1.zdôrazňuje svoje pevné odhodlanie dodržiavať základné zásady a hodnoty, ktoré sú ukotvené v Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“); v rámci postupu udeľovania absolutória zdôrazňuje najmä zásady správneho finančného riadenia stanovené v článku 317 ZFEÚ a boja proti podvodom a ochrany finančných záujmov Únie, ako sa stanovuje v článku 325 ZFEÚ;

2.zdôrazňuje význam zásady oddelenia právomocí v Únii a pripomína, že podľa zmluvy inštitúcie uplatňujú vzájomnú lojálnu spoluprácu; domnieva sa, že činnosť jednej inštitúcie Únie by za žiadnych okolností nemala ovplyvniť nezávislosť inej inštitúcie; naliehavo vyzýva všetky ostatné inštitúcie, aby rešpektovali úlohu Európskeho parlamentu ako jedinej inštitúcie Únie priamo volenej občanmi a aby sa zdržali akéhokoľvek neprimeraného, priameho alebo nepriameho zasahovania do svojich legislatívnych procesov, čím sa zabezpečí, aby rozhodovací proces Európskeho parlamentu zostal slobodný a nezávislý od ostatných inštitúcií Únie alebo akýchkoľvek iných subjektov;

3.zdôrazňuje význam rozpočtu Únie pre dosiahnutie politických priorít Únie, ako aj jeho úlohu pri pomoci členským štátom v nepredvídaných situáciách, ako sú medzinárodné konflikty alebo krízy a ich dôsledky; v tejto súvislosti upozorňuje na pokračujúci význam investícií a podpory z rozpočtu Únie pri znižovaní rozdielov medzi členskými štátmi a regiónmi, podpore hospodárskeho rastu a zamestnanosti, boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a tým aj pri zlepšovaní každodenného života európskych občanov;

4.konštatuje, že Dvor audítorov za rozpočtový rok 2023 vydal výrok bez výhrad k spoľahlivosti účtovnej závierky a zákonnosti a správnosti príjmov; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov musel už piaty rok za sebou vydať záporné stanovisko k zákonnosti a správnosti rozpočtových výdavkov Únie a výrok s výhradou k zákonnosti a správnosti výdavkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

5.vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že celková miera chybovosti, ktorú odhaduje Dvor audítorov, má od rozpočtového roka 2020 rastúci trend a v rozpočtovom roku 2023 dosiahla 5,6 %; konštatuje, že existujú výrazné rozdiely v mierach chybovosti medzi okruhmi, ktoré sa pohybujú od výdavkových oblastí s mierou chybovosti pod 2 % prahom významnosti až po mieru chybovosti 9,3 % v prípade politiky súdržnosti; ďalej konštatuje, že udelenie absolutória je politický proces, v ktorom možno zohľadniť všetky otázky týkajúce sa konkrétneho rozpočtového roka, a že rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí absolutória by malo zostať vecné a malo by vychádzať z acquis Únie a že sa prijíma pre rozpočet ako celok; napokon naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila odporúčania Dvora audítorov a znížila celkovú mieru chybovosti v nadchádzajúcich rokoch; ďalej žiada Komisiu, aby do štyroch mesiacov predložila akčný plán na zníženie chybovosti;

6.vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia a Dvor audítorov majú odlišný výklad toho, čo predstavuje „miera chybovosti“, čo spôsobuje zmätok; vyjadruje podporu spoločnému audítorskému prístupu a metodike a dôrazne vyzýva obe inštitúcie, aby v otázke rozdielnych prístupov našli riešenie pred udeľovaním absolutória za rok 2024; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia systematicky podhodnocuje existujúcu úroveň chybovosti a že by to mohlo viesť k neúčinnej ochrane finančných záujmov Únie;

7.opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že akumulované neuhradené záväzky (ďalej aj ako „RAL“ – reste à liquider) dosiahli rekordnú úroveň 543 miliárd EUR, čo zodpovedá 3,2 % celkového HDP Únie na konci roka 2023 a predstavuje viac ako dvojnásobok ročného rozpočtu Únie na rok 2023; zdôrazňuje, že takáto rekordne vysoká úroveň neuhradených záväzkov môže spôsobiť výzvy pre budúce bezproblémové vykonávanie mimoriadne vysokých úrovní platieb a/alebo viesť k významnému zrušeniu viazanosti na úkor plnenia cieľov politiky Únie;

8.vyjadruje tiež znepokojenie nad tým, že nesplatený dlh z pôžičiek dosiahol 458,5 miliardy EUR, čo zodpovedá 2,7 % celkového HDP Únie na konci roka 2023; konštatuje, že v dôsledku zvýšenia nesplateného dlhu v roku 2023 o 110,5 miliardy EUR sa Únia stala jedným z najväčších emitentov dlhopisov v Európe; poznamenáva tiež, že výška nesplateného dlhu sa pravdepodobne v nadchádzajúcich rokoch bude ďalej zvyšovať, najmä v dôsledku vyššej miery požičiavania v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a finančnou pomocou viacerým krajinám vrátane Ukrajiny ktorá je obeťou agresie Ruska; opäť vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že zvýšenie dlhu spôsobuje, že rozpočet Únie je zraniteľnejší voči zvyšovaniu úrokových sadzieb, keďže časť dlhu sa bude musieť spravovať a splácať z rozpočtu Únie;

9.pripomína význam prísneho uplatňovania finančných pravidiel Únie vo všetkých programoch a u všetkých prijímateľov s cieľom zabrániť všetkým formám podvodov, konfliktu záujmov, korupcii, dvojitému financovaniu a praniu špinavých peňazí;

10.podčiarkuje význam právneho štátu ako jednej zo základných hodnôt Únie a zdôrazňuje, že mechanizmus podmienenosti právnym štátom je kľúčový na zabezpečenie toho, aby členské štáty naďalej dodržiavali zásady právneho štátu; opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou v oblasti právneho štátu v niektorých členských štátoch vrátane útokov voči organizáciám občianskej spoločnosti alebo obmedzovaní ich činností, čo nielenže predstavuje významnú hrozbu pre demokratické hodnoty, ale vedie aj k zvýšenému riziku finančných strát pre rozpočet Únie; vyzýva na poskytnutie primeranej podpory organizáciám občianskej spoločnosti pôsobiacim v tejto oblasti; berie na vedomie vznik nových foriem porušovania zásad právneho štátu národnými vládami a vyzýva Komisiu, aby sa týmito vyvíjajúcimi sa výzvami zaoberala; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prísne a rýchle vykonávanie všetkých prvkov mechanizmu, keď členské štáty porušia zásady právneho štátu, ak takéto porušenia ovplyvňujú alebo ak hrozí, že ovplyvnia finančné záujmy Únie; zároveň zdôrazňuje potrebu úplných a včasných informácií o rozhodnutiach týkajúcich sa vykonávania mechanizmu podmienenosti právnym štátom; nabáda Komisiu, aby výslovne posúdila, kedy majú nedostatky v oblasti právneho štátu systémovú povahu; žiada, aby sa kládol väčší dôraz na vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny spolu s účinnými mechanizmami nadväzujúcich opatrení a merateľnými referenčnými hodnotami; navrhuje vytvorenie komplexného rámca monitorovania právneho štátu, do ktorého by boli zapojené všetky inštitúcie Únie, členské štáty a kandidátske krajiny, s cieľom zabezpečiť súdržnosť a jednotnosť v celej Únii a zároveň zabezpečiť spravodlivé a nestranné uplatňovanie; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na zabezpečenie ochrany konečných príjemcov v prípadoch porušenia zásad právneho štátu národnými vládami bez toho, aby sa oslabilo uplatňovanie a účinnosť nariadenia;

11.berie na vedomie inovatívnu povahu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a jeho príspevok k podpore členských štátov pri zotavovaní sa z hospodárskych a sociálnych dôsledkov pandémie a vytváraní odolnejšieho európskeho hospodárstva; zastáva názor, že akýkoľvek prechod na prístup založený na výkonnosti založený na Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti ako vzore si vyžaduje riešenie mnohých problémov identifikovaných pri jeho vykonávaní, ako aj posúdenie údajov o jeho úplnom vplyve pred použitím takéhoto modelu; pripomína, že pri vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa zistilo mnoho problémov, ktoré by bolo potrebné riešiť, a to okrem iného: nedostatočné zodpovedajúce konzultácie s regionálnymi a miestnymi orgánmi a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami, ako sú sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti, a ich a nedostatočné zapojenie do vykonávania; slabý cezhraničný rozmer, ktorý môže v tomto ohľade naznačovať zníženú pridanú hodnotu EÚ; chýbajúce jasné vymedzenie míľnikov a cieľov a ich uspokojivé plnenie; nedostatočná flexibilita; spoločný dlh s následným dlhodobým splácaním; vážne problémy s transparentnosťou, auditom a kontrolou programu, ktoré znemožňujú občanom, aby boli informovaní o konečných prijímateľoch akcií financovaných Úniou, a nútia členské štáty, aby využívali finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na pokrytie projektov, ktoré sú veľmi podobné projektom financovaným z Kohézneho fondu, ale majú oveľa obmedzenejšiu kontrolnú kapacitu; opätovne vyjadruje znepokojenie nad výkladom Komisie a členských štátov, pokiaľ ide o to, čo predstavuje pojem „konečný prijímateľ“ finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čo nie je v súlade s dohodou dosiahnutou v rámci rokovaní o pláne REPowerEU, a trvá na tom, že ministerstvá, verejné orgány alebo iní verejní obstarávatelia nemôžu byť uvedení ako koneční prijímatelia finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; ďalej vyjadruje znepokojenie nad zisteniami Dvora audítorov v súvislosti s rizikom dvojitého financovania a financovania opakujúcich sa rozpočtových výdavkov, čo nie je v súlade s právnym základom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

12.konštatuje, že zriadenie mechanizmu Nástroja Európskej únie na obnovu (nástroj obnovy) znamená, že splácanie úverov na tento nástroj sa musí začať pred koncom roka 2027 a musí sa dokončiť najneskôr do roku 2058; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zvýšenie úrokových sadzieb v posledných rokoch výrazne zvýšilo náklady na prijaté úvery a pôžičky v rámci nástroja obnovy v porovnaní s pôvodnými odhadmi; opakuje, že treba v plnej miere rešpektovať harmonogram právne záväzného plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov, a zdôrazňuje, že rýchly pokrok v oblasti nových vlastných zdrojov je nevyhnutný na splatenie nástroja obnovy a ochranu súčasného a budúcich VFR;

13.zdôrazňuje naliehavú potrebu výrazného zníženia byrokracie, zefektívnenia a zjednodušenia všetkých politík Únie a ich financovania v súlade s odporúčaniami uvedenými v Draghiho správe Správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti, 9. septembra 2024. s cieľom zmierniť záťaž pre európske podniky a zvýšiť európsku konkurencieschopnosť a zároveň zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie; zdôrazňuje, že zjednodušenie bude mať pozitívny vplyv aj na mieru chybovosti pri vykonávaní politík, pretože mnohé chyby vznikajú z dôvodu príliš zložitých pravidiel, v ktorých sa ťažko orientujú najmä malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), noví žiadatelia, spin-off spoločnosti a startupy;

14.pripomína potrebu vyvážiť ďalšie zjednodušovanie pravidiel a postupov oveľa systematickejším využívaním digitalizovaného podávania správ, lepšími a dôkladnejšími kontrolami a primeranými následnými kontrolami v najčastejšie sa vyskytujúcich oblastiach neoprávnených výdavkov, ktoré nezvyšujú byrokratickú zložitosť pre príjemcov, vypracovať školenia a praktické informácie pre žiadateľov, najmä pre nových žiadateľov, a zlepšiť pomoc a usmernenia pre MSP, spin-off spoločnosti, startupy, administratívne a platobné agentúry a všetky ostatné relevantné zainteresované strany; pripomína, že pre Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je zvlášť potrebný spoľahlivý systém kontroly, za ktorý zodpovedá Komisia;

15.zdôrazňuje potrebu a význam programu NDICI pre podporu globálnych výziev, presadzovanie ľudských práv, slobôd a demokracie; zdôrazňuje význam posilnenia riadku pre východné susedstvo s cieľom podporiť politické, hospodárske a sociálne reformy v tomto problémovom regióne;

16.zdôrazňuje, že pre dôveryhodnosť Únie je nevyhnutné, aby Komisia zabezpečila, aby žiadne finančné prostriedky Únie neboli pridelené jednotlivcom alebo organizáciám spojeným s akýmkoľvek druhom teroristických hnutí alebo iným hnutím vyjadrujúcim extrémistické názory podnecujúce násilie a nenávisť, ktoré sú priamo v rozpore so základnými hodnotami Európskej únie, vrátane islamistických, antisemitských, protikresťanských a protiislamských hnutí; v tejto súvislosti pripomína, že existujú tvrdenia, že 19 z 13 000 zamestnancov UNRWA v Gaze bolo zapojených do opovrhnutiahodných teroristických útokov hnutia Hamás proti Izraelu 7. októbra; pripomína, že v deviatich prípadoch bol ich pracovný pomer formálne ukončený v záujme UNRWA; berie na vedomie výsledky vyšetrovania, ktoré začal Úrad OSN pre služby vnútorného dohľadu; zdôrazňuje, že Komisia by mala zaviesť aj lepšie kontroly, ktorými sa zabezpečí, aby sa žiadne takéto financovanie neuskutočnilo nepriamo prostredníctvom tretích strán, a zabezpečiť lepšiu vysledovateľnosť finančných prostriedkov Únie ku konečným prijímateľom;

17.opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom využívania finančných prostriedkov Únie v rozpore so zásadami a hodnotami Únie, najmä ak ich využívanie a prevody iným organizáciám nie sú úplne vysledovateľné; varuje pred nebezpečenstvom, že finančné prostriedky Únie sa v konečnom dôsledku použijú v korupčných kruhoch a budú predmetom podvodov a nezrovnalostí, zahraničného zasahovania alebo entrizmu; zdôrazňuje význam „transparentnosti konečného prijímateľa“ v prípade finančných prostriedkov Únie;

18.zdôrazňuje význam zachovania inštitucionálnej integrity a predchádzania potenciálnemu zahraničnému zasahovaniu; odsudzuje akékoľvek nevhodné pokusy ovplyvniť legislatívnu činnosť Európskeho parlamentu; trvá na tom, že úrad OLAF je zodpovedný za vykonávanie všetkých potrebných hĺbkových vyšetrovaní; zdôrazňuje význam práce, ktorú vykonáva Európska prokuratúra pri ochrane finančných záujmov Únie; trvá na tom, aby sa Európskej prokuratúre poskytli primerané finančné a ľudské zdroje; pripomína dohodu, ktorou sa zriaďuje medziinštitucionálny orgán pre etické normy týkajúce sa členov inštitúcií a poradných orgánov uvedených v článku 13 Zmluvy o Európskej únii, a trvá na jej rýchlom vykonávaní vo všetkých inštitúciách Únie;

19.pripomína kľúčovú úlohu organizácií, ktorú organizácie občianskej spoločnosti (OOS) vrátane MVO zohrávajú pri presadzovaní demokratických hodnôt s cieľom podporiť dynamickú a živú demokratickú spoločnosť a zabezpečiť pevný základ pre široké pokrytie všetkých relevantných názorov v rôznych diskusiách, a zdôrazňuje, že OOS môžu získať podporu z fondov EÚ na vykonávanie týchto funkcií, ako je stanovené v článku 11 Zmluvy o Európskej únii;

20.konštatuje, že niektorí členovia Výboru pre kontrolu rozpočtu vyjadrili obvinenia, že dohody o grante, ktoré uzavrela Komisia, zahŕňali podrobné lobistické činnosti, ktoré by sa mohli interpretovať ako možné zasahovanie do vnútorného rozhodovania inštitúcií Únie; konštatuje, že Komisia prijala súbor opatrení na riešenie obvinení prijatím usmernení o financovaní činností súvisiacich s vypracúvaním, vykonávaním, monitorovaním a presadzovaním právnych predpisov a politiky Únie, pričom uviedla, že hoci takéto dohody o grante neporušujú právny rámec EÚ, mohli by potenciálne predstavovať riziko poškodenia dobrého mena Únie; poznamenáva, že všetky grantové dohody obsahujú vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti, v ktorom sa uvádza, že „názory prijímateľa v žiadnom prípade nepredstavujú názory EÚ a že orgán poskytujúci grant za ne nemôže niesť zodpovednosť“; konštatuje, že takéto vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti bolo ďalej doplnené vo výzve na predkladanie návrhov na granty na prevádzku v roku 2024;

21.konštatuje, že prebieha preverovanie dohôd o grante vo všetkých portfóliách s cieľom overiť ich súlad s novými usmerneniami a že Komisia doteraz neoznámila Európskemu parlamentu úplné výsledky preverovania ani iné opatrenia, ktoré by Komisia mohla v prípade potreby prijať; vyzýva Komisiu, aby orgán udeľujúci absolutórium neustále informovala; zdôrazňuje, že transparentnosť na stretnutiach zainteresovaných strán má zásadný význam pre demokratickú integritu a mala by sa uplatňovať rovnako na všetky subjekty, ktoré spolupracujú s inštitúciami Únie; zdôrazňuje, že jasná dokumentácia a zverejňovanie takýchto interakcií posilňuje dôveru verejnosti a demokratickú zodpovednosť;

22.pripomína, že financovanie Únie si vyžaduje prísne normy zodpovednosti a transparentnosti; v súlade s odporúčaniami Dvora audítorov uvedenými v osobitnej správe č. 5/2024 Osobitná správa č. 5/2024: Register transparentnosti EÚ – poskytuje užitočné, ale obmedzené informácie o lobistických činnostiach. a nedávnej osobitnej správe č. 11/2025 Osobitná správa č. 11/2025: Transparentnosť financovania mimovládnych organizácií zo strany EÚ – Napriek pokroku nie je prehľad stále spoľahlivý. naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že informácie zverejňované v systéme finančnej transparentnosti budú často aktualizované, spoľahlivé, porovnateľné a užitočné; zdôrazňuje, že je potrebné prideliť sekretariátu registra transparentnosti Únie dodatočné zdroje s cieľom umožniť systematické a dôkladné monitorovanie registra transparentnosti; to by malo zahŕňať pridelenie zdrojov na implementáciu umelej inteligencie s cieľom vyvinúť vyhľadávací mechanizmus založený na umelej inteligencii; pripomína, že treba aktívne kontrolovať, či všetky subjekty, ktoré sú príjemcami finančných prostriedkov Únie, dodržiavajú hodnoty Únie;

23.víta odpoveď komisára Serafina na písomnú otázku https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/P-10-2025-000595-ASW_SK.pdf., v ktorej opätovne potvrdzuje, že mimovládnym organizáciám sa poskytli a tie využili finančné prostriedky Únie pri plnom dodržiavaní zmlúv Únie a nariadenia o programe LIFE https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32021R0783.; ďalej berie na vedomie nedávnu osobitnú správu Dvora audítorov o transparentnosti finančných prostriedkov Únie poskytovaných mimovládnym organizáciám https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/P-10-2025-000595-ASW_SK.pdf., v ktorej sa síce uvádza, že využívanie finančných prostriedkov Únie na podporu mimovládnych organizácií je zákonné, ale zároveň sa potvrdzuje, že je v súlade s právnymi požiadavkami Únie na transparentnosť stanovenými v nariadení o rozpočtových pravidlách Únie; osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2025 zároveň poukazuje na skutočnosť, že by sa malo urobiť viac pre zlepšenie transparentnosti finančných prostriedkov Únie, ktoré dostávajú všetci príjemcovia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vykonala odporúčania Dvora audítorov týkajúce sa preverovania vlastných vyhlásení v systéme finančnej transparentnosti Únie, ako aj proaktívneho monitorovania dodržiavania základných hodnôt a zásad Únie zo strany príjemcov;

24.víta nadobudnutie účinnosti prepracovaného znenia nariadenia o rozpočtových pravidlách; víta najmä zlepšenia týkajúce sa sledovania finančných prostriedkov Únie prostredníctvom digitálnych nástrojov a interoperability, ktoré posilnia ochranu finančných záujmov Únie, cielené rozšírenie systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) na zdieľané riadenie po skončení VFR v roku 2027, odkaz na mechanizmus podmienenosti právnym štátom a zavedenie podmienenosti založenej na hodnotách Únie, ako sa uvádza v článku 2 Zmluvy o EÚ, ako aj príležitosť zefektívniť MSP a jednotlivých žiadateľov zavedením grantov s veľmi nízkou hodnotou;

25.víta skutočnosť, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2023 dospel k záveru Ú. v. EÚ C, C/2024/5882, 9.10.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5882/oj., že konsolidovaná účtovná závierka Európskej únie za uvedený rok je spoľahlivá; poznamenáva, že Dvor audítorov za všetky roky od roku 2007 vydal výrok bez výhrad k spoľahlivosti účtovnej závierky;

26.konštatuje, že k 31. decembru 2023 boli celkové záväzky na úrovni 679,9 miliardy EUR a celkové aktíva na úrovni 467,7 miliardy EUR; poznamenáva, že rozdiel vo výške 212,2 miliardy EUR predstavovali záporné čisté aktíva, ktoré pozostávali z dlhu a z tej časti výdavkov, ktoré už Únii vznikli pred 31. decembrom 2023 a ktoré musia byť financované z budúcich rozpočtov;

27.konštatuje, že na konci roka 2023 predstavovala odhadovaná hodnota vzniknutých, ale ešte nevykázaných oprávnených výdavkov prijímateľov zaznamenaných ako časovo rozlíšené výdavky 155,2 miliardy EUR (2021: 148,7 mld. EUR), z čoho 7,4 mld. EUR súvisí s časovo rozlíšenými výdavkami Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

28.víta záver Dvora audítorov, že aktíva, záväzky, príjmy a výdavky vrátane tých, ktoré súvisia s nástrojom NextGenerationEU, odhad týkajúci sa procesu vystúpenia Spojeného kráľovstva a vplyv útočnej vojny Ruska proti Ukrajine sú verne prezentované v konsolidovanej ročnej účtovnej závierke;

29.berie na vedomie záver Dvora audítorov, že v príjmoch Únie sa nevyskytujú významné chyby a že systémy riadenia, ktoré Dvor audítorov preskúmal, boli vo všeobecnosti účinné;

30.vyjadruje hlboké poľutovanie nad záporným výrokom k zákonnosti a správnosti rozpočtových výdavkov Únie, ktorý Dvor audítorov vydal už piaty rok po sebe; považuje to za čoraz problematickejšie, keďže sa zdá, že Komisia nie je schopná alebo ochotná identifikovať príčinu a riešiť základné problémy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neakceptuje niektoré odporúčania Dvora audítorov; berie na vedomie najmä význam posilnenia finančného riadenia Komisie a členských štátov, ktoré Dvor audítorov považuje za nespoľahlivé, čo ohrozuje spoľahlivosť výročnej správy o riadení a výkonnosti; vyzýva Komisiu, aby predložila jasný akčný plán na zníženie miery chybovosti v priebehu nasledujúcich štyroch mesiacov; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí tento akčný plán riadne preskúmať;

31.je vážne znepokojený odhadom Dvora audítorov, pokiaľ ide o úroveň chybovosti vo výdavkoch v roku 2023 na úrovni 5,6 %; konštatuje, že ide o prudké zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi (4,2 % v roku 2021 a 3,0 % v roku 2021); so znepokojením konštatuje, že Dvor audítorov naďalej odhaľuje vážne problémy vo výdavkoch založených na uhrádzaní nákladov, pri ktorých je odhadovaná úroveň chybovosti 7,9 %; poznamenáva, že vplyv chýb, ktoré zistil Dvor audítorov, je podľa odhadov významný a rozsiahly; vyzýva na sprísnenie finančného riadenia Komisie v súlade s odporúčaniami Dvora audítorov v jeho výročných správach a osobitných správach s cieľom rozhodne riešiť vysokú mieru chybovosti v najbližších rokoch; zdôrazňuje varovanie Dvora audítorov, že rastúci európsky dlh spôsobuje rastúci tlak na rozpočet Únie;

32.konštatuje, že Komisia vo svojej výročnej správe o riadení a výkonnosti kategorizuje výdavky do kategórií s vyšším, stredným a nižším rizikom s cieľom zamerať opatrenia na vysokorizikové oblasti, zatiaľ čo Dvor audítorov používa len dve kategórie rizika s cieľom vypracovať stanovisko k zákonnosti a správnosti výdavkov; vyjadruje obavu, že práca Dvora audítorov poukázala na obmedzenia v ex post činnostiach Komisie, ktoré spoločne ovplyvňujú spoľahlivosť posúdenia rizika Komisiou; so znepokojením konštatuje, že jednou z najviac postihnutých oblastí bola „súdržnosť, odolnosť a hodnoty“, kde Dvor audítorov vyhodnotil väčšinu výdavkov ako vysokorizikové, zatiaľ čo Komisia takto klasifikovala len menšinu z nich;

33.opätovne vyjadruje znepokojenie nad pripomienkou Dvora audítorov, že pri posudzovaní rizika Komisiou sa úroveň rizika pravdepodobne podhodnocuje vo viacerých oblastiach; je tiež znepokojený opakujúcimi sa nedostatkami, ktoré Dvor audítorov zistil v systémoch riadenia a kontroly členských štátov, ktoré ešte stále nezabraňujú nezrovnalostiam v okruhu 2, ani ich neodhaľujú, čím sa obmedzuje spoľahlivosť ich práce, zatiaľ čo miery chybovosti Komisie sa stále spoliehajú na tieto vnútroštátne systémy, ktoré nefungujú účinne;

34.konštatuje, že toto zvýšenie je spôsobené predovšetkým odhadovanou úrovňou chybovosti v okruhu 2 VFR, Súdržnosť, odolnosť a hodnoty, kde Dvor audítorov zistil, že 9,3 % výdavkov je v rozpore s pravidlami a nariadeniami Únie; pripomína základné problémy, o ktorých informoval Dvor audítorov a ktoré sú známe už niekoľko rokov;

35.zdôrazňuje, že všeobecný odhad úrovne chybovosti vo výdavkoch Únie, ako sa uvádza vo vyhlásení Dvora audítorov o vierohodnosti, je odhadom finančných prostriedkov, ktoré nemali byť vyplatené, pretože neboli použité v súlade s platnými pravidlami a nariadeniami; domnieva sa, že hoci odhadovaná úroveň chybovosti nie je ukazovateľom podvodov alebo korupcie, predstavuje výdavky, pri ktorých sú potrebné nápravné opatrenia, a preto je prejavom nehospodárneho využívania zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci to samo osebe predstavuje problém, u občanov to zároveň vyvolá negatívny dojem a môže dokonca spochybniť schopnosť Komisie účinne chrániť finančné záujmy Únie;

