1.trvá na tom, že regionálne a lokálne zameranie, prístup zameraný na konkrétne miesto a strategické plánovanie politiky súdržnosti, ako aj jej decentralizovaný model programovania a vykonávania založený na zásade partnerstva s posilneným uplatňovaním európskeho kódexu správania, zapojenie hospodárskych subjektov a subjektov občianskej spoločnosti a viacúrovňové riadenie sú kľúčovými a pozitívnymi prvkami tejto politiky a rozhodujú o jej účinnosti; je pevne presvedčený, že tento model politiky súdržnosti by sa mal naďalej uplatňovať vo všetkých regiónoch a podľa možnosti prehĺbiť ako hlavný dlhodobý investičný nástroj EÚ na znižovanie rozdielov, zaisťovanie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a podporu regionálneho a miestneho udržateľného rastu v súlade so stratégiami EÚ, ochranu životného prostredia a kľúčovým prostriedkom, ktorý prispieva ku konkurencieschopnosti a spravodlivej transformácii EÚ, a zároveň by mal pomáhať pri riešení nových budúcich výziev;

2.vyzýva na vymedzenie jasnej hranice medzi politikou súdržnosti a inými nástrojmi, aby nedochádzalo k prekrývaniu a hospodárskej súťaži medzi nástrojmi EÚ, na zabezpečenie komplementárnosti rôznych intervencií a na lepšiu viditeľnosť a čitateľnosť podpory EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že finančné prostriedky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú viazané na hospodársky rozvoj, rast a nie sú konkrétne zamerané na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť medzi regiónmi; vyjadruje znepokojenie nad plánmi Komisie uplatňovať na európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) prístup založený na výkonnosti; uznáva, že mechanizmy založené na výkonnosti môžu byť nápomocné pri zefektívňovaní politiky a jej orientácii na výsledky, ale varuje pred univerzálnym zavádzaním tohto modelu a vyjadruje vážne pochybnosti o myšlienkach viazať vyplácanie EŠIF na plnenie centrálne určených reformných cieľov, a to tým skôr, ak reformné ciele nespadajú do kompetencie regionálnej úrovne;

3.namieta proti akejkoľvek forme centralizovanej reformy programov financovania EÚ zhora nadol, vrátane programov v rámci zdieľaného riadenia, ako sú politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika, a zasadzuje sa za väčšiu decentralizáciu rozhodovania na miestnu a regionálnu úroveň; vyzýva na väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov a aktérov hospodárskej a občianskej spoločnosti do všetkých fáz programov EÚ v rámci zdieľaného riadenia, od prípravy a programovania až po realizáciu, vykonávanie a hodnotenie, pričom treba mať na pamäti, že hospodársky a sociálny rozvoj regiónov a územnú súdržnosť medzi nimi možno dosiahnuť len na základe dobrej spolupráce medzi všetkými aktérmi;

4.zdôrazňuje, že Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) zohráva kľúčovú úlohu popri fondoch politiky súdržnosti pri podpore vidieckych oblastí; zdôrazňuje, že koncepcia EPFRV musí byť v súlade s pravidlami fondov politiky súdržnosti s cieľom zvýšiť synergické účinky a uľahčiť projekty rozvoja vidieka financované z viacerých zdrojov;

5.je presvedčený, že politika súdržnosti môže svoju úlohu plniť naďalej len vtedy, ak bude mať k dispozícii dostatočné finančné prostriedky; zdôrazňuje, že to znamená, že na budúcu politiku súdržnosti bude treba vyčleniť značné finančné prostriedky na finančné obdobie po roku 2027; zdôrazňuje, že treba poskytovať dostatočne ambiciózne a ľahko dostupné finančné prostriedky, aby politika súdržnosti mohla aj naďalej plniť svoju úlohu hlavnej investičnej politiky EÚ a zároveň si ponechať flexibilitu na riešenie potenciálnych nových výziev vrátane možnosti financovať vývoj produktov s dvojakým použitím a umožniť miestnym orgánom, zainteresovaným stranám a príjemcom účinne podporovať miestny rozvoj; je presvedčený, že schopnosť pružne reagovať na nepredvídateľné výzvy by nemala byť na úkor jasného dlhodobého strategického zamerania a cieľov politiky súdržnosti;

