným spôsobom a sú založené na spoľahlivých hospodárskych argumentoch v technickom dialógu s členskými štátmi; konštatuje však, že v plánoch, ktoré predložilo päť členských štátov, Komisia nezistila dostatočne odôvodnené nezrovnalosti a odchýlky od rámca aktu o digitálnych službách, pokiaľ ide o makroekonomické predpoklady týkajúce sa potenciálneho HDP a/alebo deflátora HDP; zdôrazňuje, že takéto odchýlky a riziká odloženia by mohli potenciálne ohroziť budúcu fiškálnu udržateľnosť; konštatuje, že v plánoch, ktoré predložili tri členské štáty, Komisia uznáva koncentráciu fiškálnych úprav ku koncu obdobia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že každá takáto koncentrácia úprav bude spĺňať požiadavky stanovené v nariadení, a vyzýva ju, aby zabránila procyklickým politikám;

29.berie na vedomie skutočnosť, že len sedem členských štátov požiadalo o stanovisko svoju príslušnú nezávislú fiškálnu inštitúciu, čo predstavuje dôležitý dodatočný rozmer kontroly; s opatrnosťou konštatuje, že niektoré nezávislé fiškálne inštitúcie vydali negatívne stanovisko k národnému fiškálnemu plánu svojho členského štátu; zdôrazňuje, že deväť členských štátov nesplnilo svoju povinnosť uskutočniť politické konzultácie s občianskou spoločnosťou, sociálnymi partnermi, regionálnymi orgánmi a inými príslušnými zainteresovanými stranami pred predložením svojich národných plánov; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že viaceré členské štáty nezapojili svoje národné parlamenty do procesu schvaľovania plánov a neoznámili, či sa uskutočnili požadované konzultácie s národnými parlamentmi, ako sa stanovuje v novom rámci;

30.konštatuje, že päť členských štátov požiadalo o predĺženie obdobia úprav; zdôrazňuje, že každé takéto predĺženie by malo byť založené na súbore investičných a reformných záväzkov, ktoré spoločne zlepšujú potenciálny rast a odolnosť hospodárstva, podporujú fiškálnu udržateľnosť, riešia spoločné priority EÚ a príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny a boli posúdené ako spĺňajúce podmienky stanovené v nariadení pre takéto predĺženie; konštatuje, že reformy a investície použité na odôvodnenie tohto predĺženia do značnej miery závisia od reforiem, ktoré už boli schválené v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; zdôrazňuje význam a potrebu reforiem a investícií, ktoré pozitívne prispievajú k potenciálnemu rastu HDP členských štátov; vyzýva Komisiu, aby účinne ex post vyhodnotila vplyv dohodnutých investícií a reforiem z hľadiska podpory fiškálnej udržateľnosti, posilnenia rastového potenciálu hospodárstva, riešenia spoločných priorít EÚ a odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zabezpečenia požadovanej úrovne verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov;

31.berie na vedomie posúdenie Komisie, že len 8 zo 17 predložených návrhov rozpočtových plánov je v súlade s fiškálnymi odporúčaniami vyplývajúcimi z národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sedem plánov nebolo vyhodnotených ako plne v súlade s odporúčaniami, 1 ako nevyhovujúci a 1 ako plán, pri ktorom hrozí, že nebude v súlade s odporúčaniami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že šesť členských štátov predložilo návrhy rozpočtových plánov s ročným alebo kumulatívnym rastom výdavkov nad rámec ich stanovených stropov;

32.berie na vedomie prognózu Komisie, že vykonávanie revidovaného rámca správy povedie k zníženiu primárneho štrukturálneho salda pre eurozónu ako celok na úrovni 0,5 % HDP v roku 2024 a 0,25 % HDP v roku 2025; berie na vedomie hodnotenie Komisie, že je to v súlade s procesom zvyšovania fiškálnej udržateľnosti a podporuje prebiehajúci dezinflačný proces, keďže hospodárska neistota zostáva vysoká; konštatuje, že rast HDP bude naďalej podporovať fiškálnu konsolidáciu v celej EÚ; požaduje fiškálne politiky, ktoré obnovujú stabilitu a zároveň podporujú inovácie, konkurencieschopnosť priemyslu a dlhodobý hospodársky rast; zdôrazňuje potrebu vytvoriť dodatočný fiškálny priestor na riešenie budúcich výziev a potenciálnych kríz a zároveň zachovať dostatočnú úroveň investícií na podporu a posilnenie udržateľného a inkluzívneho rastu, industrializácie a prosperity pre všetkých;

33.domnieva sa, že účinné vykonávanie fiškálnych pravidiel, hoci je nevyhnutné, samo osebe nestačí na dosiahnutie optimálnych zámerov fiškálnej politiky a na zabezpečenie vysokej životnej úrovne pre všetkých Európanov; konštatuje, že sa predpokladá, že zámery fiškálnej politiky sa v roku 2025 v jednotlivých členských štátoch stále výrazne líšia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala nápady na mechanizmus, ktorý pomôže zabezpečiť, aby cyklická pozícia EÚ ako celku bola vždy primeraná makroekonomickému výhľadu;

