1.domnieva sa, že EÚ musí naliehavo zabezpečiť svoju vlastnú autonómnu bezpečnosť, posilniť partnerstvá s podobne zmýšľajúcimi partnermi a výrazne znížiť svoju závislosť od tretích krajín; zdôrazňuje preto, že EÚ sa v súčasnosti nachádza v zlomovom bode svojej histórie a budovania; trvá na tom, že postupovať ako obvykle už nie je možné, pretože by to znamenalo koniec bezpečnej Európy; domnieva sa, že EÚ a jej členské štáty si musia vybrať medzi spájaním síl a jednotnou spoluprácou s cieľom prekonať hrozby a útoky proti bezpečnosti EÚ a tým, že zostanú osamotené a vydané napospas agresívnym protivníkom a nespoľahlivým partnerom;

2.pripomína, že EÚ je mierový projekt a mala by sa usilovať o mier a stabilitu a zároveň odsudzovať agresiu; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia mieru a stability musíme podporiť Ukrajinu a sami sa stať odolnejšími;

3.zdôrazňuje, že Európa naďalej pevne stojí na strane Ukrajiny, ktorá odvážne bojuje za naše európske hodnoty, a pripomína svoje presvedčenie, že o budúcnosti Európy sa rozhodne na ukrajinských bojiskách; je presvedčený, že Európa dnes čelí najvážnejšej vojenskej hrozbe pre svoju územnú celistvosť od konca studenej vojny;

4.je pevne presvedčený, že posilnenie bezpečnosti a obrany Európy si nevyžaduje len jednoduché zvýšenie ambícií a opatrení, ale úplnú zmenu spôsobu, akým konáme a investujeme do našej bezpečnosti a obrany, aby sme odteraz plánovali, inovovali, vyvíjali, nakupovali, udržiavali a nasadzovali spôsobilosti spoločne, koordinovane a integrovane, pričom sa plne využijú doplnkové kompetencie všetkých aktérov v Európe vrátane NATO s cieľom dosiahnuť spoločnú európsku obranu;

5.domnieva sa, že Rusko podporované jeho spojencami vrátane Bieloruska, Číny, Severnej Kórey a Iránu je najvýznamnejšou priamou a nepriamou hrozbou pre EÚ a jej bezpečnosť, ako aj pre kandidátske krajiny a partnerov EÚ; znovu čo najdôraznejšie odsudzuje nevyprovokovanú, protiprávnu a neodôvodnenú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine; konštatuje však, že je potrebné v plnej miere vziať do úvahy nestabilitu v našom južnom susedstve, nárast čínskej vojenskej moci a zvýšenú agresivitu stredne veľkých mocností, ktoré sa zdajú pripravené ohroziť transatlantickú spoluprácu v oblasti spoločnej bezpečnosti a uzavrieť dohodu s ruským agresorom na úkor ukrajinskej a európskej bezpečnosti, ktoré sú navzájom prepojené; keďže nedávne kroky a vyhlásenia americkej administratívy ešte viac zvýšili obavy o budúci postoj USA voči Rusku, NATO a bezpečnosti Európy; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad hlasovaním vlády USA v súlade s ruskou vládou na Valnom zhromaždení OSN a v Bezpečnostnej rade OSN o rezolúciách týkajúcich sa tretieho výročia ruskej útočnej vojny proti Ukrajine; dôrazne odsudzuje hrozby USA voči Grónsku;

6.trvá na tom, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť v rámci NATO, najmä pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti na európskom kontinente;

7.je presvedčený, že diplomacia by mala zostať základom zahraničnej politiky EÚ;

8.opakuje svoju výzvu Turecku, členskému štátu NATO a kandidátskej krajine EÚ, aby dodržiavalo medzinárodné právo, uznalo Cyperskú republiku a okamžite ukončilo okupáciu a stiahlo svoje jednotky z ostrova;

9.zdôrazňuje, že EÚ musí teraz prijať holistický a prierezový prístup, ktorý začlení obranný a bezpečnostný rozmer do väčšiny politík EÚ a ktorý sa bude opierať o regulačné aj finančné nástroje na základe zistených potrieb a nedostatkov v oblasti spôsobilostí;

10.domnieva sa preto, že nastal čas na obnovenie politických ambícií konať a premeniť EÚ na skutočného poskytovateľa bezpečnosti, zvýšiť obrannú pripravenosť EÚ a vybudovať skutočnú európsku obrannú úniu; pripomína, že prijatie Strategického kompasu bolo dobrým východiskom, ale konštatuje, že je potrebná jeho včasná realizácia; víta nedávno zavedené obranné nástroje EÚ a trvá na naliehavej potrebe zintenzívniť obranné úsilie EÚ, keďže jeho rozsah nemôže zostať obmedzený, rozdrobený a jeho realizácia nesmie byť zdĺhavá; vyzýva na veľký krok vpred a nový prístup k obrane vrátane dôrazných rozhodnutí, akčného plánu a krátkodobých až dlhodobých investičných plánov v oblasti obrany; zdôrazňuje, že si to vyžaduje víziu, konkrétnosť a spoločné záväzky a to tak vo výlučne vojenskej oblasti, ako aj v priemyselnom, technologickom a spravodajskom odvetví;

11.vyjadruje poľutovanie nad neochotou Rady a členských štátov EÚ, pokiaľ ide o riešenie hlbokých štrukturálnych výziev podmienok európskeho obranného priemyslu, a nad nedostatkom ambícií, pokiaľ ide o spoluprácu na úrovni EÚ medzi ozbrojenými silami členských štátov; vyzýva členské štáty, aby spojili svoje sily a podporili veľký krok smerom k veľmi ambicióznemu a komplexnému rámcu pre obranu;

12.naliehavo vyzýva EÚ, aby prijala súdržný a spoľahlivý komplexný rámec na posilnenie svojej bezpečnosti a bezpečnosti svojich partnerov, lepšie identifikovala potenciálne budúce zlomové body a zabránila ďalším krízam a aby koordinovala spoločné reakcie so svojimi členskými štátmi podobné tým, ktoré sa používajú počas vojny;