6.podčiarkuje význam budúceho viacročného finančného rámca EÚ (ďalej len „VFR“) a preskúmania programov politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 v polovici trvania pri formovaní budúcnosti politiky súdržnosti; pripomína, že v budúcom VFR na roky 2028 – 2034 je potrebná ambicióznejšia politika súdržnosti po roku 2027; žiada preto, aby sa v nadchádzajúcom VFR zabezpečilo, že politika súdržnosti dosiahne v reálnych číslach aspoň takú mieru financovania ako v súčasnom období; okrem toho žiada, aby politika súdržnosti zostala v novom VFR osobitným okruhom; zdôrazňuje, že politika súdržnosti by mala byť chránená pred štatistickými účinkami, ktoré môžu ovplyvniť legitímnosť regiónov zmenou priemerného HDP EÚ; opätovne zdôrazňuje potrebu nových vlastných zdrojov EÚ;

7.navrhuje preto, aby budúci VFR už od začiatku lepšie reagoval na nepredvídané potreby, a to aj dostatočnými rezervami a flexibilitou; v tejto súvislosti však zdôrazňuje, že politika súdržnosti nie je krízovým nástrojom a že by sa nemala odchyľovať od svojich hlavných cieľov, a to od svojho dlhodobého investičného charakteru; žiada, aby sa posilnil Fond solidarity Európskej únie, a to aj v oblasti predbežného financovania, aby sa znížila jeho byrokratická náročnosť a aby bol ľahšie prístupný, s cieľom vytvoriť vhodný nástroj, ktorý by dokázal primerane reagovať na hospodárske, sociálne a územné dôsledky budúcich prírodných katastrof alebo núdzových zdravotných situácií; zdôrazňuje, že Európsky parlament musí mať primeranú kontrolu nad všetkými núdzovými fondmi a nástrojmi;

8.uznáva, že v konkrétnych prípadoch je potrebné používať aj nomenklatúru územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS) 3, a to spôsobom, ktorý uznáva, že nerovnosti v rozvoji existujú vo všetkých regiónoch NUTS 2; zastáva názor, že regionálny HDP na obyvateľa musí zostať hlavným kritériom pri stanovovaní finančných prostriedkov pridelených členským štátom v rámci politiky súdržnosti; víta skutočnosť, že na základe vytrvalých výziev Európskeho parlamentu začala Komisia zvažovať ďalšie kritériá Európsky dvor audítorov, Rýchle preskúmanie – Prideľovanie finančných prostriedkov na politiku súdržnosti na obdobie 2021 – 2027 medzi členské štáty, marec 2019., ako sú emisie skleníkových plynov, hustota obyvateľstva, úroveň vzdelania a miera nezamestnanosti, aby poskytla lepší sociálno-ekonomický prehľad regiónov;

9.zdôrazňuje, že podmienenosť právnym štátom je zastrešujúcou požiadavkou, ktorou sa uznáva a presadzuje dodržiavanie zásad právneho štátu, a zároveň základným predpokladom finančnej podpory z politiky súdržnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa zdroje Únie využívali transparentným, spravodlivým a zodpovedným spôsobom pri riadnom finančnom hospodárení; považuje za potrebné posilniť dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv a zabezpečiť, aby všetky opatrenia boli v súlade s podporou demokratických zásad, rodovej rovnosti a ľudských práv vrátane práv pracovníkov, práv osôb so zdravotným postihnutím a práv detí pri vykonávaní politiky súdržnosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskeho úradu pre boj proti podvodom a Európskej prokuratúry pri ochrane finančných záujmov Únie;

10.vyzýva na ďalšie úsilie o zjednodušenie, spružnenie a posilnenie synergií a zefektívnenie pravidiel a administratívnych postupov, ktorými sa riadia fondy politiky súdržnosti na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, pri plnom využití technológií dostupných na zvýšenie prístupnosti a účinnosti, a na základe existujúceho a dobre zavedeného rámca zdieľaného riadenia, s cieľom posilniť dôveru medzi používateľmi, a tým podporiť účasť širšej škály hospodárskych subjektov a subjektov občianskej spoločnosti na podporovaných projektoch a maximalizovať vplyv fondov; vyzýva na ďalšie iniciatívy, ktoré umožnia lepšie čerpanie kohéznych fondov vrátane zvýšenej úrovne spolufinancovania, vyššieho predbežného financovania a rýchlejších úhrad investícií; žiada, aby miestna samospráva, najmä v menších obciach, bola technicky vyškolená na lepšie administratívne riadenie fondov; zdôrazňuje preto, že je dôležité posilniť zásadu jednotného auditu, ďalej rozšíriť možnosti zjednodušených nákladov a obmedziť duplicitné kontroly a audity, ktoré sa prekrývajú s vnútroštátnym a regionálnym dohľadom nad tým istým projektom a príjemcom, s cieľom eliminovať možnosť opakovania chýb v nasledujúcich rokoch vykonávania;

