1.zdôrazňuje, že jeho uznesenia o vykonávaní SZBP sú kľúčovým prvkom jeho príspevku k tvorbe zahraničnej politiky EÚ; zdôrazňuje, že tieto uznesenia poukazujú na praktické dôsledky posilneného práva na kontrolu v oblasti zahraničnej politiky, ktoré Európskemu parlamentu udeľuje Lisabonská zmluva; pripomína, že uznesenie z roku 2024 je prvým svojho druhu v tomto volebnom období a jeho cieľom je slúžiť ako usmernenie pre budúcu výkonnú moc EÚ pri stanovovaní priorít zahraničnej politiky na ďalšie volebné obdobie; zdôrazňuje, že v čoraz nestabilnejšom medzinárodnom prostredí musí EÚ súčasne riešiť mnohé výzvy v oblasti zahraničnej politiky, ktoré ju priamo a nepriamo ovplyvňujú, ako sú prebiehajúca ruská útočná vojna proti Ukrajine, konflikty na Blízkom východe, rastúca konkurencia veľkých mocností, neustále pokusy o oslabenie multilaterálneho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a zvýšené prepojenie zahraničných a vnútorných kríz; je pevne presvedčený, že na to, aby EÚ zostala významným aktérom na medzinárodnej scéne, musí vykonávať rozhodnú, disciplinovanú a asertívnu zahraničnú politiku, ktorá spĺňa vlastné strategické ciele EÚ a naďalej vymedzuje, presadzuje a obhajuje svoje záujmy vo svete; pripomína, že EÚ by sa vo svojej vonkajšej činnosti mala riadiť hodnotami a zásadami zakotvenými v článku 2, článku 3 ods. 5 a článku 21 Zmluvy o EÚ, ktoré inšpirovali vytvorenie, rozvoj a rozširovanie EÚ, okrem iného zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti a zásad rovnosti a solidarity; ďalej sa domnieva, že SZBP by mala zabezpečiť vykonávanie Agendy 2030 OSN a cieľov udržateľného rozvoja;

2.zdôrazňuje, že základné zásady SZBP EÚ sú zakotvené v neochvejnom záväzku EÚ voči multilaterálnemu medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, ktorý je zakotvený v Charte OSN, a v tom, že EÚ jasne uprednostňuje mierovú a diplomatickú spoluprácu medzi všetkými svojimi členskými štátmi; nabáda všetky strany, aby riešili spory prostredníctvom dialógu so vzájomným rešpektovaním medzinárodného práva, zvrchovanosti a územnej celistvosti; opätovne potvrdzuje svoje odhodlanie napredovať v celosvetovom mieri a stabilite podporou diplomatických iniciatív zameraných na predchádzanie konfliktom a riešenie sporov, ktoré podporujú medzinárodnú spoluprácu v kľúčových globálnych výzvach, ako sú zmena klímy, ľudské práva a udržateľný hospodársky rozvoj; vyzýva na prebiehajúce partnerstvá s medzinárodnými aktérmi s cieľom zabezpečiť účinnosť celosvetového úsilia o udržiavanie a budovanie mieru;

3.konštatuje, že správa bola Európskemu parlamentu predložená 20. júna 2024; pripomína, že správa by mala mať výhľadový charakter; sa nižšie vyjadruje k viacerým zmenám, ktoré PK/VP zdôraznil vo svojej správe;

4.víta najmä:–miestne a dynamické občianske spoločnosti v krajinách zapojených do procesu rozširovania, ktoré zohrávajú konštruktívnu úlohu v integračných procesoch EÚ, pričom zdôrazňuje, že občianska spoločnosť má zásadný význam pre podporu demokracie a pluralizmu a podporu dobrej správy vecí verejných, ako aj sociálneho pokroku, a že krajiny zapojené do procesu rozširovania by mali poskytnúť priestor a vhodný rámec spolupráce, aby sa zabezpečilo ich zmysluplné zapojenie;–úspešné dokončenie procesu preverovania Albánska na konci roka 2023 a otvorenie prvého bloku rokovacích kapitol o základných otázkach a vonkajších vzťahoch (blok 6) v roku 2024; víta ambíciu Albánska čo najskôr uzavrieť prístupové rokovania; zdôrazňuje, že treba ďalej zintenzívniť reformy s cieľom riešiť pretrvávajúce nedostatky týkajúce sa základných prvkov, najmä právneho štátu, boja proti korupcii a proti organizovanému zločinu; varuje pred narúšaním práce nezávislých inštitúcií, ako je Osobitný útvar boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti (SPAK); zdôrazňuje význam životaschopného politického pluralizmu a konkurencieschopnej opozície a vyzýva na dialóg a konštruktívnu spoluprácu medzi väčšinou a opozíciou s cieľom prekonať silnú politickú polarizáciu v krajine a podporiť inkluzívne demokratické procesy, ktoré rešpektujú všetky strany vrátane gréckej, rómskej a egyptskej menšiny v krajine; oceňuje dôsledné a úplné zosúladenie krajiny so zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ vrátane reštriktívnych opatrení EÚ voči Rusku a Bielorusku;–rozhodnutie o otvorení prístupových rokovaní s Bosnou a Hercegovinou; nabáda orgány, aby uskutočnili všetky príslušné kroky stanovené v odporúčaní Komisie z 12. októbra 2022; naliehavo vyzýva politických lídrov krajiny, aby vykonali rozsiahly súbor reforiem vrátane volebných reforiem v súlade s rozhodnutiami vnútroštátnych a medzinárodných súdov s cieľom zabezpečiť zásady rovnosti a nediskriminácie pre všetkých občanov a štátotvorné národy, ako je zakotvené v jej ústave, a pri plnom rešpektovaní rozsudkov vnútroštátnych a medzinárodných súdov vrátane všetkých rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcich sa Bosny a Hercegoviny; odsudzuje opakujúcu sa štvavú rétoriku a separatistické zákony a politiky zo strany vedenia Republiky srbskej vrátane osláv neústavného Dňa Republiky srbskej, ktoré sa konali 9. januára 2025; vyzýva členské štáty a zástupcov medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine, aby presadzovali a podporovali vykonávanie týchto rozsudkov; berie na vedomie rozsudok súdu Bosny a Hercegoviny vo veci Milorada Dodika z 26. februára 2025 a odsudzuje jeho bezprecedentné útoky na inštitúcie Bosny a Hercegoviny spolu s vedením Srbskej republiky a zastrašovanie opozície v Srbskej republike; opakovane požaduje cielené sankcie voči destabilizujúcim aktérom v Bosne a Hercegovine, najmä voči Miloradovi Dodikovi, ako aj ďalším vysokopostaveným úradníkom Republiky srbskej a srbským úradníkom, ktorí poskytujú politickú a materiálnu podporu separatistickým politikám; schvaľuje vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho z 10. marca 2025 v Sarajeve a vyzýva na dialóg medzi všetkými stranami s cieľom zabezpečiť stabilitu v krajine; vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, že tieto sankcie bude môcť prijať Rada, a aby ich uložili na bilaterálnej úrovni alebo na základe dohody s ostatnými členskými štátmi, ak ich prijatie v Rade nebude možné; víta dosiahnutú dohodu o predĺžení mandátu ozbrojených síl EÚ v Bosne a Hercegovine v rámci operácie Althea do novembra 2025 a pripomína, že táto misia stále zohráva kľúčovú úlohu v oblasti bezpečnosti a stability Bosny a Hercegoviny; víta príchod rezervných síl operácie EUFOR Althea; naliehavo vyzýva vojenskú misiu EÚ, aby aktívne predchádzala nezákonným pochodom a iným provokáciám, ako aj hrozbám voči všetkým, ktorí pracujú na pomoci obetiam genocídy a investujú do medzietnického zmierenia a mierovej budúcnosti krajiny; vyzýva na nastolenie bezpečnosti v pamätnom centre Srebrenica-Potočari;–pokrok v dialógu medzi Belehradom a Prištinou, najmä v oblastiach slobody pohybu a energetiky; vyzýva Kosovo a Srbsko, aby sa nepretržite zapájali do tohto dialógu v dobrej viere a v duchu kompromisu s cieľom dosiahnuť komplexnú a právne záväznú dohodu o normalizácii svojich vzťahov na základe vzájomného uznania a v súlade s medzinárodným právom a bez ďalšieho odkladu; v tomto kontexte vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom, pokiaľ ide o realizáciu cesty k normalizácii, a žiada, aby sa vložilo úsilie a kapacity do dialógu sprostredkovaného EÚ; zaväzuje sa úzko spolupracovať s odchádzajúcim, ako aj s nastupujúcim osobitným zástupcom EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou a pre iné regionálne otázky západného Balkánu; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby využila nové funkčné obdobie Komisie na prekonanie patovej situácie a dala nový impulz dialógu a predložila nový, inovačný a vyvážený prístup k mediácii;–správu o rozšírení o Srbsku za rok 2024, ktorú Komisia predložila 31. októbra 2024; opakuje svoju pozíciu, že prístupové rokovania so Srbskom by mali napredovať len vtedy, ak sa krajina zosúladí so sankciami EÚ voči Rusku a dosiahne významný pokrok v reformách súvisiacich s EÚ, najmä v oblasti základných zásad; pripomína srbským orgánom, že riadne fungovanie demokratických inštitúcií tvorí ústredný prvok procesu pristúpenia Srbska k EÚ a metodiky pristúpenia k EÚ; v tejto súvislosti pripomína svoju pozíciu, že srbské parlamentné a miestne voľby, ktoré sa konali 17. decembra 2023, sa odchýlili od medzinárodných noriem a záväzkov Srbska k slobodným a spravodlivým voľbám; opakuje vážne znepokojenie nad týmito nezrovnalosťami a celkovým volebným prostredím, ktoré sú pod úrovňou štandardov očakávaných od kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ; vyzýva politické vedenie Srbska, aby zabezpečilo konštruktívny a inkluzívny dialóg v celom politickom spektre a uskutočnilo potrebné reformy, aby Srbsko mohlo napredovať na ceste k pristúpeniu k EÚ; pozorne sleduje veľkú mobilizáciu študentov, ku ktorej sa pripojili ďalšie skupiny občanov po tragickom incidente na železničnej stanici Novi Sad; pripomína, že sloboda zhromažďovania je základným právom a presadzuje politiku nulovej tolerancie voči násiliu voči pokojným demonštrantom; odsudzuje hlásené prípady šikanóznych útokov na novinárov, ľudskoprávnych aktivistov a organizácie občianskej spoločnosti a ich digitálneho sledovania a obťažovania v Srbsku, z ktorých posledným bola policajná razia v štyroch popredných organizáciách občianskej spoločnosti z 25. februára 2025, údajne v súvislosti so zneužívaním finančných prostriedkov poskytnutých agentúrou USAID; vyzýva na dôkladné, nestranné a rýchle vyšetrenie obvinení z násilia voči demonštrantom a z nesprávneho postupu polície počas demonštrácií; vyjadruje solidaritu s účastníkmi pokojných demonštrácií, najmä s účastníkmi demonštrácie z 15. marca 2025, ktorá je najväčším masovým protestom v modernej histórii Srbska; vyjadruje poľutovanie nad zmierlivým prístupom Komisie k Srbsku napriek jeho dlhoročnému obmedzovaniu právneho štátu, demokracie a základných práv, ako aj nad jeho destabilizačným vplyvom na celý región; naliehavo vyzýva Komisiu, a to aj na najvyššej úrovni, aby voči Srbsku používala jasnejší jazyk a aby dôsledne riešila jeho závažné nedostatky, nedostatočný pokrok a dokonca zhoršenie situácie, čím sa zachovajú základné hodnoty EÚ;–žiadosť Kosova o členstvo v EÚ a správu o Kosove za rok 2024 a opätovne vyzýva členské štáty v Európskej rade, aby poverili Komisiu predložením dotazníka a predložením stanoviska k opodstatnenosti žiadosti krajiny; pripomína, že žiadosť Kosova o to, aby bolo považované za kandidátsku krajinu, sa bude posudzovať na základe jeho vlastných zásluh a jeho úspechov pri plnení kodanských kritérií pre členstvo v EÚ; víta však zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Kosova; vyjadruje poľutovanie nad reštriktívnymi opatreniami uvalenými Radou voči Kosovu a vyzýva na ich okamžité zrušenie, ako to navrhla PK/VP;–pokrok, ktorý Čierna Hora dosiahla pri plnení predbežných kritérií stanovených v kapitolách 23 a 24 acquis EÚ; nabáda krajinu, aby ďalej dosahovala pokrok v oblasti reforiem súvisiacich s EÚ a urýchlene ich vykonávala; vyjadruje však znepokojenie nad kontroverznými myšlienkami o legislatívnych návrhoch o občianstve a zahraničných agentoch, o ktorých sa hovorí na verejnosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby nová vláda bola schopná a odhodlaná pokračovať v reformách súvisiacich s EÚ a udržať Čiernu Horu pevne na strategickej ceste do EÚ; očakáva, že krajina začne uzatvárať kapitoly v rámci prístupových rokovaní a bude pripravená vstúpiť do EÚ počas najbližších rokov;–úspešné dokončenie procesu preverovania Severného Macedónska na konci roka 2023; naliehavo vyzýva vládu Severného Macedónska, aby dosiahla hmatateľné výsledky pri plnení svojich povinností vyplývajúcich z rokovacieho rámca EÚ a záverov zasadnutia Európskej rady z 18. júla 2022 vrátane príslušných ústavných zmien v súlade so záväzkami krajiny;–úspešné obnovenie dialógu o SZBP medzi EÚ a jej partnermi na západnom Balkáne a význam týchto partnerstiev pre mier a bezpečnosť; pripomína, že rozširovanie EÚ je geostrategickou investíciou, ktorá si vyžaduje záväzok tak zo strany EÚ, ako aj zo strany krajín zapojených do procesu rozširovania na ceste k pristúpeniu; v tejto súvislosti pripomína, že sú naďalej potrebné reformy v oblasti právneho štátu, základných práv a verejnej správy a súlad so SZBP, aj to aj pokiaľ ide o sankcie a vízovú politiku EÚ; okrem toho zdôrazňuje hrozby, ktoré predstavuje škodlivé zahraničné zasahovanie v regióne, a zdôrazňuje význam boja proti dezinformáciám s cieľom obmedziť protizápadnú a rozdeľujúcu rétoriku, ktorej cieľom je využívať a prehlbovať etnické napätie v regióne; varuje pred spoluprácou so systémovými rivalmi EÚ, ktorá by mohla ohroziť prosperujúcu, udržateľnú a bezpečnú budúcnosť, ktorú ponúka pristúpenie k EÚ; v tejto súvislosti pripomína pridanú hodnotu investícií EÚ v rámci Nástroja predvstupovej pomoci III, novovytvoreného Nástroja na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán a Investičného rámca pre západný Balkán; vyzýva krajiny západného Balkánu, aby využili všetky dostupné zdroje na podporu ich zosúladenia s acquis EÚ; vyzýva komisára pre rozširovanie, aby zviditeľnil pôsobenie EÚ na Balkáne;–rozhodnutie začať prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom; oceňuje, že miera zosúladenia Moldavska so SZBP sa výrazne zvýšila z 54 % v roku 2022 na 86 % v roku 2024 a podnecuje Ukrajinu a Moldavsko, aby pokračovali v tomto pozitívnom trende smerom k úplnému zosúladeniu; vyzýva na urýchlenie procesu preverovania a včasné usporiadanie následných medzivládnych konferencií;–rozhodnutie Arménska pozastaviť svoju účasť v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, ukončiť všetky platby do jej rozpočtu v roku 2024 a usilovať sa o spoľahlivejšiu bezpečnostnú architektúru, po tom, čo Rusko nepomohlo Arménsku brániť sa proti vojenskej agresii Azerbajdžanu; podporuje oficiálnu žiadosť Arménska, aby Ruská federácia stiahla príslušníkov pohraničnej stráže Federálnej bezpečnostnej služby z jeho medzinárodného letiska a z arménsko-iránskej hranice; víta pravidelné stretnutia v rámci politického a bezpečnostného dialógu medzi EÚ a Arménskom a zasadnutia Rady pre partnerstvo medzi EÚ a Arménskom a oceňuje rozhodnutie prijať opatrenia pomoci v rámci EPF na podporu arménskych ozbrojených síl 13. júna a 22. júla 2024;–úspešné ukončenie rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom o úplnom znení návrhu dohody o mieri a nadviazaní medzištátnych vzťahov; vyjadruje Arménsku uznanie za to, že pripravilo pôdu pre finalizáciu znenia, a naliehavo vyzýva azerbajdžanské vedenie, aby v dobrej viere podpísalo a vykonávalo mierovú dohodu, ako sa dohodlo počas rokovaní; nabáda na ďalší pokrok v rámci procesu vymedzenia hraníc medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý viedol k dohode na viacerých úsekoch hranice a k otvoreniu regionálnych komunikácií na základe zvrchovanosti a jurisdikcie oboch krajín a k reciprocite a rovnosti ako kľúčovému opatreniu na odblokovanie regionálneho rozvoja, posilnenie prepojenosti a podporu udržateľného mieru a prosperity, ako aj na uľahčenie zmierenia medzi komunitami na základe intenzívnejších medziľudských kontaktov; opätovne potvrdzuje svoju podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Arménska aj Azerbajdžanu a dôrazne podporuje normalizáciu ich vzťahov na základe zásad vzájomného uznávania územnej celistvosti a neporušiteľnosti hraníc v súlade s Vyhlásením z Almaty z roku 1991; opakuje svoju požiadavku na stiahnutie azerbajdžanských jednotiek z celého zvrchovaného územia Arménska a na prepustenie 23 zostávajúcich arménskych rukojemníkov;–činnosti civilnej misie Európskej únie v Arménsku (EUMA) v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ktorá prispieva k bezpečnosti v regióne tým, že podstatne znižuje počet incidentov v oblastiach zasiahnutých konfliktom a pohraničných oblastiach a obmedzuje riziká pre obyvateľstvo žijúce v týchto oblastiach; víta pomoc Arménska pri činnostiach EUMA na jeho území; vyjadruje uznanie Rade za rozhodnutie zvýšiť počet nasadených pozorovateľov, posilniť kapacitu misie a predĺžiť časový rámec jej nasadenia; vyzýva na ďalšie rozšírenie a prítomnosť v regióne; vyzýva Komisiu, aby Arménsku poskytla podporu pri odmínovaní;–pokračujúcu prácu ESVČ na riešení problému zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania (FIMI) a boji proti nim pomocou súboru nástrojov FIMI EÚ a zriadenia pracovných skupín STRATCOM v úzkej spolupráci s členskými štátmi, medzinárodnými partnermi, občianskou spoločnosťou a inými príslušnými zainteresovanými stranami; pripomína svoju výzvu na podporu nepretržitého toku spravodajských informácií z členských štátov do ESVČ o problémoch v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ku ktorým dochádza mimo EÚ; v tejto súvislosti požaduje posilnenie EU INTCEN, centra ESVČ pre reakcie na krízy a Satelitného centra EÚ zvýšením ich personálu, finančných zdrojov, ako aj spôsobilostí;–víta návrh PK/VP o protikorupčnom sankčnom režime, ktorý by EÚ umožnil zamerať sa na závažné korupčné činy na celom svete; žiada Radu o jeho urýchlené prijatie;

