A.keďže spoločnosť Monsanto Europe S.A./N.V. predložila 11. septembra 2015 v mene spoločnosti Monsanto Company so sídlom v Spojených štátoch amerických príslušnému vnútroštátnemu orgánu Holandska v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 žiadosť o umiestnenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 87708 × MON 89788 (ďalej len „geneticky modifikovaná sója“), sú z nej zložené alebo vyrobené (ďalej len „žiadosť“). keďže žiadosť sa týkala aj umiestnenia produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju alebo sú z nej zložené, na trh na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania;

B.keďže úrad EFSA prijal 2. apríla 2020 kladné stanovisko ku geneticky modifikovanej sóji, ktoré bolo uverejnené 18. mája 2020; keďže úrad EFSA zvážil všetky otázky a pripomienky, ktoré členské štáty vzniesli v rámci konzultácie s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi podľa článku 6 ods. 4 a článku 18 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1829/2003;

C.keďže úrad EFSA však nebol schopný dokončiť posúdenie rizika a dospieť k záveru o bezpečnosti geneticky modifikovanej sóje z dôvodu absencie 90-dňovej štúdie o geneticky modifikovanej sóji a absencie plánu monitorovania po umiestnení na trh, ktorý by zohľadňoval zmenený profil mastných kyselín v geneticky modifikovanej sóji;

D.keďže 3. októbra 2024 úrad EFSA prijal vyhlásenie, ktoré bolo uverejnené 28. októbra 2024 a ktorým doplnil svoje vedecké stanovisko z 2. apríla 2020, na základe dodatočných údajov poskytnutých žiadateľom Panel úradu EFSA pre GMO, „Statement complementing the EFSA Scientific Opinion on application (EFSA-GMO-NL-2015-126) for authorisation of food and feed containing, consisting of and produced from genetically modified soybean MON 87705 × MON 87708 × MON 89788 [Vyhlásenie, ktorým sa dopĺňa vedecké stanovisko EFSA k žiadosti (EFSA-GMO-NL-2010 – 85) o povolenie potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87705 × MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené a vyrobené]“. EFSA Journal (Vestník EFSA) 2024;22(10):e9061, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2024.9061., úrad EFSA dospel k záveru, že geneticky modifikovaná sója opísaná v žiadosti je rovnako bezpečná ako jej konvenčný náprotivok a testované referenčné odrody geneticky nemodifikovanej sóje, pokiaľ ide o jej potenciálne účinky na zdravie ľudí a zvierat a na životné prostredie. Úrad EFSA tiež dospel k záveru, že konzumácia geneticky modifikovanej sóje nepredstavuje nutričné riziko;

E.keďže geneticky modifikovaná sója bola upravená tak, aby bola tolerantná voči herbicídom na báze glyfozátu a dikamby a aby sa zmenil jej profil mastných kyselín;

Nedostatočné posúdenie doplnkového herbicídu

F.keďže vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 z 3. apríla 2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006 (Ú. v. EÚ L 157, 8.6.2013, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_impl/2013/503/oj). si vyžaduje posúdenie, či očakávané poľnohospodárske postupy ovplyvňujú výsledok skúmaných parametrov; keďže podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia sa to týka najmä rastlín tolerantných voči herbicídom;

G.keďže veľká väčšina geneticky modifikovaných plodín je geneticky modifikovaná tak, aby boli tolerantné voči jednému alebo viacerým „doplnkovým“ herbicídom, ktoré sa môžu používať počas pestovania geneticky modifikovanej plodiny bez toho, aby uhynula, ako by to bolo v prípade plodiny, ktorá nie je tolerantná voči herbicídom; keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom vedú k zvýšenému používaniu doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené výskytom buriny odolnej voči herbicídom Pozri napríklad Bonny, S., „Genetically Modified Herbicide-Tolerant Crops, Weeds and Herbicides: Overview and Impact (Geneticky modifikované plodiny tolerantné voči herbicídom, burina a herbicídy: prehľad a vplyv)“, Environmental Management, január 2016, 57(1), s. 31 – 48, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738, a Benbrook, C.M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. – the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe, 28. septembra 2012, diel 24(1), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24.;