13.domnieva sa, že v bielej knihe o budúcnosti európskej obrany by sa mali Európskej rade predložiť konkrétne opatrenia a možnosti, aby bolo možné vyvinúť skutočne prelomové a potrebné úsilie, pričom by sa malo rozlišovať medzi krátkodobými a dlhodobými plánmi a cieľmi, mali by sa riešiť otázky spôsobilostí obranného sektora, konkurencieschopnosť priemyslu a investičné potreby a vymedziť celkový prístup k integrácii EÚ v oblasti obrany; naliehavo vyzýva Radu aj Komisiu, aby určili jasné a konkrétne priority v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte a zodpovedajúci časový harmonogram opatrení;

14.domnieva sa, že misie a operácie v rámci spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky (SBOP) sa musia prehodnotiť a preskúmať z tohto hľadiska; trvá na tom, že SBOP sa musí posilniť a byť agilnejšia, a to aj tým, že sa stane hlavným nástrojom EÚ na boj proti hybridnej vojne, aby mohla plniť svoju úlohu poistky pre európsku bezpečnosť, ako aj úlohu garanta moci a bezpečnosti;

15.očakáva, že biela kniha o budúcnosti európskej obrany identifikuje najnaliehavejšie hrozby, štrukturálne riziká a konkurentov a vymedzí rozsah, v akom môže EÚ vypracovať pohotovostné plány na zabezpečenie vzájomnej podpory v prípade rozsiahlych bezpečnostných kríz a pomôcť Európe predvídať možných agresorov, pripraviť sa na nich, odrádzať ich a brániť sa v krátkodobom a dlhodobom horizonte, aby sa stala dôveryhodnou mocnosťou a európskym pilierom v rámci NATO; zdôrazňuje, že ochrana pozemných, vzdušných a námorných hraníc EÚ prispieva k bezpečnosti celej EÚ, najmä východnej hranice EÚ, a preto zdôrazňuje, že východný štít a pobaltská obranná línia by mali byť hlavnými projektmi EÚ na podporu odrádzania a prekonanie potenciálnych hrozieb z východu;

16.vyzýva na okamžité prijatie opatrení na posilnenie bezpečnosti a obrany severovýchodnej hranice EÚ s Ruskom a Bieloruskom vytvorením komplexnej a odolnej obrannej línie v pozemnej, vzdušnej a námornej oblasti s cieľom čeliť vojenským a hybridným hrozbám vrátane využívania energie ako zbrane, sabotáží infraštruktúry a inštrumentalizácie migrácie; zdôrazňuje potrebu koordinovať a integrovať vnútroštátne úsilie prostredníctvom regulačných a finančných nástrojov EÚ s cieľom urýchliť vykonávanie;

17.zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spôsobilosti a zdroje a zároveň prekonať fragmentáciu obranného trhu; plne súhlasí s názorom uvedeným v Draghiho správe, že EÚ a jej členské štáty musia urýchlene rozhodnúť o stimuloch pre obranný priemysel EÚ a nájsť kreatívne riešenia pre rozsiahle verejné a súkromné investície do bezpečnosti a obrany;

18.naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pevne stáli na strane Ukrajiny; pripomína svoje presvedčenie, že práve na ukrajinských bojiskách sa rozhodne o budúcnosti Európy a že dôjde k rozhodnej zmene v smerovaní ruskej vojny proti Ukrajine; zdôrazňuje, že takáto zmena v súčasnosti závisí takmer výlučne od Európy; nalieha preto na členské štáty, aby poskytli Ukrajine viac zbraní a munície ešte pred uzavretím rokovaní; varuje, že ak by EÚ zlyhala vo svojej podpore a ak by bola Ukrajina donútená kapitulovať, Rusko by sa obrátilo proti iným krajinám, a to pravdepodobne aj proti členským štátom EÚ; vyzýva členské štáty EÚ, medzinárodných partnerov a spojencov NATO, aby zrušili všetky obmedzenia týkajúce sa použitia západných zbraňových systémov dodaných Ukrajine proti vojenským cieľom na ruskom území; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne pracovali na zachovaní a dosiahnutí čo najširšej medzinárodnej podpory pre Ukrajinu a hľadaní mierového riešenia vojny, ktoré musí byť založené na plnom rešpektovaní nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny, zásadách medzinárodného práva, zodpovednosti za vojnové zločiny a zločin agresie a ruských platbách za obrovské škody spôsobené na Ukrajine; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa podieľali na vytvorení spoľahlivých budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu;

19.je pevne presvedčený, že EÚ musí ďalej rozširovať a zlepšovať svoje výcvikové operácie prispôsobené potrebám ukrajinských ozbrojených síl a na oplátku vytvárať podmienky pre to, aby si európske ozbrojené sily mohli osvojiť skúsenosti a strategické postupy ukrajinských síl; vyzýva členské štáty, aby ďalej rozširovali výcvikové operácie pre ukrajinské ozbrojené sily, a to aj na ukrajinskom území;

20.zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť v budúcom viacročnom finančnom rámci geograficky vyvážené rozdelenie financovania obrany;

21.nalieha na EÚ, aby vypracovala „stratégiu pre Ukrajinu“, v ktorej sa stanovia jasné ciele podpory obranných kapacít Ukrajiny a začlenenia ukrajinskej obrannej technologickej a priemyselnej základne do EDTIB, a aby našla potrebné zdroje na vykonanie takejto stratégie a zároveň podporila aktivity európskeho obranného priemyslu na Ukrajine; navrhuje vyčleniť osobitný rozpočet vo výške niekoľkých miliárd eur na Nástroj na podporu Ukrajiny v rámci Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP), ktorý je určený práve na tento účel; zdôrazňuje, že takáto stratégia pre Ukrajinu musí byť neoddeliteľnou súčasťou európskej stratégie v oblasti obrany;

22.požaduje urýchlenú finančnú podporu s cieľom zabezpečiť včasné dodávky výrobkov obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania, priemyselnú koordináciu, vytváranie zásob, prístup výrobcov k financovaniu a rozširovanie a modernizáciu výrobných kapacít;