5.odsudzuje najmä:–prebiehajúcu nezákonnú a neospravedlniteľnú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a čoraz častejšie ruské útoky na civilné ciele a civilnú infraštruktúru na Ukrajine; žiada, aby Rusko a jeho zástupné sily ukončili všetky vojenské operácie a aby Ruská federácia okamžite a bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky a vybavenie z Ukrajiny a ktorejkoľvek inej krajiny, ktorej územie alebo jeho časti nezákonne okupuje; opakuje svoju politiku, že neuznáva územia Ukrajiny dočasne okupované Ruskom, okrem iného vrátane Krymského polostrova; odsudzuje všetky hybridné útoky Ruska na Ukrajine a dôrazne odmieta šírenie ruskej propagandy o vojne na Ukrajine;–úlohu nezákonného režimu Alexandra Lukašenka pri povolení toho, aby krajina slúžila ako vojenská základňa Ruska, praktickom odovzdaní štátnej suverenity Kremľu pri súčasnom brutálnom útlaku bieloruského ľudu s cieľom udržať sa pri moci v Bielorusku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pred zinscenovanými voľbami 26. januára 2025 došlo k závažnému porušovaniu ľudských práv; je znepokojený inštrumentalizáciou migrácie zo strany Putinovho a Lukašenkovho režimu, najmä vzhľadom na prílev tisícov migrantov do Poľska, Litvy a Lotyšska, ktorý Rusko a Bielorusko organizujú s cieľom vynútiť ich vstup do EÚ; vyjadruje poľutovanie nad politickou inštrumentalizáciou migrácie Putinovým režimom, ktorá viedla k uzavretiu fínskej hranice s Ruskom;–nelegálne zapojenie Severnej Kórey do ruskej útočnej vojny proti Ukrajine zaslaním vojenského vybavenia a munície do Ruska, ako aj vyslaním tisícov vojakov do bojov vo vojne proti Ukrajine;–pokračujúce testovanie zbraní Severnou Kóreou a vývoj jej jadrového programu v rozpore s rezolúciou OSN, čím sa ešte viac stupňuje napätie v indicko-tichomorskom regióne; vyzýva Severnú Kóreu, aby úplne, overiteľne a nezvratne zastavila svoje programy v oblasti zbraní hromadného ničenia a balistických rakiet; naliehavo vyzýva Severnú Kóreu, aby zastavila pokračujúce zločiny proti ľudskosti a uskutočnila reformný proces, v rámci ktorého sa budú dodržiavať a chrániť všetky ľudské práva;–narastajúce škodlivé činnosti, zasahovanie a hybridnú vojnu, ktoré Ruská federácia, jej inštitúcie a zástupcovia nasadzujú s úmyslom narušiť a rozvrátiť demokratickú stabilitu a zvrchovanosť Gruzínska a Moldavskej republiky, a najmä nedávneho zasahovania do ústavného referenda o pristúpení k EÚ a do prezidentských volieb;–útok na kosovských policajtov zo strany dobre organizovaných srbských príslušníkov polovojenských síl v obci Banjska/Banjskë na severe Kosova 24. septembra 2023, ktorého výsledkom bola smrť kosovského policajta Afrima Bunjakua a zranenie ďalších dvoch kosovských policajtov; odsudzuje ohavný teroristický útok na kritickú infraštruktúru v blízkosti mesta Zubin Potok; zdôrazňuje, že páchatelia týchto poľutovaniahodných útokov musia byť bezodkladne vzatí na zodpovednosť a postavení pred súd;–pokračujúcu okupáciu 37 % územia Cypru, ktorý je členským štátom EÚ, Tureckom ako členom NATO, ktorá je podľa medzinárodného práva nezákonná;–brutálne a nerozlišujúce teroristické útoky, ktoré Hamas spáchal v Izraeli 7. októbra 2023 a ktoré vyvolali vojenskú reakciu Izraela a konflikt v Gaze, ktorý má zničujúci dosah na civilistov a spôsobil katastrofálnu humanitárnu situáciu;–skutočnosť, že Hamas zajal a stále zadržiava nevinných ľudí vrátane žien a detí ako rukojemníkov, a vyzýva na bezpodmienečné a okamžité prepustenie rukojemníkov;–úmyselné a škodlivé zhoršovanie mimoriadne napätej situácie prostredníctvom opakovaných útokov proti Izraelu od 7. októbra 2023 zo strany štátnych a neštátnych aktérov v regióne, pričom hlavným podnecovateľom je Irán a Husíovia v Jemene a Hizballáh v Libanone patria medzi jeho zástupcov;–trvalé nedodržiavanie zo strany Iránu právnych záväzkov v oblasti ochranných opatrení vyplývajúce z Dohody o komplexných bezpečnostných zárukách a zo záväzkov podľa Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), ďalej odsudzuje pokračovanie jeho jadrového programu, pre ktoré neexistuje žiadne dôveryhodné civilné opodstatnenie, a destabilizáciu Blízkeho východu aj prostredníctvom zástupcov, ako sú útoky na Izrael a sponzorovanie terorizmu a občianskych konfliktov; útoky, ktoré v rámci EÚ spáchali alebo sa o ne pokúsili teroristické organizácie a siete pridružené k Iránu;–neoprávnené zadržiavanie európskych občanov v Iráne, popravu európskeho občana s dvojitou nemecko-iránskou štátnou príslušnosťou Jamshida Sharmahda 29. októbra 2024 a brutálny útlak iránskeho ľudu, najmä žien; opakuje svoju neochvejnú podporu iránskym ženám, ktoré sú dva roky po brutálnom potlačení hnutia Ženy, život, sloboda stále vystavované hrubému porušovaniu svojich základných práv; naliehavo vyzýva PK/VP, aby urobila všetko pre oslobodenie týchto občanov a ukončenie praxe rukojemníckej diplomacie Iránu, pri ktorej sú zadržiavaní zahraniční civilisti a štátni príslušníci s dvojitým občianstvom, vrátane nabádania členských štátov, aby odporučili svojim občanom zdržať sa cestovania do Iránu;–rastúcu vojenskú spoluprácu medzi Iránom a Ruskom, najmä zámer podpísať zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve, a poskytovanie bezpilotných vzdušných prostriedkov a balistických rakiet z Iránu Rusku na použitie proti Ukrajine a jej ľudu;–nedávne prijatie tzv. zákona o podpore cnosti a prevencii neresti v Afganistane, ako aj systematické porušovanie ľudských práv a základných slobôd, najmä extrémny výklad práva šaría, podľa ktorého sú ženy vylúčené z verejného života, zakazuje sa im pracovať, bráni sa im v prístupe na verejné miesta bez sprievodu mužského príbuzného a k vzdelávaniu vo vyšších ročníkoch, ako je 6. ročník, čo sa v podstate rovná rodovému apartheidu; žiada afganské de facto orgány, aby zrušili všetky rodovo motivované obmedzenia týkajúce sa žien, a zdôrazňuje, že to musí byť kľúčovou podmienkou akejkoľvek spolupráce medzinárodného spoločenstva s Talibanom; trvá na udržiavaní spolupráce s Talibanom za prísnych podmienok na základe piatich kritérií stanovených Radou pre spoluprácu s de facto orgánmi krajiny a na vyvodení zodpovednosti voči páchateľom tohto závažného porušovania práv dievčat a žien vrátane uvalenia reštriktívnych opatrení;–rastúci rozsah a intenzitu operácií vrátane kybernetických útokov a zahraničného manipulovania s informáciami zo strany čínskej vlády, ako aj plavidiel a lietadiel, ktoré sa usilujú zastrašiť susedov Číny, narúšajú mier a stabilitu v Taiwanskom prielive a okolitých medzinárodných vodách a bránia právam všetkých ostatných strán na slobodu plavby; dôrazne odsudzuje vyhlásenia čínskeho prezidenta, že Čínska ľudová republika sa nikdy nezriekne práva používať silu vo vzťahu k Taiwanu, a trvá na tom, že používanie donucovacích opatrení na dosiahnutie zjednotenia je v rozpore s medzinárodným právom;–systém nútenej práce pod vedením vlády a pretrvávajúce porušovanie ľudských práv, najmä systematické represie voči Ujgurom v provincii Sin-ťiang; so znepokojením vníma intenzívny zásah proti etnickým menšinám v Tibete, Hongkongu a Macau a nadnárodné represie voči čínskym disidentom, ako aj pretrvávajúcu prítomnosť príslušníkov čínskej polície na území EÚ; vzal na vedomie a odsudzuje skutočnosť, že Čínska ľudová republika (ČĽR) nevykonala odporúčania Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR); žiada ČĽR, aby umožnila OHCHR nezávislý prístup do Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang, a vyzýva OHCHR, aby poskytol komplexné aktuálne informácie o situácii a akčný plán na vyvodenie zodpovednosti voči ČĽR; vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby pozastavili zmluvy o vydávaní s Hongkongom a ČĽR a aby chránili osoby, ktoré sú obťažované a prenasledované;–zhoršenie stability v regióne Sahel, ktoré ešte zhoršili početné vojenské prevraty v regióne v posledných rokoch; pripomína, že stabilita v regióne Sahel má priamy vplyv na bezpečnosť vonkajších hraníc Európy, ako aj na riadenie migračných tokov z afrického kontinentu; zdôrazňuje, že EÚ by mala urýchlene preskúmať svoju regionálnu stratégiu pre Sahel;–štátne prevraty v Burkine Faso a Nigeri, kde bol zadržaný prezident Bazoum a pozastavená platnosť ústavy; je stále viac znepokojený rozhodnutím vojenských režimov v strednej časti regiónu Sahel v Burkine Faso, Mali a Nigeri opustiť Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), v dôsledku čoho sa ECOWAS ocitlo v hlbokej politickej kríze; okrem toho odsudzuje fyzický útok na poslanca parlamentu ECOWAS a ďalších účastníkov oficiálne ohláseného opozičného zhromaždenia v Lomé 29. septembra 2024; vyzýva togské orgány, aby zabezpečili presadzovanie a ochranu základných zásad ľudských práv a práv národov zakotvených v článku 4 revidovanej zmluvy ECOWAS, ako sú právo na pokojné zhromažďovanie a sloboda združovania, viery a prejavu; vyzýva orgány ECOWAS a jeho členské štáty, aby podporovali úsilie potrebné na ochranu zásad Africkej charty ľudských práv a práv národov v celom subregióne; berie na vedomie de facto ukončenie vojenskej partnerskej misie Európskej únie v Nigeri (EUMPM Niger) a misie v rámci SBOP v Nigeri (EUCAP Sahel Niger) a neobnovenie vojenskej misie Európskej únie na podporu výcviku ozbrojených síl Mali (EUTM); so znepokojením konštatuje, že Rusko zintenzívnilo rozvoj medzištátnych vzťahov a iniciatív spolupráce s africkými štátmi prostredníctvom vojenskej spolupráce a záväzku spolupracovať na rozvoji jadrovej energie; odsudzuje nárast teroristických útokov a veľké straty civilistov v regióne Sahel, ako aj prítomnosť a predátorské aktivity ruských polovojenských zoskupení, ktoré viedli k vysídleniu obyvateľstva a prílevu utečencov, a to aj v dôsledku nestability v regióne; odsudzuje skutočnosť, že voľný priestor, ktorý zanechali príslušníci mierových jednotiek OSN oblasť, zaplnili žoldnieri Wagnerovej skupiny, ruská a turecká armáda, ktorých priemysel dodáva zbrane do hlavných miest Sahelu;–občiansku vojnu v Sudáne, ničivé dôsledky pre civilné obyvateľstvo, zverstvá spáchané na nich, a najmä odsúdeniahodné rozsiahle využívanie znásilnenia ako vojnovej zbrane;–taktické a technické obmedzenia na poslednú chvíľu, ktoré uvalili orgány Konžskej demokratickej republiky (KDR), ktoré zabránili volebnej pozorovateľskej misii EÚ monitorovať prezidentské voľby; odsudzuje násilie páchané vzbúreneckým hnutím M23 podporovaným z Rwandy, ktoré destabilizuje východnú časť KDR; požaduje preskúmanie stratégie EÚ pre oblasť Veľkých jazier;–autoritársky režim Daniela Ortegu a Rosario Murillovej, ktorí systematicky rozvracajú demokratické štruktúry Nikaraguy; pripomína, že režim v Nikarague udržiava pevné väzby s inými autokraciami, ako sú Irán, Venezuela a Kuba; odsudzuje systematické porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťa kubánsky režim; dôrazne odsudzuje a plne odmieta volebný podvod zinscenovaný režimom vo Venezuele a žiada Madurovu vládu, aby skoncovala s politikou represií a útokov proti občianskej spoločnosti a opozícii; pripomína, že 19. septembra 2024 Európsky parlament uznal Edmunda Gonzáleza Urrutiu za legitímneho a demokraticky zvoleného prezidenta Venezuely a Maríu Corinu Machadovú za vedúcu predstaviteľku venezuelských demokratických síl; zdôrazňuje, že rôzne demokratické štáty v regióne a na celom svete uznali Gonzáleza za zvoleného prezidenta; pripomína, že 10. januára 2025 mal zložiť prezidentský sľub; vyjadruje uspokojenie, že Európsky parlament 17. decembra 2024 udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2024 vedúcej predstaviteľke demokratických síl vo Venezuele Maríi Corine Machadovej a novozvolenému prezidentovi Edmundovi Gonzálezovi Urrutiaovi ako zástupcom všetkých Venezuelčanov, ktorí vo svojej vlasti i v zahraničí bojujú za obnovu slobody a demokracie;–zamestnávanie „kubánskej lekárskej brigády“ v niektorých európskych krajinách ako forma potláčania základných práv a slobôd a forma otroctva a nútenej práce;–riziko kolapsu štátnych štruktúr a zložitú humanitárnu situáciu na Haiti v dôsledku rastúceho násilia gangov;–skutočnosť, že ČĽR, Rusko, Irán a iné totalitné alebo autoritárske režimy využívajú manipuláciu s informáciami a škodlivé zasahovanie ako integrálne nástroje na vyvíjanie tlaku na multilaterálne inštitúcie a demokratické hodnoty a normy, na zneužívanie moci, na zvýšenie výskytu a závažnosti porušovania ľudských práv, na zúženie priestoru pre občiansku spoločnosť, nezávislé médiá a demokratické opozičné hnutia, na šírenie protizápadných dezinformácií a prostredníctvom rôznych foriem nadnárodnej represie na zastrašovanie a obmedzovanie priestoru pre občiansku spoločnosť, nezávislé médiá a demokratické opozičné hnutia v diaspóre;–rastúce útoky, obťažovanie, svojvoľné zadržiavanie, mučenie a zabíjanie obhajcov ľudských práv na celom svete, najmä tých, ktorí sa zasadzujú za environmentálne práva, práva domorodého obyvateľstva, práva žien, práva LGBTQI+ a protikorupčné práva; ďalej berie na vedomie čoraz sofistikovanejšiu taktiku štátnych a neštátnych subjektov vrátane digitálneho sledovania a očierňujúcich kampaní zameraných na umlčanie obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje naliehavú potrebu chrániť obhajcov ľudských práv, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri obrane demokracie a právneho štátu na celom svete; vyzýva na posilnenie mechanizmov podpory a ochrany obhajcov ľudských práv čeliacich hrozbám, obťažovaniu a násiliu, najmä tých, ktorí pôsobia vo vysokorizikových oblastiach alebo pracujú na citlivých otázkach, ako sú environmentálne práva, práva domorodého obyvateľstva a práva žien;–pokusy o obchádzanie sankcií EÚ a medzinárodných sankcií, čo považuje za priamu hrozbu pre medzinárodný poriadok založený na pravidlách;–skutočnosť, že Azerbajdžan nerešpektoval rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora zo 17. novembra 2023, v ktorom sa uvádzajú predbežné opatrenia týkajúce sa bezpečného, neobmedzeného a rýchleho návratu 100 000 etnických Arménov, ktorí utiekli z Náhorného Karabachu po vopred naplánovanom, neodôvodnenom vojenskom útoku Azerbajdžanu v septembri 2023, ktorý predstavoval etnickú čistku, ako aj odmietnutie azerbajdžanských orgánov prepustiť všetkých 23 arménskych vojnových väzňov, ktorých v súčasnosti zadržiava; zdôrazňuje potrebu podpory všetkých iniciatív a činností, ktoré by mohli viesť k nastoleniu trvalého mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom; na tento účel požaduje stiahnutie azerbajdžanských jednotiek z celého zvrchovaného územia Arménska a zároveň varuje, že akákoľvek ďalšia vojenská akcia proti Arménsku by bola neprijateľná a mala by vážne dôsledky pre partnerstvo medzi Azerbajdžanom a EÚ; zdôrazňuje, že problémy Azerbajdžanu v oblasti spojenia s jeho exklávou Nachičevan by sa mali riešiť pri plnom rešpektovaní zvrchovanosti a územnej celistvosti Arménska; opakuje svoje stanovisko, že EÚ by mala byť pripravená uvaliť sankcie na akékoľvek osoby a subjekty, ktoré ohrozujú zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Arménska; zdôrazňuje, že viacnásobné varovania Európskeho parlamentu týkajúce sa tejto situácie neviedli k žiadnej zmene postoja EÚ voči Azerbajdžanu; vyzýva EÚ, aby ukončila svoju závislosť od dovozu plynu z Azerbajdžanu; vyzýva Komisiu, aby pozastavila memorandum o porozumení z roku 2022 o strategickom partnerstve v oblasti energetiky a aby náležite konala; trvá na tom, aby sa akákoľvek budúca dohoda o partnerstve medzi EÚ a Azerbajdžanom podmienila prepustením všetkých politických väzňov a zlepšením situácie v oblasti ľudských práv v krajine; odsudzuje podvodné dodávanie ruského plynu cez Azerbajdžan a napomáhanie Ruska azerbajdžanskými orgánmi pri obchádzaní sankcií EÚ; žiada EÚ, aby ukončila všetku technickú a finančnú pomoc Azerbajdžanu, ktorá by mohla prispieť k posilneniu jeho vojenských alebo bezpečnostných spôsobilostí; vyzýva členské štáty, aby zmrazili vývoz všetkého vojenského a bezpečnostného vybavenia do Azerbajdžanu; odsudzuje opakované pokusy Azerbajdžanu očierniť a destabilizovať členské štáty, a to aj prostredníctvom tzv. skupiny iniciatívy z Baku; odsudzuje neustále sa zhoršujúcu situáciu v oblasti ľudských práv v krajine;

