(1)Únia víta zahraničné investície, pretože prispievajú k jej rastu tým, že zlepšujú jej konkurencieschopnosť, vytvárajú pracovné miesta a úspory z rozsahu a prinášajú kapitál, technológie, inovácie a odborné znalosti.

(3)V článku 21 ods. 2 ZEÚ sa však stanovuje, že cieľom politík a činností Únie je uchovávať jej hodnoty, základné záujmy, bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť. Z týchto zásad a cieľov vychádza spoločná obchodná politika Únie v súlade s článkom 207 ZFEÚ, a to aj v súvislosti so zahraničnými investíciami. V tejto súvislosti medzinárodné záväzky prijaté vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO), v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj v dohodách o obchode a investíciách uzatvorených s tretími krajinami umožňujú, aby Únia a členské štáty s výhradou splnenia určitých podmienok obmedzili priame zahraničné investície (ďalej len „PZI“) z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku.

(4)V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/4524 sa stanovil rámec na preverovanie PZI smerujúcich do Únie členskými štátmi. V uvedenom nariadení sa konkrétne stanovil mechanizmus spolupráce, ktorý členským štátom a Komisii umožňuje vymieňať si informácie o PZI a upozorňovať na riziká pre bezpečnosť alebo verejný poriadok. V uvedenom mechanizme spolupráce sa od členského štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť PZI alebo v ktorom sa takáto PZI uskutočnila (t. j. hostiteľského členského štátu), vyžadovalo, aby vo svojom rozhodnutí o preverení náležite zohľadnil pripomienky predložené inými členskými štátmi a stanovisko vydané Komisiou.

__________________

4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie (Ú. v. EÚ L 79I, 21.3.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/452/oj).

(8)Veľká väčšina členských štátov, ale nie všetky, má zavedený legislatívny nástroj, ktorým sa stanovuje mechanizmus na preverovanie priamych zahraničných investícií. V mnohých členských štátoch sa vnútroštátne právne predpisy vzťahujú aj na preverovanie investícií v rámci Únie. Medzi členskými štátmi existujú podstatné rozdiely, pokiaľ ide o rozsah, prahové hodnoty a kritériá používané na posúdenie toho, či by investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Existujú aj rozdiely v postupoch preverovania. V niektorých členských štátoch sa investícia môže uskutočniť pred získaním povolenia, ktoré sa udeľuje po zohľadnení vplyvu na bezpečnosť a verejný poriadok. Iné však vyžadujú, aby sa investícia dokončila až po tom, ako sa v rámci mechanizmu preverovania udelí povolenie. Takéto rozdiely vytvárajú problém pre hladké fungovanie vnútorného trhu. Tieto nezrovnalosti vytvárajú napríklad nerovnaké podmienky a zvyšujú náklady na dodržiavanie predpisov pre investorov, ktorí musia oznamovať transakcie vo viacerých členských štátoch. Toto nariadenie pomáha harmonizovať kľúčové prvky mechanizmov zavedených na vnútroštátnej úrovni. Je to nevyhnutné na zabezpečenie predvídateľnosti pre investorov, pokiaľ ide o uplatniteľné vnútroštátne režimy a ich charakteristiky, čím sa znižujú súvisiace náklady na dodržiavanie predpisov. A je to ešte viac dôležité vzhľadom na vysokú úroveň integrácie do vnútorného trhu, v dôsledku čoho môže dôjsť k tomu, že jedna transakcia ovplyvní viaceré členské štáty v Únii. Je napríklad možné, že transakcia zameraná na nadobudnutie cieľového podniku v jednom členskom štáte takisto ovplyvňuje bezpečnosť a verejný poriadok v iných členských štátoch, a to z dôvodu štruktúry dodávateľského reťazca alebo iných hospodárskych prvkov spájajúcich cieľový subjekt s inými podnikmi, ktoré majú sídlo v rôznych členských štátoch. S cieľom riešiť tieto problémy vnútorného trhu a zabezpečiť väčšiu konzistentnosť a predvídateľnosť je vhodné, aby sa kritériá a prvky, ktoré sa majú použiť na posúdenie zahraničných investícií, stanovili na úrovni Únie.

(9)Aby sa zaistil konzistentný prístup k preverovaniu zahraničných investícií v celej Únii, malo by sa od všetkých členských štátov vyžadovať, aby zahraničné investície preverovali z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku. Preto by sa mali harmonizovať základné prvky vnútroštátnych mechanizmov preverovania. Uvedená harmonizácia by mala zahŕňať aj rozsah investícií, ktoré sa majú preverovať, základné prvky postupu preverovania a interakciu medzi vnútroštátnym mechanizmom a mechanizmom spolupráce na úrovni Únie vrátane konzistentných lehôt platných pre postupy preverovania. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť rozšíriť rozsah pôsobnosti svojho vnútroštátneho mechanizmu preverovania tak, aby zahŕňal aj iné typy zahraničných investícií, zahraničné investície v iných odvetviach, ďalšie cieľové subjekty v Únii alebo hospodárske činnosti, ktoré príslušný členský štát považuje za kritické pre svoju bezpečnosť alebo verejný poriadok. Súčasne by takéto preverovanie malo byť aj v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia. Je nevyhnutné zaviesť vo všetkých členských štátoch harmonizovaný a zjednodušený prístup, ktorý zabezpečí, aby zahraničné investície, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok, podliehali dôslednej kontrole a účinnému rozhodovaniu. Preto by mechanizmy preverovania mali minimalizovať zložitosť administratívnych postupov, brániť zbytočným oneskoreniam a v prípade, že sa uplatňujú na malé a stredné podniky (MSP), zohľadňovať ich obmedzené zdroje. Komisia by mala navyše zabezpečovať koordináciu, aby sa zabezpečila väčšia bezpečnosť Únie a zároveň minimalizovali prípady neúčinnosti a roztrieštené prístupy.

(12)Preverovanie zahraničných investícií by sa malo vykonávať v súlade s týmto nariadením, pričom by sa mali zohľadniť všetky dostupné faktické informácie a mala by sa dodržiavať zásada proporcionality a ďalšie zásady zakotvené v zmluvách. Preverovanie zahraničných investícií uskutočňovaných prostredníctvom dcérskych podnikov zahraničného investora, ktoré majú sídlo v Únii, by malo byť vo všetkých prípadoch v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie, a najmä s ustanoveniami zmluvy o slobode usadiť sa a voľnom pohybe kapitálu, ako sa vykladajú v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, v súlade s cieľom zachovať fungujúci, otvorený, odolný a inkluzívny vnútorný trh. Akékoľvek obmedzenia slobody usadiť sa a voľného pohybu kapitálu v Únii vrátane preverovania a opatrení vyplývajúcich z preverovania, ako sú zmierňujúce opatrenia a zákazy, by mali byť založené na skutočnom a dostatočne závažnom ohrození základného záujmu spoločnosti a mali by byť primerané a nevyhnutné, ako sa stanovuje v judikatúre Súdneho dvora. Pri posudzovaní opodstatnenosti a primeranosti akéhokoľvek obmedzenia slobody usadiť sa alebo voľného pohybu kapitálu, a to prípadne aj v rámci akéhokoľvek stanoviska alebo rozhodnutia Komisie prijatého podľa tohto nariadenia, by sa mali zohľadniť osobitosti investícií v rámci Únie uskutočňovaných prostredníctvom dcérskeho podniku zahraničného investora. Malo by sa pritom zohľadniť začlenenie systémov členských štátov do mechanizmu spolupráce fungujúceho v rámci celej Únie.

(14)Takisto je potrebné, aby mal hostiteľský členský štát väčšiu zodpovednosť voči Komisii a tým členským štátom, ktoré vyjadrujú riadne odôvodnené obavy týkajúce sa ich verejného poriadku alebo bezpečnosti alebo verejného poriadku alebo bezpečnosti Únie.

(15)Uvedeným spoločným rámcom stanoveným v tomto nariadení by nemala byť dotknutá výlučná zodpovednosť jednotlivých členských štátov za zaistenie ich národnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 2 ZEÚ. Taktiež ním nie je dotknutá ochrana základných bezpečnostných záujmov členských štátov v súlade s článkom 346 ZFEÚ.

(17)K zahraničným investíciám na zelenej lúke dochádza vtedy, keď zahraničný investor alebo dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii zriadia nové zariadenia alebo nový podnik v Únii na účel vykonávania novej hospodárskej činnosti. Zahraničný investor môže vytvorením nových zariadení ovplyvniť bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj vtedy, keď sa toto riziko týka základných hospodárskych vstupov. Členské štáty by preto mali zahrnúť zahraničné investície na zelenej lúke do rozsahu transakcií, na ktoré sa vzťahujú ich mechanizmy preverovania.