H.keďže geneticky modifikované plodiny tolerantné voči herbicídom zaväzujú poľnohospodárov k systému boja proti burine, ktorý je do veľkej miery alebo úplne závislý od herbicídov; keďže zvýšená závislosť od doplnkových herbicídov v poľnohospodárskych podnikoch, v ktorých sa sadia geneticky modifikované plodiny, urýchľuje vznik a šírenie buriny odolnej voči týmto herbicídom, čo vyvoláva potrebu ešte väčšieho používania herbicídov, čo je začarovaný kruh neustáleho používania čoraz väčšieho množstva herbicídov;

I.keďže nepriaznivé vplyvy vyplývajúce z nadmerného používania herbicídov povedú k zhoršeniu zdravia pôdy, kvality vody a biodiverzity nad zemou a pod ňou, ako aj k zvýšenej expozícii ľudí a zvierat herbicídom, a to potenciálne aj prostredníctvom zvýšeného množstva rezíduí herbicídov v potravinách a krmivách;

J.keďže dikamba je veľmi nestála, čo znamená, že po aplikácii má sklon preniknúť do ovzdušia, kde ju unáša vietor, až kým nespadne na zem, čím vystavuje ľudí a necieľové rastliny, vinič, stromy a kríky potenciálnym a vážnym škodám, najmä ak k expozícii dochádza počas niekoľkých rokov;

K.keďže v štúdii vedcov vlády Spojených štátov z roku 2020 bola uverejnená v odborne recenzovanom časopise International Journal of Epidemiology sa konštatuje, že rozšírené používanie dikamby zvýšilo medzi aplikátormi riziko vzniku rakoviny pečene a vnútropečňových žlčovodov;

L.keďže v štúdii z roku 2020 sa uvádza, že schválenie geneticky modifikovaných plodín tolerantných voči dikambe podľa očakávaní povedie v nasledujúcich rokoch k zvýšenému využívaniu dikamby v poľnohospodárstve Lerro, C.C., Hofmann, J.N., Andreotti, G., Koutros, S., Parks, C.G., Blair, A., Albert, P.S., Lubin, J.H., Sandler, D.P., Beane Freeman, L.E., „Dicamba use and cancer incidence in the agricultural health study: an updated analysis (Používanie dikamby a výskyt rakoviny v štúdii poľnohospodárskeho zdravia: aktualizovaná analýza), International Journal of Epidemiology, august 2020; 49 ods. 4, s. 1326 – 1337, https://academic.oup.com/ije/advance-article-abstract/doi/10.1093/ije/dyaa066/5827818?redirectedFrom=fulltext., a keďže systém údajov združenia Heartland Health Research Alliance o používaní pesticídov potvrdzuje, že je to tak, keďže používanie dikamby v stredozápade Spojených štátov v porovnaní s obdobím pred desiatimi rokmi je desaťnásobné https://hh-ra.org/projects/measuring-pesticide-use/interactive-herbicide-use-tables/.;

M.keďže naďalej pretrvávajú otázky v súvislosti s karcinogenitou glyfozátu; keďže úrad EFSA v novembri 2015 dospel k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a Európska chemická agentúra v marci 2017 dospela k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny, špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre rakovinu, v roku 2015 klasifikovala glyfozát ako pravdepodobný karcinogén pre ľudí; keďže viaceré nedávne vedecké recenzované štúdie potvrdzujú karcinogénny potenciál glyfozátu Pozri napríklad: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1383574218300887, https://academic.oup.com/ije/advance-article/doi/10.1093/ije/dyz017/5382278, https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0219610 a https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6612199/.;

N.keďže v recenzovanej štúdii sa uvádza zistenie, že glyfozát sa hromadí v geneticky modifikovanej sóji, čo negatívne ovplyvňuje jej nutričné zloženie v porovnaní so sójou, ktorá nie je geneticky modifikovaná https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24491722.; keďže v rámci pilotného projektu, ktorý sa uskutočnil v Argentíne, sa zistilo prekvapivo vysoké množstvo rezíduí glyfozátu v GM sóji https://www.testbiotech.org/en/resource/high-levels-residues-spraying-glyphosate-found-soybeans-argentina/;