11.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby regiónom poskytli väčšiu flexibilitu už vo fáze programovania s cieľom uspokojiť ich osobitné potreby a špecifiká a zdôrazňuje potrebu zapojenia ekonomických a aktérov občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že tematická koncentrácia bola kľúčovým prvkom zosúladenia politiky súdržnosti s cieľmi stratégie Európa 2020; žiada preto Komisiu, aby predložila všetky zistenia týkajúce sa realizácie tematickej koncentrácie a vyvodila závery pre budúce legislatívne návrhy;

12.uznáva, že zelená, digitálna a demografická transformácia predstavujú významné výzvy, no zároveň aj príležitosti na dosiahnutie cieľa hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; uznáva, že oblasti so štatisticky vysokými príjmami môžu ukrývať hospodárske problémy v regióne; uvedomuje si riziko zväčšovania regionálnych rozdielov, prehlbovania sociálnych nerovností a rastúcej „geografie nespokojnosti“ v súvislosti s procesom transformácie; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť ciele EÚ v oblasti udržateľnosti a klímy a zachovať spoločný hospodársky rast posilnením konkurencieschopnosti Únie; požaduje preto vypracovanie európskej stratégie, ktorá zaručí harmonický rast v rámci Únie a bude zodpovedať špecifickým potrebám príslušných regiónov; opätovne potvrdzuje svoj záväzok pokračovať v zelenej a digitálnej transformácii, pretože to vytvorí príležitosti na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ; zdôrazňuje potrebu investovať do projektov infraštruktúry, ktoré zlepšujú prepojenosť, najmä v udržateľnej a inteligentnej doprave, a do energetických a digitálnych sietí, tak aby všetky regióny, vrátane odľahlých a menej rozvinutých regiónov, boli plne integrované do jednotného trhu a spravodlivo využívali príležitosti, ktoré ponúka; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať rozvoj ekologických priemyselných odvetví, podporovať miestne špecifiká a tradície v záujme zvýšenia odolnosti hospodárskych odvetví a občianskej spoločnosti voči budúcim výzvam;

13.naliehavo žiada, aby politika súdržnosti bola aj naďalej v súlade s úsilím o zvýšenie inovácií a dokončenie jednotného trhu EÚ v nadväznosti na závery Draghiho správy o európskej konkurencieschopnosti; v súvislosti s regionálnymi rozdielmi zdôrazňuje problém pretrvávajúcich nerovností v oblasti inovácií a zasadzuje sa za prispôsobený, miestne orientovaný prístup k podpore inovácií a hospodárskej konvergencie medzi regiónmi a k zmenšovaniu inovačnej priepasti; vyzýva na posilnenie úlohy miestnych a regionálnych inovácií pri budovaní konkurencieschopných výskumných a inovačných ekosystémov a podpore územnej súdržnosti; dáva do pozornosti nové iniciatívy EÚ, ako sú regionálne inovačné údolia a partnerstvá pre regionálne inovácie, ktorých cieľom je prepojiť územia s rôznymi úrovňami inovačnej výkonnosti a riešiť inovačnú priepasť; domnieva sa, že týmto prístupom sa posilní regionálna autonómia, umožní miestnym a regionálnym samosprávam formovať politiky a ciele EÚ v súlade s ich špecifickými potrebami, charakteristikami a kapacitami a zároveň sa zachová zásada partnerstva;

14.je presvedčený, že politika súdržnosti musí aj naďalej presadzovať zásadu spravodlivej transformácie a riešiť osobitné potreby regiónov, pričom na žiadne územie a na nikoho sa nesmie zabudnúť; žiada, aby sa pokračovalo vo financovaní procesu spravodlivej transformácie, pričom Fond na spravodlivú transformáciu bude plne začlenený do nariadenia o spoločných ustanoveniach a bude mať k dispozícii posilnené finančné prostriedky na programové obdobie po roku 2027; zdôrazňuje však, že je potrebné posúdiť vplyv Fondu na spravodlivú transformáciu na transformáciu oprávnených regiónov a zároveň zabezpečiť, aby zostal súčasťou politiky súdržnosti, a na základe zistení a konkrétnych opatrení na zabezpečenie hospodárskeho a sociálneho blahobytu dotknutých komunít spresniť jeho prístup v novom VFR;