36.so znepokojením konštatuje, že vlastný odhad Komisie týkajúci sa rizika pri platbe je len 1,9 % na rok 2023 a na tejto úrovni je od roku 2020; konštatuje, že Komisia odhaduje svoju schopnosť opraviť a vymôcť neoprávnené výdavky počas vykonávania súvisiacich programov na 1,0 %, takže riziko pri ukončení je na úrovni 0,9 %; je znepokojený tým, že aj v tomto roku je riziko Komisie pri platbe nielen pod úrovňou chybovosti odhadovanou Dvorom audítorov na úrovni 5,6 %, ale aj pod rozpätím Dvora audítorov, ktoré sa pohybuje od 4,4 % do 6,8 %; zdôrazňuje, že rozdiel medzi celkovou mierou chybovosti podľa Dvora audítorov a rizikom pri platbe podľa Komisie je takisto zjavný v niektorých osobitných výdavkových oblastiach, najmä v okruhu 2, a to ešte viac ako v minulosti; víta odhad Dvora audítorov týkajúci sa chybovosti ako dôležitý ukazovateľ existujúcich rizík;

37.berie na vedomie viacročnú perspektívu rizika Komisie pri ukončení, keďže opravy a vymáhanie prostriedkov po skončení roka nie sú zohľadnené v odhade Dvora audítorov týkajúcom sa úrovne chybovosti; vyjadruje však poľutovanie nad nejasnosťami spôsobenými tým, ako Komisia prezentuje riziko pri platbe;

38.pripomína pozície vyjadrené v uznesení o absolutóriu za rok 2022 a výmeny názorov na vypočutiach o absolutóriu za rozpočtový rok 2023 o rozdielnych metodikách a odhadoch medzi Dvorom audítorov a Komisiou, pokiaľ ide o chyby vo výdavkoch Únie; konštatuje najmä, že miera chybovosti podľa Európskeho dvora audítorov je založená na štatistickej vzorke, zatiaľ čo riziko pri platbe podľa Komisie je do značnej miery zostavené z mier chybovosti vykazovaných vnútroštátnymi kontrolnými orgánmi v členských štátoch a vypočítava sa až po opravách a vrátených platbách; pripomína, že miera chybovosti uvádzaná Dvorom audítorov zahŕňa chyby, ktoré členské štáty a Komisia neodhalili a ktoré preukazujú, že miery chybovosti odhadované Komisiou sú podhodnotené; so znepokojením poukazuje na ešte väčší rozdiel medzi odhadmi Dvora audítorov a Komisie; ďalej konštatuje, že Komisia a Dvor audítorov organizujú spoločné semináre o tejto otázke; konštatuje, že Dvor audítorov nedávno zosúladil svoju metodiku týkajúcu sa verejného obstarávania v decentralizovaných agentúrach s metodikou Komisie; opakuje svoju podporu nezávislému audítorskému prístupu a metodike Dvora audítorov a vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Dvorom audítorov s cieľom zvýšiť harmonizáciu a zabezpečiť lepšiu porovnateľnosť odhadov úrovne chybovosti;

39.pripomína, že orgán udeľujúci absolutórium potrebuje vyhlásenie o vierohodnosti, ktoré poskytuje Dvor audítorov, týkajúce sa spoľahlivosti účtovnej závierky a zákonnosti a správnosti príslušných operácií na konci roka, aby mohol rozhodnúť o absolutóriu za daný rok; poznamenáva, že výdavkové programy Únie sú viacročné a ich systémy riadenia a kontroly sa vzťahujú na viaceré roky, čo umožňuje opravy a vymáhanie prostriedkov po skončení roka;

40.pripomína, že Komisia je zodpovedná za predchádzanie podvodom a ich odhaľovanie; konštatuje, že Dvor audítorov je pri výkone svojho mandátu povinný oznamovať všetky prípady nezrovnalostí; konštatuje, že Dvor audítorov postupuje Európskej prokuratúre podozrenia z trestných činov, ktoré patria do jej právomoci, a úradu OLAF podozrenia z podvodu, korupcie alebo inej nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Únie; poznamenáva, že v roku 2023 Dvor audítorov oznámil úradu OLAF 20 prípadov podozrenia z podvodu a zároveň 12 z týchto prípadov nahlásil Európskej prokuratúre, čo doteraz viedlo k štyrom vyšetrovaniam úradu OLAF a deviatim vyšetrovaniam Európskej prokuratúry; vyjadruje Dvoru audítorov uznanie za oznamovanie prípadov nezrovnalostí úradu OLAF a Európskej prokuratúre, keďže informácie vyplývajúce z audítorských činností majú zvyčajne vysoký stupeň spoľahlivosti; v rámci toho pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohráva celá štruktúra Únie na boj proti podvodom, a vyjadruje určité obavy z odmietnutia niektorých členských štátov spolupracovať s jedným z jej prvkov, a to s Európskou prokuratúrou;

41.konštatuje, že v roku 2023 sa použilo 98,9 % dostupných viazaných rozpočtových prostriedkov (184,4 miliardy EUR zo 186,5 miliardy EUR); konštatuje, že dostupné rozpočtové prostriedky boli vyššie ako strop VFR vo výške 182,7 miliardy EUR, keďže sa použili osobitné nástroje z dôvodu nepredvídaných udalostí; konštatuje, že sa použilo 90,0 % platobných rozpočtových prostriedkov (162,0 miliardy EUR zo 165,2 miliardy EUR, ktoré boli k dispozícii);

42.so znepokojením konštatuje, že celkové neuhradené záväzky, ktoré predstavujú budúce dlhy, ak sa ich viazanosť nezruší, dosiahli historicky najvyššiu úroveň 543 miliárd EUR (2022: 450 mld. EUR); konštatuje, že Komisia predpokladá zníženie od roku 2025 do roku 2029, kedy by sa mali vyplatiť viazané sumy na nástroj obnovy aj na programové obdobie 2021 – 2027; konštatuje však, že skutočné sumy na rok 2023 (543 miliárd EUR) sú oveľa vyššie ako predpokladaná suma (490 miliárd EUR), čo spochybňuje odhady Komisie;

43.pripomína, že čas, ktorý je k dispozícii na čerpanie fondov zdieľaného riadenia v rámci VFR na roky 2021 – 2027, je kratší ako v predchádzajúcich VFR v dôsledku pravidla n+2 pre posledný rok obdobia, čo spolu s vysokou úrovňou neuhradených záväzkov spôsobí riziko rušenia záväzkov; berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov, že Komisia zvýšila svoj predpoklad výšky zrušených záväzkov zo 7,6 miliardy EUR na roky 2023 – 2027 na 8,1 miliardy EUR na roky 2024 – 2027 a na 8,8 miliardy EUR na roky 2025 – 2027, čo je 15 % nárast za dva roky; so znepokojením zdôrazňuje, že Komisia za posledné dva roky podhodnotila svoje predpovede týkajúce sa úrovne neuhradených záväzkov a že preto pravdepodobne podceňuje úroveň zrušených záväzkov, ktoré vzniknú do roku 2027; berie na vedomie zavedenie „kaskádového mechanizmu“ v nadväznosti na preskúmanie VFR na roky 2021 – 2027 v polovici trvania a stimul na využívanie súm, ktorých viazanosť bola zrušená, na pokrytie zvýšených úrokových nákladov na sumy, ktoré si Komisia požičala na nástroj obnovy;

44. konštatuje, že v najnovšej dlhodobej prognóze platieb, ktorú vypracovala Komisia, sa predpokladá výrazné zrušenie viazanosti od roku 2027, pokiaľ členské štáty nevyvinú dodatočné úsilie a nebudú ich vykonávať oveľa rýchlejšie ako v období 2014 – 2020; berie na vedomie, že pokiaľ ide o Kohézny fond, EFRR a ESF+ v rámci politiky súdržnosti, Komisia predpokladala celkové zrušenie viazanosti na obdobie 2024 – 2027 vo výške 2,2 mld. EUR, čo je viac ako päťnásobok jej prognózy z roku 2022 vo výške 0,4 mld. EUR; varuje, že v prípade Fondu na spravodlivú transformáciu (FST) nízka miera vykonávania v roku 2023 ohrozuje významné sumy od roku 2025; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili všetky dostupné možnosti a zabránili zrušeniu viazanosti;

45.so znepokojením konštatuje, že dlh Únie sa zvýšil z 344,3 miliardy EUR v roku 2022 na 458,5 miliardy EUR v roku 2023, z čoho 60 % súvisí s nástrojom obnovy; konštatuje, že len v prípade dlhu emitovaného na nástroj obnovy sa súvisiace úrokové náklady musia uhradiť priamo z rozpočtu Únie a že v dôsledku zvýšených úrokových sadzieb sa odhaduje, že tieto náklady v súčasnom VFR (do konca roka 2027) budú o 17 až 27 miliárd EUR vyššie ako pôvodne predpokladaných 14,9 miliardy EUR;

46.so znepokojením konštatuje, že celková expozícia rozpočtu Únie sa z dôvodu záruk a podmienených záväzkov za úvery zvýšila na 298,0 miliardy EUR; konštatuje, že predpoklady týkajúce sa úrokov z kapitálového trhu by sa mali stanoviť konzervatívne, a to tak v prípade existujúceho dlhu, ako aj nového dlhu, a že pre obe kategórie je potrebný životaschopný plán na jeho splatenie; konštatuje, že Dvor audítorov dostal od Komisie informácie, ktoré naznačujú, že expozícia sa v nadchádzajúcich rokoch bude neustále zvyšovať, čo bude vyvíjať ďalší tlak na manévrovací priestor rozpočtu Únie a ďalej znižovať flexibilitu rozpočtu Únie; podporuje odporúčania Dvora audítorov adresované Komisii, aby konala aktívnejšie s cieľom zabezpečiť, aby jej zmierňujúce nástroje (ako je spoločný rezervný fond – SRF) mali dostatočnú kapacitu, ako aj poskytovala transparentnejšie správy o celkovej ročnej expozícii rozpočtu, pričom by mala svoj odhad zverejniť;

47.so znepokojením konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 07/2024 Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 07/2024: Systémy Komisie na vymáhanie výdavkov EÚ vykazujúcich nezrovnalosti – Potenciál vymôcť viac a rýchlejšie. uviedol, že značný podiel príkazov na vymáhanie vydaných v rokoch 2014 až 2022 bol v čase ich auditu stále nevybavený; ďalej konštatuje, že Komisia vo svojich odpovediach na písomné otázky Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (výbor CONT) týkajúce sa absolutória za rok 2023 uvádza, že za obdobie 2014 – 2023 eviduje 1 357 oneskorených príkazov na vymáhanie v celkovej nesplatenej sume približne 335 miliónov EUR; vyzýva Komisiu, aby sa prednostne sústredila na získanie finančných prostriedkov na základe príkazov na vymáhanie, ktoré sú v omeškaní, a aby informovala Výbor pre kontrolu rozpočtu o dosiahnutom pokroku;

48.zdôrazňuje, že rovnosť je jednou zo základných hodnôt Únie a je zakotvená v Charte základných práv Európskej únie; pripomína záväzok Únie uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti pri tvorbe politík a využívaní finančných prostriedkov Únie vrátane rodového rozpočtovania; nabáda Komisiu, aby pokračovala v úsilí, ktoré vynakladá v oblasti rodového rozpočtovania a sledovania vplyvu rozpočtu EÚ na podporu rodovej rovnosti; pripomína povinnosť Komisie priložiť ku všetkým legislatívnym návrhom posúdenie vplyvu, ak sa predpokladá, že budú mať významný hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv, aby sa okrem iného zaručilo spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov;

49.konštatuje, že preskúmanie medziinštitucionálnej dohody o registri transparentnosti sa má uskutočniť do júla 2025; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že tento proces bude čo najotvorenejší, zosúladila požiadavky na finančné výkazníctvo pre všetky kategórie zaregistrovaných subjektov (vrátane zdrojov financovania a rozpočtu na lobizmus) a zaoberala sa aj rizikom identifikovaným v osobitnej správe Dvora audítorov o registri transparentnosti EÚ (osobitná správa 05/2024), pokiaľ ide o vlastné vyhlásenia o kategórii zastupovania záujmov; domnieva sa, že s cieľom reagovať na odporúčania Dvora audítorov by sa mali zvýšiť zdroje sekretariátu registra transparentnosti;

50.pripomína tieto zistenia uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov č. 11/2025: i) že identifikácia a registrácia subjektov ako mimovládne organizácie nie je vždy jednotná a spoľahlivá; ii) že napriek jednoduchšiemu postupu poskytovania financovania pretrvávajú problémy s úplnosťou a presnosťou údajov; iii) že chýbajúci spoľahlivý prehľad o výdavkoch Únie na mimovládne organizácie bráni užitočnej analýze; iv) že výzvy na predkladanie návrhov vo vzorke Dvora audítorov boli transparentné; v) že dodržiavanie hodnôt Únie sa neoveruje proaktívne; a vi) že postupy transparentnosti sa vo vzorke Dvora audítorov značne líšia, pričom väčšie mimovládne organizácie dosahujú lepšie výsledky; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere vykonala odporúčania uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov;

51.dôrazne podporuje odporúčania Dvora audítorov uvedené v jeho výročnej správe o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2023 („Výročná správa za rozpočtový rok 2023“) Ú. v. EÚ C, C/2024/5882, 9.10.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5882/oj., ako aj v súvisiacich osobitných správach; vyzýva Komisiu, aby ich bezodkladne vykonala a aby informovala orgán udeľujúci absolutórium, ako pokročila s ich vykonávaním;

52.vyzýva Dvor audítorov, aby spolu s Komisiou hľadali spôsoby, ako zosúladiť svoje metodiky týkajúce sa všeobecného rozpočtu tak, ako v prípade verejného obstarávania decentralizovaných agentúr, a aby zároveň rešpektovali svoje odlišné úlohy;

53.vyzýva Komisiu, aby najmä:i)pokračovala v spolupráci s Dvorom audítorov s cieľom zvýšiť porozumenie, zblíženie a porovnateľnosť oboch prístupov k rozchádzajúcim sa odhadom miery chybovosti vo výdavkoch Únie;ii)vyhodnotila vplyv nápravných opatrení na celkovú úroveň chybovosti;iii)spolu s Dvorom audítorov hľadali spôsoby, ako zosúladiť svoje metodiky týkajúce sa hodnotenia chýb v obstarávaní a odhadovania úrovne chybovosti vo všeobecnom rozpočte, podobne ako v prípade verejného obstarávania decentralizovaných agentúr, a aby zároveň rešpektovali svoje odlišné úlohy;iv)orgánu udeľujúcemu absolutórium predložila stratégiu na posilnenie využívania finančných prostriedkov na zamýšľaný účel, zvýšenie čerpania a predchádzanie rušeniu viazanosti s cieľom maximalizovať pridanú hodnotu rozpočtu Únie pre EÚ;v)zvýšila spoľahlivosť prognózy úrovne neuhradených záväzkov realistickejším odhadom čerpania finančných prostriedkov Únie s cieľom poskytnúť orgánu udeľujúcemu absolutórium lepšiu prognózu vývoja neuhradených záväzkov v priebehu rokov a lepšie chrániť rozpočet Únie;vi)podala správu o ochrane rozpočtu Únie pred rôznymi rizikami, ktoré boli zistené nad rámec neuhradených záväzkov, ako sú zrušenia záväzkov v rámci politiky súdržnosti, rastúci dlh, zvýšená rozpočtová expozícia a vplyv rastúcej inflácie, a aby na túto ochranu poskytla dostatočné opatrenia;vii)poskytovala transparentnejšie správy o celkovej ročnej expozícii rozpočtu tým, že vo výročnej správe o riadení a výkonnosti uvedie viacročný výhľad týkajúci sa expozície rozpočtu Únie voči rozpočtovým zárukám;viii)podstatne zjednodušila pravidlá a postupy a zlepšila podporu a zabezpečila súdržné a používateľsky ústretové usmernenia pre MSP, nových žiadateľov, spin-off spoločnosti, startupy, administratívne a platobné agentúry, organizácie občianskej spoločnosti a všetky ostatné príslušné zainteresované strany bez narušenia kvality kontrol;ix)zabezpečila, aby zavedené nástroje zmierňovania mali dostatočnú kapacitu na účinné riešenie expozície rozpočtu Únie voči rizikám;x)zvýšila úsilie o zlepšenie transparentnosti pri využívaní finančných prostriedkov, a to aj pokiaľ ide o informácie o konečných prijímateľoch vrátane finančných prostriedkov, ktoré sa prideľujú pri príprave politických a legislatívnych návrhov;xi)zaviedla všetky potrebné prostriedky na zabezpečenie toho, aby zástupcovia záujmových skupín, ktorí oslovujú inštitúcie Únie, boli registrovaní v registri transparentnosti; ďalej vyzýva Komisiu, aby zriadila účinný mechanizmus na zabezpečenie toho, aby subjekty financované Úniou v registri transparentnosti boli v súlade s hodnotami Únie a aby vyžadovala úplnú transparentnosť, pokiaľ ide o ich financovanie, čím by sa poskytol detailnejší prehľad o financovaní všetkých registrovaných subjektov, čo by malo byť podmienkou pre prístup ku všetkým inštitúciám, orgánom a agentúram Únie;xii)spolu s Európskym parlamentom a Radou zaručila primerané zdroje pre sekretariát registra transparentnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa záznamy o lobistických činnostiach všetkých zástupcov záujmových skupín mohli kontrolovať z hľadiska presnosti a aby sa lobizmus stal transparentnejším, ako sa požaduje v osobitnej správe Dvora audítorov 05/2024 o registri transparentnosti EÚ; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila primerané zdroje na identifikáciu nezrovnalostí s cieľom zaručiť širokú škálu možností vyhľadávania;xiii)požadovala od zástupcov záujmových skupín v registri transparentnosti, aby zostavili zoznam svojich finančných podporovateľov na základe vlastného vyhlásenia, že zastupujú len svoje záujmy alebo kolektívne záujmy svojich členov, a aby navrhla zmenu prílohy II k medziinštitucionálnej dohode z 20. mája 2021 s cieľom vyžadovať od nich, aby svojich finančných podporovateľov uvádzali v registri transparentnosti EÚ, a to aj vtedy, ak v tomto registri vyhlasujú, že zastupujú len záujmy svojich vlastných členov; naliehavo vyzýva subjekty, ktoré sú už registrované a vo vlastnom vyhlásení neuviedli svoje finančné zdroje, aby ich dobrovoľne nahlásili pred zmenou medziinštitucionálnej dohody;xiv)naďalej podporovala členské štáty v zlepšovaní kvality aj počtu kontrol a výmene najlepších postupov v boji proti podvodom a korupcii;xv)riešila situáciu týkajúcu sa oneskorených príkazov na vymáhanie a prijala všetky potrebné opatrenia na vymoženie väčšiny sumy pohľadávok za obdobie rokov 2014 – 2023 vrátane vykonávania inštitucionálnych mechanizmov eskalácie a informovala orgán udeľujúci absolutórium o pokroku dosiahnutom pri vymáhaní súm;xvi)posilnila kapacitu štruktúry EÚ na boj proti podvodom, čo zahŕňa poskytnutie dostatočných finančných a ľudských zdrojov, a uľahčila ich vzájomnú spoluprácu;

54.víta skutočnosť, že Dvor audítorov môže za rok 2023 vydať aj výrok bez výhrad k zákonnosti a správnosti príjmov; zároveň zdôrazňuje, že problémy s tým, že clá nie sú deklarované alebo sa deklarujú nesprávne (výpadok na clách), čo vedie k výpadku vo vybraných dovozných clách, sú pretrvávajúcim problémom už mnoho rokov a mohli by potenciálne viesť k strate tradičných vlastných zdrojov pre Úniu a členské štáty;

55.s vážnym znepokojením konštatuje, že Dvor audítorov preskúmal vykonávanie akčného plánu Komisie v colnej oblasti, ktorý by mohol viesť k výraznému zníženiu výpadku ciel, a opäť zistil nedostatočný pokrok vo vykonávaní niektorých opatrení z tohto plánu; konštatuje, že Komisia v rámci tohto plánu v máji 2023 COM(2023)0258. navrhla colnú reformu vrátane zriadenia Colného orgánu EÚ a Colného dátového centra EÚ;

56.pripomína, že Dvor audítorov zdôraznil riziká pre finančné záujmy EÚ vyplývajúce z nedostatočných alebo neúčinných colných kontrol dovážaného tovaru; oceňuje úsilie úradu OLAF v boji proti podvodom súvisiacim s clami a DPH; zdôrazňuje nárast rizík elektronického obchodu a online platforiem v dôsledku potenciálnych hrozieb v oblasti bezpečnosti a ochrany a rizika nedodržiavania daňových a colných pravidiel EÚ, noriem pre výrobky, práv duševného vlastníctva, zákazov a obmedzení;

57.so znepokojením berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že Komisia neúčtovala úroky z omeškania v šiestich prípadoch týkajúcich sa oneskorených opráv údajov o HND zo strany členských štátov, v ktorých Komisia vyjadrila výhrady; súhlasí s Dvorom audítorov, že Komisia by mala v takýchto prípadoch v zásade účtovať úroky z omeškania s cieľom vytvoriť stimul pre členské štáty, aby výhrady riešili v stanovených lehotách;

58.s uspokojením berie na vedomie, že nový vlastný zdroj založený na nerecyklovanom odpade z plastových obalov vyprodukovanom členskými štátmi v roku 2023 predstavoval 7,2 miliardy EUR, čo zodpovedá 4,0 % celkových príjmov EÚ; ďalej konštatuje, že Dvor audítorov zistil Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 16/2024: Príjmy EÚ založené na nerecyklovanom odpade z plastových obalov – Problematický začiatok skomplikovaný nedostatočne porovnateľnými a spoľahlivými údajmi. určité problémy týkajúce sa spoľahlivosti a porovnateľnosti údajov; zdôrazňuje, že je vynikajúcim príkladom nového vlastného zdroja, pretože vytvára pozitívne stimuly pre členské štáty, aby znižovali objem nerecyklovaných plastových obalov a zároveň vytvára nový tok príjmov pre Úniu;

59.zdôrazňuje, že návrhy Komisie týkajúce sa nových vlastných zdrojov z roku 2021 pozostávajúce z troch prvkov, z ktorých prvý vychádza z príjmov z obchodovania s emisiami (ETS), druhý je založený na zdrojoch vytvorených mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach Únie a tretí je založený na podiele zostatkových ziskov nadnárodných spoločností, ktoré sa prerozdelia členským štátom v rámci dohody OECD/G20 o prerozdelení práv na zdanenie („prvý pilier“), sú zjavne vhodnými návrhmi na takéto nové zdroje; zároveň poukazuje na to, že by sa mohli zvážiť aj iné zdroje, ak by sa ukázalo, že by ich členské štáty jednoduchšie schválili; víta ďalšie iniciatívy, ktoré môžu viesť k novým vlastným zdrojom pre rozpočet Únie;

60.vyzýva Komisiu, aby najmä:i)zvýšila zameranie a tlak na vykonávanie akčného plánu v colnej oblasti a v neposlednom rade návrhu významnej colnej reformy z mája 2023 vrátane zriadenia Colného orgánu EÚ a Colného dátového centra EÚ; zabezpečila, aby členské štáty zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za nedodržiavanie oznamovacích povinností; začala konanie o nesplnení povinnosti v prípadoch, keď existujú dostatočné dôkazy o tom, že členské štáty zavádzajú zjavne neprimeraný systém sankcií za porušenie smernice o administratívnej spolupráci 6 Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1; ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/822/oj). (DAC 6);ii)trvala na tom, že je dôležité zintenzívniť a diverzifikovať medzinárodnú colnú spoluprácu s obchodnými partnermi, a zdôraznila potrebu posilniť boj proti cezhraničným daňovým a colným podvodom v súvislosti s rozširovaním elektronického obchodu;iii)vytvorila stimuly pre členské štáty, aby riešili výhrady týkajúce sa ich opráv údajov o HND v stanovených lehotách, a to tak, že bude účtovať úroky z omeškania;iv)pokračovala v úsilí o zavedenie nových vlastných zdrojov;

61.konštatuje, že rozpočet na programy v rámci okruhu 1 VFR „Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika“ predstavoval 25,3 miliardy EUR (13,2 % rozpočtu Únie) rozdelených takto: 15,3 miliardy EUR (60,5 %) na „Výskum“, 4,1 miliardy EUR (16,1 %) na „Dopravu, energetiku a digitálnu ekonomiku“, 2,3 miliardy EUR (9,1 %) na „Program InvestEU“, 2,2 miliardy EUR (8,7 %) na „Vesmír“ a 1,4 miliardy EUR (5,6 %) na iné oblasti;

62.berie na vedomie, že Dvor audítorov preskúmal 127 operácií pokrývajúcich celú škálu výdavkov v rámci tohto okruhu VFR, najmä program Horizont 2020 (90 operácií), program Horizont Európa (7 operácií), Nástroj na prepájanie Európy (NPE), vesmírne programy a finančné nástroje, a že preskúmal aj systém ex ante kontrol Európskej výkonnej agentúry pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) pre granty NPE v sektoroch dopravy a energetiky a informácie o správnosti uvedené vo výročných správach o činnosti Generálneho riaditeľstva pre výskum a inováciu (GR RTD) a Európskej výkonnej agentúry pre zdravie a digitalizáciu (HaDEA);

63.konštatuje, že podľa odhadu Dvora audítorov bola úroveň chybovosti vo výdavkoch v oblasti „Jednotný trh, inovácie a digitálna ekonomika“ v roku 2023 významná na úrovni 3,3 %; berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov, že výdavky na výskum a inovácie sú najviac ovplyvnené chybami, najmä v oblasti osobných nákladov; konštatuje tiež, že Komisia odhaduje riziko pri platbe v tomto okruhu na 1,4 %, čo je v dolnej polovici rozsahu odhadu Dvora audítorov; vyjadruje znepokojenie nad záverom Dvora audítorov, že riziko Komisie pri platbe v tomto okruhu je naďalej podhodnotené z dôvodu nedostatkov, ktoré Dvor audítorov zistil v ex post auditoch Komisie v tejto oblasti od rozpočtového roka 2019 Výročná správa EDA za rok 2023, bod 1.35.;

64.so znepokojením konštatuje, že 39 (31 %) zo 127 operácií, ktoré Dvor audítorov preskúmal, obsahovalo chyby; je hlboko znepokojený tým, že v siedmich prípadoch vyčísliteľných chýb, ktorých sa dopustili prijímatelia, Komisia (alebo audítori, ktorých angažovali prijímatelia) mali dostatok informácií na to, aby predišli chybám alebo ich odhalili a opravili pred schválením výdavkov, a že ak by Komisia riadne využila všetky informácie, ktoré mala k dispozícii, odhadovaná úroveň chybovosti v tejto kapitole by bola o 1,4 percentuálneho bodu nižšia; zdôrazňuje, že to poukazuje na nedostatky v kontrolách Komisie;

