1.opätovne potvrdzuje, že jednotný trh je základom európskej hospodárskej integrácie, pretože umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb; zdôrazňuje však, že existujú dlhodobé a nové výzvy, ktoré si vyžadujú ambiciózne reformy bez toho, aby bola poškodená európska konkurencieschopnosť alebo aby sa na podniky uvalila zbytočná administratívna záťaž; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili úsilie o realizáciu týchto reforiem a odstránili zostávajúce neopodstatnené prekážky voľného pohybu tovaru a služieb a zároveň zabezpečili vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa;

2.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali silnú ochranu spotrebiteľa a zároveň stanovili pravidlá hospodárskej súťaže, ktoré sú priaznivé pre inovácie, odolné voči budúcim zmenám a primerané; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť právnu istotu a konzistentnosť a minimalizovať zložitosť a roztrieštenosť právnych predpisov, čo by mohlo mať neprimeraný vplyv na MSP, startupy a scaleupy;

3.zdôrazňuje, že pretrvávajúce prekážky a právne predpisy obmedzili rozvoj jednotného trhu, ako sa uvádza v Draghiho správe; vyzýva na posun smerom k regulačnému prístupu, ktorý spoločnostiam umožní rásť, inovovať a ujať sa vedenia na medzinárodnej úrovni, čím sa obnoví jednotný trh ako skutočný motor rastu a konkurencieschopnosti;

4.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúce legislatívne iniciatívy sa budú dôsledne riadiť strategickými prioritami uvedenými v jej stratégii komunikácie a konkurencieschopnosti;

5.zdôrazňuje, že ako ukázali správy Enrica Lettu a Maria Draghiho, v sektore služieb stále existuje nevyužitý potenciál; vyzýva na ďalšie opatrenia v tomto sektore s cieľom odstrániť pretrvávajúce významné prekážky, počnúc stanovením ambicióznych cieľov v pripravovanej stratégii jednotného trhu; uvádza, že služby tvoria tri štvrtiny HDP EÚ, dve tretiny zamestnanosti a vytvárajú 9 z 10 nových pracovných miest v hospodárstve EÚ; konštatuje však tiež, že služby sú stále najmenej rozvinutým segmentom jednotného trhu EÚ;

6.víta návrh nariadenia o verejnom rozhraní prepojenom s informačným systémom o vnútornom trhu na účely vyhlásenia o vyslaní pracovníkov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012(COM(2024)0531), ktorý by mal viesť k zjednodušeniu a posilneniu presadzovania; konštatuje tiež, že digitalizácia by mohla výrazne znížiť administratívne zaťaženie cezhraničných služieb a zabezpečiť lepší prístup pre podniky a spotrebiteľov; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie jednotného portálu na podávanie vyhlásení a digitalizáciu formulárov A1 pre cezhraničné služby;

7.zdôrazňuje význam účinného uznávania odborných kvalifikácií a odstránenia neopodstatnených prekážok voľného pohybu odborníkov, aby boli odborné služby EÚ v budúcich desaťročiach konkurencieschopné na celom svete; nabáda Komisiu, aby bola aj naďalej ostražitá v postupoch v prípade nesplnenia povinnosti, keď členské štáty nedodržiavajú právne predpisy EÚ o uznávaní kvalifikácií;

8.zdôrazňuje, že pravidlá jednotného trhu by mali chrániť prístup k verejným službám a zachovávať práva spotrebiteľov, ako aj iné prvoradé dôvody verejného záujmu; dodáva, že každé hodnotenie na posúdenie obmedzení na jednotnom trhu služieb by malo zahŕňať kvalitatívne kritériá;

9.poukazuje na úlohu, ktorú môže verejné obstarávanie EÚ zohrávať pri prekonávaní prekážok vstupu na trh, podpore udržateľných a odolných priemyselných ekosystémov a kvalitných pracovných miest a vytváraní hodnôt v EÚ;

