1.uznáva, že EIB pôsobí účinne a efektívne v medzinárodnom prostredí poznačenom významnými globálnymi výzvami vrátane geopolitického napätia, vplyvov zmeny klímy a ďalších faktorov ovplyvňujúcich globálne hospodárstvo; navrhuje preskúmať účinnosť a efektívnosť EIB prostredníctvom premyslenej analýzy, najmä so zameraním na vplyv na konkurencieschopnosť a rast;

2.uznáva, že financovanie EIB zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu v kontexte vysokých úrokových sadzieb a obmedzených verejných financií; očakáva, v kontexte náročných hospodárskych vyhliadok a zvýšenej globálnej konkurencie očakáva, že EIB bude riešiť prekážky konkurencieschopnosti EÚ, ako sú kolísavé ceny energie, nedostatok zručností v kľúčových sektoroch a nedostatočné investície do inovácií a nových technológií;

3.konštatuje, že skupina EIB dosiahla v roku 2023 solídne konsolidované výsledky na úrovni 2,272 miliardy EUR podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS), čo je medziročne pokles o 2,4 % (2,327 miliardy EUR v roku 2022); požaduje podrobnú analýzu faktorov, ktoré prispeli k tomuto poklesu, najmä preto, že sledované obdobie sa vyznačovalo stabilným hospodárskym rastom; konštatuje, že rezervy EIB v roku 2023 dosiahli viac než 56 miliárd EUR, čo je nárast z 53,9 miliardy EUR v roku 2022 a 36 miliárd EUR v roku 2014;

4.poznamenáva, že celkový ukazovateľ likvidity EIB bol na konci roka 2023 hlboko v rámci vnútorných limitov a že podiel vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) bol v roku 2023 na úrovni 33,1 %, čo je oveľa viac než priemerný podiel v prípade významných inštitúcií, nad ktorými v tom čase vykonávala dohľad ECB; zdôrazňuje, že udržanie ratingu EIB na úrovni AAA so stabilným výhľadom je dôležité na zabezpečenie priaznivého trhového financovania s preferenčnými sadzbami, a preto by sa mal zachovať; zdôrazňuje, že vysoká úverová bonita EIB je kľúčom k jej úspešnému obchodnému modelu;

5.vyzýva EIB, aby si zachovala svoju silnú kapitálovú pozíciu a stabilne vysoké zisky, ale konštatuje, že banka má potenciál absorbovať prípadné výkyvy vo výnosoch bez toho, aby ohrozila akcionársky kapitál alebo svoj úverový rating, má schopnosť prevziať väčšie riziko pri strategických investíciách a je dobre pripravená investovať viac do inovatívnych projektov s vyšším rizikom, pri ktorých je súkromný kapitál stále váhavý;

6.vyzýva EIB, aby zlepšila svoju inštitucionálnu transparentnosť uverejňovaním podrobnejších zápisníc zo zasadnutí správnej rady vrátane záznamov o hlasovaní a osobitných odôvodnení pre jednotlivé projekty, a to pri rešpektovaní legitímnej dôvernosti, ak je to nevyhnutne potrebné;

7.zdôrazňuje, že EIB celkovo v roku 2023 vyplatila 54,4 miliardy EUR, pričom 53,4 miliardy EUR z toho pochádzalo z jej vlastných zdrojov, v porovnaní s 54,3 miliardy EUR v roku 2022 (z toho 53,3 miliardy z vlastných zdrojov); konštatuje, že EIF celkovo v roku 2023 vyplatil na investície do súkromného kapitálu 139,7 milióna EUR v porovnaní so 113,7 milióna EUR v roku 2022; konštatuje, že podľa hospodárskeho modelu, ktorý spoločne vypracovali ekonomické oddelenie EIB a Spoločné výskumné centrum Komisie, sa očakáva, že celkové investície skupiny EIB v rámci EÚ len v roku 2023 vytvoria v EÚ27 do roku 2027 približne 1 460 000 nových pracovných miest a zvýšia HDP EÚ o 1,03 percentuálneho bodu; vyzýva skupinu EIB, aby zabezpečila vyváženejšie geografické rozdelenie investícií s cieľom maximalizovať ich vplyv vo všetkých regiónoch EÚ a podporiť tak súdržný a inkluzívny rast v celej Únii s osobitným dôrazom na nedostatočne zastúpené a menej rozvinuté oblasti;

8.pripomína, že štatút EIB stanovuje geografickú rovnováhu medzi jej zamestnancami a že výber zamestnancov musí byť založený na zásluhách, pričom treba zohľadňovať aj rovnomerné zastúpenie štátnych príslušníkov zo všetkých členských štátov; nabáda banku, aby nepretržite monitorovala geografickú rovnováhu medzi svojimi zamestnancami a aby v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upravila postup prijímania zamestnancov;

9.berie na vedomie záväzok skupiny EIB k dôslednému boju proti daňovým podvodom, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; vyzýva na ďalšie posilnenie transparentnosti konečných príjemcov, monitorovacích mechanizmov a prístupu k verejným informáciám s cieľom zabezpečiť plnú zodpovednosť;

10.zdôrazňuje, že EIB ako orgán EÚ by mala plne zosúladiť svoje postupy transparentnosti s normami stanovenými v nariadení (ES) č. 1049/2001 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2001/1049/oj). o prístupe verejnosti k dokumentom; vyzýva banku, aby zabezpečila proaktívne zverejňovanie dokumentov týkajúcich sa financovaných projektov a prijatých rozhodnutí, a to len s obmedzenými a odôvodnenými výnimkami; opätovne zdôrazňuje význam skutočného prístupu verejnosti ako základného kameňa inštitucionálnej zodpovednosti;

11.víta skutočnosť, že 13. decembra 2023 bol prijatý operačný plán skupiny EIB na roky 2024 – 2026, v ktorom sú zhrnuté stanovené priority a činnosti na vykonávanie stratégie skupiny EIB na nasledujúce tri roky; požaduje úpravy nových trhových podmienok vrátane zjednodušenia a zníženia byrokracie s cieľom odstrániť prekážky financovania MSP, ktoré sa musí výrazne zvýšiť; uznáva, že zvýšenie rizikovejších činností a mandátov je dôležité pre poskytovanie účinnej podpory odvetviam s vysokou pridanou hodnotou a inovatívnym odvetviam;

12.pripomína, že skupine EIB bolo pridelených 75 % (19,6 miliardy EUR) z rozpočtovej záruky EÚ podľa nariadenia o Programe InvestEU Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje Program InvestEU a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/1017 (Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 30, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/523/oj).; zdôrazňuje, že len v roku 2023 EIB schválila 30 operácií v rámci Programu InvestEU v celkovej výške 9,1 miliardy EUR; domnieva sa, že na zachovanie konkurencieschopnosti sú potrebné značné investície, najmä zo súkromného sektora; je presvedčený, že zameranie na inovatívne projekty, startupy a scaleupy by posilnilo európsku konkurencieschopnosť a rast; konštatuje, že si to vyžaduje mobilizáciu súkromných investícií; vyzýva preto EIB, aby zohrávala významnejšiu úlohu v strategickom znižovaní rizika prostredníctvom záruk, a tým stimulovala súkromné kapitálové investície;

13.vyzýva skupinu EIB, aby systematicky zverejňovala, ak je to možné a v súlade s povinnosťami v oblasti ochrany údajov, konečných príjemcov svojich finančných operácií, najmä v prípade projektov podporovaných v rámci rozpočtových záruk a mandátov EÚ, s cieľom zabezpečiť dôveru a dohľad verejnosti;

14.zdôrazňuje, že v súčasnom viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 EIB spravuje 87 mandátov od Komisie a celkovo približne 130 mandátov, ak sa zahrnú tie, ktoré sa týkajú zdieľaného riadenia a ktoré pridelili miestne samosprávy a členské štáty, a konštatuje, že EIB v súvislosti s nimi vypracúva najmenej 457 správ ročne; poukazuje na to, že zníženie byrokracie a zjednodušenie sa považujú za potrebné s cieľom umožniť lepšie využívať zdroje;

15.zdôrazňuje, že EIB riadi šesť mandátov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v štyroch členských štátoch, ktoré boli podpísané v rokoch 2021 (Grécko a Taliansko), 2022 (Rumunsko) a 2024 (Španielsko), celkom 8,7 miliardy EUR; uznáva, že prijatie nástrojov tzv. financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ktoré sa v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti výrazne rozšírili, inherentne zvyšuje riziko chýb a dvojitého financovania; vyjadruje znepokojenie nad transparentnosťou, auditom a monitorovaním implementácie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva EIB, aby spolupracovala s členskými štátmi na riešení obmedzení vládnych kapacít a absencie technických zručností s cieľom zabezpečiť, aby sa zdroje Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti spravovali čo najúčinnejšie, v súlade s vnútroštátnymi štruktúrami a so všetkými požiadavkami Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v oblasti podávania správ, najmä pri realizácii investičných projektov a reforiem; naliehavo žiada Komisiu a EIB, v jej poradnej úlohe, aby nenavrhovali nové mechanizmy financovania podľa vzoru Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bez prijatia nápravných opatrení, a to aj v pripravovanom viacročnom finančnom rámci na obdobie po roku 2027; zdôrazňuje, že hoci sa EIB snaží o zjednodušenie, nesmie to ohroziť integritu riadenia zdrojov EÚ ani schopnosť zachovať dohľad a zodpovednosť, ako to ukladajú zmluvy;