15.zdôrazňuje, že treba zlepšiť vzťah medzi politikou súdržnosti a správou hospodárskych záležitostí EÚ a zároveň sa vyvarovať represívnemu prístupu; zdôrazňuje, že európsky semester by mal byť v súlade s cieľmi politiky súdržnosti podľa článkov 174 a 175 ZFEÚ; vyzýva na zapojenie regiónov do plnenia týchto cieľov a na posilnenie územného prístupu; vyzýva na prehodnotenie koncepcie makroekonomickej podmienenosti a na preskúmanie možnosti nahradiť túto koncepciu novými formami podmienenosti, ktoré by lepšie odrážali nové výzvy;

16.je znepokojený rastúcim počtom regiónov v pasci rozvoja, ktoré hospodársky stagnujú a trpia prudkým demografickým poklesom a obmedzeným prístupom k základným službám; žiada preto úpravu spolufinancovania projektov zameraných na posilnenie základných služieb smerom nahor; vyzdvihuje význam nástrojov politiky súdržnosti pri podpore rôznych regiónov a miestnych oblastí zápasiacich s demografickými zmenami, ktoré ovplyvňujú účinné právo obyvateľov na pobyt, ktoré zahŕňajú okrem iného výzvy súvisiace s vyľudňovaním, starnutím obyvateľstva, rodovou nerovnováhou, únikom mozgov, nedostatkom zručností a nerovnováhou pracovných síl v jednotlivých regiónoch; uznáva potrebu cielených ekonomických stimulov a štrukturálnych zásahov proti týmto javom; v tejto súvislosti vyzýva na vykonávanie cielených programov na prilákanie, rozvoj a udržanie talentov, najmä v regiónoch, v ktorých dochádza k značnému odlivu kvalifikovaných pracovníkov, a to podporou vzdelávacích, kultúrnych, podnikateľských a inovačných ekosystémov, ktoré zodpovedajú miestnym a regionálnym hospodárskym potrebám a príležitostiam;

17.uznáva význam podpory a financovania osobitných riešení pre regióny s dlhodobými a vážnymi hospodárskymi ťažkosťami alebo s vážnym trvalým prírodným a demografickým znevýhodnením; opakuje potrebu zachovať a zlepšiť poskytovanie kvalitných základných služieb (ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť), dopravu a digitálnu prepojenosť týchto regiónov, podporiť ich hospodársku diverzifikáciu a tvorbu pracovných miest a pomôcť im reagovať na výzvy, ako je dezertifikácia vidieka, starnutie obyvateľstva, chudoba, vyľudňovanie, osamelosť a izolácia, ako aj nedostatok príležitostí pre zraniteľné osoby, ako sú osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť rozvoj a primerané financovanie strategických odvetví, ako sú energia z obnoviteľných zdrojov, udržateľný cestovný ruch, digitálne inovácie a infraštruktúra, a to spôsobom, ktorý je prispôsobený hospodárskemu potenciálu a zdrojom každého regiónu, s cieľom vytvoriť širšie podmienky na endogénny rast a vyvážený rozvoj vo všetkých regiónoch, najmä vo vidieckych, vzdialených a menej rozvinutých regiónoch, pohraničných regiónoch, na ostrovoch a v najvzdialenejších regiónoch; pripomína význam pevných vzťahov medzi vidiekom a mestom a osobitnú podporu pre ženy žijúce na vidieku;

18.zdôrazňuje potrebu individuálneho prístupu k najvzdialenejším regiónom vymedzeným v článku 349 ZFEÚ, ktoré čelia ojedinelým a kumulatívnym štrukturálnym výzvam z dôvodu ich odľahlosti, malej veľkosti trhu, zraniteľnosti voči zmene klímy a hospodárskej závislosti; zdôrazňuje, že tieto trvalé obmedzenia vrátane malej veľkosti domáceho hospodárstva, veľkej vzdialenosti od európskeho kontinentu, umiestnenia v blízkosti tretích krajín, dvojitého ostrovného charakteru pre väčšinu z nich a obmedzenej diverzifikácie výrobného odvetvia majú za následok dodatočné náklady a nižšiu konkurencieschopnosť, v dôsledku čoho je ich prispôsobenie zelenej a digitálnej transformácii mimoriadne zložité a nákladné; zdôrazňuje ich veľký potenciál na ďalší rozvoj kľúčových odvetví okrem iného prostredníctvom zlepšenia regionálnej prepojenosti, ako sú modrá ekonomika, udržateľné poľnohospodárstvo, energia z obnoviteľných zdrojov, vesmírne činnosti, výskum alebo ekoturistika; opakuje svoju dlhodobú výzvu Komisii, aby náležite zvážila vplyv všetkých nových návrhov právnych predpisov na najvzdialenejšie regióny s cieľom zabrániť neprimeranému regulačnému zaťaženiu a nepriaznivým účinkom na hospodárstva týchto regiónov;

19.zdôrazňuje skutočnosť, že mestá a metropolitné oblasti zápasia s vlastnými výzvami, ako sú veľké ostrovy chudoby, problémy s bývaním, dopravné zápchy a zlá kvalita ovzdušia, ktoré predstavujú výzvy pre sociálnu a hospodársku súdržnosť ako dôsledok nesúrodého územného rozvoja; zdôrazňuje potrebu osobitnej agendy pre mestá a vyzýva na prehĺbenie ich väzieb s funkčnými mestskými oblasťami, do ktorých patria aj menšie mestá a obce, s cieľom zabezpečiť, aby boli hospodárske a sociálne prínosy rovnomernejšie rozložené na celom území; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť koordináciu medzi iniciatívami Urbánnej agendy EÚ a nástrojmi politiky súdržnosti a uprednostňovať integrovaný prístup, ktorý zohľadňuje územné špecifiká a vznikajúce výzvy; okrem toho vyzýva na priamejší prístup regionálnych a miestnych orgánov, ako aj miest a mestských orgánov k finančným prostriedkom EÚ, a to okrem iného prostredníctvom širšieho využívania integrovaných územných investícií (IÚI);

20.zdôrazňuje potrebu pokračovať v investíciách do cenovo dostupného bývania v rámci politiky súdržnosti a posilniť ich, pričom uznáva jeho význam v regiónoch i v mestách; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť zmeny týkajúce sa investícií do bývania nad rámec dvoch súčasných možností (energetická efektívnosť a sociálne bývanie); zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú politika súdržnosti zohráva pri zavádzaní a koordinácii týchto iniciatív; okrem toho sa domnieva, že je dôležité zahrnúť do iniciatívy URBACT aj cenovú dostupnosť bývania;

21.zdôrazňuje strategický význam silných vonkajších pohraničných regiónov pre bezpečnosť a odolnosť EÚ; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty a regióny postihnuté útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine, zvlášť regióny na východnej hranici EÚ, a to revíziou usmernení o regionálnej štátnej pomoci Oznámenie Komisie z 29. apríla 2021 s názvom Usmernenia o regionálnej štátnej pomoci (Ú. v. EÚ C 153, 29.4.2021, s. 1)., špeciálnymi nástrojmi a investíciami v rámci politiky súdržnosti a aby ich nabádala čo najviac a flexibilne využívať možnosti fondov politiky súdržnosti vrátane Interregu pri vyrovnávaní sa so škodlivými sociálno-ekonomickými dôsledkami vojny na ich obyvateľstvo a územia; okrem toho vyzýva na podporu regiónov susediacich s kandidátskymi krajinami, ako sú Ukrajina a Moldavsko, s cieľom posilniť ich väzby a podporiť ich integráciu do EÚ;

