1.uznáva dlhodobé ambície tureckej občianskej spoločnosti v súvislosti s pristúpením k Európskej únii; víta nedávne vyhlásenia tureckej vlády, v ktorých opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči členstvu v EÚ ako strategickému cieľu, a to v kontexte úsilia o oživenie vzťahov medzi EÚ a Tureckom v súlade s príslušnými závermi Európskej rady, a to postupným, primeraným a reverzibilným spôsobom; uznáva záväzok EÚ podporovať túto angažovanosť prostredníctvom posilneného dialógu a spolupráce, ale nabáda ju, aby prehodnotila svoje očakávania týkajúce sa angažovanosti v blízkej budúcnosti, a to vzhľadom na zhoršenie demokratických noriem, ktoré krajinu v poslednom desaťročí posúva k autoritárskemu modelu a nedávno sa zrýchlilo vzhľadom na politicky motivované zatknutie istanbulského primátora Ekrema İmamoğlua, ktorý je hlavný politický oponent prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana;

2.zdôrazňuje, že členstvo v EÚ je podmienené splnením prístupových (kodanských) kritérií, ktoré požadujú stabilné inštitúcie zaručujúce demokraciu, právny štát, ľudské práva, rešpektovanie a ochranu menšín, dobré susedské vzťahy, dodržiavanie medzinárodného práva a zosúladenie so SZBP EÚ; ďalej konštatuje, že ide o absolútne kritériá, nie otázky, ktoré podliehajú transakčným strategickým úvahám a rokovaniam; zdôrazňuje, že nevyhnutnou súčasťou procesu pristúpenia je uznanie všetkých členských štátov;

3.v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že uvedené pozitívne vyhlásenia neboli sprevádzané žiadnymi konkrétnymi opatreniami tureckých orgánov na preklenutie pretrvávajúcej a obrovskej priepasti medzi Tureckom a EÚ v oblasti hodnôt a noriem, najmä pokiaľ ide o základy prístupového procesu; opakuje svoj skôr prijatý záver, že turecká vláda, rovnako ako to robila v posledných niekoľkých rokoch, naďalej preukazuje jasný nedostatok politickej vôle uskutočniť potrebné reformy na obnovenie prístupového procesu a pokračuje v hlboko zakorenenom autoritárskom chápaní prezidentského systému;

4.uznáva strategický a geopolitický význam Turecka a jeho rastúcu prítomnosť a vplyv v oblastiach, ktoré majú zásadný význam pre medzinárodnú bezpečnosť, ako je oblasť Čierneho mora vrátane Ukrajiny a Blízky východ; opakuje, že Turecko je strategický partner a spojenec v NATO, ako aj krajina, s ktorou má EÚ úzke vzťahy v oblasti bezpečnosti, obchodu, hospodárstva a migrácie; víta užšiu spoluprácu medzi Tureckom a EÚ, na ktorú sa turecká vláda často odvoláva, ale zdôrazňuje, že to v žiadnom prípade nemôže nahradiť nevyhnutný skutočný pokrok, ktorý Turecko ako kandidátska krajina musí dosiahnuť, pokiaľ ide o splnenie základných požiadaviek na pristúpenie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v prístupovom procese neexistujú žiadne skratky a že nemožno predložiť žiadny argument s cieľom vyhnúť sa diskusii o demokratických zásadách, ktoré sú jadrom prístupového procesu;

5.konštatuje, že správa Komisie o Turecku za rok 2024 vykresľuje vykonávanie reforiem v kontexte prístupového procesu Turecka pozitívnejšie než správa o Turecku za rok 2023, pričom pokiaľ ide o otázky právneho štátu a ľudských práv, dochádza k posunu od ďalšieho zhoršenia k „žiadnemu pokroku“ ; zastáva však názor, že aspoň v kľúčových oblastiach, ako sú demokracia, právny štát a základné práva, je to spôsobené tým, že veľmi nízka úroveň už bola dosiahnutá a táto situácia sa nezmenila;

6.ďalej berie na vedomie mierne odlišné zameranie správy o Turecku za rok 2024 v porovnaní so správou za rok 2023, ktoré sa presunulo od prístupového procesu k strategickému partnerstvu medzi Európskou úniou a Tureckom; zastáva názor, že kritický stav prístupového procesu vedie Komisiu a Radu k tomu, aby sa zamerali len na partnerský rozmer vzťahov EÚ s Tureckom, čo sa odráža aj v spoločnom oznámení o aktuálnom stave vzťahov medzi EÚ a Tureckom z 29. novembra 2023 a 22. marca 2021; zdôrazňuje čoraz väčší posun smerom k inému rámcu vzťahov, čo by mohlo ísť na úkor prístupového procesu;

7.domnieva sa, že pokiaľ ide o ľudské práva a právny štát, nedávne uznesenia Európskeho parlamentu o tejto otázke zostávajú platné vzhľadom na pretrvávajúcu zúfalú situáciu v oblasti ľudských práv a úpadok demokracie v Turecku za posledný rok; plne schvaľuje najnovšie rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a súvisiacu správu jeho monitorovacieho výboru, ako aj rezolúcie prijaté Výborom ministrov Rady Európy, ktoré podrobne opisujú širokú škálu závažných pochybení v oblasti ľudských práv, o ktorých neustále informujú renomované miestne a medzinárodné organizácie ľudských práv;

8.berie na vedomie deklarovaný záväzok tureckej vlády k reforme súdnictva a zavedenie opatrení organizačnej povahy; zdôrazňuje však potrebu zaviesť štrukturálne opatrenia zabezpečujúce nezávislosť súdnictva; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že napriek reformnej stratégii s deviatimi balíkmi reforiem súdnictva je stav nezávislosti súdnictva v Turecku po systematickom zasahovaní vlády do justičného systému a jeho politickej inštrumentalizácii naďalej bezútešný; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad oslabením zostávajúcich mechanizmov ústavného preskúmania, najmä individuálnych žiadostí, a časté porušovanie riadneho procesu;

9.je znepokojený prenasledovaním príslušníkov právnického povolania vrátane nedávneho súdneho procesu podaného hlavnou prokuratúrou v Istanbule, ktorý viedol k odvolaniu vedenia Istanbulskej advokátskej komory na základe obvinení z „propagandy teroristickej organizácie“ a „verejného šírenia zavádzajúcich informácií“ za to, že požiadalo o vyšetrenie dvoch vrážd kurdských novinárov v Sýrii, a k uväzneniu jedného z členov výkonnej rady Istanbulskej advokátskej komory po jeho ceste do Štrasburgu na stretnutie s inštitúciami Rady Európy;

10.je znepokojený očividným nevykonávaním rozhodnutí ústavného súdu, a to aj v prípade poslanca Cana Atalaya, čo prerástlo do vážnej súdnej krízy, keď kasačný súd podal trestné oznámenie proti deviatim sudcom ústavného súdu; je znepokojený nedávnym rozhodnutím kasačného súdu zrušiť rozsudky a prepustiť na slobodu teroristov zapojených do útoku ISIS na Atatürkovom letisku v Istanbule, ktorý si v roku 2016 vyžiadal 45 obetí;

11.vyzýva Turecko, aby posilnilo svoj záväzok k demokratickej správe vecí verejných, najmä prostredníctvom reforiem, ktoré zabezpečia nezávislé súdnictvo; berie na vedomie nedávne oznámenie stratégie štvrtej reformy súdnictva na roky 2025 – 2029; vyzýva tureckú vládu, aby prešla od povrchných zmien, ktoré doteraz prinášali opakujúce sa reformné balíky a akčné plány, k hlbokej a dlho očakávanej reforme, ktorá bude prostredníctvom skutočnej politickej vôle riešiť vážne a štrukturálne nedostatky tureckého súdnictva; zdôrazňuje, že ukončenie politického zasahovania do súdnictva si nevyžaduje žiadnu stratégiu ani balík reforiem, ale len politickú vôľu;

12.zostáva hlboko znepokojený pokračujúcim zhoršovaním demokratických noriem a neúprosnými zásahmi tureckých orgánov proti akýmkoľvek kritickým hlasom prostredníctvom rastúceho súboru represívnych zákonov, pravidelným zneužívaním protiteroristických zákonov vrátane ich uplatňovania vo vzťahu k maloletým (ako to bolo v súdnom procese „Kız Çocukları Davası“), neprimeraným využívaním trestného činu urážania verejného činiteľa, rozsiahlym využívaním tajných svedkov a spomalených prípadov v chybných súdnych konaniach a opakujúcou sa praxou prehnaných nočných zatýkaní a domových prehliadok s cieľom vykresliť cieľové osoby ako mimoriadne nebezpečné;