16.požaduje nezávislý, komplexný audit všetkých nástrojov na zdieľanie rizika riadených skupinou EIB vrátane tých, ktoré sú spojené s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, s cieľom zabezpečiť najvyššie normy transparentnosti, zodpovednosti a predchádzania rizikám dvojitého financovania;

17.berie na vedomie pokračujúcu podporu EIB pre bezpečnosť dodávok, ktorá má najmä formu posilnenia elektrických sietí a cezhraničnej infraštruktúry, znižovania dopytu po energii prostredníctvom projektov energetickej efektívnosti a podpory nízkouhlíkovej výroby energie; oceňuje, že EIB podporuje nové aspekty energetickej bezpečnosti, ako je reakcia na strane spotreby a uskladňovanie energie, a podporuje rozvoj udržateľných dodávok kritických surovín potrebných na energetickú transformáciu; požaduje naliehavú analýzu skutočného vplyvu týchto doteraz realizovaných projektov, najmä ich vplyvu na dostupnosť a cenu energie, a tým aj na všeobecnú konkurencieschopnosť európskych podnikov.

18.opakuje, že treba riešiť energetickú chudobu, a zdôrazňuje potrebu spravodlivej a inkluzívnej energetickej transformácie; pripomína, že energetická kríza prehlbuje infláciu, zvyšuje potravinovú neistotu a zaťažuje rozpočty domácností; nabáda EIB, aby využila Mechanizmus spravodlivej transformácie a Modernizačný fond na podporu regiónov a obyvateľstva najviac zasiahnutých energetickou transformáciou; zdôrazňuje, že je dôležité využiť mechanizmus spravodlivej transformácie na podporu pracovníkov a regiónov zasiahnutých postupným ukončovaním využívania fosílnych palív a zabezpečiť im prístup k rekvalifikácii a kvalitným pracovným miestam; uznáva, že viaceré odvetvia zápasia s výzvami spôsobenými kombinovanými účinkami prispôsobovania sa cieľom Európskej zelenej dohody a dôsledkov energetickej krízy a vyššej inflácie; zdôrazňuje, že zrýchlenie zavádzania inovatívnych nízkouhlíkových technológií si vyžaduje, aby náklady na ne boli konkurencieschopné s fosílnymi palivami a úpravu prebiehajúcej reformy zelených politík;

19.uznáva, že plán REPowerEU je kľúčovým novým prvkom politickej reakcie EÚ na energetickú krízu; berie na vedomie, že v júli 2023 skupina EIB zvýšila ciele financovania záväzku z októbra 2022 z 30,0 miliardy EUR na 45,0 miliardy EUR do roku 2027 (REPowerEU+) s cieľom zvýšiť svoje úsilie o podporu energetickej bezpečnosti EÚ; požaduje jasný prehľad možného dvojitého financovania energetických projektov;

20.zdôrazňuje, že v roku 2023 EIB poskytla na projekty súvisiace s energetikou približne 21,4 miliardy EUR, z toho približne 19,8 miliardy EUR v EÚ a 1,6 miliardy EUR mimo EÚ; považuje za potrebné zvýšiť nielen objem financovania projektov súvisiacich s energetikou, ale aj efektívnosť investícií; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam kombinovanej ponuky EIB v podobe kompetentnej technickej pomoci a inovatívnej finančnej podpory a nabáda banku, aby rozšírila ponuku inovatívnych finančných produktov ponúkaných hospodárskym subjektom nad rámec štandardnej ponuky na trhu;

21.domnieva sa, že vodík a jeho deriváty, najmä ak pochádzajú z obnoviteľných zdrojov energie, môžu významne prispieť k cieľom EÚ v oblasti dekarbonizácie a znížiť závislosť od fosílnych palív; vyzýva EIB, aby zohrávala vedúci úlohu pri mobilizácii súkromných investícií, ktoré sú nevyhnutné na rozšírenie výroby vodíka v celej EÚ, a zároveň zabezpečila technologickú neutralitu a podporovala rôzne inovatívne riešenia na dekarbonizáciu vrátane ďalšieho vedeckého výskumu so zameraním na zvýšenie a stabilizáciu efektívnosti vodíkovej technológie; nabáda banku, aby posúdila nákladovú efektívnosť takýchto projektov z hľadiska ich celkového životného cyklu;

22.víta významnú úlohu, ktorú skupina EIB zohráva pri podpore obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ tým, že poskytuje finančné prostriedky a mobilizuje súkromné investície na zvýšenie strategickej autonómie a odolnosti Únie; zdôrazňuje význam investičných kapacít EIB, ktoré podporujú iniciatívy prispievajúce k posilneniu obranného priemyslu EÚ, rozvoju infraštruktúry v oblasti kybernetickej bezpečnosti a podpore inovácií v oblasti kritických obranných technológií;

23.oceňuje, že bezpečnosť a obrana sú v strategickom pláne banky na roky 2024-2027 stanovené ako jedna z jej hlavných priorít; zdôrazňuje, že v máji 2024 Správna rada EIB schválila akčný plán skupiny EIB pre bezpečnostný a obranný priemysel, ktorý nadväzuje na strategickú európsku bezpečnostnú iniciatívu skupiny EIB z roku 2022, so zameraním na podporu inovácií v oblasti technológií dvojakého použitia s cieľom posilniť podporu bezpečnostného a obranného priemyslu EÚ; s uspokojením berie na vedomie, že podpora skupiny EIB sa poskytuje MSP a inovačným startupom v sektore bezpečnosti a obrany na základe zásady „dvojakého použitia“, pričom sa zachováva kritérium „dôveryhodného civilného použitia“, ale neuplatňuje sa test príjmov; víta rozhodnutie správnej rady EIB z 21. marca 2025 rozšíriť oprávnenia banky na financovanie európskeho bezpečnostného a obranného priemyslu a infraštruktúry tým, že sa zabezpečí, aby vylúčené činnosti mali čo najmenší rozsah;

24.víta cielené investície EIB do obrannej aj civilnej infraštruktúry a zdôrazňuje potrebu strategických investícií do technológií, ktoré slúžia na civilné aj obranné účely, v súlade so širšími cieľmi EÚ, ktorými sú podpora inovácií a posilnenie bezpečnosti Únie; vyzýva skupinu EIB, aby preskúmala vplyv rozšírenia svojej novej politiky v oblasti položiek s dvojakým použitím;

25.zdôrazňuje význam MSP, startupov a podnikov so strednou kapitalizáciou v bezpečnostnom a obrannom priemysle a pri rozvoji spoločného európskeho trhu v oblasti obrany; domnieva sa, že menšie subjekty zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní kapacity a autonómie Únie v oblasti vývoja inovatívnych obranných produktov; nabáda EIB, aby ďalej podporovala cezhraničnú spoluprácu v oblasti výskumu a vývoja, a to najmä tým, že vytvorí podmienky pre účasť menších subjektov v dodávateľských reťazcoch v oblasti obrany; zdôrazňuje, že väčšie investície EIB do sektora obrany môžu podporiť investície komerčných bánk v rovnakej oblasti, a v tejto súvislosti považuje za potrebné zvýšiť flexibilitu poskytovania úverov malým a stredným podnikom;

26.poznamenáva, že zdroje vyčlenené na podporu sektora obrany a bezpečnosti pochádzajú najmä z Európskeho obranného fondu (EDF) vo výške 8 miliárd EUR, zo strategickej európskej bezpečnostnej iniciatívy EIB (SESI) vo výške 8 miliárd EUR a z Programu pre európsky obranný priemysel (EDIP) vo výške 1,5 miliardy EUR; vyzýva na vyčlenenie kapitálu na obranu a na ďalšiu úpravu rozsahu oprávnených investícií, aby sa naplnila ambiciózna úloha prispievať k mieru a bezpečnosti Európy, ktorú pre skupinu EIB stanovila Biela kniha pre európsku obranu – Pripravenosť 2030; víta začlenenie existujúcej iniciatívy SESI EIB vo výške 8 miliárd EUR do prierezového a trvalého cieľa verejnej politiky a zrušenie vopred stanoveného stropu pre financovanie v tejto oblasti; verí, že tieto opatrenia umožnia banke reagovať na investičné potreby v oblasti bezpečnosti a obrany a zároveň ochránia jej operácie a silnú finančnú pozíciu; domnieva sa, že rozhodnutie Rady guvernérov z júna 2024 zvýšiť ukazovateľ finančnej páky banky umožní zvýšenie investícií do oblastí strategického významu vrátane bezpečnosti a obrany;