34.pripomína, že podľa Komisie bude fiškálna záťaž v roku 2025 čiastočne kompenzovaná miernym rozšírením investícií financovaných zo štátnych rozpočtov, grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných fondov EÚ; zdôrazňuje úlohu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri riešení investičných potrieb EÚ, pričom poznamenáva, že jeho platnosť sa skončí do konca roka 2026, čo by mohlo viesť k zníženiu verejných investícií do spoločných európskych priorít;

35.vyzýva Komisiu, aby iniciovala diskusie o riešení významného nedostatku investícií v EÚ a o znížení nákladov na prijaté úvery a pôžičky, posilnení finančnej stability a umožnení strategických investícií v súlade s cieľmi EÚ a na poskytovanie európskych verejných statkov, ako sú obranné spôsobilosti, aby zodpovedali potrebám v kontexte rastúcich hrozieb a bezpečnostných výziev; žiada, aby sa v plnej miere využilo zvýšenie efektívnosti, ktoré môže vyplynúť z poskytovania európskych verejných statkov na úrovni EÚ prostredníctvom účinnej koordinácie investičných priorít medzi členskými štátmi; domnieva sa, že tento rámec by sa mal v prípade potreby posilniť investičnými nástrojmi a nástrojmi na úrovni EÚ určenými na minimalizáciu nákladov pre daňových poplatníkov EÚ a maximalizáciu efektívnosti pri poskytovaní európskych verejných statkov;

36.pripomína, že akékoľvek financovanie EÚ musí byť sprevádzané spoľahlivými kontrolami zabezpečujúcimi transparentnosť, zodpovednosť a efektívne využívanie finančných prostriedkov, aby sa zabránilo neodôvodnenému zvyšovaniu verejných výdavkov;

37.nabáda členské štáty, aby podporovali investičné výdavky, ktoré prinášajú pozitívnu mieru návratnosti; berie na vedomie hodnotenie Draghiho správy, že približne štyri pätiny produktívnych investícií bude realizovať súkromný sektor v EÚ, zatiaľ čo verejné investície budú zohrávať aj úlohu katalyzátora; víta iniciatívu Komisie navrhnúť fond pre konkurencieschopnosť v rámci nového viacročného finančného rámca a vyzýva ju, aby v plnej miere využila finančné záruky na mobilizáciu súkromných investícií; zdôrazňuje, že členské štáty musia zintenzívniť svoje úsilie, najmä rozpočtové úsilie, o urýchlenie inovácií, digitalizácie, vzdelávania, odbornej prípravy a dekarbonizácie, o posilnenie európskej konkurencieschopnosti a zníženie závislosti;

38.konštatuje, že miera „plne vykonaných“ odporúčaní pre jednotlivé krajiny klesla z 18,1 % (v období 2011 – 2018) na 13,9 % (v období 2019 – 2023); pripomína, že vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a to aj pokiaľ ide o efektívnosť verejných výdavkov, je kľúčovou súčasťou zabezpečenia fiškálnej udržateľnosti a riešenia makroekonomických nerovnováh; zasadzuje sa za efektívnejšie vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a príslušných reforiem; žiada, aby sa preskúmali spôsoby zvýšenia podielu „plne implementovaných“ odporúčaní pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby lepšie prepojila odporúčania pre jednotlivé krajiny s príslušnými správami o jednotlivých krajinách; žiada, aby sa vyhodnotil vplyv reforiem a pokrok pri znižovaní zistených investičných medzier; požaduje väčšiu transparentnosť pri príprave odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

39.v tejto súvislosti opakuje, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by sa mali posilniť zameraním sa na obmedzený súbor výziev, najmä na konkrétne štrukturálne výzvy členských štátov a spoločné priority EÚ, s cieľom podporiť zdravý a inkluzívny hospodársky rast, posilniť konkurencieschopnosť a makroekonomickú stabilitu, podporiť zelenú a digitálnu transformáciu a zabezpečiť sociálnu a medzigeneračnú spravodlivosť;

40.pripomína záväzok členských štátov riešiť vo svojich národných fiškálnych plánoch príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny v ich hospodárskom aj sociálnom rozmere, ako sa uvádza v rámci európskeho semestra; konštatuje, že Komisia vo vnútroštátnych fiškálnych plánoch zistila, že odporúčania pre jednotlivé krajiny neboli riešené;

41.zdôrazňuje význam odporúčaní pre jednotlivé krajiny pri riešení dlhodobejších hnacích síl fiškálnej udržateľnosti vrátane udržateľnosti a riadneho poskytovania verejných dôchodkových systémov, systémov zdravotnej a dlhodobej starostlivosti vzhľadom na demografické výzvy, ako je starnutie obyvateľstva, a pripravenosti na nepriaznivý vývoj vrátane fyzických rizík súvisiacich so zmenou klímy; zdôrazňuje význam odporúčaní pre jednotlivé krajiny pri riešení stability trhu s bývaním s cieľom prispieť k hospodárskej odolnosti EÚ;

42.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.