O.keďže v geneticky modifikovaných rastlinách môže samotná genetická modifikácia ovplyvňovať spôsob, akým rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a zloženie, a teda aj toxicitu produktov rozpadu (metabolitov) Určite to platí v prípade glyfozátu, ako sa uvádza v Preskúmaní úradu EFSA týkajúcom sa existujúcich maximálnych hladín rezíduí pre glyfozát podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, Vestník EFSA 2018;16(5):5263, s. 12, https://efsa.onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.2903/j.efsa.2018.5263.;

P.keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách je mimo pôsobnosti panelu úradu EFSA pre GMO, a preto sa v rámci postupu povoľovania GMO nevykonáva;

Zabezpečenie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni a dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie

Q.keďže pestovanie geneticky modifikovanej sóje nie je v Únii povolené;

R.keďže v záveroch strategického dialógu o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ Strategic Dialogue on the Future of EU Agriculture - A shared prospect for farming and food in Europe (Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ – Spoločná vízia poľnohospodárstva a potravinárstva v Európe), 2024, https://agriculture.ec.europa.eu/document/download/171329ff-0f50-4fa5-946f-aea11032172e_en?filename=strategic-dialogue-report-2024_en.pdf. sa Komisia vyzýva, aby prehodnotila svoj vlastný prístup k prístupu na trh pre agropotravinový dovoz a vývoz vzhľadom na rozdiely medzi normami Únie a jej obchodných partnerov; keďže spravodlivejšie obchodné vzťahy v súlade s cieľmi zdravých potravín a zdravého životného prostredia na celom svete boli jednou z hlavných požiadaviek poľnohospodárov počas demonštrácií v rokoch 2023 a 2024;

S.keďže v správe osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) pre právo na výživu z roku 2017 sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie A/HRC/34/48: Správa osobitného spravodajcu o práve na potraviny https://www.ohchr.org/en/documents/thematic-reports/ahrc3448-report-special-rapporteur-right-food.; keďže podľa cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy https://indicators.report/targets/3-9/.;

T.keďže globálny rámec pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu (ďalej len „rámec z Kchun-mingu a Montrealu“), dohodnutý na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD OSN) v decembri 2022, zahŕňa globálny cieľ znížiť riziko používania pesticídov do roku 2030 aspoň o 50 % pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_7834.;

U.keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny alebo krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo na životné prostredie, a vyžaduje sa, aby Komisia pri príprave svojho rozhodnutia vzala do úvahy všetky relevantné ustanovenia práva Únie a iné oprávnené skutočnosti, ktoré sú podstatné na prerokovanie záležitosti; keďže medzi takéto oprávnené skutočnosti by mali patriť záväzky Únie vyplývajúce z cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

V.keďže povolenie Únie pre geneticky modifikovanú sóju by nebolo v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti znižovania množstva pesticídov V decembri 2022 bol na 15. konferencii zmluvných strán Dohovoru OSN o biologickej diverzite schválený globálny rámec pre biodiverzitu, ktorý zahŕňa globálny cieľ znížiť do roku 2030 riziko používania pesticídov aspoň o 50 % (pozri: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/ip_22_7834). vzhľadom na zvýšenú expozíciu ľudí a životného prostredia účinkom herbicídov v krajinách, v ktorých sa pestujú geneticky modifikované plodiny tolerantné voči herbicídom, ako aj na potenciálne súvisiace závažné zdravotné dôsledky;

W.keďže odlesňovanie patrí medzi hlavné príčiny poklesu biodiverzity; keďže emisie z využívania pôdy a zmeny vo využívaní pôdy, najmä z dôvodu odlesňovania, sú druhou najvýznamnejšou príčinou zmeny klímy po spaľovaní fosílnych palív Oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, COM(2019)0352, s. 1.; keďže Parížska dohoda a globálny strategický plán pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020 prijatý v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite a ciele v oblasti biodiverzity z Aiči podporujú úsilie o udržateľné obhospodarovanie lesov, ich ochranu a obnovu Tamže, s. 2.; keďže cieľ OSN v oblasti udržateľného rozvoja 15 zahŕňa cieľ zastaviť odlesňovanie do roku 2020 Pozri cieľ 15.2: https://www.un.org/sustainabledevelopment/biodiversity/.; keďže lesy zohrávajú multifunkčnú úlohu, ktorá podporuje dosiahnutie väčšiny cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja Oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, COM(2019)0352, s. 2.;