(18)S cieľom zabezpečiť konzistentné a predvídateľné postupy preverovania je vhodné stanoviť základné prvky mechanizmov preverovania, ktoré majú členské štáty zaviesť. Tieto prvky by mali zahŕňať aspoň rozsah transakcií, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia, lehoty na preverovanie, možnosť podnikov, ktorých sa týka rozhodnutie o preverení, podať prostriedok nápravy proti takýmto rozhodnutiam a schopnosť preverovacích orgánov účinne riešiť prípady nedodržiavania predpisov alebo ich obchádzania. Pravidlá a postupy týkajúce sa mechanizmov preverovania by mali byť transparentné a nemali by viesť k diskriminácii medzi tretími krajinami. Postupom podávania žiadosti o povolenie by sa malo zabezpečiť, aby sa požiadavky na dodržiavanie predpisov obmedzili na minimum.

(19)Mechanizmus spolupráce stanovený v nariadení (EÚ) 2019/452 umožňuje členským štátom spolupracovať a vzájomne si pomáhať, ak by priama zahraničná investícia v jednom členskom štáte mohla ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok iných členských štátov alebo Únie alebo projektov alebo programov v záujme Únie. Tento mechanizmus sa doteraz ukázal ako veľmi užitočný, a preto by sa mal v tomto nariadení zachovať, posilniť a rozšíriť, aby sa zabezpečil jednotnejší prístup k zahraničným investíciám v celej Únii.

(20)Aby sa zaistila primeraná identifikácia zahraničných investícií, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v Únii, členské štáty by mali preverovať zahraničné investície, ak je cieľový subjekt v Únii súčasťou projektu alebo programu v záujme Únie alebo sa na nich zúčastňuje alebo ak sa hospodárska činnosť cieľového subjektu v Únii týka technológie, materiálov, aktíva, zariadenia, materiálu, siete, systému alebo služby osobitného významu pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku. Členské štáty by mali preverovať aj zahraničné investície na zelenej lúke v takýchto citlivých programoch alebo odvetviach, keď z charakteristík investora a objemu transakcie vyplýva osobitné riziko. Okrem týchto kritérií sa môžu mechanizmy preverovania uplatňovať aj na iné odvetvia, cieľové subjekty v Únii alebo hospodárske činnosti, ktoré príslušný členský štát považuje za kritické pre svoju bezpečnosť alebo verejný poriadok.

(21)S cieľom zabezpečiť, aby sa mechanizmus spolupráce zameriaval len na tie zahraničné investície, ktoré by z dôvodu charakteristík zahraničného investora alebo cieľového subjektu v Únii mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, je vhodné stanoviť podmienky založené na riziku pre oznamovanie zahraničných investícií, ktoré sa preverujú v niektorom členskom štáte, ostatným členským štátom a Komisii. Členské štáty by mali predovšetkým posúdiť, či zahraničného investora nekontroluje alebo neovplyvňuje vláda tretej krajiny. Kontrola alebo vplyv by sa mohli stanoviť na základe kritérií, ako sú prahové hodnoty priameho alebo nepriameho vlastníctva, povaha a rozsah financovania vlády tretej krajiny a mechanizmy správy a riadenia, napríklad zlaté akcie. Medzi tieto podmienky by sa mali zahrnúť aj prípady neprehľadnej alebo nejasnej vlastníckej štruktúry alebo prípady, keď konečný užívateľ výhod nie je známy. Ak zahraničná investícia nespĺňa žiadnu z podmienok, členský štát, v ktorom sa zahraničná investícia preveruje, môže túto zahraničnú investíciu oznámiť ostatným členským štátom a Komisii vrátane prípadov, keď cieľový subjekt v Únii vykonáva značné operácie v iných členských štátoch alebo patrí do skupiny podnikov, ktorá má viacero podnikov v rôznych členských štátoch.

(22)S cieľom zabezpečiť primeranú identifikáciu pravdepodobného vplyvu zahraničných investícií na bezpečnosť alebo verejný poriadok jedného alebo viacerých členských štátov by členské štáty mali mať možnosť predložiť pripomienky členskému štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, aj v prípade, že tento členský štát túto zahraničnú investíciu nepreveruje alebo ju preveruje, ale nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce. Žiadosti o informácie, odpovede a pripomienky členských štátov by mali byť oznámené Komisii súčasne, aby sa zabezpečila transparentnosť v celom procese.

(23)S cieľom zabezpečiť primeranú identifikáciu pravdepodobného vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok viac ako jedného členského štátu alebo Únie ako celku by Komisia mala mať možnosť vydať stanovisko v zmysle článku 288 ZFEÚ hostiteľskému členskému štátu, aj v prípade, že tento členský štát túto zahraničnú investíciu nepreveruje alebo ju preveruje, ale nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce. V záujme zabezpečenia transparentnosti a predvídateľnosti by stanoviská Komisie mali byť založené na konkrétnych a zdokumentovaných rizikách a mali by sa riadiť stanovenými kritériami vydávania vrátane zdokumentovaných bezpečnostných rizík alebo cezhraničných obáv.

(24)Aby sa zabezpečila ochrana bezpečnosti alebo verejného poriadku v prípadoch, v ktorých dôvodom pravdepodobného vplyvu je zahraničná investícia do cieľového subjektu v Únii zaisťujúceho rozvoj, údržbu alebo nadobudnutie infraštruktúry, technológií alebo vstupov, ktoré sú kritické pre Úniu ako celok, Komisia by mala mať možnosť vydať stanovisko. Komisia by tak získala nástroj na ochranu projektov a programov, ktoré slúžia Únii ako celku a predstavujú významný prínos k bezpečnosti alebo verejnému poriadku Únie. Stanovisko Komisie, v ktorom sa identifikuje pravdepodobný vplyv na projekty alebo programy v záujme Únie z hľadiska bezpečnosti alebo verejného poriadku, by sa malo oznámiť všetkým členským štátom.

(25)Komisia by takisto mala mať možnosť prijať stanovisko určené všetkým členským štátom, ak identifikuje niekoľko zahraničných investícií, ktoré by spoločne mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie. Postupovalo by sa tak najmä v prípade, keď niekoľko zahraničných investícií vykazuje porovnateľné charakteristiky. Patria sem prípady, keď zahraničné investície uskutočňuje ten istý zahraničný investor alebo keď ich uskutočňujú zahraniční investori predstavujúci podobné riziká alebo keď sa viaceré zahraničné investície týkajú rovnakého cieľového subjektu alebo infraštruktúry Únie vrátane transeurópskej dopravnej, energetickej a komunikačnej infraštruktúry. Členské štáty a Komisia by mali prediskutovať analýzu rizík a možné spôsoby riešenia rizík identifikovaných v stanovisku a zabezpečiť pritom koordinovaný prístup.

(26)V záujme ochrany bezpečnosti alebo verejného poriadku pri súčasnom zabezpečení väčšej istoty pre investorov by členské štáty mali mať možnosť predložiť pripomienky a Komisia by mala mať možnosť vydať stanovisko k zahraničným investíciám, ktoré boli uskutočnené, ale neboli oznámené v priebehu 15 mesiacov od uskutočnenia zahraničnej investície.

(27)V záujme väčšej jasnosti by sa mal v prílohe I uviesť zoznam projektov alebo programov v záujme Únie. Mal by zahŕňať všetky zahraničné investície uskutočnené v rámci transeurópskych dopravných, energetických a komunikačných sietí, ako aj programy poskytujúce financovanie pre výskum a vývoj v oblasti činností relevantných pre bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie. Vzhľadom na význam týchto projektov a programov pre bezpečnosť a verejný poriadok Únie a ich prirodzenú cezhraničnú povahu a sieťový charakter by členské štáty mali preverovať zahraničné investície do podnikov Únie, ktoré sú súčasťou týchto projektov alebo programov alebo sa na nich zúčastňujú, vrátane tých, ktoré dostávajú finančné prostriedky od Únie.

(28)S cieľom zabezpečiť primerané riešenie pravdepodobného vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť alebo verejný poriadok jedného alebo viacerých členských štátov by členský štát, ktorý dostal riadne odôvodnené pripomienky od iných členských štátov alebo stanovisko Komisie, by mal v čo najväčšej miere zohľadniť takéto pripomienky alebo stanovisko, a to aj vtedy, ak sa domnieva, že nie je dotknutá jeho vlastná bezpečnosť alebo verejný poriadok. Členský štát by mal v prípade potreby koordinovať svoju činnosť s Komisiou a dotknutými členskými štátmi a poskytnúť im návrh rozhodnutia a spolu s ním písomnú spätnú väzbu o tom, ako sa v čo najväčšej miere zohľadnili dané pripomienky a stanovisko. Pritom by malo byť možné predkladať k návrhu rozhodnutia pozmeňujúce návrhy, aby sa zohľadnili názory, ktoré vyjadrili dotknuté členské štáty a Komisia.

