1.domnieva sa, že Komisia a Rada by mali zintenzívniť svoju snahu o vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv (EPSR) v súlade s akčným plánom z marca 2021 a vyhlásením z La Hulpe na dosiahnutie hlavných cieľov do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby spoločná správa o zamestnanosti na rok 2026 analyzovala vykonávanie všetkých zásad Európskeho piliera sociálnych práv v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1263 a zahŕňala analýzu sociálneho rozmeru národných strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov týkajúcich sa sociálnej odolnosti vrátane Európskeho piliera sociálnych práv; v tejto súvislosti víta oznámenie nového akčného plánu na vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv von der Leyen, U., Európa má na výber: politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2024 – 2029, 18. júla 2024. na rok 2025 s cieľom dať nový impulz sociálnemu pokroku; víta skutočnosť, že takmer všetky členské štáty majú v roku 2025 zvýšiť verejné investície, čo je nevyhnutné na zabezpečenie prístupu ku kvalitným verejným službám a dosiahnutie cieľov Európskeho piliera sociálnych práv; pripomína, že členské štáty môžu mobilizovať Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti v rozsahu vymedzenom v nariadení (EÚ) 2021/241 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/241/oj). do 31. decembra 2026 na politiky pre udržateľný a inkluzívny rast a budúcu generáciu;

2.zdôrazňuje, že je dôležité používať sociálny prehľad a rámec sociálnej konvergencie na identifikáciu rizík a sledovanie pokroku pri znižovaní nerovností, posilňovaní systémov sociálnej ochrany a podpore dôstojných pracovných podmienok a podporných opatrení, aby pracovníci zvládli tieto zmeny; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebné zabezpečiť udržateľnú, spravodlivú a inkluzívnu Európu, v ktorej sú sociálne práva plne chránené, a to na rovnakej úrovni ako hospodárske slobody; pripomína, že občania EÚ považujú sociálnu Európu za jednu zo svojich priorít;

3.vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom údajov a analýz o majetkovej nerovnosti a koncentrácii bohatstva v EÚ, keďže ide o jeden z hlavných faktorov chudoby; poukazuje na to, že podľa účtov distribúcie majetku, súboru údajov, ktorý vypracoval Európsky systém centrálnych bánk, predstavoval podiel bohatstva v držbe horných 10 % vo štvrtom štvrťroku 2023 56 %, zatiaľ čo spodná polovica vlastnila len 5 %;

4.víta zahrnutie analýzy pozitívneho prínosu cieľov udržateľného rozvoja a európskych stratégií v oblasti rovnosti do spoločnej správy o zamestnanosti na rok 2025 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločná správa o zamestnanosti na rok 2026 bude obsahovať aj časť analyzujúcu pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky, a ďalšiu o pokroku pri odstraňovaní sociálnej a pracovnej diskriminácie v súlade so stratégiou rodovej rovnosti na roky 2020 – 2025, akčným plánom EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, strategickým rámcom EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na roky 2020 – 2030, stratégiou rovnosti LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 a stratégiou pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030;

5.vyzýva členské štáty, aby uplatňovali aktualizované usmernenia pre politiky zamestnanosti s dôrazom na vzdelávanie a odbornú prípravu pre všetkých, nové technológie, ako je umelá inteligencia a nedávne politické iniciatívy týkajúce sa práce pre platformy, cenovo dostupného a dôstojného bývania a riešenia nedostatku pracovných síl a zručností s cieľom posilniť demokratické rozhodovanie;

6.opätovne zdôrazňuje, že je dôležité investovať do rozvoja zručností pracovnej sily a odbornej prípravy a zabezpečiť kvalitné zamestnanie s dôrazom na individuálne právo na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s miestnymi zainteresovanými stranami vrátane orgánov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a sociálnych partnerov vypracovali opatrenia na zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie s cieľom posilniť prepojenie medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy a trhom práce a predvídať potreby trhu práce; víta, že výsledky zamestnanosti čerstvých absolventov odborného vzdelávania a prípravy sa v celej EÚ naďalej zlepšujú; vyjadruje znepokojenie nad zhoršujúcimi sa výsledkami mladých ľudí vo vzdelávaní, najmä pokiaľ ide o základné zručnosti; v tejto súvislosti víta oznámenie akčného plánu pre základné zručnosti a strategického plánu vzdelávania STEM; vyzýva členské štáty, aby investovali do programov, ktoré poskytnú študentom základné, digitálne a prierezové zručnosti potrebné pre svet práce a jeho digitalizáciu a pomôžu im zmysluplne prispievať do spoločnosti; pripomína dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie, pri podpore a rekvalifikácii pracovníkov, ktorí boli prepustení v dôsledku veľkých reštrukturalizácií;