65.zdôrazňuje význam programov Únie na financovanie výskumu a inovácií pre vedecký, spoločenský a hospodársky a technologický rozvoj Únie s cieľom znížiť nerovnosti, dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu a znížiť energetickú závislosť Únie od Ruska; pripomína, že Horizont Európa je najvýznamnejší program v oblasti výskumu a inovácií v Európe s celkovým rozpočtom 95,5 miliardy EUR na roky 2021 – 2027 vrátane 5,4 miliardy EUR z nástroja obnovy; konštatuje, že z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa na investície do výskumu a inovácií vyčlenilo približne 48 miliárd EUR; zdôrazňuje, že na posilnenie konkurencieschopnosti Únie a preklenutie medzery v inováciách je potrebné dodatočné financovanie výskumu a inovácií, pričom sa zohľadnia príslušné odporúčania Draghiho správy; zdôrazňuje najmä potrebu zvýšiť výdavky na výskum a inovácie súvisiace s obranou v dôsledku súčasných geopolitických podmienok, ktoré by mohli slúžiť ako dôležitý prvok stratégie inovačnej politiky;

66.konštatuje, že predchádzajúci program Horizont 2020 s rozpočtom 75,6 miliardy EUR financoval v rokoch 2014 až 2020 viac ako 35 000 projektov a jeho výzvy prilákali viac ako milión individuálnych žiadostí zo 177 krajín; ďalej konštatuje, že komisárka Iliana Ivanova vo svojom vypočutí k absolutóriu za rok 2023 zdôraznila pridanú hodnotu programov EÚ na financovanie výskumu a inovácií a vysvetlila, že podľa odhadu v záverečnom hodnotení programu Horizont 2020 každé euro nákladov spojených s programom vygeneruje do roku 2040 pre spoločnosť prínosy v hodnote päť eur; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že 74 % návrhov, ktoré nezávislí experti vyhodnotili ako vysokokvalitné, nebolo možné financovať z dôvodu rozpočtových obmedzení; konštatuje, že na financovanie všetkých vysokokvalitných návrhov by bolo potrebných ďalších 159 miliárd EUR; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostatočné financovanie výskumu a inovácií Únie, v neposlednom rade s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a prosperitu Únie v súlade so strategickým programom Únie na roky 2024 – 2029;

67.poukazuje na neskoré prijatie právnych základov programu Horizont Európa v roku 2021 a víta skutočnosť, že Komisii sa v roku 2023 podarilo dosiahnuť takmer 100 % plnenie rozpočtu; konštatuje, že do konca roku 2023 bolo podpísaných 10 674 dohôd o grante a boli podpísané aj ďalšie dve rámcové dohody;

68.so znepokojením konštatuje, že Dvor audítorov zistil chyby týkajúce sa neoprávnených nákladov v 30 z 97 operácií v oblasti výskumu a inovácií vo svojej vzorke a že tieto chyby predstavujú 71 % úrovne chybovosti odhadovanej Dvorom audítorov v tomto okruhu v roku 2023; opakuje svoje znepokojenie nad tým, že po deviatich rokoch vykonávania programu Horizont 2020 je výpočet osobných nákladov hlavným zdrojom chýb, keďže 22 z 30 výskumných operácií s vyčísliteľnými chybami vo vzorke Dvora audítorov (približne 73 %) je ovplyvnených nesprávnym uplatňovaním metodiky výpočtu osobných nákladov; berie na vedomie pokračujúce úsilie Komisie aj Dvora audítorov o nápravu tejto situácie; víta skutočnosť, že Komisia akceptovala odporúčania Dvora audítorov na zlepšenie dodržiavania pravidiel dennej sadzby zo strany prijímateľov a na zabezpečenie zrozumiteľnosti, pokiaľ ide o pravidlá dennej sadzby v dokumentoch programu Horizont Európa;

69.zdôrazňuje význam zjednodušenia pravidiel a postupov, ktorými sa riadi financovanie výskumu a inovácií Únie; konštatuje, že Komisia v roku 2023 pokračovala v zavádzaní zjednodušeného vykazovania nákladov, ako sú jednorazové platby a jednotkové náklady v rámci programu Horizont Európa; berie tiež na vedomie poznámky generálneho riaditeľa pre výskum a inovácie uvedené v jeho výmene názorov s výborom CONT, že Komisia má v úmysle zvýšiť vyplácanie finančných prostriedkov z programu Horizont Európa prostredníctvom jednorazových platieb na 50 % v roku 2027; víta skutočnosť, že Komisia po zohľadnení odporúčaní Dvora audítorov z jeho výročných správ za rok 2022 ďalej spresní požiadavky vymedzujúce riadne vykonávanie grantov vo forme jednorazových platieb vrátane prvkov každého pracovného balíka, na základe ktorého sa aktivujú platby, a takisto poskytne podrobné usmernenia subjektom zapojeným do posudzovania vykonávania projektov; ďalej konštatuje, že ako sa uvádza v posúdení Komisie týkajúcom sa krátkodobého financovania v rámci programov Horizont 2020 a Horizont Európa na roky 2018 – 2024, prijímatelia by uvítali lepšie objasnenie spôsobu auditu grantov s jednorazovými platbami; je znepokojený tým, že stratégia ex post auditov pre program Horizont Európa ešte nie je vypracovaná;

70.zdôrazňuje kľúčovú úlohu súkromného sektora pri riešení rozdielu v inováciách v Únii a zlepšovaní konkurencieschopnosti a prosperity Únie; domnieva sa najmä, že je nevyhnutné naďalej čo najviac podporovať a uľahčovať účasť MSP na programoch Únie na financovanie výskumu a inovácií; berie na vedomie záver Dvora audítorov, že MSP a nové subjekty sú náchylnejšie na chyby ako iní prijímatelia, pretože im chýbajú skúsenosti a zdroje na správu finančných prostriedkov; víta úsilie, ktoré Komisia vynaložila na osobitnú podporu MSP, napríklad prostredníctvom informačných kampaní, kontaktov so systémom národných kontaktných miest a špecializovaným asistenčným pracoviskom informačnej služby pre oblasť výskumu; domnieva sa, že zjednodušenie pravidiel a postupov je hlavnou hnacou silou vyššej účasti MSP;

71.zdôrazňuje význam investícií Únie do rozvoja vysokovýkonných, udržateľných a efektívne prepojených transeurópskych sietí v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych služieb a konštatuje, že Nástroj na prepájanie Európy (NPE) s výdavkami vo výške 4,1 miliardy EUR v roku 2023 je kľúčovým nástrojom Únie na dosiahnutie týchto cieľov;

72.upozorňuje na potrebu zjednodušiť postupy podávania žiadostí v rámci Nástroja na prepájanie Európy – zložka doprava (NPE-T) s cieľom uľahčiť väčšiu účasť menších subjektov a miestnych iniciatív na rozvoji európskej dopravnej infraštruktúry; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet NPE-T nepokrýva všetky potreby investícií do udržateľnej dopravy a že väčšina rozpočtu NPE-T už bola pridelená, čím vzniká medzera vo financovaní do roku 2027;

73.pripomína, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine a následné sankcie voči Rusku mali v roku 2023 naďalej negatívny vplyv na odvetvie dopravy v Únii, pričom viedli k nedostatku dopravných kapacít, úzkym miestam v dodávateľskom reťazci a k potrebe obchádzať tradičné trasy, čím sa predĺžil čas ciest a zvýšili sa náklady; poukazuje na to, že východné pohraničné regióny, najmä v pobaltských štátoch, Fínsku, Poľsku a Rumunsku, boli zvlášť postihnuté hospodárskymi stratami a zastavením cezhraničnej mobility v dôsledku ruskej agresie; vyzýva Komisiu, aby zaviedla cielené opatrenia, a to aj v budúcom VFR, s cieľom uľahčiť obnovu postihnutých regiónov;

74.vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné preskúmanie finančných prostriedkov vyčlenených na cezhraničné a mnohoštátne projekty infraštruktúry, ktoré čelia značným výzvam pri vykonávaní, finančným ťažkostiam alebo oneskoreniam, ako je projekt Rail Baltica; zdôrazňuje, že v rámci tohto preskúmania by sa mali riešiť nedostatky v plánovaní a riadení, ako aj rastúce stavebné náklady, ktoré ohrozujú harmonogramy a ciele projektov; opätovne zdôrazňuje, že väčšia transparentnosť pri riadení verejných finančných prostriedkov zvyšuje dôveru občanov v inštitúcie Únie;

75.so znepokojením konštatuje, že Dvor audítorov vo svojej vzorke za rok 2023 zistil dve chyby v projektoch NPE a že jedna z nich sa týka vážneho porušenia pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania a viedla k zadaniu zákazky konzorciu, ktoré nesplnilo výberové kritériá, a že táto chyba prispela 28 % k odhadovanej miere chybovosti v okruhu 1;

76.je veľmi znepokojený zisteniami Dvora audítorov v súvislosti so systémom ex ante kontroly Európskej výkonnej agentúry pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) pre granty NPE v odvetviach dopravy a energetiky, najmä záverom Dvora audítorov, že hoci sú stratégie pre NPE1 (2014 – 2020) aj NPE2 (2021 – 2027) založené na dôkladnej analýze rizík a minulých nezrovnalostí, usmernenia pre kontroly ex ante verejného obstarávania neboli dostatočne podrobné; plne podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia tieto usmernenia ďalej rozpracovala;

77.vyzýva Komisiu, aby:i)zabezpečila poskytnutie primeraných zdrojov na podporu vysokokvalitných návrhov výskumných a inovačných projektov s pridanou hodnotou EÚ v krátkodobom horizonte prostredníctvom návrhu rozpočtu na rok 2026 a v strednodobom horizonte prostredníctvom svojho návrhu týkajúceho sa budúceho viacročného finančného rámca;ii)pokračovala v zjednodušovaní pravidiel a postupov v súlade s novým nariadením o rozpočtových pravidlách, podporovala odbornú prípravu a používateľsky ústretové, konzistentné a praktické informácie pre žiadateľov v členských štátoch, najmä pre MSP, spin-off spoločnosti, startupy, organizácie občianskej spoločnosti alebo miestne akčné skupiny, a podporovala žiadosti od prijímateľov v členských štátoch s obmedzenejšou účasťou, ako aj od menších subjektov;iii)pokračovala v uplatňovaní zjednodušených pravidiel a postupov, opatrení v oblasti digitalizácie a zjednodušených možností vykazovania nákladov a aby zároveň riešila najmä riziko nezrovnalostí a podvodov a náklady na kontroly a čo najskôr dokončila stratégiu ex post auditov programu Horizont Európa;iv)bližšie špecifikovala požiadavky na vymedzenie riadneho vykonávania grantov vo forme jednorazových platieb s prihliadnutím na príslušné odporúčania Dvora audítorov z jeho výročnej správy za rok 2022 a overila skutočnú realizáciu projektov s použitím jednorazových platieb;v)vykonala dôkladnú analýzu zistených chýb vo verejnom obstarávaní a ďalej rozpracovala usmernenia opisujúce rozsah kontrol, ktoré sa majú vykonať v prípade ex ante kontrol verejného obstarávania v rámci projektov NPE, ako to odporúča Dvor audítorov;

78.zdôrazňuje význam politiky súdržnosti Únie pre hospodársku a územnú konvergenciu a rozvoj v regiónoch Únie, ako aj pre podporu vykonávania európskeho piliera sociálnych práv; konštatuje, že rozpočet na programy v rámci okruhu 2 VFR „Súdržnosť, odolnosť a hodnoty“ predstavoval 73,3 miliardy EUR (38,4 % rozpočtu Únie) rozdelených takto: 47,8 % na Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a iné regionálne operácie, 18,9 % na Európsky sociálny fond (ESF), 9,8 % na Kohézny fond (KF), 3,8 % na program Erasmus+, 2,1 % na NPE – Doprava a 3,8 % na iné oblasti;

79.berie na vedomie, že Dvor audítorov preskúmal vzorku 238 operácií, ktorá zahŕňa celé spektrum výdavkov v rámci okruhu 2 VFR; so znepokojením konštatuje, že celková úroveň chybovosti v tomto okruhu sa v roku 2023 podľa odhadu Dvora audítorov prudko zvýšila na 9,3 %, čo je výrazne nad prahom významnosti; upozorňuje na výrazné zvýšenie celkovej úrovne chybovosti odhadovanej Dvorom audítorov v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi (6,4 % v roku 2022, 3,6 % v roku 2021);

80.vyjadruje znepokojenie nad pripomienkou Dvora audítorov, že značné dodatočné zdroje sprístupnené v rámci Pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), blížiaci sa koniec obdobia oprávnenosti programov na roky 2014 – 2020 (31. decembra 2023) a paralelné vykonávanie programu nástroja obnovy vyvinuli ďalší tlak na správne orgány členských štátov, čím sa zvýšilo riziko chýb; je osobitne znepokojený praxou znižovania spolufinancovania členských štátov, ako je to v prípade REACT-EU, Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII) a CRII+, čím sa znižuje zodpovednosť a súvisiace stimuly na riadnu kontrolu výdavkov; na základe odpovedí Komisie berie na vedomie uznanie, že niektoré orgány mohli vykonať menej účinné kontroly a overenia v dôsledku veľkého preťaženia a rastúceho tlaku súbežného vykonávania programov na roky 2014 – 2020 a dodatočného financovania v rámci nástroja obnovy;

81.berie na vedomie analýzu Dvora audítorov týkajúcu sa operácií s dodatočným financovaním prostredníctvom REACT-EU a flexibility prostredníctvom CRII+ a Kohéznych opatrení na podporu utečencov v Európe (CARE) a ich príspevku k odhadovanej úrovne chybovosti; berie na vedomie najmä záver, že chyby zistené v 100 % prioritách financovaných EÚ prispeli 5,0 % k celkovej odhadovanej úrovni chybovosti 9,3 %; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zvyšovanie flexibility bez toho, aby sa znížili požiadavky alebo aby sa súčasne zvýšili preventívne a bežné kontroly, prispelo k vysokej miere chybovosti;

82.berie na vedomie preskúmanie Dvora audítorov 03/2024 s názvom Prehľad rámca uistenia a hlavných faktorov prispievajúcich k chybám vo výdavkoch na súdržnosť v období 2014 – 2020, ktoré poskytuje viacročný prehľad výsledkov auditu za obdobie šiestich rokov vrátane posúdenia otázok riadenia a kontroly s cieľom posilniť model uistenia; je znepokojený záverom Dvora audítorov, že aj keď rámec uistenia pre politiku súdržnosti pomohol znížiť chybovosť, nebol účinný pri znižovaní celkovej chybovosti pod 2 % prah významnosti; je znepokojený tým, že Komisia sa z dôvodu systematických nedostatkov môže spoliehať na prácu vnútroštátnych kontrolných orgánov len v obmedzenej miere; podporuje odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia posilnila vykonávanie rámca uistenia pre výdavky v oblasti súdržnosti na obdobie 2021 – 2027; pripomína Komisii výzvu orgánu udeľujúceho absolutórium, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi na zlepšení systému riadenia a kontroly výdavkov Únie s cieľom znížiť vysokú mieru chybovosti pod prah významnosti na úrovni 2 %;

83.berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov uvedenú v jeho preskúmaní spoľahlivosti práce kľúčových aktérov v systéme kontroly politiky súdržnosti; je znepokojený jeho zistením, že počas 6-ročného obdobia riadiace orgány, ktoré sú prvou obrannou líniou na odhaľovanie a prevenciu chýb, nie sú dostatočne účinné pri zmierňovaní vnútorného vysokého rizika chýb v politike súdržnosti; za ešte znepokojujúcejšie považuje zistenie Dvora audítorov, že kontrolné orgány členských štátov, teda druhá obranná línia, nie sú schopné určiť správnu mieru chybovosti pre nimi kontrolované balíky výdavkov a poskytnúť uistenie, keďže Dvor audítorov zistil dodatočné chyby aspoň v 39 % týchto balíkov; poznamenáva, že tieto chyby Dvor audítorov každoročne zistí a nahlasuje už viac ako 6 rokov, a to znamená, že ide o systémový problém;

84.berie na vedomie kategorizáciu chýb, ktoré vo výdavkoch v oblasti súdržnosti zistil Dvor audítorov, podľa ktorej neoprávnené projekty predstavujú 29 %, neoprávnené náklady 26 % a závažné prípady nesúladu v postupoch verejného obstarávania 21 % chýb a výdavky súvisiace s EFRR a KF predstavujú najväčší podiel chýb (80 %); konštatuje, že výdavky v rámci ESF+, YEI a FEAD sú pomerne menej ovplyvnené chybami, keďže spolu predstavujú 16 % chýb, zatiaľ čo spolu predstavujú približne 20 % rozpočtu v rámci tohto okruhu;

85.berie na vedomie štúdiu o poučeniach získaných z vykonávania nástrojov reakcie na krízu, ktorú dal vypracovať Výbor pre kontrolu rozpočtu a z ktorej vyplýva, že čerpanie neviazaných zdrojov v oblasti súdržnosti podporili flexibility zavedené v rámci CRII a CRII+; je znepokojený zistením výskumných pracovníkov, že kvalita zrýchlených projektov pravdepodobne nedosiahla rovnakú úroveň ako investície pred pandémiou; je ďalej znepokojený pripomienkou výskumných pracovníkov, že riziko nekvalitných projektov v plnej miere znáša rozpočet Únie, keďže projekty CRII, CRII+ a REACT-EU sú 100 % financované z prostriedkov EÚ; domnieva sa, že 100 % financovanie z prostriedkov EÚ môže pomôcť pri čerpaní prostriedkov, ale čerpanie samo osebe nie je cieľom;

86.zdôrazňuje, že Výbor pre regionálny rozvoj vo svojich najnovších stanoviskách k absolutóriu vyzval na dodatočnú poradenskú podporu zo strany Komisie pre štátne, miestne a regionálne orgány, aby sa zabránilo situácii administratívneho preťaženia; uznáva úsilie Komisie, ale konštatuje, že, žiaľ, nestačilo na zmiernenie rizika chýb; varuje, že podobné administratívne preťaženie by mohlo nastať ku koncu obdobia oprávnenosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a v posledných rokoch VFR; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné riešiť nedostatočnú administratívnu kapacitu štátnych, miestnych a regionálnych orgánov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby im poskytla jasné usmernenia a zvýšila svoju podporu budovania administratívnych kapacít, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy zamestnancov, výmeny najlepších postupov, partnerských preskúmaní a technickej pomoci s cieľom zabezpečiť účinné riadenie fondov;

87.berie na vedomie verejné diskusie o viacročnom finančnom rámci na obdobie po roku 2027, ktoré môžu naznačovať posun smerom k modelu založenému na výkonnosti, prepojeniu investícií a reforiem a želanie zjednodušiť pravidlá a postupy; vyzýva Komisiu, aby si ako prioritu stanovila finančné reakcie na súčasné hrozby vyplývajúce zo súčasnej geopolitickej situácie; varuje, že akékoľvek rozhodnutie o budúcom návrhu výdavkových programov nesmie byť na úkor dohľadu a kontroly výdavkov Únie, pokiaľ ide o transparentnosť a informácie na úrovni Únie o nedodržiavaní pravidiel a predpisov; domnieva sa, že chyby zistené Dvorom audítorov a spôsob, akým Komisia tieto chyby rieši, sú tiež znakom riadne fungujúceho systému riadenia a kontroly, a konštatuje, že obe inštitúcie vyjadrili svoj záväzok zlepšiť systém a znížiť mieru chybovosti;

88.berie na vedomie, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, pripomienku Dvora audítorov, že administratívne kontroly Komisie s cieľom preskúmať a posúdiť prácu orgánov auditu sú zamerané len na kontrolu konzistentnosti informácií o správnosti, a že sú preto príliš obmedzené na to, aby potvrdili zvyškovú mieru chybovosti, ktorú uvádzajú vnútroštátne orgány vo svojich balíkoch uisťujúcich dokumentov; berie na vedomie odpoveď Komisie, že svoju administratívnu kontrolu dopĺňa auditom na mieste, ktorý sa týka programov a balíkov uisťujúcich dokumentov, čo jej umožňuje stanoviť primeraný a uspokojivý odhad mier chybovosti pre každý program; domnieva sa, že pripomienka Dvora audítorov sa týka rozsahu administratívnych kontrol a skutočnosti, že sú zamerané len na konzistentnosť, a preto sú príliš obmedzené na to, aby Komisii poskytovali dostatočne spoľahlivé informácie;

89.vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcimi nedostatkami, ktoré Dvor audítorov zaznamenal v práci vnútroštátnych kontrolných orgánov a ktoré sú viditeľné v chybách zistených v balíkoch uisťujúcich dokumentov, pričom zvyšková miera chybovosti presahuje prah významnosti v prípade viac ako 60 % hodnoty balíkov uisťujúcich dokumentov, ktoré boli predmetom auditu v roku 2023; so znepokojením zdôrazňuje, že riadiacim orgánom sa stále nedarí účinne predchádzať nezrovnalostiam vo výdavkoch vykázaných príjemcami alebo ich odhaľovať, čo znižuje rozsah, v akom sa Komisia môže spoľahnúť na ich prácu;

90.pripomína, že v rámci zdieľaného riadenia je zodpovednosťou Komisie uistiť sa, že členské štáty zriadia systémy riadenia a kontroly, ktoré účinne fungujú počas vykonávania programov; je znepokojený tým, že Komisia aj Dvor audítorov zistili, že nie všetky systémy riadenia a kontroly členských štátov fungujú účinne, čo má negatívny vplyv na spoľahlivosť mier chybovosti Komisie, keďže sa spoliehajú na tieto vnútroštátne systémy, ktoré nefungujú účinne; spochybňuje možnosť Komisie naďalej sa spoliehať na vnútroštátne systémy;

91.domnieva sa, že na to, aby prístup jednotného auditu fungoval dobre a aby sa dosiahlo zníženie administratívnej záťaže pre prijímateľov a riadiace orgány, má zásadný význam dodržiavanie audítorských štandardov na všetkých úrovniach kontroly a auditu; je preto znepokojený zistením Dvora audítorov v jeho výročnej správe, že orgány zodpovedné za programy a prijímatelia nepredložili základné podporné dokumenty o dodržiavaní podmienok oprávnenosti, ako aj zistením uvedeným v jeho preskúmaní, že nedostatočná dokumentácia o audítorskej práci orgánov auditu obmedzuje spoľahlivosť, ktorú možno pripísať audítorskej práci vnútroštátnych orgánov auditu;

92.pripomína, že podľa článku 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1060/oj). (NSU) na programové obdobie 2021 – 2027 musia členské štáty dodržiavať horizontálne a tematické základné podmienky, ktoré musia zostať splnené a dodržiavané počas celého programového obdobia fondov; pripomína, že ak v čase predloženia žiadosti o platbu Komisii v súvislosti s príslušným špecifickým cieľom nie sú splnené základné podmienky, súvisiace výdavky sa z rozpočtu Únie neuhradia, kým sa Komisia neuistí, že základná podmienka bola splnená; pripomína hlboké poľutovanie orgánu udeľujúceho absolutórium nad rozhodnutím Komisie z 13. decembra 2023 Rozhodnutie Komisie z 13. decembra 2023 o opätovnom posúdení splnenia podmienok podľa článku 4 nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 na podnet Komisie v nadväznosti na vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2022/2506 z 15. decembra 2022 týkajúce sa Maďarska, C(2023)8999., podľa ktorého Maďarsko splnilo horizontálnu základnú podmienku týkajúcu sa nezávislosti súdnictva, ktorá umožnila maďarským orgánom predložiť žiadosti o úhradu až do výšky 10,2 miliardy EUR; so znepokojením konštatuje, že od uvoľnenia týchto finančných prostriedkov maďarská vláda neprijala kroky na obnovenie nezávislosti súdnictva, skôr naopak; opakuje svoje znepokojenie nad tým, že chýbajú primerané kontrolné mechanizmy alebo spoľahlivé postupy verejného obstarávania, ktoré by zaručili správne finančné riadenie a ochranu rozpočtu Únie; domnieva sa, že toto rozhodnutie je politicky v rozpore s predĺžením opatrení prijatých podľa nariadenia (EÚ, Euratom) 2020/2092 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/2092/oj). (ďalej len „nariadenie o podmienenosti“);

93.vyjadruje hlboké znepokojenie nad zisteniami zo správy o právnom štáte za rok 2023, pokiaľ ide o situáciu v oblasti právneho štátu v Maďarsku, najmä o pretrvávajúce a systémové výzvy v oblasti súdnictva a médií; s veľkým znepokojením si všíma rastúci nátlak na nezávislosť súdnictva, vrátane znepokojenia v súvislosti s výberom a povyšovaním sudcov, ako aj nedávne správy o zastrašovaní a zasahovaní do súdnych rozhodnutí, o čom svedčia rezignácie sudcov na protest proti politickému vplyvu; so znepokojením v rovnakom duchu konštatuje, že vedúci maďarského úradu pre integritu, ktorý je kľúčovou inštitúciou zriadenou na základe podmienky Komisie na uvoľnenie finančných prostriedkov Únie podľa nariadenia o podmienenosti právnym štátom, čelí rastúcemu tlaku maďarskej vlády; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila koordinovaný a holistický prístup v rámci všetkých príslušných fondov a legislatívnych nástrojov Únie, pričom zdôrazňuje, že finančné prostriedky Únie sa nesmú prideľovať na činnosti narúšajúce demokraciu alebo posilňujúce autoritárstvo;

94.pripomína, že nariadením o podmienenosti sa stanovuje mechanizmus a opatrenia na ochranu rozpočtu Únie pred porušovaním zásad právneho štátu, keď by iné postupy stanovené v právnych predpisoch Únie neumožnili účinnejšiu ochranu rozpočtu Únie; pripomína, že tento mechanizmus bol v prípade Maďarska aktivovaný 15. decembra 2022 v súvislosti s obavami týkajúcimi sa jeho systému verejného obstarávania, čo viedlo k dočasnému pozastaveniu 55 % rozpočtových záväzkov na tri programy politiky súdržnosti; pripomína, že v tom istom nariadení sa v súlade s článkom 6 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 až 2027 (Ú. v. EÚ L 433I, 22.12.2020, s. 11, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/2093/oj). (ďalej len „nariadenie o VFR“) stanovuje, že pozastavené záväzky z roku 2022 (rok n) nemožno opätovne zahrnúť do rozpočtu po roku 2024 (rok n + 2), a preto 55 % záväzkov od roku 2022, približne 1 miliarda EUR, bolo v decembri 2024 zrušených; konštatuje, že podľa nariadenia o podmienenosti neprebiehajú žiadne iné postupy;

95.konštatuje, že Komisia pridelila na vykonávanie nariadenia o podmienenosti ekvivalent piatich zamestnancov na plný úväzok, a opakuje obavy Európskeho dvora audítorov vyjadrené v jeho osobitnej správe 03/2024, že súčasný počet zamestnancov sa zdá nedostatočný na zabezpečenie prísneho a súdržného uplatňovania daného nariadenia;

96.opätovne zdôrazňuje potrebu považovať celý balík opatrení potrebných na uvoľnenie finančných prostriedkov Únie podľa nariadenia o podmienenosti, nariadenia o spoločných ustanoveniach a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/241/oj). (nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti) za jeden ucelený balík; zdôrazňuje význam ochrany finančných záujmov Únie aj pri vyplácaní predbežného financovania;