X.keďže lesné požiare v Amazónii sú spôsobené vysokou mierou odlesňovania; keďže Komisia v oznámení z roku 2019 vyjadrila svoju ambíciu chrániť a obnoviť svetové lesy Oznámenie o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52019DC0352&from=SK.; keďže globálna ochrana biodiverzity vrátane lesov je kľúčovým cieľom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030: Prinavrátenie prírody do našich životov“, COM(2020)0380.;

Y.keďže produkcia sóje je hlavnou hnacou silou odlesňovania v lesoch Amazónie, Cerrado a Gran Chaco v Južnej Amerike; keďže 97 % sóje pestovanej v Brazílii a 100 % sóje pestovanej v Argentíne je geneticky modifikovaná sója Medzinárodná služba pre získavanie agrobiotechnologických aplikácií, „Global status of commercialized biotech/GM crops in 2017: Biotech Crop Adoption Surges as Economic Benefits Accumulate in 22 Years (Globálny stav komercializovaných biotechnologických/geneticky modifikovaných plodín v roku 2017: Zavádzanie biotechnologických plodín prudko rastie, ekonomické výhody sa hromadia za 22 rokov“, ISAAA Brief No. 53 (2017), s. 16 a 21,http://www.isaaa.org/resources/publications/briefs/53/download/isaaa-brief-53-2017.pdf.;

Z.keďže Komisia analýzou zistila, že v Únii je dovoz sóje faktorom, ktorý historicky najviac prispieva ku globálnemu odlesňovaniu a súvisiacim emisiám, keď má takmer polovičný podiel na odlesňovaní spojenom s celkovým dovozom do Únie Technická správa Európskej komisie 2013 - 063 s názvom „The impact of EU consumption on deforestation: Comprehensive analysis of the impact of EU consumption on deforestation (Vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie)“, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/c1d3ef3e-d07e-4229-91e5-41001b47dba8/language-en , s. 23-24: V rokoch 1990 až 2008 Únia doviezla produkty rastlinnej a živočíšnej výroby, ktoré spôsobili odlesnenie celkovej plochy 90 000 km2. Rastlinná výroba predstavovala 74 000 km2 (82 %), pričom najväčší podiel mali plodiny pestované na olej (52 000 km2). Sójové bôby a sójové výlisky predstavovali 82 % (42 600 km2), čo zodpovedá 47 % celkového odlesňovania súvisiaceho s dovozom tovaru do Únie.;

Zníženie závislosti od dovážaných krmív

AA.keďže jedným z ponaučení z krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a zo stále prebiehajúcej vojny na Ukrajine je potreba, aby Únia ukončila závislosť od niektorých kritických materiálov; keďže v poverovacom liste komisárovi Christophovi Hansenovi ho predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová žiada o to, aby preskúmal spôsoby, ako znížiť dovoz kritických komodít https://commission.europa.eu/document/2c64e540-c07a-4376-a1da-368d289f4afe_en.;

AB.keďže obchodné dohody stimulujú dovoz potravín a krmív, ktoré obsahujú GMO, sú z nich zložené alebo vyrobené, do Únie; keďže Brazília a Argentína patria medzi najväčších svetových výrobcov GMO a používateľov pesticídov vrátane GMO a pesticídov, ktoré sú v Únii zakázané zo zdravotných alebo environmentálnych dôvodov;

Nedemokratické rozhodovanie

AC.keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa GMO uvádzali na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a aby sa GMO v Únii pestovali (tri uznesenia); keďže Európsky parlament vo svojom deviatom volebnom období prijal 38 námietok proti uvádzaniu GMO na trh, a v súčasnom desiatom volebnom období prijal už ďalších desať uznesení na rovnakú tému;

AD.keďže Komisia naďalej povoľuje GMO, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Európskeho parlamentu;

AE.keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby Komisia nemala možnosť povoľovať GMO, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia Ak udelenie povolenia v odvolacom výbore neschváli kvalifikovaná väčšina členských štátov, Komisia podľa článku 6 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 môže, ale nemusí dané povolenie udeliť.;

AF.keďže Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 pri hlasovaní 28. februára 2025 nezaujal žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov;