1.zdôrazňuje, že bezpečnosť európskeho kontinentu je ohrozená v takej závažnej miere, že to od druhej svetovej vojny nemá obdoby; vyjadruje hlboké znepokojenie nad pribúdaním geopolitických zlomov, novými aj obnovenými imperialistickými ambíciami autoritárskych mocností ovládať, systémovou rivalitou veľmocí, nacionalistickým unilateralizmom, šírením terorizmu vrátane džihádistického terorizmu, núteného vysídľovania civilného obyvateľstva a úmyselných útokov na civilistov a infraštruktúru a primárnym a rozmáhajúcim sa používaním sily a násilia niektorými aktérmi so zlými úmyslami na podporu ich politických a hospodárskych cieľov a záujmov alebo na riešenie sporov;

2.vyjadruje v tejto súvislosti veľké znepokojenie nad zjavnou zmenou postoja Spojených štátov k ruskej útočnej vojne, okrem iného aj nad otvoreným obviňovaním Ukrajiny z prebiehajúcej vojny, pozastavením americkej vojenskej pomoci a pokusmi prinútiť Ukrajinu, aby sa vzdala legitímneho práva na sebaobranu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad akýmikoľvek pokusmi o vydieranie vedúcich predstaviteľov Ukrajiny, aby sa vzdali ruskému agresorovi, s jediným cieľom ohlásiť dosiahnutie „mierovej dohody“ a domnieva sa, že aktuálne úsilie vlády USA rokovať o prímerí a mierovej dohode bez účasti EÚ, ktorá sa v konečnom dôsledku bude musieť vyrovnať s výsledkom rokovaní, je kontraproduktívne, keďže posilňuje agresora a ukazuje, že agresívna politika sa netrestá, ale odmeňuje; je opatrne optimistický, pokiaľ ide o návrh dohody o 30-dňovom prímerí; pripomína, že prímerie môže byť účinným nástrojom na zastavenie nepriateľských akcií len vtedy, ak ho agresor plne dodržiava; očakáva preto, že Rusko s ním bude súhlasiť a bude ho dodržiavať, pričom ukončí všetky útoky voči Ukrajine, jej vojenským pozíciám, civilnému obyvateľstvu, infraštruktúre a územiu; vzhľadom na históriu porušovania predchádzajúcich dohôd Ruskom však konštatuje, že mier možno dosiahnuť len posilnením postavenia Ukrajiny spoľahlivými bezpečnostnými zárukami; naopak sa domnieva, že akákoľvek dohoda, ktorá podkopáva legitímne ambície Ukrajiny, napríklad právo prijať vlastné opatrenia v oblasti bezpečnosti, alebo ktorá neobsahuje dôveryhodné bezpečnostné záruky, môže Ukrajinu a iné európske krajiny vystaviť ďalším ruským útokom; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad hlasovaním vlády USA v súlade s ruskou vládou na Valnom zhromaždení OSN a v Bezpečnostnej rade OSN o rezolúciách týkajúcich sa tretieho výročia ruskej útočnej vojny proti Ukrajine;

3.zastáva názor, že geopolitické dianie na Ukrajine, Blízkom východe, v Juhočínskom mori a indicko-tichomorskom regióne je čoraz väčšmi prepojené, keďže predovšetkým Rusko a Čína prehlbujú svoje väzby a spôsobujú značné výzvy pre celosvetový mier, bezpečnosť a medzinárodný poriadok založený na pravidlách, čím sa musí zaoberať medzinárodné spoločenstvo; zdôrazňuje nárast útokov a hybridných hrozieb zameraných okrem iného na oslabenie demokratických hodnôt a štruktúr počas volieb, ako aj súdržnosti európskych spoločností založených na hodnotách, príslušnosti občanov k týmto spoločnostiam a právneho štátu; domnieva sa, že tento trend predstavuje zmenu paradigmy, pretože prevracia logiku budovania medzinárodnej bezpečnosti na základe dodržiavania medzinárodného práva, medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a multilateralizmu;

4.uznáva meniaci sa charakter globálnych bezpečnostných hrozieb a zdôrazňuje kľúčovú úlohu diplomacie, rozvojovej spolupráce, kontroly zbrojenia a odzbrojenia v spojení s vojenským úsilím pri zabezpečovaní dlhodobého medzinárodného mieru a bezpečnosti; konštatuje však, že diplomatické úsilie zamerané na budovanie mieru a bezpečnosti má v poslednom čase obmedzený dosah; zdôrazňuje, že udržateľný celosvetový mier a stabilitu nemožno dosiahnuť len vojenskými opatreniami, ale vyžadujú si komplexné stratégie, ktoré riešia kľúčové faktory nestability, ako sú chudoba, nerovnosť, zlyhanie správy vecí verejných a zmena klímy; zdôrazňuje, že iniciatíva EÚ Global Gateway a ďalšie rozvojové programy by mali byť zosúladené s bezpečnostnými cieľmi a mali by podporovať odolné spoločnosti presadzovaním inkluzívneho hospodárskeho rastu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv;

5.rozhodne víta spoločnú bielu knihu o pripravenosti európskej obrany do roku 2030 JOIN(2025)0120., ktorej súčasťou je rozhodný a ambiciózny plán posilnenia európskej bezpečnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene a bezodkladne zaviedli rozličné ambiciózne prvky tohto plánu, keďže Európa musí byť schopná odstrašovať agresorov a brániť sa na všetkých frontoch, prevziať vedúcu úlohu a rýchlo konať v otázkach bezpečnosti a tiež vyrábať vojenské vybavenie pre vlastné potreby;

6.zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné, aby EÚ uznala a riešila výzvy, ktoré pre jej bezpečnosť plynú z viacnásobných a neustále sa vyvíjajúcich hrozieb, a aby na tento účel začala rozvíjať zlepšené a nové politiky a opatrenia, ktoré EÚ a jej členským štátom umožnia kolektívne a súdržne posilňovať svoju obranu v Európe s cieľom zaistiť bezpečnosť všetkých členských štátov EÚ a ich občanov, ako aj posilniť svoju akcieschopnosť na celosvetovej úrovni;

7.je presvedčený, že diplomacia by mala zostať základom zahraničnej politiky EÚ;

8.pripomína, že je dôležité, aby EÚ dosiahla väčšiu strategickú autonómiu a pripravenosť na obranu stanovené v Strategickom kompase s cieľom zabezpečiť, aby jej ciele boli v súlade s kolektívnymi a zvrchovanými záujmami jej členských štátov a širšou víziou európskej bezpečnosti a obrany; v tejto súvislosti uznáva, že niektoré členské štáty majú dlhodobé politiky vojenskej neutrality, a rešpektuje právo každého členského štátu určiť si vlastnú bezpečnostnú politiku;

9.zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v uplatňovaní článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ o vzájomnej pomoci a zabezpečiť solidaritu medzi členskými štátmi, najmä tými, ktoré sú v dôsledku svojej zemepisnej polohy priamo vystavené bezprostredným hrozbám a výzvam, a to bez ohľadu na to, či sú členmi NATO; vyzýva na prijatie konkrétnych krokov na rozvoj skutočnej politiky solidarity EÚ, a to aj objasnením praktických opatrení v prípade, že členský štát aktivuje článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ, a súladu medzi článkom 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a článkom 5 Severoatlantickej zmluvy;

10.konštatuje celkovo obmedzený pokrok a nedostatočné investície v súvislosti s rozvojom spoločnej európskej obrannej spôsobilosti, priemyselnej kapacity a pripravenosti na obranu od zavedenia SBOP pred 25 rokmi; s poľutovaním konštatuje, že napriek ambícii vymedziť spoločnú obrannú politiku Únie, ako sa uvádza v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ, stále chýbajú konkrétne kroky;

11.zdôrazňuje, že napriek posilňovaniu vlastnej obrany je naše spojenectvo a spolupráca so Spojenými štátmi aj naďalej mimoriadne dôležitá, rovnako ako koordinácia s NATO, a to pokiaľ ide o rozvoj spôsobilostí, ako aj výmenu utajovaných skutočností; uznáva, že bezpečnostné priority Spojených štátov sa zmenili v dôsledku výziev v iných regiónoch, čo si vyžaduje, aby Európa prevzala plnú zodpovednosť za svoju vlastnú obranu;

12.trvá na tom, že je potrebný skutočne spoločný prístup, politiky a spoločné úsilie v oblasti obrany, ako aj zmena paradigmy v SBOP EÚ, ktorá EÚ umožní rozhodne a účinne konať vo svojom susedstve a na globálnej scéne, chrániť svoje hodnoty, záujmy a občanov a presadzovať svoje strategické ciele; zdôrazňuje, že je dôležité prezentovať EÚ ako silného a jednotného medzinárodného aktéra schopného konať strategickejšie a autonómnejšie, brániť sa pred potenciálnymi nepriateľskými útokmi, podporovať svojich partnerov a zabezpečovať mier, udržateľný rozvoj a demokraciu; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ a jej členské štáty pokračovali v práci na vytvorení spoločnej strategickej kultúry v oblasti bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty spoločne diskutovali o budúcnosti svojich politík a doktrín odstrašovania a o ich prispôsobení meniacemu sa bezpečnostnému prostrediu v Európe; ďalej zdôrazňuje, že v záujme rozvoja súdržnej zahraničnej a obrannej politiky musí EÚ posilniť svoje demokratické a nezávislé štruktúry, rozhodovacie procesy a operačnú autonómiu;

13.víta cieľ predsedníčky Komisie vstúpiť do novej éry európskej obrany a bezpečnosti budovaním skutočnej európskej obrannej únie; víta vymenovanie Andriusa Kubiliusa ako vôbec prvého komisára pre obranu a vesmírnu agendu, ktorého úlohou je spolupracovať s PK/VP; víta uverejnenie bielej knihy o budúcnosti európskej obrany; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty, konajúc s cieľom vymedziť európsku obrannú úniu, prijali prioritné opatrenia a pripravili budúce kroky s cieľom zabezpečiť obrannú pripravenosť EÚ, najmä vzhľadom na hrozbu, ktorú predstavuje Rusko, posilniť odstrašovanie a zlepšiť operačné spôsobilosti ako nástroj obrany v časoch vojny a súčasne uspokojiť civilné a humanitárne potreby, a tým využiť koncepciu „dvojakého použitia“;

14.víta päťbodový plán na opätovné vyzbrojenie Európy ReArm Europe, ktorý 4. marca 2025 navrhla predsedníčka Komisie;

15.víta výsledky mimoriadneho zasadnutia Európskej rady zo 6. marca 2025 a závery zo zasadnutia Európskej rady z 20. marca 2025;

16.víta, že v bielej knihe sa zohľadnili požiadavky Európskeho parlamentu týkajúce sa potreby zabezpečiť ochranu pozemných, vzdušných a námorných hraníc EÚ pred vojenskými a hybridnými hrozbami; víta schválenie východného štítu a opätovne vyslovuje podporu pobaltskej obrannej línii;

17.víta uverejnenie stratégie pripravenosti Únie a zdôrazňuje, že opatrenia EÚ musia byť holistické a musia sa zaoberať všetkými rozmermi bezpečnosti – vonkajším, vnútorným, sociálnym a hospodárskym; je pevne presvedčený, že len takýto komplexný prístup zabezpečí dlhodobú trvalú podporu verejnosti; zdôrazňuje, že opatrenia uvedené v bielej knihe a stratégii pripravenosti Únie sa musia navzájom dopĺňať a posilňovať;

18.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby rýchlejšie plnili svoje záväzky prijaté vo Vyhlásení z Versailles a prevzali väčšiu zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť, a to aj dosiahnutím väčšej strategickej autonómie a posilnením spôsobilostí v oblasti obrany a odstrašovania, najmä na východných hraniciach; zdôrazňuje, že NATO a transatlantické partnerstvo so Spojenými štátmi naďalej zostávajú základom európskej kolektívnej obrany a že EÚ a NATO zohrávajú komplementárnu, súdržnú a vzájomne sa posilňujúcu úlohu pri podpore medzinárodného mieru a bezpečnosti; pripomína, že silnejšia a spôsobilejšia EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany pozitívne prispeje ku globálnej a transatlantickej bezpečnosti a dopĺňa NATO; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ a EÚ ako celok zintenzívnili svoje úsilie prostredníctvom zvýšených a cielených spoločných investícií, spoločného verejného obstarávania výrobkov obranného priemyslu, ktoré sú navrhnuté a vyrobené prevažne v EÚ, a rozvíjaním väčšieho počtu spoločných spôsobilostí okrem iného prostredníctvom združovania a spoločného využívania, čím posilnia svoje ozbrojené sily, či už na vnútroštátne operačné účely, na operačné účely NATO, alebo na operačné účely EÚ; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia zabezpečiť, aby podstatná a zvýšená časť ich vojenského vybavenia nepodliehala reštriktívnym predpisom tretích krajín;

19.stotožňuje sa s ambíciou posilniť európsky pilier v rámci NATO a zdôrazňuje, že rozvoj európskej obrannej únie by mal ísť ruka v ruke s prehlbovaním spolupráce medzi EÚ a NATO, aby sa v plnej miere využili jedinečné kapacity každej organizácie;

20.zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie v oblasti odstrašovania a spolupráce medzi EÚ a NATO, pokiaľ ide o rozvoj súdržných, komplementárnych a interoperabilných obranných spôsobilostí a posilnenie priemyselných výrobných kapacít; zdôrazňuje, že európsky pilier v rámci NATO zahŕňa najmä spoločné získavanie strategických poskytovateľov alebo strategických zbraňových systémov, ktorých obstaranie je často príliš nákladné pre jeden členský štát, ako napríklad schopnosť dopĺňať palivo za letu, spôsobilosti velenia a riadenia, hypersonické zbrane, viacvrstvová protivzdušná obrana, spôsobilosti pre elektronické vedenie vojny a systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany; domnieva sa, že európska pridaná hodnota spočíva v spoločnom vývoji alebo nákupe týchto poskytovateľov a systémov, ktoré jednotlivým členským štátom EÚ veľmi chýbajú; poukazuje na to, že rozvoj spôsobilostí EÚ posilňuje európsky pilier v rámci NATO a primerane prispieva k transatlantickej bezpečnosti; požaduje zriadenie pravidelnej konferencie medzi EÚ a NATO s cieľom zabezpečiť úzku koordináciu a komplementárnosť medzi oboma organizáciami a ich členskými štátmi, pokiaľ ide o ich úsilie posilniť rozvoj spôsobilostí a vyzbrojovanie a zároveň zabrániť zbytočnej a nefunkčnej duplicite; vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, že úsilie EÚ v oblasti rozvoja obranných spôsobilostí bude súdržné s cieľmi procesu plánovania obrany NATO; ďalej žiada, aby sa všetka podpora Európskeho mierového nástroja v súvislosti s poskytovaním vybavenia vykonávala v koordinácii s NATO s cieľom zvýšiť efektívnosť a zabrániť zbytočnej duplicite;

21.trvá na tom, že EÚ sa musí zapojiť do bezpečnostných záväzkov voči Ukrajine, ako sa odporúča v Kyjevskom bezpečnostnom pakte, s cieľom odradiť od ďalšej ruskej agresie;

22.zdôrazňuje skutočnosť, že finančná podpora, ktorú EÚ a jej členské štáty poskytujú Ukrajine, presahuje finančnú podporu akejkoľvek inej krajiny, čo je dôkazom bezprecedentného záväzku Únie voči Ukrajine; zdôrazňuje, že úloha EÚ v rámci všetkých rokovaní, ktoré majú vplyv na bezpečnosť Európy, musí byť úmerná jej politickému a hospodárskemu postaveniu; opätovne potvrdzuje, že bez účasti EÚ sa nemôžu viesť žiadne rokovania týkajúce sa európskej bezpečnosti;

23.pripomína záver Európskej rady z 20. marca 2025, v ktorom sa schvaľuje zásada mieru prostredníctvom sily, a zdôrazňuje, že Ukrajina musí byť v čo najsilnejšej pozícii, aby mohla prípadne rokovať s Ruskom;

24.zdôrazňuje, že komplexnú mierovú dohodu, v ktorej sa uznáva nezávislosť, zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny, musia sprevádzať silné a dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré odradia Rusko od agresie v budúcnosti; víta úsilie, ktoré sa v tejto súvislosti začalo vynakladať s podobne zmýšľajúcimi partnermi a partnermi NATO; víta závery Európskej rady z 20. marca 2025, v ktorých sa zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sú pripravené prispieť k bezpečnostným zárukám, najmä podporou schopnosti Ukrajiny účinne sa brániť;

25.opätovne potvrdzuje, že v súvislosti s útočnou vojnou Ruska neochvejne podporuje EÚ a jej členské štáty v solidárnom postoji k Ukrajine a v poskytovaní potrebných vojenských prostriedkov Ukrajine v potrebnom čase na jej obranu, odrazenie útokov ruských ozbrojených síl a ich zástupcov, ukončenie konfliktu, ochranu jej zvrchovanosti a obnovenie jej územnej celistvosti v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; preto v prípade Ukrajiny plne podporuje stratégiu dikobraza, ako sa uvádza v bielej knihe; víta spoločné bezpečnostné záväzky EÚ a Ukrajiny a dvojstranné bezpečnostné dohody, ktoré Ukrajina uzavrela s viacerými členskými štátmi; zdôrazňuje, že takéto záväzky a dohody sú súčasťou širšieho medzinárodne koordinovaného balíka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu vrátane spustenia multilaterálneho rámca G7 na rokovania o dvojstranných bezpečnostných záväzkoch a dohodách pre Ukrajinu; sa domnieva, že bez rozhodujúcej vojenskej podpory EÚ nebude Ukrajina schopná dosiahnuť víťazstvo voči Rusku; dôrazne opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ, aby naliehavo plnili svoje záväzky a poskytli dodávky zbraní, bojových lietadiel, dronov, systémov protivzdušnej obrany, zbraňových systémov a munície Ukrajine vrátane riadených striel s plochou dráhou letu a systémov zem-zem a aby značne zvýšili príslušné počty; berie na vedomie úspešné dodanie jedného milióna kusov delostreleckej munície Ukrajine, na ktorom sa Rada dohodla v marci 2023, a to aj napriek poľutovaniahodnému deväťmesačnému oneskoreniu; uznáva významný pokrok vo výrobnej kapacite EÚ, pokiaľ ide o delostreleckú muníciu, čo prispieva k pripravenosti EÚ a jej schopnosti podporovať Ukrajinu; zdôrazňuje význam posilnenia spôsobilostí Ukrajiny v oblasti boja proti dronom ako kritického prvku v boji proti vzdušným hrozbám a pri udržiavaní prevádzkovej bezpečnosti; požaduje poskytnutie špecializovaného vybavenia a odborných znalostí, aby ukrajinské sily mohli rýchlo identifikovať a sledovať nepriateľské činnosti dronov a reagovať na ne, čím sa zabezpečí väčšia ochrana vojenskej aj civilnej infraštruktúry; žiada členské štáty, aby zrušili všetky obmedzenia, ktoré bránia Ukrajine používať západné zbraňové systémy proti legitímnym vojenským cieľom v Rusku, v súlade s medzinárodným právom; vyzýva Radu, aby sa zaviazala dodať všetko skonfiškované vojenské vybavenie alebo muníciu z operácií a misií EÚ, ktoré prebehli v rámci EÚ aj mimo nej, na Ukrajinu; opakuje svoje stanovisko, že všetky členské štáty EÚ a spojenci NATO by sa mali spoločne a jednotlivo zaviazať k vojenskej podpore Ukrajiny v hodnote najmenej 0,25 % svojho HDP ročne;

26.opätovne zdôrazňuje prirodzené právo Ukrajiny zvoliť si vlastný osud a pripomína svoju požiadavku, aby Ukrajina a EÚ boli primerane zapojené do prebiehajúcich rokovaní medzi Spojenými štátmi a Ruskom;

27.vyzdvihuje „dánsky model“ podpory Ukrajiny, ktorý spočíva v obstarávaní obranných kapacít vyrábaných priamo na Ukrajine; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby tento model dôrazne podporili a plne využili jeho potenciál, keďže kapacity obranného priemyslu Ukrajiny, ktoré sa odhadujú na približne 50 %, sa v súčasnosti využívajú nedostatočne a model prináša obom stranám mnohé výhody, napríklad lacnejšie vybavenie, rýchlejšiu a bezpečnejšiu logistiku a jednoduchší výcvik a údržbu;

28.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali Ukrajinu pri rozširovaní medzinárodnej koalície na podporu jej plánu víťazstva a mierového plánu, ktoré predložil prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, ako jedinej uskutočniteľnej cesty na obnovenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny na základe medzinárodného práva, v dôsledku čoho sa Rusko, jeho vedenie a spolupáchatelia, najmä bieloruský režim, budú musieť zodpovedať za vedenie útočnej vojny proti Ukrajine a páchanie vojnových zločinov a zločinu agresie a zabezpečia sa ruské reparácie a ďalšie platby za rozsiahle škody spôsobené na Ukrajine; zdôrazňuje, že všetky iniciatívy zamerané na ukončenie konfliktu musia mať podporu Ukrajiny a v konečnom dôsledku jej ľudu;

29.vyzýva PK/VP, aby zmobilizovala väčšiu diplomatickú podporu pre Ukrajinu a sankcie uvalené na Rusko s využitím celého spektra súboru diplomatických nástrojov a aby nabádala členské štáty EÚ, aby zvážili uvalenie sekundárnych sankcií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré zložky západného pôvodu sa našli v zbraniach a zbraňových systémoch, ktoré Rusko používa proti Ukrajine, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dôslednejšie uplatňovali sankcie; požaduje ďalšie opatrenia členských štátov a spoluprácu medzi nimi s cieľom zastaviť ruskú tieňovú flotilu;

30.dôrazne odsudzuje úlohu, ktorú Severná Kórea zohráva pri napomáhaní útočnej vojne Ruska proti Ukrajine prostredníctvom výcviku severokórejských jednotiek a ich nasadenia v Rusku s cieľom priamo sa zúčastňovať na vojne alebo podporovať ruské ozbrojené sily; takisto čo najdôraznejšie odsudzuje dodávky vojenského vybavenia a zbraní Severnej Kórey, ktoré sa aktívne nasadzujú na bojisku, a jej účasť na obchádzaní sankcií; zastáva názor, že konanie Severnej Kórey je hrubým porušením medzinárodných noriem, a upozorňuje na nebezpečné a významné riziko eskalácie, ktoré predstavuje pre Európu a širšie medzinárodné spoločenstvo; s vážnym znepokojením zdôrazňuje riziko, že Severná Kórea využíva vojnové pole na Ukrajine ako platformu na štúdium pokročilých vojenských taktík vrátane boja s bezpilotnými vzdušnými prostriedkami s úmyslom uplatňovať tieto techniky v potenciálnych budúcich konfliktoch; vyjadruje pobúrenie nad tým, že niekoľko ďalších nečestných štátov aktívne podporuje útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, napríklad vrátane Iránu; v tejto súvislosti odsudzuje iránske dodávky dronov Shahed, munície a balistických striel do Ruska, čím sa zvyšuje riziko potenciálneho vojenského zásahu Zboru islamských revolučných gárd v ruskej útočnej vojne proti Ukrajine; vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ a medzinárodné spoločenstvo na to musia rozhodne reagovať kombináciou diplomatických, vojenských a hospodárskych opatrení, a čo je najdôležitejšie, poskytovaním zvýšenej podpory Ukrajine s cieľom posilniť jej obranu voči tejto aliancii nečestných štátov, ktorú Rusko vytvorilo; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité úzko spolupracovať s vládou USA na obdobie 2025 – 2029;

31.zdôrazňuje význam nástroja EPF, ktorý zásadne pomáha pri poskytovaní vojenských spôsobilostí a výcviku ukrajinským ozbrojeným silám a zároveň uľahčuje koordináciu všetkých zainteresovaných strán prostredníctvom koordinačného mechanizmu pre logistickú podporu v rámci Vojenského štábu EÚ; víta zriadenie osobitného Fondu pomoci pre Ukrajinu v rámci EPF a žiada, aby sa prostredníctvom tohto nástroja zvýšili finančné zdroje na vojenskú pomoc Ukrajine pri súčasnom zabezpečení strednodobého finančného výhľadu; naliehavo vyzýva maďarskú vládu, aby okamžite zastavila svoje úsilie zabrániť činnostiam EÚ na podporu Ukrajiny a aby stiahla svoje veto na predĺženie obdobia obnovenia sankcií EÚ a vojenskú podporu z EPF Ukrajine vrátane dohodnutej náhrady členským štátom EÚ za vojenskú pomoc, ktorú poskytli; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že veto maďarskej vlády zablokovalo otvorenie novej tranže výdavkov na podporu ukrajinských ozbrojených síl a zabránilo uvoľneniu 6,6 miliardy EUR vo forme čiastočnej úhrady členským štátom EÚ, ktoré poskytujú vojenskú podporu Ukrajine; naliehavo vyzýva Radu a PK/VP, aby našli inovatívne riešenia, ktoré by odstránili tieto prekážky a kompenzovali tieto škrty vo financovaní; nabáda členské štáty, aby na základe scenárov vytvorili predvídateľné zoznamy vojenských spôsobilostí, ktoré možno poskytnúť v rámci EPF, s cieľom zabezpečiť, aby sa krátkodobé poskytovanie spôsobilostí zo strany členských štátov rýchlo zabezpečilo a bezodkladne poskytlo a aby sa dlhodobé poskytovanie spôsobilostí, ktoré pomáhajú Ukrajine pri obnove odstrašovania, zabezpečilo v predvídateľnom časovom rámci, v prípade potreby v koordinácii s krajinami mimo EÚ; oceňuje, že všetka vojenská pomoc a dodávky zbraní v rámci EPF sú v plnom súlade so spoločnou pozíciou EÚ k vývozu zbraní, medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a humanitárnym právom, pričom sa zabezpečuje primeraná transparentnosť a zodpovednosť;

32.nesúhlasí s politikou maďarskej vlády voči Rusku, jej využívaním veta proti sankciám EÚ a blokovaním finančnej a obrannej pomoci EÚ Ukrajine; domnieva sa, že kroky maďarskej vlády podkopávajú jednotu a solidaritu v Európe; pripomína, že v rámci EPF majú krajiny nárok na finančnú kompenzáciu za dodávky vybavenia na Ukrajinu a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné okamžite prestať blokovať preplácanie náhrad 25 členským štátom, z ktorých vyniká Poľsko, v ktorého prípade neboli uhradené kompenzácie vo výške 450 miliónov EUR;

33.poukazuje na výsledok samitu NATO vo Washingtone, na ktorom sa opätovne potvrdilo, že budúcnosť Ukrajiny je v NATO a že aliancia podporuje právo Ukrajiny zvoliť si vlastné bezpečnostné opatrenia a rozhodovať o vlastnej budúcnosti bez vonkajšieho zasahovania; súhlasí s tým, že EÚ aj NATO preukázali politickú jednotu, pokiaľ ide o solidaritu s Ukrajinou a odhodlanie podporovať ju; opakuje svoje presvedčenie, že Ukrajina je na nezvratnej ceste k členstvu v NATO; víta záväzok spojencov poskytnúť Ukrajine dlhodobú bezpečnostnú pomoc pri poskytovaní vojenského vybavenia, pomoci a výcviku; uznáva kľúčovú úlohu NATO, spolupráce medzi EÚ a NATO a spojencov NATO, ako sú USA a Spojené kráľovstvo, pri koordinácii úsilia o vojenskú podporu Ukrajiny nielen dodávkami zbraní, munície a vybavenia, ale aj prostredníctvom spravodajských informácií a údajov;

34.víta rozhodnutie Rady z 21. mája 2024, ktoré zabezpečuje, aby sa čisté zisky pochádzajúce z mimoriadnych príjmov z imobilizovaných aktív Centrálnej banky Ruska v EÚ v dôsledku vykonávania reštriktívnych opatrení EÚ použili na ďalšiu vojenskú podporu Ukrajiny, ako aj na podporu kapacity jej obranného priemyslu a rekonštrukciu krajiny; víta tiež dohodu s Radou, ktorá viedla k rozhodnutiu Rady z 23. októbra 2024 prijať balík finančnej pomoci vrátane výnimočnej makrofinančnej pomoci vo forme úveru do výšky 35 miliárd EUR a zriadenia Mechanizmu spolupráce v oblasti úverov pre Ukrajinu, ktorý bude využívať príspevky získané zo ziskov z imobilizovaných aktív Centrálnej banky Ruska a pomôže Ukrajine pri splácaní úverov do výšky 45 miliárd EUR od EÚ a partnerov zo skupiny G7; pripomína však, že mobilizácia tejto finančnej pomoci sa uskutoční na úkor sumy vyčlenenej na vojenskú podporu zo strany EÚ v rámci Nástroja pre Ukrajinu, ktorý bude mať v súčasnosti k dispozícii len najviac 15 % ziskov z imobilizovaných aktív Centrálnej banky Ruska;

35.víta úspechy vojenskej pomocnej misie Európskej únie na podporu Ukrajiny (EUMAM), ktorá do dnešného dňa vycvičila viac ako 70 000 ukrajinských vojakov na území EÚ, čím sa EÚ stala najväčším poskytovateľom vojenského výcviku na Ukrajine, a ktorá významne prispela k posilneniu vojenskej spôsobilosti ukrajinských ozbrojených síl; berie na vedomie nový cieľ, ktorým je výcvik 75 000 ukrajinských vojakov do konca zimy 2024/2025; víta rozhodnutie Rady z 8. novembra 2024 predĺžiť mandát misie o dva roky; žiada, aby sa finančné, logistické a ľudské zdroje misie EUMAM rozšírili a prispôsobili vyvíjajúcim sa potrebám vojenského výcviku ukrajinských ozbrojených síl, a to aj v oblastiach protivzdušnej a námornej obrany, ako aj požadovanému dlhodobému reformnému úsiliu v súlade so spoločnými bezpečnostnými záväzkami EÚ a Ukrajiny; víta silnú účasť členských štátov na misii EUMAM, ktorú možno opísať ako vzor pre budúce vojenské výcvikové misie, kde je odstrašovanie podporené značným zvýšením interoperability medzi členskými štátmi a partnermi, a vyzýva členské štáty, aby preukázali podobné ambície a príspevky aj iným súčasným a budúcim misiám a operáciám SBOP; zdôrazňuje, že misia EUMAM by mala fungovať aj ako platforma na výmenu najlepších postupov s cieľom zabezpečiť, aby aj európske sily mali prospech z poznatkov, ktoré na bojisku získali ukrajinské ozbrojené sily; víta spustenie misie NATO pre bezpečnostnú pomoc a výcvik pre Ukrajinu (NSATU), ktorá bola oznámená na samite NATO vo Washingtone a v rámci ktorej sa koordinuje poskytovanie vojenského výcviku a vybavenia pre Ukrajinu spojencami a partnermi NATO a poskytuje sa logistická podpora; zdôrazňuje význam úzkej koordinácie medzi misiami EUMAM a NSATU;

36.oceňuje prácu poradnej misie Európskej únie na Ukrajine (EUAM) pri vykonávaní jej nového posilneného mandátu v ťažkých podmienkach; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že misia EUAM bude môcť fungovať s primeranými finančnými, logistickými a odbornými ľudskými prostriedkami s cieľom uspokojiť potreby Ukrajiny, a v tejto súvislosti víta účasť krajín mimo EÚ; zdôrazňuje význam misie EUAM a úlohy, ktorú zohráva ako najdôležitejší prvok EÚ na miestnej úrovni, pričom poskytuje strategické poradenstvo ukrajinským národným a štátnym bezpečnostným orgánom; zdôrazňuje kľúčové úlohy misie EUAM v boji proti organizovanej a cezhraničnej trestnej činnosti, pri obnove verejných služieb na oslobodených územiach a podpore vyšetrovania a stíhania medzinárodných trestných činov na základe prítomnosti a odborných znalostí misie EUAM;

37.zdôrazňuje význam spolupráce s ukrajinským obranným priemyslom a jeho postupnej integrácie do európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) a na tento účel žiada, aby sa obrana Ukrajiny v plnej miere zohľadnila pri príprave nových legislatívnych iniciatív Komisie zameraných na posilnenie EDTIB; zdôrazňuje, že by sa mali prijať konkrétne kroky na začlenenie Ukrajiny do obranných politík a programov EÚ počas prístupového procesu Ukrajiny, a to aj prispôsobením ukrajinských ozbrojených síl požiadavkám EÚ týkajúcim sa spôsobilostí a ich zapojením do projektov a programov cezhraničnej priemyselnej a technologickej spolupráce v oblasti obrany; v tejto súvislosti víta otvorenie Úradu EÚ pre inovácie v oblasti obrany na Ukrajine, ktorého cieľom je identifikovať potreby a kapacity Ukrajiny v súvislosti s inováciami v oblasti obrany, uľahčovať spoločné iniciatívy a podporovať cezhraničnú spoluprácu medzi EÚ a zainteresovanými stranami z ukrajinského obranného priemyslu a byť kontaktným miestom pre ukrajinských partnerov, ako aj koordinačným a informačným centrom; víta prebiehajúce iniciatívy viacerých členských štátov EÚ, ktoré majú za cieľ prehĺbenie spolupráce s Ukrajinou týkajúcej sa výskumu a priemyselnej výroby v oblasti obrany, a vyzýva na ďalšie využívanie inovačného obranného potenciálu Ukrajiny na vývoj zbraní a munície a na urýchlenie ich výroby v úzkej spolupráci s EÚ a ďalšími západnými partnermi s využitím dostupných podporných mechanizmov; vyzýva vojenské priemyselné odvetvia členských štátov EÚ, aby dodržali svoj záväzok zaviesť vojenskú výrobu na ukrajinskom území;

38.zdôrazňuje, že treba posilniť odmínovacie spôsobilosti na Ukrajine s cieľom riešiť rozsiahlu prítomnosť nevybuchnutej munície a nášľapných mín, ako aj odmínovať ukrajinské morské vody v Čiernom mori; zasadzuje sa za to, aby sa vyčlenili osobitné zdroje na podporu komplexného výcviku v oblasti odmínovania vrátane pokročilých techník detekcie a likvidácie; konštatuje, že posilnená odmínovacia kapacita nielen umožní bezpečnejšie vojenské operácie, ale podporí aj obnovu a bezpečnosť civilných oblastí postihnutých vojnou;

39.víta ambíciu stanovenú v stratégii európskeho obranného priemyslu dosiahnuť obrannú pripravenosť EÚ a jej členských štátov a posilniť EDTIB; v tejto súvislosti považuje návrh Komisie na vytvorenie Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP) za nevyhnutný; podporuje ciele posilniť pripravenosť obranného priemyslu EÚ, zlepšiť spoločné obranné plánovanie a ďalej uľahčiť spoločné obstarávanie členskými štátmi v súlade s prioritami stanovenými v pláne rozvoja spôsobilostí (CDP) a oblasťami spolupráce určenými v koordinovanom ročnom hodnotení obrany s cieľom začať európske obranné projekty spoločného záujmu, najmä v oblastiach strategických spôsobilostí, ako je protivzdušná a protiraketová obrana, ako aj zaistiť bezpečnosť dodávok a prístup ku kritickým surovinám a predísť nedostatkom v obrannej výrobe; dôrazne podporuje myšlienku využívať spoluprácu na úrovni EÚ prevažne v odvetví európskeho obranného priemyslu a podporuje konkrétne kvantifikované ciele spolupráce uvedené v stratégii európskeho obranného priemyslu, ktoré sú zamerané najmä na spoločné obstarávanie, pričom sa členské štáty konkrétne vyzývajú, aby spoluprácou obstarali aspoň 40 % obranného vybavenia do roku 2030 s cieľom zabezpečiť, aby hodnota obchodu v oblasti obrany v rámci EÚ predstavovala do roku 2030 aspoň 35 % hodnoty trhu EÚ v oblasti obrany, a aby obstarali aspoň 50 % svojich investícií do obrany v EÚ do roku 2030 a 60 % do roku 2035;

40.zdôrazňuje význam stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) pre zlepšenie a harmonizáciu obranných spôsobilostí EÚ; opäť s poľutovaním konštatuje, že členské štáty naďalej nevyužívajú rámec PESCO v plnej miere a že hmatateľné výsledky v súčasnosti prebiehajúcich 66 projektov zostávajú obmedzené; ďalej s poľutovaním konštatuje, že Európskemu parlamentu neboli poskytnuté dostatočné informácie o dôvodoch uzavretia šiestich projektov a ich možných výsledkoch; poukazuje na to, že zúčastnené členské štáty sa dohodli na 20 záväzkoch s cieľom splniť ambície EÚ v oblasti obrany; domnieva sa, že je potrebné vykonať dôkladné preskúmanie projektov PESCO, pokiaľ ide o ich výsledky a vyhliadky, s cieľom zredukovať súčasné množstvo projektov na malý súbor prioritných projektov a zároveň uzavrieť projekty, v ktorých sa nedosiahol dostatočný pokrok; navrhuje vytvoriť v rámci PESCO systém priorít s cieľom účinne riešiť zistené nedostatky a priority v oblasti spôsobilostí;

41.víta návrh Komisie vytvoriť EDIP; so znepokojením berie na vedomie hodnotenie Európskeho dvora audítorov, že finančné krytie EDIP je nedostatočné vzhľadom na jeho ciele, a preto opakovane vyzýva na zabezpečenie požadovaného financovania obrany; zdôrazňuje, že bude potrebné značné rozpočtové úsilie na to, aby mal EDIP významný vplyv na vojenskú podporu Ukrajine, rozvoj skutočnej obrannej spôsobilosti EÚ a konkurencieschopnej EDTIB; víta revíziu CDP v roku 2023; vyjadruje poľutovanie nad obmedzeným pokrokom dosiahnutým v rozvoji spôsobilostí od prijatia prvého CDP v roku 2008; vyzýva členské štáty, aby výrazne zvýšili spoločné úsilie o dosiahnutie včasného značného pokroku tým, že budú plne a súdržne využívať nástroje EÚ vrátane Európskeho obranného fondu, PESCO a koordinovaného ročného hodnotenia obrany, ako aj nástroje navrhnuté v nariadení o EDIP;

42.víta spoločné úsilie, ktoré sa doteraz vynaložilo na posilnenie obrannej pripravenosti EÚ prostredníctvom opatrení na posilnenie a podporu prispôsobenia EDTIB, najmä prostredníctvom nariadení týkajúcich sa EDIRPA a ASAP, a vyzýva na ich rýchle vykonávanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné krytie EDIRPA je naďalej obmedzené, a poukazuje na to, že úloha aktu ASAP v súvislosti s ambíciou dodávať Ukrajine milión kusov munície bola obmedzená námietkou Rady proti regulačným prvkom daného aktu;

43.víta doterajšie úsilie a investície spoločností EDTIB na posilnenie priemyselnej kapacity, a to aj s podporou nástrojov EÚ; zdôrazňuje, že ďalšie a trvalé posilňovanie kapacity EDTIB si vyžaduje predovšetkým obstarávanie zo strany členských štátov, ktoré by sa malo vykonávať spoločne s cieľom zabezpečiť obrannú pripravenosť Únie, zlepšiť interoperabilitu medzi ozbrojenými silami členských štátov a dosiahnuť úspory z rozsahu, a tak čo najlepšie využiť peniaze daňovníkov EÚ; vyzýva preto členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v oblasti spoločného obstarávania v súlade s nedostatkami v spôsobilostiach zistenými v analýze nedostatku investícií do obrany a prioritami v oblasti spôsobilostí v CDP; zdôrazňuje, že účinné spoločné obstarávanie, pokiaľ ide o rozvojové projekty, najmä v rámci Európskeho obranného fondu, si vyžaduje spoločné vymedzenie vojenských požiadaviek príslušných systémov, aby sa dosiahli primerané úspory z rozsahu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby využila odborné znalosti Vojenského výboru EÚ na vypracovanie takéhoto spoločného vymedzenia s cieľom zabezpečiť vojenskú súdržnosť na priemyselnej úrovni; vyzýva členské štáty, aby sa zapojili do spoločného obstarávania s cieľom vytvoriť celoeurópske hodnotové reťazce rozdelením výroby v celej Únii, čím sa zvýši hospodárska atraktívnosť spoločného obstarávania a zároveň sa vytvoria strategické prebytky výrobných kapacít v záujme väčšej odolnosti v prípade ozbrojeného konfliktu; ďalej vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa snažili ďalej posilňovať mechanizmy spoločného obstarávania a zabezpečiť dostatočnú koordináciu Európskou obrannou agentúrou;

44.zdôrazňuje potrebu ďalej podporovať prechod z rozvojových projektov na obchodovateľné riešenia a v tejto súvislosti víta ustanovenie v návrhu EDIP; vyjadruje poľutovanie nad zbytočnou a nefunkčnou duplicitou úsilia v súvislosti s projektmi týkajúcimi sa budúceho hlavného bojového tanku a nadzvukového zachytávača; vyjadruje znepokojenie nad tým, že takéto duplicity sú v rozpore s ambíciou stanovenou v stratégii európskeho obranného priemyslu, aby sa do roku 2035 obstaralo 60 % z EDTIB, keďže rozptýlené zdroje predĺžia čas potrebný na dosiahnutie obchodovateľných riešení, čo s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k obstarávaniu z USA; podobne vyjadruje poľutovanie nad narastajúcim oneskorením projektov základných spôsobilostí, najmä francúzsko-nemeckého projektu, ktorý sa týka hlavného systému pozemného boja, a francúzsko-nemecko-španielskeho projektu týkajúceho sa vzdušného bojového systému novej generácie, ktoré takisto ohrozuje budúce rozhodnutia o obstarávaní z USA; zdôrazňuje, že by sa mali využiť všetky možné synergie s Európskym obranným fondom a zároveň by sa malo zabrániť duplicite úsilia;

45.zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súdržnosť výstupov príslušných postupov plánovania rozvoja spôsobilostí EÚ a NATO; vyzýva na zlepšenie interoperability vojenského vybavenia z členských štátov EÚ a od spojencov NATO a na podporu priemyselnej spolupráce tým, že sa zabezpečí, aby budúce právne normy EÚ pre komponenty výrobkov obranného priemyslu a muníciu vychádzali z noriem NATO;

46.víta návrh európskych projektov spoločného záujmu v oblasti obrany týkajúcich sa rozvoja spoločných spôsobilostí, ktoré presahujú finančné možnosti jedného členského štátu; domnieva sa, že tieto projekty by sa mali využívať na podporu priemyselných a technologických kapacít, ktoré sú základom hlavných spoločných priorít viacerých členských štátov, a to v oblastiach, ako sú ochrana a obrana vonkajších hraníc, a to najmä na zemi, a na poskytovanie podpory strategickým prostriedkom, najmä čo sa týka vesmíru a európskej protivzdušnej obrany, s cieľom pôsobiť na celé spektrum hrozieb, rozvíjať vojenskú mobilitu, najmä strategickú a taktickú leteckú dopravu, spôsobilosti na hĺbkový úder, technológie pre bezpilotné lietadlá a technológie proti bezpilotným lietadlám, rakety a muníciu a umelú inteligenciu, a rozvíjať suverénnu infraštruktúru a kritické prostriedky; zdôrazňuje, že vzhľadom na množstvo priorít a potrebu mobilizovať nové zdroje musí prevládnuť pragmatizmus; v tejto súvislosti sa domnieva, že EÚ by sa mala podľa možnosti zamerať na rýchlo dostupné a osvedčené európske technológie, ktoré postupne znižujú závislosť EÚ a zvyšujú jej bezpečnosť; zdôrazňuje, že v rámci obrannej spolupráce EÚ treba podporovať rozvoj celoeurópskych hodnotových reťazcov začlenením spoločností v celej EÚ a posilňovať konkurencieschopnosť v tomto odvetví rôznymi prostriedkami, ako sú fúzie a špičkové spoločnosti; okrem toho sa domnieva, že obranné politiky EÚ by namiesto zameriavania sa na primeranú návratnosť mali podporovať rast centier excelentnosti EÚ;

47.zdôrazňuje absolútnu nevyhnutnosť prekonať fragmentáciu obranného priemyslu EÚ a dosiahnuť konečne úplnú realizáciu vnútorného trhu EÚ s výrobkami obranného priemyslu, pretože súčasná štruktúra vedie k zbytočnej duplicite a znásobeniu neefektívnosti investícií do obrany a ich využívania a štrukturálne bráni posilňovaniu obrannej pripravenosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že vnútorný trh s výrobkami obranného priemyslu stále oslabuje nedostatočne harmonizované uplatňovanie jeho pravidiel členskými štátmi a neprimerané využívanie výnimky stanovenej v článku 346 ZFEÚ; podporuje výzvu na vytvorenie skutočného jednotného trhu s výrobkami a službami obranného priemyslu, ako sa uvádza aj v správe Sauliho Niinistöa; zdôrazňuje potrebu novo aktualizovaného a účinného regulačného rámca, ktorý by bol zameraný na zníženie prekážok vstupu výrobkov obranného priemyslu na trh, umožňoval konsolidáciu obranného priemyslu EÚ a umožňoval spoločnostiam EÚ plne využívať podnikateľský potenciál, podporoval inováciu a väčšiu a plynulejšiu cezhraničnú, ako aj civilnú a vojenskú spoluprácu, posilňoval výrobu, zvyšoval bezpečnosť dodávok a zabezpečoval inteligentnejšie a efektívnejšie verejné investície do EDTIB; zároveň zdôrazňuje, že je dôležité zachovať prínosnú hospodársku súťaž medzi rôznymi konkurentmi a zabrániť oligopolom, v ktorých môžu jednotliví poskytovatelia slobodne určovať ceny a dostupnosť obranného tovaru; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na dokončenie vnútorného trhu EÚ v oblasti obrany, ktoré budú založené najmä na posúdení pravidiel EÚ pre obstarávanie a transfer výrobkov obranného priemyslu a na identifikácii a analýze obmedzení a medzier v súčasnom právnom rámci; ďalej vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na výklad článku 346 ZFEÚ v súlade so súčasnou realitou vzájomne závislej bezpečnostnej architektúry v EÚ; žiada, aby sa zlepšilo vykonávanie smernice 2009/81/ES o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/81/oj). a smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/43/oj). (ďalej len „smernica o transferoch“) a aby sa v prípade potreby so zreteľom na stratégiu európskeho obranného priemyslu predložili návrhy na revíziu týchto smerníc;

48.zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vyvážené úsilie medzi posilnením existujúcich spôsobilostí členských štátov v oblasti zbrojného priemyslu v krátkodobom a strednodobom horizonte a podporou výskumu a vývoja nového a inovatívneho vojenského vybavenia a zbraní prispôsobených súčasným a budúcim potrebám ozbrojených síl členských štátov a obranným spôsobilostiam EÚ, ako sú tie, ktoré sa vyžadujú pri misiách a operáciách SBOP, ako aj kapacitou rýchleho nasadenia EÚ; zdôrazňuje, že prioritou by malo byť zachovanie a posilnenie technologickej výhody prostredníctvom cielených strategických projektov, keďže ide o kľúčový prvok pri odstrašovaní našich protivníkov a konkurentov; zdôrazňuje význam zapojenia všetkých členských štátov do bezpečnostných a obranných stratégií, najmä pokiaľ ide o rozvoj obranného priemyslu;

49.zdôrazňuje, že treba vypracovať účinnú politiku v oblasti vyzbrojovania na úrovni EÚ, ktorá bude zahŕňať vytvorenie fungujúceho a účinného rozmeru vonkajšieho obchodu, bude zameraná na podporu partnerov, ktorí čelia hrozbám zo strany agresívnych autoritárskych režimov, a bude zamedzovať dodávkam zbraní nedemokratickým agresívnym režimom v súlade s ôsmimi existujúcimi kritériami EÚ; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sa treba odkloniť od veľmi úzkeho a vnútroštátneho výkladu článku 346 ZFEÚ;

50.zdôrazňuje, že spolupráca s medzinárodnými partnermi v sektore obrany by sa mala obmedziť na podobne zmýšľajúcich partnerov a nemala by byť v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami EÚ a jej členských štátov; pripomína, že závislosť od vysokorizikových dodávateľov kritických produktov s digitálnymi prvkami predstavuje strategické riziko, ktoré by sa malo riešiť na úrovni EÚ; vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby zvážili, ako znížiť túto závislosť, a bezodkladne posúdili a preskúmali existujúce čínske investície do kritickej infraštruktúry vrátane elektrických sietí, dopravnej siete a informačných a komunikačných systémov s cieľom identifikovať akékoľvek zraniteľnosti, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a obranu Únie;

51.víta revíziu nariadenia EÚ o priamych zahraničných investíciách (PZI); zdôrazňuje, že treba ďalej posilňovať postupy preverovania PZI začlenením noriem náležitej starostlivosti s cieľom identifikovať prípady, keď vlády štátov vyvíjajú tlak na investorov do kritickej infraštruktúry EÚ, ako sú európske prístavy, a do podmorských káblov v Baltskom a Stredozemnom mori a Severnom ľadovom oceáne spôsobmi, ktoré sú v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov stanovenými v rámci SZBP podľa hlavy V Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje, že tento prístup by sa mal uplatňovať aj na kandidátske krajiny; sa domnieva, že na účinnú ochranu bezpečnosti európskeho dodávateľského reťazca IKT pred vysokorizikovými dodávateľmi a na ochranu pred krádežami duševného vlastníctva v kybernetickej oblasti sú potrebné ďalšie právne predpisy; vyzýva na vytvorenie európskeho rámca zameraného na úzku reguláciu a stanovenie minimálnych noriem a podmienok týkajúcich sa vývozu duševného vlastníctva a technológií, ktoré majú zásadný význam pre bezpečnosť a obranu Únie, vrátane položiek s dvojakým použitím;

52. podporuje výrazné zvýšenie investícií do výskumu a vývoja v oblasti obrany s osobitným dôrazom na iniciatívy spolupráce, čím sa posilní vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií a konkurencieschopnosť v oblasti obrany a zabezpečí účinok presahovania na civilnom trhu; v tejto súvislosti konštatuje, že v roku 2022 členské štáty investovali približne 10,7 miliardy EUR do výskumu a vývoja v oblasti obrany; zdôrazňuje, že technologický pokrok v kritických oblastiach – vzdušnej, pozemnej, námornej, vesmírnej a kybernetickej oblasti – si vyžaduje stabilné dlhodobé investície vo všetkých členských štátoch, aby bolo možné držať krok s rýchlymi globálnymi inováciami;

53.zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa nástroje a financovanie výskumu a vývoja EÚ využívali čo najúčinnejšie, aby sa včas riešili medzery v spôsobilostiach a priority, ako sa stanovuje v analýze nedostatku investícií do obrany a CDP; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zosúladili projekty a financovanie v rámci Európskeho obranného fondu s naliehavými potrebami EÚ v oblasti spôsobilostí a aby ich na základe toho uprednostnili a aby sa zamerali na najrelevantnejšie a najsľubnejšie výskumné činnosti; ďalej vyzýva Komisiu, aby iniciovala dôkladné preskúmanie Európskeho obranného fondu s cieľom poskytnúť revidovaný nadväzný finančný nástroj pre budúci viacročný finančný rámec (VFR); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri využívaní príslušných finančných prostriedkov EÚ uplatňovali prístup, ktorý je už v štádiu návrhu založený na nízkej energetickej, uhlíkovej a environmentálnej stope, a aby pravidelne podávali správy o dosiahnutom pokroku; pripomína, že výskumné a vývojové činnosti sa môžu zamerať na riešenia na zlepšenie účinnosti, zníženie uhlíkovej stopy a dosiahnutie najlepších udržateľných postupov; víta príslušné investície vo výške 133 miliónov EUR stanovené v prvom ročnom pracovnom programe, ale konštatuje, že to predstavuje iba 11 % celkového ročného rozpočtu Európskeho obranného fondu; pripomína úlohu nástroja NextGenerationEU v oblasti klímy a vyzýva členské štáty, aby využili zdroje zo svojich národných plánov obnovy na investovanie do udržateľnosti svojej vojenskej infraštruktúry;

54. zdôrazňuje potrebu rozvíjať aktívnejšiu úlohu EÚ, pokiaľ ide o udržiavanie investovania do technológií dvojakého použitia, ktoré možno uplatňovať v civilnom aj vojenskom kontexte, ako prostriedok na posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným a vznikajúcim hrozbám; zdôrazňuje, že treba podporovať najmä testovanie prototypov nových výrobkov a zamerať sa na nové technológie v úzkej spolupráci s ukrajinskými obrannými a technologickými aktérmi; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť finančnú životaschopnosť spoločností vrátane malých a stredných podnikov (MSP), ktoré do takýchto inovácií investujú; zasadzuje sa za podporu civilnej komercializácie týchto technológií s cieľom rozšíriť trhové príležitosti a posilniť európsku priemyselnú základňu, čím sa podporí súčinnosť medzi vojenským a civilným rozvojom;

55. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú v oblasti obrany zohrávajú vznikajúce prelomové technológie, ako je umelá inteligencia, kvantová výpočtová technika, cloud computing a robotika; zdôrazňuje, že vývoj a využívanie týchto technológií v oblasti obrany si vyžaduje ďalšie investície a výskumné úsilie koordinované EÚ, aby dodávatelia obranného vybavenia v EÚ zostali na čele inovácií; konštatuje, že súčasné nariadenie o Európskom obrannom fonde s dlhými cyklami vykonávania Komisii neumožňuje poskytovať financovanie na výskumné projekty včas; požaduje preto, aby sa voči výskumným projektom v oblasti vznikajúcich prelomových technológií uplatňoval flexibilnejší a rýchlejší prístup, ktorý by odrážal rastúce tempo vývoja v tejto oblasti, a to na základe práce centra pre inovácie v oblasti obrany Európskej obrannej agentúry a na základe práce Agentúry USA pre pokročilý výskum v oblasti obrany; ďalej vyzýva EÚ, aby zohrávala vedúcu úlohu pri podpore výskumu spôsobov vojenského využitia umelej inteligencie a pri vytváraní riadiacich rámcov pre zodpovedný vývoj a využívanie tejto technológie;

56.opakovane vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu poskytla podrobnú analýzu rizík spojených so zneužívaním technológií, ako sú polovodiče, kvantová výpočtová technika, blockchain, vesmír, umelá inteligencia a biotechnológie vrátane genomiky, našimi protivníkmi, ako aj zoznam navrhovaných opatrení EÚ v týchto oblastiach v súlade so stratégiou hospodárskej bezpečnosti EÚ; je znepokojený úlohou čínskych spoločností s väzbami na armádu pri zhromažďovaní genetických údajov občanov EÚ;

57.vyzýva Komisiu, aby navrhla balík EÚ týkajúci sa dronov, zameraný na dronové a protidronové systémy a pomocné spôsobilosti, ktorý by obsahoval plány a finančné prostriedky na podporu výskumu a vývoja, ktorý vyvodzuje poučenia z ukrajinských skúseností a je otvorený účasti vysoko inovatívnych ukrajinských spoločností, ako aj priemyselný program zameraný na spoločný vývoj, výrobu a obstarávanie dronov a protidronových systémov a nariadenie o používaní dronov v civilnom a vojenskom kontexte;

58.opätovne zdôrazňuje, že MSP pôsobiace v oblasti obrany z celej EÚ sú oporou európskeho obranného priemyslu a dodávateľských reťazcov a majú zásadný význam pre inováciu v týchto oblastiach, a zdôrazňuje potrebu podporovať MSP a startupy, najmä v odvetví obrany a tovaru s dvojakým použitím; zdôrazňuje, že stratégia európskeho obranného priemyslu a EDIP musia zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých aktérov obranného priemyslu v celej Únii a podporovať spoluprácu medzi väčšími a menšími spoločnosťami zo všetkých členských štátov a zabezpečiť, aby v tomto odvetví nedominovalo niekoľko veľkých spoločností z obmedzeného počtu členských štátov; nabáda členské štáty, aby MSP v európskom obrannom sektore poskytli osobitné príležitosti zúčastniť sa na ponukovom konaní prostredníctvom opatrení, ako je vytvorenie vopred schváleného zoznamu spoločností s cieľom uľahčiť rýchlejší proces zapojenia, zapojenie súkromných kapitálových spoločností, ktoré investujú do MSP, do procesu verejného obstarávania, podpora rastu MSP prostredníctvom inkubátorov a kapitálových investícií, uľahčenie predkladania ponúk a vykonávanie interných opatrení na reformu času potrebného na spracovanie údajov zo zmluvy;

59.zdôrazňuje význam rozvoja, údržby a ochrany infraštruktúry potrebnej na zabezpečenie rýchlej a účinnej vojenskej mobility našich ozbrojených síl vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť odolnosť kritickej infraštruktúry, ktorá umožňuje vojenskú mobilitu a poskytovanie základných služieb; uznáva, že vojenská logistika môže prispieť k odstrašovaniu tým, že signalizuje celkovú vojenskú pripravenosť EÚ; očakáva, že tieto body budú jasne zohľadnené v avizovanom spoločnom oznámení z júna 2025 o vojenskej mobilite;

60.zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné výrazne posilniť vojenskú mobilitu a investovať do nej, pričom sa uprednostnia investície a odstránenie úzkych miest a chýbajúcich prepojení; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rýchleho vykonávania projektov a regulačných opatrení v súlade s akčným plánom EÚ v oblasti vojenskej mobility 2.0; podporuje nové strategické investície do civilnej a vojenskej infraštruktúry, ako sú prístavy, letiská a diaľnice, ktoré tiež umožnia hladký presun vojenských jednotiek a dodávok vrátane síl rýchlej reakcie, ťažkého vybavenia, tovaru a humanitárnej pomoci; vyzýva Komisiu, aby konala v súlade s odporúčaniami osobitnej správy Dvora audítorov z roku 2025 o vojenskej mobilite a aby v procese výberu projektov s dvojakým použitím prikladala väčší význam vojenskému hodnoteniu Osobitná správa Európskeho dvora audítorov 04/2025 s názvom Vojenská mobilita EÚ – Nedosiahla sa plná rýchlosť pre nedostatky v návrhu a prekážky na trase.;

61.vyzýva Komisiu, aby vypracovala integrovaný prístup k vojenskej mobilite a logistike, ktorý zabezpečí, aby sa dodržal záväzok Rady odstrániť všetky zostávajúce prekážky do roku 2026 a aby sa zhodoval s oveľa vyššími investíciami EÚ do kľúčových aspektov vojenskej mobility; ďalej žiada, aby sa v budúcom VFR zabezpečilo primerané financovanie EÚ na prebiehajúce a potrebné projekty vojenskej mobility; vyzýva členské štáty, aby ďalej zjednodušovali a harmonizovali postupy vojenskej mobility a skrátili lehoty na udeľovanie povolení tak, aby členské štáty mohli konať rýchlejšie a zvýšiť efektívnosť svojej reakcie v súlade so svojimi obrannými potrebami a povinnosťami, a to v kontexte misií a operácií SBOP, ako aj vnútroštátnych a nadnárodných činností; nabáda členské štáty, aby dohodu o PESCO s tretími krajinami v oblasti vojenskej mobility používali ako vzor pre účasť partnerských krajín s dôrazom na prispôsobenie projektov PESCO potrebám misií SBOP;

62.oceňuje úsilie krajín hraničiacich s Ukrajinou o bezpečné a efektívne poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine; konštatuje, že skúsenosti a potenciál Poľska v oblasti vojenskej mobility vrátane plánovaného centrálneho komunikačného prístavu sú dôležité z hľadiska bezpečnosti celej východnej hranice;

63.zdôrazňuje, že geopolitický vývoj a hrozby sa od prijatia Strategického kompasu členskými štátmi v marci 2022 naďalej rýchlo menia; žiada preto preskúmanie komplexného spoločného posúdenia hrozieb zakotveného v Strategickom kompase, z ktorého by sa mali odvodiť priority pre činnosť EÚ; domnieva sa, že toto preskúmanie by malo poslúžiť na vymedzenie spoločných postojov k celoeurópskym nedostatkom v spôsobilostiach, ktoré by sa mali riešiť prostredníctvom bilaterálnych či mnohonárodných programov, fondov, projektov a nástrojov alebo programov, fondov, projektov a nástrojov na úrovni EÚ, a stanovenie časového rámca, v ktorom by sa to malo uskutočniť; okrem toho vyzýva Komisiu a PK/VP, aby v nadväznosti na toto preskúmanie v prípade potreby predložili aktualizované opatrenia Strategického kompasu, čo by bolo podkladom pre prípravu bielej knihy o budúcnosti európskej obrany; opätovne zdôrazňuje, že ambiciózne ciele a míľniky Strategického kompasu možno dosiahnuť len so zodpovedajúcou politickou vôľou a krokmi v mene členských štátov a inštitúcií EÚ; zdôrazňuje potrebu súdržnosti a zlučiteľnosti medzi Strategickým kompasom a strategickou koncepciou NATO;

64.vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili úplné vykonávanie plánu v oblasti zmeny klímy a obrany a jeho zlepšenie v kontexte aktualizovaných opatrení v rámci Strategického kompasu; žiada, aby sa prehodnotili časové rámce na revíziu plánu, a najmä aby sa celkové ciele preskúmali oveľa skôr ako v roku 2030; vyzýva členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne štruktúry na podporu cieľov; naliehavo vyzýva PK/VP, aby členským štátom navrhla akčný program, ktorý bude pozostávať z prioritných opatrení uvedených v pláne, ktoré možno vykonať v krátkom čase;

65.navrhuje, aby Rada preskúmala inštitucionálne usporiadanie svojich rozhodovacích orgánov zodpovedných za obranu a bezpečnosť a zvážila zriadenie nového stáleho rozhodovacieho orgánu zloženého z ministrov obrany členských štátov, bez toho, aby bolo v tejto súvislosti dotknuté príslušné rozdelenie právomocí na vnútroštátnych ministerstvách;

66.zdôrazňuje, že účinná spolupráca na úrovni EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a rýchle a koordinované reakcie na bezpečnostné výzvy si vyžadujú súdržnosť medzi rôznymi štruktúrami Rady a Komisie; okrem toho zdôrazňuje, že treba zabrániť prekrývaniu, zaručiť efektívne verejné investície, riešiť kritické nedostatky v spôsobilostiach a vypracovať koherentné bezpečnostné stratégie, pokiaľ ide o partnerov, tretie krajiny a rôzne regióny sveta, a to tak v rámci procesov tvorby politík, ako aj v súčasných a budúcich iniciatívach; berie na vedomie nejasné rozdelenie portfólií a možné prekrývanie sa právomocí medzi komisármi v oblasti bezpečnosti a obrany po vytvorení funkcie komisára pre obranu a vesmírnu agendu, a preto vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila právomoci komisárov v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby vykonala vnútorné preskúmanie svojich rôznych štruktúr vrátane Generálneho riaditeľstva pre obranný priemysel a vesmír (GR DEFIS) a Európskej obrannej agentúry a ich mandátov s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a efektívnu správu súčasných a budúcich iniciatív v rámci SBOP; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili ďalšie finančné a ľudské zdroje pre ESVČ s cieľom zabezpečiť, aby mohla účinne vykonávať svoju úlohu diplomatickej služby EÚ vzhľadom na veľmi konkurenčný geopolitický kontext a zvýšené požiadavky na jej obmedzené kapacity v posledných rokoch;

67.opätovne potvrdzuje, že nato, aby sa EÚ stala dôveryhodným geopolitickým aktérom, mala by reformovať svoj proces rozhodovania o SZBP/SBOP, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali zvážiť inštitucionálne úvahy o zrušení požiadavky jednomyseľnosti v súvislosti s týmto procesom; pripomína, že rámec Zmluvy o EÚ už umožňuje niekoľko rôznych inštitucionálnych foriem spolupráce v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, a s poľutovaním konštatuje, že potenciál rýchlych opatrení v tejto oblasti, ako sa stanovuje v tzv. premosťovacích doložkách Zmluvy o EÚ, sa využíva len veľmi obmedzene; vyzýva Radu, aby zvážila všetky možnosti posilnenia a prehĺbenia svojho procesu rozhodovania o SZBP/SBOP s cieľom realizovať nevyužitý potenciál v rámci zmlúv; opakuje svoju výzvu Rade, aby postupne prešla na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, pokiaľ ide o rozhodnutia v oblastiach SZBP a SBOP, aspoň v tých oblastiach, ktoré nemajú vojenské dôsledky; okrem toho navrhuje, aby Rada pokračovala v plnom využívaní premosťovacích doložiek a rozsahu pôsobnosti článkov, ktoré posilňujú solidaritu a vzájomnú pomoc EÚ v prípade kríz;

68.dôrazne opakuje svoju výzvu na posilnenie útvaru EÚ pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) a na dosiahnutie jeho plnej operačnej pripravenosti, a to aj poskytnutím primeraných priestorov, personálu, posilneného velenia a kontroly a účinných komunikačných a informačných systémov pre všetky misie a operácie SBOP; zdôrazňuje, že vzhľadom na ambíciu Strategického kompasu treba dosiahnuť včasné výsledky, pokiaľ ide o MPCC, a že MPCC by mal fungovať ako preferovaná štruktúra velenia a kontroly EÚ a byť schopný plánovať a viesť všetky nevýkonné vojenské misie a dve malé alebo jednu stredne veľkú výkonnú operáciu, ako aj taktické cvičenia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby MPCC uľahčoval súčinnosť medzi civilnými a vojenskými nástrojmi, a vyzýva na zriadenie spoločného civilno-vojenského ústredia na európskej úrovni v dlhodobejšom horizonte, ktoré by spájalo civilné a vojenské nástroje s cieľom plne využívať integrovaný prístup EÚ v oblasti krízového riadenia od fázy strategického plánovania až po skutočné vedenie misie alebo operácie; zastáva názor, že útvar EÚ pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC) by mal zvážiť, ako chrániť nasadené sily pred viacerými hybridnými hrozbami a viesť pokročilé operácie s oveľa vyššou úrovňou rizika ako v súčasných kontextoch; vyzýva Komisiu, ESVČ, MPCC, CPCC, Vojenský výbor EÚ a Vojenský štáb EÚ, aby podporovali novú kultúru porozumenia medzi civilnými a vojenskými partnermi, rozvíjali spoluprácu medzi agentúrami a zabezpečili prenos najlepších postupov pri plánovaní misií a súvisiacich koncepciách, a to aj vypracovaním modelu vytvárania a výmeny najlepších postupov;

69.opakuje, že plne podporuje dosiahnutie plnej operačnej spôsobilosti kapacity rýchleho nasadenia najneskôr v prvej polovici roku 2025 v počte minimálne 5 000 jednotiek na záchranné a evakuačné úlohy, počiatočné vstupné a stabilizačné operácie alebo dočasné posilnenie misií; poznamenáva, že bojové skupiny EÚ, ktoré ešte nikdy neboli nasadené aj napriek tomu, že fungujú od roku 2007, budú neoddeliteľnou súčasťou širšieho rámca kapacity rýchleho nasadenia EÚ; víta plánovanie a realizáciu taktických cvičení v rámci kapacity rýchleho nasadenia a nabáda na pokračovanie takýchto iniciatív;

70.považuje kapacitu rýchleho nasadenia za kľúčový element na dosiahnutie úrovne ambícií EÚ a domnieva sa, že by sa jej mali postupne prideliť ďalšie jednotky a sily so zreteľom na hlavný vojenský cieľ z roku 1999; domnieva sa, že by bolo vhodné využiť proces na základe bielej knihy na začatie diskusie o vytvorení ďalších stálych mnohonárodných vojenských jednotiek EÚ, ktoré by mohli plniť úlohy dopĺňajúce kapacitu rýchleho nasadenia; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej spolupracovať s NATO na zriadení kapacity rýchleho nasadenia v súlade so zásadou jednotného súboru síl;

71.opakovane vyzýva členské štáty, aby zohľadnili praktické postupy vykonávania článku 44 Zmluvy o EÚ počas sfunkčnenia kapacity rýchleho nasadenia, ako aj prípadne pri iných relevantných misiách SBOP s cieľom umožniť skupine ochotných a schopných členských štátov plánovať a viesť misiu alebo operáciu v rámci EÚ, a tým uľahčiť rýchlu aktiváciu kapacity rýchleho nasadenia; vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali, že včas značne napravia kritické nedostatky v strategických faktoroch, najmä tých, ktoré sa týkajú kapacity rýchleho nasadenia, ako sú strategická letecká preprava, bezpečné komunikačné a informačné systémy, zdravotnícke prostriedky, spôsobilosti v oblasti kybernetickej obrany a spravodajstvo a prieskum; vyzýva komisára pre obranu a vesmírnu agendu, aby zvážil zaradenie iniciatív zameraných na zabezpečenie potrebných strategických poskytovateľov, ktoré by uľahčili misie a operácie SBOP a kapacitu rýchleho nasadenia, do svojich navrhovaných európskych projektov spoločného záujmu v oblasti obrany;

72.trvá na tom, že pokiaľ ide o naliehavé potreby, nemožno čakať na budúci VFR; trvá na tom, že je potrebné bezodkladne preskúmať inovatívne riešenia na nájdenie dodatočného financovania, ako sú investície do sektora obrany, uľahčenie a urýchlenie presmerovania finančných prostriedkov z jedného projektu na druhý a preskúmanie možnosti úpravy kritérií financovania EÚ tak, aby bezpečnostné kritériá dostali pri prideľovaní finančných prostriedkov novú váhu;

73.víta skutočnosť, že členské štáty zvýšili svoje obranné rozpočty a investície a že sa zvýšil aj rozpočet EÚ na SBOP v roku 2024, aj keď len mierne; je pevne presvedčený, že vzhľadom na bezprecedentné bezpečnostné hrozby by všetky členské štáty EÚ mali urýchlene dosiahnuť úroveň výdavkov na obranu (ako podiel svojho HDP), ktorá je výrazne vyššia ako súčasný cieľ NATO na úrovni 2 %; uznáva, že od 23 z 32 spojencov NATO vrátane 16 krajín, ktoré sú členmi EÚ aj NATO, sa očakávalo, že do konca roka 2024 splnia cieľ NATO vynaložiť 2 % svojho HDP na výdavky na obranu; poukazuje na to, že to predstavuje šesťnásobné zvýšenie od roku 2014, keď bol cieľ stanovený; konštatuje, že súčasný rozpočet EÚ na bezpečnosť a obranu, vzhľadom na súčasné geopolitické otrasy a útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, nezodpovedá výzvam, ktoré sa majú riešiť v krátkodobom a dlhodobom horizonte; vzhľadom na odhadovanú potrebu investícií do obrany vo výške 500 miliárd EUR do roku 2035 a na základe priebežnej analýzy potrieb a nedostatkov v oblasti spôsobilostí odporúča, aby členské štáty ďalej zvyšovali investície do obrany, najmä do spoločného obstarávania obranných spôsobilostí, a v tejto súvislosti plne podporuje ciele stanovené v stratégii európskeho obranného priemyslu;

74.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali otvorenú diskusiu okrem iného na základe odporúčaní uvedených v správach Maria Draghiho a Sauliho Niinistöa vrátane zvýšenia zdrojov vyčlenených na bezpečnosť a obranu v budúcom VFR a preskúmania všetkých účinných možností financovania na tento účel a združenia častí národných rozpočtov na obranu na úrovni EÚ s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu; ďalej vyzýva členské štáty, aby zmenili proces financovania EPF s cieľom zabezpečiť primeranú a udržateľnú podporu pre partnerov a spojencov pri súčasnom zosúladení s misiami a operáciami SBOP; vyzýva na vypracovanie stratégie v záujme vytvorenia centier excelentnosti v rôznych regiónoch EÚ bez toho, aby došlo k duplicite práce NATO v týchto oblastiach, a s cieľom podporovať inovácie a účasť všetkých členských štátov a zabezpečiť, aby spôsobilosti a špecializované znalosti každého členského štátu prispievali k súdržnejšej a integrovanejšej obrannej priemyselnej základni;

75.víta nový finančný nástroj Bezpečnostné opatrenia pre Európu (SAFE) a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že zvýšené investície do obranných spôsobilostí Európy budú v súlade s koncepciou „kupovať viac, kupovať lepšie, kupovať spoločne, kupovať európske“; vyjadruje poľutovanie nad uplatňovaním článku 122 a následnou nedostatočnou účasťou Európskeho parlamentu na schvaľovaní tohto nástroja;

76.víta stratégiu únie úspor a investícií a vyjadruje očakávanie, že uľahčí mobilizáciu súkromných úspor smerom k efektívnejším kapitálovým trhom a nasmeruje investície do sektora obrany;

77.naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporili zriadenie banky pre obranu, bezpečnosť a odolnosť, ktorá by slúžila ako multilaterálna úverová inštitúcia určená na poskytovanie dlhodobých pôžičiek s nízkym úrokom, ktoré môžu podporiť kľúčové priority národnej bezpečnosti, ako je opätovné zbrojenie, modernizácia obrany, úsilie o obnovu na Ukrajine a spätné odkúpenie kritickej infraštruktúry, ktorá je v súčasnosti pod kontrolou nepriateľských krajín mimo EÚ;

78.pripomína, že ciele EÚ v oblasti solidarity, súdržnosti a konvergencie sa vzťahujú aj na obranu; zdôrazňuje, že finančné prostriedky potrebné na obnovu a rozšírenie našich obranných spôsobilostí v nasledujúcom desaťročí významne ovplyvnia zdravie a udržateľnosť verejných financií, a preto si vyžadujú spoluprácu a koordináciu na úrovni EÚ prostredníctvom skutočnej obrannej hospodárskej politiky; zdôrazňuje, že zvýšenie investícií do obrany by nemalo konkurovať iným investičným prioritám vrátane sociálnej súdržnosti; ďalej pripomína, že smerovanie financovania by malo byť zakotvené v celospoločenskom prístupe k odolnosti, a preto musí mať širokú podporu európskych občanov, a že táto podpora musí byť dlhodobo udržateľná; zdôrazňuje, že finančné zaťaženie sa preto musí spravodlivo rozdeliť, najmä medzi ziskové spoločnosti, ktoré už profitujú z verejnej účasti alebo využívajú štátnu pomoc; okrem toho zdôrazňuje, že verejné výdavky by mali byť doplnené zvýšeným súkromným financovaním; vyzýva Komisiu, aby zvážila prípadné fiškálne možnosti, ktoré by umožnili spravodlivejšie rozdelenie finančného zaťaženia a obmedzili narušenia hospodárskej súťaže v EDTIB spôsobené štátnou pomocou a postupmi verejného obstarávania, ktoré narúšajú trh;

79.žiada, aby budúci VFR naozaj obsahoval prostriedky na vytvorenie obrannej únie; podporuje návrhy na poskytnutie rozsiahlych finančných investícií EÚ do európskej obrany a na stimuláciu výskumu a technologickej inovácie a projektov dvojakého použitia v európskom obrannom priemysle, čím sa posilní jeho konkurencieschopnosť a podporí pokrok, ktorý prispeje k bezpečnosti aj k udržateľnému hospodárskemu rastu; zdôrazňuje, že investície do obrany z rozpočtu EÚ by mali len dopĺňať, nie však nahrádzať finančné úsilie členských štátov, najmä pokiaľ ide o ambíciu krajín, ktoré sú členmi EÚ aj NATO, investovať 2 % svojho HDP do obrany; vyzýva členské štáty, aby predložili opätovné posúdenie rozsahu a vymedzenia spoločných nákladov s cieľom posilniť solidaritu a stimulovať účasť na vojenských misiách a operáciách SBOP a náklady súvisiace s cvičením v súlade so Strategickým kompasom;

80.vyzýva Komisiu, aby zvýšila spoločný dlh s cieľom poskytnúť Únii fiškálnu kapacitu na požičiavanie si vo výnimočných a krízových situáciách, súčasných aj budúcich, s prihliadnutím na skúsenosti a ponaučenia získané z NextGenerationEU, keďže v súčasnosti pociťujeme naliehavú potrebu posilniť bezpečnosť a obranu, aby sme mohli chrániť občanov EÚ, obnoviť odstrašovanie a podporiť spojencov EÚ, predovšetkým Ukrajinu; zdôrazňuje, že bremeno takýchto opatrení musí byť spravodlivo rozdelené;

81.žiada, aby sa v budúcom VFR poskytla zvýšená finančná podpora s cieľom zabezpečiť včasné dodávky výrobkov obranného priemyslu prostredníctvom spoločného obstarávania, priemyselnú koordináciu, vytváranie zásob, podporu MSP a rozširovanie výrobných kapacít; zdôrazňuje, že toto financovanie by malo osobitne uprednostňovať členské štáty hraničiace s Ukrajinou s cieľom posilniť jej ochranu, ako aj členské štáty, ktoré čelia vysokému riziku konvenčných vojenských hrozieb, ako sú štáty hraničiace s Ruskom a Bieloruskom;

82.vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom veľmi potrebného súkromného financovania pre EDTIB, a najmä pre MSP, ktorý môže vyplývať z nedostatku dlhodobých vládnych zmlúv alebo z príliš úzkeho výkladu environmentálnych, sociálnych a správnych kritérií; víta preto objasnenie, ktoré poskytol Európsky orgán pre cenné papiere a trhy 14. mája 2024, podľa ktorého sú z prístupu k finančným prostriedkom automaticky vylúčené len spoločnosti zaoberajúce sa zbraňami zakázanými podľa medzinárodného práva; víta návrhy predložené v správe Sauliho Niinistöa, konkrétne zabrániť fragmentácii výdavkov na obranu, kombinovať príslušné toky financovania a podnietiť viac investícií súkromného sektora; vyzýva Komisiu, aby posúdila odporúčania a predložila konkrétne návrhy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby obranný priemysel získal lepší prístup na kapitálové trhy;

83.zdôrazňuje význam prístupu odvetvia obrany k úverom poskytovaným EIB ako katalyzátora súkromných investícií do európskeho obranného priemyslu; víta ďalšie rozšírenie kritérií oprávnenosti EIB na položky s dvojakým použitím a vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti prijala ďalšie opatrenia; zdôrazňuje, že EIB by mala vzhľadom na svoj cieľ presadzovať rozvoj EÚ a podporovať jej politiky, najmä obrannú politiku, a posilňovať EDTIB v súlade s článkom 309 ZFEÚ ďalej preskúmavať svoju úverovú politiku a neustále ju prispôsobovať; vyzýva EIB, aby preskúmala vplyv rozšírenia svojej politiky v oblasti položiek s dvojakým použitím a aby podľa potreby zreformovala svoj zoznam oprávnenosti tak, aby munícia a vojenské vybavenie, ktoré presahujú rámec dvojakého použitia, už neboli vylúčené z financovania EIB; víta strategickú európsku bezpečnostnú iniciatívu EIB na rok 2022 zameranú na podporu výskumu, vývoja a inovácie v oblasti tovaru s dvojakým použitím, projektov v oblasti bezpečnostnej infraštruktúry a technológií zameraných na kybernetickú bezpečnosť, New Space, umelú inteligenciu a kvantové technológie;

84.vyjadruje hlboké znepokojenie a odsúdenie v súvislosti s tým, že Čína podporuje útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine najmä tým, že spolupracuje s vojenskou priemyselnou a technologickou základňou Ruska, vyváža do Ruska položky s dvojakým použitím a že sa spoločnosti so sídlom v Číne neustále zapájajú do vyhýbania sa sankciám a ich obchádzania; v tejto súvislosti vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnymi správami, v ktorých sa uvádza, že Čína vyrába útočné drony s dlhým dosahom, ktoré Rusko používa vo svojej útočnej vojne proti Ukrajine, a nástojí na tom, že ak bude Čína naďalej podporovať úsilie Ruska v oblasti vyzbrojovania, nevyhnutne to bude mať vážne dôsledky pre vonkajšiu politiku EÚ voči Číne; vyjadruje poľutovanie nad bezhraničným partnerstvom medzi Ruskom a Čínou a vážne znepokojenie nad obnoveným odhodlaním Číny a Ruska posilňovať svoje väzby; víta rozhodnutie Rady o uložení sankcií čínskym spoločnostiam za podporu vojny Ruska proti Ukrajine;

85.vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz vyššími investíciami Číny do vojenských spôsobilostí a militarizácie svojich dodávateľských reťazcov s cieľom posilniť priemysel a zároveň využiť politické a hospodárske príležitosti, ktoré priniesla ruská útočná vojna proti Ukrajine; vyjadruje hlboké znepokojenie aj nad tým, že európska závislosť od Číny ovplyvňuje dôveryhodnosť schopnosti členských štátov chrániť svoju národnú bezpečnosť a schopnosti EÚ ako celku účinne kritizovať a bojovať proti hospodárskemu nátlaku Číny, možnej ďalšej eskalácii s Taiwanom a podpore Ruska; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby seriózne vykonávali politiku znižovania rizika s cieľom riadiť riziká vyplývajúce z hospodárskej a technologickej spolupráce s Čínou; v tejto súvislosti žiada, aby sa riešili riziká, ktoré predstavujú čínski dodávatelia v kritickej infraštruktúre EÚ, a aby sa na posilnenie postavenia týchto dodávateľov v Európe nevyčlenili žiadne finančné prostriedky ani dotácie EÚ;

86.dôrazne odsudzuje neodôvodnené vojenské cvičenia Číny v okolí Taiwanu 14. októbra 2024; okrem toho odsudzuje rastúci počet nepriateľských krokov Číny voči Taiwanu vrátane kybernetických útokov, kampaní na ovplyvňovanie verejnej mienky, prenikania čínskych vojenských lietadiel do taiwanského identifikačného pásma protivzdušnej obrany a prerušenia podmorských káblov; opätovne potvrdzuje svoje pevné odhodlanie zachovať súčasný stav v Taiwanskom prielive a zdôrazňuje, že nebude akceptovaný žiadny pokus o jednostrannú zmenu tohto stavu, najmä prostredníctvom sily alebo nátlaku, a reakcia naň bude rozhodná a pevná; chváli zdržanlivosť a disciplinovanú reakciu taiwanských orgánov a vyzýva čínske orgány, aby konali zdržanlivo a vyhli sa akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli ešte viac vystupňovať napätie medzi oboma krajinami; vyzýva na pravidelné výmeny medzi EÚ a jej taiwanskými partnermi o príslušných bezpečnostných otázkach a na intenzívnejšiu spoluprácu v boji proti dezinformáciám a zahraničnému zasahovaniu; zdôrazňuje, že akákoľvek eskalácia v Taiwanskom prielive by mala škodlivý vplyv na európsku bezpečnosť a hospodárstvo, a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala pracovať na plánovaní pre prípad nepredvídaných udalostí a zmierňujúcich opatreniach na základe pravdepodobných scenárov eskalácie, ako je hospodárska blokáda Taiwanu zo strany Číny;

87.vyjadruje hlboké znepokojenie nad čoraz agresívnejšími krokmi Číny v Juhočínskom mori a v indicko-tichomorskom regióne, konkrétne nad jej používaním vojenského a hospodárskeho nátlaku, taktiky hybridnej vojny, nebezpečných manévrov, ktoré vykonáva jej námorníctvo a pobrežná stráž proti susedom, a budovania ostrovov, s cieľom presadzovať nezákonné námorné nároky a ohroziť námorné trasy; poukazuje na správy, podľa ktorých začiatkom januára 2025 loď s väzbami na Čínu preťala taiwanský podmorský kábel, a vyzýva na dôkladné vyšetrenie tejto záležitosti; ďalej vyzýva Taiwan a EÚ, aby si vymieňali informácie o takýchto incidentoch; opätovne zdôrazňuje svoj silný záujem a podporu v súvislosti so slobodou plavby a námornou bezpečnosťou všade, najmä však v Juhočínskom mori; vyzýva čínske orgány, aby ukončili všetky agresívne a provokačné akcie, najmä letecké a námorné operácie v Taiwanskom prielive a Juhočínskom mori, ktoré ohrozujú stabilitu v indicko-tichomorskom regióne, a tým oslabujú medzinárodný mier a bezpečnosť, zvrchovanosť krajín v tomto regióne, bezpečnosť ľudského života na mori a slobodu plavby, v plnom súlade s dohovorom UNCLOS; oceňuje zvýšenie zásahov v záujme slobody plavby, ktoré uskutočnili viaceré krajiny EÚ vrátane Francúzska, Holandska a Nemecka; konštatuje, že tieto aktivity sú v súlade s medzinárodným právom, a vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu a koordináciu s regionálnymi partnermi, a to aj prostredníctvom koordinovanej námornej prítomnosti v severozápadnom Indickom oceáne a iných oblastiach, s cieľom zvýšiť slobodu navigačných činností v regióne;

88.je naďalej znepokojený politickým a hospodárskym tlakom, ktorý Čína a Rusko vyvíjajú v Strednej Ázii, a zdôrazňuje potrebu zvýšiť prítomnosť EÚ v tomto regióne v reakcii naň; zdôrazňuje záujem EÚ na posilnení bezpečnostnej spolupráce, hospodárskych vzťahov a politických väzieb s krajinami Strednej Ázie, a to aj s cieľom riešiť obchádzanie sankcií voči Rusku a Bielorusku;

89.čo najdôraznejšie odsudzuje Irán za jeho destabilizačné činnosti v regióne Blízkeho východu, a to aj prostredníctvom zástupcov, a za jeho pokračujúcu podporu teroristických skupín, ktoré predstavujú priamu hrozbu pre regionálnu európsku a globálnu bezpečnosť; odsudzuje rastúcu vojenskú spoluprácu medzi Iránom a Ruskom, a najmä ich zámer podpísať zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve; vyjadruje však plnú podporu občianskej spoločnosti a demokratickým silám v Iráne a solidaritu s nimi a vyzýva na zintenzívnenie medzinárodného úsilia o podporu týchto skupín v ich boji za slobodu a ľudské práva; víta rozhodnutie EÚ obnoviť sankcie voči Iránu do júla 2025, a to aj uložením sankcií za výrobu dronov a riadených striel Iránu a ich dodávky do Ruska a širšieho regiónu Blízkeho východu; poukazuje na to, že možnosti sankcií, ktoré ešte neboli využité, zahŕňajú oveľa prísnejší prístup k transferu technológií prostredníctvom vývozu výrobkov, ktoré neboli klasifikované ako tzv. výrobky s dvojakým použitím;

90.jednoznačne odsudzuje iránsku vládu za to, že podporuje medzinárodne uznané teroristické organizácie, ako je Hamas a Hizballáh, a siete, ktoré spáchali alebo sa pokúsili spáchať útoky v EÚ, čo predstavuje priamu hrozbu pre európsku bezpečnosť, zvrchovanosť a stabilitu, a že im poskytuje útočisko; v tejto súvislosti pripomína, že Zbor islamských revolučných gárd bol za posledných 30 rokov zapojený do plánovania a realizácie desiatok vrážd a teroristických útokov, a to aj na území EÚ, a nedávno do útokov proti židovským synagógam a jednotlivcom, ako aj proti izraelským veľvyslanectvám vo viacerých členských štátoch; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili výmenu spravodajských informácií a protiteroristické opatrenia s cieľom zabrániť akýmkoľvek budúcim útokom; pripomína svoju dlhodobú výzvu na zaradenie Zboru islamských revolučných gárd do únijného zoznamu teroristických organizácií a podporuje iniciatívy, ktoré v tejto súvislosti prijali niektoré členské štáty;

91.považuje iránsky program jadrových zbraní za jednu z najvážnejších hrozieb pre celosvetovú bezpečnosť a zdôrazňuje, že ak Irán dosiahne jadrovú kapacitu potrebnú na výrobu jadrovej zbrane, hrozí, že sa stane agresívnejším a posilní svoje štátne sponzorovanie terorizmu a šírenie striel a dronov;

92.opätovne čo najdôraznejšie odsudzuje hanebné teroristické útoky spáchané teroristickou organizáciou Hamas proti Izraelu 7. októbra 2023, ktoré prispeli k ďalšej destabilizácii na Blízkom východe, ešte zostrenej útokmi na Izrael vedenými iránskymi zástupnými silami (ako sú teroristické organizácie vrátane Hizballáhu v Libanone a húthíov v Jemene) a samotným iránskym režimom; pripomína, že Izrael má právo brániť sa, ktoré je zakotvené v medzinárodnom práve a ním obmedzené; vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých zostávajúcich rukojemníkov zadržiavaných Hamasom; vyzýva všetky strany, aby okamžite ukončili všetky násilnosti a plne dodržiavali medzinárodné právo vrátane medzinárodného humanitárneho práva; vyjadruje vážne znepokojenie nad nedávnym kolapsom prímeria v Gaze a vyzýva na jeho okamžitý návrat; zdôrazňuje, že by to predstavovalo významný krok smerom k zmierneniu obrovského utrpenia civilistov na oboch stranách v posledných mesiacoch; vyzdvihuje odhodlanie mediátorov vrátane Spojených štátov, Egypta a Kataru, ktorých úsilie zohralo pri dosiahnutí prvého prímeria kľúčovú úlohu; naliehavo vyzýva všetkých európskych a medzinárodných aktérov, aby aktívne prispievali k dosiahnutiu nového prelomu, dohliadali na vykonávanie prímeria a brali na zodpovednosť tých, ktorí ho nedodržiavajú;

93.víta presun pomocnej hraničnej misie EÚ v Rafahu 31. januára 2025 s cieľom podporiť Palestínsku samosprávu pri uľahčovaní bezpečného prechodu pre zdravotnícke evakuácie počas prvej fázy prímeria; je pripravený zapojiť sa do diskusií o budúcich konkrétnych príspevkoch k podpore prímeria;

94.vyjadruje hlboké znepokojenie nad vojenskou eskaláciou na Blízkom východe, ktorá prispieva k ďalšej destabilizácii v regióne; odsudzuje neprijateľný počet civilných obetí, nútené vysídľovanie spôsobené stupňujúcim sa násilím a trvalé používanie vojenskej sily; vyjadruje navyše vážne znepokojenie nad prebiehajúcou vojenskou akciou izraelských obranných síl v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu; odsudzuje streľbu izraelských obranných síl na dočasné sily OSN v Libanone (UNIFIL), čo predstavuje vážne porušenie medzinárodného práva; opätovne potvrdzuje zásadnú stabilizačnú úlohu síl UNIFIL v južnom Libanone, ku ktorým prispieva 16 členských štátov; požaduje okamžité prímerie v Gaze aj Libanone, ukončenie násilností, plné a symetrické vykonávanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 (2006) a ochranu civilného obyvateľstva; zdôrazňuje potrebu, aby EÚ a ďalší medzinárodní aktéri prevzali väčšiu zodpovednosť a pomáhali vládam a organizáciám občianskej spoločnosti na Blízkom východe pri dosahovaní trvalého a udržateľného mieru, najmä tým, že budú naďalej podporovať riešenie založené na existencii dvoch štátov medzi Izraelom a Palestínou, ako aj bojovať proti terorizmu a radikalizácii v tomto regióne; zdôrazňuje, že vývoj konfliktov v regióne má dôsledky pre susedné regióny a Európu a predstavuje bezpečnostné výzvy pre EÚ, pokiaľ ide o budúcnosť odstrašovania, humanitárneho práva a krízového riadenia;

95.víta Arabský plán zotavenia a obnovy predstavený na samite v Káhire 4. marca 2025, ktorý predstavuje seriózny základ diskusií o budúcnosti pásma Gazy; nabáda PK/VP a komisárku pre Stredozemie, aby konštruktívne spolupracovali s arabskými partnermi s cieľom poskytnúť dôveryhodné riešenia pre obnovu, správu a bezpečnosť Gazy; na druhej strane odmieta „Trumpov návrh pre Gazu“, ktorý nezohľadňuje nestabilné bezpečnostné podmienky na Blízkom východe; zastáva názor, že rozsah zničenia a ľudského utrpenia v Gaze si vyžaduje komplexnú medzinárodnú spoluprácu s USA, EÚ, OSN, arabskými štátmi a ďalšími medzinárodnými partnermi, ktorí by sa navzájom dopĺňali, aby sa rokovania obnovili a aby boli konštruktívne; je odhodlaný usilovať sa o budúcu normalizáciu medzi Izraelom a arabskými štátmi v regióne;

96.naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby označili celé hnutie Hizballáh za teroristickú organizáciu a aby presadzovali jeho úplné odzbrojenie v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1701 (2006); poukazuje na nedávne rozhodnutia niekoľkých štátov vrátane Spojených štátov a Kanady, ktoré Sámidún označili za teroristickú organizáciu, ktorá koná ako zástupca Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny; zdôrazňuje, že Nemecko zakázalo Sámidún v roku 2023, a vyzýva ostatné členské štáty EÚ, aby prijali podobné opatrenia zákazom tejto organizácie na svojom území;

97.konštatuje, že hranica medzi Jordánskom a Sýriou sa využíva ako hraničný priechod na obchodovanie so zbraňami a drogami; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ ďalej podporovala Jordánsko, ktoré oslabila súčasná kríza na Blízkom východe, a vyzýva na zvýšené využívanie EPF na ochranu hranice medzi Jordánskom a Sýriou;

98.uznáva, že Turecko je krajinou, ktorá má pre EÚ strategický význam; konštatuje, že Turecko je čoraz väčšmi prítomné v oblastiach, kde má EÚ kľúčové bezpečnostné záujmy a misie a operácie SBOP, a s poľutovaním berie na vedomie úlohu Turecka pri destabilizácii istých oblastí, ktoré u EÚ a jej susedstva vyvolávajú obavy; poukazuje na nezákonnú činnosť Turecka proti záujmom EÚ vo východnom Stredozemí, ktorá predstavuje porušenie medzinárodného práva vrátane dohovoru UNCLOS; opätovne odsudzuje podpísanie memoránd o porozumení medzi Tureckom a Líbyou o komplexnej bezpečnostnej a vojenskej spolupráci a o vymedzení námorných zón, ktoré sú navzájom prepojené a sú jasným porušením medzinárodného práva, príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a zvrchovaných práv členských štátov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko oslabuje účinnosť sankcií EÚ voči Rusku, a opakovane vyzýva Turecko, aby sa s týmito sankciami plne zosúladilo; vyzýva Turecko, aby neoslabovalo misie a operácie SBOP EÚ; opakuje svoju výzvu Turecku, aby splnilo svoj záväzok, že bude plne a bez diskriminácie vykonávať Dodatkový protokol k Dohode z Ankary týkajúci sa všetkých členských štátov vrátane Cyperskej republiky;

99.vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek úsiliu o deeskaláciu Turecko naďalej trvá na hrozbe casus belli voči Grécku a nezákonne okupuje severnú časť Cyperskej republiky; dôrazne odsudzuje nezákonné činnosti Turecka na Cypre vrátane porušenia štatútu nárazníkovej zóny, rastúcej militarizácie okupovaných oblastí Cyperskej republiky a úsilia o vytvorenie separatistického subjektu na okupovanom území Cypru v rozpore s medzinárodným právom, a konštatuje, že tieto činnosti neuľahčujú obnovenie rokovaní pod vedením OSN; odsudzuje, že Turecko naďalej porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 550 (1984) a č. 789 (1992), v ktorých sa Turecko vyzýva, aby odovzdalo oblasť Varoša jej zákonným obyvateľom pod dočasnou správou OSN tým, že podporí otvorenie mesta Varoša verejnosti; opäť naliehavo vyzýva Turecko, aby zvrátilo svoje nezákonné a jednostranné kroky vo Varoši; ďalej vyzýva Turecko, aby stiahlo svoje jednotky z Cypru;

100.naliehavo vyzýva na obnovenie rokovaní o znovuzjednotení Cypru pod záštitou generálneho tajomníka OSN a opätovne potvrdzuje svoju bezpodmienečnú podporu Cypru pri riešení tejto otázky; vyzýva Turecko, aby akceptovalo spravodlivé, komplexné a uskutočniteľné riešenie tejto otázky;

101.víta neformálne rozšírené zasadnutie, ktoré zvolal generálny tajomník OSN 18. marca 2025 v Ženeve s cieľom pripraviť pôdu pre obnovenie rokovaní o cyperskom probléme pevne v dohodnutom rámci OSN, ktorý je jediným rámcom akceptovaným EÚ a medzinárodným spoločenstvom, a je v súlade s právom, hodnotami a zásadami EÚ; pripomína, že znovuzjednotenie Cypru je prioritou EÚ, ktorá je pripravená zintenzívniť a prevziať aktívnu úlohu pri podpore procesu pod vedením OSN všetkými nástrojmi, ktoré má k dispozícii; vyzýva Turecko, aby sa konštruktívne zapojilo do rokovaní a vrátilo sa k rokovaciemu stolu v dobrej viere;

102.žiada EÚ, aby zohrávala významnú úlohu v Stredozemí a stala sa aktérom v oblasti bezpečnosti, ktorý dokáže zabezpečiť stabilitu v regióne a dodržiavanie medzinárodného práva a dohovoru UNCLOS; v tejto súvislosti víta vymenovanie komisárky pre Stredozemie, ktorá bude pracovať pod vedením a politickým usmernením PK/VP; zdôrazňuje, že je potrebné, aby PK/VP, v prípade potreby v spolupráci s komisárkou pre Stredozemie a po konzultácii s členskými štátmi, vypracovala ucelenú bezpečnostnú stratégiu pre stredomorský región a jeho susedné krajiny vrátane severnej Afriky, Levantu a regiónu Sahel; vyzýva na posilnenie spolupráce s partnerskými krajinami v Stredozemí s cieľom bojovať proti extrémizmu a terorizmu, nezákonnému obchodovaniu so zbraňami a obchodovaniu s ľuďmi;

103.so znepokojením berie na vedomie porušovanie základných práv migrantov v Líbyi, ako sa zdôrazňuje v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2755 (2024); zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať úlohu misií a operácií SBOP – EUBAM Líbya a EUNAVFOR IRINI – v účinnom boji proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi a ich činnosti v súvislosti s potrebou chrániť základné práva migrantov;

104.konštatuje, že rýchly kolaps kriminálneho režimu Baššára al-Asada v Sýrii, ktorý Kremeľ podporuje od roku 2015, predstavuje významnú politickú porážku Vladimira Putina a ohrozuje strategickú a vojenskú prítomnosť Ruska v Sýrii; pripomína, že vojenské základne Humajmím a Tartus slúžia od roku 2015 ako kľúčové body pre ruskú projekciu sily na Blízkom východe a v Afrike; ďalej konštatuje, že vojenské základne Humajmím a Tartus mali zásadný význam pre dodávky a prepravu ťažkých zbraní a vybavenia ruským súkromným vojenským spoločnostiam, ako je Wagnerova skupina a jej operácie v Líbyi, Mali, Stredoafrickej republike a Sudáne; zdôrazňuje, že strata vojenských základní v Sýrii by mohla oslabiť operačnú kapacitu a vplyv Ruska v Afrike; vyzýva preto EÚ a jej členské štáty, aby pozorne sledovali situáciu v Sýrii, podmienili vzťahy s novým sýrskym režimom úplným stiahnutím sa Ruska z krajiny a zabránili Rusku vo vytváraní nových vojenských základní inde v regióne; v tejto súvislosti uznáva významný vplyv EÚ vo vzťahu k Sýrii z hľadiska politického uznania, zmiernenia sankcií, obchodných dohôd a finančnej podpory na obnovu, čím EÚ predstavuje alternatívu k Turecku, pokiaľ ide o formovanie budúcnosti Sýrie;

105.vyjadruje rastúce znepokojenie a odsúdenie v súvislosti s neustálymi pokusmi Ruska o destabilizáciu krajín vo východnom susedstve EÚ prostredníctvom využívania zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, politických vrážd, hrozieb a územnej okupácie v snahe negatívne vplývať na ich európske ambície a stabilitu; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť kapacity EÚ na obranu a rozvoj demokratických spoločností založených na hodnotách v krajinách vo východnom susedstve EÚ;

106.opätovne vyjadruje záväzok EÚ podporovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Moldavskej republiky v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a úsilie dosiahnuť mierové, trvalé a komplexné politické urovnanie podnesterského konfliktu; dôrazne odsudzuje neustále a koordinované pokusy Ruska, proruských oligarchov a miestnych zástupcov sponzorovaných Ruskom o destabilizáciu Moldavskej republiky, podnecovanie rozporov v moldavskej spoločnosti a podkopanie európskeho smerovania krajiny hybridnými útokmi, inštrumentalizáciou dodávok energie, dezinformáciami, bombovými hrozbami a zinscenovanými protestmi, ako aj vyhrážkami či používaním násilia; so znepokojením berie na vedomie, že bezpečnostná a spravodajská služba Moldavskej republiky informovala o bezprecedentnej intenzite krokov Ruska zameraných na zakotvenie Moldavska v jeho sfére vplyvu; zdôrazňuje, že táto hybridná hrozba je zameraná na demokratické procesy a oslabuje európsku integráciu, a to aj tým, že posilňuje radikálne separatistické tendencie na juhu krajiny, najmä v Gagauzsku, využíva propagandu, manipuluje s informačným priestorom, zasahuje do volebného procesu a vykonáva podvratné operácie;

107.opätovne vyzýva Rusko, aby z územia Moldavskej republiky stiahlo svoje vojenské sily a vybavenie, zasadilo sa o úplnú likvidáciu všetkej munície a vybavenia v sklade Cobasna pod medzinárodným dohľadom a podporilo mierové riešenie podnesterského konfliktu v súlade so zásadami medzinárodného práva; vyzýva EÚ, aby Moldavsku poskytla väčšiu podporu v boji proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu, hybridným hrozbám a kybernetickým útokom; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili financovanie EPF s cieľom posilniť obranné spôsobilosti Moldavska;

108.uznáva, že Gruzínsko bolo v roku 2008 prvým cieľom komplexnej vojenskej agresie Ruska a jeho pokusov o násilnú zmenu hraníc zvrchovaného štátu v Európe; zdôrazňuje, že Rusko od roku 2008 pokračuje v nezákonnej okupácii okupovaných regiónov v Gruzínsku, nad ktorými má účinnú kontrolu; zdôrazňuje, že vojenská prítomnosť a značné posilnenie vojenských kapacít Ruska v okupovaných regiónoch, jeho nezákonné činnosti, neustále činnosti spojené s vytyčovaním hraníc pozdĺž administratívnych demarkačných línií a porušovanie ľudských práv v Gruzínsku vážne ohrozujú bezpečnosť tejto krajiny a širší bezpečnostný rámec Európy; opakovane vyzýva Rusko, aby z územia Gruzínska stiahlo svoje vojenské sily a vybavenie;

109.dôrazne odsudzuje zostrelenie letu spoločnosti Azerbaijan Airlines č. 8243 Ruskom 25. decembra 2024, pri ktorom zahynulo 38 zo 67 cestujúcich na palube; zdôrazňuje, že tento incident znova poukázal na krutý a agresívny charakter ruského režimu;

110.naliehavo vyzýva EÚ, aby sa naďalej aktívne angažovala a podnikla rozhodné kroky prostredníctvom svojich dôležitých nástrojov s cieľom zabezpečiť, aby Rusko plnilo svoje záväzky vyplývajúce z dohody o prímerí z 12. augusta 2008, ktorú sprostredkovala EÚ, a najmä záväzky, aby stiahlo všetky svoje vojenské sily z okupovaných území Gruzínska, umožnilo nasadenie medzinárodných bezpečnostných mechanizmov v oboch gruzínskych regiónoch a neobmedzený prístup pozorovateľskej misie EÚ na celé územie Gruzínska a konštruktívne sa zapojilo do medzinárodných rokovaní v Ženeve a mechanizmov prevencie incidentov a reakcie na ne; vyzýva ESVČ, aby vypracovala komplexnú správu o porušovaní dohody o prímerí z 12. augusta 2008, identifikovala a jasne oznámila ustanovenia, ktoré Rusko ešte nesplnilo, a predložila odporúčania;

111.víta nedávne správy o úspešnom ukončení rokovaní medzi Arménskom a Azerbajdžanom o úplnom znení návrhu Dohody o mieri a nadviazaní medzištátnych vzťahov, vyjadruje Arménsku uznanie za to, že pripravilo pôdu pre finalizáciu znenia, a naliehavo vyzýva azerbajdžanské vedenie, aby v dobrej viere podpísalo a vykonávalo mierovú dohodu uzavretú počas rokovaní;

112.odsudzuje pretrvávajúce úsilie Azerbajdžanu oslabiť možnosť regionálneho mieru a jeho pokračujúce hrozby voči Arménsku; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pozastavili akúkoľvek bezpečnostnú, technickú alebo finančnú pomoc poskytnutú Azerbajdžanu, a to aj prostredníctvom rôznych nástrojov EÚ, ktorá by mohla prispieť k zvýšeniu útočných spôsobilostí Azerbajdžanu alebo ohroziť bezpečnosť, územnú celistvosť a zvrchovanosť Arménska;

113.pripomína, že uplynul rok od obsadenia Náhorného Karabachu Azerbajdžanom, čo viedlo k nútenému vysídleniu viac ako 140 000 Arménov z regiónu; odsudzuje vojenskú podporu a dodávky zbraní, ktoré Azerbajdžanu poskytujú krajiny mimo EÚ; poukazuje na to, že Azerbajdžan sa dopúšťa závažného porušovania ľudských práv v Náhornom Karabachu; odsudzuje ničenie arménskeho kultúrneho dedičstva v regióne zo strany Azerbajdžanu; vyzýva na prepustenie všetkých 23 arménskych rukojemníkov zadržiavaných v Azerbajdžane vrátane bývalých de facto predstaviteľov Náhorného Karabachu a vojnových zajatcov z vojny v roku 2020; vyzýva Radu, aby zvážila uloženie cielených a individuálnych sankcií osobám zodpovedným za porušovanie prímeria a ľudských práv v Náhornom Karabachu;

114.víta rozhodnutie prijať prvé opatrenie pomoci v rámci EPF na podporu arménskych ozbrojených síl, keďže sa tým posilní odolnosť Arménska v kontexte zaisťovania bezpečnosti, nezávislosti a zvrchovanosti; vyzýva na ďalšie posilnenie spolupráce medzi Arménskom a EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä v oblasti odmínovania, a to aj s využitím EPF, s prihliadnutím na to, že Arménsko prehodnotilo svoje členstvo v Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti; víta opatrenia viacerých členských štátov v snahe poskytnúť Arménsku obrannú vojenskú pomoc a naliehavo vyzýva aj ďalšie členské štáty, aby podobné iniciatívy zvážili;

115.zdôrazňuje, že EÚ by mala urýchlene preskúmať svoju regionálnu stratégiu pre oblasť Sahel, najmä po rôznych prevratoch v tomto regióne; vyjadruje hlboké poľutovanie nad núteným odchodom francúzskych jednotiek a mierových síl OSN z regiónu a odsudzuje prítomnosť súkromných vojenských spoločností a štátom podporovaných zástupcov, ako je Africký zbor (predtým Wagnerova skupina); zdôrazňuje, že tieto súkromné vojenské spoločnosti zohrávajú v regióne Sahel destabilizačnú úlohu a podporujú rôzne represívne režimy v snahe posilniť vplyv Ruska v Afrike; poukazuje na ruské dodávky zbraní sahelským vojenským režimom; ďalej konštatuje, že v regióne sú čoraz častejšie prítomné aj ďalšie subjekty, ako je Turecko; naliehavo vyzýva osobitného zástupcu EÚ pre región Sahel a členské štáty, aby udržiavali diplomatickú angažovanosť a naďalej podporovali občiansku spoločnosť a vynakladali prostriedky na rozvojovú a humanitárnu pomoc;

116.vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou súdržnosťou reakcie EÚ na krízy v oblasti Veľkých jazier a vyzýva Radu, aby prehodnotila svoju obnovenú stratégiu EÚ pre oblasť Veľkých jazier prijatú 20. februára 2023; uznáva význam skutočného záväzku EÚ udržiavať mier v regióne; so znepokojením berie na vedomie úlohu, ktorú Rwanda zohráva vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky (KDR), a vyzýva EÚ, aby stanovila podmienky pre akúkoľvek vojenskú podporu Rwandy; dôrazne odsudzuje obsadenie území vo východnej časti KDR hnutím M23 vrátane regionálnych hlavných miest Goma a Bukavu, ktoré priamo viedlo k smrti približne 3 000 civilistov; odsudzuje porušovanie zvrchovanosti a územnej celistvosti východnej časti KDR povstalcami z hnutia M23; je hlboko znepokojený humanitárnou situáciou miliónov vysídlených osôb v tejto oblasti a používaním znásilnenia ako strategickej vojnovej zbrane; naliehavo vyzýva PK/VP, aby podnikla jasné kroky v súlade so stratégiou EÚ pre oblasť Veľkých jazier s cieľom obnoviť stabilitu a spolupracovať so Stabilizačnou misiou OSN v KDR (MONUSCO) na ochranu civilného obyvateľstva vo východnej časti KDR; naliehavo vyzýva rwandskú vládu, aby stiahla svoje jednotky z územia KDR a ukončila spoluprácu s povstalcami z hnutia M23 vrátane dodávky zbraní, vojakov a logistickej podpory; vyzýva EÚ, aby pozastavila svoje memorandum o porozumení o surovinách a všetku vojenskú spoluprácu s Rwandou, a to aj prostredníctvom EPF alebo akéhokoľvek iného mechanizmu, kým Rwanda neukončí nezákonnú podporu ozbrojených skupín a nebude plne rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť KDR; rovnako vyzýva KDR, aby zastavila spoluprácu s povstaleckými skupinami v regióne; podporuje mierový proces v Luande a Nairobi, aby sa dosiahlo politické riešenie konfliktu diplomatickými prostriedkami, a naliehavo vyzýva PK/VP, aby pokračovala v diplomatických kontaktoch so stranami konfliktu a ďalšími stranami v regióne a zvýšila tlak na strany, aby sa opätovne zapojili do mierových rokovaní, a to aj odložením konzultácií EÚ s Rwandou o bezpečnosti a obrane a prijatím sankcií v závislosti od situácie na mieste a pokroku dosiahnutého v prebiehajúcich regionálnych procesoch mediácie;

117.vyjadruje sklamanie nad pozastavením činností Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) a zdôrazňuje, že táto skutočnosť významne zvyšuje bezpečnostné a obranné výzvy, keďže kráti kriticky dôležité investície do odolnosti, adaptácie, predchádzania konfliktom a budovania mieru, a vyzýva preto EÚ a jej medzinárodných partnerov, aby zabezpečili, že vzniknuté vákuum nevyužijú naši protivníci, tým, že strategicky zvážia, ako prevziať niektoré programy, ktoré sa prestali financovať v dôsledku opatrení vlády USA;

118.vyjadruje znepokojenie nad obmedzenou úlohou, ktorú EÚ zohráva v Africkom rohu, zatiaľ čo zapojenie ďalších zahraničných aktérov rastie; vyzýva na preskúmanie stratégie EÚ pre tento región s cieľom dosiahnuť ciele EÚ v oblasti podpory mieru, stability a inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rozvoja v regióne; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby zvážili, ako čo najlepšie využiť misie a operácie SBOP nasadené v regióne na podporu týchto cieľov a posilnenie činností EÚ;

119.uznáva, že arktický región má významný strategický a geopolitický význam vzhľadom na svoje vznikajúce námorné trasy, bohaté prírodné zdroje a príležitosti na hospodársky rozvoj, ktoré ponúka globálne otepľovanie, pričom je čoraz viac spochybňovaný; je znepokojený zintenzívňujúcou sa militarizáciou a konkurenciou v oblasti zdrojov, ktoré spôsobujú ruské a čínske aktivity v regióne; dôrazne odsudzuje opakované vyhlásenia prezidenta USA o jeho cieli prevziať Grónsko zo strany USA;

120.zdôrazňuje význam zachovania bezpečnosti, stability a spolupráce v Arktíde; zdôrazňuje, že tento región musí zostať bez vojenského napätia a využívania prírodných zdrojov a že práva pôvodného obyvateľstva sa musia rešpektovať; opakuje, že je potrebné začleniť politiku Únie pre Arktídu do SBOP a posilniť odstrašovanie a obranné spôsobilosti v úzkej koordinácii s NATO; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO je nevyhnutná na vyváženie rozširujúceho sa vplyvu Ruska a Číny v regióne; žiada, aby sa o otázkach, ktoré sú pre Arktídu relevantné, pravidelne rokovalo v rámci zasadnutí Politického a bezpečnostného výboru a Rady;

121.zdôrazňuje neprimeraný a mimoriadny vplyv ozbrojených konfliktov na ženy a dievčatá, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie súvisiace s konfliktmi; zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť poskytovanie a dostupnosť primeranej zdravotnej starostlivosti v ozbrojených konfliktoch vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že ozbrojené konflikty sa budú posudzovať z rodového hľadiska;

122.pripomína, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo vonkajších vzťahoch, jeho realizácia v praxi a vykonávanie programu Ženy, mier a bezpečnosť v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN sú dlhodobými prioritami EÚ; v tejto súvislosti pripomína význam posilnenia účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, mierových rokovaniach, budovaní a udržiavaní mieru, humanitárnej činnosti a obnove po skončení konfliktu;

123.zdôrazňuje, že začlenenie rodového hľadiska do všetkých vonkajších a vnútorných činností SBOP pomáha zlepšovať operačnú účinnosť SBOP a je rozhodujúcim faktorom dôveryhodnosti EÚ ako zástancu rodovej rovnosti na celom svete; trvá preto na tom, že je dôležité splniť všetky záväzky, ktoré EÚ prijala, vrátane záväzkov uvedených v akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III (2020 – 2024) a v Strategickom kompase; trvá aj na tom, aby aktualizovaný Strategický kompas obsahoval návrhy ďalších opatrení na zabezpečenie rodovej rovnosti a plnej a zmysluplnej účasti žien na SBOP, najmä vo vojenských misiách;

124.víta začlenenie rodového hľadiska a hľadiska ľudských práv a vymenovanie poradcov pre rodové otázky vo všetkých misiách a operáciách SBOP a zriadenie siete kontaktných miest pre rodové otázky; žiada, aby sa nový pakt o civilnej SBOP využíval na dosiahnutie plnej účasti žien na civilných misiách SBOP;

125.zdôrazňuje význam jasných a dosiahnuteľných cieľov, otvorenosti voči perspektívam a zodpovednosti hostiteľskej krajiny, ako aj vybavenia a potrebných finančných, logistických a ľudských zdrojov pre každú z misií a operácií SBOP; poukazuje tiež na zhoršujúce sa bezpečnostné prostredie v mnohých oblastiach, kde pôsobia misie SBOP; vyzýva na zlepšenie riadenia hodnotenia a kontroly misií a operácií SBOP; opakovane vyzýva na komplexné posúdenie misií a operácií SBOP, a najmä realistickosti ich mandátov, pokiaľ ide o pridelené zdroje a vybavenie, ich riadenie, metodiku náboru zamestnancov a zosúlaďovania profilov s požadovanými zručnosťami, transparentnosť výziev na predkladanie ponúk, činnosti a dosiahnuté výsledky, získané poznatky o osvedčených postupoch a ťažkosti, ktoré sa vyskytli; zdôrazňuje, že je osobitne potrebné, aby mali všetky misie a operácie doložky o ukončení činnosti, a tak mali v prípade potreby možnosť trvalého odchodu; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby pokračovali v účinnom navrhovaní misií a operácií SBOP vrátane spoľahlivých, flexibilných a modulárnych mandátov orientovaných na výsledky s cieľom prispôsobiť sa meniacemu sa bezpečnostnému kontextu a potrebám hostiteľských krajín a udržiavať silné partnerstvo s hostiteľskými vládami, občianskou spoločnosťou a miestnym obyvateľstvom pri súčasnom zabezpečení podmienok potrebných nato, aby mohli misie a operácie dosiahnuť svoje ciele v dlhodobom horizonte; vyzýva členské štáty, aby využili nový pakt o civilnej SBOP na posilnenie svojej strategickej vízie civilného krízového riadenia objasnením úlohy, účinnosti a pridanej hodnoty civilnej SBOP a vymedzením spoločnej úrovne ambícií pre civilné krízové riadenie; vyzýva tiež na využívanie súčinnosti a komplementárnosti medzi civilným a vojenským rozmerom SBOP; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby spolu s členskými štátmi vypracovali štruktúrovaný a pravidelný proces rozvoja civilných spôsobilostí s cieľom posúdiť dostupnosť potrieb členských štátov v oblasti spôsobilostí, vypracovať požiadavky, vykonať analýzu nedostatkov a pravidelne preskúmavať pokrok; domnieva sa, že je nevyhnutné vytvoriť pevnú politiku týkajúcu sa vybavenia a služieb, ktoré potrebujú partnerské krajiny, v ktorých sa uskutočňujú civilné misie SBOP;

126.konštatuje, že rozpočet SZBP na civilné misie SBOP sa len nepatrne zvýšil medzi viacročným finančným rámcom (VFR) na roky 2014 – 2020 a VFR na roky 2021 – 2027, zatiaľ čo počet misií a ich úlohy a náklady sa zvýšili; vyzýva členské štáty, aby podstatne zvýšili financovanie rozpočtu SZBP a zároveň zabezpečili efektívne využívanie finančných prostriedkov vyčlenených na civilné misie SBOP s cieľom zabezpečiť, aby účinne reagovali na krízové situácie a nepredvídané udalosti; vyzýva na zriadenie osobitnej rozpočtovej položky alebo „civilného podporného nástroja“ na poskytovanie potrebného vybavenia a služieb partnerským krajinám s cieľom posilniť ich civilné spôsobilosti;

127.opakovane vyzýva ESVČ, aby prijala konkrétne opatrenia na podporu misií a operácií SBOP zameraných na obranu proti kybernetickým a hybridným hrozbám a boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu v krajinách, v ktorých sú misie a operácie SBOP nasadené, najmä na západnom Balkáne a v krajinách Východného partnerstva; vyzýva Komisiu, aby pri formovaní svojho európskeho štítu na obranu demokracie zohľadnila misie a operácie SBOP s cieľom predchádzať hrozbám zameraným na diskreditáciu vonkajších činností EÚ a chrániť personál EÚ nasadený v zahraničí; trvá na tom, že treba vychádzať z poznatkov získaných v rámci rôznych misií a operácií SBOP, ako aj spolupracovať s misiami a operáciami členských štátov s cieľom lepšie komunikovať a identifikovať hrozby, aby sa im dalo včas predchádzať alebo v prípade potreby na ne reagovať; požaduje zlepšenie spôsobilosti reakcie a strategickej komunikácie a posilnenie dosahu v oblastiach nasadenia – s použitím príslušných miestnych jazykov – s cieľom lepšie informovať miestne obyvateľstvo o motívoch, výhodách a úlohách misií a operácií SBOP v ich príslušných regiónoch a informovať ich aj o dôsledkoch spoliehania sa na podporu iných aktérov, najmä Ruska a Číny, ktorých úmyslom je destabilizácia daných oblastí; takisto vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zviditeľnili misie a operácie SBOP v krajinách Východného partnerstva tým, že ich zahrnú do svojich politických posolstiev, sprístupnia dokumenty verejnosti a zapoja sa do rozhovorov s medzinárodnou tlačou; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby upravili poradné mandáty misií a operácií SBOP tak, aby zahŕňali špecializovanú odbornú prípravu v oblasti boja proti hybridným vojnovým činnostiam, kybernetickej vojny a analýzy spravodajských informácií z otvorených zdrojov (OSINT); vyzýva ESVČ, aby zintenzívnila svoju spoluprácu a koordináciu s inými misiami a operáciami podobne zmýšľajúcich partnerov a organizácií vrátane mierových operácií OSN v boji proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu v teréne;

128.zdôrazňuje, že korupcia v dejiskách operácií môže nepriaznivo ovplyvniť misie a operácie SBOP tým, že poškodí ich reputáciu, povedie k plytvaniu zdrojmi a ešte zhorší zlú správu vecí verejných a nesprávne úradné postupy a takisto zvýši miestnu úroveň úplatkárstva, podvodov, vydierania a nepotizmu; vyzýva na vykonávanie stratégií s cieľom predchádzať korupcii a bojovať proti nej, rozvíjať odborné znalosti a poznatky v oblasti boja proti korupcii a zintenzívniť úsilie o zmiernenie rizík korupcie pri súčasných a budúcich misiách a operáciách SBOP;

129.vyzýva Radu a ESVČ, aby zahrnuli zložku ochrany kultúrneho dedičstva do svojich misií a operácií SBOP s cieľom poskytovať pomoc a vzdelanie miestnym partnerom pri riešení bezpečnostných výziev týkajúcich sa zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva; konštatuje, že začlenenie ochrany kultúrneho dedičstva a medzikultúrneho dialógu do mandátov misií by bolo prospešné pre proces riešenia konfliktov a zmierenia;

130.zdôrazňuje potrebu rozšíriť mandáty misií a operácií SBOP nasadených v susedných krajinách východnej Európy, kde zvýšené bezpečnostné hrozby odôvodňujú posilnenú prítomnosť EÚ; nabáda všetky členské štáty, aby do týchto misií a operácií nasadili personál; nabáda tiež na väčšiu účasť tretích krajín na týchto misiách, a najmä tých tretích krajín, v ktorých sa úspešne realizovali misie SBOP; vyzýva členské štáty, aby preskúmali, ako možno v prípade potreby a v úzkej spolupráci s ich vnútroštátnymi orgánmi vytvoriť nové misie a operácie SBOP v kandidátskych krajinách EÚ; vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že podpora reforiem odvetvia bezpečnosti zo strany misií SBOP bude zahŕňať odbornú prípravu pre ministerských úradníkov; vyzýva ESVČ a Európsku akadémiu bezpečnosti a obrany, aby pomáhali rozvíjať odborné znalosti civilného a obranného personálu, ktorý podporuje misie a operácie SBOP a je v nich nasadený; uznáva, že tretie krajiny, v ktorých sa uskutočňujú misie a operácie SBOP, majú príležitosť pomôcť EÚ dosahovať ciele SBOP a preukázať svoju schopnosť poskytovať bezpečnosť iným prostredníctvom svojej účasti na misiách a operáciách SBOP mimo svoj operačný priestor;

131.víta, že Bezpečnostná rada OSN predĺžila mandát vojenskej operácie Európskej únie v Bosne a Hercegovine (EUFOR ALTHEA) na obdobie po roku 2025, keďže ide o etablovanú a overenú mierovú misiu, ktorá významne prispela k stabilite krajiny aj regiónu; ďalej víta pozitívnu reakciu misie na žiadosť Agentúry pre civilnú ochranu pod vedením ministerstva bezpečnosti Bosny a Hercegoviny, ktorá ponúka pomoc vnútroštátnym orgánom pri riešení dôsledkov nedávnych záplav; zastáva názor, že toto predĺženie odráža spoločný záväzok celého politického spektra v Bosne a Hercegovine podporovať mier a bezpečnosť v spolupráci s EÚ; víta príchod rezervných síl EUFOR Althea do Bosny a Hercegoviny v polovici marca a opakuje svoju výzvu všetkým aktérom v Bosne a Hercegovine, aby sa zdržali akýchkoľvek politických hrozieb a iných potenciálne škodlivých krokov, rešpektovali ústavu krajiny a pracovali na zabezpečení cesty Bosny a Hercegoviny k integrácii do EÚ; víta pokračujúcu prítomnosť síl pre Kosovo (KFOR) a misie EÚ na podporu právneho štátu (EULEX) v Kosove a oceňuje úlohu, ktorú zohráva pri posilňovaní bezpečnosti a stability; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby dodržiavali požiadavky medzinárodného práva, zamedzili a zabránili akýmkoľvek rušivým opatreniam, ktoré destabilizujú severný región Kosova; naliehavo ich vyzýva, aby sa zapojili do štruktúrovaného dialógu sprostredkovaného EÚ; čo najdôraznejšie odsudzuje teroristický útok srbských polovojenských síl na kosovskú políciu a príšerný teroristický útok na kritickú infraštruktúru v blízkosti mesta Zubin Potok v severnom Kosove; zdôrazňuje, že páchatelia týchto poľutovaniahodných teroristických útokov musia byť bezodkladne vzatí na zodpovednosť a postavení pred súd; vyzýva na posilnenie operácie EUFOR Althea a síl KFOR dodatočnými zdrojmi;

132.oceňuje zriadenie a operácie partnerskej misie EÚ v Moldavsku (EUPM Moldova), ktorá prispela k posilneniu štruktúr krízového riadenia krajiny a k zvýšeniu jej odolnosti voči kybernetickým a hybridným hrozbám a k boju proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu; žiada, aby sa mandát misie predĺžil aj na obdobie po máji 2025, aby sa posúdila primeranosť jej prostriedkov, metód a zdrojov vo vzťahu k cieľom misie a aby sa jej zdroje prispôsobili na základe záverov hodnotenia s cieľom zvýšiť jej účinnosť; uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohráva hraničná podporná misia EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu (EUBAM), pokiaľ ide o pomoc pri opätovnom otvorení železničnej nákladnej dopravy cez Podnestersko a zmarenie viacerých prevádzačských operácií; nabáda misiu EUBAM, aby rozšírila svoju spoluprácu s viacerými medzinárodnými organizáciami vrátane Europolu, Frontexu a OBSE prostredníctvom svojej pracovnej skupiny pre zbrane, spoločných operácií ORIO II a iniciatívy „EÚ 4 – bezpečnosť hraníc“;

133.víta úlohu pozorovateľskej misie EÚ (EUMM) v Gruzínsku pri monitorovaní situácie pozdĺž administratívnej demarkačnej línie medzi Abcházskom a Južným Osetskom; odsudzuje dočasné zadržiavanie príslušníkov EUMM bezpečnostnými aktérmi počas vykonávania bežného hliadkovania pozdĺž administratívnej demarkačnej línie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad akýmikoľvek opatreniami, ktoré bránia činnostiam EUMM a sú zamerané na oslabenie úsilia o budovanie dôvery; naliehavo vyzýva Radu a ESVČ, aby pozorne monitorovali situáciu, podporovali neobmedzený prístup misie EUMM na gruzínske územia okupované Ruskom v súlade s mandátom misie, podporili predĺženie jej mandátu a posilňovali jej kapacity s cieľom náležite riešiť bezpečnostné a humanitárne potreby miestneho obyvateľstva v oblastiach postihnutých konfliktom;

134.víta a dôrazne podporuje činnosti civilnej misie Európskej únie v Arménsku (EUMA) v rámci SBOP, ktorá pomáha zvyšovať bezpečnosť v regióne tým, že podstatne znižuje počet incidentov v oblastiach zasiahnutých konfliktom a pohraničných oblastiach, buduje dôveru a obmedzuje riziká pre obyvateľstvo žijúce v týchto oblastiach; víta pomoc Arménska pri činnostiach EUMA na jeho území; chváli Radu za rozhodnutie posilniť kapacitu misie a zvýšiť počet nasadených pozorovateľov, ako aj predĺžiť časový rámec jej nasadenia, a vyzýva na ďalšie rozšírenie a silnejšiu prítomnosť v regióne s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre normalizačné úsilie medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré podporuje EÚ; naliehavo vyzýva Azerbajdžan, aby povolil pozorovateľov EÚ aj na svojej strane hranice; odsudzuje azerbajdžanské hrozby a negatívnu rétoriku Ruska voči EUMA;

135.domnieva sa, že dve civilné misie SBOP EÚ – policajná misia Európskej únie na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) a pomocná hraničná misia Európskej únie na hraničnom priechode v Rafahu (EUBAM Rafah) – môžu zohrať dôležitú úlohu pri podpore palestínskeho úsilia o budovanie štátu; podporuje silnejšiu úlohu misií EUPOL COPPS a EUBAM Rafah v súlade so závermi Európskej rady z 21. a 22. marca 2024 a na základe princípu riešenia založeného na existencii dvoch štátov a životaschopnosti budúceho palestínskeho štátu, aby sa mohli podieľať na uľahčovaní poskytovania humanitárnej pomoci do Pásma Gazy, zlepšiť efektívnosť Palestínskej samosprávy na západnom brehu Jordánu a pripraviť sa na návrat samosprávy do Pásma Gazy; zdôrazňuje najmä potrebu vytvoriť potrebné podmienky na úplnú opätovnú aktiváciu misie EUBAM Rafah, aby mohla pôsobiť ako neutrálna tretia strana na hraničnom priechode v Rafahu v koordinácii s Palestínskou samosprávou, ako aj izraelskými a egyptskými orgánmi; očakáva, že posilnenie rozsahu pôsobnosti a mandátov misie EUPOL COPPS a misie EUBAM Rafah v teréne bude zahrnuté medzi kľúčové priority nadchádzajúcej stratégie EÚ vo vzťahu k Blízkemu východu; víta rozhodnutie Rady predĺžiť mandáty týchto dvoch misií do 30. júna 2025;

136.berie na vedomie ukončenie mandátu misie EUTM Mali, misie EUMPM v Nigeri a pozemnej misie personálu misie EUCAP Sahel Niger v roku 2024, zatiaľ čo misia EUCAP Sahel Mali a útvar EÚ pre regionálne poradenstvo a koordináciu (RACC) pre Sahel stále prebiehajú; uznáva, že rôzne medzinárodné misie nedokázali dosiahnuť cieľ stabilizovať región a jeho krehké demokracie ani zabezpečiť mier v regióne; je znepokojený zlyhaním stratégie EÚ pre Sahel, pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou, pokračujúcim zlyhaním štátov a opätovným nárastom terorizmu v regióne Sahel; berie na vedomie vytvorenie nového typu hybridnej civilno-vojenskej bezpečnostnej a obrannej iniciatívy EÚ v Guinejskom zálive (EUSDI Guinejský záliv), ktorá bola zriadená v auguste 2023 a ktorej cieľom je posilniť bezpečnostné a obranné sily Pobrežia Slonoviny, Ghany, Toga a Beninu s cieľom zlepšiť stabilitu a odolnosť ich severných pohraničných oblastí; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby dôkladne preskúmali mandát všetkých misií SBOP v Afrike s cieľom stanoviť dosiahnuteľné ciele a míľniky pre každú misiu vzhľadom na súčasný politický kontext, ako aj preskúmať, či by sa tieto misie mohli zmeniť tak, aby účinnejšie slúžili novej revidovanej viacrozmernej stratégii EÚ pre Afriku a región Sahel ako súčasť jej integrovaného prístupu; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa prioritne preskúmali mandáty a zdroje misie EUCAP Sahel Mali a útvaru RACC pre Sahel a aby sa navrhli ich zmeny a prípadne zvážilo ich ukončenie;

137.víta vytvorenie operácie EUNAVFOR ASPIDES vo februári 2024 ako vojenskej operácie EÚ v reakcii na útoky húthíov na medzinárodnú lodnú dopravu v Červenom mori s cieľom prispievať k ochrane slobody plavby a zaisteniu námornej bezpečnosti, najmä pre obchodné a komerčné plavidlá v Červenom mori, Indickom oceáne a Perzskom zálive; vyzýva členské štáty, aby zvýšili spôsobilosti operácie EUNAVFOR ASPIDES a zvážili jej zlúčenie s vojenskou operáciou EÚ ATALANTA, ako sa pôvodne plánovalo, s cieľom zlepšiť efektívnosť oboch operácií;

138.zdôrazňuje význam posilnenej výmeny spravodajských informácií a výmeny informácií medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ vrátane Európskeho parlamentu s cieľom bojovať proti zahraničnému zasahovaniu, zlepšiť situačné povedomie, lepšie predvídať hrozby pre kolektívnu bezpečnosť a bojovať proti nim a vymedziť spoločné línie činnosti v rámci SBOP, najmä v oblasti krízového riadenia;

139.zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúce geopolitické výzvy a krízy vo svete musí EÚ plne využívať potrebné informácie z prvej ruky o globálnych problémoch za jej hranicami; oceňuje úsilie Spravodajského a situačného centra EÚ (EU INTCEN) a riaditeľstva spravodajskej služby Vojenského štábu EÚ, ktoré spolupracujú v rámci jednotnej kapacity na analýzu spravodajských informácií (SIAC), ako aj úsilie Satelitného strediska Európskej únie (Satcen) o zabezpečenie toho, aby sa pri príprave posúdení spravodajských informácií zohľadnili všetky zdroje; vyzýva členské štáty EÚ, aby posilnili EU INTCEN, SIAC, centrum ESVČ pre reakcie na krízy a stredisko Satcen EÚ zvýšením ich personálnych a finančných zdrojov, ako aj posilnením ich spôsobilostí a informačnej bezpečnosti; naliehavo vyzýva tieto centrá, aby sa za predpokladu, že majú primerané ustanovenia o informačnej bezpečnosti, poučili z úlohy NATO pri uľahčovaní verejno-súkromnej výmeny spravodajských informácií o kybernetických hrozbách a uplatňovali to vo svojej oblasti, čím poskytnú členským štátom pridanú hodnotu;

140.vyzýva členské štáty, aby využívali EU INTCEN ako účinný orgán na výmenu spravodajských informácií s cieľom bezpečne si vymieňať spravodajské informácie, formulovať spoločnú strategickú a bezpečnostnú kultúru a poskytovať strategické informácie; zdôrazňuje, že na základe zhromaždených spravodajských informácií by centrum EU INTCEN malo byť väčšmi zapojené do posudzovania hrozieb, ktoré vykonávajú inštitúcie EÚ, ako aj do prideľovania digitálnych operácií a boja proti obchádzaniu sankcií; pripomína svoju výzvu, aby sa presadzovalo vytvorenie systému pravidelného a nepretržitého toku spravodajských informácií z členských štátov do ESVČ a medzi členskými štátmi EÚ o zahraničných a bezpečnostných záležitostiach, ku ktorým dochádza mimo Únie; zdôrazňuje význam bezpečnej komunikácie a vysokej úrovne informačnej bezpečnosti pre spoľahlivé spravodajstvo a vyzýva na vynaloženie úsilia o posilnenie a zefektívnenie bezpečnostných pravidiel a predpisov v tejto súvislosti s cieľom lepšie chrániť citlivé informácie, infraštruktúru a komunikačné systémy pred zahraničným zasahovaním a útokmi;

141.vyzýva na pravidelné spoločné posudzovanie hrozieb za pomoci spravodajských služieb členských štátov s cieľom informovať rozhodovacie orgány SBOP a opakuje svoju výzvu na nasadenie kapacít na zhromažďovanie spravodajských informácií vo všetkých misiách a operáciách SBOP, ktoré by poskytovali informácie EU INTCEN, Vojenskému štábu EÚ (VŠEÚ), MPCC a CPCC;

142.vyjadruje vážne znepokojenie nad rastúcimi bezpečnostnými výzvami, ktoré predstavujú kybernetické a hybridné útoky, ako aj zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie, ktorých cieľom je okrem iného podkopanie stability demokratických spoločností EÚ, najmä na územiach EÚ ďaleko od kontinentu, spojenectiev členských štátov EÚ a podpora polarizácie, najmä pred voľbami; zdôrazňuje, že členské štáty, najmä tie, ktoré sa nachádzajú na východnej vonkajšej hranici EÚ, sú zraniteľné voči takémuto nepriateľskému vplyvu z Ruska a Bieloruska; víta zavedenú inštitucionálnu spoluprácu na administratívnej úrovni medzi Komisiou, ESVČ a Európskym parlamentom počas poslednej kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktorej cieľom bolo zabrániť masívnemu využívaniu zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania zo strany škodlivých aktérov z tretích štátov a neštátnych aktérov; vyzýva Komisiu, ESVČ a administratívu Európskeho parlamentu, aby posilnili svoje spôsobilosti s cieľom zvýšiť odolnosť voči hybridným útokom a zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu; v tejto súvislosti poukazuje na nedávne rozhodnutie rumunského ústavného súdu zrušiť prvé kolo prezidentských volieb po správach o rozsiahlych hybridných útokoch Ruska, najmä prostredníctvom platforiem sociálnych médií; ďalej vyzýva administratívy ESVČ a Európskeho parlamentu, aby úzko spolupracovali so súkromným sektorom, s občianskou spoločnosťou, ako aj s akademickou a vedeckou komunitou v boji proti kampaniam škodlivého vplyvu a hybridným útokom vrátane využívania nových technológií ako zbraní;

143.podporuje prisľúbené vytvorenie tzv. európskeho štítu na obranu demokracie a opakovane vyzýva členské štáty, Komisiu a ESVČ, aby uvažovali o vytvorení nezávislej štruktúry s dostatočnými zdrojmi, ktorej úlohou by bolo identifikovať, analyzovať a dokumentovať hrozby zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania voči EÚ ako celku s cieľom odhaľovať, sledovať a požadovať odstránenie klamlivého obsahu online, zvýšiť situačnú informovanosť a výmenu spravodajských informácií o hrozbách a rozvíjať spôsobilosti priraďovania a protiopatrenia v súvislosti so zahraničnou manipuláciou s informáciami a zahraničným zasahovaním; domnieva sa, že táto štruktúra by slúžila ako referenčný bod a špecializované vedomostné centrum na uľahčenie a podporu operačnej výmeny medzi orgánmi členských štátov a inštitúciami EÚ; zdôrazňuje, že táto štruktúra by mala objasniť a posilniť úlohu oddelenia strategickej komunikácie ESVČ a jeho pracovných skupín ako strategického orgánu diplomatickej služby EÚ a zabrániť prekrývaniu činností; zdôrazňuje svoje vlastné rozhodnutie zriadiť v Európskom parlamente osobitný výbor pre štít EÚ na obranu demokracie a považuje to za dôležitý spôsob, ako upevniť európske úsilie v tejto oblasti;

144.zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť úsilie v boji proti dezinformáciám podporovaným zahraničnými aktérmi s cieľom oslabiť dôveryhodnosť EÚ, a to najmä v kandidátskych alebo susedných krajinách EÚ a regiónoch, v ktorých prebiehajú misie a operácie SBOP; zdôrazňuje, že koordinácia medzi ESVČ a príslušnými agentúrami EÚ vrátane Agentúry EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) a príslušnými orgánmi na úrovni členského štátu sa musí výrazne zvýšiť, aby sa vypracovali súdržné a účinné stratégie proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu strategickej a preventívnej komunikácie a vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby spolupracovali s ESVČ s cieľom posilniť viditeľnosť, pozitívne vnímanie a legitimitu vonkajšej činnosti EÚ;

145.domnieva sa, že hybridné hrozby budú v nasledujúcich rokoch znamenať kombináciu informačnej vojny, agilných vojenských manévrov, masovej kybernetickej vojny a vznikajúcich a prelomových technológií, od morského dna až po vesmír, pričom budú nasadené pokročilé vzdušné aj vesmírne sledovacie a úderné systémy, ktoré budú potenciálne umožnené umelou inteligenciou, kvantovou výpočtovou technikou, čoraz inteligentnejšími technológiami rojov dronov, útočnými kybernetickými spôsobilosťami, hypersonickými raketovými systémami, nanotechnológiou a biologickou vojnou; uznáva najmä čoraz významnejšiu úlohu umelej inteligencie v hybridnej vojne a jej potenciálne využitie pri oslabovaní demokratických inštitúcií, šírení dezinformácií, narúšaní kritickej infraštruktúry a ovplyvňovaní verejnej mienky prostredníctvom automatizovaných operácií založených na údajoch;

146.žiada strategické, proaktívne a koordinované opatrenia na úrovni EÚ s cieľom bojovať proti hybridným hrozbám a posilniť bezpečnosť a integritu kritickej infraštruktúry v EÚ, odstrániť riziko a podporiť technologickú výhodu EÚ v kritických odvetviach vrátane opatrení na obmedzenie alebo vylúčenie vysokorizikových dodávateľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam projektu PESCO, ktorého cieľom je podporovať Koordinačné centrum pre kybernetickú a informačnú oblasť (CIDCC), aby sa uľahčilo plánovanie a vykonávanie misií a operácií EÚ so spôsobilosťami v kybernetickej a informačnej oblasti a posilnila celková odolnosť EÚ v tejto oblasti; vyzýva preto na jeho trvalé začlenenie do SBOP;

147.odsudzuje neustále nepriateľské akcie Ruska a Bieloruska zamerané na destabilizáciu EÚ tým, že nútia migrantov, aby násilne vstúpili do krajín EÚ, čo predstavuje hybridný útok; vyzýva EÚ, aby preskúmala a aktualizovala svoje politiky týkajúce sa posilnenia svojich vonkajších hraníc, a to aj prostredníctvom financovania fyzických prekážok, s cieľom posilniť bezpečnosť Únie ako celku;

148.víta akt o kybernetickej solidarite Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/38 z 19. decembra 2024, ktorým sa stanovujú opatrenia na posilnenie solidarity a kapacít v Únii na odhaľovanie kybernetických hrozieb a incidentov, prípravu a reakciu na ne a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/694 (akt o kybernetickej solidarite) (Ú. v. EÚ L, 2025/38, 15.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2025/38/oj). a jeho význam pre spôsobilosti členských štátov v oblasti kybernetickej obrany; podporuje presadzovanie platforiem na výmenu a analýzu informácií a žiada, aby sa tieto platformy rozšírili tak, aby zahŕňali poskytovanie spravodajských informácií o hrozbách alebo zraniteľnosti cezhraničným centrám bezpečnostných operácií; požaduje jasnejší plán financovania, v ktorom sa stanoví výška finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na vykonávanie aktu;

149.je znepokojený oneskorením mnohých členských štátov pri vykonávaní smernice o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (smernica NIS 2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 80, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2555/oj). a vyzýva na jej urýchlené vykonávanie s cieľom zabezpečiť európsku kritickú infraštruktúru; vyzýva PK/VP, aby lepšie zosynchronizovala súbory nástrojov, pokiaľ ide o sankcie v kybernetickej a hybridnej oblasti a oblasti zahraničnej manipulácie s informáciami a zahraničného zasahovania, a aktívnejšie ich využívala a aby zároveň preskúmala, ako by sa dali uplatniť odvetvové sankcie;

150.víta zistenia a odporúčania uvedené v správe Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti, v ktorej sa členské štáty nabádajú, aby aktualizovali pravidlá riadenia a investícií v oblasti kozmického priestoru, najmä v oblastiach súvisiacich s obranou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v kontexte budúceho VFR a tiež zvážením akéhokoľvek iného nástroja financovania primerane investovali do tejto oblasti; zdôrazňuje najmä potrebu ďalej rozvíjať európsky vesmírny program vzhľadom na silné prepojenia medzi vesmírnym sektorom a sektormi obrany a bezpečnosti pri plánovaní nového VFR; zdôrazňuje význam zlepšenia spolupráce medzi Komisiou a Európskou vesmírnou agentúrou s cieľom zabrániť duplicite úsilia a zabezpečiť efektívnejšie využívanie zdrojov; vyzýva na posilnenie transatlantickej spolupráce a súčinnosti s NATO s cieľom zabezpečiť účinnú koordináciu pri rozvoji vesmírnych a obranných spôsobilostí;

151.zdôrazňuje, že súčasné piliere vesmírneho programu EÚ, t. j. globálny systém satelitnej navigácie Galileo a európsky program pozorovania Zeme Copernicus, majú jasný potenciál dvojakého využitia pri vývoji vesmírnych aplikácií a služieb; zdôrazňuje, že je dôležité zriadiť satelitnú konšteláciu IRIS2 ako tretí pilier vesmírneho programu EÚ s cieľom poskytovať EÚ a jej členským štátom bezpečné komunikačné služby, ako aj širokopásmové pripojenie pre európskych občanov, súkromné spoločnosti a vládne orgány; odporúča, aby sa Taiwanu a Ukrajine poskytol prístup k satelitnej konštelácii IRIS2; zdôrazňuje, že okrem satelitnej komunikácie sú odvetvia, ako je určovanie polohy, navigácia, určovanie času, ako aj pozorovanie Zeme, nevyhnutné na posilnenie strategickej autonómie a odolnosti EÚ; zdôrazňuje, že rozvoj týchto spôsobilostí priamo prispieva k účinnej reakcii na krízu a ochrane kritickej infraštruktúry; žiada preto, aby sa zvážili nové vesmírne programy EÚ, ktoré by EÚ umožnili posilniť jej strategickú autonómiu a postavenie globálnej vesmírnej veľmoci;

152.uznáva nedostatočné spôsobilosti nosných rakiet a satelitnej komunikácie v rámci EÚ; zdôrazňuje strategický význam zlepšenia a posilnenia týchto spôsobilostí, aby EÚ mohla účinne podporovať členské štáty a misie a operácie SBOP pri zachovaní odolného a autonómneho postoja; zdôrazňuje, že vývoj riešení v tejto oblasti pod vedením EÚ je nevyhnutný na ochranu kritickej infraštruktúry a na zaistenie bezpečnej a konkurencieschopnej prítomnosti vo vesmírnom sektore;

153.vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali rastúcou hrozbou zbrojenia v kozmickom priestore, najmä správami o pokroku Ruska v oblasti technológií vesmírnych jadrových zbraní, čo by predstavovalo očividné porušenie Zmluvy o kozmickom priestore z roku 1967;

154.zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúce geopolitické napätie na mori musí EÚ zintenzívniť svoje činnosti na mori tým, že zaujme vedúce postavenie v oblasti informovanosti o námornej situácii, bude chrániť kritickú infraštruktúru, zabezpečí účinné monitorovanie svojich vonkajších námorných hraníc s cieľom bojovať proti zločineckým organizáciám, ktoré profitujú z nedovoleného prevádzačstva migrantov v členských štátoch EÚ, najmä v Stredozemnom mori a Atlantickom oceáne a prispeje k zaisteniu slobody plavby, bezpečnosti námorných komunikačných liniek a plavidiel a posádky a boju proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;

155.zdôrazňuje záväzok posilniť úlohu EÚ ako garanta medzinárodnej námornej bezpečnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam koncepcie koordinovanej námornej prítomnosti, ktorá posilňuje úlohu EÚ ako globálneho poskytovateľa námornej bezpečnosti a jej viditeľnosť v kľúčových námorných regiónoch, a vyzdvihuje činnosť v rámci koordinovanej námornej prítomnosti v Guinejskom zálive a severozápadnom Indickom oceáne; vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili do týchto iniciatív a posilňovali svoje vojenské námorné spôsobilosti s cieľom zlepšiť prítomnosť a viditeľnosť EÚ v globálnom námornom odvetví; odporúča, aby sa koordinovaná námorná prítomnosť rozšírila na ďalšie kľúčové námorné oblasti na celom svete;

156.vyjadruje vážne znepokojenie nad sledovaním zo strany Ruska a Číny a sabotážou kritickej námornej infraštruktúry, ako sú komunikačné káble na morskom dne a energetické zariadenia na mori; vyjadruje najmä hlboké znepokojenie nad poškodením dvoch podmorských komunikačných káblov, z ktorých jeden spája Fínsko a Nemecko a druhý spája Švédsko s Litvou, v rozpätí menej ako 24 hodín 17. a 18. novembra 2024 a nad poškodením kábla EstLink2, ktorý spája Estónsko a Fínsko, 25. decembra 2024 tankerom patriacim ruskej tieňovej flotile; vyzýva EÚ, aby zaviedla účinné systémy monitorovania a dohľadu a regionálnu spoluprácu pobrežnej stráže s cieľom zabezpečiť prevenciu a rýchle odhaľovanie útokov na takúto infraštruktúru; v tejto súvislosti víta začatie operácie s názvom Baltská hliadka zo strany NATO za účasti viacerých členských štátov s cieľom zlepšiť bezpečnosť kritickej podmorskej infraštruktúry v Baltskom mori; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali záväzky vyplývajúce z newyorského vyhlásenia o bezpečnosti a odolnosti podmorských káblov vrátane obstarávania podmorského káblového vybavenia výlučne od spoločností v pridružených krajinách; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila primerané zdroje na výskum a vývoj špičkových podmorských zariadení a obranného vybavenia s cieľom chrániť ostrovy pred možnými vylodeniami a útokmi síl z tretích krajín;

157.vyzýva EÚ a orgány členských štátov, aby prijali naliehavé a rozhodné opatrenia proti ruskej tieňovej flotile v Baltskom a Čiernom mori, a preto víta správu, že 21. marca 2025 Nemecko prevzalo vlastníctvo lode Eventin, ktoré sa používalo na obchádzanie sankcií EÚ voči ruskému vývozu ropy;

158.vyjadruje poľutovanie nad oslabením režimov nešírenia zbraní a kontroly zbrojenia v týchto nestabilných geopolitických časoch a vyzýva na zdvojnásobenie úsilia o zvrátenie tohto trendu; v tejto súvislosti zdôrazňuje naliehavú a značnú potrebu zvýšiť investície do regionálnej a celosvetovej kontroly zbrojenia, nešírenia zbraní a odzbrojenia, s osobitným zameraním na mnohostranné stratégie; zdôrazňuje, že tieto stratégie by mali riešiť problémy spojené s nevybuchnutou muníciou a chemickými zbraňami potopenými v predchádzajúcom storočí, ktoré predstavujú hrozbu pre bezpečnosť, životné prostredie, zdravie a hospodárstvo, najmä v Baltskom, Jadranskom a Severnom mori;

159.vyjadruje neochvejnú podporu záväzku EÚ a jej členských štátov uplatňovať Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT) a uznáva ju ako základ rámca v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia; pripomína, že Rusko v októbri 2023 stiahlo ratifikáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok;

160.konštatuje, že v dôsledku bezprecedentnej hrozby ruskej agresie na území EÚ čelia členské štáty, a to najmä tie, ktoré sa nachádzajú v geografickej blízkosti Ruska a jeho spojenca Bieloruska, ťažkým rozhodnutiam týkajúcich sa svojej politiky zbrojenia vrátane preskúmania existujúcich politík a účasti na medzinárodných zmluvách; opätovne odsudzuje ruské hrozby, ktoré viedli niektoré členské štáty k tomu, aby zvažovali odstúpenie od Ottawského dohovoru, a konštatuje, že hoci to nevedie k celkovej zmene politiky EÚ, toto váhanie zdôrazňuje závažnosť ruskej hrozby a potrebu primerane chrániť našich občanov;

161.pripomína, že medzinárodné rokovania týkajúce sa režimov nešírenia zbraní a kontroly zbrojenia a ich výsledky majú vplyv na Európu, najmä na členské štáty EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité dať nový impulz obnoveniu týchto režimov; zdôrazňuje tiež, že je dôležité zabezpečiť, aby EÚ zohrávala aktívnu a konštruktívnu úlohu pri podpore a posilňovaní medzinárodného úsilia založeného na pravidlách v oblasti nešírenia zbraní, kontroly zbrojenia a štruktúry odzbrojenia, najmä v oblasti zbraní hromadného ničenia a digitálnych nástrojov s dvojakým použitím na sledovanie a manipuláciu;

162.vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali spoločnú pozíciu 2008/944/SZBP, v ktorej sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu a ktorá bola zmenená rozhodnutím Rady (SZBP) 2019/1560, a dôsledne uplatňovali kritérium 4 týkajúce sa regionálnej stability;

163.zdôrazňuje potrebu zabrániť transferom citlivých vznikajúcich technológií a kľúčových položiek s dvojakým použitím, najmä tých, ktoré sú kritické pre bezpečnosť EÚ, do problematických destinácií mimo EÚ; vyzýva na vytvorenie a zavedenie celoeurópskych elektronických colných a vývozných licenčných systémov ako rozhodujúci krok k zefektívneniu kontrol vývozu týchto technológií a položiek členskými štátmi;

164.zdôrazňuje, že je potrebné, aby občania EÚ lepšie chápali bezpečnostné hrozby a riziká s cieľom rozvíjať spoločné chápanie a zosúladené vnímanie hrozieb v celej Európe a vytvoriť komplexný pojem európskej obrany; zdôrazňuje, že zabezpečenie podpory zo strany demokratických inštitúcií a následne aj zo strany občanov je nevyhnutné na rozvoj úspešnej a súdržnej dlhodobej obrany EÚ, ktorá si vyžaduje informovanú verejnú diskusiu; žiada EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali informačné a vzdelávacie programy, najmä pre mládež, zamerané na zlepšenie vedomostí a vedenie diskusií o bezpečnosti, obrane a význame ozbrojených síl a na posilnenie odolnosti a pripravenosti spoločností voči bezpečnostným výzvam, pričom zároveň umožnia väčšiu verejnú a demokratickú kontrolu sektora obrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali tieto programy v rámci európskeho štítu na podporu demokracie, a to na základe modelu národných programov, ako je švédska iniciatíva pre nepredvídané udalosti v civilnej oblasti;

165.víta úsilie o posilnenie civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti Európy, ako sa navrhuje aj v správe Sauliho Niinistöa; uznáva kľúčový význam občanov pre pripravenosť a reakciu na krízy, a najmä psychologickej odolnosti jednotlivcov a pripravenosti domácností; uznáva tiež význam infraštruktúr civilnej ochrany a plánovania pre prípad núdzových situácií; podporuje celospoločenský prístup k odolnosti, ktorý zahŕňa aktívne zapojenie inštitúcií EÚ, členských štátov, občianskej spoločnosti a jednotlivých občanov do posilňovania bezpečnostného rámca EÚ; zdôrazňuje, že rozhodovacie orgány SBOP zodpovedné za plánovanie, zdroje a logistiku majú potenciál stať sa hlavnými aktérmi civilného krízového riadenia počas núdzových situácií; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby dôkladne preskúmali odporúčania uvedené v správe a vypracovali stratégiu EÚ pre hodnotenie rizík a pripravenosť, spoločné cvičenia a silnejšie rozhranie spolupráce medzi EÚ a NATO vzhľadom na krízové situácie; vyzýva na rozvoj primeranej infraštruktúry civilnej ochrany a dôkladné núdzové plánovanie a na zabezpečenie potrebných investícií na tieto účely, a to aj prostredníctvom osobitného programu investičných záruk EIB pre infraštruktúru civilnej obrany odolnú voči kríze;

166.pripomína, že terorizmus vrátane džihádistického terorizmu predstavuje pretrvávajúcu hrozbu pre bezpečnosť EÚ a jej partnerov; vyzýva EÚ, aby sa naďalej odhodlane a s plnou solidaritou usilovala brániť tejto hrozbe, najmä zvýšením koordinácie s cieľom zlepšiť poznatky, rozvíjať spôsobilosti pripravenosti a reakcie a zabezpečiť užšiu spoluprácu s partnermi a inými medzinárodnými aktérmi;

167.poukazuje na to, že obranné politiky EÚ by mali odrážať zásady rodovej rovnosti a rozmanitosti, podporovať inkluzívne vojenské prostredie, ktoré reflektuje hodnoty a rozmanitosť európskej spoločnosti, a zároveň zabezpečiť, aby všetci členovia európskych ozbrojených síl bez ohľadu na pohlavie alebo pôvod mali rovnaké príležitosti a prístup k podpore; opätovne zdôrazňuje dôležitú úlohu mladých ľudí a mládežníckych organizácií pri udržiavaní a presadzovaní mieru a bezpečnosti a vyzýva ESVČ, aby sa zaviazala systematickejšie začleňovať mladých ľudí do svojho programu v oblasti mládeže, mieru a bezpečnosti; takisto žiada vypracovanie programov odbornej prípravy školiteľov a spoluprácu medzi obrannými inštitúciami a univerzitami členských štátov EÚ, napríklad vo forme vojenských kurzov, cvičení a výcviku na hranie rolí pre civilných študentov;

168.zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty musia riešiť kritické výzvy v oblasti náboru a udržania ľudí v armáde, a to vypracovaním koordinovaných opatrení na úrovni členských štátov a EÚ s cieľom zabezpečiť udržateľnú vojenskú pracovnú silu; odporúča EÚ, aby podporovala členské štáty pri vypracúvaní politík, ktoré zvyšujú príťažlivosť takejto kariéry a dlhodobé stratégie udržania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Vojenský výbor EÚ (VVEÚ) pokračoval v zhromažďovaní a analýze údajov o problematike náboru a udržiavania vo všetkých členských štátoch s cieľom identifikovať možné opatrenia na riešenie tejto problematiky; zdôrazňuje, že pri ďalšom rozvoji obrannej únie sa musí primerane zohľadniť podpora duševného zdravia a pohody vojenského personálu so zameraním na profesijný rozvoj a dlhodobú starostlivosť o veteránov;

169.zdôrazňuje, že je dôležité organizovať spoločné výcviky a cvičenia európskych ozbrojených síl a presadzovať pritom interoperabilitu s cieľom pripraviť misie čo najlepšie a čeliť širokému spektru konvenčných aj nekonvenčných hrozieb; vyzýva na vypracovanie a vytvorenie výmenných programov na úrovni EÚ pre vojenský personál z členských štátov s cieľom poskytovať príležitosti na odbornú prípravu a skúsenosti v rôznych európskych vojenských prostrediach a štruktúrach, a tým podporovať vzájomné porozumenie, súdržnosť a interoperabilitu medzi ozbrojenými silami EÚ; v tejto súvislosti opakovane vyjadruje podporu európskej iniciatíve na výmenu mladých dôstojníkov (vojenský Erasmus – EMILYO), ktorú prevádzkuje Európska akadémia bezpečnosti a obrany;

170.zdôrazňuje význam partnerského rozmeru Strategického kompasu pri posilňovaní spolupráce medzi EÚ a jej spojencami a partnermi na celom svete na základe spoločných hodnôt a dodržiavania ľudských práv a demokracie s cieľom posilniť vnímanie zásady odstrašovania a bojovať proti zahraničným stratégiám zameraným na oslabenie EÚ a jej partnerov a destabilizáciu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách; vyzýva EÚ, aby sa ďalej zapájala do bezpečnostnej spolupráce s partnermi vo všetkých prioritných oblastiach identifikovaných v Strategickom kompase, najmä pri posilňovaní odolnosti miestnych bezpečnostných odvetví v oblasti krízového riadenia, v boji proti hybridným hrozbám, ako aj pri zvyšovaní kapacít inštitúcií kybernetickej bezpečnosti; vyzýva tiež na užšiu spoluprácu medzi príslušnými organizáciami partnerov so Satelitným strediskom EÚ, Európskou obrannou agentúrou (EDA) a Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA); domnieva sa, že účasť partnerov a spojencov NATO na projektoch PESCO, ktorá podlieha dohode členských štátov EÚ, prispieva k zlepšeniu kompatibility medzi ich normami v odvetví obrany, ako aj k výmene skúseností, spravodajských informácií a technických odborných znalostí v rôznych oblastiach;

171.opätovne potvrdzuje, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP) EÚ musí byť vždy v prísnom súlade s medzinárodným právom a multilaterálnymi rozhodnutiami medzinárodných inštitúcií; víta prijatie politiky náležitej starostlivosti EÚ v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, pokiaľ ide o podporu tretích strán v odvetví bezpečnosti, ktorá slúži ako základ pre bezpečnostnú a vojenskú spoluprácu s tretími krajinami spôsobom, ktorý je viac v súlade s ľudskými právami a medzinárodným humanitárnym právom; vyzýva na jej dôkladné vykonávanie; opakuje výzvu na užšiu spoluprácu v oblasti bezpečnosti s medzinárodnými organizáciami, ako sú okrem iného OSN, Africká únia a ich mierové misie na miestach spoločných operácií a OBSE;

172.víta spoločné vyhlásenie ministrov obrany skupiny G7 z 19. októbra 2024 a ich vyhlásenie o zámere zintenzívniť spoluprácu v odvetví obrany; zdôrazňuje, že EÚ má veľký záujem na rozvíjaní medzinárodných partnerstiev s podobne zmýšľajúcimi partnermi v tejto oblasti a že je potrebné, aby EÚ posilnila svoje úsilie s cieľom zabezpečiť, aby krajiny, ktoré boli v minulosti strategickými partnermi a s ktorými niektoré členské štáty udržiavajú silné kultúrne väzby, neboli začlenené do sféry vplyvu systémových rivalov; pripomína, že hospodárska diplomacia zohráva v tomto úsilí kľúčovú úlohu a slúži ako základný nástroj na posilnenie väzieb spolupráce, podporu vzájomnej prosperity a konsolidáciu prítomnosti a vplyvu EÚ, čím prispieva k odolnosti partnerov voči vonkajším tlakom;

173.domnieva sa, že sa musí vynaložiť všetko úsilie na zachovanie a, ak je to možné, posilnenie transatlantickej spolupráce vo všetkých oblastiach vojenského a obranného sektora, a pripomína potrebu podporovať európsku obranu a rozvíjať našu suverenitu;

174.zdôrazňuje význam strategického partnerstva EÚ s NATO pri plnom rešpektovaní dohodnutých hlavných zásad transparentnosti, reciprocity a inkluzívnosti, ako aj rešpektovaní autonómie rozhodovania a postupov každej organizácie; zdôrazňuje, že NATO a EÚ zohrávajú pri podpore medzinárodného mieru a bezpečnosti komplementárnu, súdržnú a vzájomne sa posilňujúcu úlohu, čím sa bráni duplicite úsilia v oblasti obrany a zároveň sa zachováva silná úzka spolupráca; víta pristúpenie Švédska k NATO v roku 2024 a pristúpenie Fínska v roku 2023 ako historický krok vpred pri posilňovaní bezpečnosti v Európe, najmä v regióne Baltského mora; vyzýva PK/VP, aby konala v úzkej koordinácii a jednotne s generálnym tajomníkom NATO;

175.vyzýva na ďalšie prehĺbenie spolupráce medzi EÚ a NATO na základe Strategického kompasu EÚ a novej strategickej koncepcie NATO, a to aj v oblastiach kybernetickej bezpečnosti, hybridnej vojny, boja proti terorizmu, vojenskej mobility, infraštruktúry s dvojakým použitím, predchádzania konfliktom a krízového riadenia, vojenskej a bezpečnostnej spolupráce, boja proti škodlivému zahraničnému zasahovaniu tretích krajín, koordinovaného prístupu v indicko-tichomorskom regióne, ako aj posilnenia spoločných opatrení na ochranu demokracie na medzinárodnej scéne; dôrazne podporuje politiku otvorených dverí NATO; vyzýva EÚ a NATO, aby posilnili svoju spoluprácu pri podpore budovania kapacít spoločných partnerov;

176.zdôrazňuje neustálu potrebu zosúladenia medzi štátmi, ktoré sú členmi EÚ aj NATO, a povinnosti týkajúce sa spolupráce, svojpomoci a vzájomnej pomoci podľa článkov 1 a 3 charty NATO; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti spoločných bezpečnostných a obranných iniciatív vždy, keď neexistuje ekvivalent NATO, s cieľom zvýšiť štandardizáciu, zlepšiť interoperabilitu a vypracovať spoločné operačné postupy medzi obrannými spôsobilosťami členských štátov a EÚ;

177.oceňuje úzku spoluprácu medzi EÚ a NATO na západnom Balkáne, a to aj prostredníctvom operácie EUFOR Althea a vojenských operácií KFOR, ktoré zaručujú potrebnú stabilitu v Bosne a Hercegovine, Kosove a širšom regióne;

178.zdôrazňuje kľúčovú úlohu regiónu Čierneho mora v európskom bezpečnostnom prostredí a vyzýva EÚ, aby spolupracovala s NATO pri formulovaní komplexnej stratégie pre tento región, ktorá by sa mala zaoberať bezpečnostnými výzvami, bojom proti hybridným hrozbám, posilňovaním námornej spolupráce a regionálnych partnerstiev;

179.víta vymenovanie osobitného zástupcu NATO pre južné susedstvo a zameranie sa NATO na tento región; považuje za vhodné posilniť koordináciu a konzultácie medzi úradníkmi EÚ zodpovednými za politiku v oblasti južného susedstva a regiónu Sahel a ich partnermi v NATO, aby sa zabránilo duplicte a fragmentácii úsilia a zdrojov;

180.víta návrh Parlamentného zhromaždenia NATO povýšiť štatút Európskeho parlamentu na „partnera“ v rámci prebiehajúcej reformy partnerstiev; vyzýva svoju Delegáciu pre vzťahy s Parlamentným zhromaždením NATO (DNAT), aby plne využívala súčasné a budúce výsady Európskeho parlamentu; považuje DNAT za dôležitý nástroj parlamentnej diplomacie Európskeho parlamentu v rámci posilneného partnerstva medzi EÚ a NATO zameraného na posilnenie európskeho piliera NATO a prispievanie k dosiahnutiu celkových cieľov aliancie; zastáva názor, že DNAT môže zohrávať kľúčovú úlohu pri posilňovaní spolupráce medzi EÚ a NATO, posilňovaní demokratickej odolnosti pristupujúcich krajín a kľúčových partnerov, ako aj celkovo pri posilňovaní parlamentného rozmeru tohto dôležitého partnerstva;

181.považuje za nevyhnutné ďalej rozvíjať úzke vzťahy EÚ so Spojenými štátmi, ktoré sú založené na vzájomnom rešpekte, spoločných hodnotách demokracie, slobody a právneho štátu, ako aj celom rade spoločných alebo podobných záujmov; oceňuje záväzok a zapojenie Spojených štátov do územnej obrany Európy v súlade so Severoatlantickou zmluvou a jej článkom 5, najmä vzhľadom na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine; podporuje vzájomné iniciatívy v oblasti bezpečnosti a obrany a spoluprácu v oblastiach odzbrojenia a nešírenia zbraní, vplyvu prelomových technológií, zmeny klímy, hybridných hrozieb, kybernetickej obrany, vojenskej mobility, krízového riadenia a vzťahov so strategickými konkurentmi; vyzýva na ďalšie posilnenie dialógu o bezpečnosti a obrane medzi EÚ a USA ako dôležitého nástroja užšej transatlantickej spolupráce;

182.konštatuje, že nedávne kroky a vyhlásenia americkej administratívy ešte viac zvýšili obavy o budúci postoj Spojených štátov voči Rusku, NATO a bezpečnosti Európy; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad hlasovaním vlády USA v súlade s ruskou vládou na Valnom zhromaždení OSN a v Bezpečnostnej rade OSN o rezolúciách týkajúcich sa tretieho výročia ruskej útočnej vojny; vyzýva Komisiu, aby vynaložila úsilie na opätovné posilnenie dialógu o bezpečnosti a obrane medzi EÚ a USA ako dôležitého nástroja užšej transatlantickej spolupráce;

183.berie na vedomie význam väčšej spolupráce pri výrobe a obstarávaní výrobkov obranného priemyslu, a to aj prostredníctvom rovnakého prístupu na trh pre obe obranné odvetvia; berie na vedomie národnú stratégiu USA v oblasti obranného priemyslu z januára 2024 a jej ambíciu prehĺbiť priemyselnú spoluprácu s partnermi; uznáva širokú škálu možných vzájomne prospešných oblastí spolupráce v oblasti obrany a jej pozitívne dôsledky pre silnejšie transatlantické partnerstvo v časoch rastúcej geopolitickej súťaže; zdôrazňuje však, že takáto spolupráca si vyžaduje rovnaké podmienky, čo je nezlučiteľné s ustanoveniami nariadenia USA o medzinárodnom obchode so zbraňami; vyzýva preto Komisiu, aby začala dialóg so Spojenými štátmi, v ktorom preskúmajú možnosti rozvoja vzájomne prospešnej spolupráce v oblasti obranného priemyslu založenej na právnom rámci, ktorý zabezpečí rovnaké transatlantické podmienky;

184.zdôrazňuje, že spolupráca s Kanadou má zásadný význam pre bezpečnosť EÚ, a víta aktívnu úlohu Kanady pri poskytovaní podpory Ukrajine; domnieva sa, že dvojstranný dialóg o bezpečnosti a obrane a nadchádzajúce partnerstvo v oblasti bezpečnosti a obrany poskytujú základ pre posilnenú spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany, a to aj pokiaľ ide o príslušné iniciatívy na podporu produkcie obranného priemyslu;

185.uznáva významný prínos Spojeného kráľovstva k bezpečnosti a stabilite Európy, ako aj jeho záväzok k spoločným obranným cieľom, ktoré posilňujú kolektívnu bezpečnosť v celej Európe; víta intenzívnu spoluprácu medzi EÚ, jej členskými štátmi a Spojeným kráľovstvom, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny, ako aj dvojstranné dohody, ako je tzv. Trinity House Agreement medzi Spojeným kráľovstvom a Nemeckom o prehĺbení spolupráce v oblasti obrany; víta účasť ministra Spojeného kráľovstva pre zahraničné veci, záležitosti Britského spoločenstva národov a rozvojové záležitosti na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v októbri 2024; vyzýva EÚ a Spojené kráľovstvo, aby urýchlene zlepšili spoluprácu v oblasti obrany a stali sa bližšími bezpečnostnými partnermi podpísaním spoločného vyhlásenia s konkrétnymi záväzkami a štruktúrovaným dialógom s cieľom posilniť spoluprácu medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom vo všetkých zahraničných a bezpečnostných otázkach, ktorým EÚ a Spojené kráľovstvo čelia na európskom kontinente; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam užšej spolupráce pri výmene informácií a spravodajských informácií, boji proti terorizmu, vojenskej mobilite, bezpečnostných a obranných iniciatívach, krízovom riadení, kybernetickej obrane, hybridných hrozbách a zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnom zasahovaní a pri spoločnom riešení spoločných hrozieb, ako je šírenie zbraní hromadného ničenia;

186.považuje za nevyhnutné pokročiť v praktickej spolupráci formalizovaním spoločného vyhlásenia o partnerstve v oblasti bezpečnosti a obrany so Spojeným kráľovstvom ako prostriedok posilnenia európskej bezpečnosti a európskeho piliera NATO, najmä v súvislosti s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine; nabáda PK/VP, aby pravidelne pozývala Spojené kráľovstvo na neformálne zasadnutia ministrov zahraničných vecí (a obrany) v Rade s cieľom vymeniť si názory na otázky spoločného záujmu, pričom treba v plnej miere chrániť autonómiu EÚ pri rozhodovaní;

187.zastáva názor, že bezpečnosť EÚ je úzko prepojená s bezpečnosťou jej bezprostredných európskych susedov a že je v záujme EÚ uprednostniť politiku rozširovania a posilniť stabilitu svojich juhovýchodných a východoeurópskych susedov, a najmä kandidátskych krajín; vyzýva na intenzívnejšiu vojenskú a bezpečnostnú spoluprácu, a to aj v prípade civilnej a vojenskej, ako aj politickej a vojenskej bezpečnosti, spoluprácu s kandidátskymi krajinami a partnermi, najmä v oblastiach, ako sú odolnosť, kybernetická bezpečnosť, hybridné hrozby, riadenie hraníc, boj proti terorizmu a boj proti dezinformáciám; opakuje, že v tejto súvislosti je potrebná úzka spolupráca s NATO; víta podpísanie partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a Severným Macedónskom 19. novembra 2024 a medzi EÚ a Albánskom 18. decembra 2024;

188.zdôrazňuje, že Únia by mala umožniť účasť európskych partnerov s vysokou úrovňou zosúladenia v otázkach SBOP, najmä krajín západného Balkánu, na súčasných a budúcich programoch súvisiacich so sektorom obrany; opätovne potvrdzuje, že dôkladné zapojenie kandidátskych krajín by podstatne uľahčilo ich prístupový proces, konkrétne zvýšením ich priemyselných a operačných kapacít v sektore obrany, čím by sa zvýšila interoperabilita s ozbrojenými silami členských štátov EÚ; zastáva názor, že komplexné začlenenie kandidátskych krajín zo západného Balkánu do obranných iniciatív EÚ by predstavovalo strategickú investíciu, ako aj neoddeliteľnú súčasť úsilia EÚ v boji proti rastúcej asertívnosti a zahraničnému zasahovaniu v týchto krajinách;

189.nabáda členské štáty, aby ďalej využívali Európsky mierový nástroj (EPF) na odbornú prípravu a vybavenie bezpečnostných služieb u juhovýchodných a východoeurópskych partnerov, u ktorých sa uskutočňujú misie SBOP, najmä vojenskú políciu, zdravotnícku infraštruktúru a infraštruktúru na presadzovanie práva, a na zvýšenie kapacít na výmenu spravodajských informácií prostredníctvom zabezpečených komunikačných liniek;

190.zdôrazňuje význam vzťahov medzi EÚ a Afrikou pre európsku bezpečnosť; považuje za nevyhnutné výrazne posilniť partnerstvá EÚ s africkými krajinami;

191.zdôrazňuje strategický význam indicko-tichomorského regiónu v obrannom rámci EÚ, pričom uznáva potrebu riešiť rastúce bezpečnostné obavy spojené s regionálnymi činnosťami Číny a ich širšie dôsledky pre globálnu stabilitu; považuje za nevyhnutné posilniť prítomnosť EÚ a jej partnerstvá v tomto regióne; uvedomuje si tiež vedúcu úlohu Taiwanu v rozvoji špičkových technológií a jeho rozsiahle skúsenosti s obranou proti čínskym hybridným útokom, dezinformáciám a zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu, čo by sa malo v prvom rade zohľadniť pri posudzovaní možností posilnenia mnohostranných výmen a spolupráce;

192.zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ vytvorila trvalejšiu kolektívnu bezpečnosť prostredníctvom siete regionálnych spojencov a partnerov, ktorá tvorí tradičný základ jej angažovanosti v regióne; dôrazne víta nedávne podpísanie partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany medzi EÚ a Japonskom 1. novembra 2024 a medzi EÚ a Južnou Kóreou 4. novembra 2024; zastáva názor, že ďalšie prehĺbenie strategických a obranných partnerstiev EÚ a Japonska a Južnej Kórey a rozvoj pravidelného dialógu, spolupráce a budovania kapacít s inými podobne zmýšľajúcimi krajinami v indicko-tichomorskom regióne, ako sú Austrália, Nový Zéland a Taiwan, majú zásadný význam pre presadzovanie spoločnej bezpečnosti; opakovane vyzýva EÚ na ďalšiu spoluprácu s novými strategickými partnermi v regióne, ako sú Indonézia a Vietnam;

193.zdôrazňuje význam partnerstva medzi EÚ a Indiou a domnieva sa, že historická návšteva predsedníčky Komisie a kolégia komisárov v Indii 27. a 28. februára 2025 znamenala začiatok novej kapitoly vo vývoji vzťahov medzi EÚ a Indiou a opätovne potvrdila strategické prepojenie a jeho nevyužitý potenciál; zdôrazňuje potenciál prehlbovania nášho partnerstva, a to aj prostredníctvom posilnených konzultácií o bezpečnosti a obrane;

194.zdôrazňuje, že posilnenie SBOP, ktoré je jednou z politických priorít v desiatom volebnom období, a zvýšenie výdavkov na obranné politiky a programy na úrovni EÚ a členskými štátmi si vyžaduje plnú parlamentnú kontrolu a zodpovednosť;

195.v tejto súvislosti vyzýva na posilnenie kontrolnej, legislatívnej a rozpočtovej úlohy Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o čoraz väčšiu škálu obranných iniciatív naprieč inštitúciami EÚ, a najmä prácu vykonávanú v rámci SBOP, a to aj posilnením pravidelného dialógu, výmenou informácií a udržiavaním otvorených trvalých komunikačných kanálov medzi PK/VP, komisárom pre obranu a vesmírnu agendu a príslušnými orgánmi Európskeho parlamentu; odporúča, aby sa v príslušných parlamentných výboroch pravidelne aktualizovali spravodajské informácie;

196.vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatočný prístup k informáciám znamená, že Európsky parlament nie je v situácii, aby mohol vykonávať riadnu kontrolu projektov PESCO; opakovane vyzýva členské štáty, aby aspoň dvakrát ročne predložili Európskemu parlamentu správu o vykonávaní projektov PESCO; ďalej opakovane vyzýva ESVČ, aby Výboru Európskeho parlamentu pre bezpečnosť a obranu pravidelne a komplexne podávala správy o vykonávaní Strategického kompasu, iných bezpečnostných a obranných iniciatív a programov a ich hodnotení; zdôrazňuje, že treba zlepšiť kontrolu vykonávania nariadení týkajúcich sa obranného priemyslu zavedením postupu pre delegované akty;

197.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Európskej rade, Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedníčke Komisie a príslušným komisárom, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, agentúram EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a vládam a parlamentom členských štátov a partnerských krajín.