23.vyzdvihuje „dánsky model“ podpory Ukrajiny, ktorý spočíva v obstarávaní obranných kapacít vyrábaných priamo na Ukrajine; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tento model dôrazne podporili a plne využili jeho potenciál, keďže obranné priemyselné kapacity Ukrajiny sa podľa odhadov využívajú len na 50 % a obom stranám to prináša mnohé výhody, napríklad lacnejšie vybavenie, rýchlejšiu a bezpečnejšiu logistiku a jednoduchší výcvik a údržbu;

24.vyzýva na výrazné zvýšenie financovania vojenskej podpory pre Ukrajinu; v tejto súvislosti vyzýva na urýchlené prijatie ďalšieho balíka vojenskej pomoci, ktorý by mal byť doteraz najväčší a mal by odrážať úroveň ambícií, ktorú si táto situácia vyžaduje; vyzýva členské štáty EÚ, aby vyčlenili aspoň 0,25 % svojho HDP na vojenskú pomoc Ukrajine; odsudzuje veto jedného členského štátu voči fungovaniu Európskeho mierového nástroja; vyzýva členské štáty EÚ, aby spolu so svojimi partnermi zo skupiny G7 okamžite zhabali všetky zmrazené ruské aktíva, ktoré budú slúžiť ako základ pre objemný grant a úver Ukrajine, ako právne spoľahlivý a finančne významný spôsob zachovania a zvýšenia našej podpory vojenských potrieb Ukrajiny;

25.naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby preskúmali a posilnili presadzovanie platných sankcií a prijali a prísne uplatňovali reštriktívne opatrenia voči všetkým subjektom a tretím krajinám, ktoré umožňujú obchádzanie sankcií a poskytujú ruskému vojenskému komplexu vojenské technológie a vybavenie dvojakého použitia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť ruskej tieňovej flotile a bezpečnostným a environmentálnym rizikám, ktoré predstavuje;

26.trvá na tom, že obrovský význam má spolupráca s ukrajinským obranným priemyslom a jeho začlenenie do EDTIB, čo ponúka jasné výhody pre obe strany, a vyzýva na urýchlenie jeho začlenenia; zdôrazňuje naliehavosť riadneho financovania nástroja na podporu Ukrajiny v rámci EDIP, ktorý v súčasnosti nie je zahrnutý v rozpočte; ďalej navrhuje poskytnutie poistenia proti vojnovým rizikám pre kritické projekty EDTIB na Ukrajine; navrhuje, aby sa úradníci ukrajinského ministerstva obrany pravidelne zúčastňovali na zasadnutiach príslušných zložení Rady so štatútom pozorovateľa;

27.naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere využili skúsenosti získané z pokročilých moderných vojnových spôsobilostí Ukrajiny vrátane bezpilotných lietadiel a elektronickej vojny;

28.vyzýva Komisiu, aby navrhla balík EÚ týkajúci sa dronov, zameraný na dronové a protidronové systémy a pomocné spôsobilosti, ktorý by obsahoval plány a finančné prostriedky na podporu výskumu a vývoja a ktorý by mal vyvodiť poučenia z ukrajinských skúseností a mal by byť otvorený účasti vysoko inovatívnych ukrajinských spoločností, ako aj priemyselný program zameraný na spoločný vývoj, výrobu a obstarávanie dronov a protidronových systémov, a nariadenie o používaní dronov v civilnom a vojenskom kontexte;

29.zdôrazňuje, že pripravenosť na hybridné útoky a útoky v šedej zóne sa musí stať súčasťou strategickej kultúry EÚ, ktorá bude zahŕňať neustále cvičenia, spoločné posudzovanie hrozieb a vopred plánované a koordinované reakcie členských štátov, najmä v regiónoch susediacich s nepriateľskými mocnosťami;

30.vyzýva EÚ, aby vypracovala komplexné hodnotenie rizík EÚ, ktoré by pomohlo identifikovať hlavné medzisektorové hrozby a nebezpečenstvá, ako aj konkrétne riziká, ktorým čelí EÚ ako celok, a to na základe súčasných postupov hodnotenia rizík v jednotlivých odvetviach;

31.trvá na tom, že je dôležité využiť nadchádzajúcu stratégiu únie pripravenosti na to, aby sa EÚ vydala na cestu komplexnej pripravenosti;

32.podporuje zakotvenie zásady „pripravenosti už od návrhu“ prierezovo a konzistentne vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ; trvá na potrebe vypracovať povinnú kontrolu bezpečnosti a pripravenosti pre budúce hodnotenia vplyvu a záťažové testy existujúcich právnych predpisov; zdôrazňuje, že treba obmedziť prekážky v súčasných právnych predpisoch EÚ, ktoré oslabujú účinnosť európskej obrany a bezpečnosti;

33.odporúča najmä odporúčania Niinistöovej správy, ktorých cieľom je posilniť postavenie občanov, aby sa dosiahla odolnosť spoločnosti, inšpirovaná fínskou koncepciou totálnej obrany;

34.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť prijatia aktu EÚ o pripravenosti, ktorým by sa stanovili spoločné normy a dlhodobé usmernenia s cieľom zosúladiť úsilie EÚ a jednotlivých štátov, keď je to možné;

35.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali a pravidelne uskutočňovali komplexné cvičenie pripravenosti EÚ s cieľom prierezovo otestovať rozhodovanie na vysokej úrovni, ako aj operačnú koordináciu s cieľom podporiť budovanie silných väzieb medzi aktérmi a medzi sektormi;

36.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uľahčili využívanie nástrojov SBOP komplementárne s vnútroštátnymi bezpečnostnými nástrojmi v bezprostrednej blízkosti územia a teritoriálnych vôd EÚ a aby posilnili spoluprácu v oblasti dvojakého použitia a civilno-vojenskú spoluprácu na úrovni EÚ na základe celovládneho prístupu; opakuje svoju výzvu na ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry prostredníctvom vytvorenia osobitných stratégií rýchlej reakcie EÚ na ochranu podmorskej infraštruktúry, ktoré budú fungovať v súlade s NATO; podporuje investície do moderných detekčných a monitorovacích systémov na monitorovanie podmorskej infraštruktúry;

37.vyzýva EÚ, aby naliehavo prispôsobila svoje nástroje novej realite tým, že navrhne administratívnu kapacitu na oveľa rýchlejšie konanie počas vojen alebo iných rozsiahlych kríz, a aby prijala vhodné nástroje;