27.zdôrazňuje pridanú hodnotu inovačných opatrení, ktoré EIB prijala na urýchlenie investícií do bezpečnosti a obrany, a jednotného kontaktného miesta, ktoré funguje ako jednotné kontaktné miesto pre klientov a externé zainteresované strany, ktorým ponúka odbornú pomoc s cieľom uľahčiť prístup a urýchliť poskytovanie financovania dostupného v rámci SESI; nabáda EIB, aby pokračovala vo vytváraní a realizovaní dohodnutých opatrení, ktoré zjednodušujú postupy pre klientov a ešte viac zrýchľujú investičné procesy, pričom treba zabezpečiť zachovanie ratingu na úrovni AAA;

28.berie s uspokojením na vedomie, že v júni 2023 EIB schválila zvýšenie iniciatívy SESI na investície do bezpečnosti v EÚ zo 6,0 miliardy EUR na 8,0 miliardy EUR na obdobie 2022 až 2027, a to vrátane vesmírneho sektora a sektora kybernetickej bezpečnosti; nabáda EIB, aby posilnila inštitucionálne partnerstvá s Agentúrou EÚ pre vesmírny program a ďalšími potenciálne relevantnými partnermi, v súlade s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže;

29.chváli spoluprácu EIB so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane vlád členských štátov, Európskej obrannej agentúry (ďalej len „EDA“) a Inovačného fondu NATO; oceňuje najmä spoluprácu skupiny EIB s EDA a víta podpísanie aktualizovaného memoranda o porozumení medzi týmito dvoma orgánmi 3. októbra 2024, ktoré im umožní posilniť strategické partnerstvá a spoločne identifikovať potreby financovania s cieľom lepšie podporovať výskum, vývoj a inovácie v oblasti bezpečnosti a obrany v Únii;

30.vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala takúto spoluprácu s kľúčovými zainteresovanými stranami s cieľom zvýšiť vplyv, synergie a komplementárnosť s obrannými programami EÚ a zabezpečiť, aby jej investície dopĺňali širšie ciele obrannej politiky EÚ a prispievali k dosiahnutiu úspor z rozsahu v rámci európskych obranných spôsobilostí; žiada EIB, aby posilnila regionálnu bezpečnosť a odolnosť, najmä vo východnej Európe a Stredozemí, a to budovaním infraštruktúry, ktorá podporuje regionálnu bezpečnosť a širšiu spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ v oblasti obrany; zdôrazňuje tiež, že je dôležité preskúmať spoluprácu s Inovačným fondom NATO s cieľom zlepšiť prístup k financovaniu pre začínajúce technologické podniky, a to súbežne s využívaním kapitálového nástroja EIF v oblasti obrany;

31.žiada EIB, aby zvýšila podstupovanie rizika v prípade projektov poskytujúcich základné služby s dlhodobými jasnými a merateľnými prínosmi; víta v tomto smere kroky a opatrenia skupiny EIB v oblasti bývania a sociálnej infraštruktúry, ktoré prispievajú k cenovo dostupnému bývaniu, sociálnemu začleneniu a regionálnemu rozvoju a zároveň podporujú aj udržateľnosť a inovácie; vyzýva EIB, aby svoje investície prioritne zamerala na tieto ciele s cieľom dosiahnuť lepší hospodársky rast, sociálne začlenenie a regionálnu súdržnosť a zároveň podporiť ciele EÚ v oblasti udržateľnosti; vyzýva banku, aby sa zamerala na udržateľný rozvoj miest a inkluzívny rast tým, že zabezpečí uspokojenie potrieb EÚ v oblasti bývania a infraštruktúry pre silnejšiu, súdržnejšiu a prosperujúcu Európu;

32.zdôrazňuje, že náklady na bývanie na kúpu a na nájom sa v posledných rokoch výrazne zvýšili, čím sa znížila cenová dostupnosť bývania v mnohých metropolitných oblastiach v EÚ a obmedzil sa prístup k bývaniu; zdôrazňuje, že EIB musí zohrávať silnejšiu úlohu pri riešení krízy v oblasti bývania; víta začlenenie podpory sociálnej infraštruktúry do ôsmich strategických priorít skupiny EIB na roky 2024 – 2027 a súhlasí s tým, že investície do energeticky efektívneho, udržateľného a dostupného bývania a vzdelávania, ktoré je poľahky v dosahu, sú dôležité pre zvýšenie produktivity a prispievajú k silným a odolným spoločnostiam; vyzýva EIB, aby prioritne riešila investície do bytových družstiev, energeticky efektívnych sociálnych bytov a projektov renovácie zameraných na domácnosti s nízkymi príjmami; je presvedčený, že riešenie významných nedostatkov v oblasti investícií do bývania v EÚ si vyžaduje prekonanie finančných aj nefinančných investičných prekážok a rozsiahlu mobilizáciu zdrojov a kapacít;

33.víta skutočnosť, že EIB v spolupráci s Komisiou iniciovala celoeurópsku investičnú platformu zameranú na podporu dostupného a udržateľného bývania, ktorá spája poradenstvo a financovanie, a vyzýva účastníkov, aby v tejto iniciatíve pokračovali;

34.víta odhodlanie EIB zmierniť tlak na trhy s bývaním v Európe; zdôrazňuje, že ceny bývania na kúpu a nájomného sa v posledných rokoch výrazne zvýšili, čím sa znížila cenová dostupnosť bývania v mnohých metropolitných oblastiach v EÚ a oslabil sa prístup k nim; zdôrazňuje, že z analýzy EIB vyplýva, že EÚ potrebuje približne 1,5 milióna nových bytových jednotiek ročne, aby mohla pokryť dopyt, a že približne 75 % stavebného fondu EÚ treba renovovať, čo predstavuje ďalších 5 miliónov jednotiek každý rok; víta skutočnosť, že EIB podporuje rekonštrukciu existujúcich bytov a výstavbu nového sociálneho a cenovo dostupného bývania; nabáda EIB, aby mobilizovala viac finančných prostriedkov na projekty dostupného bývania v členských štátoch;

35.požaduje posilnenie technickej pomoci a finančnej expertízy na podporu miestnych a regionálnych orgánov, a to najmä v regiónoch s nízkou investičnou kapacitou, aby sa zlepšila dostupnosť financovania EIB; domnieva sa, že spolupráca s miestnymi orgánmi, miestnymi samosprávami a zástupcami občianskej spoločnosti by mala podporiť rozvoj sociálneho bývania vhodného pre všetkých, a najmä pre najzraniteľnejšie osoby; uvedomuje si, že účinnosť opatrení EIB v sektore bývania a sociálnej infraštruktúry závisí aj od odstránenia politických a regulačných prekážok;

36.konštatuje, že v roku 2023 EIB podpísala operácie finančnej pomoci v oblasti energetickej efektívnosti vo výške 8,3 miliardy EUR, z čoho 65 % bolo určených na energetickú efektívnosť budov; vyzýva EIB, aby uprednostňovala dlhodobé cenovo dostupné a prístupné riešenia a udržateľné investície, ako sú energeticky efektívne renovácie a opätovné využívanie neobsadených budov;

37.domnieva sa, že súvisiace investície by mali zabezpečiť dostatočnú trvácnosť pred povolením akejkoľvek zmeny miesta určenia alebo použitia;

38.vyzýva EIB, aby nadviazala na svoje dlhoročné skúsenosti akcelerátora európskych investícií a využila svoj potenciál aj v sektore vzdelávania a odbornej prípravy a zdravotníctva, a to aj prostredníctvom poradenských služieb; vyzýva banku, aby posilnila podporu kapacít v oblasti zdravotnej starostlivosti v rámci EÚ aj mimo nej, a tým zabezpečila silnejšiu úlohu Európy vo svete;

39.zdôrazňuje, že MSP, startupy a scaleupy sú pre hospodárstvo EÚ životne dôležité; konštatuje, že tieto podniky sa stretávajú so značnými prekážkami v prístupe k financiám, trhom a talentom, čo brzdí ich rast; tvrdí, že rast, dynamika podnikania a verejné investície sú dôležité pre napomáhanie inovácie, konkurencieschopnosti a produktivity; nabáda skupinu EIB, aby pokračovala v riešení týchto výziev najmä v súčasnom geopolitickom kontexte prostredníctvom prispôsobených finančných programov, mechanizmov rozdelenia rizika a cielených finančných nástrojov a aby zároveň zabezpečila doplnkovosť využívania verejných zdrojov na tieto účely a zabránila vytláčaniu súkromného kapitálu; konštatuje, že v závislosti od kontextu možno kombinovať rôzne nástroje na podporu poskytovania úverov podnikom a že rôzne nástroje skupiny EIB sú zamerané na rôzne zlyhania trhu a typy podnikov; zdôrazňuje, že MSP treba poskytnúť technickú pomoc pred schválením projektu s cieľom zlepšiť prístup k financovaniu EIB;

40.konštatuje, že rozvoj dobre fungujúceho sekuritizačného trhu môže byť prvým kľúčovým krokom k vytvoreniu silnej únie kapitálových trhov (ďalej len „CMU“); je presvedčený, že CMU bude prínosom pre spotrebiteľov a MSP, pretože ponúkne vysoko výnosné investičné príležitosti v reálnej ekonomike a v konečnom dôsledku naštartuje trh rizikového kapitálu zlepšením prístupu k diverzifikovaným zdrojom financovania; domnieva sa, že prioritou by malo byť financovanie európskych scaleupov európskym kapitálom, čoho príkladom je iniciatíva European Tech Champions, ktorá bola spustená vo februári 2023 s cieľom financovať sľubné európske technologické spoločnosti a zabrániť predaju podnikov zahraničným investorom z dôvodu nedostatku európskych investícií; vyzýva EIF, aby preskúmal možnosť zriadenia druhej generácie tejto iniciatívy; konštatuje, že iniciatívu European Tech Champions dopĺňa iniciatíva European Scale-up, ktorej cieľom je poskytnúť kľúčové financovanie európskym podnikom v oblasti špičkových technológií v ich neskoršom štádiu rozvoja; poznamenáva, že tieto investície by mali byť v súlade s politickými opatreniami na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni; berie na vedomie komparatívne nedostatky trhu európskeho rizikového kapitálu v porovnaní s trhmi iných konkurentov, ako aj to, že európske startupy a scaleupy sú často nútené presťahovať sa alebo hľadať zahraničných kupcov, prípadne využívať iné zdroje financovania ako rizikový kapitál, a preto sú menej vhodné na rýchly rast;

41.uznáva poslanie EIF podporovať prístup európskych mikropodnikov, malých a stredných podnikov k financovaniu; domnieva sa, že EIF by mal výrazne zintenzívniť svoje činnosti v oblasti rozvoja európskeho ekosystému rizikového kapitálu, pričom by mal zachovať geografickú rovnováhu; vyzýva na posilnenie činností EIF, s cieľom umožniť zvýšiť investície do rýchlo rastúcich odvetví, posilniť delenie rizika medzi verejnými a súkromnými investormi a podporovať inovácie v celej Európe; považuje za potrebné monitorovať mieru zvýšenia podpory pre mikropodniky a malé a stredné podniky;

42.nabáda EIF, aby ďalej rozvíjal svoje monitorovacie nástroje s cieľom lepšie sledovať dlhodobú výkonnosť fondov rizikového kapitálu a finančných operácií MSP, najmä pokiaľ ide o tvorbu pracovných miest, šírenie inovácií a regionálny vplyv; zdôrazňuje aj rozhodujúcu úlohu veľkých európskych spoločností v hospodárskej štruktúre Európy, najmä tých, ktoré pôsobia v dôležitých odvetviach ako energetika, obrana a infraštruktúra; vyzýva na vyvážený prístup, ktorý zabezpečí, že EIB bude naďalej podporovať veľké európske spoločnosti pri zabezpečovaní investičného kapitálu na veľké projekty a iniciatívy v oblasti výskumu a vývoja, čím sa zvýši globálna konkurencieschopnosť Európy;

43.oceňuje podporu, ktorú skupina EIB len v roku 2023 poskytla približne 400 000 MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou s financovaním vo výške 31,1 miliardy EUR vrátane úverov a záruk pre podniky (z toho 14,9 miliardy EUR poskytol EIF), čo viedlo k mobilizácii viac ako 134 miliárd EUR, a konštatuje, že na tento účel sa spojila s takmer 300 partnerskými inštitúciami v celej Európe; nabáda EIB, aby naďalej plnila svoju úlohu pri zlepšovaní prístupu k financovaniu pre MSP, ktoré často čelia prekážkam pri získavaní finančných prostriedkov od tradičných finančných inštitúcií, a aby poskytovala cielené financovanie s cieľom zabezpečiť dostatok zdrojov na rast a prosperitu; víta a vyzýva na neustále rozširovanie počtu partnerských inštitúcií, aby sa dosiahlo široké geografické a sektorové pokrytie;

44.pripomína, že využívanie Európskeho záručného fondu sa skončilo v roku 2023 a že prostriedky z neho vyplatené s cieľom pomôcť MSP zotaviť sa z nepriaznivého vplyvu pandémie sa dostali k približne 200 000 MSP v celej EÚ; pripomína obavy vyjadrené v predchádzajúcich uzneseniach týkajúce sa transparentnosti rozhodovacích postupov a informácií o konečných príjemcoch;

45.víta skutočnosť, že opatrenia EIF v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zahŕňajú posudzovanie rizík spojených s produktmi a transakciami, dôkladnú náležitú starostlivosť vo vzťahu k protistranám a preverovanie vlastníckej štruktúry a kľúčových osôb v súvislosti so sankciami a nepriaznivými médiami; víta zavedenie povinnej odbornej prípravy pre zamestnancov a uzavretie dohody s finančnou spravodajskou jednotkou Luxemburska o oznamovaní všetkých odhalených podozrivých transakcií a o následných opatreniach;

46.vyzýva skupinu EIB, aby vytvorila celoskupinovú komplexnú a záväznú politiku ochrany oznamovateľov v súlade so smernicou (EÚ) 2019/1937 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/1937/oj)., ktorou sa zabezpečia bezpečné kanály nahlasovania, ochrana pred odvetou a mechanizmy dôsledných následných opatrení;

47.oceňuje, že EIB sa vo svojej politike smerovania v oblasti súdržnosti na roky 2021 – 2027 zaviazala vyčleniť aspoň 40 % svojho celkového financovania v EÚ v rokoch 2022 až 2024 na projekty v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti; konštatuje, že v roku 2023 takéto financovanie predstavovalo 29,8 miliardy EUR, čo zodpovedá 45 % celkových podpísaných úverov banky v EÚ; zdôrazňuje, že podiel financovania EIB prideleného menej rozvinutým regiónom sa zvýšil z 24 % v roku 2022 na 26 % v roku 2023 v celkovej výške 17,2 miliardy EUR, čo je výrazne nad cieľom 21 % stanoveným v politike smerovania EIB v oblasti súdržnosti na rok 2023; opakuje svoju výzvu EIB, aby pokračovala v monitorovaní, analýze a riešení nedostatkov, ktoré bránia niektorým regiónom alebo krajinám v plnej miere využívať finančnú podporu a pomoc EIB;

48.uznáva úlohu, ktorú EIF zohráva v prispievaní k hospodárskej a sociálnej súdržnosti v Únii prostredníctvom širokého spektra finančných nástrojov; poznamenáva, že záväzky EIF v oblasti úverových záruk, rizikového kapitálu a súkromných kapitálových investícií pre regióny, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti, v roku 2023 predstavovali 6,8 miliardy EUR, čo je 48 % celkových záväzkov EIF v EÚ; konštatuje, že v roku 2023 bol EIF osobitne aktívny v strednej a východnej Európe;

49.berie na vedomie, že rámec EIB pre environmentálnu a sociálnu udržateľnosť zahŕňa revidovanú environmentálnu a sociálnu politiku a normy, ktoré podporujú integrovaný prístup k posudzovaniu a riadeniu vplyvu a rizík;

50.berie na vedomie, že za posledných 15 rokov poradenské služby EIB podporili viac ako 1 000 projektov v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti; vyzýva EIB, aby aktívne podporovala možnosti financovania v menej rozvinutých a prechodných regiónoch, a to aj výrazným zvýšením prítomnosti poradenských služieb v jej miestnych kanceláriách; považuje za potrebné zohľadniť aj geografické rozloženie podpory poskytovanej EIB na zvýšenie sociálnej súdržnosti;

51.vyzdvihuje iniciatívy EIB v regiónoch, na ktoré sa vzťahuje politika súdržnosti, na podporu sektora zdravotnej starostlivosti, vrátane programu HERA Invest, záruky vo výške 100 miliónov EUR zriadenej s Komisiou na podporu výskumu a vývoja v oblasti riešenia naliehavých cezhraničných zdravotných hrozieb; nabáda EIB, aby podporovala cielené investície do kľúčových systémových faktorov ako zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, sociálne bývanie, digitálna pripojiteľnosť a miestne financovanie pre mestá a regióny, zabezpečujúce lepšiu geografickú vyváženosť, a to prostredníctvom priameho poskytovania úverov alebo finančných nástrojov, a aby využívala synergie medzi grantmi EÚ a úvermi EIB s cieľom zlepšiť cezhraničnú železničnú prepojenosť, ktorá má zásadný význam pre lepšiu integráciu v rámci jednotného trhu EÚ;