(29)Na zabezpečenie účinného fungovania mechanizmu spolupráce je dôležité vyžadovať, aby členský štát oznamujúci zahraničnú investíciu v rámci mechanizmu spolupráce poskytoval minimálny súbor informácií v štandardizovanom formáte. Ak sa spolupráca týka zahraničnej investície, ktorá nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce, hostiteľský členský štát by mal byť schopný poskytnúť aspoň rovnaký minimálny súbor informácií. Komisia a členské štáty môžu požiadať členský štát, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, o dodatočné informácie. Takáto žiadosť o dodatočné informácie by mala byť riadne odôvodnená, obmedzená na informácie, ktoré členské štáty potrebujú na predloženie pripomienok alebo ktoré Komisia potrebuje na vydanie stanoviska, primeraná účelu žiadosti a nemala by predstavovať neprimeranú záťaž pre oznamujúci členský štát a dotknuté spoločnosti. Komisia môže vo vhodných prípadoch požadovať informácie od iných orgánov Únie, ako je Európsky orgán pre cenné papiere a trhy, Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, jednotný mechanizmus dohľadu alebo Európska centrálna banka.

(30)S cieľom zabezpečiť, aby sa spolupráca zakladala na úplných a presných informáciách, by zahraničný investor alebo podnik mali poskytnúť všetky relevantné informácie požadované členským štátom, v ktorom majú sídlo, alebo hostiteľským členským štátom. Za výnimočných okolností, ak členský štát napriek svojmu najlepšiemu úsiliu nie je schopný získať informácie požadované iným členským štátom alebo Komisiou, mal by im túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. V takomto prípade by akákoľvek pripomienka predložená iným členským štátom alebo stanovisko vydané Komisiou v rámci mechanizmu spolupráce mali vychádzať z informácií, ktoré majú k dispozícii.

(31)S cieľom zabezpečiť, aby sa mechanizmus spolupráce používal výlučne na účely ochrany bezpečnosti alebo verejného poriadku, by členské štáty mali riadne odôvodniť každú žiadosť o informácie týkajúce sa konkrétnej zahraničnej investícii v inom členskom štáte a akékoľvek pripomienky, ktoré danému členskému štátu predložia. Je to nevyhnutné na to, aby sa zabránilo zneužitiu mechanizmu a aby sa zabezpečilo, že sa zameriava výlučne na bezpečnostné otázky a otázky verejného poriadku. Rovnaké požiadavky sa uplatňujú aj vtedy, keď Komisia žiada o informácie týkajúce sa konkrétnej zahraničnej investície alebo vydáva stanovisko pre členský štát.

(32)Členské štáty alebo prípadne Komisia môžu zvážiť relevantné informácie, ktoré získajú od hospodárskych subjektov, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov (ako sú odbory), týkajúce sa priamej zahraničnej investície, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Takéto informácie by sa mali dôkladne posudzovať a môžu viesť k tomu, že hostiteľský členský štát začne postup preverovania.

(33)Hostiteľský členský štát môže informovať ostatné členské štáty alebo Komisiu, ak sa dozvie o nových okolnostiach alebo nových informáciách, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie oznámenej zahraničnej investície. Ostatným členským štátom a Komisii sa potom môže poskytnúť dodatočný čas na doplnenie svojho posúdenia zahraničnej investície. V takýchto prípadoch by sa akékoľvek predĺženie lehoty na posúdenie malo obmedziť na minimum a nemalo by zdržať celkový postup preverovania.

(34)Na zabezpečenie efektívnosti a účinnosti mechanizmu spolupráce je potrebné zosúladiť lehoty a postupy, keď sa vo viacerých členských štátoch preveruje niekoľko zahraničných investícií spojených s tou istou širšou transakciou. Pri takýchto transakciách zahŕňajúcich viaceré krajiny by žiadateľ mal rôzne žiadosti o povolenie v dotknutých členských štátoch podávať v obmedzenom časovom rámci. Členské štáty by sa mali okrem toho snažiť oznamovať tieto žiadosti v rámci mechanizmu spolupráce v obmedzenom časovom rámci. Aby sa zaistilo efektívne zaobchádzanie s týmito transakciami zahŕňajúcimi viaceré krajiny, dotknuté členské štáty by sa mali skoordinovať a dohodnúť sa na tom, či zahraničné investície podliehajú oznamovacej povinnosti, a na zosúladení svojich procesných lehôt. Dotknuté členské štáty by sa mali skoordinovať aj v prípade obsahu svojho konečného rozhodnutia. Ak majú dotknuté členské štáty v úmysle povoliť zahraničnú investíciu pri splnení určitých podmienok, mali by zabezpečiť, aby boli tieto podmienky navzájom zlučiteľné a aby primerane riešili cezhraničné riziká. Pred vydaním zákazu zahraničnej investície by dotknuté členské štáty mali zvážiť, či by na riešenie pravdepodobného vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok nestačilo podmienečné povolenie s koordinovanými opatreniami a ich koordinované presadzovanie. Komisia by mala mať možnosť v plnej miere sa na takejto koordinácii zúčastniť.

(35)Na zabezpečenie konzistentného prístupu k preverovaniu investícií v celej Únii je nevyhnutné, aby normy a kritériá používané na posúdenie pravdepodobných rizík pre bezpečnosť a verejný poriadok boli stanovené na úrovni Únie v tomto nariadení. Mali by zahŕňať vplyv na bezpečnosť, integritu, fungovanie a odolnosť kritickej infraštruktúry a vnútorného trhu, dostupnosť a zavádzanie kritických technológií a znalostí (vrátane kľúčových podporných technológií), kontinuitu dodávok kritických vstupov pre bezpečnosť alebo verejný poriadok, ktorých narušenie, zlyhanie, strata alebo zničenie by malo významný vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo v Únii ako celku, bezpečnosť vojenských zariadení a inej verejnej vybavenosti, ako aj schopnosť riešiť strategické závislosti. V tejto súvislosti by členské štáty a Komisia mali zohľadniť aj kontext a okolnosti zahraničnej investície. Malo by to zahŕňať najmä to, či sa investor podieľa na nezákonných činnostiach, ako je okrem iného opakované nedodržiavanie právnych noriem Únie, či je zapojený do plnenia politických cieľov tretích krajín alebo či má v úmysle uľahčenie ich vojenských spôsobilostí alebo porušovanie medzinárodného práva. Sledovanie politických cieľov tretej krajiny môže znamenať, že jej vláda bude uplatňovať vplyv na podniky, čo by viedlo k výrazným narušeniam trhu. V tomto kontexte by členské štáty a Komisia mali v prípade potreby zvážiť aj to, prečo sa na zahraničného investora, jeho konečného užívateľa výhod alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov alebo osobu konajúcu v mene alebo na základe pokynov takéhoto zahraničného investora vzťahuje akýkoľvek druh reštriktívnych opatrení Únie podľa článku 215 ZFEÚ.

(36)Ak sa hostiteľský členský štát domnieva, že zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v Únii, je vhodné vyžadovať od tohto členského štátu, aby prijal vhodné opatrenia na zmiernenie rizík, ak sú takéto opatrenia k dispozícii a považuje ich za primerané, pričom v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky predložené inými členskými štátmi a prípadne stanovisko vydané Komisiou. Zahraničné investície by sa mali zakázať len výnimočne a vtedy, ak zmierňujúce opatrenia alebo opatrenia dostupné podľa práva Únie alebo príslušného vnútroštátneho práva, iné ako mechanizmus preverovania, nie sú na zmiernenie vplyvu na bezpečnosť alebo verejný poriadok dostatočné.

(37)Mala by sa zachovať expertná skupina pre preverovanie zahraničných investícií zriadená podľa nariadenia (EÚ) 2019/452 a jej úlohy by sa mali aktualizovať v súlade s týmto nariadením, aby sa podporilo vykonávanie mechanizmu spolupráce a posilnila výmena osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

(39)Na zabezpečenie účinnosti koordinačného mechanizmu by kontaktné miesta zriadené členskými štátmi a Komisiou mali byť vhodne a strategicky umiestnené v príslušných správnych orgánoch. Kontaktné miesta by mali mať kvalifikovaný personál a právomoci potrebné na vykonávanie svojej činnosti v rámci koordinačného mechanizmu a na zabezpečenie riadneho zaobchádzania s dôvernými informáciami v súlade s platnými právnymi rámcami.