7.víta oznámenie plánu pre kvalitné pracovné miesta s cieľom zabezpečiť spravodlivú transformáciu pre všetkých; ďalej vyzýva Komisiu, aby do tohto plánu zahrnula úvahy o opatreniach súvisiacich s využívaním umelej inteligencie a algoritmického riadenia vo svete práce, aby sa nové technológie využili na zlepšenie pracovných podmienok a produktivity pri súčasnom dodržiavaní práv pracovníkov a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ako sa uvádza v spoločnej správe o zamestnanosti Návrh Komisie zo 17. decembra 2024 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2024)0701).;

8.zdôrazňuje, že reakcia na nedostatok pracovných síl v Európskej únii zahŕňa aj zlepšenie a uľahčenie mobility pracovných síl v rámci Únie; vyzýva členské štáty, aby posilnili a uľahčili uznávanie zručností a kvalifikácií v Únii, a to aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby analyzovala účinnosť platformy Európskej siete služieb zamestnanosti (EURES) s cieľom potenciálne prehodnotiť jej fungovanie;

9.konštatuje, že počet osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, ľudí s nižšou úrovňou vzdelania, mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a medzi nimi aj zraniteľných skupín vrátane Rómov, žien, starších ľudí, osôb s nízkou a strednou kvalifikáciou, osôb so zdravotným postihnutím a osôb s migrantským alebo menšinovým pôvodom, v závislosti od kontextu konkrétnej krajiny, zostáva vo viacerých členských štátoch vysoký, a to aj napriek klesajúcemu trendu v Európskej únii; vyzýva členské štáty, aby posilnili záruku pre mladých ľudí, ako sa uvádza v zásade 4 Európskeho piliera sociálnych práv, s cieľom podporovať mladých ľudí v núdzi počas ich osobného a profesijného rozvoja; pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohráva odborné vzdelávanie a príprava pri poskytovaní vedomostí, zručností a kompetencií potrebných pre mladých ľudí vstupujúcich na trh práce; zdôrazňuje potrebu investovať do kvality a atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+); pripomína preto, že treba riešiť túto situáciu a vypracovať riešenia na udržanie mladých ľudí vo vzdelávaní, odbornej príprave alebo zamestnaní, a že je dôležité zabezpečiť im prístup k stážam a učňovskej príprave, čo im umožní získať prvé pracovné skúsenosti a uľahčí ich prechod zo vzdelávania do zamestnania, ako aj vytvoriť pracovné podmienky, ktoré umožnia starnúcej pracovnej sile zostať na trhu práce;

10.domnieva sa, že hoci došlo k zlepšeniu, osoby so zdravotným postihnutím, najmä ženy so zdravotným postihnutím, stále čelia značným prekážkam na trhu práce, a preto je potrebná odborná a digitálna odborná príprava a zároveň podpora začleňovania osôb so zdravotným postihnutím so zameraním na neaktívnu pracovnú silu a skupiny s nízkou účasťou na trhu práce vrátane žien, mladých ľudí, starších pracovníkov a osôb s chronickými chorobami; vyzýva Komisiu, aby od roku 2025 aktualizovala stratégiu EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia o nové hlavné iniciatívy a opatrenia, ako je európska záruka zamestnanosti a získania zručností pre osoby so zdravotným postihnutím a výmena najlepších postupov, ako je preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím, najmä s cieľom riešiť sociálne začlenenie a nezávislý život osôb so zdravotným postihnutím a zároveň zabezpečiť ich prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, odbornej príprave a zamestnaniu prostredníctvom usmernení o zachovaní príspevkov pre osoby so zdravotným postihnutím;

11.vyjadruje znepokojenie nad tým, že Rómovia naďalej čelia značným prekážkam pri hľadaní zamestnania, pričom ich vyhliadky obmedzujú pretrvávajúce predsudky; konštatuje, že strategický rámec EÚ pre rovnosť, začlenenie a účasť Rómov poukazuje na nedostatočný pokrok v prístupe k zamestnaniu a na rastúci podiel rómskej mládeže, ktorá nie je zamestnaná, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy; zdôrazňuje cieľ rámca znížiť rozdiel v zamestnanosti medzi Rómami a celkovou populáciou na polovicu a zabezpečiť, aby do roku 2030 pracovalo aspoň 60 % Rómov; vyzýva členské štáty, aby prijali integrovaný prístup zameraný na rovnosť a zabezpečili, aby sa verejné politiky a služby účinne dostali ku všetkým Rómom vrátane tých, ktorí žijú v odľahlých vidieckych oblastiach;

12.zdôrazňuje potrebu venovať pozornosť sociálnym a environmentálnym aspektom konkurencieschopnosti, zdôrazňuje potrebu investícií do vzdelávania a odbornej prípravy pre všetkých s cieľom zabezpečiť všeobecný prístup ku kvalitnému verejnému vzdelávaniu a programom odbornej prípravy, ako aj udržateľné postupy na podporu inkluzívneho rastu; zdôrazňuje, že sociálni partneri by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri identifikácii a riešení potrieb v oblasti zručností v celej EÚ;

13.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do európskeho semestra zahrnuli osobitné odporúčania týkajúce sa cenovej dostupnosti bývania a aby podporovali investície do bývania; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že investície do bývania podporia dlhodobé kvalitné riešenia bývania, ktoré sú skutočne dostupné pre domácnosti s nízkymi a strednými príjmami, pričom zdôrazňuje, že investície do sociálneho a cenovo dostupného bývania majú kľúčový význam pre zabezpečenie a zlepšenie kvality života pre všetkých; zdôrazňuje potrebu lepšieho využívania finančných prostriedkov EÚ, napríklad prostredníctvom finančných nástrojov Európskej investičnej banky, najmä na podporu investícií na zvýšenie energetickej efektívnosti budov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia s cieľom poskytnúť posúdenie politík, fondov a prekážok Únie, ktoré by mali uľahčiť výstavbu, prestavbu a obnovu prístupného, cenovo dostupného a energeticky efektívneho bývania vrátane sociálneho bývania, ktoré spĺňa potreby mladých ľudí, ľudí so zníženou pohyblivosťou, skupín s nízkymi a strednými príjmami, ohrozených rodín a ľudí v zraniteľnejších situáciách, a zároveň chrániť vlastníkov nehnuteľnosti a tých, ktorí sa snažia o prístup k vlastníctvu nehnuteľnosti, pred ďalším znížením ponuky;

14.víta ohlásený európsky plán pre cenovo dostupné bývanie, ktorý má podporiť členské štáty pri riešení krízy bývania a prudkého nárastu cien nájomného; vyzýva Komisiu, aby posúdila a zverejnila, ktoré potenciálne prekážky súvisiace s pravidlami štátnej pomoci ovplyvňujú dostupnosť bývania; pripomína, že cieľom Sociálno-klimatického fondu je poskytovať od roku 2026 finančnú pomoc členským štátom na podporu zraniteľných domácností, najmä prostredníctvom opatrení a investícií určených na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, dekarbonizáciu vykurovania a chladenia budov a integráciu výroby a skladovania energie z obnoviteľných zdrojov do budov;

15.domnieva sa, že bezdomovectvo je v EÚ dramatickým sociálnym problémom; požaduje jednotné vymedzenie pojmu bezdomovectvo v EÚ, ktoré by umožnilo systematické porovnávanie a posudzovanie rozsahu bezdomovectva v rôznych členských krajinách EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu a pracovala na odstránení bezdomovectva v EÚ do roku 2030 podporou prístupu k cenovo dostupnému a dôstojnému bývaniu, ako aj prístupu ku kvalitným sociálnym službám; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v tejto oblasti lepšie využívali dostupné nástroje EÚ vrátane ESF+ Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. decembra 2023 s názvom Vytvoriť rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie na pomoc bezdomovcom na základe zásady „najskôr bývanie“ (Ú. v. EÚ C, C/2024/1567, 5.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1567/oj).;

16.vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné stratégie v oblasti bezdomovectva; víta zámer predložiť odporúčanie Rady o bezdomovectve Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 13. decembra 2023 s názvom Vytvoriť rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie na pomoc bezdomovcom na základe zásady „najskôr bývanie“.; vyzýva Komisiu, aby ďalej zvyšovala ambície Európskej platformy pre boj proti bezdomovectvu;

17.domnieva sa, že je naliehavo potrebné, aby EÚ prijala opatrenia na riešenie pretrvávajúcej vysokej miery chudoby a sociálneho vylúčenia v EÚ, najmä medzi deťmi, mladými a staršími ľuďmi, osobami so zdravotným postihnutím, osobami narodenými mimo EÚ, LGTBI osobami a rómskymi komunitami; zdôrazňuje, že by sa mal uprednostniť prístup ku kvalitným sociálnym službám a mala by sa zabezpečiť energetická bezpečnosť zraniteľných domácností; vyzýva Komisiu, aby prijala vôbec prvú stratégiu EÚ v oblasti boja proti chudobe;