38.považuje pravidelné analýzy hrozieb, ako bola analýza prvýkrát vykonaná v rámci Strategického kompasu, za absolútnu nevyhnutnosť; odporúča preto aktualizovať Strategický kompas EÚ a vhodným spôsobom prispôsobiť jeho opatrenia tak, aby zodpovedali rozsahu nášho prostredia hrozieb, a vykonávať častejšie hodnotenia hrozieb, keďže sú predpokladom realistického a úspešného plánovania našich spôsobilostí a operácií; domnieva sa, že strategický kompas, SBOP, biela kniha a Stratégia pre európsky obranný priemysel (EDIS) by mali tvoriť základ komplexnej vízie európskej obrany;

39.trvá na tom, že kapacita rýchleho nasadenia musí v roku 2025 dosiahnuť plnú operačnú spôsobilosť a mala by sa zmodernizovať, aby bola schopná čeliť najextrémnejším vojenským nepredvídaným udalostiam; opakuje svoju výzvu na posilnenie útvaru pre plánovanie a vedenie vojenských operácií EÚ (MPCC), jeho zriadenie ako preferovanej veliteľskej a riadiacej štruktúry pre vojenské operácie EÚ a poskytnutie primeraných priestorov, personálu a účinných komunikačných a informačných systémov pre všetky misie a operácie SBOP vrátane misií a operácií v rámci kapacity rýchleho nasadenia;

40.opätovne vyzýva Turecko, člena NATO, aby stiahlo svoje vojská z Cypru, členského štátu EÚ, a aby sa konštruktívne snažilo nájsť uskutočniteľné a mierové riešenie na základe príslušných rezolúcií OSN;

41.je pevne presvedčený, že v súčasnom geopolitickom kontexte je mimoriadne dôležité uplatňovať článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci, čím sa zabezpečí solidarita medzi členskými štátmi, najmä tými, ktorých geografická poloha ich priamo vystavuje bezprostredným hrozbám a výzvam, bez ohľadu na to, či sú členmi NATO;

42.opätovne zdôrazňuje význam spolupráce medzi EÚ a NATO, keďže NATO zostáva pre štáty, ktoré sú jeho členmi, dôležitým pilierom ich kolektívnej obrany; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO by mala pokračovať najmä v oblastiach, ako je výmena informácií, plánovanie, vojenská mobilita a výmena najlepších postupov, a mala by posilniť odrádzanie, kolektívnu obranu a interoperabilitu; vyzýva však na vytvorenie plne spôsobilého európskeho piliera NATO, ktorý by bol v prípade potreby schopný konať samostatne; opakuje svoju výzvu na posilnenie spolupráce – nielen prostredníctvom slov, ale aj činov – v oblasti vojenskej mobility, výmeny informácií, koordinácie plánovania, lepšej spolupráce na svojich príslušných vojenských operáciách a posilnenej reakcie na hybridnú vojnu zameranú na destabilizáciu celého kontinentu EÚ;

43.vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili do mechanizmu prioritného objednávania obrannej výroby, ktorý by pomohol uprednostniť objednávky, zmluvy a nábor zamestnancov v núdzových situáciách; zdôrazňuje, že členské štáty by mali ísť nad rámec svojich súčasných obranných aplikácií a zahrnúť aj iné dôležité infraštruktúry na budovanie odolnosti, ako sú energetika, doprava a telekomunikácie;

44.uznáva, že východiskovým bodom musí byť realistické posúdenie kritických medzier a nedostatkov v obranných spôsobilostiach, aby sa zvýšila výroba v obrannom priemysle; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť výstupov medzi plánom rozvoja spôsobilostí EÚ (CDP) a koordinovaným ročným hodnotením obrany (CARD) a cieľmi NATO v oblasti spôsobilostí s cieľom identifikovať a riešiť kritické medzery a nedostatky v obranných spôsobilostiach EÚ a zamerať úsilie na európske strategické faktory, ktoré by poskytli skutočnú pridanú hodnotu EÚ na riešenie najextrémnejších vojenských nepredvídaných udalostí; vyzýva Komisiu, aby konala v súlade s odporúčaniami osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 4/2025 o vojenskej mobilite a aby pri výbere projektov s dvojakým použitím prikladala väčší význam vojenskému hodnoteniu;

45.naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v súvislosti s ozbrojenými silami prešli od „prietokového“ prístupu, ktorý prevládal v mierových časoch, k „zásobovému“ prístupu so zásobami obranného vybavenia pripraveného na trvalý nárast dopytu; v tejto súvislosti poukazuje na výhody, ktoré ponúkajú mechanizmy, ako sú predbežné dohody o nákupe, zriadenie „neustále pripravených“ zariadení a vytvorenie rezervných fondov obrannej pripravenosti; domnieva sa, že Komisia by mala prijať všetky opatrenia potrebné na povzbudenie členských štátov k zintenzívneniu výmen a budovaniu vzájomnej dôvery, pokiaľ ide o dlhodobé a transparentné plánovanie, aktívnejšie opatrenia zamerané na zabezpečenie surovín a politiky na odstránenie nedostatkov vo výrobných procesoch a na trhu práce;

46.vyzýva EÚ, aby prijala globálny a koherentný prístup k vonkajšej pomoci vo všetkých jej dimenziách, pričom by sa mala oveľa viac zosúladiť spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) s cieľmi a nástrojmi SBOP; domnieva sa, že strategické prostredie, v ktorom pôsobia mnohé misie EÚ v rámci SBOP, sa radikálne zhoršuje, čo poukazuje na potrebu zabezpečiť, aby biela kniha poskytla flexibilitu v rámci 360-stupňového prístupu k európskej bezpečnosti, ktorý sa usiluje o vybudovanie vierohodnej a spoľahlivej schopnosti odrádzania v členských štátoch a zabezpečuje, aby bol civilný a vojenský personál členských štátov schopný odrádzať od rastúcich hrozieb a urýchlene na ne reagovať;