6.súhlasí s:–potrebou zlepšiť vzťahy s Tureckom; víta čiastočné zmiernenie napätia vo východnom Stredozemí a v Egejskom mori, avšak opakuje znepokojenie, že zahraničná politika Turecka je naďalej v rozpore s prioritami EÚ podľa SZBP; v tejto súvislosti pripomína podpísanie a uplatňovanie memoranda o porozumení medzi Tureckom a Líbyou o komplexnej bezpečnostnej a vojenskej spolupráci a o vymedzení námorných zón;–výzvou Turecku, aby pracovalo na konštruktívnom, a nie asertívnom ani agresívnom prístupe vo svojom susedstve, a to aj v Zakaukazsku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko naďalej spochybňuje zvrchovanosť a zvrchované práva členského štátu EÚ; pripomína, že proces pristúpenia Turecka k EÚ je podmienený úplným splnením kodanských kritérií a normalizáciou jeho vzťahov so všetkými členskými štátmi EÚ vrátane Cyperskej republiky; požaduje dodržiavanie štatútu nárazníkovej zóny a mandátu mierových síl OSN na Cypre; naliehavo vyzýva Turecko a vedúcich predstaviteľov cyperských Turkov, aby zastavili a zvrátili všetky takéto jednostranné činnosti a vyhli sa akýmkoľvek ďalším krokom a provokáciám; vyzýva na zapojenie sa do mierových rokovaní pod vedením OSN a na dosiahnutie skutočného pokroku v rokovaniach o urovnaní konfliktu na Cypre, pevne v dohodnutom rámci OSN, ktorý je jediným rámcom akceptovaným EÚ a medzinárodným spoločenstvom, a v súlade s právom, hodnotami a zásadami EÚ;–hodnotením, že bez zásadnej zmeny kurzu tureckej vlády a bez uznania Cyperskej republiky ako zvrchovaného štátu nemôže byť proces pristúpenia Turecka k EÚ obnovený; je znepokojený nedávnym zatknutím primátora metropolitnej samosprávy Istanbulu Ekrema İmamoğlua z Republikánskej ľudovej strany (CHP), niekoľko dní predtým, ako ho CHP vybrala za svojho kandidáta na nasledujúce prezidentské voľby, a vyjadruje poľutovanie nad trvalým prenasledovaním politickej opozície;–naliehavou potrebou, aby EÚ a turecká vláda pokročili v procese vzájomnej reflexie vrátane modernizovanej dohody o pridružení, čo by viedlo k vzájomne prospešnému, dynamickejšiemu a strategickejšiemu partnerstvu s prísnou podmienenosťou dodržiavania zásad právneho štátu, základných práv, medzinárodného práva vrátane Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve a dobrých susedských vzťahov vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú Turecko zohráva napríklad v čiernomorskom regióne, a jeho význam ako spojenca NATO;–tým, že Turecko vynakladá nedostatočné úsilie pri dosahovaní súladu so SZBP EÚ, a to aj pokiaľ ide o sankcie a boj proti obchádzaniu sankcií, ako aj s potrebou, aby Turecko úzko spolupracovalo s vyslancom pre sankcie EÚ; vyjadruje poľutovanie nad neprijateľnou solidaritou a podporou, ktorú turecký prezident verejne vyjadril teroristickej organizácii Hamas; opakuje svoje znepokojenie nad pokračujúcim zhoršovaním demokratických noriem v Turecku; pripomína, že terčom zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania Turecko je aj EÚ a že jeho vláda zvažuje zavedenie zákona o zahraničných agentoch podľa vzoru Ruska; zdôrazňuje nezlučiteľnosť kandidatúry Turecka na členstvo v skupine BRICS+ a SZBP EÚ;–znepokojením nad zhoršením stavu demokracie v Gruzínsku, ktoré sa prejavilo tým, že 26. októbra 2024 sa konali parlamentné voľby, ktoré neboli v súlade s medzinárodnými normami pre demokratické voľby ani záväzkami Gruzínska ako členskej krajiny OBSE zorganizovať slobodné a spravodlivé voľby, čím sa oslabí legitímnosť výsledkov a dôvera verejnosti vo vládu; zdôrazňuje, že porušovanie integrity volieb je nezlučiteľné s normami, ktoré sa očakávajú od kandidátskej krajiny EÚ; odmieta akékoľvek uznanie parlamentných volieb a považuje Gruzínsko za štát v područí nelegitímneho režimu strany Gruzínsky sen, a preto odmieta akékoľvek rozhodnutia prijaté orgánom, ktorý prevzal kontrolu nad krajinou, ako napríklad unáhlené prijatie zmien zákona o správnych priestupkoch, trestného zákona a zákona o zhromaždeniach a manifestáciách; naliehavo žiada, aby sa uskutočnil predčasné voľby v zlepšenom volebnom prostredí, aby ich riadila nezávislá a nestranná volebná správa s rozsiahlym medzinárodným pozorovaním, s cieľom zabezpečiť skutočne slobodný, spravodlivý a transparentný proces, ktorý by vyjadril vôľu gruzínskeho ľudu; súhlasí so závermi Európskej rady z 27. júna 2024, že neschopnosť zvrátiť súčasný postup vrátane zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu, zákona o rodinných hodnotách a ochrane maloletých, ako aj zmien volebného zákona, ohrozuje cestu Gruzínska do EÚ, čo de facto vedie k zastaveniu prístupového procesu; naďalej uznáva Salome Zurabišviliovú za legitímnu prezidentku Gruzínska a zástupkyňu gruzínskeho ľudu; oceňuje jej snahu pokojne nasmerovať krajinu späť na cestu demokratického a proeurópskeho rozvoja; vyzýva predsedu Európskej rady, aby pozval prezidentku Zurabišviliovú, aby zastupovala Gruzínsko na nadchádzajúcom zasadnutí Európskej rady a na ďalšom samite Európskeho politického spoločenstva; opätovne vyjadruje neochvejnú podporu legitímnym európskym ambíciám, ktoré v súčasnosti zrádza gruzínska vláda; žiada okamžité prepustenie všetkých osôb zadržiavaných za pokojné protesty proti nedávnym rozhodnutiam Gruzínska o pozastavení integrácie do EÚ; žiada, aby sa mechanizmy financovania EÚ upravili tak, aby zohľadňovali potreby, ktoré vznikajú v nepriateľskejšom a protidemokratickejšom prostredí; zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúce represie a pozastavenie činnosti Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) je nevyhnutné podporovať občiansku spoločnosť, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby túto podporu bezodkladne navýšila; zastáva názor, že opatrenia, ktoré EÚ doteraz prijala v reakcii na zjavný úpadok demokracie a neplnenie predchádzajúcich záväzkov, zatiaľ plne neodrážajú závažnosť situácie v Gruzínsku a najnovší vývoj; víta rozhodnutie Rady pozastaviť bezvízový styk pre gruzínskych diplomatov a úradníkov, ale považuje za potrebné začať úvahy o možnom pozastavení bezvízového štatútu Gruzínska na základe nedodržania kritérií v oblasti základných práv; vyjadruje poľutovanie nad tým, že maďarská a slovenská vláda bránia rozhodnutiam Rady o zavedení sankcií proti jednotlivcom zodpovedným za úpadok demokracie v Gruzínsku; vyzýva Komisiu, aby použila zmrazenú sumu 120 miliónov EUR, ktorá bola pôvodne určená na podporu gruzínskych orgánov, na posilnenie podpory EÚ určenej gruzínskej občianskej spoločnosti, najmä mimovládnemu sektoru a nezávislým médiám, ktoré sa čoraz viac dostávajú pod neprimeraný tlak vládnucej politickej strany a orgánov, a na posilnenie programov, ktoré podporujú demokratickú odolnosť a integritu volieb; dôrazne nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli osobné sankcie voči všetkým kľúčovým predstaviteľom politického režimu, ako aj voči ich rodinným príslušníkom a podporovateľom režimu v oblasti správy, podnikania, médií, justičného systému a orgánov presadzovania práva; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s inými jurisdikciami, najmä so Spojeným kráľovstvom, zmrazila finančné aktíva Bidzina Ivanišviliho; nabáda jednotlivé členské štáty a príslušné regionálne organizácie, aby sa vyhli aktívnej legitimizácii samovymenovaných orgánov Gruzínskeho sna, a v tejto súvislosti vyzýva na pozastavenie zasadnutia Rady pre pridruženie medzi EÚ a Gruzínskom;–konštatovaním, že Rusko a Čína sa stali významnými aktérmi v južnom susedstve, najmä v severnej Afrike, zatiaľ čo Turecko a štáty Perzského zálivu, medzi nimi najmä Saudskoarabské kráľovstvo, Katar a Spojené arabské emiráty, vzrástli ako regionálne sily; tvrdí, že myšlienka jednotného „susedstva“ pre východnú aj južnú Európu prehliada ich rozdielne problémy; ďalej súhlasí so strategickým významom južného susedstva, jeho stability, hospodárskeho rozvoja a prosperity; pripomína, že nestabilita a neistota v južnom susedstve sú naďalej pretrvávajúcim problémom pre riadenie vonkajších európskych hraníc; zdôrazňuje zasahovanie strategických konkurentov v regióne a dôrazne vyzýva EÚ, aby vyslala silný a jasný politický odkaz v prospech obnovenej spolupráce s krajinami južného susedstva; vyzýva PK/VP a Komisiu, aby urýchlene vydali nový pakt pre Stredozemie a zabezpečili primerané zdroje na jeho včasné a účinné vykonávanie; opakuje, že v centre nového paktu by mala byť dynamická sieť strategických partnerstiev prispôsobená osobitným potrebám a ambíciám každej krajiny v našom južnom susedstve; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by mala dôkladne preskúmať súčasnú štruktúru stimulov, ktorá spája prísľub finančnej pomoci a obchodných výhod výmenou za politické a hospodárske reformy a zabezpečiť jej súlad so širšími cieľmi EÚ vrátane podpory ľudských práv a demokratických hodnôt; zdôrazňuje, že okrem uprednostňovania dvojstrannej spolupráce by EÚ mala zároveň naďalej podporovať regionálnu spoluprácu prostredníctvom existujúcich rámcov, ako je Únia pre Stredozemie, ktorá predstavuje cennú platformu na podporu dialógu a spoločných opatrení v otázkach spoločného záujmu;–obavami pred ruským a čínskym tlakom vyvíjaným v Strednej Ázii a zdôrazňuje potrebu zvýšiť prítomnosť EÚ v regióne v reakcii naň vzhľadom na jeho geostrategický význam; zdôrazňuje váhavosť stredoázijských štátov podporiť ruskú útočnú vojnu vzhľadom na dôsledky vojny v regióne; zdôrazňuje záujem EÚ na posilnení hospodárskych vzťahov a zintenzívnení politických väzieb s krajinami Strednej Ázie, čiastočne s cieľom riešiť obchádzanie sankcií voči Rusku a Bielorusku; vyzýva orgány stredoázijských štátov, najmä Kazachstanu, Kirgizska a Uzbekistanu, aby úzko spolupracovali s EÚ, najmä s jej vyslancom pre sankcie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali politické a hospodárske reformy, ktoré posilňujú právny štát, demokraciu, dobrú správu vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv;–tým, že Arktída má geostrategický význam, pokiaľ ide o rozširovanie potenciálnych námorných trás, prístup k prírodným zdrojom, ochranu klímy a územné nároky; zdôrazňuje, že tento význam zvyšuje nielen ruská vojenská expanzia na ďalekom severe, ale aj rastúca prítomnosť a záujem Číny o región a to, že sa Čína vyhlásila za „štát v blízkosti Arktídy“; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť slobodu a bezpečnosť plavby v kontexte rastúceho vplyvu a militarizácie týchto dvoch štátov; zdôrazňuje význam zachovania bezpečnosti, stability a spolupráce v Arktíde; zdôrazňuje, že tento región musí zostať bez vojenského napätia a využívania prírodných zdrojov a zároveň v ňom treba rešpektovať práva pôvodného obyvateľstva; opakuje, že je potrebné začleniť politiku EÚ pre Arktídu do SZBP a zapojiť sa do účinnej spolupráce s NATO; žiada, aby sa o Arktíde pravidelne rokovalo v rámci zasadnutí Politického a bezpečnostného výboru a Rady;–strategickým významom Taiwanského prielivu a indicko-tichomorského regiónu so zreteľom na rastúce čínske zastrašovanie v regióne, a to aj vojenskými a hybridnými prostriedkami, a zdôrazňuje, že v reakcii na to je potrebné zvýšiť prítomnosť EÚ v tomto regióne; zdôrazňuje záujem EÚ na posilnení hospodárskych vzťahov a zintenzívnení podstatných väzieb s podobne zmýšľajúcimi partnermi v regióne vrátane Taiwanu; žiada Komisiu a členské štáty, aby sa riadili koordinovanou stratégiou EÚ pre pripravenosť a predvídanie možných scenárov v Taiwanskom prielive a zároveň pravidelne informovali Parlament a poskytovali posúdenie vplyvu;–účinnosťou vykonávania stratégie pre Perzský záliv a napredovaním v strategickom partnerstve s každou z krajín Perzského zálivu a spolupráce na podpore globálnej a regionálnej bezpečnosti a prosperity;–zameraním na dosiahnutie zodpovednosti v kybernetickom priestore prostredníctvom sfunkčnenia súboru nástrojov digitálnej diplomacie EÚ a s pozornosťou venovanou posilneniu globálnej kybernetickej odolnosti; žiada, aby sa kládol väčší dôraz na budovanie kybernetickej odolnosti rozvíjajúcich sa demokracií, ktoré čelia hybridným výzvam pre ich volebné systémy; vyzýva na zintenzívnenie spoločných cvičení v oblasti kybernetickej obrany medzi EÚ a NATO s cieľom zlepšiť interoperabilitu a pripravenosť na boj proti hybridným hrozbám;–záväzkom postaviť podporu demokracie do popredia SZBP a zabezpečila v tomto smere aktívnu úlohu EÚ na základe skúseností získaných z predchádzajúcich opatrení na podporu demokracie, najmä pokiaľ ide o podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv, kritických hlasov, demokratickej opozície a médií;–potrebou bojovať proti beztrestnosti, posilniť úsilie o vyvodenie zodpovednosti na celom svete, a to aj prostredníctvom Medzinárodného trestného súdu, a presadzovať medzinárodné právo a medzinárodné humanitárne právo; ja naďalej vážne znepokojený trendom podkopávania rozhodnutí medzinárodných inštitúcií a ich zamestnancov štátnymi úradníkmi; vyjadruje hlboké znepokojenie nad sankciami USA voči MTS, jeho prokurátorom, sudcom a zamestnancom, ktoré sú vážnym útokom na medzinárodný justičný systém; vyzýva Komisiu, aby urýchlene aktivovala nariadenie o blokovaní, a členské štáty, aby bezodkladne zvýšili svoje diplomatické úsilie s cieľom brániť a chrániť MTS ako nenahraditeľný základný kameň medzinárodného justičného systému; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty MTS nevykonali zatýkacie rozkazy MTS, čo oslabuje prácu súdov;–naliehavou a pretrvávajúcou potrebou podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien prostredníctvom všetkých vonkajších činností EÚ, zahraničnú politiku zohľadňujúcu rodové hľadisko, v súlade s akčným plánom pre rodovú rovnosť na roky 2021 – 2025, najmä vzhľadom na súčasné globálne obmedzovanie práv žien; zdôrazňuje, že pri súčasnom tempe pokroku bude dosiahnutie rodovej rovnosti na celom svete trvať ďalších 131 rokov, pričom upozorňuje, že je mimoriadne dôležité urýchliť úsilie o ochranu a presadzovanie práv a príležitostí žien;

7.v nasledujúcej časti identifikuje ciele Európskeho parlamentu v oblasti SZBP na rok 2025, a tým dopĺňa názory vyjadrené vo výročnej správe PK/VP o SZBP;

8.zdôrazňuje, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine a jej dôsledky vrátane hospodárskej neistoty, potravinovej neistoty a vysokých cien energie, v kombinácii s revizionistickým správaním Ruskej federácie voči viacerým štátom susediacim s Čiernym morom, destabilizuje a ohrozuje východné susedstvo a západný Balkán, čo zase narúša európsku bezpečnostnú štruktúru; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilniť kapacity EÚ na podporu demokratických inštitúcií v našom bezprostrednom susedstve; zdôrazňuje tiež význam ochrany východnej hranice EÚ, ktorá prispieva k bezpečnosti celej EÚ; zdôrazňuje, že východný štít a pobaltská obranná línia by mali byť hlavnými projektmi EÚ na podporu odrádzania a prekonávania potenciálnych hrozieb z východu a vytvorili by integrovaný systém riadenia pozemných hraníc, ktorý by bol navrhnutý na posilnenie vonkajšej pozemnej hranice EÚ s Ruskom a Bieloruskom proti vojenským a hybridným hrozbám;

9.konštatuje, že reakciu EÚ na ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine pozorne sledujú autokratickí aktéri na celom svete a táto reakcia bude mať rozhodujúci vplyv na formovanie ich správania na medzinárodnej scéne; je znepokojený rastúcou spoluprácou a koordináciou medzi autokratickými režimami, a to aj prostredníctvom ich materiálnej alebo inej podpory agresie Ruska voči Ukrajine; naliehavo vyzýva Radu, aby uložila reštriktívne opatrenia voči krajinám, ktoré do Ruskej federácie dodávajú vojenský tovar, ako sú bezpilotné vzdušné prostriedky a riadené strely zem-zem, na použitie proti civilným cieľom; pripomína, že používanie takéhoto vojenského vybavenia proti civilným cieľom je vojnovým zločinom; s vážnym znepokojením berie na vedomie rastúcu spoluprácu medzi Ruskou federáciou a Kórejskou ľudovodemokratickou republikou (KĽDR) a zdôrazňuje, že využívanie severokórejských jednotiek Ruskom rozširuje rozsah konfliktu; rovnako zdôrazňuje naliehavú potrebu ďalších sankcií voči Bielorusku, ktoré by odrážali všetky sankcie voči Rusku;

10.zastáva názor, že EÚ a jej členské štáty sú v súčasnosti jedinými strategickými spojencami Ukrajiny, a preto vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zmysluplne zvýšili a urýchlili vojenskú a hospodársku podporu, humanitárnu pomoc, ako aj finančnú pomoc, a to všetkými možnými spôsobmi, aby sa Ukrajina dostala do silnej pozície s cieľom oslobodiť všetkých svojich obyvateľov a odradiť od akejkoľvek ďalšej agresie Ruska po prípadnej dohode o prímerí; navrhuje na tento účel posilniť ť vojenskú pomocnú misiu Európskej únie na podporu Ukrajiny, ktorá vycvičila približne 75 000 ukrajinských jednotiek a zdôrazňuje naliehavú potrebu poskytnúť Ukrajine zvýšené kapacity protivzdušnej obrany a rakiet zem-zem na obranu jej kritickej energetickej infraštruktúry a vyzýva členské štáty, aby okamžite zrušili obmedzenia týkajúce sa používania západných zbraňových systémov, ako napríklad rakiet s dlhým doletom Taurus, dodávaných na Ukrajinu proti legitímnym vojenským cieľom na ruskom území, čo by bolo plne v súlade s právom Ukrajiny na sebaobranu podľa Charty OSN;

11.opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať túžbu Ukrajiny po spravodlivom a trvalom mieri, ako aj svoj záväzok k mierovému plánu a plánu víťazstva, tak ako ich predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky; pripomína, že každá iniciatíva, najmä diplomatické riešenia, zameraná na ukončenie ruskej útočnej vojny a dosiahnutie spravodlivého a dlhodobého mieru musí byť na základe podmienok a informácií poskytnutých Ukrajinou a v konečnom dôsledku ju musí akceptovať ukrajinský ľud; vyjadruje v tejto súvislosti veľké znepokojenie nad zjavnou zmenou postoja Spojených štátov k ruskej útočnej vojne, okrem iného aj nad otvoreným obviňovaním Ukrajiny z prebiehajúcej vojny, pozastavením americkej vojenskej pomoci a pokusmi prinútiť Ukrajinu, aby sa vzdala legitímneho práva na sebaobranu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad akýmikoľvek pokusmi o vydieranie vedúcich predstaviteľov Ukrajiny, aby sa vzdali ruskému agresorovi, s jediným cieľom ohlásiť dosiahnutie „mierovej dohody“ a domnieva sa, že aktuálne úsilie vlády USA rokovať o prímerí a mierovej dohode bez účasti Európskych štátov, ktorá sa v konečnom dôsledku bude musieť vyrovnať s výsledkom rokovaní, je kontraproduktívne, keďže posilňuje agresívneho ruského štátu a ukazuje, že agresívna politika sa netrestá, ale odmeňuje; je opatrne optimistický, pokiaľ ide o návrh dohody o 30-dňovom prímerí; pripomína, že prímerie môže byť účinným nástrojom na zastavenie nepriateľských akcií, ale iba vtedy, ak ho agresor plne dodržiava; očakáva preto, že Rusko s ním bude súhlasiť a bude ho dodržiavať, pričom ukončí všetky útoky voči Ukrajine, jej vojenským pozíciám, civilnému obyvateľstvu, infraštruktúre a územiu; vzhľadom na históriu porušovania predchádzajúcich dohôd Ruskom však konštatuje, že mier možno dosiahnuť len posilnením postavenia Ukrajiny spoľahlivými bezpečnostnými zárukami; naopak sa domnieva, že akákoľvek dohoda, ktorá podkopáva legitímne ambície Ukrajiny, napríklad právo prijať vlastné opatrenia v oblasti bezpečnosti, alebo ktorá neobsahuje dôveryhodné bezpečnostné záruky, môže Ukrajinu a iné európske krajiny vystaviť ďalším ruským útokom; trvá na tom, že EÚ sa musí zapojiť do bezpečnostných záväzkov voči Ukrajine, ako sa odporúča v Kyjevskom bezpečnostnom pakte, s cieľom odradiť od ďalšej ruskej agresie;

12.zdôrazňuje, že finančná podpora, ktorú EÚ a jej členské štáty poskytujú Ukrajine, presahuje finančnú podporu každej jednotlivej krajiny, čo je dôkazom bezprecedentného záväzku Únie voči Ukrajine; zdôrazňuje, že úloha EÚ v rámci všetkých rokovaní, ktoré majú vplyv na bezpečnosť Európy, musí byť úmerná jej politickému a hospodárskemu postaveniu; opätovne potvrdzuje, že bez účasti EÚ sa nemôžu viesť žiadne rokovania týkajúce sa európskej bezpečnosti;

13.očakáva, že členské štáty zachovajú svoje sankcie voči Rusku tak dlho, ako bude treba na zabezpečenie spravodlivého a trvalého mieru a vyvodenie zodpovednosti; vyzýva EÚ a členské štáty, aby medzitým posilnili účinnosť a dôsledky doteraz prijatých balíkov sankcií a dohodli sa na nových hneď ako bude treba; v tejto súvislosti poukazuje na odvetvia, ktoré majú osobitný význam pre ruské hospodárstvo, najmä bankovníctvo, metalurgiu, jadrovú, chemickú a poľnohospodársku oblasť a suroviny, ako sú hliník, oceľ, urán, titán a nikel; požaduje zákaz alebo cielené clá na ruský dovoz do EÚ s cieľom úplne zastaviť tok obilia, potaše a hnojív; pripomína, že prísne vykonávanie a jednotné uplatňovanie reštriktívnych opatrení vo všetkých členských štátoch je predpokladom dôveryhodnosti a účinnosti vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje preto, že je dôležité ukončiť všetok dovoz ruskej energie do EÚ a podporiť úsilie skupiny G7 o zníženie cenového stropu ropy; vyzýva Komisiu, aby uložila sankcie všetkým európskym spoločnostiam, ktoré naďalej obchodujú s Ruskou federáciou, a aby ďalej posudzovala obchádzanie sankcií a bojovala proti nemu;

14.vyzýva na aktívnu diplomaciu s krajinami mimo EÚ s cieľom minimalizovať obchádzanie týchto sankcií; vyzýva Komisiu, aby kriticky posúdila pomoc EÚ krajinám mimo EÚ, ktoré aktívne podporujú ruskú agresiu voči Ukrajine, a naliehavo žiada Radu, aby uložila reštriktívne opatrenia voči krajinám mimo EÚ, ktoré umožňujú útočnú vojnu Ruska, či už uľahčením obchádzania sankcií, alebo poskytovaním priamej vojenskej pomoci, ako je to v prípade Bieloruska, Iránu alebo Severnej Kórei; vyzýva všetky krajiny, aby sa v plnej miere zosúladili so všetkými balíkmi sankcií EÚ;

15.vyjadruje poľutovanie nad partnerstvom „bez obmedzení“ medzi Ruskom a Čínou, najmä nad obnoveným záväzkom posilniť vojenské väzby; víta rozhodnutie Rady o uložení sankcií čínskym spoločnostiam za podporu vojny Ruska proti Ukrajine;

16.vyjadruje najvážnejšie znepokojenie nad sledovaním Ruska a Číny a sabotážou kritických námorných infraštruktúr, ako sú komunikačné káble na morskom dne a energetické zariadenia na mori; vyjadruje najmä hlboké znepokojenie nad poškodením dvoch podmorských komunikačných káblov, z ktorých jeden spája Fínsko a Nemecko a druhý spája Švédsko s Litvou, v rozpätí 24 hodín 17. a 18. novembra 2024, a nad poškodením elektrického kábla EstLink2, ktorý spája Estónsko a Fínsko, 25. decembra 2024, tankerom ruskej tieňovej flotily; vyzýva EÚ, aby zaviedla účinné systémy monitorovania a dohľadu a regionálnu spoluprácu pobrežnej stráže s cieľom zabezpečiť prevenciu a rýchle odhaľovanie útokov na takéto infraštruktúry; v tejto súvislosti víta začatie operácie s názvom Baltská hliadka zo strany NATO za účasti viacerých členských štátov s cieľom zlepšiť bezpečnosť kritických podmorských infraštruktúr v Baltskom mori; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali záväzky vyplývajúce zo spoločného vyhlásenia z New Yorku o bezpečnosti a odolnosti podmorských káblov; pripomína tiež, že podobné sabotážne činnosti zamerané na kritickú podmorskú infraštruktúru sa uskutočňujú v Taiwanskom prielive;

17.žiada EÚ a jej členské štáty, aby prísne kontrolovali, predchádzali činnostiam a obmedzili činnosti ruské tieňové flotily, ktoré okrem porušenia sankcií EÚ a skupiny G7 predstavujú obrovskú ekologickú hrozbu pre ekosystém v dôsledku ich technických nedostatkov a častých porúch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci spolupráce EÚ s Medzinárodnou námornou organizáciou urýchlene prijala opatrenia a navrhla cielenejšie sankcie voči tieňovej flotile v ďalšom balíku sankcií proti Rusku; spresňuje, že takéto sankcie by mali označiť všetky možné jednotlivé plavidlá tieňovej flotily, ako aj ich vlastníkov, prevádzkovateľov, manažérov atď.; odporúča zakázať predaj tankerov do krajín sprostredkujúcich obchod s Ruskom; konštatuje, že vlajkové štáty, ktoré prispievajú k ruskej tieňovej flotile, tým pomáhajú aj ruským vojnovým snahám;

18.opakuje svoju výzvu, aby sa prijali potrebné opatrenia na návrat násilne deportovaných a nezákonne osvojených ukrajinských detí z Ruska alebo okupovaného ukrajinského územia;

19.vyzýva Komisiu a Radu, aby ruskú štátom financovanú súkromnú vojenskú Wagnerovu skupinu označili za teroristickú organizáciu; upriamuje pozornosť na takzvaný „Africký zbor“, ktorý bol vytvorený po smrti bývalého vodcu Wagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina v auguste 2023 a ktorý bol priamo podriadený ruskému ministerstvu obrany a nm ovládaný v snahe preskupiť členov Wagnerovej skupiny pod kontrolu vlády;

20.opakuje, že Ukrajina ako obeť agresie má v súlade s článkom 51 Charty OSN legitímne právo na sebaobranu; vyzýva PK/VP, Komisiu, Radu a dotknuté členské štáty, aby umožnili účinné ukrajinské protiopatrenia proti Rusku; pripomína, že Rusko porušilo medzinárodné právo a že úplné zaistenie zmrazených ruských aktív je vhodným krokom na presadzovanie povinnosti Ruska dodržiavať medzinárodné právo a odškodniť Ukrajinu a iné poškodené strany za straty spôsobené ruskou útočnou vojnou; vyzýva Komisiu, aby vytvorila spoľahlivý právny režim na konfiškáciu ruských štátnych aktív zmrazených EÚ; pripomína Komisii, že žiadny takýto návrh neodstraňuje potrebu pokračujúcej finančnej, politickej, vojenskej a humanitárnej podpory; vyzýva na zaradenie všetkých aktív ruského štátu, ruských miestnych orgánov, ruských štátnych spoločností a jednotlivcov na sankčný zoznam EÚ a na to, aby sa tento majetok použil na odškodnenie Ukrajiny za škody spôsobené touto vojnou;

21.poukazuje na odhad v najnovšom rýchlom posúdení škôd a potrieb, podľa ktorého bude na obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny v nasledujúcom desaťročí potrebných najmenej 506 miliárd EUR; víta Nástroj EÚ pre Ukrajinu, ktorého rozpočet je takmer 50 miliárd EUR, a úniový Mechanizmus spolupráce v oblasti úverov, ktorý ponúka Ukrajine úvery až do výšky 45 miliárd EUR a ktorý by bol odpoveďou na výzvu Európskeho parlamentu a vychádzal by z rozhodnutia Rady nasmerovať mimoriadne príjmy pochádzajúce z imobilizovaných ruských štátnych aktív do Fondu pomoci pre Ukrajinu a Nástroja pre Ukrajinu, ako aj z rozhodnutia skupiny G7 ponúknuť Ukrajine úver vo výške 50 miliárd USD zabezpečený imobilizovanými ruskými štátnymi aktívami; vyjadruje presvedčenie, že nový Mechanizmus spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu je zásadným krokom smerom k tomu, aby Rusko finančne kompenzovalo obrovské škody, ktoré na Ukrajine naďalej spôsobuje;

22.odsudzuje zneužívanie práva veta Maďarskom s cieľom oddialiť alebo účinne blokovať poskytnutie základnej pomoci EÚ Ukrajine, pokúšajúc sa oslabiť jednotnú pozíciu EÚ v otázke Ukrajiny; vyzýva PK/VP a predsedu Rady, ako aj členské štáty, aby využili všetky dostupné nástroje s cieľom zabrániť maďarskej vláde v ďalšom blokovaní pomoci;

23.naliehavo vyzýva PK/VP a ostatné členské štáty, aby prekonali blokádu maďarskej vlády, pokiaľ ide o rozhodnutie EPF o financovaní a vyplácaní finančných prostriedkov, napríklad rozhodnutie vyplatiť Poľsku 450 miliónov EUR ako náhradu za zariadenia dodané Ukrajine; naliehavo ich vyzýva, aby zaručili, že jediný nástroj EÚ na podporu vojenskej pomoci Ukrajine sa opäť stane plne funkčným; vyzýva PK/VP, aby predložila návrhy na zabránenie takýmto blokádam v budúcnosti alebo aby našla alternatívny mechanizmus, ktorý bude plne spoľahlivý;

24.zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ a jej členské štáty presadzovali vytvorenie osobitného medzinárodného tribunálu s právomocou vyšetrovať a stíhať zločin agresie, ktorého sa voči Ukrajine dopustilo politické a vojenské vedenie Ruskej federácie a jej spojenci; odsudzuje popravu ukrajinských vojnových zajatcov príslušníkmi ruských ozbrojených síl; zdôrazňuje, že bez spravodlivosti žiadny mier nebude udržateľný; víta zriadenie Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine v Haagu; vyjadruje podporu všetkým činnostiam Medzinárodného trestného súdu a Medzinárodného súdneho dvora pri stíhaní zločinov spáchaných na ukrajinskom území; víta skutočnosť, že Ukrajina ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ktorý jej umožnil stať sa od januára 2025 zmluvnou stranou tohto štatútu;

25.chváli Ukrajinu za jej pokrok – napriek vojnovým podmienkam – v procese preverovania pristúpenia k EÚ a vyzýva Ukrajinu, aby ďalej napredovala smerom k členstvu v EÚ a využívala pritom všetky zdroje, ktoré jej boli poskytnuté v rámci Nástroja pre Ukrajinu, a aby zabezpečila zmysluplné zapojenie svojej občianskej spoločnosti do fáz vykonávania a monitorovania tohto nástroja; pripomína, že pristúpenie k EÚ je proces založený výlučne na zásluhách, ktorý si vyžaduje splnenie kodanských kritérií členstva v EÚ vrátane kritérií týkajúcich sa demokracie, právneho štátu a základných hodnôt a boja proti korupcii;

26.sa domnieva, že pristúpenie Ukrajiny, ako aj Moldavska k EÚ, by bolo vzájomne prospešnou investíciou do zjednotenej a silnej Európy; víta plán rastu Moldavskej republiky a prijatie Nástroja na podporu reforiem a rastu pre Moldavsko v hodnote 1,9 miliardy EUR, ktorý slúži na urýchlenie reforiem súvisiacich s EÚ; vyjadruje znepokojenie nad negatívnymi dôsledkami pozastavenia USAID v Moldavsku; domnieva sa, že tento rozdiel by sa mal v čo najväčšej miere kompenzovať zdrojmi EÚ, Európskou nadáciou na podporu demokracie a inými; nabáda PK/VP, aby dodatočne posilnila partnerstvo v oblasti SZBP s Ukrajinou a Moldavskom, a v tejto súvislosti víta podpísanie partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a Moldavskom v máji 2024; pripomína, že bezpečnosť Moldavskej republiky je neoddeliteľne prepojená s bezpečnosťou Ukrajiny; zdôrazňuje preto potrebu zvýšiť finančné príspevky z EPF na ďalšie posilnenie obranných spôsobilostí Moldavska;

27.chváli Moldavsko za profesionálny priebeh prezidentských volieb a referenda s mimoriadnym zmyslom pre povinnosť a odhodlanie, a to napriek pokračujúcemu masívnemu zasahovaniu Ruska a jeho zástupcov; víta výsledok referenda o členstve Moldavska v Európskej únii v roku 2024, ktorý zakotvil záväzok vstúpiť do EÚ v ústave krajiny; vyjadruje podporu Moldavsku pri obrane jeho demokracie; dôrazne odsudzuje neustále a koordinované pokusy Ruskej federácie, proruských oligarchov a miestnych zástupcov sponzorovaných Ruskom o destabilizáciu Moldavskej republiky, podnecovanie rozporov v moldavskej spoločnosti a podkopanie proeurópskeho smerovania krajiny hybridnými útokmi, inštrumentalizáciou dodávok energie, dezinformačnými kampaňami, bombovými hrozbami a zinscenovanými protestmi, ako aj vyhrážkami či používaním násilia; oceňuje zriadenie a operácie partnerskej misie EÚ v Moldavsku, ktorá posilnila schopnosti moldavských orgánov riešiť ruské zasahovanie; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby poskytli dodatočné zdroje vrátane ľudských a finančných zdrojov, vybavenia a civilných expertov, ktoré sú potrebné na vykonávanie mandátu misie po máji 2025;

28.zdôrazňuje význam Európskeho mierového nástroja (EPF) pre zvýšenie schopnosti EÚ predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť;

29.víta vytvorenie konzultačnej skupiny Bielorusko – EÚ s cieľom umožniť nepretržitý dialóg medzi EÚ a bieloruskými demokratickými silami; opakuje svoju podporu prepusteniu všetkých politických väzňov a odvážnych aktivistov a novinárov v Bielorusku, ktorí naďalej bojujú proti režimu nelegitímneho vodcu napriek prebiehajúcim zásahom, najmä odmietnutia obnovenia pasov Bielorusov v zahraničí, a ktorí vyjadrili svoje želanie demokratického rozvoja v Bielorusku a jeho členstva v EÚ, a to aj na konferencii Nové Bielorusko, ktorá sa konala v auguste 2023 vo Varšave; zdôrazňuje, že takéto úsilie dokazuje zásadnú úlohu občianskej spoločnosti pri posilňovaní demokracie;

30.potvrdzuje právo Izraela brániť sa, ktoré je zakotvené v medzinárodnom práve a ním obmedzené; pripomína, že Izrael má povinnosť riešiť riziko masového hladovania a vypuknutia epidémií chorôb v Gaze; pripomína, že Izrael je tiež povinný chrániť civilné obyvateľstvo a že vojenské operácie musia byť primerané a v súlade s medzinárodným humanitárnym právom; vyjadruje znepokojenie nad vojenskou akciou izraelských obranných síl v pásme Gazy a v Predjordánsku a v Libanone; vyzýva na okamžité a trvalé prímerie vrátane bezpodmienečného prepustenia všetkých rukojemníkov;

31.vyjadruje hlboké poľutovanie nad prerušením prímeria v Gaze, ktoré počas nedávnych leteckých útokov spôsobilo veľký počet civilných obetí; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Hamas odmietol odovzdať zostávajúcich rukojemníkov; požaduje okamžitý návrat k úplnému vykonávaniu dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov a zdôrazňuje, že je nutné pokročiť k jej druhej fáze; vyzdvihuje odhodlanie mediátorov vrátane USA, Egypta a Kataru, ktorých úsilie zohralo kľúčovú úlohu pri dosiahnutí dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov v prvej fáze; je pripravený zapojiť sa do diskusií o budúcich konkrétnych príspevkoch k podpore prímeria; domnieva sa, že je nevyhnutné dodržiavať všetky záväzky vyplývajúce z dohody, zabezpečiť prepustenie všetkých rukojemníkov a zabezpečiť trvalé zastavenie násilia, ako aj umožniť neobmedzený prístup a nepretržitú distribúciu humanitárnej a zdravotníckej pomoci v pásme Gazy; na tento účel víta opätovné nasadenie pomocnej hraničnej misie Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu 31. januára 2025 s cieľom podporiť palestínsku samosprávu pri uľahčovaní prekročení hraníc na účely zdravotníckej evakuácie; vyjadruje znepokojenie nad nedávnym uzavretím hraničného priechodu v Rafahu až do odvolania v dôsledku vojenských operácií v Gaze, ktoré sa začali 18. marca 2025; vyzýva všetky strany, aby sa v plnej miere zaviazali plniť svoje záväzky a uprednostňovali ochranu civilného obyvateľstva; naliehavo vyzýva všetkých európskych a medzinárodných aktérov, aby aktívne dohliadali na vykonávanie prímeria a brali na zodpovednosť tých, ktorí ho nedodržia;

32.domnieva sa, že zasadnutie Asociačnej rady s Izraelom, ktoré sa konalo 24. februára 2025 v Bruseli, bolo prvým krokom k opätovnému zapojeniu sa do úprimnej a otvorenej diskusie s izraelským ministrom zahraničných vecí a bude si vyžadovať ďalšie opatrenia; uznáva hodnotu spolupráce s Izraelom s cieľom posilniť úlohu EÚ na Blízkom východe, pričom zdôrazňuje, že partnerstvo musí byť založené na plnom dodržiavaní práv a hodnôt; pripomína, že dodržiavanie článku 2 dohody o pridružení je kľúčovým prvkom partnerstva, a vyzýva izraelskú vládu, aby naďalej monitorovala a hodnotila jeho vykonávanie; víta očakávaný dialóg na vysokej úrovni s palestínskym predsedom vlády v apríli 2025;

33.opakovane vyjadruje neochvejnú podporu dohodnutému riešeniu založenému na existencii dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967 s dvoma zvrchovanými, demokratickými štátmi ako mierumilovnými susedmi a Jeruzalemom ako spoločným hlavným mestom, ktoré zostáva najschodnejšou cestou k trvalému mieru a bezpečnosti pre Izraelčanov aj Palestínčanov; vyzýva PK/VP, aby podporila všetko úsilie v tomto smere, a najmä Globálnu alianciu pre vykonávanie riešenia založeného na existencii dvoch štátov; vyzýva všetky strany, aby obnovili úsilie o odstránenie prekážok tohto riešenia a zapojili sa do dialógu zameraného na dosiahnutie vzájomného porozumenia a rešpektu; víta perspektívu návratu Palestínskej samosprávy do Gazy; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Palestínska samospráva od roku 2005 neuskutočnila voľby, čo obmedzuje jej dôveryhodnosť, a očakáva, že voľby sa čoskoro uskutočnia; je presvedčený, že pokiaľ Hamas a iné teroristické skupiny budú zohrávať akúkoľvek úlohu v Pásme Gazy, neexistujú žiadne vyhliadky na mier, bezpečnosť, stabilitu a prosperitu pre Gazu ani na palestínsko-izraelské zmierenie; vyzýva preto osobitného zástupcu EÚ pre mierový proces na Blízkom východe, aby podporil úsilie o boj proti ďalšej radikalizácii mladých ľudí v regióne; odsudzuje zrýchľovanie nelegálneho izraelského osídľovania, ktoré porušuje medzinárodné právo, oslabuje úsilie o dosiahnutie riešenia v podobe existencie dvoch štátov a predstavuje významnú prekážku trvalého mieru; vyjadruje znepokojenie nad narastajúcim násilím páchaným izraelskými silami a extrémistickými osadníkmi v Predjordánsku a vo východnom Jeruzaleme a víta sankcie prijaté proti extrémistickým izraelským osadníkom; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje zásadnú úlohu Abrahámskych dohôd ako rámca na dosiahnutie trvalého mieru, stability a prosperity na Blízkom východe; víta Arabský plán zotavenia a obnovy predstavený na samite v Káhire 4. marca 2025, ktorý predstavuje seriózny základ diskusií o budúcnosti pásma Gazy; nabáda PK/VP a komisárku pre Stredozemie, aby konštruktívne spolupracovali s arabskými partnermi s cieľom poskytnúť dôveryhodné riešenia pre obnovu, správu a bezpečnosť Gazy; na druhej strane odmieta „Trumpov návrh pre Gazu“, ktorý ignoruje nestabilné bezpečnostné podmienky na Blízkom východe; zastáva názor, že rozsah zničenia a ľudského utrpenia v Gaze si vyžaduje komplexnú medzinárodnú spoluprácu s USA spolu s EÚ, OSN, arabskými štátmi a ďalšími medzinárodnými partnermi, ktorí by sa navzájom dopĺňali, aby sa rokovania obnovili a aby boli konštruktívne; je odhodlaný usilovať sa o budúcu normalizáciu medzi Izraelom a arabskými štátmi v regióne;

34.podporuje spravodlivé a životaschopné riešenie otázky palestínskych utečencov; zdôrazňuje, že Agentúra Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní humanitárnej pomoci a základných služieb, ktoré sa za súčasných okolností nesmie prerušiť, a domnieva sa, že treba podporovať všetky agentúry OSN pôsobiace v regióne v ich úsilí; pripomína však svoje znepokojenie nad vážnymi obvineniami proti zamestnancom UNRWA, ktoré naznačujú, že UNRWA zamestnávala členov teroristickej organizácie Hamas; víta opatrenia, ktoré prijala OSN v nadväznosti na obvinenia týkajúce sa zamestnancov agentúry, a víta plný záväzok UNRWA vykonávať odporúčania vyplývajúce z Colonnovej správy; opakuje závery Európskej rady zo 17. októbra 2024, v ktorých sa odsudzuje akýkoľvek pokus o zrušenie dohody medzi Izraelom a UNRWA z roku 1967; trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, aby žiadne finančné prostriedky z rozpočtu EÚ ani nefinancovali činnosti Hamasu alebo Hizballáhu ani ich nepodporovali; zdôrazňuje, že v budúcnosti môžu byť potrebné ďalšie opatrenia v snahe o ešte väčšiu transparentnosť a zodpovednosť;

35.vyjadruje znepokojenie nad rastúcim napätím na Blízkom východe a naliehavo vyzýva všetky zúčastnené strany, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo, preukázali maximálnu zdržanlivosť a zaviazali sa k zmierneniu napätia, keďže sa za každú cenu musí predísť regionálnemu konfliktu; vyjadruje poľutovanie nad stratami tisícov životov civilistov; naliehavo požaduje odzbrojenie Hizballáhu ako súčasť širších opatrení na obmedzenie násilností a zabezpečenie regionálnej stability; vyzýva PK/VP, aby predložila komplexnú stratégiu EÚ pre Blízky východ s cieľom zvýšiť účinnú prítomnosť EÚ v regióne, podporiť dlhodobú stabilitu a mier v regióne a posilniť partnerstvá s kľúčovými regionálnymi zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že stratégia sa musí spresniť v prvých mesiacoch funkčného obdobia novej Komisie a mala by sa odraziť v nadchádzajúcom VFR, aby mala akýkoľvek hmatateľný vplyv na rýchlo sa zhoršujúcu situáciu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty pokračovali v diplomatickom úsilí s medzinárodnými partnermi vrátane krajín Perzského zálivu a zintenzívnili ho s cieľom podporiť urýchlené zmiernenie napätia a zmysluplný dialóg; zdôrazňuje potrebu priorizovať a posilniť organizácie občianskej spoločnosti v regióne, najmä organizácie pôsobiace v oblasti ochrany ľudských práv a budovania mieru;

36.dôrazne odsudzuje destabilizujúcu úlohu, ktorú v regióne zohráva iránsky režim a jeho sieť neštátnych subjektov; pripomína, že Irán vystúpil z tieňa svojich zástupcov, a odsudzuje dva priame a otvorené útoky Iránu na územie Izraela v roku 2024, na ktoré Izrael v oboch prípadoch reagoval odvetou, čo predstavuje bezprecedentné rozšírenie konfliktu; dôrazne odsudzuje útoky Hizballáhu na Izrael, ktoré viedli k izraelskej pozemnej invázii do Libanonu, ktorá spôsobila vysoký počet civilných obetí, nútené vysídľovanie a eskaláciu násilia v Libanone; berie na vedomie prímerie medzi Izraelom a Hizballáhom, ktoré bolo dohodnuté 27. novembra 2024 na obdobie 60 dní; naliehavo vyzýva Izrael, aby sa stiahol z južného Libanonu v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1701; pripomína, že je potrebné čo najskôr definitívne ukončiť násilnosti s cieľom vytvoriť priestor pre diplomatické riešenie pozdĺž modrej línie; požaduje vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1701 v celom rozsahu ako jedinú cestu k zmierneniu napätia a trvalej stabilizácii izraelsko-libanonskej hranice a úplnej obnove zvrchovanosti, územnej celistvosti a stability Libanonu; víta rozhodnutie Rady z 21. januára 2025 o prijatí tretieho opatrenia pomoci v rámci Európskeho mierového nástroja v hodnote 60 miliónov EUR v prospech libanonských ozbrojených síl;

37.vyzýva Radu a PK/VP, aby celé hnutie Hizballáh pridali do zoznamu teroristických organizácií EÚ;

38.berie na vedomie zatýkací rozkaz, ktorý vydal Medzinárodný trestný súd 21. novembra 2024;

39.opakuje výzvu sudkyne a predsedníčky MTS Tomoko Akaneovej, aby EÚ prijala okamžité opatrenia na ochranu MTS a právneho štátu v medzinárodnom spoločenstve, a to aj urýchlenou zmenou nariadenia EÚ o blokovaní s cieľom začleniť MTS do jeho rozsahu pôsobnosti;

40.víta vytvorenie novej vlády; želá si prezidentovi Josephovi Aounovi a predsedovi vlády Nawafovi Salamovi úspech pri plnení ambícií libanonského ľudu; je odhodlaný podporovať krajinu pri obnove štátnych inštitúcií schopných plniť svoje poslanie v službách všetkých občanov pri napredovaní v programe orientovanom na reformy a orientovanom na budúcnosť, najmä pokiaľ ide o občianske slobody a právny štát; podporuje úsilie o rekonštrukciu a zároveň nástup na cestu politickej stabilizácie a sociálno-ekonomickej obnovy; vyzýva PK/VP, aby obnovila partnerstvo medzi EÚ a Libanonom, a to aj tým, že v blízkej budúcnosti zvolá zasadnutie Asociačnej rady;

41.dôrazne odsudzuje nedávne útoky izraelských obranných síl a Hizballáhu na dočasné sily OSN v Libanone (UNIFIL); pripomína nedotknuteľnosť personálu a priestorov OSN a opätovne potvrdzuje zásadnú stabilizačnú úlohu, ktorú v južnom Libanone zohráva UNIFIL, ku ktorej prispieva 16 členských štátov, a vyzýva na okamžité ukončenie týchto útokov;

42.víta rozhodnutie EÚ obnoviť sankcie voči Iránu do júla 2025, a to aj uložením sankcií za výrobu bezpilotných dronov a riadených striel Iránu a ich dodávky do Ruska a širšieho regiónu Blízkeho východu; zdôrazňuje silné väzby medzi Iránom a Zborom iránskych revolučných gárd (IRGC), jeho zástupcami, ako sú Husíovia a milície pôsobiace v Iraku a Sýrii; dôrazne odsudzuje vysoký počet teroristických útokov a atentátov alebo pokusov o útoky, ktorých sa dopustili IRGC na celom svete, a to aj na európskej pôde, za posledných niekoľko desaťročí; opakuje svoju výzvu, aby IRGC boli zaradené do únijného zoznamu teroristických organizácií; poukazuje na to, že možnosti sankcií, ktoré ešte neboli využité, zahŕňajú oveľa prísnejší prístup k transferu technológií prostredníctvom vývozu výrobkov, ktoré neboli klasifikované ako tzv. výrobky s dvojakým použitím;

43.dôrazne odsudzuje nezákonné, neprijateľné a hlboko destabilizujúce útoky Husíov na komerčné i vojenské plavidlá prechádzajúce cez Červené more; zdôrazňuje, že to spôsobilo výrazné narušenie svetového obchodu, pretože lodné spoločnosti sú nútené presmerovať veľkú časť dopravy z Červeného mora okolo južného cípu Afriky; požaduje kolektívne opatrenia, podporuje väčšiu angažovanosť EÚ a medzinárodnú spoluprácu a dôrazne vyzýva na pokračujúce kroky na zabezpečenie slobody plavby na jednej z najkritickejších vodných ciest na svete; vyzýva na okamžité ukončenie týchto nezákonných útokov;

44.stotožňuje sa s cieľom, ktorým je za každú cenu zabrániť Iránu v získaní jadrových zbraní; poukazuje však na to, že režim v Teheráne jasne odmietol obnovenie plánu JCPOA a odmieta spolupracovať v jeho pretrvávajúcom spore s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu; zdôrazňuje, že Irán zároveň zvýšil svoju spôsobilosť v oblasti jadrových zbraní; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti neexistuje žiadna stratégia, pomocou ktorej by bolo možné presvedčiť Irán, aby prestal budovať vojenské jadrové kapacity, ani akčný plán pre prípad, že Irán prekročí jadrovú hranicu; vyzýva PK/VP, aby predložila revidovanú stratégiu pre Irán pripravenú na všetky udalosti;

45.vyjadruje znepokojenie nad štvavou rétorikou podnecovanou nesprávnymi informáciami a dezinformáciami, ktorou je obklopený tento konflikt, a nad jej zneužívaním zo strany aktérov s nekalými úmyslami na zasievanie nedôvery a nenávisti, a to aj v rámci európskych spoločností, ako to dokazuje najmä, ale nie výlučne, znepokojujúci nárast antisemitizmu; upozorňuje, že toto by malo byť prioritou v boji EÚ proti dezinformáciám, a vyzýva na koordinovaný prístup Komisie s ohľadom na vonkajší aj vnútorný rozmer jej politík, okrem iného vrátane nadchádzajúceho strategického komunikačného plánu na podporu úlohy EÚ v južnom susedstve;

46.víta historický pád Asadovho režimu v Sýrii; pripomína, že tak dlho prežil iba vďaka podpore ruských a iránskych spojencov a že jeho kolaps ukazuje, že sú oslabení; víta nový začiatok vzťahov medzi EÚ a Sýriou v podobe vymenovania chargé d’affaires EÚ v Damasku, diplomatickej angažovanosti a stretnutí na vysokej úrovni, na ktorých sa zúčastňujú členské štáty a lídri EÚ, ako aj deviatej bruselskej konferencie, ktorá sa konala 17. marca 2025 za účasti dočasne povereného ministra zahraničných vecí Asáda al Šibáního; domnieva sa, že nadviazanie diplomatických vzťahov s novými sýrskymi orgánmi by nemalo byť zámienkou na zhovievavosť pre štátnych príslušníkov členských štátov, ktorí bojovali v rámci islamistických skupín v Sýrii; vyhlasuje, že títo bojovníci stále predstavujú hrozbu pre krajiny, ktorých sú štátnymi príslušníkmi, a pre všetky členské štáty EÚ; opakuje svoju neochvejnú podporu územnej celistvosti Sýrie a zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene zintenzívniť humanitárnu pomoc a ochranu pre 16,7 milióna ľudí v núdzi; na tento účel víta neobmedzené predlžovanie humanitárnych výnimiek a postupné, ale podmienené pozastavenie sankcií pre celý rad hospodárskych odvetví s cieľom poskytnúť sýrskemu hospodárstvu veľmi potrebné záruky; zaväzuje sa, že bude pozorne sledovať proces politickej transformácie a vyzýva členské štáty, aby opätovne zaviedli sankcie, ak sýrske orgány nesplnia svoje stanovené záväzky; uznáva výzvu pre riadne budovanie štátu spojenú s rizikom rastu ozbrojených skupín lojálnych bývalému režimu a nabáda dočasné orgány, aby urýchlene zorganizovali polovojenské a civilné odzbrojenie, najmä po neprijateľnom odvetnom zacielení na alawitskú komunitu na základe jej vnímaného spojenia s Asadovým režimom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili proces vykonávania dohody medzi sýrskou prechodnou vládou a SDF pod kurdským vedením s cieľom zaručiť kurdskej komunite plné uznanie a politickú účasť v Sýrii; vyzýva všetky strany, aby prispeli k mierovej politickej transformácii pod sýrskym vedením, k inkluzívnemu, demokratickému modelu správy vecí verejných, ktorý zabezpečí zastúpenie, účasť a rovnaké práva žien, menšín a všetkých členov sýrskej spoločnosti bez ohľadu na etnickú príslušnosť alebo náboženstvo a ktorý stavia do centra svojich činností dobré fungovanie štátnych inštitúcií a blaho sýrskeho ľudu; víta skutočnosť, že dočasný prezident aš-Šará uznal rozmanitosť Sýrie a zároveň berie na vedomie nedostatky v tejto súvislosti, o ktorých svedčí zloženie súčasnej dočasnej vlády; je pevne presvedčený, že úspech politickej transformácie Sýrie, najmä zabezpečenie občianskeho mieru a budovanie dôvery v štátne inštitúcie, závisí od spravodlivosti v prechodnom období a zmierenia ako cesty k boju proti beztrestnosti všetkých strán zodpovedných za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva; zdôrazňuje, že boj proti beztrestnosti v Sýrii je pre medzinárodné spoločenstvo morálnou a politickou nevyhnutnosťou; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili prácu na vytvorení medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie zločiny podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011; nabáda Sýriu, aby ratifikovala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu (MTS) a zodpovedajúcim spôsobom zosúladila vnútroštátne právne predpisy a prostredníctvom vyhlásenia priznala Medzinárodnému trestnému súdu retroaktívnu právomoc; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v spolupráci s medzinárodnými partnermi zvážili vytvorenie osobitnej misie na pomoc pri dokumentovaní prípadov závažných zločinov Asadovho režimu, ako aj všetkých ostatných frakcií; zdôrazňuje význam zachovania územnej celistvosti Sýrie, a to aj s cieľom pomôcť zachovať stabilitu v regióne; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby podnikli okamžité kroky s cieľom zabrániť akémukoľvek opätovnému zriadeniu alebo posilneniu ruských síl, polovojenských jednotiek alebo spravodajských služieb v krajine;

