1.uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol za posledných 10 rokov vytvorením jednotného mechanizmu dohľadu a jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií; konštatuje, že banková únia nebude dokončená bez vytvorenia jej tretieho piliera – európskeho systému ochrany vkladov;

2.žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby dokončenie bankovej únie a únie kapitálových trhov zostalo kľúčovou prioritou; zdôrazňuje, že tieto projekty poskytujú domácnostiam a MSP prístup k širším možnostiam financovania, znižujú závislosť na bankových úveroch pri podpore investícií a tvorbe pracovných miest, zvyšujú finančnú stabilitu, znižujú vplyv hospodárskych poklesov, podporujú konkurencieschopnosť, poskytujú dodatočné investičné príležitosti, financujú transformáciu na zelené a digitálne hospodárstvo a uvoľňujú rastový potenciál EÚ; konštatuje, že od Komisie sa požaduje, aby zohľadnila osobitosti rôznych bankových modelov a zároveň zachovala rovnaké podmienky;

3.konštatuje, že sa treba pripraviť na záťažové situácie bánk, ktoré by mohli potenciálne viesť k masovému výberu vkladov, ako bolo zaznamenané v niektorých jurisdikciách mimo EÚ v marci 2023, a že je potrebné zabezpečiť stabilitu vkladov;

4. poukazuje na to, že kybernetická odolnosť je kľúčovým prvkom konkurencieschopnosti bankového sektora EÚ, najmä vzhľadom na geopolitickú situáciu a potrebu zachovať finančnú stabilitu;

5.konštatuje, že integrovanejšia banková únia by pomohla zvýšiť odolnosť bankového sektora EÚ, zlepšiť prístup k úverom a znížiť náklady; konštatuje, že lepšia cezhraničná integrácia bankovníctva by zvýšila potenciál rozloženia súkromného rizika a zabezpečila diverzifikáciu na bankovom trhu EÚ; poukazuje na to, že integrovanejšia banková únia nie je nevyhnutne to isté ako konsolidovanejší bankový trh a že diverzifikovaný bankový trh má z hľadiska hospodárskej súťaže výhody; zdôrazňuje, že plne rozvinutá banková únia by bankám EÚ umožnila rásť a lepšie konkurovať na medzinárodnej úrovni;

6.vyjadruje poľutovanie nad tým, že schopnosť bánk EÚ financovať veľké investície obmedzuje nižšia ziskovosť, ktorá nie je dostatočná na to, aby zabezpečila ich konkurencieschopnosť; konštatuje, že rozdiel v ziskovosti v porovnaní s inými jurisdikciami je spôsobený štrukturálnymi a regulačnými faktormi, a vyzýva na preskúmanie s cieľom zefektívniť regulačný rámec; konštatuje, že osobitný charakter bankového systému EÚ s veľkým počtom menších bánk si vyžaduje primerané riešenia, ktoré to zohľadňujú a sú prispôsobené jeho vlastnostiam bez toho, aby sa narušila finančná stabilita; naďalej si uvedomuje riziko súvisiace s bankami, ktoré sú „príliš veľké na to, aby zlyhali“;

7.vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu vypracovať cielené rámce v bankovej únii s cieľom zlepšiť prístup MSP a startupov k financovaniu, pričom by uznala ich úlohu ako základ hospodárstva EÚ;

8.vyjadruje poľutovanie nad tým, že cezhraničná činnosť bánk EÚ je stále pomerne obmedzená, najmä pokiaľ ide o poskytovanie úverov; domnieva sa preto, že je dôležité dokončiť bankovú úniu, aby sa zachoval voľný pohyb kapitálu na plne integrovanom vnútornom trhu;

9.vyzýva banky EÚ, ktoré naďalej pôsobia v Rusku, aby čo najskôr opustili ruský trh; vyzýva inštitúcie dohľadu, aby zabezpečili pokrok týchto bánk, pokiaľ ide o ich urýchlený odchod z ruského trhu;

10.vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala, či by vytvorenie samostatnej jurisdikcie pre banky EÚ s významnými cezhraničnými operáciami Draghiho správa, s. 61. mohlo pomôcť dobudovať bankovú úniu alebo či by sa tým zvýšila fragmentácia bankového sektora;

11.konštatuje, že by sa mohlo uvažovať o preskúmaní sekuritizačného rámca na posilnenie európskych trhov a zavedenie európskych zabezpečených dlhových cenných papierov ako nástroja financovania s dvojitou ochranou pre MSP na dlhodobé financovanie, pričom by sa náležite zohľadnili riziká pre finančnú stabilitu;

12.zdôrazňuje, že finančná gramotnosť je v moderných ekonomikách nevyhnutná, prispieva k odolnosti bankových systémov vo všetkých členských štátoch a podporuje cezhraničnú finančnú činnosť;

13.zdôrazňuje, že vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa zvýši odolnosť bankovej únie;

14.zastáva názor, že Komisia by sa mala zamerať na aspekty, ktoré prispievajú k dosiahnutiu cieľov v oblasti digitalizácie, modernizácie, zjednodušenia, zefektívnenia a zvýšenej konkurencieschopnosti; trvá na tom, že právna istota, bezpečnosť, predvídateľnosť a stabilita sú nevyhnutné na to, aby banky EÚ mohli vykonávať činnosť za priaznivých podmienok;

15.konštatuje, že okrem tradičných úverov môžu byť rôzne zdroje financovania prospešné pre rast a konkurencieschopnosť EÚ, a uznáva nízku rizikovosť riešení financovania zaisteného aktívami;

16. berie na vedomie pokrok ECB v oblasti digitálneho eura a parlamentný dialóg s ECB na túto tému; chápe existujúce výhrady, napríklad pokiaľ ide o jeho funkčnosť offline, keďže offline transakcie znižujú viditeľnosť a ovplyvňujú schopnosť predchádzať finančnej trestnej činnosti; pripomína, že digitálne euro by malo dopĺňať, nie nahrádzať hotovosť; domnieva sa, že rozhodnutie o zavedení alebo nezavedení digitálneho eura je v konečnom dôsledku politickým rozhodnutím, ktoré musia prijať spoluzákonodarcovia EÚ, a to vzhľadom na veľký potenciálny vplyv tohto rozhodnutia na širokú škálu oblastí EÚ vrátane súkromia, ochrany spotrebiteľa, finančnej stability, finančnej politiky a iných oblastí, ktoré presahujú prísny rozsah menovej politiky;

17.vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré finančné inštitúcie nezabezpečujú rodovú vyváženosť, najmä vo svojich riadiacich orgánoch; zdôrazňuje, že vyvážené zastúpenie mužov a žien vo vrcholových orgánoch a v pracovnej sile má spoločenské aj hospodárske prínosy; vyzýva finančné inštitúcie, aby pravidelne aktualizovali svoje politiky rozmanitosti a začlenenia a pomáhali podporovať zdravú pracovnú kultúru, ktorá uprednostňuje inkluzívnosť; vyzýva súkromné a verejné subjekty, aby riešili nedostatočnú rozmanitosť a rodovú vyváženosť v riadiacich orgánoch finančných inštitúcií;

18.víta skutočnosť, že spoluzákonodarcovia prijali nový bankový balík na vykonávanie noriem Bazilej III v EÚ; berie na vedomie súčasnú nedostatočnú jasnosť, pokiaľ ide o vykonávanie noriem Bazilej III v niektorých iných jurisdikciách, a potenciálne riziko pre rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že Komisia by mala posúdiť, či by cielené zmeny mohli pomôcť zachovať medzinárodnú konkurencieschopnosť bánk EÚ bez toho, aby sa oslabila ich odolnosť; pripomína, že delegovaným aktom o dátume začatia uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko sa dátum začatia uplatňovania nového rámca trhového rizika odložil o jeden rok na 1. január 2026; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či treba preskúmať rozhodnutia o rovnocennosti prijaté jurisdikciami, ktoré neuplatňujú normy Bazilej III, aby sa zachovala finančná stabilita finančného sektora EÚ;