97.konštatuje, že niektoré investície, ktoré by boli oprávnené na financovanie v rámci súdržnosti, sú zahrnuté do národných plánov obnovy a odolnosti; pripomína, že všeobecným cieľom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zakotveným v článku 4 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti je podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť Únie a že jeden z jeho šiestich pilierov je osobitne venovaný tomuto účelu; uznáva, že široký rozsah pôsobnosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vedie k obmedzenému prekrývaniu s inými programami financovania Únie, ako zamýšľali spoluzákonodarcovia pri stanovovaní článku 9 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, v ktorom sa ako kľúčové zásady stanovujú doplnkovosť a komplementarita financovania; upozorňuje však na riziká dvojitého financovania vyplývajúce z takýchto situácií;

98.vyjadruje znepokojenie nad zjavnými oneskoreniami vo vykonávaní politiky súdržnosti v členských štátoch a nad nedostatočnou kapacitou vnútroštátnych správnych orgánov zaoberať sa súbežne rôznymi výdavkovými programami (napr. programami súdržnosti a programami Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti), ktoré zahŕňajú doplňujúce sa alebo dokonca podobné ciele; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členským štátom, ktoré majú s týmto ťažkosti, sa poskytne dostatočná technická pomoc s cieľom riešiť existujúce oneskorenia pri vykonávaní programov súdržnosti;

99.uznáva neprimeraný vplyv ruskej útočnej vojny proti Ukrajine na východné regióny Únie hraničiace s Ruskom a Bieloruskom; upozorňuje na náklady, ktoré znášajú tieto regióny a členské štáty v dôsledku ich spoločnej hranice s nepriateľskými susednými krajinami, najmä na ich potrebu čoraz viac nasmerovať verejné financovanie do bezpečnosti, obrany a pripravenosti, pričom čelia dramaticky zníženým zdrojom v dôsledku narušenia hospodárskych činností, cezhraničného obchodu a iných výmen, ako aj programov súdržnosti, najmä programov Interreg; berie na vedomie opatrenia, ktoré prijala Európska komisia na podporu týchto regiónov, najmä prostredníctvom flexibility poskytovanej v rámci politiky súdržnosti; víta skutočnosť, že poskytovanie podpory východným pohraničným regiónom najviac postihnutým ruskou agresiou je zahrnuté v poverovacom liste výkonného podpredsedu pre súdržnosť a reformy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila poskytovanie primeranej podpory východným regiónom Únie hraničiacim s Ruskom a Bieloruskom s cieľom vyrovnať sa s neprimeranými dôsledkami ruskej útočnej vojny, a to v krátkodobom horizonte prostredníctvom návrhu rozpočtu na rok 2026, ako aj v strednodobom horizonte prostredníctvom návrhu Komisie na budúci VFR;

100.zdôrazňuje význam ESF+, ktorého cieľom je dosiahnuť vysokú zamestnanosť, spravodlivú sociálnu ochranu, kvalifikovanú a odolnú pracovnú silu a inkluzívne/súdržné spoločnosti ako kľúčové faktory pri odstraňovaní chudoby; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie Únie, štátne a regionálne orgány pokračovali v jeho finančnej a politickej podpore pri plnení jeho cieľov a zámerov v nadchádzajúcich rokoch; zdôrazňuje význam úzkeho zapojenia regionálnych aktérov, najmä organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov pracujúcich v teréne, do vykonávania činností financovaných z ESF+;

101.víta predsunutie 100 miliónov EUR z rozpočtu programu Erasmus+ na rok 2027 do rozpočtu programu Erasmus+ na rok 2023, čo umožnilo pokračovať v podpore žiakov, študentov, učiteľov a kvalifikovaných zamestnancov utekajúcich z Ukrajiny, a pridelenie dodatočných 20 miliónov EUR programu Erasmus+ v roku 2023 na žiadosť Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že predsunutie musí zostať výnimkou z rýchlej reakcie na nepredvídané akútne krízové situácie; zdôrazňuje, že predsunuté čerpanie prostriedkov z programu Erasmus+ nemôže viesť k škrtom v programe na konci súčasného VFR; zdôrazňuje, že treba vynaložiť maximálne úsilie, aby sa na takéto situácie reagovalo prednostne s dodatočnými finančnými prostriedkami;

102.zdôrazňuje potrebu prísneho dohľadu nad prideľovaním finančných prostriedkov s cieľom zabrániť zneužívaniu v rámci programu Erasmus; žiada Komisiu, aby zhromaždila dôkazy na vyšetrenie všetkých prípadov podvodných alebo podozrivých príjemcov v súlade so svojimi povinnosťami uvedenými v nariadení o rozpočtových pravidlách a dohodách o grantoch v rámci programu Erasmus+; vyzýva na primeranú ochranu programu pred zneužívaním zo strany organizácií, ktorých činnosti nie sú v súlade so základnými hodnotami Únie (ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát, ľudské práva); pripomína, že Komisia je právne zodpovedná zabezpečiť, aby sa príjemcovia programov zaviazali k dodržiavaniu týchto hodnôt a aby sa nedopustili odborného pochybenia;

103.konštatuje, že v roku 2023 bol rozpočet programu EU4Health, hlavného finančného nástroja na podporu iniciatív Únie v oblasti zdravia, 735 miliónov EUR, pričom riadenie zabezpečovalo najmä Generálne riaditeľstvo pre zdravie a bezpečnosť potravín a Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) a vykonával sa prostredníctvom Európskej výkonnej agentúry pre zdravie a digitalizáciu; uznáva pokrok v iniciatívach financovaných v rámci tohto programu, najmä v oblastiach pripravenosti na núdzové zdravotné situácie, plánu na boj proti rakovine, farmaceutickej stratégie pre Európu a vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti zdravia;

104.vyzýva Komisiu, aby:i)prehodnotila prax 100 % financovania Únie v nástrojoch reakcie na krízu, ktoré Únia má, kde by zvýšenie predbežného financovania mohlo zabezpečiť rýchlejšiu dostupnosť finančných prostriedkov, pričom by sa zachovala spoločná zodpovednosť za finančnú kontrolu pri implementácii fondov zachovaním finančnej účasti na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie;ii)zabezpečila výber kvalitných projektov s fondmi politiky súdržnosti tým, že sa uprednostnia dlhodobé investície a riadne sa odôvodní 100 % financovanie Únie, pričom sa obmedzí jeho uplatňovanie;iii)riešila systémový problém neodhaľovania chýb na úrovni členských štátov vo výdavkoch na politiku súdržnosti prostredníctvom akčného plánu zameraného na vykazovanie presnej miery chybovosti v balíkoch uisťujúcich dokumentov a odhaľovanie chýb v prvých líniách obrany sprístupnením väčšieho množstva a/alebo lepším zameraním existujúcich zdrojov a zvýšením schopnosti odhaľovania chýb na úrovni členských štátov a Komisie;iv)vypočítala a oznámila orgánu udeľujúcemu absolutórium náklady na kontrolu všetkých výdavkov, ktoré spravujú vnútroštátne orgány v súvislosti s fondmi politiky súdržnosti a nástrojom obnovy, a porovnala tieto údaje s nákladmi na kontrolu, keď tie isté orgány spravujú len fondy politiky súdržnosti;v)riešila opakujúci sa problém nedostatočnej dokumentácie na úrovni prijímateľa, orgánu zodpovedného za program a orgánu auditu, a to nielen prostredníctvom kontrol, zvyšovania informovanosti a informovania o požiadavkách, ale aj prostredníctvom zvýšenej digitalizácie a podľa možnosti prostredníctvom finančných stimulov na penalizovanie nedodržiavania požiadaviek na správne finančné riadenie;vi)rozšírila rozsah svojich administratívnych kontrol balíkov uisťujúcich dokumentov s cieľom preskúmať okrem konzistentnosti viac kritérií kvality a spoľahlivo odhadnúť zvyškovú mieru chybovosti skúmaného balíka uisťujúcich dokumentov, ako aj riziko pri platbe ako celok;vii)zvýšila svoje monitorovanie horizontálnych a tematických základných podmienok vo všetkých členských štátoch s cieľom identifikovať potenciálne hrozby pre ochranu rozpočtu Únie a zabezpečila väčšiu transparentnosť a účasť zainteresovaných strán na uplatňovaní tohto nástroja;viii)lepšie zosúladila správu o právnom štáte s nariadením o podmienenosti a podrobnejšie informovala o porušeniach zásad právneho štátu, ktoré možno použiť ako podnet na aktiváciu nariadenia o podmienenosti;ix)priebežne monitorovala, ako maďarská vláda vykonáva opatrenia stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Rady (EÚ) 2022/2506 z 15. decembra 2022; posúdila, do akej miery sa situácia zlepšila alebo zhoršila, a to aj v súvislosti s výzvami, ktorým čelí maďarský úrad pre integritu, a prijala všetky potrebné opatrenia v súlade s nariadením o podmienenosti;x)poskytla členským štátom širšiu technickú pomoc s cieľom riešiť oneskorenia pri vykonávaní národných programov s cieľom zvýšiť mieru čerpania;xi)pozorne monitorovala a zmierňovala zvyšujúce sa riziko dvojitého financovania medzi financovaním v rámci programov súdržnosti a v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a bezodkladne riešila všetky takéto prípady;xii)posilnila zjednodušenie vykonávania programov súdržnosti a úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom identifikovať najlepšie postupy týkajúce sa digitalizácie praktík a postupov;xiii)v úzkej spolupráci s Dvorom audítorov prijala všetky potrebné opatrenia na zníženie miery chybovosti;xiv)zabezpečila poskytovanie primeranej podpory východným regiónom Únie hraničiacim s Ruskom a Bieloruskom s cieľom vyrovnať sa s neprimeranými dôsledkami ruskej útočnej vojny proti Ukrajine, a to v krátkodobom, ako aj v strednodobom horizonte;

105.konštatuje, že rozpočet na programy v rámci okruhu 3 VFR „Prírodné zdroje“ predstavoval 59,5 miliardy EUR (31,1 % rozpočtu Únie) rozdelených takto: 65,0 % na priame platby v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), 27,6 % pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), 4,2 % na výdavky súvisiace s trhom v rámci EPZF, 1,9 % na námorné a rybárske oblasti, 0,9 % na životné prostredie a klímu (LIFE) a 0,4 % na ostatné oblasti;

106.berie na vedomie, že Dvor audítorov preskúmal reprezentatívnu vzorku 218 operácií, ktoré zahŕňali celé spektrum výdavkov v rámci tohto okruhu VFR; berie na vedomie, že Dvor audítorov preskúmal aj informácie o správnosti uvedené vo výročných správach o činnosti Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI) a Generálneho riaditeľstva pre oblasť klímy (GR CLIMA), ako aj vybrané systémy v 20 členských štátoch a Spojenom kráľovstve; konštatuje, že Dvor audítorov odhaduje chybovosť v oblasti „Prírodné zdroje“ na 2,2 % (2,2 % v roku 2022) a že väčšina zistených chýb sa týkala operácií v oblasti rozvoja vidieka;

107.upozorňuje však, že je to čiastočne spôsobené zložitosťou environmentálnych systémov v programoch rozvoja vidieka a známym problémom tzv. gold platingu na vnútroštátnej úrovni;

108.v tejto súvislosti berie na vedomie nižšiu mieru plnenia financovania z EPFRV v období 2023 – 2027, než sa očakávalo, pričom miera čerpania bola na konci roka 2023 len 1 % s platbami vo výške 0,7 miliardy EUR, a očakáva, že miera čerpania sa v priebehu nasledujúceho vykazovaného obdobia výrazne zvýši;

109.konštatuje, že Dvor audítorov zistil 16 vyčísliteľných chýb v oblasti rozvoja vidieka, 15 v priamych platbách, tri vo výdavkoch súvisiacich s trhovými opatreniami a tri vo výdavkoch, ktoré nesúvisia s SPP; je uistený posúdením Komisie, že väčšinou ide o administratívne chyby, a opatreniami, ktoré Komisia prijala na predchádzanie chybám v budúcnosti;

110.berie na vedomie kategorizáciu chýb Dvorom audítorov, podľa ktorej neoprávnené žiadosti predstavujú 35 % chýb, a administratívne chyby a nepresné informácie o plochách alebo zvieratách predstavujú 21 % a 20 %; so znepokojením konštatuje, že tak ako v predchádzajúcich rokoch Dvor audítorov vo viacerých prípadoch zistil, že orgány členských štátov a Komisia mali dostatok informácií na to, aby predišli chybám alebo ich odhalili a opravili pred schválením výdavkov, a že ak by orgány členských štátov a Komisia riadne využili všetky informácie, ktoré mali k dispozícii, odhadovaná úroveň chybovosti v tejto kapitole by bola o 1,0 percentuálneho bodu nižšia;

111.konštatuje, že rok 2023 bol prvým rokom nového modelu vykonávania SPP na roky 2023 – 2027, ktorý zahŕňa výkonnostné prvky dohodnuté s členskými štátmi v strategických plánoch ako základ pre platby; konštatuje, že rok 2023 bol miernym začiatkom nového modelu vykonávania, pričom 63,65 milióna EUR bolo vykázaných na základe vytvorených výstupov, a preto podliehajú schváleniu výkonnosti zo strany GR AGRI, a to z 215,52 milióna EUR vykázaných podľa strategických plánov SPP v rámci sektorových intervencií a rozvoja vidieka; konštatuje, že v roku 2024 sa platby v rámci nového modelu vykonávania výrazne zvýšia; berie na vedomie pripomienky Dvora audítorov, pokiaľ ide o spracovanie údajov o výkonnosti na účely výročných správ o výkonnosti, keď členské štáty zavádzajú systémy a postupy, a niekedy manuálne agregujú údaje, s čím súvisia riziká pre spoľahlivosť údajov;

112.pripomína protesty poľnohospodárov v celej Európe na konci roka 2023 a začiatkom roka 2024 a reakciu Komisie zameranú na zjednodušenie, najmä pre malých poľnohospodárov, a zvýšenie diskrečných právomocí členských štátov; zdôrazňuje, že zjednodušenie by malo ísť ruka v ruke so správnym finančným riadením a malo by zohľadňovať záväzky Únie v oblasti klímy; víta cielený prístup Komisie, najmä pokiaľ ide o rozlišovanie medzi veľkosťou poľnohospodárskych podnikov z hľadiska poľnohospodárskej pôdy a počtom poľnohospodárskych podnikov; upozorňuje, že diskrečnú právomoc členských štátov by mal dopĺňať aj dôkladný dohľad zo strany Komisie;

113.pripomína, že Komisia aj členské štáty sú zodpovedné za riešenie podvodov vo výdavkoch SPP; v tejto súvislosti víta prácu, ktorú GR AGRI vykonalo v súvislosti s posudzovaním rizík v oblasti boja proti podvodom a aktualizáciou svojej stratégie boja proti podvodom;

114.berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov č. 07/2024 o systémoch Komisie na vymáhanie výdavkov vykazujúcich nezrovnalosti a odpoveď Komisie; berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov, že vymáhanie týkajúce sa poľnohospodárskych výdavkov bolo relatívne úspešné, čo možno čiastočne pripísať tzv. pravidlu 50 – 50, ktoré motivovalo členské štáty k vymáhaniu finančných prostriedkov; berie na vedomie, že toto pravidlo sa nezachovalo v SPP na roky 2023 – 2027, a varovanie Dvora audítorov, že by to mohlo viesť k zhoršeniu miery vymáhania poľnohospodárskych výdavkov;

115.berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov č. 20/2024 o plánoch spoločnej poľnohospodárskej politiky a odpoveď Komisie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby boli poskytnuté všetky kľúčové prvky na posúdenie výkonnosti; domnieva sa, že plány musia zohľadňovať osobitné situácie v konkrétnych členských štátoch, a preto je určitá úroveň rozdielov dokonca žiaduca, vyjadruje však znepokojenie nad tým, že rozdiely v ambíciách môžu znamenať, že neexistujú rovnaké podmienky pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch; je ďalej sklamaný zistením Dvora audítorov, že hoci sa nový rámec monitorovania zjednodušil, ciele SPP nie sú dostatočne jasné a ukazovatele sa zameriavajú skôr na výstupy než na výsledky a že chýbajú dôležité ukazovatele výsledkov; konštatuje, že Dvor audítorov odporúča Komisii, aby podporovala výmenu najlepších postupov v plánoch a posilnila budúci rámec monitorovania SPP;

116.berie na vedomie osobitnú správu Dvora audítorov č. 19/2024 o ekologickom poľnohospodárstve v EÚ a odpoveď Komisie; je opäť znepokojený zistením Dvora audítorov, že slabý strategický rámec a obmedzenia týkajúce sa údajov bránia meraniu vplyvu tejto politiky; domnieva sa, že zvýšené zameranie na výkonnosť a vymedzenie cieľov a ukazovateľov a súvisiace monitorovanie výsledkov v rámci politík Únie treba podporiť rovnakým zvýšením schopnosti Komisie vymedziť výkonnostné rámce a monitorovať výkonnosť;

117.víta zvýšenú konkurencieschopnosť dosiahnutú prostredníctvom trhových opatrení v sektore vinohradníctva a vinárstva a nabáda Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zopakovanie tohto úspechu v iných odvetviach;

118.pripomína, že demokracia a pluralizmus sú základnými hodnotami Únie zakotvenými v článku 2 Zmluvy o EÚ; ďalej pripomína, že v súlade s článkom 11 Zmluvy o EÚ musia inštitúcie Únie poskytnúť občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie s cieľom zachovať otvorený, transparentný a pravidelný dialóg; zdôrazňuje, že rozdelenie právomocí medzi inštitúciami, ako sa stanovuje v článku 13 Zmluvy o EÚ, sa musí vždy rešpektovať a že inštitúcie Únie uplatňujú vzájomnú úprimnú spoluprácu;

119.uznáva význam programu LIFE; pripomína ustanovenia nariadenia o programe LIFE+ vrátane ustanovení týkajúcich sa grantov na prevádzku, podmienok oprávnenosti, kritérií na vyhodnotenie návrhov, celkových pridelených prostriedkov na roky 2021 – 2027 a rozdelenia finančných prostriedkov v rámci programu;

120.konštatuje, že niektorí členovia Výboru pre kontrolu rozpočtu požiadali o prístup k sérii dohôd o grante v rámci programu LIFE, ako aj k iným programom financovania Únie, a po ich preskúmaní vyjadrili vo februári 2024 obavy týkajúce sa obsahu viacerých programov; konštatuje, že Komisia vrátane Útvaru pre vnútorný audit (IAS) spočiatku nevedela o žiadnom probléme, ale prijala súbor opatrení s cieľom riešiť obavy; pripomína otázky na písomné zodpovedanie a vypočutia s generálnou tajomníčkou Komisie 5. novembra 2024, zodpovednými komisármi za okruh 3 VFR 12. novembra a komisárom zodpovedným za rozpočet a administratívu 9. decembra 2024, na ktorých sa diskutovalo o obavách a odpovedi Komisie;

121.berie na vedomie obavy, ktoré vyjadrili niektorí členovia Výboru pre kontrolu rozpočtu, že niektoré dohody o grante medzi Európskou výkonnou agentúrou pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) a príjemcami, ako sú organizácie občianskej spoločnosti a súkromné spoločnosti, v rámci programu LIFE zahŕňajú pracovné plány obsahujúce podrobné podporné opatrenia voči inštitúciám Únie alebo ich zástupcom, ako aj iné opatrenia zamerané na určité obchodné dohody, o ktorých Únia rokovala, alebo súdne opatrenia, ktoré majú príslušné subjekty presadzovať; uznáva, že by sa to mohlo potenciálne vykladať ako zasahovanie do vnútorného rozhodovania v inštitúciách Únie; poznamenáva, že Komisia vykonala právnu analýzu dohôd o grante, ktorá vyvolala obavy niektorých členov výboru CONT, v rámci ktorej dospela k záveru, že neexistujú dôkazy o tom, že by dotknuté subjekty porušili svoje zmluvné povinnosti alebo povinnosti vyplývajúce z kódexu správania, napriek tomu Komisia požiadala niektorých príjemcov, aby vykonali zmeny v dohodách o grante, ktoré obsahovali konkrétne ustanovenia, ktoré by mohli predstavovať riziko poškodenia reputácie; ďalej poznamenáva, že všetky grantové dohody obsahujú vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti, v ktorom sa uvádza, že „názory prijímateľa v žiadnom prípade nepredstavujú názory EÚ a že orgán poskytujúci grant za ne nemôže niesť zodpovednosť“;

122.zdôrazňuje, že financovanie Únie by nemalo prispievať k oslabovaniu právneho štátu ani hodnôt, na ktorých je Únia založená; pripomína ustanovenia článku 163 nariadenia o rozpočtových pravidlách; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa bez vysledovateľnosti finančných prostriedkov neposkytovali žiadne finančné prostriedky;

123.berie na vedomie opatrenia, ktoré Komisia prijala s cieľom riešiť obvinenia, medzi ktoré patrilo vydanie usmernení pre útvary Komisie k finančným činnostiam súvisiacim s vývojom, vykonávaním, monitorovaním a presadzovaním právnych predpisov a politík Únie a preverovanie ich zmluvných portfólií s cieľom určiť, ktoré dohody neboli v súlade s usmerneniami, ktoré Komisia prijala; berie na vedomie opatrenia, ktoré Komisia doteraz prijala, pričom čaká na výsledky preskúmania dohôd o grante so všetkými príjemcami, o ktoré požiadala správna rada Komisie;

124.berie na vedomie rozhodovaciu štruktúru zahŕňajúcu hodnotiacu komisiu v agentúre CINEA na rozhodovanie o zmluvách medzi Komisiou a príjemcami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rozhodovacia štruktúra agentúry CINEA na rozhodovanie o zadávaní zákaziek sa bude vyznačovať jasnou zodpovednosťou, jednoznačnými povinnosťami a praktickou štruktúrou;

125.konštatuje, že výkonná agentúra vykonáva každoročné postupy riadenia rizík zdola nahor a že tieto postupy riadenia rizík zdola nahor neidentifikovali žiadne kritické riziká; konštatuje, že bez ohľadu na program financovania by sa hodnotiace postupy mali neustále preskúmavať a v prípade potreby prispôsobovať;

126.berie na vedomie správy z médií, že predsedníčka Komisie najala plateného osobitného poradcu na vypracovanie správy o strategickom dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ, ktorý dostával odmenu na úrovni generálneho riaditeľa v Komisii; je znepokojený odmeňovaním všetkých osobitných poradcov a diskrečnou právomocou Komisie pri rozhodovaní o ich odmeňovaní, čo vytvára svojvoľné nerovnosti;

127.vyzýva Komisiu, aby:i)pozorne sledovala pokrok členských štátov, pokiaľ ide o spracúvanie údajov o výkonnosti a agregáciu údajov na účely výročnej správy o výkonnosti, a priebežne informovala orgán udeľujúci absolutórium o problémoch so spoľahlivosťou údajov o výkonnosti, najmä pokiaľ ide o manuálne agregované údaje;ii)informovala orgán udeľujúci absolutórium, prečo Dvor audítorov dospel k záveru, že počas niekoľkých rokov bolo možné predísť niekoľkým chybám, ak by Komisia a členské štáty využili všetky informácie, ktoré mali k dispozícii, a prečo sa Komisii a členským štátom nedarí primerane riešiť tento problém;iii)uplatnila skúsenosti, ktoré získala v súvislosti so znižovaním administratívneho zaťaženia v rámci reakcie na protesty poľnohospodárov, v budúcich politických iniciatívach, a aby pritom náležite zohľadnila riziko zneužitia finančných prostriedkov v prípade zníženia kontrolných opatrení alebo riziko prílišných rozdielov medzi členskými štátmi, keď sa využívajú diskrečné právomoci bez riadneho dohľadu;iv)informovala orgán udeľujúci absolutórium o miere vymáhania poľnohospodárskych výdavkov, najmä ak sa táto miera zhorší v porovnaní s mierou vymáhania v rámci predchádzajúcej SPP, a urýchlene zmiernila príčiny zhoršenia vrátane zváženia zavedenia nových stimulov pre orgány členských štátov na vymáhanie finančných prostriedkov;v)posúdila rozdiely v ambíciách strategických plánov a informovala orgán udeľujúci absolutórium o tom, či existujú rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré ohrozujú rovnaké podmienky pre poľnohospodárov, a posúdila, ako tieto rozdiely rieši;vi)lepšie využila svoju kapacitu na vytvorenie výkonnostných rámcov, na vymedzenie cieľov a ukazovateľov a ocenenie tých, ktorí prispievajú k úspechom, či už ide o členské štáty alebo prijímateľov, za ich prínosy;vii)aktualizovala stratégiu Komisie pre boj proti podvodom s cieľom venovať pozornosť presadzovaniu a zachovaniu jasného oddelenia výkonnej a legislatívnej moci v Únii;viii)mala jasnú a komplexnú stratégiu na úrovni Komisie, ako lepšie chrániť finančné záujmy Únie, a zabezpečila, aby sa finančné prostriedky Únie vynakladali na zamýšľané účely, a dôsledne uplatňovala ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách, a to aj zabezpečením toho, aby dohody o grante mohli byť pozastavené alebo vypovedané, ak príjemcovia porušia právne predpisy Únie;ix)zabezpečila spravodlivé rozdeľovanie finančných prostriedkov Únie organizáciám občianskej spoločnosti s cieľom prispieť k pluralitnej a dynamickej spoločnosti;x)zabezpečila, aby usmernenia Komisie prijaté v roku 2024 uplatňovali všetci povoľujúci úradníci, a v prípade potreby ďalej rozvíjať usmernenia na úplné zosúladenie dohôd o grante s ustanoveniami zmluvy a existujúcimi právnymi predpismi;xi)sprístupnila výsledky preverovania dohôd o grante a iných zmlúv orgánu udeľujúcemu absolutórium s cieľom umožniť posúdenie rozsahu, v akom môže byť Komisia vystavená riziku poškodenia dobrej povesti;xii)primerane riešila otázky, ako sú jav otáčavých dverí, transparentnosť financovania a darov, boj proti praniu špinavých peňazí, obmedzovanie zahraničného zasahovania, nezávislosť od politického a hospodárskeho vplyvu, oznamovanie protispoločenskej činnosti a transparentné štruktúry riadenia, pokiaľ ide o všetky subjekty prijímajúce finančné prostriedky Únie;xiii)preskúmala vzor memoránd o porozumení medzi Komisiou a výkonnými agentúrami s cieľom zabezpečiť jasnejšie rozdelenie zodpovednosti;xiv)poverila audítorské orgány, aby preskúmali zmluvy s príjemcami a označili ich, ak zistia, že zmluvy nie sú v súlade s platnými rozpočtovými pravidlami;xv)poverila Útvar pre vnútorný audit preskúmavaním zmlúv medzi Komisiou a mimovládnymi organizáciami a prijímateľmi grantov, najmä s cieľom vyhľadávať obsah v rámci pracovných balíkov, ktorý nie je v súlade s príslušnými rozpočtovými pravidlami;xvi)vyhodnotila rozhodovaciu štruktúru v oblastiach zadávania zákaziek a dala útvarom Komisie a výkonným agentúram pokyn, aby vykonávali lepšie kontroly obsahu zákaziek vo všetkých fázach, a to aj zabezpečením toho, aby pracovné balíky a kľúčové ukazovatele výkonnosti uvedené žiadateľmi boli v súlade s cieľmi príslušných programov financovania;xvii)prijala presnejšiu kategorizáciu subjektov uvedených v systéme finančnej transparentnosti;xviii)uskutočnila revíziu svojich pravidiel pre osobitných poradcov s cieľom zrušiť svojvoľný výber a odmeňovanie;xix)ďalej posilnila zjednodušenie vykonávania programov súdržnosti a úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom identifikovať najlepšie postupy týkajúce sa digitalizácie praktík a postupov;xx)zlepšila kvalitu dialógu s poľnohospodármi zo všetkých členských štátov;xxi)rýchlejšie reagovala, keď sa Komisii oznámia vážne obavy orgánu udeľujúceho absolutórium;xxii)vykonávala primerané kontroly subjektov uvedených v registri transparentnosti s cieľom zabezpečiť, aby svoje činnosti komplexne zapisovali do registra;xxiii)stanovila jasnejšie hranice zodpovednosti pri zavádzaní kolaboratívnych platforiem;xxiv)dala pokyn správnej rade organizácie, aby útvaru vnútorného auditu predložila konsolidované informácie o zozname kritických rizík a zabezpečila, aby výkonné agentúry riešili potenciálne riziká a zabezpečili transparentný výber nezávislých hodnotiteľov s cieľom zabrániť konfliktu záujmov a zaručiť ich nezávislosť;xxv)dala všetkým generálnym riaditeľstvám a výkonným agentúram pokyn, aby preskúmali rozdelenie finančných prostriedkov určených na audit s cieľom zabezpečiť dostatočné zdroje;xxvi)zabezpečila, aby návrhy viacročných pracovných programov akéhokoľvek nástroja financovania Únie obsahovali jasné usmernenia o činnostiach oprávnených na financovanie, jasnejšie pravidlá preverovania žiadostí a prípustného obsahu, ako aj jasnejšie požiadavky na transparentnosť a vysledovateľnosť využívania finančných prostriedkov Únie, a to aj v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie v rámci registra transparentnosti EÚ;xxvii)zabezpečila, aby všetky dohody o grante spĺňali potrebné požiadavky týkajúce sa transparentnosti, vysledovateľnosti a viditeľnosti finančných prostriedkov;