47.domnieva sa, že SBOP sa musí výrazne podieľať na boji proti hybridnej vojne proti partnerským krajinám, najmä kandidátskym krajinám; je hlboko znepokojený prudkým nárastom hybridných útokov vrátane sabotáží, kybernetických útokov, manipulácie s informáciami a zasahovania do volieb s cieľom oslabiť EÚ a jej kandidátske krajiny; vyzýva členské štáty EÚ, aby zvážili primerané odrádzajúce opatrenia a protiopatrenia, a to aj prostredníctvom uplatňovania článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ; okrem toho vyzýva členské štáty, aby spojili svoje zdroje a odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti; dôrazne sa zasadzuje za vytvorenie jednotného európskeho prístupu ku kybernetickým silám; ďalej trvá na rýchlom vytvorení spoločných európskych kybernetických spôsobilostí; pripomína rastúce hrozby kybernetickej vojny a zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zriadila koordinačné centrum EÚ pre kybernetickú obranu, ktoré by monitorovalo kybernetické hrozby v reálnom čase, odhaľovalo ich a reagovalo na ne;

48.trvá na tom, že je potrebné zlepšiť schopnosť SBOP identifikovať manipuláciu s informáciami zameranú na marenie vonkajšej činnosti EÚ, predchádzať jej a bojovať proti nej; opakuje svoju výzvu na vytvorenie účinnej horizontálnej strategickej komunikačnej stratégie prispôsobenej všetkým kanálom EÚ;

49.žiada, aby sa v rámci SBOP vytvorila letecká flotila EÚ na reakciu na krízy, ktorá by pozostávala z vojenských dopravných lietadiel udržiavaných na úrovni EÚ a bola by k dispozícii členským štátom na účely nasadenia EÚ, prepravy vybavenia alebo jednotiek (vojenská mobilita) alebo v prípade núdzových evakuácií – ktorej potreba sa ukázala pri nedostatku kapacít počas stiahnutia z Afganistanu –, ako aj na účely misií v oblasti civilnej bezpečnosti, a to na základe modelu podobného európskemu veliteľstvu leteckej dopravy;

50.očakáva, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vykoná komplexné a nekompromisné preskúmanie misií a operácií SBOP, pričom zohľadní najmä realizovateľnosť ich príslušných mandátov vo vzťahu k prideleným zdrojom, spôsob náboru personálu misií a operácií, najmä pokiaľ ide o prepojenie medzi požadovanými zručnosťami a rôznymi profilmi, ako aj racionalizáciu zdrojov a riadenie misií a operácií, transparentnosť výziev na predkladanie ponúk, činnosti a dosiahnuté výsledky, skúsenosti získané pri uplatňovaní najlepších postupov a problémy, ktoré sa vyskytli; žiada Radu, aby na základe týchto preskúmaní prijala rozhodnutia zamerané na prispôsobenie alebo zrušenie neúčinných misií a na posilnenie najužitočnejších misií; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť riadenie hodnotenia a kontrolu misií a operácií SBOP;

51.domnieva sa, že EÚ by mala vypracovať pohotovostné plány vojnovej hospodárskej spolupráce s blízkymi partnermi, aby sa zabezpečila vzájomná podpora v prípade rozsiahlych bezpečnostných kríz, ktoré sa ich priamo týkajú, a mala by prehĺbiť vojnový hospodársky dialóg s európskymi a globálnymi partnermi s cieľom poskytnúť včasné varovanie pred tvrdými, hybridnými a kybernetickými hrozbami a podporiť plánovanie vzájomnej podpory, ochranu kritickej infraštruktúry a námornú bezpečnosť;

52.vyzýva EÚ, aby ešte viac urýchlila vykonávanie vojenskej mobility; domnieva sa, že EÚ musí prejsť od „mobility“ k „vojenskej logistike“; zdôrazňuje potrebu významných investícií do vojenskej mobilnej infraštruktúry s cieľom posilniť kapacity nákladnej leteckej dopravy, táborov, palivovej infraštruktúry prostredníctvom skladov, prístavov, leteckých, námorných a železničných dopravných platforiem, železničných tratí, vodných ciest, ciest, mostov a logistických uzlov; zdôrazňuje, že to treba dosiahnuť v spolupráci s NATO vypracovaním strategického plánu rozvoja mobility; vyzýva na rýchle vykonávanie technickej dohody podpísanej v rámci povolenia cezhraničného presunu Európskej obrannej agentúry, na harmonizáciu colných formalít a prípravu centralizovaného a odôvodneného zrušenia noriem pre cestnú a železničnú dopravu v prípade krízovej situácie;

53.domnieva sa, že v záujme vytvorenia priaznivého ekosystému pre európsky obranný priemysel musí EÚ rozhodnúť o jednotnej a jasnej dlhodobej vízii pre tento priemysel s cieľom zviditeľniť ho a zabezpečiť riešenie prioritných potrieb;

54.zdôrazňuje, že EDIP musí aktívne uľahčovať účasť malých a stredných podnikov (MSP) a nových účastníkov na trhu zjednodušeným prístupom k financovaniu; zdôrazňuje, že EDIP by mal byť navrhnutý ako odrazový mostík k väčšej európskej suverenite v oblasti obrannej výroby; navrhuje, aby sa úspešné projekty stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a Európskeho obranného fondu priorizovali na základe známych nedostatkov v spôsobilostiach a aby sa zabezpečilo dostatočné financovanie projektov, ktoré sa osvedčili; opakovane vyzýva členské štáty, aby aspoň dvakrát ročne predložili Európskemu parlamentu správu o vykonávaní projektov PESCO; vyzýva na geograficky vyváženejší rozvoj EDTIB, čím sa zabezpečí, že kritické spôsobilosti, ako je výroba munície, systémy protivzdušnej obrany a technológie dronov, sa budú rozvíjať aj v štátoch v prvej línii, ktoré majú najlepší prehľad o operačných potrebách;

55.je hlboko presvedčený, že nástroje na úrovni EÚ by mali uprednostniť a masívne zvýšiť podporu MSP a startupov v sektore dvojakého použitia a obrany; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať MSP a startupy pri uvádzaní úspešne otestovaných prototypov na trh vrátane rozširovania výroby; zdôrazňuje potrebu preklenúť súčasný nedostatok finančných prostriedkov, pokiaľ ide o tieto dôležité kroky, ktoré by posilnili EDTIB, a to aj v úzkej spolupráci s ukrajinskou technologickou a obrannou priemyselnou základňou;

56.naliehavo vyzýva EÚ, aby zvýšila súdržnosť medzi existujúcimi a budúcimi nástrojmi EÚ, najmä medzi PESCO v oblasti konsolidácie dopytu a Európskym obranným fondom v oblasti programových plánov, medzi nástrojom na posilnenie európskeho obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania (EDIRPA) v oblasti spoločného obstarávania a aktom na podporu výroby munície (ASAP) v oblasti priemyselného zvyšovania kapacít, medzi EDIP v oblasti identifikácie závislostí a Európskym obranným fondom v oblasti riešenia identifikovaných závislostí alebo v rámci samotného EDIP, pokiaľ ide o súdržnosť vykonávania opatrení súvisiacich s konsolidáciou dopytu a ponuky;

57.vyzýva na výrazné zvýšenie spoločného obstarávania potrebného európskeho obranného vybavenia a spôsobilostí členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby agregovali dopyt spoločným obstarávaním obranného vybavenia s možnosťou udeliť Komisii mandát na obstarávanie v ich mene, čo by v ideálnom prípade zabezpečilo dlhodobý plánovací horizont pre EDTIB, čím by sa zlepšili výrobné kapacity EDTIB a interoperabilita európskych ozbrojených síl a efektívne využili peniaze daňových poplatníkov prostredníctvom úspor z rozsahu;

58.víta návrh európskych projektov spoločného záujmu v oblasti obrany týkajúcich sa rozvoja spoločných spôsobilostí, ktoré presahujú finančné možnosti jedného členského štátu; domnieva sa, že tieto projekty by sa mali využívať na podporu priemyselných a technologických kapacít, ktoré sú základom hlavných spoločných priorít viacerých členských štátov, a to v oblastiach, ako sú ochrana a obrana vonkajších hraníc, a to najmä na zemi, ako aj strategické prostriedky, najmä čo sa týka vesmíru a európskej protivzdušnej obrany, s cieľom pôsobiť na celé spektrum hrozieb, rozvíjať vojenskú mobilitu, najmä strategickú a taktickú leteckú dopravu, spôsobilosti na hĺbkový úder, technológie pre bezpilotné lietadlá a technológie proti bezpilotným lietadlám, rakety a muníciu a umelú inteligenciu, a rozvíjať suverénnu infraštruktúru a kritické prostriedky; zdôrazňuje, že vzhľadom na množstvo priorít a potrebu mobilizovať nové zdroje musí prevládnuť pragmatizmus; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by sa mala podľa možnosti zamerať na rýchlo dostupné a osvedčené európske technológie, ktoré postupne znižujú našu závislosť a zvyšujú bezpečnosť; zdôrazňuje, že v rámci obrannej spolupráce EÚ treba podporovať rozvoj celoeurópskych hodnotových reťazcov začlenením spoločností v celej EÚ a posilňovať konkurencieschopnosť v tomto odvetví rôznymi prostriedkami, ako sú fúzie a špičkové spoločnosti; okrem toho sa domnieva, že naše obranné politiky by namiesto zameriavania sa na primeranú návratnosť mali podporovať rast centier excelentnosti EÚ;

59.vyzýva na ďalší rozvoj obrannej priemyselnej politiky EÚ s cieľom zlepšiť existujúce nástroje špecifické pre obranu a v prípade potreby takéto nástroje vyvinúť a optimalizovať využívanie nástrojov, ktoré nie sú špecifické pre obranu, na účely EDTIB;

60.pripomína, že je potrebné zabezpečiť súdržnosť verejných politík EÚ, ktoré nesmú vytvárať záväzky v rozpore s celkovými obrannými cieľmi, najmä počas bezpečnostnej krízy, keď by sa mala zaviesť koncepcia „strategickej výnimky“; vyzýva na vytvorenie prostredia, ktoré by bolo skutočne priaznivé pre obranu a mohlo by podporovať úsilie o priemyselné zvyšovanie kapacít, a to lepším využitím viacsektorových nástrojov Komisie, ich preverením, preskúmaním a v prípade potreby revíziou s cieľom zabezpečiť, aby neohrozovali ciele obrannej politiky EÚ;

61.odporúča zaviesť režim bezpečnosti dodávok vrátane spoločných strategických zásob surovín a kritických dielov, aby sa zabezpečila dostupnosť surovín a súčiastok potrebných na výrobu výrobkov obranného priemyslu a aby sa umožnilo urýchlenie a skrátenie výrobných cyklov; žiada, aby Komisia a členské štáty boli spoločne poverené mapovaním a monitorovaním EDTIB s cieľom chrániť jej silné stránky, znížiť jej zraniteľnosť, predchádzať krízam a poskytnúť jej účinnú a efektívnu priemyselnú politiku;

62.navrhuje, aby príslušné subjekty/činnosti v oblasti obrany mali prístup k fondom InvestEU a iným fondom EÚ a využívali výhody obrany EÚ ako tvorcu pracovných miest; trvá na tom, aby sa subjekty/činnosti v oblasti obrany podľa potreby uprednostňovali s podporou aktu o čipoch Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1781 z 13. septembra 2023, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému polovodičov a mení nariadenie (EÚ) 2021/694 (akt o čipoch) (Ú. v. EÚ L 229, 18.9.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/1781/oj). a aktu o kritických surovinách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj).; domnieva sa, že úsilie o zjednodušenie, ktoré oznámila Komisia, musí v plnej miere zahŕňať sektor obrany; vyzýva Komisiu, aby plne využila potenciál vesmírnych technológií s dvojakým využitím a aby vesmír považovala za novú operačnú doménu a zároveň za rozhodujúci faktor multidoménových operácií; zdôrazňuje, že EÚ má v súčasnosti v porovnaní so svojimi hlavnými konkurentmi značnú medzeru v oblasti vesmírnych kapacít, a zdôrazňuje, že na odstránenie tejto medzery v oblasti vesmírnych technológií by sa mali posilniť už existujúce hlavné projekty (t. j. Copernicus a Galileo) na účely obrany; okrem toho navrhuje, aby EÚ urýchlene pokračovala vo vývoji svojej konštelácie IRIS2 spolu s vývojom ďalších spoločných projektov EÚ, napríklad v oblasti informovanosti o vesmíre a aplikácií včasného varovania pred raketami z vesmíru;