19.berie na vedomie čoraz častejší jav zatvárania bankových pobočiek, ktorý prispieva k riziku „vymretia bánk“ v určitých regiónoch, čo má obzvlášť negatívny vplyv na zraniteľných občanov bez digitálneho prístupu; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú menšie banky pri zabezpečovaní prístupu k základným bankovým službám, najmä vo vidieckych a odľahlých oblastiach, čím sa podporujú domácnosti, MSP a miestne hospodárstva; konštatuje, že vysoké náklady na dohľad a regulačné zaťaženie môžu pre menšie banky predstavovať značné výzvy; zdôrazňuje, že pri bankovom dohľade je potrebné uplatňovať zásadu proporcionality, aby sa zabezpečilo, že intenzita regulácie bude prispôsobená veľkosti, rizikovému profilu a obchodnému modelu inštitúcií, pričom sa zohľadní zásadná územná úloha menších bánk a ich osobitné charakteristiky;

20.pripomína, že balík opatrení v oblasti bankovníctva obsahuje vysoký počet mandátov pre Európsky orgán pre bankovníctvo; vyzýva Európsky orgán pre bankovníctvo, aby tieto mandáty rešpektoval;

21.konštatuje, že aj v existujúcom regulačnom rámci bankový sektor preukázal odolnosť počas udalostí na trhu v posledných rokoch a že priemerný podiel vlastného kapitálu Tier 1 zostal na vysokej úrovni, a to na úrovni 15,81 %;

22.konštatuje, že podiel nesplácaných úverov zostal stabilný na úrovni 2,30 % a ukazovateľ krytia likvidity na úrovni 159,39 %;

23.berie na vedomie rôzne úrovne vystavenia nesplácaným úverom a pripomína, že existujú členské štáty, ktoré majú úrovne expozície okolo 1 % alebo dokonca nižšie, zatiaľ čo iné členské štáty majú úrovne expozície presahujúce 4 %; domnieva sa, že úsilie o zníženie vystavenia európskych bánk tomuto typu úverov by malo pokračovať ako osvedčený postup riadenia rizík;

24.zdôrazňuje skutočnosť, že nepriaznivé makroekonomické podmienky, geopolitické prekážky a rýchly rozvoj služieb odkladu platieb môžu viesť k zhoršeniu kvality aktív a ovplyvniť úroveň nesplácaných úverov v budúcnosti; zdôrazňuje preto význam obozretného riadenia rizík a primeranej tvorby rezerv;

25.konštatuje, že súčasná úroveň ziskovosti bankového sektora môže poskytnúť príležitosť na zvýšenie makroprudenciálnych rezerv a pomôcť zachovať odolnosť bankového sektora; vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala túto možnosť a dôkladne zhodnotila, ako revidovať makroprudenciálny rámec, a to s ohľadom na potenciálny vplyv na kapitálové požiadavky a rovnaké podmienky v porovnaní s inými jurisdikciami;

26. zdôrazňuje, že bankový sektor plní úlohu pri podpore prechodu na digitalizované a uhlíkovo neutrálne hospodárstvo, nasmerovaní finančných prostriedkov do obnoviteľných zdrojov energie a podpore dosiahnutia cieľov Európskej zelenej dohody a európskeho právneho predpisu v oblasti klímy;

27.konštatuje, že ECB vo svojich postupoch dohľadu zohľadňuje finančné riziká súvisiace s klímou a prírodou a pozorne sleduje rastúce fyzické riziká a riziká súvisiace s transformáciou;