18.pripomína cieľ Únie, ktorým je prechod z inštitucionálnej starostlivosti na komunitnú alebo rodinnú starostlivosť; vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán deinštitucionalizácie; zdôrazňuje, že tento akčný plán by sa mal vzťahovať na všetky skupiny, ktoré stále žijú v ústavoch, vrátane detí, osôb so zdravotným postihnutím, ľudí trpiacich duševnými problémami, ľudí postihnutých bezdomovectvom a starších ľudí; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili prostriedky ESF+, ako aj ďalšie príslušné európske a vnútroštátne fondy na dokončenie procesu deinštitucionalizácie s cieľom zabezpečiť, aby každý občan EÚ mohol žiť v rodinnom alebo komunitnom prostredí;

19.vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky akčný plán pre duševné zdravie v súlade s nedávnymi odporúčaniami Oznámenie Komisie zo 7. júna 2023 o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu (COM(2023)0298).; vyzýva členské štáty, aby posilnili prístup k službám duševného zdravia a programom emocionálnej podpory pre všetkých, najmä pre deti, mladých ľudí a staršie osoby; požaduje lepšie využívanie ukazovateľov sociálneho prehľadu s cieľom riešiť vplyv neistých životných podmienok a neistoty na duševné zdravie;

20.vyzýva Komisiu, aby riešila osamelosť podporou ucelenej stratégie EÚ v oblasti osamelosti a prístupu k odbornej starostlivosti; vyzýva tiež, aby sa táto stratégia EÚ zaoberala sociálno-ekonomickým vplyvom osamelosti na produktivitu a dobré životné podmienky riešením problémov ako osamelosť na vidieku; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo vykonávaní odporúčania Rady o prístupe ku kvalitnej a cenovo dostupnej dlhodobej starostlivosti s cieľom zabezpečiť prístup ku kvalitnej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky pre pracovníkov v sektore starostlivosti, ako aj pre neformálnych opatrovateľov;

21.uznáva, že 44 miliónov Európanov je častými neformálnymi poskytovateľmi dlhodobej starostlivosti, pričom väčšinu z nich tvoria ženy Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie, Long-term care report – Trends, challenges and opportunities in an ageing society (Správa o dlhodobej starostlivosti – Trendy, výzvy a príležitosti v starnúcej spoločnosti). zväzok I, Úrad pre publikácie, 2021, https://data.europa.eu/doi/10.2767/677726.;

22.uznáva jedinečnú úlohu opatrovateľov v spoločnosti, hoci definícia opatrovateľov nie je v EÚ harmonizovaná, odvetvie dlhodobej starostlivosti zamestnáva 6,4 milióna ľudí v celej EÚ;

23.je znepokojený tým, že v roku 2023 bude 94,6 milióna ľudí v EÚ stále ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; zdôrazňuje, že bez zmeny paradigmy v prístupe k boju proti chudobe Európska únia a jej členské štáty nedosiahnu svoje ciele v oblasti znižovania chudoby; domnieva sa, že oznámenie vôbec prvej stratégie EÚ v oblasti boja proti chudobe je krokom správnym smerom k zvráteniu tohto trendu, ale musí poskytnúť komplexný prístup k riešeniu viacrozmerných aspektov chudoby a sociálneho vylúčenia s konkrétnymi opatreniami, dôsledným vykonávaním a monitorovaním; žiada, aby táto stratégia zahŕňala všetky osoby postihnuté chudobou a sociálnym vylúčením, predovšetkým najviac znevýhodnené osoby, ale aj osobitné opatrenia pre rôzne skupiny, ako sú osoby postihnuté chudobou pracujúcich, bezdomovci, osoby so zdravotným postihnutím, rodiny s jedným rodičom a predovšetkým deti, s cieľom trvalo prelomiť kruh chudoby; zdôrazňuje, že transpozícia smernice o minimálnej mzde bude kľúčová pre prevenciu a boj proti rizikám chudoby medzi pracovníkmi a zároveň posilní motiváciu pracovať, a víta skutočnosť, že viaceré členské štáty zmenili alebo plánujú zmeniť svoje rámce minimálnej mzdy; vyjadruje znepokojenie nad nárastom neštandardných foriem zamestnania, pri ktorých budú pracovníci s väčšou pravdepodobnosťou čeliť pracovnej chudobe a ocitnú sa bez primeranej právnej ochrany;