(40)Členské štáty a Komisia by mali byť podnecované k aktívnej spolupráci s príslušnými orgánmi podobne zmýšľajúcich tretích krajín, pokiaľ ide o záležitosti súvisiace s preverovaním zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok. Takáto administratívna spolupráca by mala mať za cieľ posilnenie efektívnosti rámca na preverovanie zahraničných investícií zo strany členských štátov a spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou podľa tohto nariadenia. Komisia by mala byť informovaná o takýchto dvojstranných kontaktoch v rozsahu, v akom sa týkajú systémových otázok, trendov alebo najlepších postupov súvisiacich s preverovaním investícií. Komisia by tiež mala mať možnosť monitorovať vývoj, pokiaľ ide o mechanizmy preverovania v tretích krajinách.

(41)Členské štáty a Komisia by mali zaistiť najvyššiu úroveň dôvernosti informácií, ktoré poskytujú alebo prijímajú pri uplatňovaní tohto nariadenia v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie. Ak by neoprávnené zverejnenie informácií spôsobilo rôzne stupne poškodenia záujmov Európskej únie alebo jedného či viacerých členských štátov, pôvodca informácií by ich mal utajiť v súlade s príslušným vnútroštátnym právom a právom Únie. Členské štáty a Komisia by mali pri odpovedaní na žiadosti o prístup k dokumentom, ktoré sa spracúvajú pri uplatňovaní tohto nariadenia, koordinovať a zabezpečovať aspoň takú úroveň ochrany chránených záujmov, ktorá je k dispozícii podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/20015, s cieľom zachovávať integritu prešetrovaní. Komisia by mala prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany dôverných informácií najmä v súlade s rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/4436 a rozhodnutím Komisie (EÚ, Euratom) 2015/4447. Podobne by členské štáty a Komisia mali prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s Dohodou medzi vládami členských štátov Európskej únie, ktoré sa zišli na zasadnutí Rady, o ochrane utajovaných skutočností, ktoré sa vymieňajú v záujme Európskej únie8. Zahŕňa to predovšetkým povinnosť zachovávať dôvernosť utajovaných skutočností a neznižovať stupeň utajenia ani neodtajňovať tieto skutočnosti bez predchádzajúceho písomného súhlasu pôvodcu. So všetkými citlivými informáciami, ktoré nie sú utajované alebo ktoré sa poskytujú ako dôverné, by mali orgány nakladať zodpovedajúcim spôsobom.

__________________

5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43 – 48, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2001/1049/oj).

6 Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2015/443/oj).

7 Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2015/444/oj).

8 Dohoda medzi vládami členských štátov Európskej únie, ktoré sa zišli na zasadnutí Rady, o ochrane utajovaných skutočností, ktoré sa vymieňajú v záujme Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 8.7.2011, s. 13).

(43)Komisia by mala vypracovať výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia a predložiť ju Európskemu parlamentu a Rade. V záujme väčšej transparentnosti by správa mala byť zverejnená. Správa by mala okrem iného vychádzať zo správ, ktoré Komisii na báze dôvernosti predložili všetky členské štáty, a to s náležitým ohľadom na potrebu zabezpečiť ochranu zachovávania dôvernosti určitých informácií, najmä ak by zverejnenie údajov mohlo ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie alebo ohroziť dôvernosť obchodných informácií. Správa by mala obsahovať informácie o nových trendoch a rizikových faktoroch, ako aj aktuálne informácie o relevantnom legislatívnom vývoji v členských štátoch.

(44)Komisia by mala vyhodnotiť fungovanie a účinnosť tohto nariadenia po troch rokoch od dátumu začatia jeho uplatňovania a potom vždy po ďalších piatich rokoch a predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade. Uvedená správa by mala obsahovať najmä posúdenie prínosu tohto nariadenia k hospodárskej bezpečnosti Únie. Mala by obsahovať posúdenie toho, či by sa toto nariadenie malo zmeniť. Ak sa v správe navrhne zmena tohto nariadenia, môže sa k nej pripojiť legislatívny návrh.

(46)Ak zahraničná investícia predstavuje koncentráciu, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia Rady (ES) č. 139/200412, uplatňovanie článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 by nemalo byť dotknuté uplatňovaním tohto nariadenia. Toto nariadenie a článok 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali uplatňovať konzistentne. Pokiaľ sa príslušné rozsahy pôsobnosti daných dvoch nariadení prekrývajú, dôvody na preverovanie uvedené v článku 1 tohto nariadenia a koncepcia oprávnených záujmov v zmysle článku 21 ods. 4 tretieho pododseku nariadenia (ES) č. 139/2004 by sa mali vykladať koherentne, bez toho, aby tým bolo dotknuté posúdenie zlučiteľnosti vnútroštátnych opatrení zameraných na ochranu týchto záujmov so všeobecnými zásadami a inými ustanoveniami práva Únie.

__________________

12 Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2004/139/oj).

(49)S cieľom zohľadniť vývoj týkajúci sa projektov alebo programov v záujme Únie a prispôsobiť zoznam technológií, aktív, zariadení, materiálov, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností osobitného významu pre bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie, najmä vzhľadom na posúdenia rizík, ktoré sa majú vykonať v rámci stratégie hospodárskej bezpečnosti Únie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmeny príloh k tomuto nariadeniu. Zoznam projektov alebo programov v záujme Únie uvedený v prílohe I by mal zahŕňať projekty alebo programy, na ktoré sa vzťahuje právo EÚ a ktoré zabezpečujú vývoj, údržbu alebo nadobúdanie kritickej infraštruktúry, kritických technológií alebo kritických vstupov, ktoré sú nevyhnutné pre bezpečnosť alebo verejný poriadok. Zoznam technológií, aktív, zariadení, materiálov, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností s osobitným významom pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku uvedený v prílohe II by mal zahŕňať oblasti, v ktorých môže mať zahraničná investícia vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok vo viac ako jednom členskom štáte alebo v Únii ako celku prostredníctvom cieľového subjektu v Únii, ktorý sa nezúčastňuje na projekte alebo programe v záujme Únie ani z neho nedostáva finančné prostriedky. Komisia by mala aktualizovať najmä prílohu I v prípade, že v rámci budúcich viacročných finančných rámcov sa zriaďujú nové projekty alebo programy v záujme Únie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva16. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

__________________

16 Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(50)S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o formuláre, ktoré sa majú používať na poskytovanie minimálnych informácií o zahraničných investíciách a podávanie žiadostí o povolenie, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201117.

__________________

17 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2011/182/oj).

(51)Nariadenie (EÚ) 2019/452 by sa malo zrušiť. Aby sa členským štátom a subjektom poskytol dostatočný čas na prípravu na vykonávanie, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od [doplniť dátum: 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti]. Malo by sa uplatňovať bez ohľadu na zriadenie jednotného portálu na podávanie žiadostí o povolenie. V prechodnom období medzi nadobudnutím účinnosti a uplatňovaním tohto nariadenia by sa malo naďalej uplatňovať nariadenie (EÚ) 2019/452,

1.Týmto nariadením sa stanovuje rámec Únie na preverovanie zahraničných investícií členskými štátmi na ich území z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku vrátane hospodárskej bezpečnosti.

2.Týmto nariadením sa zriaďuje mechanizmus spolupráce s cieľom umožniť členským štátom a Komisii vymieňať si relevantné informácie o zahraničných investíciách, posudzovať ich možný vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok a identifikovať možné obavy a zaoberať sa nimi.

3.Členské štáty môžu prijať alebo ponechať v účinnosti vnútroštátne ustanovenia v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, pokiaľ takéto ustanovenia neoslabujú ciele tohto nariadenia a sú s nimi v súlade.

5.Týmto nariadením nie sú dotknuté povinnosti členských štátov vyplývajúce zo zmlúv, najmä z článkov 49 a 63 ZFEÚ, ani ich právo prijímať opatrenia, ktoré sú odôvodnené verejným poriadkom alebo verejnou bezpečnosťou podľa článku 65 ZFEÚ. Členské štáty zaistia, aby každé opatrenie prijaté v rámci tohto nariadenia bolo v súlade s týmito povinnosťami. Týmto nariadením nie sú dotknuté právomoci Komisie podľa článku 258 ZFEÚ týkajúce sa zabezpečenia súladu s právom Únie.

1.„zahraničná investícia“ je akákoľvek investícia uskutočňovaná buď samotným zahraničným investorom, alebo prostredníctvom dcérskej spoločnosti zahraničného investora v Únii s cieľom vytvoriť alebo udržať trvalé a priame prepojenia medzi zahraničným investorom a cieľovým subjektom v Únii, ktorému zahraničný investor sprístupňuje kapitál na vykonávanie hospodárskej činnosti v členskom štáte, čo umožňuje účinnú účasť na riadení alebo kontrole tohto cieľového subjektu v Únii;

vypúšťa sa

vypúšťa sa

7.„dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii“ je podnik zriadený podľa právnych predpisov členského štátu a spĺňajúci podmienky stanovené v článku 22 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 201318, ktorý je priamo alebo nepriamo kontrolovaný zahraničným investorom;

__________________

18 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19 – 76, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2013/34/oj).