28.víta myšlienku zvýšenia rizikového kapitálu a uvoľnenia kapitálu na financovanie rýchlo rastúcich spoločností v EÚ; berie na vedomie záväzok predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej navrhnúť opatrenia na absorpciu rizík s cieľom uľahčiť komerčným bankám, investorom a rizikovému kapitálu financovať rýchlo rastúce spoločnosti Von der Leyen, Ursula, Európa má na výber: politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu 2024 – 2029, s. 11.; konštatuje, že sa to musí uskutočniť spôsobom, ktorý nepredstavuje systémové riziko ani morálny hazard;

29.víta vytvorenie nového Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý umožní použiť účinnejšie spôsoby boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu prostredníctvom priameho dohľadu nad určitými finančnými subjektmi a lepšej spolupráce, lepšieho toku informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi a lepšej koordinácie medzi orgánmi presadzovania sankcií v členských štátoch s cieľom pomôcť odstrániť nedostatky vo vykonávaní cielených sankcií;

30.zdôrazňuje, že treba zvýšiť odolnosť nebankových finančných sprostredkovateľov, a to aj navrhnutím osobitných regulačných nástrojov a nástrojov dohľadu; poukazuje na to, že takéto opatrenia musia zaručiť bezpečnosť finančného systému a byť v najlepšom záujme klienta; víta konzultáciu Komisie o makroprudenciálnych politikách pre nebankových finančných sprostredkovateľov; podporuje odporúčanie Eurosystému zaviesť celosystémové záťažové testy s cieľom identifikovať a kvantifikovať riziká pre odolnosť hlavných trhov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či v súbore nástrojov dohľadu existujú nejaké nedostatky, a to aj v súvislosti s potenciálnymi nedostatkami v oblasti likvidity a dôsledkami pre systémové riziko;

31.konštatuje, že kryptoaktíva vytvárajú nové výzvy a príležitosti pre finančný systém, ale predstavujú preň aj riziká, ktoré si vyžadujú pozornosť vnútroštátnych orgánov dohľadu, jednotného mechanizmu dohľadu a Európskeho výboru pre systémové riziká;

32.pripomína, že pozícia prijatá Európskym parlamentom v apríli 2024 o rámci pre krízové riadenie a ochranu vkladov zabezpečuje konzistentnejší prístup vo všetkých členských štátoch k používaniu nástrojov na riešenie krízových situácií a ochranu vkladov s cieľom posilniť finančnú stabilitu, ochranu daňovníkov a dôveru vkladateľov; konštatuje, že malé banky majú určité špecifiká, ktoré si môžu vyžadovať primeraný prístup; zdôrazňuje, že príslušné európske a vnútroštátne orgány by mali mať k dispozícii vhodné a dostatočné nástroje na účinnú reakciu na zlyhania bánk a na ochranu finančnej stability a že banky musia pôsobiť v účinnom regulačnom prostredí, ktoré podporuje ich rozvoj;

33.zdôrazňuje, že je dôležité zachovať primárnu zodpovednosť akcionárov a veriteľov za znášanie strát v prípade zlyhania banky; zdôrazňuje, že treba zabrániť využívaniu peňazí daňových poplatníkov, čo je kľúčovým poznatkom získaným počas celosvetovej finančnej krízy; zdôrazňuje, že záchrana pomocou vnútorných zdrojov akcionárov a veriteľov musí zostať hlavným zdrojom financovania riešenia krízových situácií pred akýmkoľvek využitím zdrojov financovaných odvetvím;

34.pripomína, že dostatočná minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) je kľúčová pre dôveryhodný rámec riešenia krízových situácií a pre zabezpečenie toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali dostatočnú flexibilitu na účinné uplatnenie stratégií riešenia krízových situácií potrebných v konkrétnej krízovej situácii; zdôrazňuje, že táto minimálna požiadavka by mala byť dostatočná na účinné vykonávanie ktorejkoľvek zo stratégií riešenia krízových situácií zahrnutých do plánu riešenia krízových situácií banky; pripomína, že rámec pre riešenie krízových situácií by mal zabrániť neprimeranému zvýšeniu kalibrácie MREL a neprimeraným príspevkom do jednotného fondu na riešenie krízových situácií;