13.víta stiahnutie pozmeňujúceho návrhu k tureckým zákonom o špionáži v novembri 2024 známeho ako „zákon o vplyvných agentoch“; vyzýva turecké orgány, aby sa v budúcnosti zdržali opätovného zavedenia podobného príliš rozsiahleho a nejasného zákona vzhľadom na vážne riziko, že by sa mohol použiť ako nástroj na ďalšie kriminalizovanie legitímnych činností organizácií občianskej spoločnosti v krajine; vyzýva turecké orgány, aby zabezpečili, že nedávno schválený návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti bude slúžiť na legitímny účel, ktorým je ochrana osobných údajov a národnej bezpečnosti, bez toho, aby navádzal na možné porušovanie základných práv alebo aby sa stal ďalším nástrojom ďalších represií; zdôrazňuje, že súdny aparát je naďalej značne reštriktívny, pričom zložitá sieť právnych predpisov slúži ako nástroj na systematickú kontrolu a umlčanie akéhokoľvek kritického hlasu, ako je zákon o sociálnych médiách z roku 2020, zákon o boji proti praniu špinavých peňazí z roku 2021 a zákon o dezinformáciách z roku 2022;

14.vyjadruje znepokojenie nad nedávnym schválením právnych ustanovení, ktorými sa Štátnej dozornej rade (DDK) a Fondu na ochranu vkladov (TMSF) udeľujú mimoriadne právomoci, vrátane možnosti, aby štátna dozorná rada odvolávala verejných činiteľov všetkých typov a úrovní a vymenovávala správcov, čo by sa mohlo svojvoľne využívať;

15.vyzýva turecké orgány, aby ukončili súčasné vážne obmedzovanie základných slobôd, najmä slobody prejavu, zhromažďovania a združovania, a neustále útoky na základné práva, okrem iného, členov opozície, obhajcov ľudských práv, právnikov, odborárov, príslušníkov menšín, novinárov, akademických pracovníkov, umelcov a aktivistov občianskej spoločnosti; dôrazne odsudzuje nedávne vlny masového zatýkania a väznenia na základe politicky motivovaných obvinení a podozrení z teroristických väzieb v radoch politikov, akademikov a novinárov, vrátane zatknutia nezávislého novinára Elifa Akgüla, šéfredaktora spravodajského LGBT+ webového sídla Kaos GL Yıldıza Tara, redaktora denníka Evrensel Endera İmreka a švédskeho novinára pracujúceho pre ETC Joakima Medina, ktorí sú dobre známi svojou prácou v oblasti ľudských práv;

16.‏ dôrazne odsudzuje nedávne zatknutie a zadržiavanie švédskeho novinára Joakima Medina; opakuje, že sloboda tlače je základným právom a základnou hodnotou EÚ; dôrazne odsudzuje obvinenia vznesené proti Joakimovi Medinovi, ktoré sú založené výlučne na jeho novinárskej práci, a preto požaduje jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie, ako aj prepustenie ďalších novinárov uväznených za vykonávanie ich slobody slova;

17.vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcim stíhaním, cenzúrou a prenasledovaním novinárov a nezávislých médií, ktoré im upiera slobodu vykonávať svoje profesionálne povinnosti a informovať verejnosť, čo je nevyhnutné na fungovanie demokratickej spoločnosti; vyzýva turecké orgány, aby sa zdržali ďalších útokov na nezávislé médiá a dodržiavali základné práva a občianske slobody, ako je sloboda prejavu a tlače; je naďalej hlboko znepokojený platnými právnymi predpismi, ktoré bránia otvorenému a slobodnému internetu, pričom za príspevky v sociálnych médiách sa ukladajú dlhé tresty odňatia slobody, blokuje sa prístup a vydávajú sa príkazy na odstránenie obsahu, ako aj tým, že Najvyššia rada pre rozhlas a televíziu (RTÜK) naďalej potláča kritiku médií a dokonca aj médiá, ktoré sa považujú za šíriteľov „pesimizmu“ namiesto pozitívnych správ;

18.berie na vedomie pozitívny vývoj v súvislosti s čiastočným zrušením obmedzení týždenných vigílií Sobotných matiek Cumartesi Anneleri na istanbulskom námestí Galatasaray ministrom vnútra a s nedávnym oslobodením všetkých 46 osôb stíhaných viac ako 6 rokov v prípade okolo 700. zhromaždenia tejto organizácie v auguste 2018; vyzýva na úplné odstránenie všetkých obmedzení ich pokojného protestu v plnom súlade s príslušným rozhodnutím ústavného súdu a na ukončenie prebiehajúceho súdneho konania proti niekoľkým jeho členom a sympatizantom; je znepokojený prebiehajúcim súdnym procesom proti významnej obhajkyni ľudských práv Nimet Tanrıkulu, ktorá bola 4. marca 2025 prepustená po 94 dňoch strávených vo vyšetrovacej väzbe; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby zabezpečili okamžité prepustenie všetkých osôb zadržiavaných za uplatňovanie ich základných slobôd;

19.je naďalej zhrozený tým, že turecké orgány, najmä turecké súdnictvo, neustále ignorujú a neuplatňujú prelomové rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva; opätovne odsudzuje hrubé zneužívanie súdneho systému zo strany Turecka a odmietnutie prepustenia obhajcu ľudských práv Osmana Kavalu a opozičných politikov Selahattina Demirtaşa a Figen Yüksekdağovej z väzby, za čo Turecko čelí historickému konaniu o porušení práv v Rade Európy, ktorého dôsledky sa ešte len budú riešiť; je zhrozený nedávnym podaním a prijatím novej obžaloby proti Selahattinovi Demirtaşovi, v ktorej hlavná prokuratúra v Diyarbakire požaduje trest odňatia slobody až 15 rokov a zákaz jeho politickej činnosti na základe viacerých prejavov, ktoré predniesol v roku 2016; vyzýva Turecko, aby v plnej miere dodržiavalo rozsudky ESĽP týkajúce sa nezvestných osôb a majetku (okrem iného v prípade Fokas) na Cypre; vyjadruje poľutovanie nad politicky motivovanou povahou týchto trestných stíhaní, ktoré sú súčasťou širšej kampane súdneho obťažovania; vyzýva Turecko, aby v plnej miere vykonalo všetky rozsudky ESĽP v súlade s článkom 46 EDĽP a v súlade s bezpodmienečnými povinnosťami vyplývajúcimi z článku 90 tureckej ústavy; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby využili všetky diplomatické kanály s cieľom naliehať na Turecko, aby vykonávalo príslušné rozsudky ESĽP, a aby zvážili zavedenie príslušných podmienok financovania v súvislosti s dodržiavaním rozsudkov ESĽP;

20.vyzýva Turecko, aby rešpektovalo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 24. januára 2008, v ktorom bolo Turecko uznané za vinné z porušenia článku 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach, pretože nenašlo a nestíhalo zodpovedné osoby v prípade vrážd Tassosa Isaaka a Solomosa Solomoua, ku ktorým došlo na Cypre v roku 1996; vyzýva turecké orgány, aby vykonali medzinárodné zatykače na osoby podozrivé z vrážd a odovzdali ich Cyperskej republike;

21.vyjadruje hlboké znepokojenie nad zúfalou situáciou v tureckých väzniciach v dôsledku ich výraznej preplnenosti a zlých životných podmienok, pričom sú rozšírené správy o mučení a zlom zaobchádzaní vrátane správ Rady Európy a prístup k základným potrebám, ako je hygiena a informácie, je výrazne obmedzený; vyjadruje osobitné znepokojenie nad podmienkami väznenia starších a vážne chorých väzňov, ako napríklad Soydana Akaya, ktorý je nespravodlivo držaný vo väzení; požaduje jeho okamžité prepustenie z humanitárnych a zdravotných dôvodov; vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcim vykonávaním ponižujúcich osobných prehliadok vo väzniciach a iných miestach zadržania a pretrvávajúcim obťažovaním poslanca Ömera Faruka Gergerlioğlua, ktorý v súčasnosti čelí šiestim konaniam o zrušení jeho poslaneckého mandátu a zbavení imunity, okrem iného za odsúdenie práve tejto praktiky;

22.dôrazne odsudzuje rozhodnutie tureckej vlády odvolať po komunálnych voľbách v marci 2024 demokraticky zvolených starostov najmenej 13 obcí a okresov (Hakkari, Mardin, Batman, Halfeti, Tunceli, Bahçesaray, Akdeniz, Siirt, Van a Kağızman, v ktorých vyhrala strana DEM, a Esenyurt Ovacık a Şişli, ktoré vyhrala strana CHP) a nahradiť ich vládnymi splnomocnencami vymenovanými ministerstvom vnútra; považuje túto dlhodobú prax vymenúvania správcov za očividný útok na najzákladnejšie zásady miestnej demokracie; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby okamžite zastavili a zvrátili represie voči politickej opozícii a rešpektovali právo voličov voliť svojich vybraných zástupcov v súlade s odporúčaniami Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy a Benátskej komisie; opakuje svoju výzvu podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, aby zvážila reštriktívne opatrenia v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv voči tureckým predstaviteľom, ktorí preberajú úlohu správcu, a tým, ktorí ich menujú; odsudzuje tvrdé potláčanie protestov proti odvolaniu zvolených starostov, ako aj svojvoľného zatknutia stoviek demonštrantov, z ktorých niektorí boli maloletí; považuje rozhodnutie tureckej vlády vrátiť sa k tejto praxi po posledných komunálnych voľbách v marci 2024 za jasný znak jej nedostatočného odhodlania riešiť demokratické nedostatky v krajine a za jasný rozpor s deklarovanou ochotou oživiť prístupový proces, keďže takéto kroky oslabujú vyhliadky na silnejšie a komplexnejšie partnerstvo s EÚ a škodia dlhodobému pokroku smerom k užšej spolupráci;

23.vyjadruje poľutovanie nad neustálym napádaním politických strán a členov opozície, ktorí sú naďalej vystavení rastúcemu tlaku; čo najdôraznejšie odsudzuje nedávne zatknutie a odvolanie z funkcie starostu istanbulskej metropolitnej samosprávy CHP Ekrema İmamoğlua spolu so starostami obcí Şişli a Beylikdüzü v rámci dvoch samostatných vyšetrovaní údajnej korupcie a obvinení z terorizmu, ktoré sa týkajú celkovo 106 podozrivých osôb; zdôrazňuje, že tieto posledné prípady, ktoré sú súčasťou dlhého zoznamu 42 administratívnych a 51 súdnych vyšetrovaní od İmamoğluovho zvolenia v roku 2019, boli začaté len niekoľko dní pred vnútrostraníckymi voľbami s cieľom nominovať ho na prezidentského kandidáta a deň po spornom rozhodnutí Istanbulskej univerzity zrušiť jeho diplom, ktorý je podmienkou jeho spôsobilosti byť prezidentom; je zdesený rozhodnutím dočasne zakázať všetky demonštrácie v Istanbule a ďalších provinciách v krajine a spomalením sociálnych médií; odsudzuje tvrdé zásahy tureckých orgánov proti pokojným masovým protestom vrátane zadržania takmer 2 000 osôb, z ktorých mnohí sú študenti, a stíhania stoviek z nich prostredníctvom unáhlených hromadných procesov bez akýchkoľvek dôkazov o trestnom čine; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nezákonným zatknutím Esily Ayikovej, študentky fotografie z Gentu, ktorá bola 8. apríla 2025 zadržaná počas protestov v Istanbule, a najmä nad tým, že vo väzbe nie sú liečené jej srdcové a obličkové choroby; vyzýva na okamžité prepustenie všetkých osôb, ktoré sú stále vo väzbe, a na oslobodenie všetkých osôb stíhaných za uplatňovanie ich základných práv spod obžaloby; vyjadruje poľutovanie nad zatýkaním, zadržiavaním a deportáciami miestnych a zahraničných novinárov, ktorí informovali o protestoch, čo je v rozpore so slobodou tlače; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby urýchlene a účinne vyšetrili všetky obvinenia z obťažovania a neprimeraného použitia sily proti demonštrantom a aby dodržiavali slobodu zhromažďovania a protestov; domnieva sa, že útoky proti İmamoğluovi predstavujú politicky motivovaný krok, ktorého cieľom je zabrániť legitímnemu vyzývateľovi kandidovať v nadchádzajúcich voľbách, a že súčasné turecké orgány týmito krokmi ďalej posúvajú krajinu smerom k plne autoritárskemu modelu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ na tento alarmujúci vývoj nereaguje dôrazne a jednotne;

24.ďalej vyjadruje svoje znepokojenie nad nedávnymi samostatnými prípadmi proti starostovi istanbulskej štvrte Beşiktaş CHP Rızovi Akpolatovi, starostovi istanbulskej štvrte Beykoz CHP Alaattinovi Köselerovi, predsedovi mládežníckej pobočky CHP Cemovi Aydinovi a predsedovi strany Zafer Ümitovi Özdagovi; je zdesený brutálnym a neúprosným zásahom proti akejkoľvek kritike, ktorému turecké orgány v poslednom čase podrobujú všetky vrstvy tureckej spoločnosti, čo okrem iného ilustruje prípad Ayşe Barım, známej manažérky talentov, ktorá je od 27. januára 2025 väznená za údajnú účasť na protestoch v parku Gezi pred 12 rokmi, vyšetrovanie začaté proti Orhanovi Turanovi a Ömerovi Arasovi, prezidentovi a konateľovi TÜSIAD, hlavnej podnikateľskej skupiny v krajine, a obvinenie s cieľom uložiť vysoké tresty odňatia slobody šéfredaktorovi televízie Halk TV Suatovi Toktaşovi a novinárom Sede Selekovej, Barışovi Pehlivanovi, Serhanovi Askerovi a Kürşadovi Oğuzovi, ktorí boli predbežne oslobodení; vyjadruje znepokojenie nad tým, že do týchto a iných prípadov je zapojený nedávno vymenovaný hlavný istanbulský prokurátor Akın Gürlek, ktorý je na rôznych pozíciách dlhoročne zapojený do významných prípadov proti politikom a ktorý by mohol byť dôvodom na zváženie uplatnenia reštriktívnych opatrení v rámci sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv; takisto vyjadruje znepokojenie nad rastúcim finančným tlakom na opozičné obce a kontroverznými oznámeniami, ako je oznámenie v súvislosti s centrami dennej starostlivosti, ktoré prevádzkujú opozičné obce;

25.vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením práv žien, rodovo motivovaným násilím a nárastom počtu prípadov femicídy v Turecku v roku 2024, ktorý je najvyšší od roku 2010, teda od roku pred podpísaním Istanbulského dohovoru; opätovne dôrazne odsudzuje odstúpenie Turecka od tejto medzinárodnej dohody prezidentským dekrétom a opakuje svoju výzvu na zvrátenie tohto rozhodnutia; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby zlepšili legislatívny rámec a jeho vykonávanie vrátane úplného uplatňovania zákona o ochrane č. 6284 s cieľom účinne bojovať proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a praktiky tzv. vrážd zo cti, ukončiť pretrvávajúcu politiku beztrestnosti tým, že sa páchatelia budú zodpovedať, a napredovať smerom k rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o účasť žien na rozhodovacích a politických procesoch; varuje pred ďalším zasahovaním do práv žien, ako napríklad nedávny zákaz Turecka týkajúci sa cisárskych rezov na prianie v súkromných zdravotníckych strediskách bez lekárskeho odôvodnenia, čo predstavuje neprijateľné narušenie telesnej autonómie žien;

26.dôrazne odsudzuje pokračujúce porušovanie a nedostatočnú ochranu základných práv LGBTI+ osôb v Turecku vrátane zvýšeného výskytu nenávistných prejavov, trestných činov z nenávisti a diskriminačnej rétoriky, ako aj pokračujúce mediálne stereotypy založené na sexuálnej orientácii a rodovej identite; vyjadruje poľutovanie nad tým, že túto pretrvávajúcu diskrimináciu často schvaľujú orgány, čoho dôkazom je hromadné zatýkanie počas pochodu Pride v roku 2023 a zákaz pochodu v roku 2024, zatiaľ čo pochody proti LGBTI+ boli povolené; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby s okamžitou platnosťou zrušili zákaz činností zameraných proti homofóbii vrátane pochodov Pride;

27.víta zintenzívnenie dialógu s kresťanskými menšinami, ale zdôrazňuje, že nebol zaznamenaný žiadny významný pokrok, pokiaľ ide o ochranu práv etnických a náboženských menšín, najmä pokiaľ ide o ich právnu subjektivitu, vrátane práv gréckeho pravoslávneho obyvateľstva ostrovov Gökçeada (Imvros) a Bozcaada (Tenedos); vyzýva Turecko, aby v tejto súvislosti vykonalo odporúčania Benátskej komisie a všetky príslušné rozsudky ESĽP; so znepokojením konštatuje, že zástupcovia rôznych konfesií vrátane nemoslimských a alevitských komunít naďalej čelia byrokratickým prekážkam pri snahe zaregistrovať miesta bohoslužieb; zdôrazňuje, že ide o porušenie práva na slobodu náboženského vyznania a viery; vyzýva Turecko, aby prijalo dlho očakávané nariadenie o voľbe členov správnych rád nadácií iných menšín ako moslimskej, ktoré kontrolujú komunitné nemocnice; opakuje svoju výzvu Turecku, aby rešpektovalo úlohu ekumenického patriarchátu pre pravoslávnych kresťanov po celom svete a aby uznalo jeho právnu subjektivitu a používanie cirkevného titulu ekumenický patriarcha na verejnosti; vyzýva Turecko, aby plne rešpektovalo a chránilo jedinečnú svetovú hodnotu chrámu Hagia Sofia a múzea Chora, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO; so znepokojením konštatuje, že Turecko ešte stále nevykonalo dve rozhodnutia Výboru UNESCO pre svetové dedičstvo z rokov 2021 a 2023 týkajúce sa jeho povinností prijať osobitné opatrenia na ochranu týchto pamiatok; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou ochranou kláštora Panagia Soumela, ktorý bol navrhnutý na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO; zdôrazňuje potrebu odstrániť obmedzenia týkajúce sa vzdelávania, menovania a nástupníctva duchovných; víta plánované znovuotvorenie seminára v Halki a vyzýva na odstránenie všetkých prekážok jeho riadneho fungovania; vyzýva turecké orgány, aby účinne vyšetrili a stíhali osoby zodpovedné za všetky trestné činy z nenávisti páchané voči menšinám vrátane nenávistných prejavov; odsudzuje antisemitské vyhlásenia v médiách a vyhlásenia vysokopostavených predstaviteľov po teroristických útokoch Hamásu na Izrael zo 7. októbra 2023; konštatuje, že všetky tieto praktiky voči akejkoľvek náboženskej menšine sú nezlučiteľné s hodnotami EÚ;

28.víta nedávnu výzvu Abdullaha Öcalana, aby PKK zložila zbrane, rozpustila sa a zapojila sa do mierového procesu, ako historický a dlho očakávaný krok, ktorý by mohol pomôcť ukončiť 40 rokov trvajúce násilie, ktoré si vyžiadalo viac ako 40 000 obetí; oceňuje úsilie všetkých zainteresovaných strán o uľahčenie tohto vývoja vrátane konštruktívneho prístupu rôznych politických lídrov, ktorý začal predseda MHP Devlet Bahçeli, návštev vo väznici Imrali, ktoré boli povolené delegácii strany DEM, a rozsiahlych konzultácií, ktoré táto strana viedla s ostatnými politickými stranami; zdôrazňuje, že to predstavuje významnú príležitosť a musí po nej nasledovať inkluzívny politický proces s významnou úlohou tureckého parlamentu, ktorého cieľom je mierové a udržateľné riešenie kurdskej otázky v jej politických, sociálnych, demokratických a bezpečnostných aspektoch; zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať ľudské práva, politický pluralizmus a občianske práva všetkých občanov vrátane Kurdov; vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcimi politickými represiami, súdnym obťažovaním a obmedzovaním kultúrnych a jazykových práv, ktorým čelia kurdskí občania, čo oslabuje demokratické zásady a sociálnu súdržnosť;

29.naďalej vyjadruje uznanie Turecku za prijatie približne 3,1 milióna utečencov vrátane 2,9 milióna Sýrčanov na základe dočasnej ochrany v roku 2024, čo je menej ako 3,2 milióna v roku 2023; opätovne zdôrazňuje význam spolupráce Turecka pre účinné a riadne riadenie migračných tokov; ďalej víta skutočnosť, že EÚ prispela od roku 2011 na toto úsilie sumou takmer 10 miliárd EUR na pomoc Turecku pri prijímaní utečencov; konštatuje, že niektoré finančné prostriedky EÚ boli vyčlenené na posilnenie tureckej hraničnej kontroly a zadržiavacích kapacít; víta rozhodnutie EÚ vyčleniť v decembri 2024 ďalšiu 1 miliardu EUR na ďalšiu podporu zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a integrácie utečencov v Turecku od pádu Asadovho režimu; zároveň konštatuje, že tieto finančné prostriedky boli prisľúbené už v máji 2024, a preto nepredstavujú nové finančné prostriedky; vyzýva Komisiu, aby zaistila maximálnu transparentnosť a presnosť pri prideľovaní finančných prostriedkov a aby projekty financované EÚ, najmä projekty, ktoré sa týkajú zariadení určených na zaistenie a kontroly hraníc, boli v súlade so všetkými príslušnými normami v oblasti ľudských práv; je znepokojený dôveryhodnými správami o závažnom porušovaní ľudských práv v tureckých centrách určených na zaistenie financovaných z prostriedkov EÚ, a vyzýva Komisiu, aby začala transparentné a nezávislé preskúmanie tejto záležitosti; so znepokojením konštatuje, že v Cyperskej republike bol v posledných rokoch zaznamenaný neustály nárast počtu žiadostí o azyl; pripomína Turecku jeho povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na zablokovanie existujúcich nelegálnych migračných trás a na zabránenie vytváraniu nových námorných alebo pozemných trás pre nelegálnu migráciu z Turecka do EÚ, najmä do Grécka a Cyperskej republiky; upozorňuje na riziká spojené s prípadným využívaním migrantov zo strany tureckej vlády; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ochranu práv a slobôd všetkých utečencov a migrantov; vyzýva Turecko, aby zabezpečilo úplné a nediskriminačné vykonávanie vyhlásenia medzi EÚ a Tureckom z roku 2016 a dohody o readmisii medzi EÚ a Tureckom vo vzťahu ku všetkým členským štátom vrátane Cyperskej republiky; vyjadruje opatrnú nádej, že vývoj v Sýrii postupne umožní návrat čoraz väčšieho počtu utečencov do vlasti; opakuje, že návraty by sa mali vykonávať len na dobrovoľnom základe a v bezpečných a dôstojných podmienkach; odsudzuje opakované násilné útoky na utečencov a migrantov, ktoré podnecuje xenofóbna rétorika politikov a hostiteľských komunít; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby zintenzívnili svoje úsilie o zachovanie humanitárneho a ochranného priestoru pre sýrskych utečencov v Turecku a aby dodržiavali zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia ako základný kameň politík EÚ;

30.opätovne zdôrazňuje svoj veľký záujem o stabilitu a bezpečnosť vo východnom Stredozemí; víta pokračujúce zmierňovanie napätia a pozitívnu dynamiku v regióne a nedávnu atmosféru obnovenia vzťahov medzi Tureckom a Gréckom, hoci nevyriešené otázky naďalej ovplyvňujú dvojstranné vzťahy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko naďalej porušuje zvrchovanosť a zvrchované práva členských štátov EÚ, ako sú Grécko a Cyperská republika, a to aj prostredníctvom presadzovania doktríny „Modrej vlasti“; zdôrazňuje, že hoci narušovanie gréckeho vzdušného priestoru Tureckom výrazne kleslo, počet prípadov narušenia gréckych pobrežných vôd sa v porovnaní s rokom 2023 zvýšil a turecké plavidlá systematicky vykonávajú nezákonné rybolovné činnosti v gréckych pobrežných vodách; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že Turecko takisto naďalej formálne hrozí vojnou Grécku (casus belli), ak Grécko uplatní svoje zákonné právo rozšíriť svoje teritoriálne vody v Egejskom mori až na 12 námorných míľ v súlade s článkom 3 Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS); vyzýva Turecko, aby plne rešpektovalo zvrchovanosť všetkých členských štátov EÚ nad ich pobrežnými vodami a vzdušným priestorom a ich iné zvrchované práva vrátane práva na prieskum a ťažbu svojich prírodných zdrojov, v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom vrátane dohovoru UNCLOS, ktorý je súčasťou acquis EÚ; opakuje svoje stanovisko, že memorandum o porozumení medzi Tureckom a Líbyou o vymedzení oblastí námornej jurisdikcie v Stredozemnom mori porušuje zvrchované práva tretích štátov, nie je v súlade s morským právom a nemôže mať žiadne právne účinky pre tretie štáty;

31.vyjadruje poľutovanie nad tým, že cyperský problém zostáva nevyriešený, a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa opätovne vážne angažovali a prejavili politickú vôľu viesť mierové rokovania pod vedením OSN s cieľom dosiahnuť skutočný pokrok v rozhovoroch o urovnaní cyperskej otázky; víta obnovenie neformálnych rozhovorov pod záštitou generálneho tajomníka OSN 18. a 19. marca 2025, ktoré sa uskutočnili v konštruktívnej atmosfére a pri ktorých obe strany preukázali jasné odhodlanie dosiahnuť pokrok a pokračovať v dialógu; víta dohodu medzi oboma stranami o otvorení štyroch hraničných priechodov, odmínovaní, zriadení výboru pre záležitosti mládeže a spustení projektov v oblasti životného prostredia a solárnej energie, ktoré sú súčasťou nového súboru opatrení na budovanie dôvery; vyzýva všetky strany, aby využili tento impulz na obnovenie rokovaní;

32.opätovne dôrazne potvrdzuje svoj názor, že jediným riešením cyperského problému vrátane jeho vonkajších aspektov je spravodlivé, komplexné, životaschopné a demokratické urovnanie, v dohodnutom rámci OSN, na základe dvojkomunitnej a dvojzónovej federácie s jednotnou medzinárodnou právnou subjektivitou, jednou suverenitou, jednotným občianstvom a politickou rovnosťou, ako je uvedené v príslušných rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN, dohodnutých oblastiach konvergencie a v rámci generálneho tajomníka OSN, ako aj v súlade s medzinárodným právom a so zásadami a s hodnotami, na ktorých je Únia založená; dôrazne odsudzuje pokusy Turecka o zlepšenie postavenia separatistického subjektu na okupovanom Cypre, a to aj prostredníctvom Organizácie turkických štátov, a všetky štáty vyzýva, aby rešpektovali zvrchovanosť Cypru podľa rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN; naliehavo žiada, aby sa pod záštitou generálneho tajomníka OSN čo najskôr obnovili rokovania o znovuzjednotení Cypru od bodu, v ktorom boli v roku 2017 v Crans Montane prerušené; vyzýva Turecko, aby upustilo od neprijateľného návrhu riešenia založeného na existencii dvoch štátov na Cypre a aby sa vrátilo k dohodnutému základu riešenia a rámcu OSN; ďalej vyzýva Turecko, aby stiahlo svoje jednotky z Cypru a zdržalo sa akýchkoľvek jednostranných opatrení, ktoré by upevnili trvalé rozdelenie ostrova, a nepodnikalo kroky ovplyvňujúce demografickú rovnováhu;

33.vyzýva Turecko, aby dodržiavalo štatút nárazníkovej zóny a mandát mierových síl OSN na Cypre (UNFICYP); opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na spoluprácu medzi Cyperskou republikou, Tureckom, Spojeným kráľovstvom a OSN s cieľom vykonať konkrétne opatrenia na demilitarizáciu nárazníkovej zóny a zlepšiť bezpečnosť na ostrove; naliehavo vyzýva Turecko a vedúcich predstaviteľov cyperských Turkov, aby zastavili a zvrátili všetky jednostranné opatrenia a porušenia v rámci nárazníkovej zóny a v jej blízkosti a zdržali sa akýchkoľvek ďalších takýchto opatrení a provokácií; odsudzuje pokračujúce „otváranie“ oblasti Varoša zo strany Turecka, pretože to negatívne mení situáciu na mieste, podkopáva vzájomnú dôveru a negatívne ovplyvňuje vyhliadky na obnovenie priamych rozhovorov o komplexnom riešení cyperského problému; vyzýva Turecko, aby zvrátilo svoje nezákonné konanie, ktorým porušuje rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 550(1984) a č. 789(1992) o Varoši, v ktorých sa Turecko vyzýva, aby odovzdalo oblasť Varoša jej zákonným obyvateľom pod dočasnou správou OSN, aby sa stiahlo zo Strovilie a umožnilo úplné vykonávanie dohody z Pyly;

34.opätovne vyjadruje hlboké znepokojenie nad všetkými jednostrannými krokmi, ktorých cieľom je upevniť trvalé rozdelenie Cypru na rozdiel od jeho opätovného zjednotenia; v tejto súvislosti odsudzuje nedávnu nezákonnú návštevu prezidenta Erdoğana v okupovaných oblastiach Cyperskej republiky, ako aj jeho provokatívne vyhlásenia, ktoré ohrozujú úsilie OSN, EÚ, medzinárodného spoločenstva ako celku a ostatných zúčastnených strán o obnovenie podstatných rokovaní v dohodnutom rámci; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto jednostranné kroky sa rovnajú priamemu nelegitímnemu zásahu proti záujmom gréckej a tureckej komunity na Cypre;

35.opätovne pripomína svoju výzvu Turecku, aby poskytlo komunite tureckých Cyperčanov potrebný priestor na konanie v súlade s ich úlohou legitímnej komunity na ostrove, ktorá je právom zaručeným ústavou Cyperskej republiky; opätovne pripomína svoju výzvu Komisii, aby s cieľom uľahčiť riešenie cyperského problému zintenzívnila svoje úsilie o spoluprácu s komunitou tureckých Cyperčanov, a pripomína, že jej miesto je v Európskej únii; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby preukázali odvážnejší prístup k zbližovaniu komunít; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa po komplexnom riešení cyperského problému právo EÚ uplatňovalo na celom ostrove;

36.berie na vedomie významnú prácu Výboru pre nezvestné osoby na Cypre (CMP) a žiada, aby turecká armáda zlepšila prístup do okupovaných vojenských zón, prístup k svojim vojenským archívom a informáciám o premiestnení pozostatkov z pôvodných pohrebísk na ďalšie; naďalej vyjadruje hlboké znepokojenie nad vzdelávacími a náboženskými obmedzeniami a nad prekážkami, ktorým čelí enkláva gréckych Cyperčanov; vyzýva Turecko, aby zintenzívnilo spoluprácu s Radou Európy a jej príslušnými orgánmi a inštitúciami, zaoberalo sa ich kľúčovými odporúčaniami, v plnej miere vykonávalo Európsky dohovor o ľudských právach s ohľadom na dodržiavanie slobody náboženského vyznania, slobody presvedčenia a prejavu, práva na prístup ku kultúrnemu dedičstvu a jeho užívania a zastavilo úmyselné ničenie kultúrneho a náboženského dedičstva; odsudzuje opakované pokusy Turecka zastrašiť a umlčať novinárov z radov tureckých Cyperčanov, odborárov, obhajcov ľudských práv a pokrokových občanov komunity tureckých Cyperčanov, čím porušuje ich právo na slobodu presvedčenia a prejavu; vyzýva Turecko, aby zastavilo svoju proklamovanú agresívnu politiku predávania a využívania majetku gréckych Cyperčanov, ktorej cieľom je vyvolať na mieste nezvratné účinky a ktoré úplne ignoruje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto otázke;

37.vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko naďalej odmieta dodržiavať právne predpisy v oblasti letectva a vytvoriť komunikačný kanál medzi centrami riadenia letovej prevádzky v Turecku a Cyperskej republike, čo prináša skutočné bezpečnostné riziká a nebezpečenstvá, ako ich identifikovala Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a Medzinárodná federácia združení dopravných pilotov; vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že odopiera prístup plavidlám plaviacim sa pod vlajkou jedného členského štátu do Bosporského prielivu a úžiny Dardanely; zastáva názor, že to môžu byť oblasti, v ktorých Turecko môže preukázať svoj záväzok k opatreniam na budovanie dôvery, a vyzýva Turecko, aby spolupracovalo plným vykonávaním právnych predpisov EÚ v oblasti letectva; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Turecko pokračovalo vo svojich snahách zabrániť realizácii prepojenia Great Sea Interconnector, ktoré je projektom spoločného záujmu EÚ, a trvalo na svojich plánoch týkajúcich sa nezákonného elektrického prepojenia s okupovanou oblasťou Cypru;

38.vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko 20 rokov odmieta plniť záväzky prijaté voči EÚ vrátane záväzkov týkajúcich sa Cypru podľa rokovacieho rámca z októbra 2005; zdôrazňuje, že nevyhnutnou súčasťou procesu pristúpenia je uznanie všetkých členských štátov; opakuje svoju výzvu Turecku, aby splnilo svoje záväzky, že bude plne a bez diskriminácie vykonávať Dodatkový protokol k Dohode z Ankary vo vzťahu k všetkým členským štátom vrátane Cypru; ďalej vyzýva Turecko, aby zabezpečilo, aby sa v plnej miere dodržiavali ľudské a politické práva všetkých Cyperčanov a aby sa zaručilo dodržiavanie základných zásad Európskej únie a európskeho acquis;

39.potvrdzuje svoju podporu slobodnej, bezpečnej a stabilnej budúcnosti Sýrie a jej občanov a zdôrazňuje potrebu inkluzívneho a mierového procesu politickej transformácie založenej na sýrskom vedení a zodpovednosti vrátane ochrany a začlenenia náboženských a etnických spoločenstiev; vyjadruje svoj záväzok ku konštruktívnej spolupráci medzi EÚ a Tureckom na tento účel v oblasti humanitárnej pomoci, podpory udržateľného politického riešenia v Sýrii a boja proti Dá’iš, keďže Turecko zohráva kľúčovú úlohu pri podpore stability v regióne; pripomína, že zvrchovanosť Sýrie sa musí obnoviť; uznáva význam opätovného vybudovania sýrskeho hospodárstva ako piliera dlhodobej stability a prosperity regiónu; vyzýva Turecko, aby rešpektovalo územnú celistvosť a zvrchovanosť Sýrie a okamžite zastavilo všetky útoky a vpády na sýrske územie a jeho okupáciu v plnom súlade s medzinárodným právom; odsudzuje útoky, ktoré v posledných týždňoch vykonali Tureckom podporované milície proti sýrskym kurdským silám na severe Sýrie, pričom využili kolaps Asadovho režimu; vyjadruje hlboké znepokojenie, že tieto útoky zvyšujú počet vnútorne vysídlených osôb, ale aj ohrozujú aj účinnosť a kontinuitu boja proti Dá’išu; konštatuje, že jeho pretrvávajúca prítomnosť predstavuje riziko ďalšej destabilizácie a oslabenia úsilia o dosiahnutie udržateľného politického riešenia v Sýrii; ďalej poznamenáva, že s odvolaním sa na bezpečnostné záujmy Turecko nelegálne okupuje aj oblasti v Iraku; opakuje, že civilné obyvateľstvo by nikdy nemalo byť obeťou vojenskej sebaobrany; vyzýva na potrebné vyšetrenie prípadov, v ktorých došlo k civilným obetiam, a na zastavenie zásahov proti novinárom pracujúcim v tejto oblasti; vyzýva Turecko, aby podporilo proces vykonávania dohody medzi sýrskou dočasnou vládou a SDF pod kurdským vedením a aby sa zdržalo akéhokoľvek zasahovania do vnútorných procesov v Sýrii;

40.podporu normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Tureckom v záujme zmierenia a dobrých susedských vzťahov, regionálnej stability, bezpečnosti a sociálno-ekonomického rozvoja a víta doteraz dosiahnutý pokrok; víta pokračujúce úsilie o obnovenie vzťahov medzi oboma krajinami; naliehavo vyzýva Turecko, aby zabezpečilo urýchlené vykonávanie dohôd, ktoré dosiahli osobitní zástupcovia tureckej a arménskej vlády, ako sú otvorenie vzdušného priestoru a hranice medzi týmito dvoma krajinami pre štátnych príslušníkov tretích krajín a následne pre držiteľov diplomatických pasov; víta dočasné otvorenie hraničného priechodu Margara-Alican medzi Arménskom a Tureckom s cieľom uľahčiť dodávky humanitárnej pomoci do Sýrie; vyjadruje nádej, že tento vývoj môže byť impulzom pre normalizáciu vzťahov v regióne Zakaukazska, a to aj z hľadiska bezpečnosti a sociálno-ekonomického rozvoja, a zdôrazňuje záujem EÚ podporovať tento proces; nabáda Turecko, aby zohrávalo konštruktívnu úlohu pri podpore regionálnej stability tým, že uľahčí rýchle uzavretie mierového procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, okrem iného tým, že bude mať vplyv na Azerbajdžan a bude odrádzať Azerbajdžan od akýchkoľvek ďalších vojenských akcií proti arménskej suverenite; opätovne nabáda Turecko, aby uznalo genocídu Arménov s cieľom pripraviť pôdu pre skutočné zmierenie medzi tureckým a arménskym národom a aby plne dodržiavalo svoje záväzky týkajúce sa ochrany arménskeho kultúrneho dedičstva;

41.poznamenáva, že postoj Turecka v súvislosti s ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine naďalej zasahuje do vzťahov medzi EÚ a Tureckom, keďže Turecko sa pokúša udržať väzby so Západom a súčasne aj s Ruskom; berie na vedomie diplomatické pokusy Turecka o mediáciu medzi Ruskom a Ukrajinou, najmä pokiaľ ide o Čiernomorskú iniciatívu pre obilniny, ako aj jeho trvalú podporu územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny vrátane hlasovania za rezolúcie Valného zhromaždenia OSN odsudzujúce ruskú agresiu voči Ukrajine; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na druhej strane obchod medzi Tureckom a Ruskom od začiatku vojny na Ukrajine prudko vzrástol, čím sa Turecko stalo druhým najväčším obchodným partnerom Ruska napriek sankciám EÚ voči Rusku, a že Turecko je jediným členským štátom NATO, ktorý neuvalil na Rusko žiadne sankcie; ďalej poznamenáva, že Úrad Európskej únie pre boj proti podvodom (OLAF) začal vyšetrovanie medzery, ktorá umožňuje krajinám ako Turecko zmeniť označenie ruskej ropy, na ktorú boli uvalené sankcie, a vyvážať ju do EÚ; víta však pozitívne kroky, ako je blokovanie vývozu určitého tovaru s dvojakým použitím do Ruska zo strany Turecka, ako aj výrobkov s pôvodom v Spojených štátoch a Spojenom kráľovstve, ktoré sú prínosom pre ruskú vojenskú akciu; opakuje svoju výzvu tureckej vláde, aby zastavila svoje plány na výstavbu jadrovej elektrárne Akkuyu, ktorú bude stavať, prevádzkovať a vlastniť ruská štátna korporácia pre atómovú energiu Rosatom; vyjadruje znepokojenie nad prebiehajúcimi rokovaniami Turecka s Ruskom o zriadení centra pre obchodovanie s plynom v Istanbule, ktoré by malo začať fungovať v roku 2025;

42.víta účasť Turecka na rôznych misiách a operáciách krízového riadenia (v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že miera zosúladenia pozícií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane sankcií a boja proti obchádzaniu sankcií sa ešte zhoršila a klesla na historicky nízku úroveň 5 %, čo je najnižšia miera spomedzi prístupových krajín; pripomína, že kandidátske krajiny EÚ sú povinné postupne sa prispôsobiť spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie a dodržiavať medzinárodné právo; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko v tejto súvislosti nepodniklo žiadne kroky, a to najmä tým, že sa nepripojilo k sankciám EÚ voči Rusku, a že v mnohých oblastiach spoločného záujmu sa zahraničné politiky EÚ a Turecka znepokojivo rozchádzajú; naliehavo vyzýva Turecko, aby sa pripojilo k sankciám EÚ voči Rusku vrátane opatrení proti obchádzaniu, aby ich v plnej miere vykonávalo a aby úzko spolupracovalo s vyslancom pre sankcie EÚ;

43.zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce medzi EÚ a Tureckom v otázkach globálnej bezpečnosti, najmä vzhľadom na meniace sa geopolitické prostredie a potenciálne zmeny zahraničnej politiky USA; vyjadruje opatrnú nádej, že nedávna neformálna angažovanosť, napríklad účasť tureckého ministra zahraničných vecí na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v roku 2024, môže byť impulzom pre lepšie vzťahy; uznáva kľúčovú úlohu Turecka ako spojenca v NATO a víta rozhodnutie tureckého parlamentu ratifikovať vstup Švédska do NATO v januári 2024; v tejto súvislosti pripomína, že Turecko nesie kľúčovú zodpovednosť za podporu stability na regionálnej aj celosvetovej úrovni a očakáva sa od neho, že bude konať v súlade so svojimi záväzkami voči NATO, najmä vzhľadom na súčasné geopolitické otrasy; podporuje konštruktívne zapojenie sa do štruktúrovanejšieho a častejšieho politického dialógu o zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike s cieľom usilovať sa o spoluprácu v oblasti spoločných záujmov a zároveň pracovať na znižovaní rozdielov, najmä pokiaľ ide o odstraňovanie pretrvávajúcich prekážok, ktoré bránia posilneniu skutočných vzťahov medzi EÚ a NATO, vrátane nadobudnutia systému protivzdušnej obrany S-400 z Ruska; je naďalej náležite znepokojený tým, že Turecko naďalej vylučuje členský štát zo spolupráce s NATO;

44.víta dlhodobú pozíciu Turecka v prospech dvojštátneho riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, jeho výzvy na prímerie vo vojne medzi Izraelom a Hamásom a jeho pokračujúce úsilie o dodávanie humanitárnej pomoci do Gazy počas celého trvania konfliktu; zároveň vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že turecké orgány vrátane prezidenta aktívne podporujú teroristickú skupinu Hamás, ktorá je na zozname EÚ, a nad ich postojom k útoku na Izrael zo 7. októbra 2023, ktorý turecká vláda neodsúdila; poukazuje na to, že otvorená podpora Turecka Hamásu a jeho odmietnutie označiť ho za teroristickú organizáciu nie sú v súlade so zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ; preto vyzýva na revíziu tohto stanoviska;

45.so znepokojením konštatuje, že Turecko požiadalo o členstvo v skupine BRICS+ a bol mu bol ponúknutý štatút „partnerskej krajiny“, a to isté zvažuje v prípade Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), kde má štatút partnera v dialógu; vyjadruje vážne znepokojenie nad rastúcim záujmom Turecka o alternatívny rámec partnerstva, ktorý je zásadne nezlučiteľný s procesom pristúpenia k EÚ; trvá na tom, že nové postavenie Turecka ako partnerskej krajiny skupiny BRICS nesmie ovplyvniť zodpovednosť Turecka v rámci NATO; konštatuje, že Turecko rozvíja formáty spolupráce, partnerstvá a regionálne aliancie mimo EÚ; je znepokojený tendenciou Turecka využívať tento viacsmerný prístup na presadzovanie svojich záujmov bez toho, aby sa zaviazalo k plnohodnotnej spolupráci s niektorou z týchto aliancií;

46.je naďalej znepokojený tým, že turecká vláda využíva tureckú diaspóru ako nástroj na príležitostné zasahovanie do vnútorných politík členských štátov EÚ;

47.víta návrat Turecka k tradičnejšej hospodárskej a menovej politike pri súčasnom zachovaní silného rastu a mierneho rozpočtového deficitu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že súvisiace náklady opäť znášajú občania vo forme vyšších úrokových sadzieb; zdôrazňuje, že sa zvýšila sociálna zraniteľnosť, najmä medzi deťmi a staršími ľuďmi, a to najmä v dôsledku absencie komplexnej stratégie znižovania chudoby a príjmových nerovností; zdôrazňuje, že je potrebné, aby turecké orgány zaviedli komplexné opatrenia v oblasti sociálnej ochrany, posilnili práva na kolektívne vyjednávanie a zabezpečili, aby sa v rámci hospodárskych reforiem uprednostňovalo znižovanie nerovnosti a vytváranie dôstojných pracovných príležitostí;

48.vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek pokroku v hospodárskej a menovej politike iné opatrenia tureckej vlády, ktoré majú vplyv na právny štát, naďalej oslabujú základné zásady, ako je právna istota, čo má negatívny vplyv na potenciálnu schopnosť Turecka prijímať investície; víta odstránenie Turecka zo sivého zoznamu Finančnej akčnej skupiny (FATF) v júni 2024 v nadväznosti na významný pokrok, ktorý dosiahlo pri zlepšovaní svojho režimu boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu;

49.víta zvýšenú investičnú činnosť Turecka v odvetví zelenej energie a vyzýva Turecko, aby naďalej zlepšovalo zlučiteľnosť svojej energetickej politiky s acquis EÚ a využívalo obrovský potenciál Turecka, pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom výrazného pokroku v oblasti opatrení v oblasti klímy, najmä z dôvodu neexistencie komplexného právneho predpisu v oblasti klímy, vnútroštátneho systému obchodovania s emisiami a dlhodobej stratégie nízkoemisného rozvoja, čo oslabuje jeho cieľ klimatickej neutrality do roku 2053; zdôrazňuje potrebu stabilného právneho rámca a prísnejších mechanizmov presadzovania na ochranu environmentálnych a prírodných zdrojov; naliehavo vyzýva Turecko, aby zosúladilo svoje politiky v oblasti životného prostredia s acquis EÚ vrátane rešpektovania prirodzených biotopov pri vykonávaní ťažobných projektov, a zdôrazňuje význam dodržiavania Aarhuského dohovoru zo strany Turecka; oceňuje prácu obhajcov environmentálnych práv v Turecku a varuje pred katastrofálnym vplyvom rozsiahlych vládnych projektov, ako je rozšírenie činností ťažby medi vo vrchu Ida (Kaz Daglari), na životné prostredie;

50.zdôrazňuje skutočnosť, že Turecko podniklo kroky na diverzifikáciu dodávok energie a zvýšenie svojho podielu energie z obnoviteľných zdrojov; konštatuje, že krajina je siedmym najväčším trhom skvapalneného zemného plynu, a vyzdvihuje jej potenciál ako regionálneho energetického uzla; berie na vedomie, že Turecko sa prihlásilo ku globálnym cieľom v oblasti energetickej účinnosti a kapacity obnoviteľných zdrojov energie do roku 2030; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila potenciál Turecka ako regionálneho energetického centra v iniciatívach na zvýšenie inštalovanej kapacity obnoviteľných zdrojov energie v stredomorskom regióne a pri rozvoji nového paktu pre Stredozemie, a vyzýva, aby sa spolupráca v oblasti energetiky stala súčasťou spoločného programu;

51.konštatuje určité zlepšenie podmienok na trhu práce a poukazuje na niekoľko nevyriešených zásadných výziev, ako je neformálne zamestnanie, rodové rozdiely a príjmová nerovnosť; vyjadruje obavy v súvislosti s nízkou mierou kolektívneho vyjednávania a nedostatočným uznaním odborových práv niektorých zamestnancov verejného sektora; domnieva sa, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie na posilnenie mechanizmov sociálneho dialógu a riešenie nových výziev v oblasti bezpečnosti pri práci; pripomína, že sloboda združovania v odboroch a sociálny dialóg majú zásadný význam pre rozvoj a prosperitu pluralitnej spoločnosti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad nedávnym zadržaním odborárov vrátane podpredsedu konfederácie DISK a predsedu odborového zväzu Genel-Iș Remziho Çalișkana, ktorý bol po mesiaci vo väzení prepustený, predsedu mersinskej pobočky odborového zväzu Genel-İș Kemala Göksoyho, ktorý zostáva vo väzení, a predsedu odborového zväzu textilného priemyslu BİRTEK SEN Mehmeta Türkmena, ktorý bol zadržaný 14. februára 2025;

52.opakuje svoje pevné presvedčenie, že okrem v súčasnosti zmrazeného prístupového procesu je Turecko krajinou strategického významu, kľúčovým partnerom pre stabilitu širšieho regiónu a zohráva dôležitú úlohu pri riešení bezpečnostných výziev, riadení migrácie, boji proti terorizmu a energetickej bezpečnosti; zdôrazňuje význam udržiavania konštruktívneho dialógu a prehlbovania spolupráce v oblastiach spoločného strategického záujmu; poukazuje na niekoľko oblastí politiky pre budúce zapojenie, či už ide napríklad o zelenú transformáciu, obchod, energetiku, zmodernizovanú colnú úniu a liberalizáciu vízového režimu; pripomína však, že úpadok demokracie a nesúlad so SZBP neprispievajú k významnému pokroku v tejto oblasti; opätovne potvrdzuje, že EÚ je odhodlaná pestovať čo najlepšie vzťahy s Tureckom na základe dialógu, rešpektu a vzájomnej dôvery v súlade s medzinárodným právom a dobrými susedskými vzťahmi;