8.„cieľový subjekt v Únii“ je podnik, ktorý je zriadený alebo sa má zriadiť podľa právnych predpisov členského štátu;

9.„cieľový subjekt v Únii ekonomicky aktívny v jednej z oblastí uvedených v prílohe II“ je cieľový subjekt v Únii, ktorý pôsobí alebo má v úmysle pôsobiť v oblasti návrhu, vývoja, ťažby, spracovania, výroby, recyklácie alebo dodávok technológií, materiálov, aktív, zariadení, vybavenia, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností uvedených v prílohe II;

18.„projekty alebo programy v záujme Únie“ sú projekty alebo programy, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, ktoré zaisťujú vývoj, údržbu alebo nadobúdanie kritickej infraštruktúry, kritických technológií, kritických a základných služieb alebo kritických vstupov nevyhnutných pre bezpečnosť alebo verejný poriadok a ktoré sú uvedené v prílohe I;

2.Členské štáty zaistia, aby sa mechanizmus preverovania uvedený v odseku 1 uplatňoval aspoň na investície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia podľa článku 4 ods. 4 a ods. 4a.

3.Každý členský štát oznámi Komisii opatrenia prijaté podľa odseku 1 najneskôr do ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Členské štáty následne oznámia Komisii každú zmenu svojho mechanizmu preverovania do 30 dní od prijatia tejto zmeny.

4.Komisia zverejní zoznam mechanizmov preverovania členských štátov najneskôr do troch mesiacov od prijatia všetkých oznámení uvedených v odseku 3 alebo do ... [15 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], podľa toho, čo nastane skôr. Komisia uvedený zoznam pravidelne aktualizuje.

a)stanovia sa primerané postupy a zdroje, ktoré umožnia preverovaciemu orgánu určiť, či má právomoc vo vzťahu k zahraničnej investícii, v súvislosti s ktorou bola podaná žiadosť o povolenie. Preverenie zahŕňa počiatočné preskúmanie trvajúce najviac 35 kalendárnych dní po doručení úplnej žiadosti o povolenie, po ktorom sa v prípade potreby vykoná hĺbkové prešetrovanie s cieľom určiť, či by daná zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, pričom sa zohľadnia aspoň kritériá stanovené v článku 13. Účelom hĺbkového prešetrovania je najmä určiť, či je vhodné vydať rozhodnutie o preverení podľa článku 14 ods. 1 a stanoviť jeho obsah;

b)preverovací orgán monitoruje a zaisťuje dodržiavanie mechanizmu preverovania a rozhodnutí o preverení. Konkrétne zavádza primerané postupy a zdroje na zistenie a riešenie obchádzania mechanizmu preverovania a rozhodnutí o preverovaní a na predchádzanie takémuto obchádzaniu;

c)preverovací orgán je oprávnený začať preverovanie zahraničných investícií z vlastnej iniciatívy do 15 mesiacov od uskutočnenia zahraničnej investície, na ktorú sa nevzťahuje požiadavka získania povolenia, pokiaľ má dôvody domnievať sa, že zahraničná investícia môže mať vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok;

d)dôverné informácie, ktoré boli sprístupnené členskému štátu vykonávajúcemu preverovanie vrátane citlivých obchodných informácií a informácií, ktoré dotknuté podniky označili za dôverné, podliehajú ochrane;

e)zahraniční investori, dcérske podniky zahraničných investorov nachádzajúce sa v Únii, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje zahraničná investícia, a podniky, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o preverení, majú možnosť včas a účinne podať súdny prostriedok nápravy proti danému rozhodnutiu o preverení;

f)zverejňuje sa výročná správa, ktorá obsahuje informácie o relevantnom legislatívnom vývoji v danom členskom štáte a súhrnné a anonymizované údaje o preverovaných investíciách vrátane výsledku rozhodnutí o preverení, štátnu príslušnosť strán zúčastňujúcich sa na investíciách oznámených preverovaciemu orgánu alebo prípadne krajiny, v ktorých majú tieto strany sídlo, ako aj hospodárske odvetvia, v ktorých sa uvedené transakcie uskutočnili, ako aj prípadné projekty a programy týkajúce sa záujmu Únie;

g)zahraničné investície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia podľa odsekov 4 a 4a, podliehajú žiadosti o povolenie, ktorú podáva žiadateľ o povolenie preverovaciemu orgánu, a sú preverované pred tým, ako sa daná investícia uskutoční;

h)preverovací orgán je oprávnený uložiť zmierňujúce opatrenia, zakázať alebo zrušiť zahraničné investície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka získania povolenia podľa odsekov 4 a 4a a v súvislosti s ktorými nebola podaná žiadosť o povolenie alebo v súvislosti s ktorými bola žiadosť o povolenie podaná po ich uskutočnení, a prípadne účinne riešiť dôsledky nedodržania zmierňujúcich opatrení;

3.Pred prijatím rozhodnutia o povolení zahraničnej investície s výhradou zmierňujúcich opatrení alebo o zákaze zahraničnej investície členské štáty informujú žiadateľa o povolenie a uvedú dôvody, na základe ktorých zamýšľajú prijať svoje rozhodnutie, s výhradou ochrany informácií, ktorých zverejnenie by bolo v rozpore so záujmami EÚ alebo jedného či viacerých členských štátov v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku, a bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie a príslušné vnútroštátne právo týkajúce sa ochrany dôverných informácií. Členské štáty poskytnú zahraničnému investorovi možnosť vyjadriť sa a pred zaslaním návrhu svojho rozhodnutia podľa článku 7 ods. 8 toto vyjadrenie zohľadnia.

a)je súčasťou jedného z projektov alebo programov v záujme Únie uvedených v prílohe I alebo sa na nich zúčastňuje, a to aj ako príjemca finančných prostriedkov v zmysle článku 2 ods. 59 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/250919a alebo

__________________

1.Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom prostredníctvom mechanizmu spolupráce každú zahraničnú investíciu do cieľového subjektu v Únii na ich území, ktorý:

a)spĺňa podmienky stanovené v článku 4 ods. 4 písm. a) alebo článku 4 ods. 4a; alebo

i)zahraničný investor alebo dcérsky podnik zahraničného investora nachádzajúci sa v Únii je priamo alebo nepriamo kontrolovaný vládou tretej krajiny vrátane štátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov alebo ozbrojených síl, a to aj prostredníctvom vlastníckej štruktúry, značného financovania, osobitných práv alebo štátom vymenovaných vedúcich alebo riadiacich pracovníkov alebo iných prvkov zameraných na ovplyvňovanie rozhodnutí riadenia;

ii)na zahraničného investora, fyzickú osobu alebo subjekt, ktorý kontroluje zahraničného investora, na konečného užívateľa výhod zahraničného investora, ktorýkoľvek z dcérskych podnikov zahraničného investora alebo akúkoľvek inú stranu, ktorá je vo vlastníctve alebo pod kontrolou takéhoto zahraničného investora alebo ktorá koná v jeho mene alebo na základe jeho pokynov, sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie podľa článku 215 ZFEÚ;

iii)zahraničný investor alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov boli zapojený do zahraničnej investície, ktorú v minulosti preveroval členský štát a ktorá nebola povolená alebo bola povolená len pri splnení určitých podmienok. Na tento účel oznamujúci členský štát vychádza z informácií, ktoré má k dispozícii, vrátane informácií obsiahnutých v zabezpečenej databáze zriadenej podľa článku 7 ods. 10 a informácií, ktoré v tejto veci poskytol zahraničný investor; alebo

2.Členské štáty oznámia Komisii a ostatným členským štátom každú zahraničnú investíciu na ich území, ktorá nebola oznámená podľa odseku 1, pokiaľ začnú v rámci svojich postupov preverovania hĺbkové prešetrovanie.

Členské štáty oznámia každú zahraničnú investíciu, ktorá nespĺňa podmienky stanovené v odsekoch 1 a 2, ak sa hostiteľský členský štát domnieva, že zahraničná investícia by mohla byť predmetom záujmu ostatných členských štátov a Komisie, pokiaľ ide o bezpečnosť alebo verejný poriadok, a to aj v prípade, že cieľový podnik v Únii uskutočňuje významné operácie v iných členských štátoch alebo patrí do skupiny podnikov, ktorá má niekoľko podnikov v rôznych členských štátoch, ktoré sú ekonomicky aktívne v jednej z oblastí uvedených v prílohe II.

vypúšťa sa

1.Členské štáty zaistia, aby oznámenie podľa článku 5 obsahovalo informácie uvedené v článku 10 ods. 1 a bolo zaslané Komisii a ostatným členským štátom:

a)do 15 kalendárnych dní od doručenia úplnej žiadosti o povolenie zahraničných investícií, ktoré spĺňajú ktorúkoľvek z podmienok stanovených v článku 5 ods. 1, 2a alebo 3;

b)do 5 kalendárnych dní od začatia hĺbkového prešetrovania zahraničných investícií, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 5 ods. 2.

vypúšťa sa

Pripomienky členských štátov a stanoviská a rozhodnutia Komisie k oznámeným zahraničným investíciám

Každý členský štát môže predložiť oznamujúcemu členskému štátu riadne odôvodnené pripomienky. Členský štát môže predložiť takéto pripomienky, ak:

Komisia môže vydať a zaslať oznamujúcemu členskému štátu riadne odôvodnené stanovisko. Komisia vydá takéto stanovisko, ak:

3.Komisia vydá riadne odôvodnené stanovisko a zašle ho všetkým členským štátom, ak sa domnieva, že viaceré zahraničné investície alebo iné podobné investície, ak by sa uskutočnili, by posudzované spoločne a s prihliadnutím na ich charakteristiky mohli ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok Únie. Po tom, ako Komisia vydá svoje stanovisko, diskutuje v prípade potreby s členskými štátmi o opatreniach, ktorými sa majú riešiť zistené riziká.

a)zasiela stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) a c), všetkým členským štátom, ktoré predložili pripomienky, a ostatným členským štátom oznamuje, že vydala stanovisko;

b)zasiela stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 písm. b), a stanoviská, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 3, všetkým členským štátom.

5.Keď hostiteľský členský štát dostane pripomienku od iného členského štátu podľa odseku 1 alebo stanovisko Komisie podľa odseku 2 alebo 3, túto pripomienku alebo stanovisko v čo najväčšej miere zohľadní.

6.Po doručení pripomienok podľa odseku 1 alebo stanoviska podľa odseku 2 hostiteľský členský štát uskutoční konzultácie s členskými štátmi, ktoré predložili pripomienky, a prípadne s Komisiou. Hostiteľský členský štát zorganizuje v príslušných prípadoch v rámci týchto konzultácií stretnutie s týmito členskými štátmi a s Komisiou s cieľom prediskutovať, ako čo najlepšie riešiť zistené riziká. Ak hostiteľský členský štát, nesúhlasí so zistenými rizikami alebo prípadne s opatrením navrhnutým v pripomienke alebo stanovisku, členské štáty a Komisia sa snažia nájsť alternatívne riešenia. Keď sa pripomienka alebo stanovisko týka transakcie zahŕňajúcej viaceré krajiny, ostatné členské štáty, ktoré oznámili zahraničnú investíciu, sa takisto pozvú na stretnutie, aby diskutovali o tom, či sú zamýšľané výsledky navzájom zlučiteľné a prípadne či sú plánované podmienky schopné primerane riešiť zistené cezhraničné riziká.

vypúšťa sa

8.Po stretnutí uvedenom v odseku 6 hostiteľský členský štát zašle príslušným členským štátom a Komisii návrh svojho rozhodnutia o preverení a poskytne písomné vysvetlenie, pokiaľ ide o:

vypúšťa sa

vypúšťa sa

9.Ak sa členský štát alebo Komisia domnieva, že v návrhu rozhodnutia o preverení uvedenom v odseku 8 tohto článku, ktorým sa povoľuje zahraničná investícia podľa článku 14 ods. 1 písm. a) alebo článku 14 ods. 2, sa dostatočne neriešia alebo nezmierňujú riziká pre bezpečnosť a verejný poriadok, môže vzniesť riadne odôvodnenú námietku. Táto námietka sa oznámi hostiteľskému členskému štátu a prípadne ostatným členským štátom, ktoré vydali pripomienky, a Komisii. Hostiteľský členský štát pozastaví svoj postup preverovania dovtedy, kým Komisia neprijme rozhodnutie podľa odsekov 9b a 9c tohto článku. Hostiteľský členský štát informuje zahraničného investora o pozastavení.

vypúšťa sa

Lehoty a postupy, ktoré platia pre mechanizmus spolupráce a rozhodnutia Únie

a)členské štáty informujú oznamujúci členský štát, že si najneskôr do 15 kalendárnych dní od doručenia oznámenia podľa článku 5 vyhradzujú právo predložiť pripomienky;

b)Komisia informuje oznamujúci členský štát, že si najneskôr do 20 kalendárnych dní od doručenia oznámenia podľa článku 5 vyhradzuje právo vydať stanovisko.

a)keď si členský štát vyhradzuje právo predložiť pripomienky k oznámenej zahraničnej investícii bez toho, aby žiadal oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné pripomienky sa zasielajú oznamujúcemu členskému štátu najneskôr do 35 kalendárnych dní od doručenia úplného oznámenia o zahraničnej investícii;

b)keď si Komisia vyhradzuje právo vydať stanovisko k oznámenej zahraničnej investícii bez toho, aby žiadala oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné stanovisko sa zasiela oznamujúcemu členskému štátu najneskôr do 45 kalendárnych dní od doručenia úplného oznámenia o zahraničnej investícii;

c)keď si členský štát vyhradzuje právo predložiť pripomienky k oznámenej zahraničnej investícii a žiada oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné pripomienky sa zasielajú oznamujúcemu členskému štátu najneskôr do 20 kalendárnych dní od doručenia úplných dodatočných informácií;

d)keď si Komisia vyhradzuje právo vydať stanovisko a žiada oznamujúci členský štát o dodatočné informácie, príslušné stanovisko sa zasiela oznamujúcemu členskému štátu najneskôr do 30 kalendárnych dní od doručenia úplných dodatočných informácií.

vypúšťa sa

4.Oznamujúci členský štát oznámi Komisii a ostatným členským štátom všetky podstatné nové informácie alebo okolnosti relevantné pre posúdenie zahraničnej investície, ktorá už bola oznámená podľa článku 5. Ak sa tieto informácie sprístupnia pred uplynutím lehôt stanovených v odseku 3, oznamujúci členský štát, Komisia a ostatné členské štáty sa dohodnú na vzájomne prijateľnom predĺžení lehoty. Ak lehoty na posúdenie pôvodného oznámenia stanovené v odseku 3 uplynuli, obnovia sa na základe lehôt stanovených v odseku 3 písm. c) a d).

5.Oznamujúci členský štát bez zbytočného odkladu poskytne úplné dodatočné informácie požadované Komisiou alebo ostatnými členskými štátmi podľa odseku 2. Keď oznamujúci členský štát poskytuje niektorému členskému štátu dodatočné informácie, takéto dodatočné informácie zasiela súčasne Komisii.

8.Keď sa oznamujúci členský štát v dôsledku výnimočných okolností domnieva, že jeho bezpečnosť alebo verejný poriadok si vyžadujú vydanie rozhodnutia o preverení podľa článku 14 ods. 1 pred uplynutím lehôt uvedených v odseku 3, oznámi svoj úmysel ostatným členským štátom a Komisii a náležite odôvodní potrebu okamžitých opatrení. Ostatné členské štáty urýchlene predložia pripomienky a Komisia urýchlene vydá stanovisko. Tento postup sa nesmie použiť na to, aby slúžil výlučne obchodným záujmom žiadateľa o povolenie.

1.Ak sa členský štát domnieva, že by zahraničná investícia na území iného členského štátu, ktorá nebola oznámená v rámci mechanizmu spolupráce, mohla mať negatívny vplyv na jeho bezpečnosť alebo verejný poriadok, alebo ak sa Komisia domnieva, že takáto zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok viac ako jedného členského štátu alebo na projekty alebo programy v záujme Únie z dôvodu bezpečnosti a verejného poriadku, tento členský štát alebo Komisia môže v súvislosti s touto zahraničnou investíciou začať postup z vlastnej iniciatívy. Členský štát alebo Komisia pred začatím postupu skontroluje, či hostiteľský členský štát nemá v úmysle oznámiť zahraničnú investíciu v rámci mechanizmu spolupráce.

2.Členské štáty a Komisia majú najviac 15 mesiacov po uskutočnení zahraničnej investície právo na to, aby začali postup stanovený v odseku 1 za predpokladu, že príslušná zahraničná investícia nebola medzičasom oznámená v rámci mechanizmu spolupráce.

vypúšťa sa

vypúšťa sa

5.Členské štáty alebo Komisia začnú postup z vlastnej iniciatívy zaslaním riadne odôvodnenej žiadosti o informácie hostiteľskému členskému štátu. Každá žiadosť o informácie podľa tohto odseku musí byť riadne odôvodnená, obmedzená na informácie, ktoré členské štáty potrebujú na predloženie pripomienok alebo ktoré Komisia potrebuje na vydanie stanoviska, musí byť primeraná účelu žiadosti a nesmie predstavovať neprimeranú záťaž pre hostiteľský členský štát. Keď niektorý členský štát predkladá žiadosť o informácie, tento členský štát súčasne zasiela žiadosť Komisii.

6.Hostiteľský členský štát poskytuje úplné informácie požadované ostatnými členskými štátmi alebo Komisiou podľa odseku 5 bez zbytočného odkladu. Keď hostiteľský členský štát poskytuje niektorému členskému štátu takéto informácie, tieto informácie zasiela súčasne Komisii.

7.Po doručení informácií uvedených v odseku 6 môžu členské štáty predložiť pripomienky a Komisia môže vydať stanovisko, ktoré sa zasielajú hostiteľskému členskému štátu, a to najneskôr do 30 kalendárnych dní po doručení úplných informácií požadovaných podľa odseku 5. V prípadoch, keď postup inicioval členský štát, má Komisia na predloženie svojho stanoviska ďalších 15 kalendárnych dní. Hostiteľský členský štát v čo najväčšej miere zohľadní takéto pripomienky alebo stanoviská.

vypúšťa sa

vypúšťa sa

1.Členské štáty poskytnú v oznámení uvedenom v článku 5 a v odpovedi na žiadosť o informácie uvedenú v článku 9 ods. 5 aspoň tieto informácie:

e)činnosti zahraničného investora, jeho meno a adresa;

vypúšťa sa

4.Hostiteľský členský štát môže od žiadateľa o povolenie alebo akéhokoľvek iného príslušného podniku v prípade potreby žiadať, aby poskytli okrem iného informácie uvedené v odseku 1 tohto článku a článku 8 ods. 2. Žiadosť o informácie sa môže týkať informácií, ktoré členský štát potrebuje na určenie, či je splnená niektorá z podmienok stanovených v článku 5 ods. 1. Dotknutý podnik poskytne požadované informácie členskému štátu, v ktorom sa plánuje uskutočniť zahraničná investícia alebo v ktorom sa takáto investícia uskutočnila, do 15 kalendárnych dní od podania žiadosti.

5.Hostiteľský členský štát a Komisia môžu žiadať ostatné členské štáty, aby získali informácie od podnikov na ich území za predpokladu, že sú tieto informácie relevantné a nevyhnutne potrebné na posúdenie zahraničnej investície podľa článku 13. Členský štát, ktorému bola doručená žiadosť o získanie informácií, bezodkladne žiada o poskytnutie týchto informácií príslušný podnik a oznámi ich hostiteľskému členskému štátu a Komisii v súlade s postupom stanoveným v článku 8 ods. 5 a prípadne v článku 9 ods. 6.

6.Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné dotknuté členské štáty, ak za výnimočných okolností aj napriek najlepšiemu úsiliu nie je schopný poskytnúť informácie podľa odsekov 4 alebo 5 tohto článku, článku 8 ods. 2 alebo článku 9 ods. 5. Daný členský štát náležite vysvetlí dôvody, pre ktoré nie je schopný tieto informácie poskytnúť.

1.Členské štáty poskytujú potrebné zdroje, právne a administratívne prostriedky na účinné a efektívne vykonávanie úloh, ktoré im boli pridelené na splnenie cieľov tohto nariadenia, okrem iného aby zaistili svoju efektívnu a účinnú účasť na mechanizme spolupráce.

4.Mechanizmy preverovania členských štátov poskytujú pred prijatím rozhodnutia o preverení dostatočné prostriedky na posúdenie a čo najlepšie zohľadnenie pripomienok ostatných členských štátov a stanovísk Komisie. To zahŕňa všetky potrebné právne prostriedky a právomoci, aby sa v rozhodnutí o preverení alebo v akomkoľvek inom relevantnom nástroji, ktorý je k dispozícii, zohľadnili vyjadrené obavy alebo pravdepodobné vplyvy, ktoré identifikoval iný členský štát alebo Komisia.

5.Členské štáty zaistia, aby ich vnútroštátne právne predpisy umožňovali plnenie povinností stanovených v článku 7.

7.Keď si zmierňujúce opatrenia stanovené v rozhodnutí o preverení vyžadujú, aby ich dodržiavali podniky, ktoré majú sídlo vo viacerých členských štátoch, dotknuté členské štáty navzájom spolupracujú na monitorovaní a presadzovaní rozhodnutia o preverení. Členské štáty zaistia, aby mali k dispozícii všetky potrebné právne prostriedky a právomoci na účinné riešenie dôsledkov nedodržania zmierňujúcich opatrení stanovených v rozhodnutí iného členského štátu alebo Komisie o preverení.

1.Informácie získané v súlade s postupmi stanovenými v článkoch 5, 7, 9 a 9a sa použijú len na účel, na ktorý boli vyžiadané, s výnimkou prípadu, že:

b)Súdny dvor Európskej únie alebo súd hostiteľského členského štátu žiada o takéto informácie na účely súdneho konania.

vypúšťa sa

2.Komisia na účely vydania riadne odôvodneného stanoviska podľa článku 7 ods. 2 alebo 3 alebo článku 9 ods. 7 alebo rozhodnutia podľa článku 7 ods. 9b alebo 9c stanoví, či sa domnieva, že by zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok.

3.Členské štáty alebo Komisia zvážia pri stanovovaní toho, či by zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, najmä to, či by dotknutá investícia mohla negatívne ovplyvniť:

a)bezpečnosť, integritu, fungovanie a odolnosť kritickej infraštruktúry, a to aj pozemkov a majetku, ktoré sú rozhodujúce pre využívanie takejto fyzickej alebo virtuálnej kritickej infraštruktúry; V tejto súvislosti sa na základe dostupných informácií posúdi aj to, či by zahraničná investícia mohla mať negatívny vplyv na odolnosť ktoréhokoľvek z kritických subjektov identifikovaných podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/255720, ako aj subjektov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/255521. Zohľadnia sa výsledky koordinovaných posúdení bezpečnostných rizík na úrovni Únie vrátane tých, ktoré sa týkajú kritických dodávateľských reťazcov vykonaných v súlade s článkom 22 ods. 1 smernice (EÚ) 2022/2555, pričom sa zahrnú technické aj netechnické rizikové faktory;

__________________

20 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 164 – 198, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2557/oj.

21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 80 – 152, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2555/oj).

b)dostupnosť a zavádzanie kritických technológií, bezpečnosť technológií a únik technológií;

c)bezpečnosť a odolnosť dodávateľských reťazcov kritických vstupov;

d)ochranu citlivých informácií vrátane osobných údajov, ako sú vymedzené v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/6791a, najmä pokiaľ ide o schopnosť zahraničného investora získať prístup k takýmto informáciám, kontrolovať ich a inak ich spracúvať;

e)slobodu a pluralitu médií vrátane online platforiem a platforiem sociálnych médií, ktoré možno použiť na rozsiahle dezinformácie alebo trestnú činnosť, základné práva, občiansku diskusiu a volebné procesy, ako aj neutralitu, objektivitu a pluralitu vzdelávania; alebo

a)informácií o tom, či zahraničný investor, fyzická osoba alebo subjekt, ktorý kontroluje zahraničného investora, konečný užívateľ výhod zahraničného investora, ktorýkoľvek z dcérskych podnikov zahraničného investora alebo akákoľvek iná strana, ktorá je vo vlastníctve alebo pod kontrolou zahraničného investora alebo ktorá koná v jeho mene alebo na základe jeho pokynov, boli zapojení do zahraničnej investície, ktorú v minulosti preveroval členský štát, alebo prípadne tretia krajina so zavedeným mechanizmom preverovania priamych zahraničných investícií, s ktorou Únia spolupracuje v záležitostiach preverovania investícií, a ktorá nebola povolená alebo bola povolená len pri splnení určitých podmienok; členský štát a Komisia vychádzajú na tento účel z informácií, ktoré majú k dispozícii, vrátane informácií obsiahnutých v zabezpečenej databáze zriadenej podľa článku 12a ods. 6a;

d)informácií o tom, či zahraničný investor alebo ktorýkoľvek z jeho dcérskych podnikov boli zapojení do nezákonnej alebo trestnej činnosti vrátane prania špinavých peňazí a obchádzania reštriktívnych opatrení Únie podľa článku 215 ZFEÚ;

e)informácií o tom, či zahraničný investor, fyzická osoba alebo subjekt, ktorý kontroluje zahraničného investora, konečný užívateľ výhod zahraničného investora, ktorýkoľvek z dcérskych podnikov zahraničného investora alebo akákoľvek iná strana, ktorá je vo vlastníctve alebo pod kontrolou zahraničného investora alebo ktorá koná v jeho mene alebo na základe jeho pokynov, pravdepodobne plnia politické ciele tretej krajiny, podporujú riziká porušovania medzinárodného práva treťou krajinou alebo uľahčujú rozvoj jej vojenských spôsobilostí.