128.konštatuje, že rozpočet na programy v rámci okruhu 4 VFR „Migrácia a riadenie hraníc“ na rok 2023 predstavoval 2,7 miliardy EUR (1,4 % rozpočtu Únie) rozdelených takto: 1,2 miliardy EUR (46,5 %) pre tri decentralizované agentúry, Európsku agentúru pre pobrežnú stráž (FRONTEX), Agentúru Európskej únie pre azyl (EUAA) a Agentúru Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA); 1 miliarda (38,6 %) pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a 0,4 miliardy (14,9 %) pre Fond pre integrované riadenie hraníc (IBMF);

129.poznamenáva, že značná časť výdavkov v okruhu 4 v roku 2023 sa ešte týkala dokončenia projektov ostávajúcich z VFR na roky 2014 – 2020; konštatuje, že 18 % národných programov AMIF na roky 2014 – 2020 nebolo na konci roka 2023 vykázaných a že poslednú ročnú účtovnú závierku a žiadosť o vyplatenie konečného zostatku pre tieto finančné prostriedky mali členské štáty poskytnúť najneskôr do 31. decembra 2024 v rámci konečného balíka;

130.konštatuje, že Dvor audítorov preskúmal vzorku 23 operácií, ktorá nie je dostatočne veľká na to, aby bola reprezentatívna pre výdavky v rámci okruhov 4 a 5 VFR, a preto nemôže poskytnúť odhad miery chybovosti v týchto okruhoch; konštatuje tiež, že z výsledkov auditu Dvora audítorov vyplýva, že výdavky v okruhoch 4 a 5 VFR sú ovplyvnené problémami súvisiacimi s oprávnenosťou a verejným obstarávaním a že ide o vysokorizikovú oblasť (7 z 23 auditovaných operácií, t. j. 30,4 % bolo ovplyvnených chybami); je znepokojený tým, že Dvor audítorov zistil štyri vyčísliteľné chyby, ktoré mali finančný vplyv na sumy účtované na ťarchu rozpočtu Únie, a že takisto zistil 10 ďalších prípadov nedodržania právnych a finančných ustanovení, ktoré nemali priamy finančný vplyv na rozpočet Únie; vyzýva preto Dvor audítorov, aby poskytol jasný odhad miery chybovosti v okruhu 4; konštatuje, že Komisia dospela k záveru, že riziko pri platbe bolo v prípade výdavkov na migráciu a riadenie hraníc v roku 2023 nižšie ako 1,1 %;

131.konštatuje, že Komisia akceptovala odporúčanie Dvora audítorov z jeho výročnej správy z roku 2023, aby orgánom členských štátov zodpovedným za vykonávanie financovania GR HOME prostredníctvom zdieľaného riadenia poskytla ďalšie usmernenia týkajúce sa platných pravidiel; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia ešte v plnej miere nevykonala predchádzajúce odporúčania Dvora audítorov, ktoré sa mali riešiť do konca roka 2023; berie na vedomie, že GR HOME prehodnocuje svoju ex ante metodiku s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel uplatniteľných na generovanie grantov po roku 2021 a že toto prehodnotenie sa bude zaoberať aj príslušnými odporúčaniami Dvora audítorov a auditov IAS o pripravenosti na ukončenie akcií a programov financovaných z Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) a AMIF na roky 2014 – 2020 prostredníctvom priameho a zdieľaného riadenia;

132.so znepokojením konštatuje, že vo výročnej správe o činnosti GR HOME za rok 2023 boli uvedené dve výhrady k vyhláseniu o vierohodnosti a že jedna výhrada sa týka vykonávania AMIF a ISF na roky 2014 – 2020 vo viacerých členských štátoch a druhá sa týka vykonávania Nástroja na riadenie hraníc a víza (BMVI) na roky 2021 – 2027 v jednom členskom štáte; víta záväzok Komisie prijať nápravné opatrenia v súvislosti so základnými otázkami, ku ktorým boli vznesené výhrady;

133.víta pokrok, ktorý Dvor audítorov zistil vo svojom preskúmaní prípravných prác, ktoré vykonali orgány auditu piatich členských štátov pri riadení prechodu fondov AMIF, BMVI a ISF na nariadenie o spoločných ustanoveniach VFR na roky 2021 – 2027; konštatuje, že tieto orgány auditu informovali Dvor audítorov, že podpora a usmernenia, ktoré im poskytlo GR HOME, boli uspokojivé; so znepokojením konštatuje, že v čase auditu Dvora audítorov štyri z piatich kontrolných orgánov členských štátov nemali dokončené svoje stratégie auditu;

134.berie na vedomie prijatie Nového paktu o migrácii a azyle; víta skutočnosť, že v rámci revízie VFR na roky 2021 – 2027 v polovici trvania sa na migráciu a riadenie hraníc na roky 2024 – 2027 vyčlenili ďalšie 2 miliardy EUR na riešenie rastúcich výziev v oblasti migrácie a riadenia hraníc vyplývajúcich zo súčasného geopolitického kontextu; konštatuje však, že na zabezpečenie úplného vykonávania paktu môžu byť potrebné dodatočné finančné prostriedky; vyzýva na rýchle vykonávanie paktu v členských štátoch;

135.zdôrazňuje, že zabezpečenie vonkajších hraníc Únie je pilierom Nového paktu o migrácii a azyle; so znepokojením konštatuje, že Komisia uviedla, že počet neoprávnených prekročení hraníc v Únii sa v roku 2023 zvýšil na 380 000 v porovnaní s 330 000 v roku 2022; konštatuje, že BMVI môže podporovať členské štáty v prvej línii, aby sa zabezpečilo, že budú mať zdroje na infraštruktúru, zariadenia a inštalácie potrebné na zabezpečenie vonkajších hraníc Únie vrátane posilnenia elektronickej bezpečnosti hraníc a iných nástrojov hraničného dozoru, ako sa stanovuje v prílohe III k nariadeniu o BMVI; berie na vedomie závery Európskej rady z 9. februára 2023, že Únia zintenzívni svoje opatrenia na predchádzanie neregulárnym odchodom a stratám na životoch, na zníženie tlaku na hranice Únie a na prijímacie kapacity, na boj proti prevádzačom a na zvýšenie počtu návratov; zdôrazňuje, že treba lepšie chrániť zraniteľné osoby pred sieťami prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi a riešiť negatívne účinky zneužívania migrantov na hybridné útoky, najmä zo strany proruských síl, ako aj bieloruského režimu;

136.pripomína, že podľa nariadenia (EÚ) 2021/1060 musia členské štáty a Komisia zabezpečovať dodržiavanie základných práv a súlad s Chartou základných práv Európskej únie pri implementácii finančných prostriedkov Únie;

137.berie na vedomie záver Dvora audítorov, že pokiaľ ide o uľahčenie návratov migrantov, výkonnosť AMIF na roky 2014 – 2020 bola nižšia ako očakávania: berie tiež na vedomie skutočnosť, že Dvor audítorov a Komisia sa zhodli na tom, že pokrok v tejto oblasti bol značne ovplyvnený cestovnými obmedzeniami súvisiacimi s ochorením COVID-19; ďalej konštatuje, že v roku 2023 boli opatrenia v oblasti návratu podporené sumou 29,8 milióna EUR z AMIF; domnieva sa, že Komisia musí vyvinúť väčšie úsilie na pomoc členským štátom pri riešení prípadov nelegálneho prekračovania hraníc a pri úspešnom vykonávaní návratov štátnych príslušníkov tretích krajín; očakáva, že v roku 2025 dostane konsolidované informácie o pokroku v tejto oblasti vo forme ex post hodnotenia AMIF na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že Komisia by mala pokračovať v prijímaní opatrení v oblasti migrácie a azylu v rámci vonkajšej činnosti vrátane prístupu „Tím Európa“ a zároveň zvýšiť transparentnosť programovania a implementácie fondov Únie v oblasti vnútorných záležitostí v tretích krajinách a chrániť úlohu Európskeho parlamentu;

138.vyzýva Komisiu, aby:i)dôkladne a včas vykonala odporúčania Dvora audítorov a orgán udeľujúci absolutórium informovala o revidovanej ex ante metodike GR HOME, keď bude dokončená;ii)naďalej podporovala riadiace a kontrolné orgány členských štátov pri včasnej finalizácii ich stratégií auditu pre finančné prostriedky VFR na roky 2021 – 2027, pričom osobitnú pozornosť treba venovať otázkam oprávnenosti a verejného obstarávania, ako aj všetkým ostatným opakujúcim sa zisteniam Dvora audítorov;iii)prijala opatrenia na zlepšenie výkonnosti opatrení financovaných Úniou, pokiaľ ide o účinné návraty a boj proti nelegálnej migrácii, a zároveň zabezpečila plné dodržiavanie právnych predpisov Únie a základných hodnôt Únie;iv)prijala opatrenia na zvýšenie efektívnosti výdavkov Únie na ochranu a riadenie vonkajších hraníc Európskej únie;v)monitorovala a kontrolovala včasné napredovanie administratívnych, operačných a právnych krokov, ktoré členské štáty a agentúry Únie vyžadujú na úplné vykonanie Nového paktu o migrácii a azyle do roku 2026, a aby pri ňom pomáhala;vi)zvýšila transparentnosť programovania a využívania finančných prostriedkov Únie v oblasti vnútorných vecí v tretích krajinách a zároveň chránila úlohu Európskeho parlamentu pri zabezpečovaní demokratickej kontroly výdavkov Únie;vii)priebežne hodnotila pri plnení rozpočtu Únie dodržiavanie Charty základných práv a hodnôt Únie zakotvených v článku 2 Zmluvy o EÚ v súlade s článkom 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách;

139.konštatuje, že rozpočet na programy v rámci okruhu 5 VFR „Bezpečnosť a obrana“ na rok 2023 predstavoval 1,4 miliardy EUR (0,7 % rozpočtu Únie) rozdelených takto: 500 miliónov EUR (38,4 %) na Európsky obranný fond (ďalej aj ako „EOF“), 300 miliónov (19 %) na vojenskú mobilitu, 200 miliónov (17,1 %) na decentralizované agentúry, konkrétne na Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), Europol a Agentúru Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), 200 miliónov (13,1 %) na ISF a 200 miliónov (12,4 %) na jadrovú bezpečnosť, vyraďovanie z prevádzky a iné oblasti;

140.poznamenáva, že v roku 2023 sa značná časť výdavkov v okruhu 5 VFR ešte týkala dokončenia projektov z VFR na roky 2014 – 2020; konštatuje, že 25 % národných programov ISF na roky 2014 – 2020 nebolo na konci roka 2023 vykázaných a že poslednú ročnú účtovnú závierku a žiadosť o vyplatenie konečného zostatku pre tieto finančné prostriedky mali členské štáty poskytnúť najneskôr do 31. decembra 2024 v rámci konečného balíka;

141.so znepokojením konštatuje, že z dôvodov vysvetlených v oddiele o migrácii a riadení hraníc Dvor audítorov nemôže poskytnúť samostatný odhad miery chybovosti v okruhu 5 VFR „Bezpečnosť a obrana“ a že na základe výsledkov svojho auditu považuje výdavky z tohto okruhu za vysokorizikové; vyzýva preto Dvor audítorov, aby aj za tento okruh poskytol odhad miery chybovosti; poznamenáva, že Komisia dospela k záveru, že v roku 2023 bolo riziko pri platbe vo výdavkoch v okruhu Bezpečnosť a obrana na úrovni 0,5 %;

142.konštatuje, že Komisia neakceptovala odporúčanie Dvora audítorov starostlivo skontrolovať a zdokumentovať technické aspekty žiadostí o grant na vojenskú mobilitu v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) počas postupu udeľovania grantov a že Komisia sa domnieva, že jej súčasné postupy už zabezpečujú kontrolu toho, či projekty v oblasti infraštruktúry s dvojakým použitím spĺňajú podmienky oprávnenosti;

143.pripomína veľmi nestabilnú geopolitickú situáciu v susedstve Únie, ktorá od začiatku útočnej vojny Ruska proti Ukrajine vedie k väčším bezpečnostným a obranným výzvam vrátane hybridných hrozieb, a tým aj potrebe väčších investícií do bezpečnosti, obrany a pripravenosti; upozorňuje na skutočnosť, že okruh 5 VFR vyhradený na bezpečnosť a obranu, je najmenší zo všetkých okruhov VFR, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný rozpočet Únie na zaistenie bezpečnosti a obrany jej občanov nezodpovedá výzvam, ktoré sa majú riešiť v krátkodobom ani dlhodobom horizonte; konštatuje, že v roku 2023 pochádzali finančné prostriedky Únie na podporu obranného priemyslu výlučne z EOF; pripomína úlohu, ktorú zohráva EOF pri podporovaní európskeho technologického odborného poradenstva v súvislosti so vznikajúcimi a prelomovými technológiami; víta skutočnosť, že podané návrhy v rámci výziev EOF na rok 2023 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili o 72 %, čo svedčí o silnom a neustále rastúcom záujme subjektov európskeho obranného priemyslu a výskumných organizácií o EOF a vysokom dopyte po financovaní v tomto odvetví; konštatuje, že v rámci výziev na rok 2023 Únia vyčlenila 1,15 miliardy EUR na 61 projektov v oblasti obranného výskumu a vývoja, ktoré realizovalo 581 právnických osôb z 26 členských štátov a Nórska; konštatuje, že na každom projekte sa zúčastnilo v priemere 17 subjektov z ôsmich rôznych členských štátov a Nórska; zdôrazňuje význam rovnakých podmienok pri podporovaní cezhraničnej spolupráce v oblasti obranného výskumu a vývoja;

144.víta opatrenia Komisie na posilnenie podpory MSP v sektore obrany, oceňuje najmä, že program EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS), ktorý poskytuje širokú škálu nástrojov prispôsobených na podporu MSP v obrannom ekosystéme, sa stal plne funkčným v roku 2023, pričom z rozpočtu EOF sa naň vyčlenilo 224 miliónov EUR; okrem toho oceňuje úlohu bonusu pre MSP v rámci EOF pri uľahčovaní prístupu menších subjektov a inovátorov k dodávateľským reťazcom v oblasti obrany; konštatuje, že v rámci výziev EOF na rok 2023 tvorili MSP až 42 % subjektov vybraných na financovanie, čo je viac v porovnaní s rokom 2022 (38,2 %), a že 18 % celkových finančných prostriedkov dostupných prostredníctvom výziev EOF sa pridelilo MSP;

145.pripomína, že prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany (PADR) bola predchodcom Európskeho obranného fondu s rozpočtom 90 miliónov EUR, z ktorého sa financovalo 18 výskumných projektov vybraných na základe výziev na predkladanie návrhov v rokoch 2017 až 2019; ďalej pripomína, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe č. 10/2023 s názvom „Prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany“ skonštatoval, že Únii stále chýba dlhodobá stratégia pre projekty v rámci EOF, najmä pokiaľ ide o dosah, ďalší výskum, vývoj, výrobu a obstarávanie; víta skutočnosť, že Komisia akceptovala všetky odporúčania Dvora audítorov a potvrdila, že ich vykonávanie prebieha; v tejto súvislosti víta, že Komisia prijala stratégiu pre európsky obranný priemysel a legislatívny návrh, ktorým sa stanovuje Európsky program pre obranný priemysel, a víta jej záväzok posilniť EOF; je však znepokojený tým, že vzhľadom na geopolitickú realitu, ktorej Únia čelí, sa úplné vykonanie odporúčaní Dvora audítorov očakáva až v roku 2026;

146.pripomína pripomienky Dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe č. 10/2023 týkajúce sa obmedzenej dostupnosti ľudských zdrojov v Komisii a následného rizika pre EOF; konštatuje, že rastúci počet návrhov na hodnotenie a projektov na riadenie vytvára značný tlak na ľudské zdroje; ďalej berie na vedomie veľký podiel vyslaných národných expertov (17 %) medzi zamestnancami GR DEFIS v roku 2023 a zámer GR DEFIS zvýšiť počet zamestnancov výberom úradníkov zo špecializovaných výberových konaní EPSO v oblasti vesmíru a obrany, pričom boli rezervné zoznamy dokončené v novembri 2023;

147.konštatuje, že prebieha vykonávanie akčného plánu v oblasti vojenskej mobility 2.0, pričom na projekty dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) sa v rokoch 2021 – 2027 vyčlenilo 1,74 miliardy EUR; konštatuje, že Únia doteraz spolufinancovala 95 projektov vojenskej mobility v 21 členských štátoch a že 94 z týchto projektov stále prebieha a očakáva sa, že väčšina z nich sa dokončí v rokoch 2026 až 2027; konštatuje so znepokojením, že po troch výzvach na predloženie návrhov zorganizovaných v rokoch 2021, 2022 a 2023 sa celé finančné krytie na vojenskú mobilitu v rámci NPE na súčasné programové obdobie tým už úplne vyčerpalo; domnieva sa, že hoci rýchle sprístupnenie rozpočtu predsunutím súm z rokov 2022 a 2023 reagovalo na potrebu zohľadniť vývoj bezpečnostnej situácie v Európe v nadväznosti na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine, zároveň to spôsobilo, že financovanie Únie je nestabilné a nepredvídateľné, pretože na viac ako štyri roky sa prerušil prísun finančných prostriedkov Únie, ktoré boli potrebné na výzvy v oblasti vojenskej mobility na financovanie projektov infraštruktúry s dvojakým použitím, a to až do konca VFR na obdobie po roku 2027; pripomína závery Dvora audítorov v jeho osobitnej správe č. 04/2025, že akčný plán nebol postavený na dostatočne pevných základoch a že napredovanie pri plnení jeho cieľa, a to zabezpečiť rýchle a bezproblémové presuny personálu, materiálu a majetku v krátkom čase a vo veľkom rozsahu, je v dôsledku nedostatkov koncepcie a pretrvávajúcich prekážok pri vykonávaní premenlivé; berie na vedomie názor Komisie, že sú potrebné ďalšie opatrenia na posilnenie koridorov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím, a to aj v regulačných otázkach, ako sú postupy udeľovania povolení na cezhraničný pohyb; berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov, že Komisia nevykonala spoľahlivé posúdenie celkového financovania potrebného na dosiahnutie jeho cieľov a zámerov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2023 sa na vojenskú mobilitu vynaložilo len 300 miliónov EUR, a je znepokojený tým, že vo výzvach na predkladanie návrhov v rámci balíka na vojenskú mobilitu sa zaznamenala až štvornásobne vyššia miera žiadostí, čo dokazuje zvýšený záujem členských štátov a prijímateľov projektov;

148.vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozhodnutím Komisie pristúpiť k prijatiu iniciatívy Rearm EU bez predchádzajúcej konzultácie s Európskym parlamentom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto rozhodnutie obchádza zásadu inštitucionálnej rovnováhy a oslabuje úlohu Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu pri formovaní strategických a rozpočtových priorít; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa zdržala zavádzania zásadných politických nástrojov, ktoré majú vplyv na finančnú a strategickú štruktúru Únie, bez toho, aby zabezpečila plné rešpektovanie výsad Európskeho parlamentu;

149.konštatuje, že Európsky parlament vyzval Úniu a jej členské štáty, aby zaviedli právny rámec umožňujúci klasifikovať Rusko ako štát podporujúci terorizmus;

150.vyzýva Komisiu, aby:i)čo najskôr vypracovala dlhodobejšiu stratégiu pre Európsky obranný fond, vychádzajúc zo skúseností s prípravnou akciou pre výskum v oblasti obrany (PADR) a s odporúčaniami Dvora audítorov;ii)zabezpečila poskytnutie primeraných zdrojov na posilnenie obrannej spolupráce Únie v krátkodobom horizonte prostredníctvom návrhu rozpočtu na rok 2026 a včasného náboru odborných zamestnancov a v strednodobom horizonte prostredníctvom návrhu Komisie na budúci VFR;iii)ďalej posilnila vojenskú mobilitu v Únii výrazným zvýšením dostupných finančných prostriedkov na zlepšenie koridorov dopravnej infraštruktúry s dvojakým použitím a prijatím opatrení na odstránenie administratívnych, procesných a regulačných prekážok cezhraničných vojenských presunov, pričom sa uprednostní financovanie projektov zo strany Únie, ktoré najviac zodpovedajú súčasným európskym hrozbám; zohľadnila zistenia a odporúčaniaí Dvora audítorov v osobitnej správe 04/2025;iv)prijala opatrenia na zabezpečenie náležitej starostlivosti v súvislosti s projektovými kritériami pre projekty infraštruktúry vojenskej mobility s dvojakým použitím v súlade s odporúčaním Dvora audítorov;

151.konštatuje, že rozpočet na programy v rámci okruhu 6 VFR „Susedstvo a svet“ predstavoval 15,2 miliardy EUR (7,4 % rozpočtu Únie) rozdelených takto: 63,4 % pre Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI – Globálna Európa), 16,4 % na Humanitárnu pomoc (HUMA), 16 % na predvstupovú pomoc (IPA III) a 4,2 % na iné akcie a programy; konštatuje, že platby v okruhu „Susedstvo a svet“ dosiahli v roku 2023 celkovo 15,2 miliardy EUR, čo predstavuje približne 8 % celkových výdavkov Únie bez Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

152.konštatuje, že Dvor audítorov preskúmal vzorku 72 operácií, ktorá nie je dostatočne reprezentatívna pre výdavky v rámci tohto okruhu VFR, a preto nemôže poskytnúť odhad miery chybovosti; keďže z výsledkov auditu Dvora audítorov vyplýva, že ide o vysokorizikovú oblasť (37 zo 72 kontrolovaných operácií, t. j. 51,4 % bolo ovplyvnených chybami), vyzýva ho, aby poskytol presný odhad miery chybovosti za túto kapitolu; konštatuje, že Dvor audítorov zistil 31 chýb, ktoré mali finančný vplyv na rozpočet Únie a ktoré sa týkali neoprávnených príjemcov, neoprávnených nákladov, výdavkov, ktoré nevznikli, a porušení pravidiel verejného obstarávania, čo sú oblasti, ktoré by mohli poukazovať na riziká nespoľahlivého fungovania kontrolných mechanizmov;

153.dodáva, že Dvor audítorov zistil 19 prípadov nedodržania právnych a finančných ustanovení, z ktorých žiadny nemal priamy finančný vplyv na rozpočet Únie a ktoré zahŕňali otázky, ako sú nejednoznačné rozdelenie nákladov, nedodržanie pravidiel viditeľnosti a nedostatočná dokumentácia;

154.vyjadruje znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov zistil značný nesúlad s pravidlami viditeľnosti v projekte financovanom EÚ pod nepriamym riadením GR NEAR, ktorý sa týkal dohody o príspevku v hodnote 21,2 milióna EUR podpísanej s medzinárodnou organizáciou v projekte, ktorého cieľom bolo podporiť krajiny Východného partnerstva v boji proti ochoreniu COVID-19; konštatuje však, že podľa zistenia Dvora audítorov väčšina kontrolovaných potvrdení o prijatí daru neobsahovala žiadnu zmienku o tom, že darované zdravotnícke vybavenie bolo financované z prostriedkov Únie. pripomína, že príjemcovia finančných prostriedkov Únie sú povinní jasne zverejniť skutočnosť, že opatrenie, ktoré realizovali, Únia financuje alebo spolufinancuje; berie na vedomie odpovede Komisie, že s Organizáciou Spojených národov diskutuje o nových usmerneniach o komunikácii a zviditeľňovaní s cieľom znížiť riziko chýb pri dodržiavaní pravidiel viditeľnosti;

155.vyjadruje znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov vo svojom IT audite zložky informačného systému OPSYS na riadenie prístupu a práv používateľov zistil tieto tri nedostatky: i) že Generálne riaditeľstvo pre medzinárodné partnerstvá (GR INTPA) neformalizovalo postup udeľovania a odoberania prístupových práv správcom systému a štandardným používateľom; ii) že v štyroch prípadoch mali štandardní používatelia viac prístupových práv, než potrebovali pre svoje pracovné miesta, čo nie je v súlade s normami Komisie v oblasti IT; a že iii) GR INTPA nespravovalo všetky správcovské účty patriace zamestnancom iných generálnych riaditeľstiev. vyjadruje znepokojenie nad tým, že tieto nedostatky zvyšujú riziko neoprávneného prístupu do systému, ako aj nedodržiavania pravidiel a postupov na vykonávanie projektov vonkajšej činnosti, a takisto oslabujú integritu systémových procesov a údajov;

156.konštatuje, že Komisia zintenzívnila komunikáciu s medzinárodnými organizáciami s cieľom zvýšiť informovanosť o potrebe zabezpečiť, aby audítori Dvora audítorov získali plný prístup k dokumentom pri audite projektov financovaných Úniou, a že Komisia podporila iniciatívy s cieľom nájsť trvalé riešenia problémov prístupu k dokumentom a ich uchovávania; berie však na vedomie uznanie Komisie, že napriek úsiliu pretrvávajú určité obmedzenia týkajúce sa prístupu k dokumentom z dôvodu platných právnych rámcov implementujúcich partnerov a neočakáva sa, že sa v blízkej budúcnosti zmenia;