47.uznáva, že požiadavka jednomyseľnosti núti členské štáty, aby neúnavne pracovali na dosiahnutí kompromisu a jednoty, čo je zdrojom politického vplyvu EÚ na svetovej scéne; poukazuje však na to, že kompromis medzi ideálom jednoty a vysokými nákladmi na jednomyseľnosť z hľadiska dôveryhodnosti na svetovej scéne by sa mal posudzovať kriticky, najmä so zreteľom na účinné fungovanie rozšírenej Európskej únie;

48.v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že jednotlivé členské štáty využili svoje právo veta na oslabenie dohôd, oddialenie rozhodovania alebo úplné zmarenie spoločnej politiky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál rýchlych, účinných a efektívnych opatrení v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, ako sa stanovuje okrem iného v premosťovacích doložkách Zmluvy o EÚ, sa doteraz nikdy nevyužil;

49.opakuje svoju výzvu Rade, aby postupne prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, pokiaľ ide o rozhodnutia v oblastiach SZBP, ktoré nemajú vojenské ani obranné dôsledky; uznáva obavy niektorých členských štátov týkajúce sa zníženej schopnosti ovplyvňovať zahraničnú a bezpečnostnú politiku na úrovni EÚ; nabáda, aby sa až do úplného zavedenia hlasovania kvalifikovanou väčšinou na rozhodnutia bez vojenských alebo obranných dôsledkov v plnej miere využili všetky v súčasnosti existujúce možnosti na posilnenie rozhodnosti v tejto súvislosti vrátane využitia konštruktívneho zdržania sa hlasovania v súlade s článkom 31 ods. 1 Zmluvy o EÚ; uznáva, že pokrok smerom k uplatňovaniu hlasovania kvalifikovanou väčšinou môže byť len postupný a vychádzať z vybudovania európskej strategickej kultúry;

50.zdôrazňuje, že svet sa stáva čoraz multipolárnejším a menej multilaterálnym; zdôrazňuje, že multilaterálne fóra, predovšetkým OSN a jej agentúry, by sa mali považovať za preferovaný formát EÚ pre spoluprácu; vyzýva členské štáty, aby posilnili inkluzívne formy multilaterálneho riadenia, a v tejto súvislosti nabáda Komisiu, ESVČ a Radu, aby zintenzívnili medziinštitucionálnu spoluprácu s multilaterálnymi organizáciami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, a teda chránia multilaterálny systém OSN ako celok; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad rastúcim významom exkluzívnych formátov spolupráce, pri ktorých dochádza k čoraz väčšej konkurencii; vyjadruje znepokojenie nad rastúcim počtom členov skupiny BRICS, ktorá v súčasnosti zahŕňa 45 % svetovej populácie; zdôrazňuje, že takáto spolupráca poskytuje Rusku prostriedky na obchádzanie opatrení, ktorých účelom je politicky izolovať Rusko, a umožňuje Číne ďalej rozširovať jej vplyv prostredníctvom jej spôsobu financovania projektov infraštruktúry; zdôrazňuje, že miera zapojenia Číny bude závisieť od jej ochoty urobiť ústupky s cieľom riešiť riadenie a reštrukturalizáciu dlhu krajín globálneho Juhu; zároveň konštatuje, že autokratické režimy čoraz viac využívajú a oslabujú medzinárodné inštitúcie a normy; zdôrazňuje, že tento trend stavia EÚ do chúlostivej pozície, keď musí hľadať rovnováhu medzi potrebou apelovať na širokú a inkluzívnu koncepciu multilateralizmu a potrebou posilňovať spoluprácu s vybranými podobne zmýšľajúcimi partnermi;

51.vyzýva Komisiu a Radu, aby prehodnotili a opätovne posúdili prístup EÚ k skupine BRICS a jej partnerom a vypracovali samostatnú politiku EÚ voči skupine BRICS+;

52.dôrazne vyzýva na preskúmanie finančnej pomoci EÚ tretím krajinám s cieľom zabezpečiť, aby nepodporovala vlády, ktoré spochybňujú európske hodnoty, šíria protizápadnú propagandu, podporujú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a neoslabujú súčasný medzinárodný poriadok, ktorý presadzuje demokraciu, ľudské práva a boj proti korupcii;

53.v tejto súvislosti zdôrazňuje, že geopolitický kontext, v ktorom EÚ pôsobí, je naďalej poznačený radikálnou neistotou a prechodom od spolupráce ku konkurencii; so znepokojením sleduje, ako sa každý druh interakcie využíva ako zbraň, a konštatuje, že tento trend oslabuje medzinárodnú spoluprácu v čase, keď treba urýchliť globálnu transformáciu s cieľom účinne riešiť globálne výzvy; pripomína, že EÚ si nemôže dovoliť uzavrieť sa do seba a musí zostať otvorená a angažovať sa vo svete pri obrane svojich hodnôt a záujmov; zdôrazňuje, že vzhľadom na zintenzívnené úsilie tretích krajín o destabilizáciu medzinárodného poriadku a oslabenie multilateralizmu šírením dezinformácií je nevyhnutná posilnená spolupráca a koordinácia s podobne zmýšľajúcimi partnermi;

54.vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby aktívne podporovali komplexnú inštitucionálnu reformu multilaterálnych inštitúcií, predovšetkým systému OSN, a najmä Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by mala zahŕňať opatrenia zamerané na obmedzenie používania práva veta, posilnenie regionálneho zastúpenia, zodpovednosť výkonných orgánov voči zhromaždeniu, ktoré ho volí, a nové vymedzenie zloženia členstva, aby lepšie odrážalo geopolitickú realitu, a to aj vytvorením stáleho kresla pre EÚ; zdôrazňuje, že takéto reformy majú zásadný význam pre posilnenie multilateralizmu, zlepšenie globálneho riadenia a rozhodovania založeného na hodnotách a inkluzívnejšie a pohotovejšie riešenie medzinárodných výziev;

55.pripomína význam silného a konštruktívneho partnerstva so Spojeným kráľovstvom nielen vzhľadom na existenciu bezprecedentne komplexnej dohody o obchode a spolupráci, základ spoločných hodnôt, ako je demokracia, podpora multilateralizmu a ľudských práv, ale aj vzhľadom na rozsah otázok spoločného záujmu v oblastiach, ako sú obrana, klíma a energetika, riadenie hraníc, boj proti terorizmu, organizovaná trestná činnosť a podpora mieru a stability; víta najmä obnovený impulz novej vlády Spojeného kráľovstva, aby spolu s EÚ zvážila možnosti užšej a trvalejšej spolupráce v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti, ktorá sa opiera o konkrétne opatrenia a stavia na dobrej spolupráci na úrovni OSN, ako aj účinnú koordináciu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom pri prijímaní a monitorovaní vykonávania sankcií proti Rusku; domnieva sa, že takáto koordinácia má pre EÚ aj Spojené kráľovstvo pridanú hodnotu, a preto víta dohodu o práci na vytvorení bezpečnostného partnerstva medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom založeného na spoločnom záujme a kolektívnej zodpovednosti; domnieva sa, že v rámci takéhoto partnerstva by sa malo konzultovať o témach, ako je námorná bezpečnosť; žiada, aby bol Európsky parlament do týchto úvah riadne zapojený a aby bol náležite informovaný, a to ešte pred plánovaným samitom Spojeného kráľovstva a EÚ a po ňom;

56.berie na vedomie výsledok prezidentských a kongresových volieb v USA; vyjadruje znepokojenie nad rýchlym tempom, ktorým nová vláda USA ruší zavedené partnerstvá a diplomatickú tradíciu; vyjadruje vážne obavy nad súčasnou politikou zľahčovania politiky Ruska a útočenia na tradičných spojencov; vyjadruje poľutovanie nad nedávnymi pripomienkami viceprezidenta USA Vanceho, ktoré spochybňujú spoločné hodnoty, ktoré sú základom transatlantického partnerstva; varuje, že prostredníctvom takejto nevyváženej politiky sa Trumpova vláda zahráva so vzácnym tovarom, a to s dôverou v USA; domnieva sa napriek tomu, že silné transatlantické vzťahy sú aj naďalej nevyhnutné pre bezpečnosť partnerov na oboch stranách Atlantiku, a hodno preto do nich investovať; považuje za dôležitejšie ako kedykoľvek predtým pokračovať v spolupráci s partnermi z USA na federálnej a štátnej úrovni; nabáda členské štáty, aby sa usilovali o dvojstranné diplomatické kanály s partnermi v USA ako formu spolupráce, ktorú uprednostňuje administratíva USA, čím preukážu jednotu a odhodlanie dosiahnuť spoločnú pozíciu EÚ; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sa pravidelne konali samity EÚ – USA s cieľom poskytnúť podnety najvyšších predstaviteľov pre budúcu spoluprácu; plne podporuje prehĺbenie spolupráce v rámci transatlantického dialógu medzi EÚ a USA, napríklad prostredníctvom transatlantickej parlamentnej diplomacie;

57.vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím USA náhle zastaviť väčšinu humanitárnej a rozvojovej pomoci, okrem iného vrátane pomoci, ktorú doteraz poskytovala Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID), čo má ničivé účinky na nespočetné množstvo životov ľudí, ale z čoho vyplýva aj riziko vážnych dôsledkov na ľudské práva a globálnu bezpečnosť; uznáva, že EÚ nemôže nahradiť USAID, ale musí strategicky a inteligentne prerozdeliť zdroje prostredníctvom prístupu Tímu Európa s cieľom zmierniť vplyvy v záujme dotknutých krajín aj vzhľadom na naše vlastné záujmy; víta oznámenie Komisie a ESVČ, že sa vyvíja úsilie o poskytnutie likvidity pre vážne postihnuté oblasti prerozdelením a zvýšením predbežného financovania; oceňuje rozhodnutie začať mapovanie na úrovni EÚ, ktoré by malo zohľadňovať aj sekundárne účinky, a žiada, aby sa výsledky poskytli členským štátom a Parlamentu; žiada Komisiu, aby vydala vyhlásenie, v ktorom zhodnotí holistickú reakciu EÚ na túto krízu;

58.vyzýva Komisiu, aby podporovala užšie vzťahy s Kanadou s cieľom čeliť globálnym výzvam, ktoré ovplyvňujú naše spoločné hodnoty, záujmy, bezpečnosť a prosperitu; domnieva sa, že dvojstranný dialóg o bezpečnosti a obrane, ako aj nadchádzajúce partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany poskytujú základ pre posilnenú spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany, a to aj pokiaľ ide o príslušné iniciatívy na podporu produkcie obranného priemyslu;

59.bez ohľadu na to opakuje, že je potrebné, aby členské štáty v plnom rozsahu zaviedli koncepciu strategickej autonómie EÚ a pripravenosti na obranu a na tento účel dobre koordinovaným spôsobom investovali do svojej bezpečnosti a obrany s cieľom dosiahnuť skutočnú európsku obrannú úniu, ktorá bude interoperabilná a doplnková k aliancii NATO a ktorá môže v prípade potreby konať nezávisle; domnieva sa, že EÚ musí urýchlene konať s cieľom znížiť svoju závislosť od tretích krajín, pokiaľ ide o jej obranné spôsobilosti, najmä strategických poskytovateľov, a že musí zabezpečiť vlastnú autonómnu bezpečnosť; pripomína, že EDTIB je strategickou výhodou pre bezpečnosť a obranu Únie, ako aj pre jej zahraničnú politiku; vyzýva na jej výrazné posilnenie, na prehĺbenie partnerstiev v oblasti obranného priemyslu a na začlenenie priemyselných základní podobne zmýšľajúcich spoľahlivých partnerov do EDTIB, predovšetkým Ukrajiny;

60.nabáda na úzke vzťahy so západoeurópskymi krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a najmä spoluprácu v určitých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ; v tejto súvislosti víta ukončenie rokovaní o rozsiahlom balíku opatrení pre budúce vzťahy medzi EÚ a Švajčiarskom, ktorý je významným míľnikom v napredovaní a prehlbovaní už aj tak úzkych vzťahov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zmodernizovala a prehĺbila dvojstranné vzťahy medzi EÚ a Švajčiarskom; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať silnejšie vzťahy s Nórskom, najmä pokiaľ ide o rozsah partnerstva v oblasti bezpečnosti a obrany, ako aj kooperatívne riadenie spoločných populácií a pokračovanie dlhodobých rybolovných činností; vyzýva na urýchlené podpísanie dohody o pridružení medzi EÚ a Andorrou a San Marínom;

61.víta nový impulz v dvojstranných vzťahoch medzi EÚ a Arménskom, ktorý výrazne podporujú orgány v Jerevane; vyzýva Komisiu a Radu, aby aktívne podporovali želanie Arménska zintenzívniť spoluprácu s EÚ; vyjadruje plnú podporu novému programu partnerstva medzi EÚ a Arménskom, v ktorom si stanovili ambicióznejšie spoločné priority spolupráce vo všetkých dimenziách.

62.vyjadruje silnú podporu činnostiam misie Európskej únie v Arménsku (EUMA) a zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohráva; vyzýva EUMA, aby pozorne sledovala vývoj bezpečnostnej situácie na mieste, podávala Európskemu parlamentu transparentné správy a aktívne prispievala k úsiliu o vyriešenie konfliktu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili mandát EUMA, zvýšili rozsah misie a predĺžili jej trvanie; vyzýva azerbajdžanské orgány, aby súhlasili s pôsobením takejto civilnej misie aj na svojej strane hranice;

63.zastáva názor, že ťažisko globálneho poriadku sa presúva k indicko-tichomorskému regiónu a že EÚ musí posilniť svoju aktívnu úlohu a prítomnosť v tomto regióne s cieľom chrániť svoje záujmy, podporovať stabilitu a presadzovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách; opakuje, že mierový, slobodný a stabilný indicko-tichomorský región založený na pravidlách je životne dôležitým európskym záujmom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hospodárska súťaž s veľkými mocnosťami v regióne si vynucuje parametre, pokiaľ ide o schopnosť EÚ podporovať multilateralizmus; v tejto súvislosti poukazuje na to, že stretnutie Ázia – Európa je stále v slepej uličke z dôvodu geopolitického napätia s Ruskom; na tento účel podporuje užšie väzby v rámci zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky s podobne zmýšľajúcimi partnermi v regióne v súlade so stratégiou EÚ pre spoluprácu v indicko-tichomorskom regióne; nabáda PK/VP, aby spoločne s našimi partnermi z indicko-tichomorského regiónu, najmä Austráliou, Indiou, Novým Zélandom, Južnou Kóreou, Japonskom a Taiwanom podporovala viditeľnosť a účinky vonkajšej činnosti EÚ;

64.v tejto súvislosti pripomína strategické partnerstvo EÚ a Japonska, ktoré by malo slúžiť ako vzor plodného bilaterálneho partnerstva, ktoré umožňuje efektívne formovanie politiky v multilaterálnych kontextoch; konštatuje, že EÚ a Japonsko oslavujú v roku 2024 50 rokov svojich diplomatických misií, a zdôrazňuje záujem EÚ o obojstranné prehĺbenie a rozšírenie tohto partnerstva počas nasledujúcich 50 rokov; na tento účel víta Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom a Dohodu o strategickom partnerstve medzi EÚ a Japonskom, v ktorej sa okrem iného stanovujú konzultácie o rozvoji príslušných iniciatív v oblasti obrany vrátane výmeny informácií o záležitostiach súvisiacich s obranným priemyslom, ako aj preskúmanie možného vzájomného zapojenia do príslušných iniciatív v oblasti obrany;

65.konštatuje, že geopolitické výzvy posilnili spoločný záujem EÚ a Indie na zaistení bezpečnosti, prosperity a udržateľného rozvoja; požaduje usporiadanie samitu medzi Indiou a EÚ, aby bilaterálne vzťahy patrili naďalej medzi priority; za kľúčové oblasti spolupráce považuje zmenu klímy a ekologický rast, digitalizáciu a nové technológie, výskum a vývoj, konektivitu, obchod a investície, zahraničnú, bezpečnostnú a obrannú politiku; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty k väčšej účasti; rovnako vyzýva členské štáty, aby rozšírili a zintenzívnili spoluprácu medzi Indiou a EÚ v oblasti námornej bezpečnosti v reakcii na rastúcu prítomnosť Číny v indicko-tichomorskom regióne; zdôrazňuje potrebu zapojiť Indiu do riešenia jej veľkej vojenskej závislosti od Ruska a dodávok zakázaných kriticky dôležitých technológií do Ruska; vyzýva Indiu, aby odsúdila nezákonnú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a pridala sa k politike sankcií EÚ proti Rusku;