24.opätovne vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho semestra a odporúčaní pre jednotlivé krajiny pozorne monitorovala vykonávanie záruky pre deti vo všetkých členských štátoch; opakovane vyzýva, aby sa zvýšilo financovanie Európskej záruky pre deti s osobitným rozpočtom vo výške najmenej 20 miliárd EUR a aby všetky členské štáty vyčlenili aspoň 5 % svojich finančných prostriedkov pridelených z ESF+ na boj proti chudobe detí a podporu ich dobrých životných podmienok; domnieva sa, že odporúčania pre jednotlivé krajiny by mali odrážať súlad rozpočtu členských štátov s minimálnou požiadavkou pridelenia prostriedkov na riešenie chudoby detí stanovenou v nariadení o ESF+ Článok 7 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 z 24. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Európsky sociálny fond plus (ESF+) (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1057/oj).; vyzýva Komisiu, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci vyčlenila ambiciózny rozpočet na záruku pre deti s cieľom reagovať na rastúci problém chudoby detí a sociálneho vylúčenia;

25.je znepokojený vnútroštátnymi politikami, ktoré vytvárajú medzery v zdravotnom zabezpečení a zvyšujú nerovnosti v rámci členských štátov aj medzi nimi; upozorňuje, že to tiež narúša vykonávanie zásady 16 Európskeho piliera sociálnych práv a cieľa udržateľného rozvoja 3.8 o všeobecnej dostupnej zdravotnej starostlivosti, ako aj celkový cieľ Európskeho piliera sociálnych práv, ktorým je podpora vzostupnej sociálnej konvergencie v EÚ, pričom sa na nikoho nesmie zabudnúť; domnieva sa, že ukazovatele použité v sociálnom prehľade neposkytujú komplexný pohľad na dostupnosť zdravotnej starostlivosti;

26.zdôrazňuje, že zamestnávatelia musia podporovať medzigeneračné väzby v rámci podnikov a medzigeneračné vzdelávanie medzi mladšími a staršími pracovníkmi a naopak; zdôrazňuje, že starnúca pracovná sila môže podnikom pomôcť pri vývoji nových produktov a služieb, aby sa kreatívnejším a produktívnejším spôsobom prispôsobili potrebám starnúcej spoločnosti; ďalej vyzýva na vytvorenie stimulov na podporu dobrovoľníckej činnosti a mentorstva, aby sa podporil prenos vedomostí medzi generáciami;

27.upozorňuje, že podľa správ Európskej centrálnej banky sú reálne mzdy stále pod úrovňou spred pandémie, zatiaľ čo produktivita bola približne rovnaká; súhlasí s tým, že to vytvára určitý priestor pre neinflačné oživenie reálnych miezd, a varuje, že ak sa reálne mzdy neobnovia, zvýši sa tým riziko dlhotrvajúcej hospodárskej slabosti, ktorá by mohla spôsobiť zničujúce účinky, a ďalej by to znížilo produktivitu v eurozóne v porovnaní s inými časťami sveta; domnieva sa, že lepšie presadzovanie minimálnej mzdy a posilnenie kolektívneho vyjednávania môže mať priaznivý vplyv na úroveň mzdovej nerovnosti, najmä tým, že pomôže zraniteľnejším pracovníkom v spodnej časti mzdového spektra, na ktorých sa čoraz viac zabúda;

28.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky, ktoré okrem iného zahŕňajú dôstojnú mzdu, prístup k sociálnej ochrane, možnosti celoživotného vzdelávania, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, dobrú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a právo na odpojenie, primeraný pracovný čas, zastúpenie pracovníkov, demokraciu na pracovisku a kolektívne zmluvy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali demokraciu na pracovisku, sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie a chránili práva pracovníkov, najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie, a aby zabezpečili rovnakú odmenu za rovnakú prácu mužov a žien, zvýšili transparentnosť odmeňovania a riešili rodovú nerovnosť s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v EÚ;

29.pripomína význam zlepšenia prístupu samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane a vyzýva Komisiu, aby v rámci odporúčaní pre jednotlivé krajiny monitorovala vnútroštátne plány členských štátov na vykonávanie odporúčania Rady z 8. novembra 2019 o prístupe pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb k sociálnej ochrane Ú. v. EÚ C 387, 15.11.2019, s. 1.; v tejto súvislosti pripomína, keďže miera samostatne zárobkovo činných osôb v kultúrnom a kreatívnom sektore je viac ako dvojnásobná v porovnaní s celkovou populáciou, 13 iniciatívami uvedenými v odpovedi Komisie z 21. februára 2024 na uznesenie Európskeho parlamentu z 21. novembra 2023 o rámci EÚ pre sociálnu a profesijnú situáciu umelcov a pracovníkov v kultúrnych a kreatívnych odvetviach Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. novembra 2023 s odporúčaniami pre Komisiu o rámci EÚ pre sociálnu a profesijnú situáciu umelcov a pracovníkov v kultúrnych a kreatívnych odvetviach (Ú. v. EÚ C, C/2024/4208, 24.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4208/oj)., a vyzýva Komisiu, aby ich začala vykonávať v spolupráci s členskými štátmi;

30.vyzýva na vykonávanie politík, ktoré podporujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a právo na odpojenie sa, s cieľom zlepšiť kvalitu života všetkých rodín a pracovníkov, zabezpečiť vykonávanie smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/1158/oj). a európskej stratégie v oblasti starostlivosti; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na riešenie telepráce a práva na odpojenie sa; vyzýva tiež Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie európskeho preukazu pre všetky typy veľkých rodín a európskeho akčného plánu pre osamelých rodičov, ktorý by ponúkol vzdelávacie a sociálne výhody; nakoniec požaduje iniciatívy na boj proti vylúčeniu pracovnej sily v dôsledku dlhšieho obdobia práceneschopnosti, prispôsobenie pracoviska a podporu pružných pracovných podmienok a vypracovanie stratégií na podporu návratu pracovníkov po dlhšej neprítomnosti;

31.žiada, aby demografické výzvy boli prioritou politiky súdržnosti EÚ a aby sa prijali konkrétne opatrenia na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vyhlásila „Európsky rok demografie“ a aby uprednostnila vypracovanie oznámenia Komisie o využití talentov v európskych regiónoch a z Mechanizmu podpory talentov s cieľom podporiť sociálnu súdržnosť a zvýšiť financovanie vidieckych a najvzdialenejších oblastí a regiónov s vysokou mierou vyľudňovania, a zároveň aby podporila tvorbu kvalitných pracovných miest, verejné služby, projekty miestneho rozvoja a základnú infraštruktúru v záujme práva obyvateľstva zotrvať, a to najmä v prípade mladých ľudí; zdôrazňuje význam zavedenia osobitných opatrení na riešenie regionálnych nerovností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré zabezpečia rovnaký prístup ku kvalitnému a cenovo dostupnému vzdelávaniu pre všetkých;

32.vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek zlepšeniam sú viaceré skupiny obyvateľstva vrátane žien, starších ľudí, osôb s nízkou a strednou kvalifikáciou, osôb so zdravotným postihnutím a ľudí s migrantským alebo menšinovým pôvodom stále výrazne nedostatočne zastúpené na trhu práce EÚ; upozorňuje na to, že sa prehĺbili nerovnosti vo vzdelávaní, čím sa ešte viac zhoršila zraniteľnosť študentov zo znevýhodneného prostredia a s migrantským pôvodom; poukazuje na to, že podľa spoločnej správy o zamestnanosti môžu ľudia s migrantským alebo menšinovým pôvodom výrazne profitovať z cielených opatrení na riešenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, zlepšenie jazykovej spôsobilosti a boj proti diskriminácii; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť úsilie pri vykonávaní akčného plánu pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027, ktorý poskytuje spoločný politický rámec na podporu členských štátov pri vypracúvaní vnútroštátnych politík integrácie migrantov;

33.vyzýva Komisiu a Radu, aby uprednostnili znižovanie administratívneho zaťaženia s cieľom zjednodušiť a zároveň dodržať pracovné a sociálne normy; domnieva sa, že lepšia podpora MSP a existujúcich a potenciálnych podnikateľov zlepší konkurencieschopnosť EÚ a jej dlhodobú udržateľnosť, zvýši inovácie a vytvorí kvalitné pracovné miesta; konštatuje, že MSP a samostatne zárobkovo činné osoby vo všetkých odvetviach majú zásadný význam pre hospodársky rast EÚ, a tým aj pre financovanie sociálnych politík; naliehavo vyzýva na vykonávanie osobitných odporúčaní na zlepšenie jednotného trhu; berie na vedomie, že Komisia 29. januára 2025 uverejnila Kompas konkurencieschopnosti Oznámenie Komisie z 29. januára 2025 s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ (COM(2025)0030).;

34.vyzýva Komisiu, aby pri každom novom legislatívnom návrhu vykonala kontrolu konkurencieschopnosti a zohľadnila celkový vplyv právnych predpisov EÚ na podniky, ako aj na ostatné politiky a programy EÚ;

35.domnieva sa, že sociálne hospodárstvo je základnou zložkou sociálneho trhového hospodárstva EÚ a hnacou silou vykonávania Európskeho piliera sociálnych práv a jeho cieľov, keďže často poskytuje zamestnanie zraniteľným a vylúčeným skupinám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili svoju podporu všetkým podnikom sociálneho hospodárstva, ale najmä neziskovým podnikom, ako sa zdôrazňuje v akčnom pláne pre sociálne hospodárstvo na rok 2021 a pláne pre sociálne hospodárstvo z Liège, s cieľom podporovať kvalitnú, dôstojnú a inkluzívnu prácu a obehové hospodárstvo, nabádať členské štáty, aby uľahčili prístup k financovaniu a zvýšili viditeľnosť subjektov sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby preskúmala inovatívne mechanizmy financovania na podporu rozvoja sociálneho hospodárstva v Európe Uznesenie zo 6. júla 2022 o akčnom pláne EÚ pre sociálne hospodárstvo (Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 171). a na podporu dynamického a inkluzívneho podnikateľského prostredia;

36.domnieva sa, že v tomto roku transformácie by členské štáty mali zavedením revidovaných pravidiel správy hospodárskych záležitostí zosúladiť fiškálnu zodpovednosť s udržateľným a inkluzívnym rastom a zamestnanosťou; konštatuje, že zapojenie sociálnych partnerov, a to aj do prípravy strednodobých fiškálnych štrukturálnych plánov, by sa malo posilniť s cieľom prispieť k cieľom nového rámca správy hospodárskych záležitostí;

37.víta skutočnosť, že vnútroštátne strednodobé fiškálne štrukturálne plány musia podľa nového rámca správy hospodárskych záležitostí zahŕňať reformy a investície reagujúce na hlavné výzvy identifikované v kontexte európskeho semestra a musia tiež zabezpečiť udržateľnosť dlhovej služby pri strategickom investovaní do zásad Európskeho piliera sociálnych práv s cieľom podporiť vzostupnú sociálnu konvergenciu;

38.vyjadruje znepokojenie nad tým, že dodržiavanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny je naďalej nízke; opakuje preto svoju výzvu na účinné vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny členskými štátmi s cieľom podporovať systémy zdravotnej starostlivosti a udržateľné dôchodkové systémy v súlade so zásadami 15 a 16 Európskeho piliera sociálnych práv a dlhodobú prosperitu pre všetkých občanov, a to s prihliadnutím na zraniteľnosť pracovníkov, ktorých kariérna dráha je roztrieštená, prerušovaná a podlieha zmenám trhu práce; trvá na tom, že Komisia by mala posilniť dialóg s členskými štátmi o vykonávaní existujúcich odporúčaní a usmernení pre zamestnanosť, ako aj o súčasných alebo budúcich politických opatreniach na riešenie zistených problémov;

39.víta vytvorenie rámca na identifikáciu rizík pre sociálnu konvergenciu v rámci európskeho semestra, čo bola dôrazná požiadavka Európskeho parlamentu; pripomína, že Komisia v kontexte tohto rámca posudzuje riziká pre vzostupnú sociálnu konvergenciu v členských štátoch a monitoruje pokrok pri vykonávaní Európskeho piliera sociálnych práv na základe sociálneho prehľadu a zásad rámca sociálnej konvergencie; víta, že spoločná správa o zamestnanosti na rok 2025 poskytuje analýzu špecifickú pre jednotlivé krajiny na základe zásad rámca sociálnej konvergencie; vyzýva Komisiu, aby v rámci tohto nového rámca ďalej rozvíjala inovatívne nástroje kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy s cieľom optimálne ich využiť v budúcich cykloch európskeho semestra;

40.víta skutočnosť, že prvá analýza založená na zásadách rámca sociálnej konvergencie poukazuje na vzostupnú konvergenciu na trhu práce v roku 2023 Návrh Komisie zo 17. decembra 2024 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2024)0701).; so znepokojením konštatuje, že výsledky v oblasti zamestnanosti nedostatočne zastúpených skupín sa musia ešte zlepšiť a že na európskej úrovni pretrvávajú riziká pre vzostupnú konvergenciu, pokiaľ ide o rozvoj zručností, od vzdelávania v ranom veku až po celoživotné vzdelávanie, a sociálne výstupy v oblasti miery rizika chudoby a sociálneho vylúčenia; vyzýva Komisiu, aby v druhej etape analýzy ďalej analyzovala tieto riziká pre sociálnu konvergenciu a aby s dotknutými členskými štátmi prediskutovala prijaté alebo plánované opatrenia na riešenie týchto rizík;

41.uznáva krízu životných nákladov, ktorá zvýšila zaťaženie domácností, a rastúce náklady na bývanie, ktoré spolu s vysokými nákladmi na energiu prispievajú k vysokej miere energetickej chudoby v celej EÚ; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby komplexne riešili základné príčiny tejto krízy tým, že uprednostnia politiky, ktoré podporujú hospodársku odolnosť, sociálnu súdržnosť a udržateľný rozvoj;

42.upozorňuje na sociálne riziká vyplývajúce z krízy automobilového priemyslu, ktorý čelí bezprecedentnému tlaku vonkajších aj vnútorných faktorov; vyzýva Komisiu, aby venovala pozornosť tomuto odvetviu a zintenzívnila sociálny dialóg a účasť pracovníkov na procesoch transformácie; zdôrazňuje naliehavú potrebu koordinovanej reakcie EÚ prostredníctvom núdzovej pracovnej skupiny odborov a zamestnávateľov, ktorá by reagovala na súčasnú krízu;

43.vyzýva Komisiu, aby monitorovala údaje o reštrukturalizácii a jej vplyve na zamestnanosť, napríklad prostredníctvom európskeho monitora reštrukturalizácie, aby uľahčila opatrenia na podporu reštrukturalizácie a prechodu na trh práce a aby zvážila zdôraznenie vnútroštátnych opatrení podporujúcich sociálne zodpovedný spôsob reštrukturalizácie v európskom semestri;

44.vyjadruje znepokojenie nad revíziami hodnotiacej tabuľky postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, ktoré prijala Komisia, najmä pokiaľ ide o zníženie ukazovateľov zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov, ktoré sú kľúčové pre posúdenie sociálnej situácie a situácie na trhu práce v členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nezamestnanosť mladých ľudí sa už nepovažuje za hlavný ukazovateľ, a to aj napriek jeho významu pri identifikácii a riešení konkrétnych výziev na trhu práce a pri prijímaní vhodných verejných politík; zdôrazňuje, že v rozhodovacom procese by sa mali viac zohľadňovať ukazovatele sociálnych noriem; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia riadne nekonzultovala s Európskym parlamentom, a pripomína Komisii jej povinnosť úzko spolupracovať s Európskym parlamentom, Radou a sociálnymi partnermi pred vypracovaním hodnotiacej tabuľky v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe a súboru makroekonomických a makrofinančných ukazovateľov pre členské štáty; zdôrazňuje, že uplatňovanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv musí byť súčasťou hodnotiacej tabuľky v rámci postupu pri makroekonomickej nerovnováhe;

45.domnieva sa, že územná a sociálna súdržnosť sú základnými zložkami programu konkurencieschopnosti a že právne predpisy, ako je európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE), zostávajú pozitívnym príkladom, ktorý môže inšpirovať budúce iniciatívy EÚ;

46.domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby fiškálne politiky v rámci európskeho semestra podporovali investície zosúladené s Európskym pilierom sociálnych práv, najmä v oblastiach, ako je dôstojné a cenovo dostupné bývanie, kvalitná zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a systémy sociálnej ochrany, pretože tieto sú rozhodujúce pre sociálnu súdržnosť a dlhodobú hospodársku udržateľnosť a na riešenie výziev zistených prostredníctvom sociálnych ukazovateľov;

47.zdôrazňuje, že treba riešiť kľúčové výzvy označené v sociálnom prehľade ako „kritické“ a „ktoré treba sledovať“ vrátane detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením, rozdielov v zamestnanosti žien a mužov, nadmerného zaťaženia v podobe nákladov na bývanie, starostlivosti o deti, dlhodobej starostlivosti, rozdielov v zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím a vplyvu sociálnych transferov na znižovanie chudoby, ako aj základných digitálnych zručností Návrh Komisie zo 17. decembra 2024 na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti (COM(2024)0701).;

48.zdôrazňuje negatívny vplyv krízy životných nákladov na osoby so zdravotným postihnutím;

49.naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili prísne politiky, ktoré zabezpečia spravodlivé mzdy a zlepšia pracovné podmienky, najmä pre pracovníkov s nízkymi príjmami a pracovníkov v neistých pracovných podmienkach;

50.zdôrazňuje potrebu včasných a harmonizovaných údajov o sociálnych politikách s cieľom zlepšiť tvorbu politiky založenej na dôkazoch a cielené sociálne investície; vyzýva na zlepšenie sociálneho prehľadu s cieľom pokryť 20 zásad Európskeho piliera sociálnych práv zavedením príslušných ukazovateľov odrážajúcich trendy a príčiny nerovnosti, ako sú kvalitné zamestnanie, rozdelenie bohatstva, prístup k verejným službám, primerané dôchodky, miera bezdomovectva, duševné zdravie a nezamestnanosť; pripomína, že ukazovateľ rizika chudoby alebo sociálneho vylúčenia (AROPE) neodhaľuje príčiny komplexnej nerovnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili európsky rámec zberu údajov o sociálnych službách na monitorovanie investícií do sociálnych služieb a ich pokrytia;

51.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.