157.naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila prístup k financovaniu z nástroja predvstupovej pomoci (IPA) III založený na podmienenosti právnym štátom, aby tento nástroj slúžil svojmu účelu, a to účinne pripraviť pristupujúce krajiny na splnenie podmienok na to, aby sa stali členskými štátmi Únie; opätovne zdôrazňuje svoje výzvy Komisii, aby vykonala odporúčania uvedené v osobitnej správe Dvora audítorov 01/2022 s cieľom zabezpečiť účinný vplyv finančnej pomoci Únie na podporu právneho štátu na západnom Balkáne, najmä vypracovaním usmernení o uplatňovaní ustanovení o modulácii a podmienenosti v rámci IPA III;

158.zdôrazňuje, že pomoc Únie by za žiadnych okolností – priamo ani nepriamo – nemala slúžiť na financovanie terorizmu, a preto by nemala podporovať žiadny subjekt napojený na Hamás alebo inú teroristickú alebo extrémistickú organizáciu; konštatuje, že je preto legitímne a potrebné, aby bolo možné jednoznačne poznať a identifikovať všetkých konečných prijímateľov európskej pomoci v tretích krajinách; zdôrazňuje, že je potrebná prísna kontrola prideľovania a používania pomoci, aby nedochádzalo k zneužívaniu pomoci;

159.konštatuje s poľutovaním, že Európska komisia financovala Islamskú univerzitu vedy a techniky v Gaziantepe, ktorá má preukázateľne väzby na teroristickú organizáciu Hamás; vyzýva Komisiu, aby prerušila všetky väzby s touto univerzitou a s inými univerzitami s väzbami na teroristické organizácie;

160.naliehavo vyzýva Komisiu, aby si v súvislosti s poskytovaním zvýšenej podpory a humanitárnej pomoci palestínskemu obyvateľstvu plne využívala aj dôveryhodných partnerov, ako sú WHO, WFP, UNICEF alebo rôzne organizácie Červeného polmesiaca; pripomína, že je dôležité, aby Komisia zaručila nezávislé kontroly UNRWA externými odborníkmi, Dvorom audítorov a skúsenými medzinárodnými partnermi;

161.konštatuje, že Komisia v posledných mesiacoch spolupracovala s UNRWA na posilnení procesov neutrality a kontrolných systémov v agentúre v súlade so zisteniami vyšetrovania Úradu OSN pre služby vnútorného dohľadu v súvislosti s údajným zapojením 19 jeho zamestnancov do útoku zo 7. októbra 2023 a na monitorovaní uplatňovania akčného plánu, ktorý predložila UNRWA a ktorý sa týka vykonávania odporúčaní nezávislej hodnotiacej skupiny pod vedením bývalej francúzskej ministerky zahraničných vecí pani Colonnovej s cieľom posilniť kontrolu a dohľad; konštatuje, že Komisia prehodnotila rozhodnutie Únie o financovaní UNRWA na rok 2024 a že prostredníctvom výmeny listov medzi komisárom Várhelyim a generálnym komisárom UNRWA Lazzarinim v apríli 2024 Únia dosiahla dohodu o podmienenej pomoci Únie pre UNRWA, ktorá je spojená s viacerými míľnikmi v súvislosti s tromi pracovnými tokmi vrátane preverovania zamestnancov UNRWA, auditu Únie, ako aj posilnenia úradu pre vnútorné vyšetrovanie a etiku; konštatuje, že pomoc Únie bola obnovená;

162.pripomína, že je potrebné, aby Palestínska samospráva do začiatku nového školského roka odstránila všetky vzdelávacie materiály a obsah, ktoré nie sú v súlade s normami UNESCO, a to najmä tie, ktoré obsahujú antisemitizmus, ako sa vymedzuje v klasifikácii Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu, ktorú schválila Únia, podnecovanie k násiliu, nenávistné prejavy a glorifikáciu terorizmu; pripomína ustanovenia predchádzajúcich uznesení o absolutóriu; zdôrazňuje, že finančná podpora Únie pre Palestínsku samosprávu v oblasti vzdelávania by sa mala poskytovať pod podmienkou, že obsah učebníc bude v súlade s normami UNESCO, že sa vypustia všetky antisemitské odkazy a odstránia sa príklady podnecovania nenávisti a násilia, ako sa opakovane požadovalo v uzneseniach pripojených k rozhodnutiam o absolutóriu; pripomína zistenia uvedené v správe Inštitútu Georga Eckerta financovanej Úniou, ktorá odhalila komplexný obraz učebníc; konštatuje, že Únia nefinancuje palestínske učebnice a že za ne nie je zodpovedná ani UNRWA, ktorá však skúma všetky vydané učebnice s cieľom riešiť akýkoľvek problematický obsah; berie na vedomie, že Komisia vykoná dôkladnú kontrolu, aby zabezpečila, že žiadne finančné prostriedky Únie nebudú priamo ani nepriamo pridelené na vypracúvanie takýchto vzdelávacích materiálov, ich používanie pri výučbe palestínskych detí alebo ich sprístupnenie palestínskym deťom, a to vrátane materiálov poskytovaných organizáciami OSN;

163.berie na vedomie, že GR NEAR vo svojej výročnej správe o činnosti za rok 2023 uznalo, že projekty v Kyjeve sa pravidelne kontrolujú, ale že bezpečnostné opatrenia obmedzujú monitorovanie na mieste a návštevy projektov v iných ukrajinských regiónoch; konštatuje tiež, že obmedzenia primeraného monitorovania projektov na Ukrajine vedú k opätovnej výhrade vo výročnej správe o činnosti GR NEAR za rok 2023 a že sa vykonávajú nápravné opatrenia, ako je monitorovanie pokroku pri vykonávaní projektov prostredníctvom administratívnych kontrol, riešení na diaľku a využívania poskytovateľa služieb;

164.víta skutočnosť, že úrad OLAF poskytuje orgánom cielenú pomoc v boji proti podvodom a podporuje pristúpenie Ukrajiny k programu Únie pre boj proti podvodom; konštatuje, že v rámcovej dohode o Nástroji pre Ukrajinu, ktorá nadobudla platnosť v júni 2024, sa stanovujú právne záväzné opatrenia pre riadenie, kontrolu, dohľad, monitorovanie, hodnotenie, podávanie správ a audit finančných prostriedkov v rámci nástroja, ako aj opatrenia na predchádzanie nezrovnalostiam, podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, ich vyšetrovanie a nápravu a ustanovenia o úlohách úradu OLAF a Európskej prokuratúry; okrem toho víta skutočnosť, že podľa článku 36 nariadenia o Nástroji pre Ukrajinu Komisia v júni 2024 zriadila radu audítorov s poslaním pomáhať Komisii pri posudzovaní účinnosti systémov riadenia a kontroly Ukrajiny, pokiaľ ide o finančné prostriedky poskytované v rámci nástroja, a v boji proti nesprávnemu riadeniu finančných prostriedkov Únie v rámci Nástroja pre Ukrajinu; vyzýva Komisiu, aby Európsky parlament pravidelne informovala o aktivitách a zisteniach Rady audítorov s cieľom zabezpečiť riadny parlamentný dohľad;

165.so znepokojením berie na vedomie nedávne informácie o zisteniach uvedených v návrhu audítorskej správy, ktorú zaplatila Komisia, o sekretariáte Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov (OAKT), ktoré poukazujú na podozrenia z podvodu, nezaplatených miezd a ďalšie záväzky; konštatuje, že podľa uvedenej správy Komisia v roku 2023 poskytla sekretariátu 3,7 milióna EUR a od marca 2024 sa snaží získať späť 3,6 milióna EUR; žiada Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť a zodpovednosť, poskytla prístup k tejto audítorskej správe a informovala členov Európskeho parlamentu o konkrétnych podniknutých krokoch;

166.vyzýva Komisiu, aby v súlade s odporúčaniami Dvora audítorov uvedenými v jeho stanovisku č. 03/2024 do nového legislatívneho návrhu VFR začlenila odporúčania záruky pre vonkajšiu činnosť dopĺňajúce hodnotenie Komisie vrátane väčšieho využívania kombinovaného financovania (grantov) v najmenej rozvinutých krajinách, nestabilných krajinách alebo krajinách postihnutých konfliktom a aktívnej koordinácie so zainteresovanými stranami, ako je občianska spoločnosť;

167.vyjadruje znepokojenie nad pridelením fondu EFSD+ v rámci nového flexibilného finančného krytia na „podporu investícií“ v prospech prijímajúcich krajín, kde sa ľahšie realizuje stratégia Global Gateway, a to na úkor uprednostnenia najmenej rozvinutých krajín, nestabilných krajín a krajín postihnutých konfliktom; požaduje správy o objeme súm z EFSD+ pridelených a zmluvne dohodnutých v týchto krajinách a o transparentnosti toho, ako sa dodržiava kvóta na prideľovanie finančných prostriedkov najmenej rozvinutým krajinám v rámci ich viacročných orientačných programov, čo sa týka prostriedkov pridelených v rámci regionálnych viacročných orientačných programov;

168.hoci uznáva stratégiu Global Gateway ako spoločnú reakciu Únie na globálne výzvy, opakuje, že opatrenia spájajúce verejné a súkromné investície sa musia vždy riadiť právnym rámcom stanoveným v nariadení o NDICI, Agende 2030 a potrebami partnerských krajín, ako sa komunikuje prostredníctvom čestného dialógu založenom na rovnocennosti; vyjadruje znepokojenie nad nezrovnalosťami v súvislosti s programami Global Gateway; vyzýva preto na zlepšenie transparentnosti, demokratickej zodpovednosti, spoľahlivých mechanizmov monitorovania a hodnotenia v rámci iniciatív Global Gateway a Tím Európa; požaduje centralizovanú, verejne prístupnú, pravidelne aktualizovanú platformu, s podrobnými informáciami o projektoch Global Gateway vrátane ich cieľov, zdrojov financovania, implementujúcich partnerov a očakávaných výsledkov;

169.konštatuje, že na účely auditu správnosti operácií Dvor audítorov preskúmal vzorku 140 operácií, ktorá reprezentovala celý rad výdavkov v rámci ERF; okrem toho konštatuje, že ju tvorilo 31 operácií týkajúcich sa núdzového trustového fondu Európskej únie pre Afriku, 87 operácií schválených 14 delegáciami EÚ Angola, Benin, Pobrežie Slonoviny, Fidži, Ghana, Guinea-Bissau, Keňa, Madagaskar, Malawi, Maurícius, Mozambik, Gambia, Togo a Uganda. a 19 platieb schválených ústredím Komisie;

170.so znepokojením konštatuje, že 62 zo 140 preskúmaných operácií obsahovalo chyby (44,3 %) v porovnaní s 57 (40,7 %) operáciami v roku 2022 pri rovnakom počte operácií; okrem toho zdôrazňuje, že Dvor audítorov vyčíslil 52 chýb (48 v roku 2022), na základe čoho odhadol úroveň chybovosti na rozpočtový rok 2023 na 8,9 % (7,1 % v roku 2022);

171.so znepokojením zdôrazňuje, že tri najbežnejšie typy chýb v rozpočtovom roku 2023 sa týkali výdavkov, ktoré nevznikli, na úrovni 45 % (51 % v roku 2022), absencie základných podporných dokumentov na úrovni 31 % (7 % v roku 2022) a neoprávnených výdavkov na úrovni 23 % (24 % v roku 2022);

172.berie na vedomie odpoveď Komisie na otázky na písomné zodpovedanie adresované komisárom Jutte Urpilainenovej a Olivérovi Várhelyimu, že v roku 2023 bolo približne 45 % celkových chýb spôsobených postupom nadmerného zúčtovania, pri ktorom sa výdavky, ktoré nevznikli, zahrnú do účtovníctva ako vzniknuté výdavky, a že takéto chyby sú preto dočasné, keďže po konečnom zúčtovaní prestanú existovať; berie tiež na vedomie, že s cieľom znížiť tieto dočasné chyby Komisia požiadala svojich partnerov, aby preskúmali svoje vzory na podávanie správ s cieľom umožniť jednoduchšiu identifikáciu vzniknutých výdavkov, a že GR INTPA zriadilo osobitnú pracovnú skupinu na kontrolu súladu príslušných organizácií prostredníctvom rámca riadenia rizík; konštatuje tiež, že GR INTPA v súčasnosti reviduje svoju stratégiu kontroly, ktorej cieľom je tiež určiť, ako možno posilniť ex ante kontroly, a zlepšiť podávanie správ o organizáciách hodnotených v rámci pilierov Komisii; vyzýva Komisiu, aby orgán udeľujúci absolutórium informovala o vykonávaní týchto opatrení;

173.konštatuje, že očakávané výsledky prebiehajúceho preskúmania stratégie kontroly GR INTPA zahŕňajú posilnenie usmernení o finančnom vykazovaní a o posilnených ex ante kontrolách na predchádzanie chybám vrátane nadmerného zúčtovania; vyzýva Komisiu, aby orgánu udeľujúcemu absolutórium podala správu o nápravných opatreniach prijatých po dokončení tohto hodnotenia;

174.je znepokojený tým, že podobne ako v predchádzajúcich rokoch niektoré medzinárodné organizácie poskytli len obmedzený prístup k dokumentom (napr. vo formáte určenom len na čítanie), čo bránilo plánovaniu, vykonávaniu a kontrole kvality auditu Európskeho dvora audítorov a viedlo k oneskoreniam; poznamenáva, že o otázkach auditu a kontroly sa diskutovalo so subjektmi OSN pri viacerých príležitostiach, a to aj v kontexte spoločných zasadnutí technických referenčných skupín a príslušnej pracovnej skupiny EÚ – OSN pre finančnú a administratívnu rámcovú dohodu (FAFA); berie tiež na vedomie, že Komisia spolupracuje s príslušnými medzinárodnými organizáciami a zintenzívnila komunikáciu s nimi o prístupe Dvora audítorov k dokumentom; vyzýva Komisiu, tak ako v predchádzajúcich rokoch, aby toto úsilie zintenzívnila;

175.zdôrazňuje, že podľa posúdenia Dvora audítorov štúdia o zvyškovej chybovosti nepredstavuje zákazku na uisťovacie služby ani audit a vychádza z metodiky a príručky o zvyškovej chybovosti, ktorú poskytlo GR INTPA; konštatuje, že GR INTPA objasňuje, že štúdia o zvyškovej chybovosti má byť kľúčovým ukazovateľom odhadovaného finančného vplyvu zvyškovej chybovosti, t. j. meria riadne fungovanie systému vnútornej kontroly a tým preukazuje nápravnú kapacitu Komisie; zdôrazňuje, že podobne ako v predchádzajúcich rokoch Dvor audítorov zistil v štúdii obmedzenia; okrem toho berie rovnako ako v predchádzajúcich rokoch na vedomie názor Dvora audítorov, že metodika zvyškovej chybovosti umožňuje dodávateľovi spoliehať sa výlučne na výsledky kontrol GR INTPA a že spoľahnutie sa na prácu iných audítorov je v rozpore s účelom štúdie o zvyškovej chybovosti; zdôrazňuje zistenie Dvora audítorov, že v prípadoch, keď sa tieto predchádzajúce kontroly uskutočnili na základe finančnej a administratívnej rámcovej dohody (FAFA) medzi Európskou komisiou a Organizáciou Spojených národov, dodávateľ nie je vždy schopný vykonať dodatočné testovanie vecnej správnosti, keďže dohoda FAFA obmedzuje overovacie práva Komisie; zdôrazňuje odpoveď Komisie, ktorá uznala obmedzenia týkajúce sa kontrol stanovených v dohode FAFA; naliehavo vyzýva Komisiu, aby hľadala uskutočniteľné riešenia tohto problému;

176.pripomína, že v rámci ERF boli vytvorené dva Núdzové trustové fondy Európskej únie pre Afriku; pripomína, že Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku zmobilizoval viac ako 5 miliárd EUR, pričom 88 % príspevkov (4,4 mld. EUR) pochádza z ERF a z rozpočtu Únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek niekoľkým žiadostiam Európskeho parlamentu proces riadenia a prideľovania týchto finančných prostriedkov stále nie je transparentný; je znepokojený zisteniami Dvora audítorov uvedenými v jeho osobitnej správe č. 17/2024 Trustový fond Európskej únie pre Afriku: Napriek novým prístupom je podpora i naďalej nedostatočne zameraná; konštatuje, že napriek inovatívnemu prístupu k identifikácii rizík v oblasti ľudských práv v zložitom prostredí sa tieto riziká neriešili komplexne a že Dvor audítorov zistil, že posúdenie potenciálnych rizík pre ľudské práva nebolo komplexné; pripomína, že Komisia nie je podľa Dvora audítorov schopná určiť najúčinnejšie a najefektívnejšie prístupy na zníženie nelegálnej migrácie a núteného vysídľovania v Afrike a informovať o nich; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v novom monitorovacom systéme sa zhromažďujú informácie zo všetkých projektov EUTF, ale vyskytujú sa v ňom problémy s presnosťou údajov; konštatuje, že trustový fond Únie pre Afriku sa má v roku 2025 postupne ukončiť;

177.žiada Komisiu, aby konala podľa odporúčaní Dvora audítorov;i)pokiaľ ide o aplikačný systém OPSYS, formalizovala a zlepšila postup udeľovania a odoberania prístupových práv správcom systému a štandardným používateľom, zvýšila kvalitu nového softvéru a pridelila zdroje potrebné na zlepšenie jeho vyspelosti a spoľahlivosti;ii)posilnila usmernenia a kontroly s cieľom zabezpečiť, aby organizácie, ktoré vykonávajú zmluvy v rámci nepriameho riadenia vrátane medzinárodných organizácií, medzinárodných finančných inštitúcií a štátnych agentúr, dodržiavali pravidlá viditeľnosti;iii)pokračovala v intenzívnej komunikácii s medzinárodnými organizáciami s cieľom poskytnúť Dvoru audítorov úplný, neobmedzený a včasný prístup k dokumentom potrebným na plnenie jeho úlohy v súlade so ZFEÚ, a nielen vo formáte na čítanie;iv)zaviedla primerané kontrolné opatrenia ex ante a ex post v nestabilných alebo konfliktných zónach s cieľom zabezpečiť riadnu kontrolu vynakladania finančných prostriedkov Únie a spôsoby, ako získať späť finančné prostriedky Únie;v)prijala opatrenia na zlepšenie systémov kontroly na zúčtovanie predbežného financovania vyplateného medzinárodným organizáciám;vi)posilnila ex ante kontroly pred schválením výdavkov;

178.okrem toho vyzýva Komisiu, aby najmä:i)dôsledne monitorovala prostredníctvom všetkých dostupných mechanizmov a spolupracovala s UNRWA, aby bolo zabezpečené vykonávanie dohodnutých opatrení s cieľom zaručiť, aby UNRWA pracovala v plnom súlade s humanitárnymi zásadami a neutralitou, a to aj v nadchádzajúcom spoločnom vyhlásení EÚ a UNRWA a budúcich rozhodnutiach o financovaní podmienenej pomoci Únie;ii)zabezpečila, aby všetky zmluvy zahŕňajúce finančné prostriedky Únie boli v plnom súlade s platnými právnymi predpismi Únie vrátane zodpovednosti, transparentnosti a správneho finančného riadenia a aby zahŕňali overenie toho, že neexistujú subdodávatelia, fyzické osoby, účastníci seminárov a/alebo odbornej prípravy alebo príjemcovia finančnej podpory tretím stranám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie alebo ktoré sa podieľajú na financovaní terorizmu alebo teroristických činov, ako aj iných činov nenávisti a podnecovania k nenávisti;iii)zvýšila cielenie na geografické oblasti a prijímateľov na základe dôkazov a zlepšila presnosť vykazovaných výsledkov budúcich rozvojových opatrení, a to aj prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa;

179.konštatuje, že Komisia je priamo zodpovedná za plnenie 59,1 % celkového administratívneho rozpočtu Únie, čo zodpovedá 7,2 miliardy EUR; ďalej konštatuje, že 70 % administratívnych výdavkov sa týka ľudských zdrojov vrátane dôchodkov, zatiaľ čo zvyšná časť pokrýva predovšetkým výdavky súvisiace s budovami, vybavením, energiou, komunikáciami a IT; s uspokojením konštatuje, že aj v roku 2023 Dvor audítorov dospel k záveru, že oblasť výdavkov je nízkoriziková;

180.konštatuje, že v roku 2023 odišlo z Komisie 2152 úradníkov, a to najmä z dôvodu odchodu do dôchodku, odstúpenia alebo ukončenia ich zmlúv; konštatuje, že je to znak relatívne vysokej fluktuácie, čo by malo Komisii poskytnúť dostatok možností riešiť pretrvávajúcu nerovnováhu v geografickom zastúpení v rôznych útvaroch;

181.nabáda Komisiu, aby spolu s úradom EPSO zabezpečila čo najrýchlejšie zavedenie potrebných technických systémov a zrýchlenie postupov, aby sa Komisia a ostatné inštitúcie Únie mohli spoľahnúť na EPSO pri výbere vysokokvalifikovaných a motivovaných uchádzačov na všetky typy pracovných miest v inštitúciách;

182.oceňuje, že zastúpenie žien na riadiacich pozíciách sa zvýšilo zo 46,1 % v decembri 2022 na 47,8 % v decembri 2023; nabáda Komisiu, aby sa naďalej zameriavala na zabezpečenie a zachovanie rodovej rovnováhy na všetkých úrovniach riadenia;

183.s uspokojením konštatuje, že Komisia zaviedla politiky na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a dobrých pracovných podmienok zamestnancov vrátane práva na odpojenie sa; zároveň oceňuje, že bolo prijaté nové rozhodnutie o prevencii obťažovania a boji proti nemu, ktorým sa zriaďuje funkcia hlavného dôverného poradcu ako kľúčového aktéra v boji proti obťažovaniu; zdôrazňuje, že na túto funkciu sa musia prideliť primerané zdroje, aby mohla účinne vykonávať množstvo náročných úloh;

184.berie na vedomie pokrok Komisie, pokiaľ ide o internalizáciu zamestnancov jaslí;

185.s uspokojením konštatuje, že Komisia vydala aktualizované verzie usmernení o etických normách pre účasť členov Európskej komisie na volebnej kampani do Európskeho parlamentu a usmernení pre účasť členov Komisie na volebných kampaniach na úrovni členských štátov; ďalej oceňuje, že Komisia v marci 2023 prijala veľmi potrebné posilnené pravidlá týkajúce sa služobných ciest a nákladov uhrádzaných tretími stranami;

186.zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby všetky inštitúcie Únie v Luxembursku mohli prilákať zamestnancov na všetky typy pracovných miest a kariér; konštatuje, že najmä pre zamestnancov v nižších platových triedach môže byť Luxembursko menej atraktívnou možnosťou z dôvodu životných nákladov; poznamenáva, že dohodou o rozpočte na rok 2025 sa v prvom kroku stanovil osobitný príspevok na bývanie pre zamestnancov v nižších platových triedach pracujúcich v inštitúciách Únie v Luxemburgu;

187.konštatuje, že Komisia má ambiciózny cieľ znížiť celkovú rozlohu svojich kancelárskych priestorov o 25 % a počet budov o 50 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2020; konštatuje, že celkové zníženie všetkých priestorov dosiahlo v roku 2023 o niečo viac ako 83 000 m², čo predstavuje zníženie o 11 %; víta skutočnosť, že tento cieľ je dôležitým prvkom Komisie pri dosahovaní uhlíkovej neutrality a znižovaní administratívnych nákladov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby k zníženiu počtu budov a kancelárskych priestorov a následnému zavádzaniu kolaboratívnych pracovných priestorov a ďalším významným administratívnym zmenám došlo v úzkej spolupráci so zamestnancami;

188.vyjadruje znepokojenie nad vážnymi oneskoreniami, a to aj v dĺžke až šesť mesiacov, ktorým čelia úradníci v inštitúciách pri uhrádzaní nákladov na zdravotnú starostlivosť v rámci systému zdravotného poistenia inštitúcií; takisto vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným zaobchádzaním s úradníkmi a poslancami EP s autoimunitným ochorením, neurologickými poruchami, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), dlhodobým ochorením COVID-19, nediagnostikovaným a vzácnym ochorením v rámci systému zdravotného poistenia inštitúcií; konštatuje, že pacientom s uvedenými príznakmi sa často nepreplácajú diagnostické testy;

189.konštatuje, že ombudsmanka v roku 2023 začala 398 vyšetrovaní týkajúcich sa Komisie; dodáva, že v roku 2023 Komisia dostala 187 záverečných rozhodnutí bez pripomienok a 17 rozhodnutí o nesprávnom úradnom postupe; so znepokojením konštatuje, že ombudsmanka dostáva množstvo sťažností občanov na mimoriadne dlhé oneskorenia pri získavaní prístupu k požadovaným dokumentom Komisie, a nabáda Komisiu, aby sa usilovala o ďalšie zníženie počtu rozhodnutí o nesprávnom úradnom postupe a stanovila jasné pravidlá týkajúce sa prístupu k všetkým druhom písomných textov, či už v papierovej podobe, v e-mailových, textových správach alebo v akejkoľvek inej forme komunikácie, ktorá je súčasťou administratívneho procesu súvisiaceho s politikami alebo rozhodnutiami Komisie; konštatuje, že z deviatich vyšetrovaní týkajúcich sa Komisie, ktoré úrad OLAF uzavrel v roku 2023, bolo sedem uzavretých s odporúčaniami; vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na tieto prípady zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť;

190.vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v súvislosti s Komisiou boli vznesené obvinenia z korupcie; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa objavili obvinenia týkajúce sa úradníkov Komisie, ktorí údajne prijali dary z krajiny, s ktorou Únia rokovala o dohode; zdôrazňuje potrebu jasného a systematického prístupu, aby sa zabezpečilo, že všetky prípady úradu OLAF, ktoré sa týkajú relevantných potenciálnych trestných činov, sa budú urýchlene postupovať Európskej prokuratúre a príslušným vnútroštátnym orgánom; vyzýva Komisiu, aby posilnila príslušné pravidlá a postupy s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky prípady riešili prísnym, správnym a efektívnym spôsobom;

191.konštatuje, že v posledných rokoch bolo uznaných len veľmi málo prípadov psychického a sexuálneho obťažovania, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že to môže poukazovať na inštitucionálne slepé miesta v Komisii vzhľadom na značný počet zamestnancov inštitúcie;

192.vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o prebiehajúcom vyšetrovaní, do ktorého bol zapojený bývalý komisár pre spravodlivosť, ktorý sa počas svojho funkčného obdobia údajne podieľal na činnostiach prania špinavých peňazí týkajúcich sa finančných prostriedkov neznámeho pôvodu; vyzýva Komisiu, aby plne spolupracovala s belgickými orgánmi a urýchlene objasnila, či tieto činnosti akýmkoľvek spôsobom súvisia s jeho oficiálnymi povinnosťami v rámci Komisie;