52.berie na vedomie strategickú orientáciu EIB od roku 2019 byť klimatickou bankou EÚ; zdôrazňuje, že len v roku 2023 EIB podpísala 41,8 miliardy EUR na financovanie opatrení v oblasti klímy a 25,1 miliardy EUR na environmentálnu udržateľnosť (35,1 miliardy resp. 15,9 miliardy EUR v roku 2022); konštatuje, že financovanie EIB na adaptáciu na zmenu klímy v roku 2023 predstavovalo celkovo 2,7 miliardy EUR, čo zodpovedá 6,4 % jej celkových opatrení v oblasti klímy (1,9 miliardy EUR alebo 5,4 % v roku 2022); víta skutočnosť, že opatrenia v oblasti klímy a financovanie environmentálnej udržateľnosti ako celok predstavovali 60 % financovania EIB v roku 2023; vyzýva na zachovanie technologickej neutrality v jej investičnej stratégii v oblasti klímy a udržateľného financovania;

53.pripomína, že v úverovej politike EIB v oblasti energetiky (ďalej len „ELP“) prijatej v roku 2019 sa stanovilo „postupné ukončenie podpory energetických projektov závislých od fosílnych palív bez znížených emisií“ a zaviedlo sa prechodné obdobie, počas ktorého banka mohla pokračovať v schvaľovaní projektov, ktoré sa už posudzovali, ale od konca roka 2021 správna rada žiadny takýto projekt neschválila; poznamenáva, že v roku 2022 skupina EIB zaviedla dočasné a výnimočné rozšírenie výnimiek z Parížskeho rámca pre zosúladenie strán (tzv. PATH) na podporu programu REPowerEU s cieľom pokryť projekty s vysokým inovačným obsahom a projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel v EÚ; poznamenáva, že skupina EIB sa v roku 2023 rozhodla uplatňovať rovnaké dočasné a výnimočné predĺženie aj na projekty v duchu programu REPowerEU mimo EÚ; konštatuje, že takéto dočasné a výnimočné predĺženie by malo trvať do roku 2027 a podlieha preskúmaniu plánu klimatickej banky, ktoré sa očakáva v roku 2025; pripomína svoje predchádzajúce uznesenie Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. júla 2023 o kontrole finančnej činnosti Európskej investičnej banky – výročná správa za rok 2022 (2023/2046(INI)) (Ú. v. EÚ C, C/2024/4007, 17.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/4007/oj). a trvá na tom, že PATH ponúka vhodný rámec na podporu strán Parížskej dohody na ich ceste k dosiahnutiu súladu s cieľmi dohody; zdôrazňuje, že od EIB sa očakáva, že zintenzívni svoju spoluprácu so všetkými svojimi klientmi s cieľom podporiť ich rozvoj plánov dekarbonizácie;

54.berie na vedomie strednodobé preskúmanie plánu klimatickej banky skupiny (Group Climate Bank Roadmap), ktoré bolo schválené v roku 2023 a ktoré zahŕňa zjednodušený rámec zosúladenia s Parížskou dohodou pre mikropodniky, revíziu požiadaviek na zverejňovanie informácií v rámci PATH pre finančných sprostredkovateľov a dočasné rozšírenie zoznamu krajín, v ktorých môže EIB pôsobiť ako jediný financovateľ projektov na prispôsobenie sa zmene klímy vzhľadom na ich osobitnú zraniteľnosť voči zmene klímy;

55.víta skutočnosť, že skupina EIB zaradila poľnohospodárstvo a biohospodárstvo medzi svoje kľúčové priority, ale konštatuje, že poľnohospodárstvo, rybárstvo a lesníctvo získali v roku 2023 len 1,1 % úverov EIB; považuje za dôležité, aby EIB naplánovala značné sumy na financovanie odvetvia poľnohospodárstva, a to prostredníctvom zjednodušených postupov;

56.zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je kľúčovou hnacou silou rastu a rozvoja vo vidieckych oblastiach; uznáva, že poľnohospodárstvo stojí pred rastúcimi výzvami a že je potrebné, aby sa poľnohospodári EÚ prispôsobili cieľom Európskej zelenej dohody, vyrovnali sa s energetickou krízou a zvládali rastúcu infláciu; vyzýva skupinu EIB, aby zvýšila podporu a posilnila inováciu v tomto kľúčovom odvetví, ktoré zohráva významnú úlohu v zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti, využila prístup EÚ „jedno zdravie“ zahŕňajúci zdravie ľudí, zvierat, rastlín a životného prostredia s cieľom vytvoriť udržateľné, odolné a produktívne agropotravinárske systémy; upozorňuje na finančné problémy, ktorým čelia najmä mladí poľnohospodári a malé subjekty, a konštatuje, že podniky v tomto odvetví majú nižšiu mieru úspešnosti pri žiadostiach o financovanie;

57.zdôrazňuje, že podpora EIB by mala byť zameraná na prístup spravodlivej transformácie, aby sa dosiahlo udržateľné poľnohospodárstvo, ktoré chráni životné prostredie, zdravie ľudí a dobré životné podmienky zvierat a zároveň zlepšuje živobytie poľnohospodárov, najmä malých a stredných poľnohospodárskych podnikov; trvá na tom, že podpora vidieckych oblastí je nevyhnutná na podporu vyváženého a inkluzívneho rozvoja, generačnej výmeny a rovnakého prístupu žien a mužov k finančným príležitostiam; opakuje svoju výzvu skupine EIB, aby rozšírila svoje pôsobenie v odvetví poľnohospodárstva zlepšením prístupu k financovaniu;

58.oceňuje, že skupina EIB je jedným z kľúčových podporovateľov digitalizácie v EÚ, najmä v oblasti financovania digitálnej infraštruktúry a podpory inovatívnych digitálnych startupov; nabáda EIB, aby zvýšila svoju podporu digitálnych sietí a posilnila technologickú autonómiu EÚ a inovácie v oblasti kľúčových technológií;

59.domnieva sa, že znižovanie digitálnej nerovnosti a predchádzanie sociálnemu vylúčeniu si vyžaduje značné verejné investície do telekomunikačnej infraštruktúry, najmä vo vidieckych oblastiach; nabáda EIB, aby podporovala európskych občanov v získavaní primeranej digitálnej gramotnosti s cieľom plne sa zapojiť do života spoločnosti, s osobitným zameraním na staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím;

60.uznáva kľúčovú úlohu odvetvia kybernetickej bezpečnosti pri ochrane podnikov a vlád pred pokročilými digitálnymi hrozbami a zahraničným vplyvom; víta zvýšenie investícií do bezpečnosti zo 6 miliárd na 8 miliárd EUR, ktoré sú financované prostredníctvom iniciatívy SESI na riešenie bezpečnostných výziev, a to aj v oblasti New Space;

61.víta zameranie EIB na rodovú rovnosť a posilnenie ekonomického postavenia žien, čo sa v roku 2023 odzrkadlilo investíciami v tejto oblasti v celkovej výške 5,8 miliardy EUR (5,1 miliardy EUR v roku 2022); domnieva sa, že EIB by mohla ďalej zvýšiť objem mikrofinančných úverov pre podniky vedené ženami, ktoré stále čelia diskriminácii v prístupe k financovaniu;

62.zdôrazňuje, že bezpečnosť dodávok kritických surovín má zásadný význam pre ekologickú a digitálnu transformáciu, ako aj pre odvetvie obrany a priemyselnú základňu EÚ vo všeobecnosti; vyzýva EIB, aby zvýšila investície do sektora kritických surovín s cieľom pomôcť diverzifikovať dodávky primárnych aj sekundárnych surovín a rozvíjať riešenia obehového hospodárstva, najmä výskum a vývoj alternatívnych materiálov, ako sú napríklad materiály na biologickej báze; víta v tejto súvislosti, že 21. marca 2025 bola prijatá nová strategická iniciatíva v oblasti kritických surovín, v rámci ktorej sa v roku 2025 očakáva financovanie investícií do kritických surovín vo výške 2 miliárd EUR, zriadenie novej pracovnej skupiny pre kritické suroviny a špecializovaného jednotného kontaktného miesta na budovanie a riadenie súboru operácií a poradenských činností v oblasti kritických surovín a rozšírené technické odborné znalosti a partnerstvá;

63.zdôrazňuje, že v druhom roku existencie EIB Global poskytla financovanie vo výške 8,4 miliardy EUR (9,1 miliardy EUR v roku 2022); konštatuje, že keďže financovanie EIB Global je obmedzené na 50 % celkových nákladov na projekt, investície sa spolufinancujú s rozvojovými finančnými inštitúciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami; vyzýva EIB a Komisiu, aby investovali do funkcií vnútorného auditu a nezávislej kontroly s cieľom zaručiť integritu a spoľahlivosť všetkých operácií;

64.pripomína, že EIB Global patrí medzi kľúčových aktérov implementácie európskej stratégie Global Gateway, a preto sa očakáva, že bude uplatňovať najprísnejšie normy v oblasti transparentnosti a zodpovednosti;

65.berie na vedomie, že správna rada EIB prijala Strategický plán EIB Global, a jej záväzok rešpektovať a presadzovať ľudské práva a zásady právneho štátu v projektoch, ktoré podporuje;

66.zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa intervencie skupiny EIB na Ukrajine riadili prioritami obnovy krajiny dohodnutými s EÚ a aby boli v súlade s metódami a rámcami stanovenými v Pláne pre Ukrajinu a ustanoveniami zmlúv EÚ; berie na vedomie, že EIB ďalej posilňuje svoje úsilie o riešenie podvodov a korupcie v súvislosti s projektmi skupiny EIB, ktoré sa realizujú na Ukrajine; vyzýva na pokračujúce uplatňovanie primeranej podmienenosti finančnej pomoci poskytovanej Ukrajine so zameraním na zabezpečenie účinných mechanizmov dohľadu, ako je prístup k informáciám, vstup do priestorov a monitorovanie návštev, a žiada, aby sa podmienenosť rozšírila na všetky tretie krajiny, ktorým poskytuje finančné prostriedky;

67.nalieha na posilnenie administratívnych a audítorských kapacít ukrajinských orgánov zodpovedných za vykonávanie, monitorovanie, kontrolu a dohľad nad financovanými činnosťami, najmä v oblasti prevencie podvodov, korupcie, konfliktov záujmov a nezrovnalostí; opakuje, že EIB by mala mať vždy jasný a neobmedzený dohľad;

68.domnieva sa, že väčšia úloha EIB prinesie pridanú hodnotu obnove Ukrajiny a procesu rozširovania, ako aj budúcim partnerstvám v rámci programu Global Gateway a susedskej politiky EÚ a pri podpore cieľov udržateľného rozvoja; nabáda Komisiu, aby v čo najväčšej možnej miere spolupracovala s EIB s cieľom využiť strategickú autonómiu EÚ, najmä v oblasti energetiky a surovín;

69.víta prijatie nástroja pre Ukrajinu v roku 2024, ktorý nadväzuje na iniciatívu EIB EU for Ukraine (EU4U) a zavádza mechanizmus podpory založený na rozpočtových zdrojoch EÚ; nabáda členské štáty, aby zabezpečili, aby sa krajine naďalej poskytovala spoľahlivá podpora podľa jej potrieb;

70.zdôrazňuje, že s cieľom podporiť Ukrajinu EIB vybudovala od začiatku konfliktu s Ruskom v roku 2014 úverové portfólio vo výške viac ako 7 miliárd EUR; zdôrazňuje, že k 31. decembru 2023 predstavovala expozícia EIB (vyplatená a zatiaľ nevyplatená) 5,750 miliardy EUR, ktorá je prevažne krytá zárukami EÚ v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov; konštatuje, že okrem toho banka poskytla aj finančné záruky za expozície voči protistranám so sídlom na Ukrajine, ktoré sú plne kryté komplexnými zárukami EÚ, v podpísanej výške 388,7 mil. EUR na konci roka 2023 (478,8 mil. EUR na konci roka 2022);

71.berie na vedomie rastúcu finančnú angažovanosť EIB na Ukrajine; vyzýva banku, aby rozpočtovému orgánu a príslušným kontrolným orgánom pravidelne poskytovala podrobné informácie o vyplácaní a využívaní finančných prostriedkov krytých zárukami EÚ;

72.zdôrazňuje neprimeraný vplyv ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine na východné regióny EÚ hraničiace s Ruskom a Bieloruskom; upozorňuje na náklady, ktoré tieto regióny a členské štáty znášajú v dôsledku spoločných hraníc s nepriateľskými susednými krajinami, najmä na ich potrebu čoraz viac presmerovať verejné finančné prostriedky do bezpečnosti, obrany a pripravenosti, pričom súčasne riešia dramatické zníženie zdrojov v dôsledku narušenia hospodárskych činností, cezhraničného obchodu a iných výmen, ako aj programov v oblasti súdržnosti; vyzýva EIB, aby to zohľadnila vo svojich rozhodnutiach o financovaní;

73.víta významné investície realizované v Moldavsku na podporu hospodárskej odolnosti, zlepšenie energetickej bezpečnosti, posilnenie infraštruktúry a podporu pokroku krajiny na ceste k integrácii do EÚ; uznáva, že EIB Global investovala v roku 2023 na západnom Balkáne 1,2 miliardy EUR a ďalších 700 miliónov EUR na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky a zlepšenie železničných sietí; víta prijatie Nástroja na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán v roku 2024 a Nástroja na podporu reforiem a rastu pre Moldavsko schváleného Európskym parlamentom;

74.uznáva úlohu, ktorú EIB zohráva pri podpore západného Balkánu na ceste k členstvu v Únii v súlade s politikou rozširovania EÚ; berie na vedomie, že EIB Global investovala v roku 2023 na západnom Balkáne 1,2 miliardy EUR, čím zmobilizovala investície v celkovej výške viac než 6 miliárd EUR; poznamenáva, že väčšina finančných prostriedkov bola pridelená na udržateľnú pripojiteľnosť, ďalej na úverové linky pre MSP, infraštruktúrne projekty v odvetviach zdravotníctva, vzdelávania a zručností a na zásobovanie vodou a sanitáciu;

75.žiada EIB, aby spolupracovala s ostatnými dvojstrannými a multilaterálnymi inštitúciami s cieľom vypracovať a uplatňovať spoločné metodiky na analýzu vplyvu rozvoja s cieľom zabezpečiť pridanú hodnotu a dlhodobé pozitívne účinky;

76.pripomína, že vnútorný dohľad v EIB vedie generálny inšpektorát (IG), ktorý pozostáva z troch oddelení zameraných na funkcie súvisiace so zodpovednosťou – hodnotenie operácií, mechanizmus sťažností a vyšetrovanie podvodov – ktoré plnia doplnkové úlohy a prispievajú k jednotnému riešeniu obvinení a sťažností;

77.konštatuje, že mechanizmus EIB na vybavovanie sťažností (EIB-CM) riešil v roku 2023 celkovo 104 prípadov (97 v roku 2022); konštatuje, že v roku 2023 bolo prijatých 60 nových sťažností (54 v roku 2022), z ktorých 44 sa považovalo za prípustné a 29 sa týkalo projektov financovaných EIB, z ktorých 27 sa nachádzalo mimo Európy;

78.konštatuje, že výbor EIB pre sťažnosti v oblasti verejného obstarávania je nezávislý výbor EIB, ktorý sa zaoberá sťažnosťami týkajúcimi sa postupov obstarávania projektov týkajúcich sa projektov financovaných EIB mimo EÚ;

79.víta úsilie vyšetrovacieho oddelenia (ďalej len „IG/IN“) o spoluprácu a koordináciu úsilia s ostatnými zložkami štruktúry EÚ pre boj proti podvodom, najmä s Európskym úradom pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) a Európskou prokuratúrou, ktorým bolo v roku 2023 postúpených 37 % podnetov na vyšetrovanie (27 zo 74 prípadov); nabáda oddelenie IG/IN, aby posilnilo svoju spoluprácu so všetkými zložkami štruktúry EÚ pre boj proti podvodom;

80.konštatuje, že oddelenie IG/IN aktívne vykonáva činnosti zamerané na odhaľovanie podvodov a používa nástroj na hodnotenie rizika podvodov a integrity a robota pre zisťovanie rizika korupcie pri obstarávaní a že v roku 2023 sa v 24 preskúmaniach identifikovali ciele troch úplných a hĺbkových iniciatívnych preskúmaní integrity; vyzýva banku, aby posúdila, ako by sa tieto digitálne nástroje mohli ešte vylepšiť s cieľom podporiť transparentnosť a finančnú zodpovednosť;

81.vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek opakovaným výzvam Európskeho parlamentu výročná správa IG/IN neposkytuje primerané informácie o finančnom rozsahu prípadov, ktorými sa zaoberá, o dotknutých fondoch alebo mandátoch, druhoch príslušných projektov, prijatých zmierňujúcich opatreniach, úlohe útvarov EIB a sprostredkovateľov alebo partnerov v prípadoch, či dokonca o dotknutých členských štátoch; vyzýva zástupcov oddelenia IG/IN, aby zvýšili úroveň angažovanosti a interakcií a transparentnosti s Európskym parlamentom, najmä pokiaľ ide o kontrolu finančných činností; opakuje svoju výzvu adresovanú oddeleniu IG/IN, aby išlo nad rámec jednoduchého naratívneho opisu niekoľkých prípadových štúdií a aby pravidelne informovalo o cenných pohľadoch do rozsahu, v akom sú finančné záujmy chránené; navrhuje, aby oddelenie IG/IN prijalo model podávania správ podobný modelom, ktoré používajú iné vyšetrovacie orgány ako Európsky prokuratúra a OLAF, sledujúci primeranú rovnováhu medzi transparentnosťou a povinnosťou zachovávať dôvernosť alebo služobné tajomstvo;

82.uvedomuje si, že politika vylúčenia EIB stanovuje samostatný postup vylúčenia, ktorý nie je plne rovnocenný so systémom včasného odhaľovania rizika a vylúčenia Komisie, pokiaľ ide o normy rozhodovania, výsledky a prostriedky nápravy; opakuje svoju výzvu skupine EIG a Komisii, aby spolupracovali na identifikovaní potenciálnych nedostatkov a navrhovaní správnych opatrení vrátane zrýchleného postupu na presadzovanie rozhodnutí EIB o vylúčení prostredníctvom systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia; konštatuje, že v roku 2023 bolo v konaniach o vylúčení založených na zisteniach oddelenia IG/IN vylúčených päť spoločností z účasti na akejkoľvek činnosti financovanej EIB na obdobie piatich rokov;

83.víta schválenie rámcovej politiky vnútornej kontroly skupiny EIB v roku 2023; berie na vedomie výsledky postupu zosúladenia EIB a EIF v rámci skupiny v rozsahu, v akom odrážajú rozdielne obchodné modely a štruktúry riadenia týchto dvoch subjektov; má na mysli konkrétne pripomienky výboru audítorov, že vnútorný audit aj rámec vnútornej kontroly by sa mali vyvíjať tak, aby sa stali skupinovými funkciami;

84.konštatuje, že nezávislý externý audítor EIB je treťou ochrannou líniou; poukazuje na to, že pravidelná rotácia audítorov a úloh umožňuje nové perspektívy, a preto konštatuje, že externý audítor EIB by sa mal pravidelne striedať, ale že jeho mandát bol predĺžený do roku 2027 a audítorom skupiny EIB je už od roku 2009;

85.oceňuje, že rámec riadenia rizík skupiny EIB a polročné správy skupiny EIB o zverejňovaní informácií o riadení rizík sú účinné a zosúladené s požiadavkami a technickými normami Európskeho orgánu pre bankovníctvo;

86.zdôrazňuje, že napriek zložitým trhovým podmienkam vykazovalo portfólio EIB v roku 2023 naďalej veľmi nízke úrovne nesplácaných expozícií (NPE); zastáva názor, že aj keď značná časť úverového portfólia banky využíva úverové zvýhodnenia alebo záruky členských štátov EÚ, vysoká kvalita portfólia EIB je výsledkom dôsledného uplatňovania veľmi účinných úverových politík EIB;

87.zdôrazňuje, že na EIB sa nevzťahujú právne predpisy EÚ uplatňované na úverové inštitúcie, najmä nariadenie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/575/oj). a smernica Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2013/36/oj). o kapitálových požiadavkách (CRR, CRD), a preto je banka oprávnená stanoviť svoje kapitálové požiadavky a požiadavky na likviditu tak, aby zodpovedali a boli primerané jej činnostiam, poslaniu a podmienkam na trhu; pripomína, že skupina EIB sa zaviazala dodržiavať osvedčené bankové a trhové postupy a môže určiť ich uplatniteľnosť v súlade so zásadou proporcionality; zdôrazňuje, že uplatňovanie týchto noriem by nemalo vytvárať neopodstatnenú záťaž; víta skutočnosť, že skupina EIB dobrovoľne vykonala postup preskúmania a hodnotenia; upozorňuje, že by to malo byť v súlade so štruktúrou riadenia a poslaním EIB;

88.chápe, že v súlade s vyvíjajúcimi sa potrebami EÚ jej inštitúcie v roku 2024 schválili zmenu štatútu, ktorú navrhla Rada guvernérov EIB zmenou zákonného limitu jej ukazovateľa finančnej páky Ukazovateľ finančnej páky vyjadruje to, koľko môže EIB požičať vo vzťahu k svojim vlastným zdrojom. a jeho zvýšením z 250 % na 290 %, čo EIB umožní viac investovať bez toho, aby zvyšovala svoju kapitálovú základňu;

89.poznamenáva, že zmenený ukazovateľ finančnej páky pripravuje podmienky pre vyššie podstupovanie rizika; uznáva, že investície do energie z obnoviteľných zdrojov, udržateľnej infraštruktúry a do inovačných technológií sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť EÚ, ale často predstavujú väčšie riziko z dôvodu neistoty návratnosti; poukazuje na to, že zvýšené podstupovanie rizika môže zvýšiť volatilitu výnosov EIB, ale konštatuje, že EIB disponuje kapitálovými rezervami, ktoré by jej umožnili rozšíriť rizikové činnosti;

90.vyjadruje znepokojenie nad situáciou spoločnosti Northvolt AB, výrobcom batérií, ktorý bol považovaný za kľúčového v rámci zelenej transformácie; zdôrazňuje, že spoločnosť Northvolt dostala od EIB významný úverový vo výške o niečo viac ako 942,6 milióna EUR v rámci dlhového financovania na rozšírenie areálu gigatovárne; konštatuje, že spoločnosť Northvolt podala v marci 2025 návrh na vyhlásenie konkurzu; vyzýva EIB, aby poskytla podrobné informácie o postupe hodnotenia a rozhodovania pri financovaní spoločnosti Northvolt AB a o príčinách, ktoré viedli k neúspechu projektu;

91.zdôrazňuje, že rozšírenie gigatovárne malo podľa očakávaní zvýšiť ročnú kapacitu na výrobu batérií a malo strategický význam pre globálnu konkurencieschopnosť a bolo v súlade so stratégiami EÚ v tomto odvetví;

92.vyzýva Komisiu a Správnu radu EIB, aby bez zbytočného odkladu začali hĺbkové vnútorné preskúmanie s cieľom overiť finančné škody, dôvody a súvislosti neúspechu tohto hlavného projektu a poučiť sa z týchto skúseností s cieľom zabrániť vzniku podobnej situácie alebo umožniť jej včasné odhalenie;

93.je presvedčený, že najväčšia pridaná hodnota pomoci EÚ spočíva v podpore rizikovejších investícií do inovačných projektov, rozširovaní strategických cieľov EÚ a umožnení dlhodobých projektov transformácie, ktoré nemôžu získať finančné prostriedky zo súkromného sektora; domnieva sa, že v záujme účinného plnenia svojich cieľov v oblasti inovácií a konkurencieschopnosti by sa mal Program InvestEU zamerať na financovanie rizikovejších investícií a investícií do rozširovania podnikov a že skupina EIB by mala podporiť viac a väčšie vysokorizikové projekty, ktoré by mali zahŕňať v prvom rade a prednostne európskych investorov a v ktorých by sa využívanie zdrojov InvestEU viac orientovalo na absorpciu rizika v kombinácii s rovnocenným zameraním vo využívaní vlastných finančných zdrojov skupiny EIB; naliehavo žiada EIB, aby zaviedla prísnejšie podmienky, ktoré by zabránili využívaniu verejných financií EÚ na dotovanie spoločností, ktoré presúvajú výrobu mimo Európy, a zabezpečili, aby všetky projekty financované EIB prispievali k dlhodobej odolnosti európskeho priemyslu;

94.uvedomuje si, že členovia Predstavenstva EIB sú často štátnymi zamestnancami vo svojich krajinách pôvodu pred začiatkom ich funkčného obdobia v EIB, ktoré zvyčajne trvá dva až šesť rokov, a že sú preto za určitých podmienok oprávnení využívať príležitosti na profesijný rozvoj počas obdobia, počas ktorého sa musia vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov (ktoré bolo predĺžené na 24 mesiacov po skončení ich funkčného obdobia v EIB); konštatuje, že od členov predstavenstva sa vyžaduje, aby informovali výbor pre etiku a dodržiavanie predpisov a aby čo najskôr požiadali o schválenie akýchkoľvek rokovaní týkajúcich sa ich prípadného budúceho zamestnania;

95.dôrazne pripomína opakované výzvy Európskeho parlamentu na posilnenie mechanizmu na predchádzanie konfliktom záujmov v rámci EIB, zlepšenie spôsobu riešenia takýchto prípadov a na lepšie vymedzenie podmienok, za ktorých sa viceprezidenti EIB môžu zúčastňovať na rozhodovaní o operáciách v ich krajinách pôvodu, a trvá na tom, aby sa tieto otázky riešili v rámci budúcej revízie kódexu správania predstavenstva;

96.zdôrazňuje, že 31. októbra 2023 európska ombudsmanka vo veci 611/2022/KR rozhodla, že bývalý viceprezident sa podieľal na schválení dohody o financovaní medzi EIB a národnou podpornou bankou Národné podporné banky sú finančnými sprostredkovateľmi medzi EIB a malými projektmi, ktoré využívajú investície EIB. v jeho domovskej krajine len niekoľko týždňov predtým, ako sa stal výkonným riaditeľom tejto národnej podpornej banky, a to napriek tomu, že hlavný úradník EIB pre dodržiavanie súladu s predpismi odporučil, aby takéto kroky počas postupu vymenovania nerealizoval; berie na vedomie, že tento prípad sa stal pred nadobudnutím účinnosti súčasného kódexu správania predstavenstva, ktorý teraz obsahuje osobitné ustanovenia o prípadnom budúcom zamestnaní jeho členov; konštatuje, že pri budúcom preskúmaní pravidiel, ktoré sa vzťahujú na Výbor pre etiku a dodržiavanie predpisov EIB, sa banka zaviazala zvážiť odporúčanie európskej ombudsmanky zverejniť rozhodnutia výboru;

97.konštatuje, že zmierňujúce opatrenia, ako je oddelenie a obdobie, počas ktorého sa osoba musí vyhýbať akýmkoľvek konfliktom záujmov, sú najbežnejšími preventívnymi doložkami, ktoré sa majú použiť pri riešení javu otáčavých dverí, a predpokladá, že takéto opatrenia vykonávajú a dodržiavajú členovia predstavenstva vrátane tých, o ktorých nedávno informovali médiá;

98.súhlasí s názorom európskej ombudsmanky, že úloha Výboru pre etiku a dodržiavanie predpisov EIB by sa mala posilniť, pokiaľ ide o dohľad nad plánovanými novými pracovnými miestami členov predstavenstva, a že by mal mať možnosť ukladať a presadzovať opatrenia na zmiernenie rizika; chápe, že Výbor pre etiku a dodržiavanie predpisov EIB má v posledných rokoch významnejšiu úlohu a že prebiehajú interné diskusie o tom, ako zvýšiť jeho efektívnosť;

99.vyzýva banku, aby výrazne zvýšila účasť európskych spoločností na procesoch verejného obstarávania v rámci projektov financovaných EIB; vyzýva banku, aby dlžníkom odporučila prioritne riešiť oprávnenosť európskych spoločností s cieľom posilniť európsku konkurencieschopnosť;

100.opakuje svoju výzvu adresovanú EIB, aby zabezpečila riadne geografické zastúpenie, a to aj na úrovni stredného a vyššieho manažmentu, a vyzýva ju, aby každoročne zverejňovala rozdelenie pozícií stredného a vyššieho manažmentu podľa rodu a štátnej príslušnosti;

101.vyjadruje veľké poľutovanie nad tým, že Európsky dvor audítorov (ďalej len „EDA“) stále nemá úplný prístup ku všetkým údajom týkajúcim sa operácií EIB; uznáva, že nie všetky činnosti EIB priamo financuje EÚ, a preto nie sú všetky činnosti pre EDA automaticky prístupné; trvá na tom, že EDA by mal mať prístup k informáciám potrebným na komplexné a vyčerpávajúce posúdenie všetkých operácií EIB zahŕňajúcich prostriedky EÚ vrátane tých, ktoré uskutočňujú finanční sprostredkovatelia a sú navrhnuté na vykonávanie politík EÚ; vyzýva EDA, aby v rámci svojich najlepších schopností v plnej miere kontroloval všetky operácie zahŕňajúce v akejkoľvek miere rozpočet EÚ;

102.konštatuje, že hlavnými relevantnými audítorskými úlohami je poverený Výbor audítorov EIB, ktorý je úplne nezávislým orgánom; domnieva sa, že účasť kvalifikovaných externých zástupcov na konkrétnych úlohách výboru audítorov by mohla zvýšiť objektivitu analýz tohto výboru;

103.konštatuje, že politika transparentnosti EIB predstavuje kompromis medzi zásadou otvorenosti a potrebou chrániť citlivé informácie; konštatuje, že v politike sa uvádza, aké informácie by sa mali zverejňovať aktívne a kedy, pričom sa napríklad stanovuje, že zhrnutia projektov by sa mali zverejňovať aspoň tri týždne pred tým, ako sa financovanie projektu predloží na schválenie správnou radou EIB, a stanovujú sa v nej príslušné výnimky; požaduje, aby tieto zhrnutia poskytovali zainteresovaným stranám zmysluplné informácie;

104.konštatuje, že v roku 2023 Správna rada EIB schválila 449 projektov a že takmer všetky (94 %) zhrnutia projektov boli zverejnené vo väčšine (57 %) prípadov pred schválením; konštatuje, že všetky operácie EIB vykonávané prostredníctvom finančných sprostredkovateľov sú uverejnené na webovom sídle EIB a že EIB na požiadanie poskytuje podrobné informácie;

105.pripomína, že všetky dokumenty EIB sú prístupné verejnosti v súlade s domnienkou v prospech zverejnenia; zdôrazňuje, že všetci žiadatelia by mali byť vopred informovaní o prístupe verejnosti k dokumentom, a že akékoľvek zamietnutia by mali byť založené výlučne na stanovených výnimkách; zdôrazňuje, že EIB by mala zvážiť včasné zverejňovanie informácií týkajúcich sa zdôvodnenia a kontextu projektov a vysvetlenia ich súladu s cieľmi politík EÚ a ich prínosu k nim; vyzýva EIB, aby systematicky zverejňovala výsledky auditu svojich najväčších finančných operácií a zabezpečila tak nezávislú kontrolu riadenia rizík a posúdenia vplyvu; očakáva, že EIB obmedzí nezverejňovanie informácií na príslušné výnimky uvedené v nariadení (ES) č. 1049/2001 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2001/1049/oj). a nariadení (ES) č. 1367/2006 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2006/1367/oj).; vyzýva na úplné vykonávanie odporúčaní ombudsmanky vydaných v nadväznosti na jej vyšetrovania týkajúce sa politiky zverejňovania informácií EIB a súvisiacich žiadostí o prístup k dokumentom;

106.pripomína, že všetci príjemcovia finančných prostriedkov EÚ majú všeobecnú povinnosť uznať ich pôvod a zabezpečiť viditeľnosť všetkých získaných finančných prostriedkov EÚ; vyzýva skupinu EIB, aby zabezpečila, že koneční príjemcovia spĺňajú kritériá viditeľnosti finančnej podpory EÚ;

107.zdôrazňuje, že banka sa usiluje skrátiť čas potrebný od navrhnutia produktu až po jeho uvedenie na trh (time to market) úplnou digitalizáciou svojich projektových cyklov; vyzýva banku, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti digitalizácie svojich operácií;

108.opätovne vyzýva EIB, aby posilnila a riadne implementovala svoju politiku boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a to aj tým, že nebude financovať príjemcov alebo finančných sprostredkovateľov, o ktorých sa zistilo alebo existuje riziko, že takéto praktiky používajú;

109.opakuje, že prijatím memoranda o spolupráci by sa posilnil štruktúrovanejší dialóg medzi Európskym parlamentom a EIB; v tejto súvislosti oceňuje bezprecedentnú spoluprácu EIB s Európskym parlamentom pri príprave tohto uznesenia a poznamenáva, že je konkrétnym prejavom otvorenosti a transparentnosti;

110.naliehavo žiada EIB, aby naďalej podávala správy o stave predchádzajúcich odporúčaní navrhnutých Európskym parlamentom, najmä čo sa týka dosiahnutých výsledkov a vplyvu opatrení prijatých na vykonávanie jej priorít a politík EÚ, a najmä pokiaľ ide o:a)dosah (hospodársky, environmentálny a sociálny) jej investičnej stratégie a dosiahnuté výsledky z hľadiska prínosu k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu v záujme Únie;b)opatrenia prijaté na posilnenie predchádzania konfliktom záujmov, podvodom, korupcii a iným potenciálnym formám pochybenia a boja proti nim;c)nové opatrenia na posilnenie transparentnosti;d)opatrenia na posilnenie podpory MSP a oprávnených hospodárskych subjektov počas vykonávania politík EÚ;e)opatrenia v nadväznosti na výzvy a žiadosti prijaté prostredníctvom tohto uznesenia;

111.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii, a žiada, aby Rada a Správna rada EIB diskutovali o pozíciách Európskeho parlamentu, ktoré sú v ňom uvedené.