35.zdôrazňuje, že ak sú oprávnené záväzky banky vydané investorom z krajiny mimo EÚ, odpísanie alebo konverzia týchto záväzkov by mala byť vynútiteľná s plnou istotou, aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií;

36.konštatuje, že v súlade so zásadami fiškálnej a sociálnej zodpovednosti a trhovej disciplíny by sa malo zabrániť akémukoľvek spoliehaniu sa na peniaze daňových poplatníkov pri riešení krízových situácií bánk vrátane podpory likvidity;

37.pripomína, že banky musia po vykonaní rozhodnutia o riešení krízovej situácie naďalej plniť svoje záväzky a vykonávať svoje kľúčové funkcie;

38.pripomína, že je dôležité objasniť úlohu ECB ako poskytovateľa likvidity pri riešení krízových situácií, pričom treba venovať náležitú pozornosť primeraným zárukám a mandátu ECB;

39.zdôrazňuje oznámenie SRB o tom, že posilní svoje kapacity na začatie konania na presadzovanie pravidiel s cieľom odstrániť podstatné prekážky riešiteľnosti krízovej situácie; žiada, aby sa na konci každého cyklu plánovania riešenia krízových situácií zverejnil anonymizovaný zoznam zistených prekážok riešiteľnosti krízových situácií a opatrení prijatých na ich riešenie;

40.víta strategické preskúmanie Vízia SRM 2028, ktoré iniciovala SRB s cieľom stanoviť dlhodobé ciele, riešiť nové výzvy a ďalej posilniť spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií a inými zainteresovanými stranami; berie na vedomie najmä zámer SRB identifikovať oblasti, v ktorých možno udržateľnosť viac začleniť do každodenných operácií a hlavných činností; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť efektívnosť a nákladovú účinnosť pri vykonávaní novej stratégie;

41.víta plán SRB na zefektívnenie ročného cyklu plánovania riešenia krízových situácií s cieľom zabezpečiť, aby bol čoraz efektívnejší a viac sa zameriaval na testovanie riešiteľnosti krízových situácií bánk a sfunkčnenie stratégií riešenia krízových situácií;

42.víta skutočnosť, že bol vytvorený jednotný fond na riešenie krízových situácií; požaduje, aby všetky členské štáty v plnom rozsahu ratifikovali dohodu o zmene Zmluvy, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu vrátane zriadenia spoločného zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií;

43.zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia na zabezpečenie plnej riešiteľnosti krízových situácií všetkých bánk, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti riešenia krízových situácií; pripomína, že dosiahnutie riešiteľnosti krízovej situácie nemožno považovať za „pohybujúci sa cieľ“, a preto vyzýva na väčšiu štandardizáciu a harmonizáciu posudzovania riešiteľnosti krízových situácií; pripomína však dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní riešiteľnosti krízových situácií;

44.zdôrazňuje skutočnosť, že návrh Komisie na vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov bol zverejnený v roku 2015 a že situácia sa odvtedy výrazne zmenila;

45.pripomína, že pozícia Výboru pre hospodárske a menové veci k európskemu systému ochrany vkladov bola prijatá v apríli 2024; konštatuje, že táto pozícia sa odchyľuje od návrhu Komisie z roku 2015 a prijíma nový prístup; očakáva rokovania o európskom systéme ochrany vkladov a nabáda Radu, aby v týchto rokovaniach pokročila;

46.konštatuje, že vnútroštátne systémy ochrany vkladov boli úspešne zavedené a vo viacerých prípadoch preukázali svoju funkčnosť; zdôrazňuje, že treba zohľadniť osobitné vnútroštátne charakteristiky a zachovať dobre fungujúce systémy pre menšie banky, ktoré už v niektorých členských štátoch existujú, ako sú schémy inštitucionálneho zabezpečenia, a to spôsobom, ktorý zabezpečí rovnaké podmienky v celej bankovej únii;

47.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií a Európskemu orgánu pre bankovníctvo.