193.vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala stálych zamestnancov pred externými konzultantmi a zmluvnými zamestnancami s cieľom zaručiť vysokokvalitné pracovné podmienky a zabrániť strate znalostí a skúseností; žiada, aby sa generálnym riaditeľstvám s vysokým podielom vyslaných národných expertov v pláne pracovných miest umožnila flexibilita na premenu pracovných miest vyslaných národných expertov na pracovné miesta dočasných zamestnancov s cieľom zabezpečiť lepšie udržanie odborných znalostí, prevádzkovú funkčnosť a kontinuitu činností; ďalej trvá na tom, aby sa úlohy poradenských spoločností neexternalizovali, ak je možné nájsť existujúce know-how interne;

194.konštatuje, že Komisia v posledných rokoch čoraz viac zadáva posúdenia vplyvu externým spoločnostiam, čo vyvoláva obavy z možného konfliktu záujmov; vyzýva Komisiu, aby sprísnila ustanovenia s cieľom predchádzať možným konfliktom záujmov a aby poskytla lepšie pokyny zamestnancom, ktorí majú na starosti postupy verejného obstarávania na udelenie zákaziek poskytovania služieb v súvislosti s konkrétnymi politikami;

195.vyjadruje poľutovanie nad údajnou špionážou, ktorú maďarská vláda zorganizovala proti zamestnancom úradu OLAF počas vyšetrovacej misie; požaduje, aby sa rýchlo zriadili spoľahlivé ochranné mechanizmy na ochranu zamestnancov inštitúcií Únie počas služobných ciest v členských štátoch a aby sa zabránilo akýmkoľvek porušeniam;

196.víta nadobudnutie účinnosti nariadenia (EÚ) 2023/2841 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2023/2841 z 13. decembra 2023, ktorým sa stanovujú opatrenia na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie (OJ L, 2023/2841, 18.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/2841/oj).; berie na vedomie investície do kybernetickej bezpečnosti vrátane 30 miliónov EUR vyčlenených na posilnenie digitálnej bezpečnosti v Komisii; vyzýva Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie na ďalší rozvoj kultúry kybernetickej bezpečnosti, podporu odbornej prípravy a informovanosti v rámci tejto inštitúcie Únie; zdôrazňuje význam pokračujúcich primeraných investícií do kybernetickej bezpečnosti smerom k dlhodobejšiemu orientačnému cieľu vo výške aspoň 10 % celkových výdavkov na IT;

197.opäť vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa stále zodpovedajúcim spôsobom neriešia významné riziká súvisiace s bezpečnosťou a ochranou registračného a prevádzkového mechanizmu systému Únie na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov pred kybernetickými útokmi; poukazuje na to, že táto otázka sa zdôrazňuje vo výročných správach o činnosti od roku 2010, pričom v každej správe boli vznesené výhrady; konštatuje, že táto obava sa opäť zdôrazňuje vo výročnej správe o činnosti Generálneho riaditeľstva pre oblasť klímy za rok 2023, čo je ďalším dôkazom toho, že bezpečnosť systému už dlhodobo nie je prioritou;

198.konštatuje, že celkový rozpočet európskych škôl na rok 2023 predstavoval 417,5 milióna EUR, ktoré financovala predovšetkým Komisia, ostatné inštitúcie Únie, členské štáty a rodičia cez poplatky; ďalej konštatuje, že takmer 80 % rozpočtu pokrývalo náklady na zamestnancov;

199.s uspokojením konštatuje, že Dvor audítorov dospel k záveru, že nemá žiadne informácie, ktoré by ho viedli k presvedčeniu, že konsolidovaná účtovná závierka za rok 2023 nie je zo všetkých významných hľadísk vypracovaná v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi pre verejný sektor;

200.konštatuje, že Dvor audítorov zistil určité systematické alebo opakujúce sa nedostatky v platbách a súvisiacich ľudských zdrojoch a postupoch verejného obstarávania vrátane nedostatočného overovania podporných dôkazov, čo ovplyvňuje správnosť niektorých postupov a platieb v oblasti ľudských zdrojov;

201.vyzýva Komisiu, aby najmä:i)zabezpečila, aby sa inštitúcie Únie mohli spoľahnúť na úrad EPSO, pokiaľ ide o efektívne usporiadanie a dokončenie výberových konaní a iných postupov týkajúcich sa zamestnancov s cieľom poskytnúť inštitúciám Únie dostatok vysokokvalifikovaných a motivovaných uchádzačov na voľné pozície;ii)preskúmala všetky možnosti nápravy značnej geografickej a rodovej nerovnováhy v rôznych kategóriách zamestnancov;iii)pokračovala v práci na opatreniach, ktorými sa zabezpečí, aby inštitúcie Únie so sídlom v Luxembursku mohli naďalej prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov pre všetky typy pracovných profilov;iv)zabezpečila, aby sa zavádzanie kolaboratívnych pracovných priestorov a iné významné administratívne zmeny uskutočňovali v úzkej spolupráci so zamestnancami;v)zabezpečila viac zamestnancov na spracovanie žiadostí o úhradu v rámci systému zdravotného poistenia, zlepšila odbornú prípravu zamestnancov a zaobstarala lepší IT softvér na rýchlejšie spracovanie žiadostí;vi)bola vzorom, najmä v prípade chorôb, ktoré nepatria do klasických kategórií, a vzácnych chorôb; naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoje technické znalosti a riešenie týchto prípadov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozšírila katalóg testov oprávnených na náhradu tak, aby zahŕňal širšiu škálu laboratórnych testov a ďalšie diagnostické postupy a vyšetrenia, ako aj liečby; naliehavo vyzýva Komisiu, aby to urobila čo najrýchlejšie;vii)zabezpečila rýchle zavedenie silných ochranných mechanizmov pre zamestnancov inštitúcií Únie na služobných cestách v členských štátoch EÚ a v tretích krajinách, pričom by boli chránené ich práva;viii)podporila európske školy v čo najskoršom vykonávaní odporúčaní Dvora audítorov z predchádzajúcich rokov a odporúčania zo správy za rozpočtový rok 2023, v ktorom sa od nich žiada, aby systematicky kontrolovali podporné dôkazy o príspevkoch vyplácaných vyslaným zamestnancom;ix)vypracovala správu analyzujúcu dôvody, prečo je prevažná väčšina sťažností na obťažovanie (žiadostí o pomoc) v Komisii zamietnutá, pričom pri väčšine z nich ani nebolo začaté administratívne vyšetrovanie, a v ktorej sa odporučí, ako možno riešiť túto nefunkčnosť formálneho postupu;x)zabezpečila, aby od roku 2025 po žiadostiach o pomoc v prípadoch obťažovania nasledovalo riadne administratívne vyšetrovanie, ktoré povedie Vyšetrovací a disciplinárny úrad (IDOC) alebo OLAF, a tak sa zaručilo, že obťažovatelia budú braní na zodpovednosť a že im budú uložené sankcie zodpovedajúce ich protiprávnemu konaniu;

202.konštatuje, že v roku 2023 bolo revidovaných 27 plánov obnovy a odolnosti a že tieto revízie mali vplyv na tempo vykonávania existujúcich plánov, čo spôsobilo oneskorenia; konštatuje zároveň, že politické priority v členských štátoch sa môžu zmeniť; konštatuje, že k revízii plánov obnovy a odolnosti prispeli vyššie ceny energií, vysoká inflácia a narušenia dodávateľských reťazcov spôsobené nevyprovokovanou útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine a v niektorých prípadoch prírodnými katastrofami; zdôrazňuje, že k existujúcim oneskoreniam pribudli oneskorenia spôsobené revíziami plánov obnovy a odolnosti, o čom svedčia značné rozdiely medzi predpokladaným harmonogramom žiadostí o platbu a skutočným predložením týchto žiadostí členskými štátmi Komisii; je naďalej znepokojený rizikom nedostatočného plnenia a nesplnenia míľnikov a cieľov dohodnutých v plánoch obnovy a odolnosti; zdôrazňuje, že sú potrebné posilnené mechanizmy monitorovania, aby sa zabezpečilo, že oneskorenia nebudú mať neprimeraný dosah na kľúčové projekty;

203.konštatuje, že by malo existovať jasné tematické prepojenie medzi reformami a investíciami a že v určitých prípadoch môže dôjsť k značnému oneskoreniu medzi vypracovaním národných plánov obnovy a splnením míľnikov a cieľov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti neumožňuje dostatočnú flexibilitu na rýchlu reakciu na vznikajúce krízy,

204.s mimoriadnym znepokojením upozorňuje na vyhlásenie predsedu Dvora audítorov, v ktorom tvrdí, že približne polovica úhrad Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nedosiahla reálnu ekonomiku, a zaujímalo by ho, či sa druhá polovica nepoužila buď ako náhrada opakujúcich sa rozpočtových výdavkov, alebo na vytvorenie zisku pre členské štáty zo zvýšených úrokových sadzieb;

205.pripomína, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je dočasný nástroj na obnovu založený na výkonnosti, to znamená že platby sú viazané na uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov, ktoré sa týkajú reforiem a investícií zahrnutých do národných plánov obnovy a odolnosti; zdôrazňuje, že účinnosť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je nutné posudzovať nielen z hľadiska vyplácania, ale aj jeho schopnosti prinášať hmatateľné a dlhodobé zlepšenie dôsledkov pandémie; pripomína, že v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti nie je vymedzené, čo znamená „uspokojivé plnenie míľnikov a cieľov“; pripomína, že každý národný plán by mal účinne riešiť všetky alebo významnú skupinu výziev identifikovaných v európskom semestri, najmä odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré prijala Rada; berie na vedomie, že vďaka RRF sa podiel odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v ktorých sa dosiahol pokrok, zvýšil od roku 2021 do roku 2023 o 17 %;

206.konštatuje, že v roku 2023 Komisia vyplatila celkovo 75 miliárd EUR a dodatočné platby v rámci predbežného financovania vo výške 7,1 miliardy EUR, takže celkové úhrady do konca roka 2023 dosiahli 220,8 miliardy EUR, z ktorých 141,6 miliardy EUR bolo vo forme grantov (40 % z celkových 357 miliárd EUR na granty v rámci balíka prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti) a 79,2 miliardy EUR vo forme úverov (27 % z celkových 291 miliárd EUR na úvery v rámci finančného krytia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti); nariaďuje podrobné požiadavky na podávanie správ o tom, ako členské prideľujú finančné prostriedky, predchádzajú náhrade opakujúcich sa rozpočtových výdavkov a zabezpečujú, aby sa finančné prostriedky dostali k zamýšľaným prijímateľom;

207.konštatuje, že Dvor audítorov vydal výrok s výhradou k zákonnosti a správnosti výdavkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2023; je znepokojený tým, že Dvor audítorov dospel k záveru, že sedem z 23 platieb Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti uskutočnených v roku 2023 bolo ovplyvnených kvantitatívnymi zisteniami a že šesť z týchto platieb bolo ovplyvnených významnou chybou; poznamenáva, že podľa názoru Dvora audítorov sú výdavky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prijaté v účtovnej závierke za rok 2023 s výnimkou týchto záležitostí zákonné a správne zo všetkých významných hľadísk; konštatuje, že povaha výdavkového modelu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa opiera o posúdenia míľnikov a cieľov Komisiou; konštatuje, že Dvor audítorov v roku 2023 overil 452 míľnikov a cieľov v rámci 23 grantových platieb a že neuvádza mieru chybovosti vzhľadom na povahu modelu výdavkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale odhaduje, že minimálny finančný vplyv jeho zistení presahuje prah významnosti; je presvedčený o tom, že členské štáty by mali tiež niesť finančnú zodpovednosť za chyby odhalené po vyplatení;

208.vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov nebol schopný overiť skutočný finančný vplyv chybných alebo neoprávnených platieb z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti z dôvodu inherentných obmedzení míľnika a modelu hodnotenia založeného na cieľoch; vyzýva Komisiu, aby vypracovala transparentnejšiu metodiku sledovania chýb s cieľom zabrániť nesprávnemu prideľovaniu a neefektívnosti;

209.berie na vedomie, že Dvor audítorov uskutočnil audit 325 z 542 míľnikov a 127 zo 135 cieľov zahrnutých v žiadostiach o platbu v grantoch za rok 2023; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov bolo 16 z nich ovplyvnených problémami týkajúcimi sa správnosti (2,4 % z celkového počtu); je znepokojený zistením Dvora audítorov, že požiadavky neboli uspokojivo splnené v prípade siedmich míľnikov a cieľov pri 6 platbách a že Komisia zodpovedajúce platby aj tak uskutočnila; konštatuje, že závery Dvora audítorov sú založené na rozsiahlej audítorskej práci, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia spochybňuje niektoré závery Dvora audítorov; konštatuje, že všetky platby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa musia posúdiť na základe rámca oznámeného a uplatňovaného Komisiou, ktorá pri každej platbe musí zohľadniť aj stanovisko Hospodárskeho a finančného výboru a kontrolu vykonávanú odborníkmi z členských štátov v rámci komitologického postupu; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky sporné platby týkajúce sa neuspokojivo splnených míľnikov a cieľov sa podrobia nezávislému externému preskúmaniu s cieľom posilniť dôveru verejnosti v tento proces; odporúča zavedenie systémov sledovania platieb a výdavkov v reálnom čase s cieľom zabrániť nesprávnemu prideleniu prostriedkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a VFR;

210.s mimoriadnym znepokojením konštatuje, že Dvor audítorov identifikoval deväť poteciálnych prípadov, ktoré považuje za pokračovanie už existujúceho projektu, ktorý sa začal pred obdobím oprávnenosti, alebo za míľniky a ciele, ktoré boli náhradou opakujúcich sa výdavkov štátneho rozpočtu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom jasnosti v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a nesúhlasí s výkladom Komisie, že obdobie oprávnenosti sa týka len dátumu začatia prác na konkrétnom projekte, a nie začiatku prípravnej alebo projektovej fázy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takýto názor viedol k opatreniam, ktoré boli naplánované pred zahrnutím obdobia oprávnenosti Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do plánov obnovy a odolnosti, ale uznáva, že každé opatrenie musí rešpektovať rozsah pôsobnosti, ciele a podmienky oprávnenosti stanovené v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby zaviedla prísnejšie mechanizmy overovania s cieľom zabrániť zahrnutiu už existujúcich projektov, ktoré neposkytujú pridanú hodnotu do rámca Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

211.pripomína, že finančné prostriedky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa nesmú použiť na nahradenie opakujúcich sa rozpočtových výdavkov, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov; je znepokojený zisteniami Dvora audítorov, že niektoré míľniky a ciele, ktoré nahradili opakujúce sa vnútroštátne rozpočtové výdavky, neboli v plánoch obnovy a odolnosti primerane odôvodnené;

212.so znepokojením konštatuje, že zistenie Dvora audítorov, že požičiavanie v rámci nástroja obnovy sa môže do roku 2026 viac ako zdvojnásobiť, pričom väčšina splátok sa odkladá do budúcich viacročných finančných rámcov; pripomína, že splácanie vypožičaných prostriedkov v rámci nástroja obnovy sa musí začať do konca roka 2027, ak v rozpočtovom riadku zostanú k dispozícii nevyužité rozpočtové prostriedky na pokrytie nákladov na financovanie nástroja obnovy, a musí sa dokončiť najneskôr do roku 2058. poznamenáva, že expozícia rozpočtu EÚ na konci roka 2023 podľa očakávaní vzrastie v roku 2024 aj v roku 2025, a to najmä v dôsledku nových úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; je znepokojený tým, že prípadné zmeny trhových podmienok by mohli viesť k vyšším nákladom na pôžičky, ktoré sa v prípade dlhu nástroja obnovy súvisiaceho s grantmi budú musieť splácať z rozpočtu Únie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že doteraz neexistuje žiadny splátkový plán pre spoločný dlh Nástroja Európskej únie na obnovu a že dlh Únie naďalej rastie, pričom veľká časť tohto zvýšenia sa pripisuje dočasnému Nástroju Európskej únie na obnovu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zvýšený dlh a súvisiace vyššie úrokové náklady budú mať dlhodobé následky na fiškálnu stabilitu Únie, čo môže viesť k väčšiemu finančnému tlaku a zníženej schopnosti reagovať na budúce výzvy alebo investovať do kľúčových strategických oblastí;

213.berie na vedomie zistenie Dvora audítorov, že platby z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti boli v roku 2023 nižšie, ako sa očakávalo; zdôrazňuje, že Dvor audítorov kritizoval pomalé vyplácanie a čerpanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyjadruje znepokojenie nad zisteniami Dvora audítorov v osobitnej správe č. 13/2024, že čerpanie finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pokročilo s určitými oneskoreniami, že členské štáty nemusia byť schopné dokončiť všetky opatrenia na konci obdobia vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, za ktoré už bola vyplatená značná časť finančných prostriedkov, a že druhá polovica obdobia vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je náročnejšia vzhľadom na zvýšenie počtu míľnikov a cieľov, prechod od reforiem k investíciám a pokročilejšiu fázu vykonávania, ako aj vysoký podiel opatrení, ktoré sa majú dokončiť v poslednom roku;

214.naopak poznamenáva, že podľa Komisie je dosiahnutie míľnikov a cieľov vo všeobecnosti na dobrej ceste, keďže k 31. augustu 2024 bolo členským štátom vyplatených viac ako 40 % dostupných finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pričom vyplácanie grantov dosiahlo 48 % a úvery mierne prekročili 30 %; konštatuje, že od druhého polroka 2023 sa zrýchlilo aj tempo žiadostí o platby, pričom revízia plánov obnovy a odolnosti súvisiaca so zavedením kapitol REPowerEU bola dokončená v roku 2023;

215.berie na vedomie zistenia Dvora audítorov v Osobitnej správe č. 13/2024, že medzi ďalšími dôvodmi pomalého čerpania boli opatrenia, ktoré nie sú vhodné z hľadiska časového rámca Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a podcenenie času potrebného na ich vykonanie (z dôvodu pravidiel verejného obstarávania a štátnej pomoci); ako aj neistota a pravidlá vykonávania v súvislosti s tým, ako ich uplatňovať, vrátane chýbajúceho usmernenia k zásade výrazne nenarušiť a spôsobu jej presadzovania;

216.vyjadruje hlboké znepokojenie nad pripomienkou Dvora audítorov, ktorá poukazuje na pretrvávajúce nedostatky vo vykonávaní kontrolných systémov členských štátov, pretože to predstavuje riziko pre dostupnosť úplných a presných údajov, z ktorých vychádzajú žiadosti o platbu, prístup k týmto žiadostiam na účely kontroly a účinné fungovanie kontrolných systémov členských štátov na ochranu finančných záujmov Únie; pripomína, že podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti systémy kontroly členských štátov zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní účinnej ochrany finančných záujmov Únie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vždy, keď je to potrebné, prijala rozhodné a rýchle opatrenia, a to aj pomocou finančných opráv, a aby v plnej miere využila ustanovenia nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ak pretrvávajú nedostatky v systémoch kontroly členských štátov;

217.vyjadruje znepokojenie nad zisteniami Dvora audítorov v osobitnej správe č. 22/2024 s názvom Dvojité financovanie z rozpočtu EÚ: kontrolným systémom chýbajú základné prvky na zmiernenie zvýšeného rizika vyplývajúceho z toho, že model financovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nie je spojený s nákladmi; zdôrazňuje, že členské štáty môžu navrhnúť tzv. opatrenia s nulovými nákladmi, t. j. opatrenia, ktoré podľa odhadov nebudú vykazovať žiadne náklady financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a v prípade ktorých sa dvojité financovanie vôbec nekontroluje, keďže podľa názoru Komisie sú opatrenia, ktoré nedostávajú žiadne finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, z tohto hľadiska bez rizika; so znepokojením berie na vedomie aj zistenia Dvora audítorov, že z pohľadu členských štátov mnohé úrovne riadenia vrátane vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej správy veľmi komplikujú koordináciu a dohľad; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri vykonávaní kontrol i) sa stretávajú sa s veľmi komplikovaným prostredím s rôznymi IT nástrojmi, ktoré často nie sú interoperabilné, a údajmi zaznamenávanými často neštandardizovaným spôsobom, takže manuálne krížové kontroly naprieč databázami sú jediným možným nástrojom na kontrolu dvojitého financovania, a že ii) systémy kontroly členských štátov sa vo veľkej miere spoliehajú na vlastné vyhlásenia príjemcov finančných prostriedkov Únie; konštatuje však, že Dvor audítorov nezistil žiadny prípad dvojitého financovania;

218.berie na vedomie pripomienku Komisie, že podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti je „dvojité financovanie“ výslovne spojené s rozpočtovými nákladmi, a preto nemôže dôjsť k „dvojitému financovaniu“, ak členský štát v rámci svojho národného plánu nepredložil žiadny odhad nákladov súvisiacich s konkrétnymi opatreniami; poznamenáva, že Komisia zdôrazňuje, že reformy bez nákladov nezvyšujú finančné krytie, no napriek tomu sú základnými kritériami pre pozitívne hodnotenie plánov obnovy a odolnosti Komisiou, ako aj ich úplné vykonávanie v prípade príslušných platieb; upozorňuje na to, že Komisia krátko po audite Dvora audítorov v teréne uznala, že identifikovala prvé dva potenciálne prípady dvojitého financovania;

219.pripomína, že v článku 9 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa ako kľúčové zásady stanovujú doplnkovosť a komplementárnosť medzi financovaním programov a nástrojov Únie; domnieva sa, že s cieľom dodržať tieto zásady a zároveň sa vyhnúť riziku dvojitého financovania by tie isté opatrenia, ktoré sú už zahrnuté v iných národných plánoch, pri ktorých sa čerpajú finančné prostriedky EÚ (napr. súdržnosť, poľnohospodárstvo atď.), nemali byť zahrnuté do plánov obnovy a odolnosti, alebo by mali byť podrobnejšie opísané, aj keď nepredstavujú náklady, aby sa predišlo dvojitému financovaniu; zdôrazňuje, že vzhľadom na odlišný model vykonávania by mohlo byť ťažšie identifikovať dvojité financovanie medzi Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a inými finančnými nástrojmi EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby bola ostražitá a aktívne sa snažila identifikovať prípadné situácie dvojitého financovania;

220.vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom primeraných záruk, ktoré by zabránili dvojitému financovaniu projektov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj iných finančných nástrojov EÚ; požaduje automatizovaný systém krížovej kontroly medzi Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a kohéznymi fondmi, spoločnou poľnohospodárskou politikou a inými programami financovania Únie s cieľom odhaliť a odstrániť duplicitné žiadosti;

221.vyjadruje znepokojenie nad zistením Dvora audítorov v jeho preskúmaní 01/2023: „Financovanie EÚ prostredníctvom politiky súdržnosti a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – Porovnávacia analýza“ že nahlasovaniu podvodov týkajúcich sa výdavkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti stále chýba štandardizovaný prístup so silnou koordináciou a spoluprácou medzi členskými štátmi, ktoré sú povinné nahlasovať prípady podozrenia z podvodu nie v integrovanom informačnom systéme, ale vo vyhlásení riadiaceho subjektu pripojenom ku každej žiadosti o platbu, hoci členské štáty nahlásili aj prípady mimo vyhlásení riadiaceho subjektu; nie sú však jasné usmernenia o tom, kedy presne by sa mal oznámiť prípad podozrenia z podvodu, či existuje prahová hodnota pre oznamovanie a aké štandardné informácie by sa mali oznamovať o jednotlivých prípadoch a o prijatých nápravných opatreniach; okrem toho podporuje žiadosť Dvora audítorov adresovanú Komisii v rámci toho istého preskúmania 01/2023 o získanie dostatočnej istoty od členských štátov, pokiaľ ide o účinnosť vnútroštátnych systémov na predchádzanie podvodom, korupcii a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu;

222.vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2023 musela Komisia zaviesť 10 dodatočných míľnikov pre kontroly pre sedem členských štátov s cieľom riešiť zistené nedostatky v ich systémoch kontroly; pripomína a podporuje hodnotenie Dvora audítorov o tom, že skutočnosť, že sa zaviedli kontrolné míľniky, znamená, že systémy členských štátov neboli plne funkčné v čase, keď sa plány začali vykonávať, čo predstavuje závažné riziko pre správnosť výdavkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a ochranu finančných záujmov EÚ;

223.vyjadruje poľutovanie nad zisteniami uvedenými v osobitnej správe Dvora audítorov č. 26/2023, že vo viacerých oblastiach politiky v pilieri Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré obsahujú politiky v oblasti zdravia, chýba zodpovedajúci spoločný ukazovateľ na meranie pokroku; vyjadruje znepokojenie nad tým, že to bráni riadnemu monitorovaniu a pochopeniu pokroku dosiahnutého pri dosahovaní míľnikov a cieľov súvisiacich s politikami v oblasti zdravia;

224.víta skutočnosť, že Komisia v roku 2023 dosiahla pokrok pri odstraňovaní akejkoľvek možnosti nesprávneho výkladu údajov z hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti a že v hodnotiacej tabuľke sa ďalej zohľadňuje súvisiace odporúčanie Dvora audítorov zlepšiť prezentáciu údajov uvedených v nej, ako aj vysvetlenia jej obmedzení, najmä lepším objasnením základných metodík a v prípade potreby výslovným uvedením, že údaje sa odhadované;

225.víta skutočnosť, že na základe odporúčaní Dvora audítorov a získaných skúseností Komisia v roku 2023 uverejnila tri metodické poznámky s cieľom objasniť uplatňovanie nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti vrátane jeho rámca na i) posúdenie uspokojivého plnenia míľnikov a cieľov po vykonaní posúdenia a ii) uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa zrušenia míľnikov a cieľov, ako aj metodiku na určenie sumy, ktorá sa má pozastaviť, ak míľnik alebo cieľ nie je uspokojivo splnený; berie na vedomie aktualizované usmernenie k plánom obnovy a odolnosti prijaté 19. júla 2024, ktoré obsahuje dodatočné usmernenia na zabezpečenie trvalej primeranosti kontrol s cieľom identifikovať a zabrániť akémukoľvek riziku dvojitého financovania, ako aj metodiku znižovania a vymáhania v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v súlade s článkom 24 ods. 8 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti;

226.vyzýva Komisiu, aby zvýšila počet auditov ex post a kontrol na mieste v prípade projektov financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, najmä vo vysokorizikových odvetviach, ako sú digitálna infraštruktúra a energetika, v ktorých sa v predchádzajúcich programoch financovania Únie zistili významné nezrovnalosti;

227.varuje, že začlenenie už existujúcich projektov a nahradenie opakujúcich sa rozpočtových výdavkov do rámca Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti oslabuje zásadu doplnkovosti tým, že nástroj sa v podstate premieňa na skrytý mechanizmus financovania bežných rozpočtov členských štátov namiesto podpory skutočnej obnovy a odolnosti po kríze; vyzýva na urýchlené preskúmanie s cieľom zabrániť ďalšiemu oslabeniu účelu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