63.trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť geografickú súdržnosť tým, že sa zhodnotí vôľa EÚ a Spojeného kráľovstva predovšetkým vytvoriť bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a stať sa užšími bezpečnostnými partnermi, a podpísať spoločné vyhlásenie s konkrétnymi záväzkami a štruktúrovaným dialógom s cieľom posilniť spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v celej škále zahraničných a bezpečnostných výziev, ktorým kontinent čelí, pričom rozpočtové a regulačné podmienky sa ešte musia prerokovať, a že sa zohľadní význam rozhodovacej autonómie EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam užšej spolupráce v oblasti výmeny informácií a spravodajských informácií, vojenskej mobility, bezpečnostných a obranných iniciatív, krízového riadenia, kybernetickej obrany, hybridných hrozieb, zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania a pri spoločnom riešení spoločných hrozieb;

64.žiada o väčšiu súdržnosť pri podpore spoločností znížením zbytočnej administratívnej záťaže a obmedzením byrokracie, a o zabezpečenie oveľa jednoduchšieho prístupu pre malé a stredne veľké spoločnosti v sektore obrany; zdôrazňuje potrebu prehodnotiť, zjednodušiť a harmonizovať súčasný rámec pre vývozné licencie a licencie na transfer v rámci EÚ, ako aj pre krížovú certifikáciu zariadení, čo je jednou z priorít na podporu lepšej spolupráce v rámci trhu a medzi členskými štátmi;

65.nabáda na vytvorenie spoločného európskeho systému certifikácie zbraňových systémov a na prekonanie súčasného systému vnútroštátnej certifikácie s cieľom urýchliť zavádzanie zbraňových systémov do ozbrojených síl členských štátov;

66.vyzýva na väčšiu súdržnosť riadenia, pretože SBOP sa musí stať kľúčovým nástrojom silnej Európy; domnieva sa, že si to vyžaduje skutočné prepojenie riadenia medzi členskými štátmi, vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčkou Komisie (VP/PK) a komisármi; naliehavo žiada členské štáty, aby prekonali zložitosť rozhodovacích postupov v riadení európskej obrany; vyzýva na vytvorenie Rady ministrov obrany a prechod od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou pri rozhodovaní v Európskej rade, Rade ministrov a agentúrach EÚ, ako je EDA, s výnimkou vojenských operáciách s výkonným mandátom; medzitým vyzýva na využitie článku 44 Zmluvy o EÚ na vytvorenie horizontálnej pracovnej skupiny pre obranu v Komisii; požaduje zvýšenie demokratickej zodpovednosti prostredníctvom posilneného dohľadu zo strany Európskeho parlamentu;

67.navrhuje, aby sa v súlade s rozšírením úlohy EÚ v oblasti obrany posilnila úloha Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu a kontroly; požaduje vymenovanie zástupcu Európskeho parlamentu do novej Rady pre pripravenosť obranného priemyslu navrhnutej v EDIP, pretože v súčasnosti nie je stanovený;

68.zdôrazňuje, že vytvorenie jednotného európskeho obranného trhu je prioritou, pretože roztrieštenosť a nedostatočná konkurencieschopnosť európskeho priemyslu doteraz bránili schopnosti EÚ prevziať väčšiu zodpovednosť ako poskytovateľ bezpečnosti; pripomína, že pojem „obranný trh“ vyjadruje plné uznanie jeho špecifickosti a primerané a jednotné uplatňovanie verejných politík EÚ; pripomína, že cieľom realizácie tohto jednotného „trhu“ by mala byť európska preferencia, a to prostredníctvom prísneho prepojenia teritoriality a pridanej hodnoty vytvorenej na tomto území;

69.domnieva sa, že európska preferencia musí byť hlavnou zásadou a dlhodobou ambíciou politík EÚ týkajúcich sa európskeho obranného trhu s cieľom rozvíjať a chrániť európsku technologickú excelentnosť; zdôrazňuje však, že takáto preferencia sa nesmie presadzovať na úkor obrannej pripravenosti EÚ vzhľadom na rozsah medzinárodných dodávateľských a hodnotových reťazcov v odvetví obrany;

70.odmieta scenár, v ktorom finančné prostriedky EÚ prispievajú k udržiavaniu alebo prehlbovaniu závislosti od neeurópskych aktérov, a to na vytváranie spôsobilostí alebo ich nasadzovanie;

71.naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa prestali odvolávať na článok 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v snahe vyhnúť sa uplatňovaniu smernice o verejnom obstarávaní Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/81/oj). (2009/81/ES), čím sa narúša spoločný trh v oblasti obrany; vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu o transfere výrobkov obranného priemyslu Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/43/oj). a smernicu o verejnom obstarávaní v oblasti obrany, ako aj smernicu o transferoch v rámci Spoločenstva (2009/43/ES) s cieľom posilniť spoločný trh v oblasti obrany a umožniť flexibilitu, pokiaľ ide o krízové situácie, ako je tá, ktorej v súčasnosti čelíme;

72.vyzýva Komisiu, aby navrhla lepšie financovaný, strategickejší a efektívnejší nástupnícky fond Európskeho obranného fondu, ktorý bude podporovať spoločný výskum a inovácie v oblasti obrany v celom dodávateľskom reťazci, a aby stanovila podmienky na riešenie technologických výziev, ako sú pokročilé pretrvávajúce hrozby, umelá inteligencia a strojové učenie, kvantová výpočtová technika, internet vojenských vecí, bezpečnosť, útoky na dodávateľské reťazce, zneužitie nultého dňa a bezpečnosť cloudu; vyzýva na zriadenie agentúry EÚ, inšpirovanej americkou Agentúrou pre pokročilé výskumné projekty v oblasti obrany, ako súčasti Európskej obrannej agentúry, ktorá by mala výlučnú zodpovednosť za podporu výskumu v oblasti nových a prelomových technológií a disponovala by primeraným rizikovým kapitálom;