22.zdôrazňuje pridanú hodnotu územnej spolupráce vo všeobecnosti a najmä cezhraničnej spolupráce; zdôrazňuje význam programu Interreg pre cezhraničné regióny vrátane najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje jeho dôležitú úlohu pri ich rozvoji a pri prekonávaní cezhraničných prekážok, okrem iného vrátane budovania cezhraničnej dôvery, rozvoja dopravných spojení, identifikácie a znižovania právnych a administratívnych prekážok a zvyšovania poskytovania a využívania cezhraničných verejných služieb; považuje program Interreg za hlavný nástroj EÚ na riešenie pretrvávajúcich cezhraničných prekážok, ktorým čelia záchranné služby, a navrhuje, aby sa na tieto služby kládol väčší dôraz; zdôrazňuje skutočnosť, že cezhraničné oblasti vrátane oblastí na vonkajších hraniciach EÚ, ktoré hraničia s agresorskými krajinami, často čelia špecifickým výzvam; je presvedčený, že pohraničné regióny EÚ, ktoré čelia viacerým výzvam, treba podporovať, a zastáva názor, že im treba poskytnúť viac prostriedkov; víta nové nariadenie o BRIDGEforEU; zdôrazňuje význam malých a cezhraničných projektov a zdôrazňuje potrebu ich účinnej realizácie na mieste; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty aktívne podporovať kampane na zvyšovanie informovanosti v pohraničných regiónoch s cieľom maximalizovať vplyv cezhraničnej spolupráce;

23.pripomína, že je potrebné „podporovať súdržnosť“ a nespoliehať sa len na zásadu „nenarušiť súdržnosť“, to znamená, že žiadne opatrenie by nemalo prekážať konvergencii ani posilňovať regionálne rozdiely; vyzýva na prísnejšie začlenenie týchto zásad ako prierezovej zásady do všetkých politík EÚ s cieľom zabezpečiť, aby podporovali ciele sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, ako sa uvádza v článkoch 3 a 174 ZFEÚ; ďalej vyzýva Komisiu, aby vydala konkrétne usmernenia o tom, ako vykonávať a presadzovať tieto zásady vo všetkých politikách EÚ, pričom by mala venovať osobitnú pozornosť vplyvu právnych predpisov EÚ na konkurencieschopnosť menej rozvinutých regiónov; pripomína, že nové legislatívne návrhy musia náležite zohľadňovať miestne a regionálne podmienky; navrhuje, aby Komisia čerpala z inovatívnych nástrojov, ako je RegHub (sieť regionálnych centier), ktoré zbierajú údaje o vplyve politík EÚ v regiónoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť hodnotenie územného vplyvu právnych predpisov EÚ a zároveň posilniť územné aspekty iných príslušných politík; trvá na tom, že podpora súdržnosti by sa mala chápať aj ako spôsob posilňovania solidarity a vzájomnej podpory medzi členskými štátmi a ich regiónmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o komunikáciu a zviditeľnenie prínosov politiky súdržnosti, aby občanom ukázali hmatateľný vplyv EÚ a aby slúžili ako kľúčový nástroj na riešenie euroskepticizmu; víta spustenie viacjazyčnej verzie platformy Kohesio;

24.so znepokojením konštatuje, že v posledných rokoch došlo k výraznému poklesu primeraných úrovní vnútroštátneho financovania členských štátov vo vzťahu k ich chudobnejším regiónom; pripomína, že je dôležité dodržiavať pravidlo EÚ o doplnkovosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vnútroštátne orgány budú pri navrhovaní a realizácii projektov štrukturálnych a investičných fondov náležite zohľadňovať aj vnútornú súdržnosť;

25.trvá na tom, že okrem prispôsobenia sa regionálnym potrebám je potrebné prispôsobiť politiku súdržnosti najmenším, t. j. finančné prostriedky musia byť dostupné pre najmenšie projekty a nositeľov projektov; poukazuje na to, že ich iniciatívy sú často najinovatívnejšie a majú významný vplyv na rozvoj vidieka; opakuje, že tieto finančné prostriedky by mali byť dostupné pre všetkých bez ohľadu na ich veľkosť alebo rozsah; schvaľuje výzvu Združenia pre súdržnosť s názvom Pre politiku súdržnosti po roku 2027, pri ktorej sa na nikoho nezabudne;

26.zdôrazňuje, že oneskorenia v rokovaniach o VFR spolu so skutočnosťou, že členské štáty kládli väčší dôraz na programovanie finančných prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, viedli k značnému oneskoreniu programového obdobia 2021 – 2027; zdôrazňuje význam včasnej dohody v budúcom rámci, a preto žiada, aby sa nariadenie o spoločných ustanoveniach a rokovania o rozpočte dokončili aspoň rok pred začiatkom nového obdobia financovania, tak aby členské štáty mohli včas vypracovať svoje vnútroštátne a regionálne stratégie financovania s cieľom zabezpečiť úspešný prechod na ďalšie obdobie financovania aj pokračovanie existujúcich projektov financovaných z EŠIF;

27.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Európskemu výboru regiónov a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.