Rozhodnutia o preverení týkajúce sa zahraničných investícií

Ak po zohľadnení kritérií stanovených v článku 13 a prípadne na základe pripomienok predložených inými členskými štátmi podľa článku 7 ods. 1 alebo článku 9 ods. 7 alebo stanoviska vydaného Komisiou podľa článku 7 ods. 2 alebo 3 alebo článku 9 ods. 7 a bez toho, aby bola dotknutá právomoc Komisie prijať rozhodnutie podľa článku 7 ods. 9c, hostiteľský členský štát dospeje k záveru, že zahraničná investícia by mohla mať negatívny vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, a to aj v prípade projektu alebo programu v záujme Únie, vydá rozhodnutie o preverení s cieľom:

Rozhodnutie o preverení musí byť v súlade so zásadou proporcionality, byť založené na zdokumentovaných rizikách a zohľadňovať všetky okolnosti zahraničnej investície.

2.Ak hostiteľský členský štát dospeje k záveru, že zahraničná investícia pravdepodobne negatívne neovplyvní bezpečnosť alebo verejný poriadok, alebo sa domnieva, že sú k dispozícii iné opatrenia podľa práva Únie alebo príslušného vnútroštátneho práva vhodné na účinné riešenie vplyvu zahraničnej investície na bezpečnosť a verejný poriadok, a pokiaľ Komisia neprijala rozhodnutie podľa článku 7 ods. 9c, zahraničná investícia sa povolí bez podmienok.

Členské štáty a Komisia môžu spolupracovať s príslušnými orgánmi tretích krajín a prostredníctvom dvojstranných a mnohostranných platforiem v záležitostiach týkajúcich sa preverovania investícií z dôvodov bezpečnosti alebo verejného poriadku. Táto spolupráca môže zahŕňať výmenu informácií a najlepších postupov, ako aj technickú podporu a podporu pri budovaní kapacít. Komisia v súvislosti s touto spoluprácou podporuje zriadenie mechanizmov preverovania investícií tretími krajinami, najmä tými, ktoré sú kandidátmi na pristúpenie k Únii, a krajinami v susedstve Únie.

1.Členské štáty od [doplňte dátum: prvý rok uplatňovania] predkladajú Komisii každý rok do 31. marca dôvernú správu o ich činnostiach v rámci mechanizmu preverovania a mechanizmu spolupráce za predchádzajúci kalendárny rok. Správa obsahuje:

c)počet zakázaných zahraničných investícií a počet zahraničných investícií, v prípade ktorých boli stiahnuté žiadosti o povolenie alebo ktoré boli povolené;

e)informácie o pôvode zahraničných investorov a odvetví činnosti cieľových subjektov, ktorým boli preverené, povolené bez podmienok, povolené pri splnení určitých podmienok a zakázané zahraničné investície určené;

f)opis rizík a slabých miest zistených v súvislosti so zahraničnými investíciami, ktoré viedli k rozhodnutiu o preverení.

2.Komisia na základe informácií získaných v súlade s odsekom 1, praktického vykonávania a svojho posúdenia trendov a vývoja predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní tohto nariadenia do 30. septembra každého roku počnúc rokom ... [prvý rok uplatňovania tohto nariadenia]. Uvedená správa sa zverejňuje.

1.Komisia vyhodnotí fungovanie a účinnosť tohto nariadenia po troch rokoch od dátumu začatia jeho uplatňovania a potom vždy po ďalších piatich rokoch a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Do tohto procesu hodnotenia sa zapoja aj členské štáty a v prípade potreby poskytnú Komisii dodatočné informácie potrebné na prípravu uvedenej správy. Správa obsahuje analýzu vývoja zahraničných investícií do Únie, ako aj posúdenie toho, ako nariadenie prispieva k hospodárskej bezpečnosti Únie. Jej súčasťou by malo byť posúdenie toho, či je potrebné zmeniť podmienky stanovené v článku 4 ods. 4 a 4a s cieľom zabezpečiť jednotný prístup k preverovaniu zahraničných investícií, a to so zreteľom na kritériá stanovené v článku 13 ods. 3 a 4 vrátane bezpečnosti vojenských zariadení a inej citlivej verejnej vybavenosti. V správe sa posúdia aj náklady na dodržiavanie predpisov, ktorým čelia podniky.

2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 20 na účely prípadnej zmeny zoznamu technológií, aktív, zariadení, materiálov, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností, ktoré majú osobitný význam pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku a ktoré sú uvedené v prílohe II, s cieľom zohľadniť zmeny okolností, ktoré sú relevantné z hľadiska záujmov Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku. Je potrebné zohľadniť najmä:

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 19 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

vypúšťa sa

2.Vykonávacie akty uvedené v článku 10 ods. 2, článku 12a ods. 3, článku 12a ods. 6 a článku 16 ods. 1a sa prijmú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 22 ods. 2.

Nariadenie (EÚ) 2019/452 sa zrušuje s účinnosťou od ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Uplatňuje sa od ... [12 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1679 z 13. júna 2024 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, o zmene nariadenia (EÚ) 2021/1153 a nariadenia (EÚ) č. 913/2010 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 1315/2013 (Ú. v. EÚ L 2024/1679, 28.6.2024), ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1679/oj).

Zoznam technológií, materiálov, aktív, zariadení, materiálov, sietí, systémov, služieb a hospodárskych činností s osobitným významom pre záujmy Únie v oblasti bezpečnosti alebo verejného poriadku

a.Technológie polovodičov:

–navrhovanie integrovaných obvodov a iných polovodičov vrátane mikroprocesorov, grafických procesorov, mikroovládačov, logických čipov, pamäťových čipov, rádiofrekvenčných čipov, fotonických čipov, analógových čipov, kvantových čipov, optických polovodičov, výkonových polovodičov, diskrétnych polovodičov a snímačov/mikrosystémov, ako aj súvisiace jadro duševného vlastníctva v oblasti polovodičov;

–softvér na automatizáciu elektronického dizajnu na navrhovanie integrovaných obvodov a iných polovodičov alebo na navrhovanie pokročilého balenia;

–začiatočnú (front-end) fázu výroby integrovaných obvodov a iných polovodičov;

–montáž, skúšanie a balenie integrovaných obvodov a iných polovodičov vrátane pokročilých dosiek plošných spojov a balenia;

b)Technológie umelej inteligencie, t. j. akákoľvek technológia alebo know-how súvisiace so strojovým systémom, ktorý je dizajnovaný na prevádzku s rôznymi úrovňami autonómnosti, ktorý môže po nasadení prejavovať adaptabilitu a ktorý pre explicitné alebo implicitné ciele odvodzuje zo vstupov, ktoré dostáva, spôsob generovania výstupov, ako sú predpovede, obsah, odporúčania alebo rozhodnutia, ktoré môžu ovplyvniť fyzické alebo virtuálne prostredie („systém AI“), používané pre tieto aplikácie:

–generatívne systémy umelej inteligencie trénované pomocou viac ako 10^25 flopov (operácie s pohyblivou rádovou čiarkou);

–generatívne systémy umelej inteligencie trénované v značnom rozsahu na biologických/genomických údajoch alebo určené na používanie v biotechnologickom, vesmírnom alebo obrannom kontexte

vypúšťa sa

vypúšťa sa

–bezpečná digitálna komunikácia a pripojiteľnosť, ako sú RAN & Open RAN (rádiová prístupová sieť – Radio Access Network), 5G a 6G, laserová a svetelná komunikácia

–technológie kybernetickej bezpečnosti vrátane kybernetického dohľadu, šifrovania, bezpečnostných systémov a systémov prevencie a detekcie rušenia, digitálna forenzná analýza

h)Energetické technológie, služby a infraštruktúra:

–jadrové technológie, reaktory a výroba elektrickej energie, technológie rádiologickej konverzie/obohatenia/recyklácie, skladovanie a likvidácia rádioaktívneho odpadu

–emisne neutrálne technológie vrátane fotovoltiky a solárnej tepelnej infraštruktúry, ako aj technológií obnoviteľných zdrojov energie na pevnine a na mori

–európske a cezhraničné siete, okrem iného inteligentné siete a riešenia na uskladňovanie energie, batérie, batériové technológie pre sieťové aplikácie a integrácia energie z obnoviteľných zdrojov

5.Tieto kritické subjekty a činnosti vo finančnom systéme Únie: