P10_TA(2025)0065Energeticky náročné priemyselné odvetviaUznesenie Európskeho parlamentu z 3. apríla 2025 o energeticky náročných priemyselných odvetviach (2025/2536(RSP))Európsky parlament,

–so zreteľom na správu Maria Draghiho zo septembra 2024 s názvom Budúcnosť európskej konkurencieschopnosti,

–so zreteľom na správu Enrica Lettu z apríla 2024 s názvom Oveľa viac než len trh,

–so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2025 s názvom Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie (COM(2025)0085),

–so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2025 s názvom Akčný plán pre prijateľné ceny energie (COM(2025)0079),

–so zreteľom na článok 136 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre priemysel, výskum a energetiku,

A.keďže energeticky náročné priemyselné odvetvia (ENPO) tvoria významnú časť hospodárstva EÚ a zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní pracovných miest, najmä v oblastiach a regiónoch, v ktorých sú sústredené; keďže ENPO majú zásadný význam pre strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť EÚ, ako aj pre dekarbonizáciu, a to vzhľadom na ich energetickú stopu;

B.keďže prechod na dekarbonizované hospodárstvo a čistý energetický systém musí viesť k zníženiu cien energie a musí zohľadňovať všetky dostupné technológie, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľa nulovej bilancie emisií EÚ do roku 2050 nákladovo najefektívnejším spôsobom a súčasne zabrániť efektu odkázanosti na určitého dodávateľa energie a zohľadniť rozdielny energetický mix v jednotlivých členských štátoch, a to aj pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie a jadrovú energiu;

C.keďže pre európsky priemysel má zásadný význam technologická neutralita, pretože zabezpečuje spravodlivú hospodársku súťaž, podporuje inovácie a prechod na čistú energiu bez uprednostňovania konkrétnych technológií; keďže zachovanie neutrálneho regulačného rámca umožňuje spoločnostiam vybrať si najúčinnejšie a najudržateľnejšie riešenia založené na potrebách trhu, a nie na preferenciách zhora nadol stanovených tvorcami politík; keďže tento prístup podporuje investície, zvyšuje konkurencieschopnosť a umožňuje priemyslu prispôsobiť sa novým technológiám;

D.keďže elektrifikácia je stredobodom dekarbonizácie ENPO; keďže medzi ENPO patria odvetvia, ktoré využívajú fosílne zdroje na splnenie požiadaviek na teplotu, tlak alebo reakcie, ako sú chemický priemysel, výroba ocele, papiera, plastov, ťažba, rafinérie, cementárne, vápenky, výroba neželezných kovov, skla, keramiky a hnojív, v prípade ktorých sa emisie skleníkových plynov ťažko znižujú, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou procesu alebo z dôvodu vysokých kapitálových alebo prevádzkových nákladov alebo nízkej technologickej vyspelosti;

E.keďže rozdiel v cenách energie medzi EÚ a USA a Čínou oslabuje konkurencieschopnosť priemyselných odvetví EÚ; keďže zvýšené a nestále ceny fosílnych palív výrazne ovplyvňujú ceny elektrickej energie a cenová dostupnosť obnoviteľných zdrojov energie sa neprenáša na účty za energiu;

F.keďže nedostatočne integrovaná energetická únia predstavuje ďalšie výzvy pre ENPO, najmä v súvislosti s nedostatkom cezhraničných prepojení a obmedzenou dostupnosťou čistej energie v dôsledku zdĺhavých povoľovacích postupov alebo vysokých kapitálových alebo prevádzkových výdavkov, ako aj preťaženia siete;

G.keďže systém obchodovania s emisiami (ETS) poskytol dlhodobé investičné signály a pomohol znížiť emisie v odvetviach ETS o 47 %; keďže trh s energiou sa od zavedenia ETS výrazne zmenil, najmä po invázii Ruska na Ukrajinu a prechode z plynovodného plynu na skvapalnený zemný plyn (LNG); keďže nedostatočná transparentnosť trhu s uhlíkom môže ohroziť konkurencieschopnosť ENPO; keďže príjmy z ETS sa v jednotlivých členských štátoch využívajú nerovnomerne, čím sa dostatočne nepodporuje dekarbonizácia ENPO;

H.keďže zbytočná regulačná záťaž a zdĺhavé povoľovacie postupy ohrozujú návratnosť a dôvody investovania do dekarbonizácie v Európe; keďže koncepcia vyššieho verejného záujmu je stanovená v právnych predpisoch EÚ; keďže zložité a roztrieštené financovanie EÚ bráni včasným investíciám do emisne neutrálnych technológií a digitalizácie, najmä malým a stredným podnikom (MSP);

I.keďže nedostatok potrebných súkromných investícií môže brániť dekarbonizácii ENPO; keďže nadmerné spoliehanie sa na štátnu pomoc môže mať neželané dôsledky prehlbovania rozdielov a narušenia hospodárskej súťaže v celej EÚ;

J.keďže závislosť EÚ a obmedzený prístup, pokiaľ ide o kvantitu aj kvalitu, k prvotným a druhotným surovinám, predstavujú pre ENPO značné výzvy; keďže obehovosť a efektívnosť môžu pomôcť znížiť ročné investičné potreby do priemyslu a dodávok energie; keďže železné kovy vyvážané do krajín mimo EÚ v súčasnosti predstavujú viac ako polovicu celkového vývozu odpadu z EÚ, čo vyvoláva otázky v súvislosti s ich riadnym spracovaním;

K.keďže nekalá hospodárska súťaž zo strany krajín mimo EÚ vrátane subvencovanej nadmernej kapacity predstavuje pre spoločnosti EÚ veľkú výzvu; keďže mnohé regióny na celom svete v súčasnosti nemajú ambiciózne ciele v oblasti dekarbonizácie, čím sa zvyšuje riziko úniku uhlíka;

L.keďže hĺbková transformácia ENPO nemôže uspieť bez zapojenia miestnych a regionálnych komunít, pracovníkov a sociálnych partnerov, ktorí sú touto transformáciou výrazne dotknutí;

1.opakuje svoj záväzok k cieľom EÚ v oblasti dekarbonizácie a k stabilným a predvídateľným politikám v oblasti klímy a priemyslu;

2.vyzýva členské štáty, aby urýchlili povoľovacie a licenčné postupy pre projekty v oblasti čistej energie, zabezpečili administratívne kapacity a uľahčili pripojenie do sústavy s cieľom umožniť výrobu čistej energie na mieste, najmä v odľahlých oblastiach; zdôrazňuje, že rast obnoviteľných zdrojov energie a elektrifikácia si budú vyžadovať rozsiahle investície do prenosových sústav a do flexibility, uskladňovania a distribučných sietí; vyzýva Komisiu, aby okrem koncepcie vyššieho verejného záujmu vypracovala riešenia na urýchlenie projektov dekarbonizácie;

3.domnieva sa, že sú potrebné ďalšie opatrenia na vykonávanie pravidiel koncepcie trhu s elektrinou, najmä na podporu zmlúv o nákupe elektriny a dvojsmerných rozdielových zmlúv s cieľom znížiť volatilitu a náklady na energiu pre ENPO; vyzýva Komisiu, aby navrhla naliehavé opatrenia na riešenie súčasných prekážok, ktoré bránia podpisovaniu dlhodobých dohôd, najmä pre MSP, s využitím nástrojov a záruk na zníženie rizika vrátane verejnej záruky, ako napríklad zo strany Európskej investičnej banky (EIB); navrhuje, aby sa v rámci EMD preskúmali ďalšie spôsoby oddelenia cien fosílnych palív od cien elektrickej energie, a to aj s cieľom podporiť dlhodobé zmluvy v súlade s akčným plánom pre cenovo dostupnú energiu, a aby sa analýza krátkodobých trhov posunula do roku 2025 s cieľom zvážiť alternatívne možnosti koncepcie trhu;

4.vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť rozšírenia najlepších postupov pre ENPO z členských štátov, ako je uvoľňovanie energie v Taliansku; vyzýva Komisiu, aby vypracovala odporúčania na zníženie vystavenia spotrebiteľov, a najmä ENPO, rastúcim nákladom na energiu, napríklad znížením daní a odvodov a harmonizáciou sieťových poplatkov, a zároveň zabezpečením verejných investícií do sietí;

5.vyzýva na posilnenie integrácie energetického systému, najmä v súvislosti s cezhraničnými prepojeniami, s cieľom zabezpečiť čisté a odolné dodávky energie; požaduje zvýšenie investícií do flexibility, ako je uskladňovanie vrátane prečerpávacích vodných elektrární a uskladňovania tepla a odpadového tepla, a do reakcie na strane spotreby s cieľom optimalizovať stabilitu siete; pripomína význam energetickej účinnosti pri znižovaní nákladov;

6.zdôrazňuje, že je potrebné čo najskôr postupne ukončiť využívanie zemného plynu; zdôrazňuje, že niektoré odvetvia sa v krátkodobom až strednodobom horizonte nemôžu výrazne spoliehať na elektrifikáciu; zdôrazňuje, že zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka zohráva kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii odvetví, v ktorých je znižovanie emisií náročné, a pri výrobe nízkouhlíkových produktov vrátane nízkouhlíkového vodíka; vyzýva členské štáty, aby v rovnakom časovom období a pre tieto obmedzené odvetvia vypracovali opatrenia na riešenie prudkých špičiek cien plynu v riadne odôvodnených prípadoch; vyzýva Komisiu, aby vyvinula nástroje na zabezpečenie dodávok plynu za zmiernené náklady tým, že umožní agregáciu dopytu, bude vychádzať z AggregateEU a spoločného nákupu plynu a zároveň zachová ciele dekarbonizácie; zdôrazňuje význam podpory stabilných zmlúv s dodávateľmi plynu, diverzifikácie dodávateľských trás a zlepšenia transparentnosti a stability trhu v súlade so súčasnými právnymi predpismi; požaduje posúdenie vplyvu v rámci nadchádzajúceho preskúmania ETS, aby sa analyzoval vzťah medzi trhom s plynom a cenami CO2 a úloha trhovej stabilizačnej rezervy a jej parametrov;

7.vyzýva Komisiu, aby podporovala ENPO pri zavádzaní čistých a emisne neutrálnych technológií vrátane zachytávania a ukladania nízkouhlíkového vodíka a energeticky účinných výrobných metód posilnením mechanizmov financovania a zabezpečením toho, aby členské štáty účinne využívali príjmy z ETS; žiada, aby sa podpora na úrovni EÚ doplnila štátnou pomocou, ktorá umožní cielenú, technologicky neutrálnu podporu pre európske priemyselné odvetvia a zároveň zachová rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu;

8.vyzýva na navýšenie programu InvestEU pred budúcim viacročným finančným rámcom (VFR) a na podporu investícií do dekarbonizácie ENPO zo zostávajúcich úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; konštatuje, že Platforma strategických technológií pre Európu už umožňuje flexibilitu v rámci súčasných programov, ale nie je nedostatočná; trvá na tom, aby sa v nadchádzajúcom VFR zvýšili finančné prostriedky na podporu ENPO, a to na základe Inovačného fondu a Nástroja na prepájanie Európy – energetika alebo prostredníctvom fondu pre konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť Európsku vodíkovú banku a program rozdielových zmlúv o uhlíku; vyzýva Komisiu, aby v pripravovanom akte o emisne neutrálnom priemysle Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (Ú. v. EÚ L, 2024/1735, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1735/oj). vychádzala z aktu o urýchľovači dekarbonizácie s cieľom zefektívniť postupy udeľovania povolení a statusu strategického projektu;

9.zdôrazňuje potrebu zjednodušiť byrokratické postupy, aby sa zvýšila atraktívnosť súkromných investícií a podporila transformácia ENPO; domnieva sa, že program InvestEU aj EIB zohrávajú kľúčovú úlohu pri stimulovaní súkromného financovania, najmä prostredníctvom opatrení na znižovanie rizika;

10.zdôrazňuje potrebu zabezpečiť prístup ku kritickým surovinám; zdôrazňuje, že nadchádzajúci akt o obehovom hospodárstve by mal zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov, a to aj lepším nakladaním s odpadom z výrobkov obsahujúcich kritické suroviny, ako aj podporou dopytu po druhotných surovinách a ich dostupnosti; zdôrazňuje, že je potrebné vymedziť tie druhotné suroviny, ktoré sú strategické a ktoré by mali podliehať monitorovaniu vývozu, ako je oceľ a kovový šrot, a riešiť akúkoľvek nerovnováhu v ich ponuke a dopyte, a to aj preskúmaním vývozných obmedzení; trvá na účinnom presadzovaní nariadenia o preprave odpadu Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1157 z 11. apríla 2024 o preprave odpadu, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1257/2013 a (EÚ) 2020/1056 a zrušuje nariadenie (ES) č. 1013/2006 (Ú. v. EÚ L, 2024/1157, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1157/oj).;

11.vyzýva Komisiu, aby plne a efektívne využívala nástroje na ochranu obchodu; vyzýva Komisiu, aby našla trvalé riešenie nekalej hospodárskej súťaže a štrukturálnej nadmernej kapacity pred uplynutím platnosti súčasných ochranných opatrení v oblasti ocele v roku 2026; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s USA v súvislosti s oznámenými clami na dovoz z EÚ a zabránila akejkoľvek škodlivej eskalácii;

12.zdôrazňuje, že účinné vykonávanie Mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) je nevyhnutné na zabezpečenie rovnakých podmienok pre priemyselné odvetvia EÚ a zabránenie úniku uhlíka, s ohľadom na vplyv súbežného postupného rušenia bezodplatných kvót ETS a riziko zvýšenia výrobných nákladov; vyzýva Komisiu, aby riešila riziká presúvania zdrojov a obchádzania mechanizmu CBAM; okrem toho žiada zavedenie účinného riešenia pre vývozcov z EÚ a analýzu možného rozšírenia na ďalšie odvetvia a nadväzujúce výrobky, ktorému by predchádzalo posúdenie vplyvu;

13.vyzýva na vytvorenie vedúcich trhov s čistými a obehovými európskymi výrobkami prostredníctvom necenových kritérií vo verejnom obstarávaní EÚ, ako je udržateľnosť a odolnosť a uprednostňovanie európskych strategických odvetví, ako aj vytvorením dobrovoľných systémov označovania a požiadaviek na minimálny podiel obsahu vyrobeného v EÚ nákladovo efektívnym spôsobom;

14.zdôrazňuje význam spravodlivej transformácie pri pomoci oblastiam, ktoré sú vo veľkej miere závislé od ENPO, a to udržaním a vytváraním kvalitných pracovných miest prostredníctvom programov zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie pracovníkov a prostredníctvom účinného využívania regionálnych podporných mechanizmov, ako je Fond na spravodlivú transformáciu a Kohézny fond; zdôrazňuje, že verejná podpora bude kľúčová pre prechod európskych priemyselných odvetví, a že táto podpora by mala byť viazaná na ich záväzok chrániť podmienky zamestnania a pracovné podmienky a predchádzať presúvaniu do zahraničia; víta iniciatívu Únia zručností, ktorej cieľom je zabezpečiť dobrý súlad medzi zručnosťami a požiadavkami trhu práce;

15.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.