53.zdôrazňuje, že je dôležité podporovať hlbšie partnerstvo vo všetkých hospodárskych odvetviach v prospech EÚ, všetkých jej členských štátov a Turecka; poukazuje najmä na význam spolupráce okrem iného v oblasti energetiky, inovácií, umelej inteligencie, zdravia, bezpečnosti a riadenia migrácie; v tejto súvislosti poznamenáva, že nedávno sa uskutočnili rôzne dialógy na vysokej úrovni vrátane dialógu na vysokej úrovni o obchode a dialógu na vysokej úrovni o hospodárstve, ktoré vníma ako kroky smerom k pragmatickým formám spolupráce v oblastiach spoločného významu; opätovne vyzýva na obnovenie všetkých príslušných dialógov na vysokej úrovni a na vytvorenie štruktúrovaných dialógov na vysokej úrovni o odvetvovej spolupráci s cieľom riešiť spoločné výzvy a preskúmať možnosti pod podmienkou, že takáto spolupráca musí ísť ruka v ruke s jasnou a konzistentnou podmienenosťou založenou na dodržiavaní demokratických zásad, právneho štátu a základných práv, ako sa už zdôraznilo v tomto uznesení;

54.je pripravený podporiť modernejšiu colnú úniu so širším, vzájomne prospešným rozsahom pôsobnosti, ktorá by mohla zahŕňať širokú škálu oblastí spoločného záujmu vrátane digitalizácie, zosúladenia so Zelenou dohodou v súvislosti s politikami v oblasti zelenej energie, verejného obstarávania, záväzkov v oblasti udržateľného rozvoja a náležitej starostlivosti, čo by prispelo k hospodárskej bezpečnosti oboch strán; podporuje, aby túto modernejšiu colnú úniu sprevádzal účinný a efektívny mechanizmus urovnávania sporov; zdôrazňuje skutočnosť, že súhlas Európskeho parlamentu na konci procesu si vyžaduje, aby takáto modernizácia bola založená na prísnej podmienenosti týkajúcej sa ľudských práv a základných slobôd, dodržiavania medzinárodného práva a dobrých susedských vzťahov vrátane plného vykonávania dodatkového protokolu o rozšírení Ankarskej dohody zo strany Turecka na všetky členské štáty bez výnimky a nediskriminačným spôsobom;

55.s hlbokým poľutovaním konštatuje, že Turecko nedosiahlo žiadny pokrok pri plnení požadovaných kritérií na liberalizáciu vízového režimu; opakuje svoju ochotu začať proces liberalizácie vízového režimu, hneď ako turecké orgány v plnej miere splnia šesť jasných zostávajúcich kritérií nediskriminačným spôsobom voči všetkým členským štátom EÚ a zároveň sa zosúladia s vízovou politikou EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tureckí občania čelia problémom so žiadosťami o víza/prihláškami pre členské štáty EÚ z dôvodu výrazného nárastu dopytu a obáv zo zneužívania systému; uznáva však politický záväzok zlepšiť prístup k vízam a vyzýva na zintenzívnenie úsilia oboch strán o riešenie zostávajúcich technických a administratívnych prekážok; vyzýva členské štáty EÚ, aby zvýšili zdroje vyčlenené na túto oblasť; podporuje opatrenia na zjednodušenie vízového režimu, najmä pokiaľ ide o podnikateľské činnosti a študentov v rámci programu Erasmus; vyjadruje hlboké poľutovanie nad neustálymi pokusmi tureckých orgánov obviňovať EÚ z toho, že v tejto oblasti nedosiahla pokrok, hoci neprijali žiadne potrebné kroky na splnenie zostávajúcich kritérií; pripomína Turecku, že nedostatočný hmatateľný a súhrnný pokrok, pokiaľ ide o nesplnené podmienky, má priamy vplyv na podnikateľské činnosti a študentov v rámci programu Erasmus; oceňuje neoceniteľný prínos výmenných pobytov v rámci programu Erasmus+ pri poskytovaní bohatých medzikultúrnych vzdelávacích príležitostí; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočným dohľadom Komisie, čoho príkladom je partnerstvo Erasmus s Islamskou vedeckou a technologickou univerzitou v Gaziantepe, ktorej vedenie verejne vyjadrilo podporu teroristických činov; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby partnerské univerzity dodržiavali Chartu základných práv EÚ tým, že bude vykonávať overovanie ex ante a pravidelné kontroly;

56.vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnieva, že turecká vláda neprijala potrebné opatrenia na riešenie existujúcich základných demokratických nedostatkov v krajine, a preto opakuje svoj názor, že proces pristúpenia Turecka k EÚ nemožno za súčasných okolností obnoviť, a to napriek demokratickým a proeurópskym ašpiráciám veľkej časti tureckej spoločnosti; pripomína, že tak ako v prípade akejkoľvek inej kandidátskej krajiny, prístupový proces je podmienený úplným splnením kodanských kritérií a normalizáciou vzťahov so všetkými členskými štátmi EÚ;

57.naliehavo žiada tureckú vládu a inštitúcie a členské štáty EÚ, aby nad rámec v súčasnosti zmrazeného prístupového procesu pokračovali v práci na základe príslušných záverov Rady a Európskej rady a stanovených podmienok na užšom, dynamickejšom a strategickejšom partnerstve s osobitným dôrazom na opatrenia v oblasti klímy, energetickú bezpečnosť, spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu a regionálnu stabilitu; trvá na tom, že je potrebné začať proces úvah o tom, ako môže tento nový konštruktívny a progresívny rámec pre vzťahy medzi EÚ a Tureckom zahŕňať záujmy všetkých zúčastnených strán, napríklad modernizáciou a posilnením súčasnej dohody o pridružení; zdôrazňuje, že takýto pozitívny proces musí byť založený na hmatateľnom pokroku v Turecku, pokiaľ ide o zosúladenie SZBP, demokraciu, právny štát a dodržiavanie základných hodnôt, a musí tomuto pokroku zodpovedať;

58.považuje spoločné oznámenie z 29. novembra 2023 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Tureckom za dobrý základ, na ktorom možno napredovať v celkových vzťahoch medzi EÚ a Tureckom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada doteraz toto spoločné oznámenie jasne politicky neschválila; opakuje, že uznanie všetkých členských štátov EÚ je nevyhnutnou súčasťou každej dohody medzi EÚ a Tureckom; zdôrazňuje, že konštruktívna angažovanosť Turecka, a to aj v súvislosti s cyperským problémom, je naďalej kľúčom k pokroku v užšej spolupráci medzi EÚ a Tureckom;

59.upozorňuje však, že ďalší posun tureckých orgánov smerom k autoritárstvu, ktorého sme svedkami v poslednom čase, bude mať v konečnom dôsledku vážny vplyv na všetky rozmery vzťahov medzi EÚ a Tureckom vrátane obchodnej a bezpečnostnej spolupráce, pretože bráni potrebnej dôvere a spoľahlivosti medzi partnermi a znepriatelí obe strany na súčasnej geopolitickej scéne;

60.naďalej uznáva a oceňuje demokratické a proeurópske ambície väčšiny tureckej spoločnosti (najmä tureckej mládeže), ktorú EÚ neopustí; domnieva sa, že tieto ambície sú hlavným dôvodom, prečo prístupový proces Turecka stále pokračuje; vyzýva preto Komisiu, aby zachovala a zvýšila svoju politickú a finančnú podporu dynamickej a prodemokratickej občianskej spoločnosti v Turecku, ktorej úsilie môže prispieť k vzniku politickej vôle potrebnej na prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a Tureckom; zdôrazňuje však, že obnovenie prístupového procesu závisí od neochvejnej politickej vôle tureckých orgánov a spoločnosti stať sa plnohodnotnou demokraciou, čo im však EÚ nemôže vnútiť;

61.opakuje svoju požiadavku posilniť a prehĺbiť vzájomné poznanie a porozumenie medzi našimi spoločnosťami, podporovať kultúrny rast, sociálno-kultúrne výmeny a bojovať proti všetkým prejavom sociálnych, náboženských, etnických alebo kultúrnych predsudkov; nabáda Turecko a EÚ, aby presadzovali spoločné hodnoty, najmä podporou mladých ľudí; opakuje svoje maximálne odhodlanie zachovať a zvýšiť podporu nezávislej občianskej spoločnosti v Turecku;

62.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie predsedovi Európskej rady, Rade a Komisii; žiada, aby sa toto uznesenie preložilo do turečtiny a postúpilo prezidentovi, vláde a parlamentu Tureckej republiky.