66.považuje Indiu za dôležitého demokratického partnera a vyzýva EÚ, aby sa dôsledne angažovala v spolupráci s indickou vládou v oblasti dodržiavania ľudských práv a právneho štátu, a to tak na vnútornej, ako aj na celosvetovej úrovni; vyzýva na úplné vykonávanie stratégie EÚ pre Indiu z roku 2018 a plánu EÚ – India do roku 2025 v úzkej koordinácii s vlastnými opatreniami členských štátov; zdôrazňuje najmä potrebu podporovať väčšie synergie v zahraničnej a bezpečnostnej politike prostredníctvom existujúcich mechanizmov dialógu a ďalších fór vytvorených v rámci plánu EÚ – India do roku 2025; domnieva sa, že historická návšteva predsedníčky Komisie a kolégia komisárov v Indii 27. a 28. februára 2025 znamenala začiatok novej kapitoly vo vývoji vzťahov medzi EÚ a Indiou a opätovne potvrdila strategické prepojenie a jeho nevyužitý potenciál; víta oznámenie nadchádzajúceho strategického programu EÚ – India;

67.pripomína záväzok EÚ presadzovať politiku „jednej Číny“ ako jednu zo zásad vzťahov medzi EÚ a Čínou; opakuje, že Taiwan je kľúčovým demokratickým partnerom EÚ v indicko-tichomorskom regióne; uznáva význam Taiwanu pri zabezpečovaní globálnych dodávateľských reťazcov, najmä v odvetví špičkových technológií, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby nadviazali užšiu spoluprácu s Taiwanom s cieľom ďalej posilniť hospodárske, obchodné a investičné väzby; nabáda Komisiu, aby bezodkladne začala prípravné opatrenia na rokovania o investičnej dohode s Taiwanom; zdôrazňuje, že akýkoľvek pokus autoritárskych režimov obmedziť priaznivý vývoj vzťahov medzi EÚ a Taiwanom nie je prijateľný;

68.dôrazne odsudzuje neustále vojenské provokácie Číny voči Taiwanu a znovu opakuje, že rozhodne odmieta akúkoľvek jednostrannú zmenu statusu quo v Taiwanskom prielive; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prostredníctvom jasného a konzistentného signálu zabezpečili, že akýkoľvek pokus o jednostrannú zmenu súčasného stavu v Taiwanskom prielive, najmä prostredníctvom sily alebo nátlaku, nebude možné akceptovať a bude stáť veľa; zdôrazňuje, že územné nároky Číny nemajú žiadny základ v medzinárodnom práve a že len demokraticky zvolená vláda Taiwanu môže zastupovať taiwanský ľud; ďalej odsudzuje, že Čína blokuje zmysluplnú účasť Taiwanu v multilaterálnych organizáciách, ako sú WHO, Medzinárodná organizácia civilného letectva a Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, tým, že neustále prekrúca rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 2758; preto vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali zmysluplnú účasť Taiwanu v príslušných medzinárodných organizáciách;

69.vyjadruje hlboké znepokojenie nad najnovšími posunmi vo vnútropolitickom a vojenskom postoji Číny od 20. národného zjazdu Komunistickej strany Číny; zastáva názor, že Čína preukazuje, že má zámer a čoraz viac aj hospodársku, diplomatickú, technologickú a vojenskú silu na nové vymedzenie svetového poriadku; zdôrazňuje, že stratégia vojensko-civilnej fúzie je dôkazom takýchto prostriedkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ musí byť asertívnejšia a jednotnejšia vo svojom prístupe k Číne, a preto vyzýva PK/VP a členské štáty, aby preskúmali stratégiu voči Číne tak, aby plne zohľadnila čoraz represívnejšie domáce politiky, asertívnu zahraničnú politiku, ako aj využívanie hospodárskeho nátlaku ako prostriedku, ktorým sa Čína snaží dosiahnuť svoje ciele; sa domnieva, že výzvy vyplývajúce zo vzostupu Číny ako globálneho aktéra si vyžadujú vyváženú viacrozmernú reakciu v súlade so zásadou „spolupracovať tam, kde je to možné, súťažiť tam, kde je to potrebné, a konfrontovať tam, kde je to nevyhnutné“, prostredníctvom ktorej EÚ udržiava selektívnu spoluprácu s Čínou ako stálym členom Bezpečnostnej rady OSN vo viacerých kľúčových otázkach;

70.upozorňuje na to, že čoraz agresívnejšia pozícia ČĽR predstavuje hrozbu pre slobodu plavby a ohrozuje stabilitu, ktorá je nevyhnutná pre svetový obchod; zdôrazňuje, že túto situáciu so znepokojením sleduje čoraz väčší počet podobne zmýšľajúcich partnerov odhodlaných presadzovať mier a stabilitu v regióne; kladie dôraz na potrebu posilniť odrádzanie od destabilizačného správania, a to aj prostredníctvom pravidelných operácií na presadzovanie slobody plavby v súvislosti s pokusmi ČĽR ovládnuť medzinárodné vody a vzdušný priestor;

71.zastáva názor, že Čína posilňovaním čínsko-ruského strategického partnerstva aj v oblasti transferu technológií a vojenských spôsobilostí (nepriamo) umožňuje ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine;

72.opätovne odsudzuje porušovanie medzinárodných záväzkov Čínou, porušovanie čínsko-britských a čínsko-portugalských spoločných vyhlásení, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, zásady „jedna krajina, dva systémy“ a hongkonského základného zákona, ako aj zásah proti autonómii osobitného administratívneho regiónu a predstaviteľom opozície vrátane členov občianskej spoločnosti a ich rodinných príslušníkov; vyzýva Komisiu, aby posúdila autonómny štatút Hongkongu a Macao vzhľadom na porušovanie čínsko-britskej a čínsko-portugalskej spoločnej deklarácie Čínou a potláčanie autonómie Hongkongu;

73.je znepokojený rastúcim hospodárskym prenikaním čínskych spoločností do EÚ, a to aj do strategických odvetví, ako je výroba batérií; zdôrazňuje naliehavú potrebu pokračovať v politike znižovania rizika tým, že sa bude pokračovať v znižovaní hospodárskej závislosti v kritických odvetviach v súlade so stratégiou hospodárskej bezpečnosti EÚ;

74.pripomína, že Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) je kľúčovým partnerom pri posilňovaní multilateralizmu založeného na pravidlách; podporuje úsilie združenia ASEAN o dokončenie rokovaní s Čínou o účinnom a vecnom kódexe správania v Juhočínskom mori; nabáda na posilnenie angažovanosti a spolupráce EÚ so združením ASEAN a na úsilie o komplexné strategické partnerstvo založené na hospodárskych väzbách a udržateľnom raste, a najmä na politickej spolupráci v oblasti ľudských práv a demokracie; vyzýva na zvýšenú podporu mjanmarskej vlády národnej jednoty a na vyvíjanie vyššieho tlaku na krajiny ASEAN-u, aby sa pripojili k medzinárodným sankciám voči mjanmarskej vojenskej junte;

75.naliehavo vyzýva PK/VP a členské štáty, aby sa zamerali na bilaterálne vzťahy s partnermi v Afrike, okrem iného s Juhoafrickou republikou, Ghanou, Marokom, Keňou, Senegalom a Mauritániou, s prihliadnutím na spoločné potreby a záujmy s cieľom podporiť skutočné a vyvážené partnerstvá; sa domnieva, že zásada „viac za viac“ by sa mala plne začleniť do vzťahov s krajinami mimo EÚ, keďže na jej základe rozvíja EÚ silnejšie partnerstvá s tými krajinami, ktoré dodržiavajú zásady SZBP a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), ako aj základné hodnoty EÚ; je presvedčený, že EÚ sa musí naďalej zameriavať na Afriku, ktorá je už teraz strategickým kontinentom a v budúcnosti bude čoraz dôležitejším aktérom;

76.vyzýva EÚ, aby pozastavila svoje memorandum o porozumení o surovinách a všetku vojenskú spoluprácu s Rwandou, a to aj prostredníctvom Európskeho mierového nástroja alebo akéhokoľvek iného mechanizmu, kým Rwanda neukončí nezákonnú podporu ozbrojených skupín a nebude plne rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Konžskej demokratickej republiky (KDR); odsudzuje porušovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti východnej KDR povstalcami z hnutia M23; odsudzuje obsadenie Gomy a Bukavu ozbrojenou skupinou M23 a jej pokračujúcu ofenzívu v Južnom Kivu, ktorá ešte viac zhoršila akútnu humanitárnu krízu a zvýšila riziko destabilizácie KDR a rozšírenia vojny do celého regiónu; podporuje mierový proces v Luande a Nairobi, aby sa dosiahlo politické riešenie konfliktu diplomatickými prostriedkami, a naliehavo vyzýva PK/VP, aby pokračovala v diplomatických kontaktoch s konfliktom a s regionálnymi stranami a aby zvýšila tlak na strany, aby sa opätovne zapojili do mierových rokovaní, a to aj odložením konzultácií EÚ s Rwandou o bezpečnosti a obrane a prijatím sankcií v závislosti od situácie na mieste a pokroku dosiahnutého v prebiehajúcich regionálnych procesoch mediácie; je hlboko znepokojený humanitárnou situáciou tisícov vysídlených osôb v tejto oblasti; naliehavo vyzýva PK/VP, aby podnikla jasné kroky v súlade so stratégiou EÚ pre oblasť Veľkých jazier s cieľom obnoviť stabilitu a spolupracovať s stabilizačnou misiou OSN v Konžskej demokratickej republike (MONUSCO) na ochranu civilného obyvateľstva vo východnej časti KDR;

77.zdôrazňuje, že nedávny vývoj v Tunisku vyvolal obavy v súvislosti s ľudskými právami a demokratickými normami, pričom správy poukazujú na obmedzenú transparentnosť, účasť opozície a politickú súťaž v prezidentských voľbách; zdôrazňuje pokračujúci záväzok a podporu EÚ pre Tunisko počas tohto politicky a sociálno-ekonomicky citlivého obdobia, pričom udržiava kontakty na rôznych úrovniach;

78.zdôrazňuje, že EÚ má priamy a zásadný záujem o stabilitu, bezpečnosť a hospodársky rast oblasti Stredozemia, ako aj širšieho južného susedstva; pripomína, že európska susedská politika bola spustená s chvályhodnými cieľmi podpory stability, prosperity a dobrej správy vecí verejných v južnom Stredozemí; uznáva však, že v súčasnosti je zrejmé, že jej nástroje, ciele a zásady už nie sú v súlade so súčasnou realitou regiónu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takmer 30 rokov po spustení takzvaného barcelonského procesu sa nedokončil priestor spoločnej prosperity, stability a slobody so stredozemskými krajinami južného susedstva; vyzýva Komisiu, aby predložila nový pakt pre Stredozemie; domnieva sa, že EÚ a krajiny južného susedstva by mali uzavrieť memorandá o porozumení zamerané na podporu stability, prosperity a ochrany ľudských práv, ktoré by boli podmienené spoluprácou v oblasti migrácie; pripomína, že nestabilita a neistota v južnom susedstve sú naďalej pretrvávajúcim problémom pre riadenie vonkajších európskych hraníc; tvrdí, že popri uprednostňovaní dvojstranných vzťahov s krajinami v regióne by EÚ mala naďalej podporovať regionálnu spoluprácu prostredníctvom existujúcich rámcov, ako je Únia pre Stredozemie; víta vymenovanie európskeho komisára zodpovedného za Stredozemie;

79.zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ posilnila a prehĺbila spoluprácu s arabskými krajinami a krajinami Perzského zálivu v reakcii na naliehavé geopolitické, sociálne a hospodárske výzvy, ktorým čelí tento región; zdôrazňuje, že posilnená spolupráca by sa mala prioritne zamerať na kľúčové oblasti, ako je migrácia, digitálna transformácia, bezpečnosť, ekologická transformácia a kultúrna výmena, s cieľom vybudovať odolné partnerstvo; požaduje strategický prístup, ktorý prispôsobí spoluprácu s každou krajinou s cieľom podporiť udržateľný rozvoj a vzájomné porozumenie;

80.víta úspešné zavŕšenie prvého samitu EÚ – Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) a domnieva sa, že tento samit bol kľúčovým momentom vo vzťahoch medzi EÚ a jej partnermi z GCC, pričom zdôrazňuje spoločný záväzok oboch strán posilniť väzby medzi kľúčovými strategickými, hospodárskymi a kultúrnymi oblasťami;

81.zdôrazňuje význam dodržiavania a presadzovania demokratických hodnôt v regióne; odsudzuje nárast nenávistných prejavov, a to aj proti európskym inštitúciám, a útoky na slobody jednotlivcov a medzinárodný poriadok v členských štátoch a v zahraničí;

82.zdôrazňuje, že krajiny EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku sú podobne zmýšľajúce a zdieľajú hodnoty, jazyky, históriu, kultúru a náboženstvo, čím by mali byť prirodzenými partnermi v dnešnom geopolitickom kontexte; konštatuje, že angažovanosť EÚ v tomto regióne v posledných desaťročiach zoslabla, v dôsledku čoho vzniklo vákuum pre rastúci vplyv Číny a Ruska; naliehavo vyzýva krajiny Latinskej Ameriky, aby zaujali pevnejší postoj k odsúdeniu ruskej agresie voči Ukrajine; vyzýva členské štáty a ESVČ, aby pokračovali v aktívnej diplomacii v regióne so silným dôrazom na obranu multilaterálneho globálneho poriadku, medzinárodného práva a dodržiavania demokracie a ľudských práv; naliehavo vyzýva na mnohostranné iniciatívy na riešenie politickej nestability v najchudobnejších krajinách v regióne, napríklad na Haiti;

83.víta podpísanie rozšírenej rámcovej dohody medzi EÚ a Čile a vyzýva na jej rýchlu a úplnú ratifikáciu; rovnako víta ukončenie rokovaní o modernizovanej globálnej dohode medzi EÚ a Mexikom, ako Komisia oznámila 17. januára 2025, a ktorá si ešte vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že táto dohoda by posilnila strategické partnerstvo EÚ s Mexikom a uznala kľúčovú úlohu tejto krajiny v Latinskej Amerike, a poukazuje na jej ambíciu diverzifikovať obchodné a politické partnerstvá s cieľom znížiť hospodársku závislosť od USA;

84.berie na vedomie uzavretie dohody s Mercosurom; vyjadruje znepokojenie nad jej možným negatívnym vplyvom na normy EÚ v oblasti udržateľnosti a bezpečnosti a na konkurencieschopnosť agropotravinárskeho odvetvia EÚ a zdôrazňuje, že Európsky parlament musí pred zvážením ratifikácie preskúmať, či dohoda spĺňa normy EÚ v oblasti udržateľnosti a či je v súlade so zásadou reciprocity;

85.víta neformálne stretnutie EÚ – Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) a vykonávanie iniciatív v rámci plánu EÚ – CELAC na roky 2023 – 2025 a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prijať na samite v roku 2025 nový a ambiciózny plán, ktorý bude naďalej posilňovať naše partnerstvo a zohľadňovať najlepšie postupy, ktoré sa doteraz dosiahli;

86.zdôrazňuje potrebu prísnejšieho prístupu k riešeniu násilia páchaného na ochrancoch životného prostredia a zintenzívneniu úsilia EÚ o pomoc pri ochrane biodiverzity a pri adaptácii na núdzovú situáciu v oblasti klímy; navrhuje ďalšie posilnenie spolupráce proti organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami v Latinskej Amerike, ktoré majú vplyv aj na EÚ; žiada výrazné posilnenie medziregionálnej spolupráce v boji proti týmto javom;

87.vyzýva PK/VP, aby prácu s podobne zmýšľajúcimi demokraciami určila za prioritu svojho funkčného obdobia a systematizovala spoluprácu a konzultácie s demokratickými podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom podporiť demokraciu a zlepšiť spoločnú pripravenosť a prístup k zdrojom na reakciu v krízovej situácii; v tejto súvislosti opakuje odporúčanie prehĺbiť vzťahy s regionálnymi organizáciami, ako sú ASEAN a Africká únia, s cieľom posilniť rámce spolupráce v oblasti bezpečnosti;

88.opätovne vyjadruje podporu Európskemu politickému spoločenstvu ako platforme na diskusiu, dialóg a spoluprácu s európskymi partnermi v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnostných výziev, ktorým čelíme, s cieľom posilniť bezpečnosť a stabilitu v Európe a pokračovať v politickej a bezpečnostnej spolupráci založenej na spoločných záujmoch; žiada, aby sa Európsky parlament úzko zapojil do vyjasňovania rozsahu pôsobnosti a budúcej činnosti tohto spoločenstva; zdôrazňuje, že podmienkou budúceho úspechu a súdržnosti tohto formátu je určité zosúladenie, pokiaľ ide o demokratické hodnoty a zásady; opakuje, že Európske politické spoločenstvo sa v žiadnom prípade nesmie stať zámienkou pre oneskorenie vstupu krajín zapojených do procesu rozširovania EÚ;

89.je tiež presvedčený, že je dôležité budovať nové spojenectvá, okrem iného s krajinami v našom susedstve, ako aj s krajinami globálneho Juhu, pričom treba zohľadniť spoločné potreby a záujmy s cieľom podporiť skutočné a vyvážené partnerstvá; zdôrazňuje, že je dôležité uzavrieť tieto politické dohody s tretími krajinami založené na spoločných európskych hodnotách a základných právach; vyzýva EÚ, aby reagovala na očakávania partnerských krajín a urýchlene plnila politické dohody s týmito krajinami s cieľom ukázať, že EÚ je spoľahlivým a strategickým partnerom, a preukázať, že medzinárodný systém založený na pravidlách dokáže čeliť súčasným výzvam; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aktívne zapojenie Parlamentu do vytvárania, vykonávania a monitorovania budúcich čistých obchodných a investičných partnerstiev; v tejto súvislosti vyzýva na iniciatívy spolupráce medzi EÚ a krajinami globálneho Juhu s cieľom posúdiť a riešiť dlhovú krízu; konštatuje, že dohody s krajinami globálneho Juhu, najmä v oblasti surovín, by mali prispievať k miestnemu hospodárskemu rozvoju, a nie k prehlbovaniu závislosti a nadmerného využívania zdrojov;