73.vyjadruje znepokojenie nad tým, že bez výrazného zvýšenia investícií do obrany sa nedosiahnu bezpečnostné a obranné ciele EÚ, a to tak z hľadiska vojenskej podpory Ukrajiny, ako aj z hľadiska zlepšenia našej spoločnej bezpečnosti; poukazuje na skutočnosť, že v prípade nepripravenosti na najextrémnejšie vojenské nepredvídané udalosti by boli náklady vyššie ako sú náklady, ktoré si vyžaduje rozhodná pripravenosť EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pracovali a dohodli sa na konkrétnych spôsoboch a prostriedkoch na dosiahnutie krátkodobého až dlhodobého výrazného zvýšenia verejných a súkromných investícií do obrany a bezpečnosti;

74.domnieva sa, že v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ budú musieť výdavkové riadky na obranu odrážať novú prioritu „pripravenosť na najextrémnejšie vojenské nepredvídané udalosti“;

75.trvá na tom, že pokiaľ ide o naliehavé potreby, nemožno čakať na budúci viacročný finančný rámec; trvá na tom, že je potrebné bezodkladne preskúmať inovatívne riešenia na nájdenie dodatočného financovania, ako sú investície do sektora obrany, uľahčenie a urýchlenie presmerovania finančných prostriedkov z jedného projektu na druhý a preskúmanie možnosti úpravy kritérií financovania EÚ tak, aby bezpečnostné kritériá dostali pri prideľovaní finančných prostriedkov novú váhu;

76.víta päťbodový plán ReArm Europe, ktorý 4. marca 2025 navrhla predsedníčka Komisie;

77.rozhodne podporuje myšlienku, že členské štáty EÚ musia zvýšiť financovanie svojej obrany a bezpečnosti na novú úroveň; konštatuje, že niektoré členské štáty už zvýšili svoje výdavky na obranu na 5 % HDP;

78.víta návrhy uvedené v nedávnej Niinistöovej správe, pokiaľ ide o financovanie európskej obrany; podporuje zriadenie nástroja na obranu Európy a nástroja na zabezpečenie Európy; rovnako víta a podporuje návrh na vytvorenie programu investičných záruk podľa vzoru InvestEU s otvorenou štruktúrou s cieľom podnietiť investície súkromného sektora a vydať „európsku normu pre dlhopisy v oblasti pripravenosti“;

79.zastáva názor, že národné plány obnovy a odolnosti by sa mali zmeniť tak, aby umožňovali nové financovanie obrany; požaduje, aby tieto investície riešili aj slabé miesta vo vojenských spôsobilostiach a v sociálnej štruktúre, čo by nám umožnilo bojovať proti všetkým hrozbám pre naše hodnoty, sociálny model, bezpečnosť a obranu;

80.naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporili zriadenie banky pre obranu, bezpečnosť a odolnosť, ktorá by slúžila ako multilaterálna úverová inštitúcia určená na poskytovanie dlhodobých pôžičiek s nízkym úrokom, ktoré môžu podporiť kľúčové priority národnej bezpečnosti, ako je opätovné zbrojenie, modernizácia obrany, úsilie o obnovu na Ukrajine a spätné odkúpenie kritickej infraštruktúry, ktorá je v súčasnosti vo vlastníctve nepriateľských krajín mimo EÚ;

81.žiada, aby sa preskúmal systém európskych obranných dlhopisov na financovanie rozsiahlych vojenských investícií vopred; podobne žiada, aby sa preskúmalo využitie nevyužitých „koronadlhopisov“ pre obranné nástroje s cieľom doplniť plán Komisie ReArm Europe, pretože EÚ v súčasnosti naliehavo potrebuje posilniť bezpečnosť a obranu, aby mohla chrániť svojich občanov, obnoviť odstrašujúci účinok a podporiť svojich spojencov, predovšetkým Ukrajinu;

82.v súlade s plánom Komisie ReArm Europe opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej investičnej banke (EIB) a ďalším medzinárodným finančným inštitúciám a súkromným bankám v Európe, aby aktívnejšie investovali do európskeho obranného priemyslu; vyzýva najmä na urýchlenú revíziu úverovej politiky EIB a okamžitú flexibilitu s cieľom odstrániť súčasné obmedzenia financovania obrany a na preskúmanie možnosti vydávania účelovo viazaných dlhopisov na financovanie projektov v oblasti bezpečnosti a obrany;

83.vyzýva predsedu Európskej rady Antónia Costu, aby na základe záverov bielej knihy okamžite zvolal zasadnutie Európskej rady, aby sa vedúci predstavitelia EÚ mohli dohodnúť na okamžitých a ďalekosiahlych rozhodnutiach týkajúcich sa realizácie európskej obrannej únie, ako sa stanovuje v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ, a rozpracovať opatrenia uvedené v bielej knihe;

84.víta výsledky mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2025 a žiada členské štáty, aby počas nadchádzajúceho marcového zasadnutia Rady konali rozhodne;

85.zdôrazňuje potrebu posilniť naše partnerstvo s podobne zmýšľajúcimi krajinami, najmä s európskymi krajinami, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko; vyzýva na uzavretie širokého bezpečnostného paktu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorý by zahŕňal aj kľúčové témy, ako je energetika, migrácia a kritické nerastné suroviny; poukazuje na pridanú hodnotu posilňovania našich vzťahov s globálnymi partnermi, ako sú USA, Japonsko a Austrália;

86.vyzýva na posilnenú spoluprácu s krajinami západného Balkánu v oblasti obranného priemyslu; zdôrazňuje, že krajiny západného Balkánu majú významné odborné znalosti v obrannom priemysle a že EÚ by mala zvážiť obstarávanie vojenského vybavenia z krajín západného Balkánu; zdôrazňuje, že tento prístup by pomohol posilniť spojenectvo krajín západného Balkánu s EÚ;

87.domnieva sa, že sa musí vynaložiť všetko úsilie na zachovanie a, ak je to možné, posilnenie transatlantickej spolupráce vo všetkých oblastiach vojenského a obranného odvetvia, a pripomína potrebu podporovať európsku obranu a rozvíjať suverenitu;

88.konštatuje, že uvedenými skutočnosťami nie je dotknutá osobitná povaha bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov;

89.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Európskej rade, Rade, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Komisie, predsedníčke Komisie a príslušným komisárom, agentúram EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a vládam a parlamentom členských štátov.