228.zasadzuje sa za väčšiu rozhodnosť zo strany Komisie aj členských štátov s cieľom odhaliť nezrovnalosti pri vynakladaní finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a vymáhať neoprávnené platby;

229.vyjadruje znepokojenie nad odpoveďou Dvora audítorov na odpovede Komisie o nedostatočnom uistení na úrovni Únie, pokiaľ ide o súlad s pravidlami Únie a vnútroštátnymi pravidlami v oblasti verejného obstarávania a štátnej pomoci; berie na vedomie tvrdenie Komisie, že uistenie, ktoré poskytlo GR ECFIN, zahŕňa účinnosť kontrol členských štátov týkajúcich sa dodržiavania pravidiel verejného obstarávania a štátnej pomoci; zdôrazňuje však, že hoci sa vo výročnej správe o činnosti GR ECFIN odkazuje na posúdenia Komisie týkajúce sa existencie a účinnosti kontrol členských štátov, neexistuje žiadny záver, pokiaľ ide o ich účinnosť; vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa Dvora audítorov to predstavuje významné obmedzenie rozsahu vyhlásenia Komisie o vierohodnosti, čo znamená, že Komisia stále neposkytuje úplné uistenie, že výdavky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti – ktoré Komisia spravuje priamo – sú v súlade s pravidlami;

230.zdôrazňuje, že oneskorenia pri vyplácaní a čerpaní finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nielen spomaľujú obnovu hospodárstva, ale vytvárajú aj značné riziká nízko kvalitných výdavkov na poslednú chvíľu ku koncu obdobia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby zaviedla prísnejšie priebežné hodnotenia s cieľom zabrániť hromadeniu „využitia alebo straty“, ktoré by mohlo viesť k plytvaniu a nesprávnemu prideľovaniu;

2231. s vážnym znepokojením konštatuje, že členské štáty sa môžu strategicky vzdať svojich žiadostí o záverečné platby, aby sa vyhli plneniu politicky citlivých míľnikov a cieľov, čím by sa vyhli potrebným, ale nepopulárnym reformám; vyzýva Komisiu, aby zaviedla finančné sankcie za neúplné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom zabrániť manipulácii s platobnou štruktúrou;

232.berie na vedomie odpovede Komisie, že rozšírila rozsah svojej audítorskej činnosti nad rámec toho, čo sa vyžaduje v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, aby overila, či kontrolné postupy zavedené v členských štátoch poskytujú potrebné uistenie, že členské štáty pravidelne a účinne overujú súlad s pravidlami verejného obstarávania a štátnej pomoci a oprávnenosť na opatrenia v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale nesúhlasí so stanoviskom Komisie, že závery výročnej správy o činnosti GR ECFIN to zahŕňajú;

233.so znepokojením konštatuje, že ako uviedla Komisia vo svojom hodnotení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v polovici trvania z 21. februára 2024, väčšina členských štátov sa domnieva, že metodika pozastavenia platieb je nejasná, pokiaľ ide o reformy, a to z dôvodu diskrečnej právomoci Komisie pri uplatňovaní metodiky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zrevidovala túto metodiku s cieľom predísť dvojakému metru pri jej uplatňovaní;

234.konštatuje, že Útvar pre vnútorný audit Komisie vo svojom audite ex ante kontrol žiadostí o platbu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vykonanom v roku 2023 zistil veľmi dôležitý problém, podľa ktorého by GR ECFIN malo v spolupráci s pracovnou skupinou pre obnovu a odolnosť ďalej rozvíjať a formalizovať platné usmernenia pre prípady, keď GR ECFIN žiada, aby členské štáty prijali dodatočné záväzky týkajúce sa opatrení vyplývajúcich z míľnikov auditu a kontroly, a najmä, že v usmernení by sa malo vymedziť, i) ako by GR ECFIN malo sledovať plnenie formálneho potvrdenia záväzku členského štátu; ii) kritériá na určenie lehôt pre členské štáty na splnenie záväzkov a iii) vzťahy medzi „rámcom záväzkov“, „rámcom na posudzovanie míľnikov a cieľov podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti“ a „zrušením míľnikov a cieľov v rámci mechanizmu“;

235.konštatuje, že Komisia počas svojich auditov „Ochrana finančných záujmov Únie“ kontroluje, či členské štáty majú jasný a kodifikovaný postup oznamovania prípadov podvodov, korupcie, konfliktu záujmov a dvojitého financovania všetkým príslušným orgánom vrátane Európskej prokuratúry, ak je to relevantné;

236.vyjadruje znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov vo svojich výročných správach uviedol, že do konca roka 2023 Európska prokuratúra viedla 206 aktívnych vyšetrovaní týkajúcich sa finančných prostriedkov použitých na vykonávanie opatrení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a odhadovaných potenciálnych škôd vo výške viac ako 1,8 miliardy EUR (týkajúcich sa vnútroštátnych finančných prostriedkov aj finančných prostriedkov Únie); poznamenáva, že 206 prebiehajúcich vyšetrovaní sa týka 10 členských štátov, pričom približne 75 % týchto prípadov je z Talianska. vyjadruje znepokojenie nad tým, že na konci roka 2023 vyhlásenia riadiaceho subjektu členských štátov neoznámili ani jeden prípad odhalených podozrení z podvodu, čo znamená, že žiadny z prípadov Európskej prokuratúry, ktoré nahlásili samotné členské štáty, nevyvoláva pochybnosti o schopnosti členských štátov odhaľovať podvody a bojovať proti nim; zdôrazňuje, že hoci žiadne vyšetrovanie nebolo dokončené, údaje predložené Európskou prokuratúrou potvrdzujú, že s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti je spojené riziko podvodu, a spochybňujú spoľahlivosť vyhlásení riadiacich subjektov členských štátov, pokiaľ ide o oznamovanie odhalených podvodov a prijaté nápravné opatrenia; vyzýva na urýchlené posilnenie mechanizmov odhaľovania podvodov vrátane povinného posúdenia rizika podvodov pre všetky rozsiahle projekty Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že Európska prokuratúra bude mať primerané zdroje na vyšetrovanie prípadov podvodov súvisiacich s výdavkami Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vzhľadom na rastúci počet vyšetrovaní a vysoké odhadované škody;

237.varuje, že prípady podvodov, ktoré členské štáty nahlásili samy v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, sú naďalej výrazne nedostatočne hlásené, čo vytvára zavádzajúci obraz o finančnej integrite;

238.vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou pri oznamovaní podvodov súvisiacich s finančnými prostriedkami Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a trvá na tom, aby všetky členské štáty dodržiavali štandardizované oznamovacie povinnosti a používali systém riadenia nezrovnalostí (IMS);

239.pripomína, že v prepracovanom znení nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré je účinné od 30. septembra 2024 (ďalej len „prepracované znenie NRP“), sa stanovuje rozšírenie jeho rozsahu pôsobnosti systému včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES) na zdieľané riadenie a priame riadenie v prípadoch, keď sa rozpočet plní s členskými štátmi, v prípade programov prijatých alebo financovaných od 1. januára 2028; vyzýva Komisiu, aby konala na základe najzávažnejších dôvodov na vylúčenie s cieľom lepšie chrániť finančné záujmy Únie;

240.berie na vedomie, že Komisia s cieľom znížiť rozpätie medzi ňou a Dvorom audítorov v prípade rôznych výkladov míľnikov a cieľov uverejnila svoj prístup k pojmu „dátum začiatku opatrenia“ a pojmu „nahradenie opakujúcich sa vnútroštátnych rozpočtových výdavkov“ ako prílohu II a prílohu III k svojej výročnej správe o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti za rok 2024; opakuje svoje výzvy Komisii, aby pokračovala v spolupráci s Dvorom audítorov s cieľom čo najviac zblížiť výklad míľnikov a cieľov;

241.naliehavo vyzýva Komisiu, aby minimalizovala riziká, že sa členské štáty rozhodnú, že neprijmú časť alebo celú sumu poslednej žiadosti o platbu, čím sa zabráni splneniu posledných míľnikov a cieľov a ohrozí celkové vykonávanie plánov obnovy a odolnosti; je mimoriadne znepokojený dodatočnými rizikami zrušenia opatrení po skončení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri uskutočňovaní konečných platieb zabezpečila, že k takýmto situáciám nedôjde;

242.zdôrazňuje, že podľa hodnotenia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v polovici trvania, ktoré Komisia zverejnila 21. februára 2024, členské štáty zdôraznili potrebu mobilizovať viac zdrojov, ako sa pôvodne plánovalo na revíziu plánov obnovy a odolnosti, a že efektívnosť prístupu založeného na výkonnosti sa znižuje „neprimerane zložitými postupmi“ pre úpravy plánu, v ktorých sa nerozlišuje medzi významnými alebo menšími zmenami a ktoré si vyžadujú schválenie Rady pri akejkoľvek úprave;

243.zdôrazňuje, že pokiaľ ide o kontroly a audity v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, členské štáty by mali zaviesť opatrenia na predchádzanie korupcii, podvodom a konfliktom záujmov, ich odhaľovanie a nápravu a že Komisia vykonáva ex post a systémové audity týkajúce sa míľnikov a cieľov; zdôrazňuje, že pretrvávajú určité nejasnosti, pokiaľ ide o úlohu Dvora audítorov, ktorý vypracoval stratégiu (stratégia na roky 2021 – 2025) na vykonávanie svojich povinností v súvislosti s nástrojom obnovy a Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, ktorú niektoré členské štáty vnímajú ako zbytočné prekrývanie a administratívnu záťaž; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia vo svojom hodnotení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v polovici trvania z 21. februára 2024, ako aj vo svojej výročnej správe o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti z 10. októbra 2024 uznala, že orgány členských štátov na všetkých úrovniach považujú audítorské a kontrolné postupy za príliš zložité a že sa sťažujú na prekrývajúce sa audity vnútroštátnych orgánov, Komisie a Dvora audítorov; plne podporuje prácu Dvora audítorov na Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; víta, že Komisia uznala a akceptovala, že Dvor audítorov má úplný mandát na audit Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je jedným zo základov pre udelenie absolutória Európskeho parlamentu za plnenie rozpočtových prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; odporúča členským štátom, aby spolupracovali s Európskym dvorom audítorov;

244.vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia vo výročnej správe z 10. októbra 2024 o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti upozornila na vstupné náklady správnych orgánov členských štátov a priestor na ďalšie zjednodušenie; konštatuje, že podľa tejto výročnej správy Komisie členské štáty v hodnotení v polovici trvania v súvislosti s návrhom nástroja poukázalo na kombinované povinnosti spojené s i) dôkazmi potrebnými na preukázanie splnenia míľnikov a cieľov, ii) náročnými požiadavkami na podávanie správ, napríklad so spoločnými ukazovateľmi a polročnými údajmi, a iii) rámcom auditu a kontroly; pripomína, že členské štáty vidia priestor na zjednodušenie kontrolných a audítorských postupov, zabezpečenie lepšej koordinácie medzi zúčastnenými aktérmi a predchádzanie viacnásobným kontrolám; opäť konštatuje, že podľa výročnej správy Komisie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti za rok 2024 niektoré vnútroštátne orgány poukázali aj na nepružnosť v posúdení míľnikov a cieľov zo strany Komisie a na nepružné postupy revízie plánov obnovy a odolnosti, ktoré sú náročné na zdroje;

245.konštatuje, že jedným z cieľov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je pomôcť členským štátom vykonávať ambiciózne reformy a investície, vďaka ktorým budú ich hospodárstva a spoločnosti udržateľnejšie, odolnejšie a pripravené na zelenú a digitálnu transformáciu; so znepokojením zdôrazňuje zistenie Dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe č. 15/2024, v ktorom sa zdôrazňuje nedostatok relevantnosti, kvality a porovnateľnosti údajov predložených členskými štátmi, pričom údaje nie sú dostatočné na hodnotenie pokroku pri adaptácii na zmenu klímy v členských štátoch, čo vytvára podmienky pre možné environmentálne klamlivé vyhlásenia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti by sa mohol stať finančným nástrojom na povrchné preznačovanie konvenčných výdavkov na „zelené“; nabáda Komisiu, aby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zaviedla mechanizmus s cieľom sledovať vplyv investícií na životné prostredie a zabezpečiť súlad s cieľmi Únie v oblasti klímy;

246.zdôrazňuje vplyv Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na podniky a MSP v Únii; konštatuje, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytol 78 miliárd EUR na priamu podporu MSP, čo predstavuje 12 % celkových výdavkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a že širšie opatrenia v prospech podnikov predstavujú 152 miliárd EUR (23 % celkových výdavkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti); konštatuje, že podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti dostalo 2,75 milióna MSP, čo je približne 11 % všetkých aktívnych MSP v Únii; zdôrazňuje, že takmer 600 000 podnikov využilo iniciatívy v oblasti digitalizácie, zatiaľ čo 5,2 miliardy EUR bolo vyčlenených na projekty zelenej transformácie vrátane energie z obnoviteľných zdrojov a vodíka;

247.so znepokojením zdôrazňuje, že sa nepodarilo uľahčiť realizáciu cezhraničných projektov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že do plánov obnovy a odolnosti boli začlenené viaceré opatrenia spojené s dôležitými projektmi spoločného záujmu a cezhraničnými opatreniami v kapitolách REPowerEU, vnútroštátne riadenie mechanizmu dostatočne nepodporilo cezhraničnú spoluprácu; dôrazne trvá na tom, že financovanie Únie by malo byť lepšie prepojené s plnením spoločných cieľov Únie a malo by vytvárať pridanú hodnotu EÚ;

248.zdôrazňuje, že výročná správa Komisie z 10. októbra 2024 o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti uznáva, že členské štáty dostatočne nezapájajú regionálne a miestne orgány, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a iné príslušné zainteresované strany do prípravy a vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti; vyzýva na ich úzke zapojenie do vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti v praxi;

249.naliehavo vyzýva Komisiu, aby neschválila žiadnu revíziu plánov obnovy a odolnosti, ktorá by mohla viesť k opätovnému zahrnutiu plánovaných reforiem alebo investícií do plánov obnovy a odolnosti, ak nedodržiavajú podmienky nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; konštatuje, že cieľom každej revízie by vždy malo byť vytvorenie pridanej hodnoty a vytvorenie synergií;

250.pripomína, že hoci členské štáty nie sú povinné zverejňovať všetky údaje o konečných prijímateľoch, v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435 z 27. februára 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/241, pokiaľ ide o kapitolu REPowerEU v plánoch obnovy a odolnosti, a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) 2021/1060 a (EÚ) 2021/1755 a smernica 2003/87/ES (Ú. v. EÚ L 63, 28.2.2023, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2023/435/oj)., ktorým sa mení nariadenie o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, sa od členských štátov vyžaduje, aby zverejňovali informácie o 100 konečných prijímateľoch, ktorí dostávajú najvyššiu sumu finančných prostriedkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; víta to, že Komisia 10. októbra 2024 uverejnila ako súčasť výročnej správy o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti za rok 2024 osobitnú prílohu s cieľom ďalej objasniť pojem konečných prijímateľov podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a rozsah uverejňovania údajov o 100 najväčších konečných prijímateľoch; vyjadruje hlboké znepokojenie nad výkladom pojmu „konečný prijímateľ“ Komisiou v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, keďže sa často uvádzajú len na úrovni ministerstiev, a že opisy sú nejasné, pričom mnohé príklady sú k dispozícii v takmer všetkých zoznamoch, ktoré poskytujú členské štáty; opakuje svoju požiadavku, aby sa v zozname 100 najväčších konečných prijímateľov uvádzala skutočná fyzická osoba alebo subjekt, ktorý je posledným v reťazci prevodov peňazí, a aby sa tento zoznam sprístupnil vo verejne prístupnej databáze s cieľom zvýšiť zodpovednosť a umožniť nezávislý dohľad, pričom sa musí dodržať právny rámec Únie v oblasti ochrany údajov; obáva sa, že v opačnom prípade bude problematické merať vplyv a zaručiť občanom viditeľnosť prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, hoci sa zohľadňuje aj hodnotiacia tabuľka a mapa projektov; zdôrazňuje, že ak by Komisia naďalej odmietala zabezpečiť úplnú transparentnosť, Európsky parlament musí zvážiť všetky dostupné opatrenia na presadzovanie súladu s cieľom zabrániť tomu, aby sa podobný výklad uplatňoval na ustanovenia o transparentnosti v iných rozpočtových nariadeniach;

251.pripomína Komisii, že znenie a duch nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa musí prísne dodržiavať a že prijatie usmernení alebo iných interných dokumentov musí byť plne v súlade s výsledkami rokovaní medzi spoluzákonodarcami; je presvedčený, že k tomu nedošlo, keď Komisia prijala ustanovenia týkajúce sa výkladu pojmu „konečný prijímateľ“ vo svojich usmerneniach k plánom obnovy a odolnosti v kontexte plánu REPowerEU;

252.konštatuje, že neschopnosť zistiť konečných príjemcov finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti predstavuje vážne riziko pre transparentnosť a vysledovateľnosť finančných prostriedkov Únie, a tým aj pre ochranu finančných záujmov Únie;

253.pripomína, že zber údajov, monitorovanie a hodnotenie programov si vyžaduje spoľahlivú IT infraštruktúra a že riadiace orgány a prijímatelia sú kritickí, pokiaľ ide o úroveň požadovaných informácií a duplicitu s inými vnútroštátnymi systémami; konštatuje, že na rozdiel od politiky súdržnosti Dvor audítorov pri Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti poukázal na rôzne štruktúry a prístupy používané vnútroštátnymi monitorovacími orgánmi, ktoré by sa mohli vnímať ako menej spoľahlivé, keďže poskytujú nehomogénne informácie a ponechávajú priestor pre potenciálne vysoký počet chýb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že centralizované interoperabilné systémy uľahčujú efektívny zber údajov a podávanie správ, zatiaľ čo rozdrobené systémy zdôrazňujú potrebu zjednodušených prístupov;

254.víta skutočnosť, že v prepracovanom znení nariadenia o rozpočtových pravidlách sa stanovujú horizontálne opatrenia pre centralizované webové sídlo (systém finančnej transparentnosti) na úrovni Únie, ktoré sa vzťahuje na všetkých príjemcov finančných prostriedkov Únie, a konštatuje, že cieľom tohto webového sídla je prekonať súčasnú fragmentáciu, zvýšiť transparentnosť a uľahčiť verejnú kontrolu príjemcov; poznamenáva, že Komisia bude musieť od budúceho VFR (t. j. po roku 2027) používať príslušné údaje uložené v nástroji na hĺbkovú analýzu údajov a hodnotenie rizika Arachne na účely transparentnosti centralizovaného webového sídla a že v súlade s pravidlami ochrany údajov bude webové sídlo obsahovať len verejné údaje, napr. relevantné údaje o príjemcoch, dodávateľoch, subdodávateľoch a prijímateľoch; ďalej zdôrazňuje, že všetky členské štáty budú povinné poskytnúť Komisii prístup k týmto údajom, ktoré sa budú pridávať do nástroja Arachne automatizovanými prostriedkami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že používanie nástroja Arachne členskými štátmi nie je povinné;

255.konštatuje, že konečné míľniky a ciele národných plánov obnovy a odolnosti sa podľa článku 18 ods. 4 a článku 20 ods. 5 nariadenia musia splniť do 31. augusta 2026; pripomína, že je potrebné, aby Komisia úzko spolupracovala s každým členským štátom s cieľom urýchliť vykonávanie v praxi, a to aj poskytovaním pravidelných usmernení a na požiadanie aj technickej pomoci s cieľom pomôcť pri vykonávaní plánov; opätovne zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s možnou zmenou míľnikov a cieľov po skončení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a naliehavo vyzýva Komisiu, aby takýmto situáciám zabránila;

256.vyzýva Komisiu, aby zamietla každú žiadosť o revíziu plánov obnovy a odolnosti, ktorá by znížila celkovú ambíciu plánu alebo by odstránila dôležité štrukturálne reformy z plánov obnovy a odolnosti, a aby uprednostnila dokončenie opatrení súvisiacich s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny v plánoch obnovy a odolnosti; ďalej vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju technickú pomoc členským štátom, ktoré zaostávajú vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

257.vyzýva Komisiu, aby konala podľa odporúčaní Dvora audítorov uvedených v jeho výročnej správe, ako aj v súvisiacich osobitných správach, a víta skutočnosť, že Komisia väčšinu z nich prijala; vyzýva Komisiu, aby ich vykonala a aby informovala orgán udeľujúci absolutórium, ako pokročila s ich vykonávaním;

258.vyzýva Komisiu, aby Dvoru audítorov čo najskôr poskytla úplný prístup k novému nástroju na podávanie správ o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (RRF), FENIX;

259.okrem toho vyzýva Komisiu, aby najmä:i)starostlivo vyvážila požiadavky na audit a kontrolu s administratívnou záťažou kladenou na členské štáty a príjemcov prostriedkov z budúcich nástrojov založených na výkonnosti a zároveň zachovala dostatočnú úroveň kontroly a auditu, ktorá by poskytla spoľahlivú ochranu finančných záujmov Únie;ii)pozorne monitorovala pokračujúce plnenie najmä tých míľnikov a cieľov, ktoré sa týkajú auditu, monitorovania a kontroly, a zabezpečila primerané monitorovanie akéhokoľvek možného zrušenia predtým dokončených míľnikov a cieľov;iii)využila výsledky svojich kontrol systémov kontroly členských štátov na vyjadrenie jasného záveru o ich účinnosti a prijala všetky vhodné opatrenia;iv)zriadila jednotné kontaktné miesto pre členské štáty na vyhlásenie o vierohodnosti v Komisii, ku ktorému môže mať Dvor audítorov prístup bez ďalšieho zaťaženia členských štátov žiadosťami o dodatočné dôkazy;v)systematicky zaznamenávala a monitorovala všetky nezrovnalosti a všetky podvody ovplyvňujúce finančné prostriedky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;vi)dôsledne a presne uplatňovala ustanovenia týkajúce sa „konečných prijímateľov“ nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti revidovaním svojich usmernení k tomuto mechanizmu v kontexte plánu REPowerEU, a komunikovala s členskými štátmi o správnom uplatňovaní vymedzenia pojmu „koneční prijímatelia“; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, na základe ktorých budú členské štáty povinné zverejňovať údaje o všetkých konečných príjemcoch;vii)zjednodušila kontrolu míľnikov a cieľov uplatňovaním prístupu jednotného auditu, ktorý by umožnil zníženie administratívnej záťaže, konsolidáciu audítorských povinností medzi Komisiou a Dvorom audítorov, koordináciu harmonogramov a požiadaviek auditu s cieľom zabrániť duplicite a prekrývaniu kontrol a auditov, ale súčasne zaručila plnú ochranu finančných záujmov Únie;viii)podporila členské štáty pri zabezpečovaní skutočnej interoperability informačných systémov na uľahčenie účinného zberu údajov, podávania správ a výmeny medzi rôznymi ministerstvami/agentúrami s cieľom umožniť minimalizáciu rizík dvojitého financovania, aktívnu krížovú kontrolu medzi príslušnými databázami a komunikáciu s členskými štátmi o ich administratívnych kapacitách a zabezpečiť tak, aby nedochádzalo k dvojitému financovaniu; v tejto súvislosti berie na vedomie pozitívne príklady na konferencii Dvora audítorov o transparentnosti a vysledovateľnosti financovania obnovy a odolnosti EÚ v októbri 2024;ix)úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, aby sa najmä tie míľniky a ciele, ktoré majú štrukturálnu povahu alebo sú spojené s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, úplne a dôsledne vykonávali a aby sa neschválila žiadna revízia plánov obnovy a odolnosti, ak sa znížili ambície alebo oslabili dôležité opatrenia; sa v čo najväčšej možnej miere vyhla revízii plánov, ktorá by viedla k prepracovaniu plánovaných opatrení na plány obnovy a odolnosti, ak nespĺňajú podmienky nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti;x)prísne uplatňovala ustanovenia nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti vrátane ustanovení týkajúcich sa pozastavenia platieb alebo vymáhania súm, najmä ak nie je zabezpečená ochrana finančných záujmov Únie;xi)veľmi prísne uplatňovala metodiku pre čiastkové platby, a to aj pokiaľ ide o štrukturálne opatrenia a opatrenia spojené s vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny;xii)vypracovala metodiku založenú na kvalite a porovnateľnosti údajov na hodnotenie pokroku v oblasti zelenej a digitálnej transformácie, ako aj hmatateľných prínosov v členských štátoch;xiii)zabezpečila, aby členské štáty dôsledne uplatňovali ustanovenia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti týkajúce sa viditeľnosti, a aby sa pritom zaručilo, že opatrenia vykonávané prostredníctvom mechanizmu budú primerane označené ako financované Úniou;xiv)poskytla technickú pomoc, administratívnu podporu a poradenstvo členským štátom s cieľom posilniť ich administratívne kapacity, a to aj prostredníctvom organizovania pravidelných zasadnutí neformálnej expertnej skupiny pre vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, na ktorých sa prediskutujú technické aspekty a podporí výmena osvedčených postupov medzi vnútroštátnymi orgánmi;xv)vždy, keď sa navrhne revízia plánov obnovy a odolnosti, vykonala komplexnú analýzu nových a existujúcich opatrení a toho, či by nahradili opakujúce sa rozpočtové výdavky alebo či by boli v rozpore s inými podmienkami oprávnenosti stanovenými v plánoch obnovy a odolnosti;xvi)poskytovala odbornú prípravu a podporu členským štátom s cieľom zvýšiť administratívne kapacity vrátane odbornej prípravy v oblasti špecializovaných zručností, znalostí a poskytovania príkladov najlepších postupov;xvii)pokračovala v spolupráci s Dvorom audítorov s cieľom čo najviac zblížiť výklad míľnikov a cieľov;xviii)využila odporúčania Dvora audítorov z jeho práce v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a skúsenosti získané pri vykonávaní pri navrhovaní štruktúry budúceho viacročného finančného rámca a vykonávaní budúcich nástrojov Únie založených na výkonnosti;xix)posilnila koncepciu budúcich nástrojov založených na výkonnosti zabezpečením užšieho prepojenia medzi vyplácaním prostriedkov a pokrokom vo vykonávaní;xx)zabezpečila, aby sa akákoľvek budúca revízia, ako aj celkové vykonávanie plánov obnovy a odolnosti uskutočňovali v úzkej spolupráci a konzultácii s miestnymi a regionálnymi samosprávami a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami s cieľom maximalizovať vplyv plánov obnovy a odolnosti;xxi)analyzovala nedostatky v nástrojoch založených na výkonnosti a zaoberala sa týmito nedostatkami pri navrhovaní nových programov v budúcnosti;xxii)v budúcom VFR vychádzala z vysokej úrovne interoperability a výmeny údajov medzi rôznymi ministerstvami a agentúrami s cieľom uľahčiť efektívnu výmenu údajov a aktualizáciu v reálnom čase na viacerých platformách, a umožniť tak sledovanie prekrývajúcich sa projektov a minimalizovať riziká dvojitého započítania a dvojitého financovania.