90.zdôrazňuje úlohu PK/VP ako premostenia medzi SZBP a vonkajšími vzťahmi EÚ s cieľom zabezpečiť najvyššiu úroveň koordinácie a súdržnosti vo vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ podporovala viditeľnosť a účinnosť svojej vonkajšej činnosti a úsilia v oblasti rozvojovej spolupráce, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch nie je dostatočne jasné zastúpenie EÚ navonok, čo bráni strategickej komunikácii EÚ v zahraničí; zdôrazňuje, že treba jasne vymedziť právomoci PK/VP, predsedu Komisie a predsedu Európskej rady týkajúce sa vonkajšej činnosti a zastúpenia EÚ, aby bol hlas EÚ jednotný a naši partneri ho tak vnímali; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju koordináciu s ESVČ vo vonkajšej činnosti, a to aj zabezpečením úplného súladu s článkom 3 ods. 2 a článkom 9 rozhodnutia o ESVČ Rozhodnutie Rady 2010/427/EÚ z 26. júla 2010 o organizácii a fungovaní Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (Ú. v. EÚ L 201, 3.8.2010, s. 30, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2010/427/oj)., ktoré možno bude potrebné aktualizovať;

91.žiada, aby sa ESVČ – jej ústredie aj delegácie EÚ – posilnila poskytnutím primeraných finančných a ľudských zdrojov, aby EÚ mohla byť lepšie pripravená na súčasné a vznikajúce globálne výzvy; žiada, aby ESVČ mohla vyberať a prijímať svojich stálych diplomatických zamestnancov EÚ a zabezpečila sa spravodlivá rodová a geografická rovnováha medzi členskými štátmi na všetkých úrovniach v rámci ESVČ; vyzýva PK/VP, aby urýchlene predložila návrhy budúcej operačnej štruktúry vonkajšej činnosti EÚ a aby na to v plnej miere zohľadnila odporúčanie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 o hodnotení fungovania ESVČ a posilnení EÚ vo svete Odporúčanie Európskeho parlamentu z 15. marca 2023 Rade a podpredsedovi Komisie/vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o zhodnotení fungovania ESVČ a o posilnení postavenia EÚ vo svete (Ú. v. EÚ C, C/2023/410, 23.11.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/410/oj).; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť strategickú komunikáciu a činnosť EÚ v oblasti boja proti dezinformáciám prostredníctvom špecializovaných zdrojov a kancelárií v strategicky významných regiónoch a krajinách;

92.pripomína, že EÚ má strategický záujem na podpore udržateľného rozvoja, znižovaní chudoby a rovnosti na celom svete, pretože toto úsilie prispieva k dlhodobému globálnemu mieru a bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby účinne a urýchlene využila iniciatívu Global Gateway ako udržateľnú alternatívu k čínskej iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta a ako nástroj na zvýšenie prítomnosti a viditeľnosti EÚ na celom svete; pripomína, že iniciatívu Global Gateway treba chápať ako strategickú koncepciu integrujúcu zahraničnú, hospodársku a rozvojovú politiku vrátane klimatickej a digitálnej transformácie, ako aj investície do infraštruktúry s cieľom posilniť úzke partnerstvo založené na vzájomných výhodách, hospodárskom rozvoji a odolných dodávateľských reťazcoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že koordinácia s medzinárodnými finančnými inštitúciami, dobre vymedzené zapojenie súkromného sektora a prispôsobená strategická komunikácia aj v prijímajúcich krajinách sú nevyhnutné na to, aby tento nástroj dosiahol želaný rozsah; je znepokojený správami, že viaceré projekty Global Gateway realizujú čínske spoločnosti, čo je v priamom rozpore so zámermi a cieľmi iniciatívy, medzi ktoré patrí posilnenie hospodárskej bezpečnosti EÚ a podpora hospodárskeho rozvoja a vzájomne prospešných partnerstiev s tretími krajinami; vyzýva preto na okamžité vyšetrenie a odstránenie všetkých čínskych spoločností zapojených do stratégie Global Gateway; zdôrazňuje, že podpora EÚ by mala dopĺňať ďalšie iniciatívy, ako je Partnerstvo pre globálnu infraštruktúru a investície, Hospodársky koridor India – Blízky východ – Európa a koridor Lobito, a mala by sa zameriavať najmä na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja;

93.opakuje, že Európsky parlament zohráva zásadnú úlohu v SZBP a osobitne k nej prispieva prostredníctvom svojej parlamentnej diplomacie a svojich rôznych nástrojov, kanálov a kontaktov vrátane svojich programov na podporu demokracie, Výboru pre zahraničné veci, pravidelných parlamentných dialógov a oficiálnych delegácií; zdôrazňuje, že parlamentná diplomacia má veľký potenciál zapojiť kľúčové politické subjekty a uľahčiť demokratickú správu vecí verejných; zdôrazňuje najmä pridanú hodnotu parlamentnej diplomacie počas ruskej útočnej vojny proti Ukrajine a v tejto súvislosti zdôrazňuje cennú spoluprácu na politickej a technickej úrovni medzi Najvyššou radou Ukrajiny a Európskym parlamentom;

94.je pevne presvedčený, že diplomacia je významnou súčasťou činnosti EÚ; v tejto súvislosti vyzýva na ďalší rozvoj preventívnej diplomacie EÚ ako proaktívneho nástroja vonkajšej politiky na predchádzanie konfliktom medzi stranami, ich mediáciu a mierové riešenie; vyzýva ESVČ, aby začlenila nástroje preventívnej diplomacie EÚ do štrukturálnych preventívnych mechanizmov a opatrení, ako sú politické dohody medzi rôznymi aktérmi zapojenými do konfliktov, národné dialógy o zmierení, budovaní mieru a spravodlivosti v prechodnom období, ako aj komisie pre pravdu a zmierenie; naliehavo vyzýva ESVČ, aby uskutočňovala hodnotenia získaných poznatkov s cieľom posúdiť diplomatické úsilie, určiť oblasti na zlepšenie a začleniť najlepšie postupy do budúcich iniciatív; žiada, aby sa zvýšili kapacity ESVČ v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o oddelenia pripravenosti a reakcie na krízy; zdôrazňuje naliehavú potrebu zdvojnásobiť príslušný rozpočet EÚ v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a výrazne zintenzívniť činnosť EÚ v oblasti mediácie, dialógu a zmierenia;

95.opätovne potvrdzuje úlohu osobitných zástupcov EÚ (OZEÚ), ktorí presadzujú politiky a záujmy EÚ v konkrétnych regiónoch a krajinách a zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji silnejšej a účinnejšej SZBP tým, že zabezpečujú aktívnu politickú prítomnosť EÚ v kľúčových krajinách a regiónoch a pôsobia ako „hlas“ a „tvár“ EÚ a jej politík; zdôrazňuje, že je dôležité vybaviť OZEÚ dostatočnými zdrojmi, ktoré im umožnia účinne vykonávať tieto úlohy; zdôrazňuje, že je dôležité, aby OZEÚ mali široký a flexibilný mandát, ktorý by sa dokázal prispôsobiť vyvíjajúcim sa geopolitickým okolnostiam s cieľom podporovať politiky a záujmy EÚ v konkrétnych regiónoch a krajinách a zohrávať aktívnu úlohu v úsilí o preventívnu diplomaciu; trvá na tom, aby sa vymenovanie nových OZEÚ uskutočnilo až po vypočutí v Európskom parlamente;

96.zdôrazňuje, že korupcia umožňuje a zhoršuje porušovanie ľudských práv, zneužívanie a narúšanie demokratických zásad a zásad právneho štátu; žiada EÚ a jej členské štáty, aby riešili riziká, ktoré korupcia predstavuje pre stabilitu, správu vecí verejných a mier, a aby týmto hrozbám pre záujmy EÚ a globálnu prosperitu a bezpečnosť predchádzali a bojovali proti nim, najmä vo východnom a južnom susedstve EÚ; nabáda na užšiu koordináciu medzi EÚ, jej členskými štátmi a spojencami a partnermi vždy, keď je to možné, s cieľom bojovať proti systémovej korupcii, ktorá posilňuje autokratické režimy, uľahčuje šírenie škodlivého vplyvu, pripravuje spoločnosti o základné zdroje a oslabuje demokratické hodnoty, ľudské práva a právny štát; zdôrazňuje kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti a nezávislých novinárov v tretích krajinách pri monitorovaní a odhaľovaní korupcie; žiada preto EÚ, aby v rámci svojej zahraničnej politiky prijala komplexný a urýchlene implementovaný protikorupčný rámec, ktorý bude zahŕňať sankčný režim EÚ, navrhovanú protikorupčnú smernicu a širšiu protikorupčnú stratégiu EÚ; naliehavo vyzýva PK/VP, aby v tejto súvislosti navrhla konkrétne a ďalekosiahle opatrenia, a podporuje začlenenie protikorupčných ustanovení do obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami;

97.zdôrazňuje misie a operácie EÚ v zahraničí na podporu mieru, bezpečnosti a pokroku v Európe a vo svete; vyzýva PK/VP, aby:–pripravila návrhy potrebných misií SZBP, ktoré sa majú začať v roku 2025, s použitím kapacity rýchleho nasadenia EÚ ako preventívnej vojenskej posily; pripomína, že administratívne výdavky na tieto opatrenia vrátane výdavkov spojených s kapacitou rýchleho nasadenia v zálohe by sa mali hradiť z rozpočtu EÚ;–spolupracovala s Cyprom, Tureckom, Spojeným kráľovstvom a OSN na implementácii konkrétnych opatrení na demilitarizáciu nárazníkovej zóny na Cypre a zlepšení bezpečnosti na ostrove, a to tak spoločenstva cyperských Grékov, ako aj spoločenstva cyperských Turkov;–podporuje posilnenie úlohy dvoch civilných misií EÚ v rámci SBOP, konkrétne EUPOL COPPS a EUBAM Rafah, v súlade so závermi Európskej rady z 21. a 22. marca 2024, v ktorých sa pripomína, že môžu zohrávať dôležitú úlohu na základe princípu riešenia založeného na existencii dvoch štátov a životaschopnosti budúceho Palestínskeho štátu, a podieľať sa na uľahčovaní poskytovania humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, zlepšiť efektívnosť palestínskeho orgánu v Predjordánsku a pripraviť sa na jeho návrat do Pásma Gazy;–vytvorila potrebné podmienky na úplnú opätovnú aktiváciu misie EUBAM Rafah, aby mohla pôsobiť ako neutrálna tretia strana na hraničnom priechode v Rafahu v koordinácii s Palestínskou samosprávou, ako aj izraelskými a egyptskými orgánmi; očakáva, že posilnenie rozsahu pôsobnosti a mandátov misie EUPOL COPPS a misie EUBAM Rafah v teréne bude zahrnuté medzi kľúčové priority nadchádzajúcej stratégie EÚ vo vzťahu k Blízkemu východu;–ďalej zvýšila počet pozorovateľov nasadených v rámci civilnej misie EÚ v Arménsku na arménskej strane medzinárodnej hranice s Azerbajdžanom a opätovne vyzvala Azerbajdžan, aby spolupracoval s misiou a zastavil očierňujúcu kampaň proti nej;–spolupracovala s Austráliou, Novým Zélandom, Kórejskou republikou, Japonskom, Taiwanom a členskými štátmi združenia ASEAN s cieľom uľahčiť mier a bezpečnosť v indicko-tichomorskom regióne a v juhovýchodnej Ázii;–vypracovala stratégie na boj proti hybridným útokom na východnej hranici a v najvzdialenejších regiónoch EÚ, najmä tým, ktoré využívajú migráciu ako nástroj na destabilizáciu členských štátov a vyvíjanie politického tlaku, podporovala solidaritu medzi členskými štátmi s krajinami, ktoré čelia takýmto útokom, ako je Poľsko a Litva, a navrhla odvetné opatrenia proti Komorám za využívanie migračných vĺn na Mayotte;

98.vyzýva PK/VP, aby nadviazala na príklady úspešných evakuačných opatrení v Sudáne a posilnenej konzulárnej ochrany a pracovala na vytvorení komplexného systému ochrany pre občanov EÚ v zahraničí; zdôrazňuje, že vplyv pretrvávajúcich kríz a konfliktov na celom svete môže znamenať riziko preťaženia kapacít konzulárnej ochrany a/alebo pomoci členských štátov, a v tejto súvislosti vyzýva na posilnenie kapacít a zdrojov centra ESVČ pre reakciu na krízy a mechanizmu civilnej ochrany EÚ; pripomína svoju dlhodobú pozíciu uplatňovať podobnú úroveň ochrany na miestnych zamestnancov v delegáciách EÚ a misiách a operáciách SZBP;

99.sa domnieva, že je potrebný silnejší inštitucionalizovaný parlamentný dohľad nad vonkajšou činnosťou EÚ vrátane pravidelného a včasného, no bezpečného prístupu k dôverným informáciám a brífingom v Európskom parlamente v súlade s článkom 36 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby PK/VP a ESVČ poskytovali väčšiu spätnú väzbu o opatreniach, ktoré prijali, ako aj o ich dosiahnutých účinkoch, s cieľom splniť odporúčania EP uvedené v uzneseniach o otázkach zahraničných vecí;

100.zdôrazňuje, že v rámci SZBP, ktorá zahŕňa SBOP, vykonáva Európsky parlament svoju rozpočtovú funkciu spoločne s Radou; pripomína, že Európsky parlament v súvislosti s týmito politikami vykonáva aj funkciu politickej kontroly a konzultácie, ako sa uvádza v článku 36 Zmluvy o EÚ;

101.pripomína, že v súlade s článkom 41 Zmluvy o EÚ by sa všetky administratívne a prevádzkové výdavky SZBP a SBOP mali účtovať na ťarchu rozpočtu EÚ s výnimkou výdavkov vyplývajúcich z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami;

102.zdôrazňuje, že rozhodnutia týkajúce sa SZBP alebo SBOP, ktoré zahŕňajú výdavky, predstavujú v prípade týchto politík vždy základné rozhodnutia a musia podliehať parlamentnému dohľadu; vyzýva PK/VP, aby pred navrhnutím rozhodnutí v oblasti SZBP alebo SBOP konzultovala s Európskym parlamentom a zabezpečila tak transparentnosť a zodpovednosť v súlade s článkom 36 Zmluvy o EÚ;

103.pripomína, že výkon rozpočtovej funkcie Európskeho parlamentu je neoddeliteľne spätý s jeho funkciou politickej kontroly a konzultácie; pripomína, že v článku 36 Zmluvy o EÚ sa stanovuje osobitný vzťah medzi PK/VP a Európskym parlamentom, ktorý je predpokladom na to, aby Európsky parlament tieto funkcie vykonával, a že PK/VP by mala v týchto súvislostiach Európsky parlament podporovať;

104.vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet na civilné misie SBOP je nedostatočný; pripomína, že počet a úlohy takýchto misií sa zvýšili, bezpečnostné prostredie sa stalo náročnejším a náklady na operácie sa zvýšili; naliehavo vyzýva Európsku radu, aby zabezpečila podstatné zvýšenie financovania SZBP v rámci samostatného okruhu civilnej SZBP a krízového riadenia; žiada, aby sa zabezpečilo efektívne využívanie finančných prostriedkov vyčlenených na civilné misie SBOP s cieľom zabezpečiť, aby tieto misie boli schopné účinne reagovať na krízové situácie a nepredvídané udalosti; vyzýva PK/VP a Komisiu, aby na tieto účely predložili spoločné návrhy;

105.je hlboko znepokojený štrukturálne nedostatočným financovaním ESVČ a konštatuje, že to už má vážne a ďalekosiahle negatívne dôsledky na vonkajšiu činnosť EÚ a výkonnosť inštitúcií EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je potrebný osobitný prístup k administratívnemu rozpočtu ESVČ, a pripomína, že absencia nápravných opatrení môže mať vážny vplyv na vzťahy EÚ s tretími krajinami;

106.vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu budúceho VFR v rámci okruhu vonkajšej činnosti EÚ zvážila:–rozsiahle spôsobilosti a zdroje pre vonkajšiu činnosť EÚ, ktoré zohľadňujú čoraz náročnejšiu medzinárodnú oblasť, pričom v tejto súvislosti pripomína, že je nevyhnutné ďalej posilňovať podporu EÚ v oblasti ľudských práv, demokracie a rozvoja v tretích krajinách;–zdroje pre digitálnu diplomaciu EÚ, vzhľadom na súčasný kontext rýchleho technologického pokroku a geopolitickej konkurencie;–zdroje na zelenú diplomaciu;–osobitný rozpočet na konkrétne činnosti zahraničnej politiky EÚ v oblasti rodovej rovnosti a program zameraný na ženy, mier a bezpečnosť s cieľom začleniť rodové hľadisko do diplomatického úsilia a úsilia EÚ v oblasti bezpečnosti ľudí,–zdroje na preventívnu kontrolu potenciálnych príjemcov s cieľom zabezpečiť, aby finančné prostriedky EÚ za žiadnych okolností priamo ani nepriamo nepodporovali činnosti, projekty alebo literatúru, ktoré podnecujú násilie a nenávisť vrátane antisemitizmu, a zabezpečiť, aby sa zodpovedajúcim spôsobom monitorovali všetci príjemcovia finančných prostriedkov EÚ;

107.vyzýva Komisiu, aby svoje návrhy budúceho VFR predložila v prvom polroku 2025 s cieľom poskytnúť dostatočný čas na rokovanie o programoch; zdôrazňuje potrebu podrobnejšej rozpočtovej nomenklatúry v Nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce, Nástroji predvstupovej pomoci a rozpočte SZBP, ktorá rozpočtovému orgánu umožní stanoviť politické a geografické priority v rámci ročného rozpočtového postupu;

108.zdôrazňuje, že každá z uvedených záležitostí si vyžaduje primeranú reakciu zo strany výkonnej moci; vyzýva PK/VP, aby na výzvy, žiadosti a obavy Európskeho parlamentu reagovala rýchlo a písomne; sa domnieva, že ústne vyhlásenia vo výbore alebo v pléne môžu predstavovať dostatočnú reakciu len vo výnimočných alebo naliehavých prípadoch; zdôrazňuje, že v súčasnom náročnom geopolitickom kontexte má úzka spolupráca a partnerstvo medzi Európskym parlamentom a PK/VP strategický význam; očakáva systematickejšie výmeny pred prijatím mandátov a stratégií SZBP a lepší tok informácií o rokovaniach a vykonávaní medzinárodných dohôd, ako aj memoránd o porozumení; okrem toho očakáva, že Európsky parlament bude účinne začlenený do všetkých vonkajších politík a činností EÚ, čím sa zmobilizuje parlamentná diplomacia na podporu úsilia PK/VP;

109.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a vládam a parlamentom členských štátov.