10.uznáva, že nový legislatívny rámec prispel k jednotnosti právnych predpisov EÚ o výrobkoch a že od jeho prijatia došlo v priemyselnom odvetví, dodávateľských reťazcoch a výrobkoch k významným zmenám v súvislosti s digitálnou a zelenou transformáciou, ale aj k zmenám v dynamike trhu; konštatuje, že v hodnotení nového legislatívneho rámca v roku 2022 boli identifikované kritické výzvy, ako napríklad potenciálny zahraničný vplyv, nezákonné praktiky, nedostatky pri riešení digitalizácie a obehového hospodárstva a prípadné aktualizácie povinností a vymedzení pojmov pre niektoré hospodárske subjekty s cieľom zohľadniť novú trhovú realitu;

11.zdôrazňuje, že riešenie týchto otázok a zabezpečenie odolnosti nového legislatívneho rámca voči budúcim zmenám je nevyhnutné na zabezpečenie súdržnosti, zníženie nákladov a zabezpečenie voľného pohybu tovaru; žiada preto aktualizáciu nového legislatívneho rámca s cieľom zefektívniť pravidlá týkajúce sa výrobkov, podporiť digitalizáciu a zjednodušiť postupy dodržiavania predpisov a dohľadu nad trhom; domnieva sa, že nový legislatívny rámec by mal podporovať používanie digitálnych pasov výrobkov ako prostriedku na preukázanie zhody výrobkov a splnenia požiadaviek na informácie;

12.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednodušili pravidlá EÚ, uľahčili ich vykonávanie a výrazne znížili administratívne zaťaženie, najmä pre MSP, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní miestnych komunít a ekonomík; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť právnu istotu a konzistentnosť pre podniky, ako aj predvídateľnosť dlhodobých investícií, ktoré sú nevyhnutné na zvýšenie konkurencieschopnosti, inovácie a odolnosti a na rýchle a zmysluplné zlepšenie situácie spotrebiteľov a podnikov; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zabránili opatreniam, ktoré by mohli ohroziť rovnaké podmienky na vnútornom trhu;

13.vyzýva Komisiu, aby uľahčila aktivity MSP a malých spoločností so strednou kapitalizáciou na jednotnom trhu, a to pomocou osobitného balíka zjednodušujúcich opatrení;

14.uznáva, že nejednotné a roztrieštené presadzovanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch naďalej narúša hospodársku súťaž a oslabuje integritu jednotného trhu; dodáva, že hlavnú zodpovednosť za presadzovanie pravidiel EÚ nesú členské štáty; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila svoje právomoci v oblasti presadzovania práva; vyzýva na zlepšenie mechanizmov monitorovania a presadzovania práva na úrovni EÚ, ako sú harmonizované pravidlá týkajúce sa minimálnej úrovne kontrol, harmonizované metodiky vykonávania týchto kontrol a spoločné inšpekcie, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie právnych predpisov EÚ a v príslušných prípadoch rýchle odškodnenie spotrebiteľov;

15.zdôrazňuje význam zachovania konkurenčného a dynamického hospodárskeho prostredia prostredníctvom ochrany práv spotrebiteľov a presadzovania pravidiel digitálnej hospodárskej súťaže s cieľom riešiť nekalé obchodné praktiky, ktoré narúšajú trhové podmienky; ďalej vyzýva členské štáty, aby zvýšili kapacitu orgánov dohľadu nad trhom a colných orgánov s cieľom zabezpečiť účinné presadzovanie pravidiel jednotného trhu, najmä pokiaľ ide o elektronický obchod a dovoz z krajín mimo EÚ;

16.pripomína, že územné obmedzenia ponuky v maloobchodnom a veľkoobchodnom segmente fragmentujú jednotný trh, obmedzujú výber spotrebiteľov a prispievajú k výrazným cenovým rozdielom v celej Únii, čo má vplyv najmä na ceny základného spotrebného tovaru; zdôrazňuje, že hoci právo hospodárskej súťaže niektoré z týchto praktík účinne postihuje, mnohé z nich nepatria do jeho pôsobnosti; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla opatrenia na riešenie tohto problému vrátane prísnejšieho presadzovania práva proti dohodám o distribúcii, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a tým aj integritu jednotného trhu;

17.vyzýva Komisiu, aby preskúmala príčiny rozdielnych úrovní inflácie cien základného tovaru a zvýšenia spotrebiteľských cien, ktoré boli zaznamenané v niektorých členských štátoch EÚ;

18.domnieva sa, že jednotný trh je kľúčovým nástrojom v čase krízy, ak členské štáty dokážu konať koordinovane; domnieva sa, že nedávno prijatý akt o núdzovej situácii na vnútornom trhu a jeho odolnosti Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2747 z 9. októbra 2024, ktorým sa stanovuje rámec opatrení týkajúcich sa núdzovej situácie na vnútornom trhu a jeho odolnosti a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 (Ú. v. EÚ L, 2024/2747, 8.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/2747/oj). bude kľúčový pre zabezpečenie koordinácie s cieľom predchádzať nedostatkom a zabezpečiť hladké fungovanie jednotného trhu vrátane voľného pohybu základného tovaru a služieb v celej EÚ;

19.vyzýva Komisiu, aby umožnila spotrebiteľom ľahko uplatňovať ich práva cestujúcich zriadením vnútroštátnych orgánov na presadzovanie práva, ktoré by mali mať harmonizované právomoci v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva a ktoré by mali byť schopné účinne vybavovať individuálne sťažnosti a súvisiace pokuty;

20.zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti elektronického obchodu zamerané na geografické blokovanie, najmä nariadenie o geografickom blokovaní Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riešení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES (Ú. v. EÚ L 60 I, 2.3.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/302/oj)., prispeli k vytvoreniu rámca pre menej fragmentovaný jednotný trh a k zvýšeniu možnosti výberu pre spotrebiteľov pri nakupovaní online; so znepokojením konštatuje, že vykonávanie nariadenia bolo nedostatočné;

21.upozorňuje, že európsky akt o prístupnosti Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/882/oj?locale=sk). sa začne uplatňovať vo všetkých členských štátoch EÚ od 28. júna 2025; zdôrazňuje, že je dôležité, aby ho členské štáty v plnej miere a účinne vykonávali s cieľom zabezpečiť harmonizáciu požiadaviek na prístupnosť výrobkov a služieb, a tým zaručiť ich prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím na celom vnútornom trhu EÚ;

22.zdôrazňuje, že rýchly rozvoj digitálnych platforiem a elektronického obchodu priniesol novú dynamiku trhu a vytvoril nové príležitosti, výzvy a riziká pre používateľov; berie na vedomie, že akt o digitálnych trhoch Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1925 zo 14. septembra 2022 o súťažeschopných a spravodlivých trhoch digitálneho sektora a o zmene smerníc (EÚ) 2019/1937 a (EÚ) 2020/1828 (Ú. v. EÚ L 265, 12.10.2022, s. 1,ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/1925/oj). (DMA) a akt o digitálnych službách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1 ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj?locale=sk). (DSA) predstavujú kľúčové legislatívne nástroje, ktoré zabezpečujú spravodlivú hospodársku súťaž, súťažeschopnosť a spravodlivosť v digitálnych platformách a zároveň podporujú ochranu spotrebiteľa a bezpečnejšie, dôveryhodnejšie a transparentnejšie digitálne prostredie v digitálnom hospodárstve; vyzýva na riadne presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti nových technológií, aby sa zabezpečila skutočná, nezávislá a informovaná voľba, ochrana a spravodlivá hospodárska súťaž spotrebiteľov;

23.považuje za nevyhnutné zabezpečiť účinné vykonávanie a presadzovanie týchto dvoch legislatívnych aktov a vyzýva Komisiu, aby ukončila prebiehajúce vyšetrovania v rámci DSA a DMA;

24.zdôrazňuje, že pri vykonávaní aktu o digitálnych službách sa musí plne rešpektovať sloboda prejavu; zdôrazňuje, že opatrenia proti nezákonnému obsahu nesmú obmedzovať zákonné prejavy, a vyzýva na transparentné presadzovanie s cieľom chrániť otvorený a demokratický digitálny priestor;

25.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že akt o umelej inteligencii (AI) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) (Ú. v. EÚ L, 2024/1689, 12.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj?locale=sk). zachová prístup založený na riziku a priaznivý pre inovácie, čím sa zabezpečí, že požiadavky na dodržiavanie súladu budú primerané skutočným rizikám, ktoré predstavujú aplikácie AI, a zároveň sa bude rešpektovať potreba zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia, bezpečnosti a základných práv;

26.víta kontrolu digitálnej spravodlivosti, ktorú Komisia vykonala v oblasti spotrebiteľského práva, a nadchádzajúcu verejnú konzultáciu; zdôrazňuje, že niektoré otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľov na internete zostávajú nevyriešené, čo vedie k nerovnováhe medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi v rámci digitálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby sa týmito otázkami zaoberala v pripravovanom akte o digitálnej spravodlivosti; domnieva sa, že digitálna závislosť, online hazardné hry, ochrana maloletých online a presviedčacie technológie používané online subjektmi, ako je cielená reklama, reklama influencerov a temné vzorce, by mali spadať pod akt o digitálnej spravodlivosti, ktorý by mal odstrániť právne medzery a byť v súlade so súčasnými právnymi nástrojmi s cieľom lepšie chrániť spotrebiteľov online, pričom by sa mala zohľadniť potreba vyhnúť sa zbytočnej regulačnej záťaži;

27.konštatuje, že vývojové trendy v globálnom elektronickom obchode a reštrukturalizácii dodávateľského reťazca zvyšujú tlak na colné kontroly, dohľad nad trhom a orgány na ochranu spotrebiteľa; zdôrazňuje, že objem nebezpečných a nezákonných výrobkov predávaných na platformách elektronického obchodu, najmä z krajín mimo EÚ, sa v posledných rokoch zvyšuje; zdôrazňuje význam digitálnych pasov výrobkov v týchto procesoch; vyzýva preto na posilnenie rámca dohľadu nad trhom a revíziu nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27.12.2017, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2017/2394/oj?locale=sk). a vyzýva Radu, aby urýchlene prijala svoju pozíciu s cieľom umožniť prijatie revidovaného Colného kódexu Únie a zriadenie colného orgánu EÚ v roku 2026;

28.vyzýva členské štáty, aby vnútroštátnym orgánom pridelili dostatočné technické, ľudské a finančné zdroje; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili dostatočné finančné prostriedky a odborné znalosti na posilnenie colných orgánov a dohľadu nad trhom v celej Únii a zintenzívnili spoločné činnosti a testovanie EÚ;

29.zdôrazňuje, že je potrebné posilniť ochranu spotrebiteľa na online aj offline trhoch, zabezpečiť transparentnosť reklamy a cien, najmä pokiaľ ide o dynamické ceny, zabezpečiť spravodlivé obchodné postupy a prísnejšie záruky proti podvodom s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov v cezhraničný obchod a najvyššiu úroveň ochrany;

30.zdôrazňuje, že čoraz viac pozornosti sa venuje prípadom, kedy sa za rovnakú alebo vyššiu cenu ponúkajú tovary a služby menšieho množstva alebo nižšej kvality; vyzýva Komisiu, aby posúdila rozsah a základné príčiny takýchto praktík a preskúmala vhodné opatrenia na zvýšenie transparentnosti a informovanosti spotrebiteľov;

31.zdôrazňuje, že environmentálna udržateľnosť a hľadisko spravodlivého obchodu čoraz viac formujú obchodné postupy, pretože zohrávajú dôležitú úlohu pri rozhodovaní spotrebiteľov o nákupe a následne vedú podniky k udržateľnosti; dodáva, že transparentnosť a informovanosť spotrebiteľov o environmentálnych aspektoch, ako aj o sociálne zodpovedných a etických výrobných procesoch umožňujú spotrebiteľom osvojiť si udržateľné modely spotreby;

32.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto súvislosti zachovali svoju ambicióznosť a ďalej pracovali na celoeurópskych systémoch označovania; pripomína, že cieľom smernice o tvrdeniach týkajúcich sa životného prostredia je vytvoriť nástroj na ochranu spotrebiteľov pred environmentálne klamlivými vyhláseniami stanovením požiadaviek na odôvodnenie a overenie;

33.zdôrazňuje, že je potrebné ďalej bojovať proti klamlivej reklame a environmentálne klamlivým vyhláseniam a posilniť trh s použitým tovarom; upozorňuje však, že reštriktívne pravidlá udržateľnosti môžu mať negatívny vplyv na európsku konkurencieschopnosť;

34.zdôrazňuje, že niektoré rastúce trendy v elektronickom obchode vyvolávajú obavy v súvislosti s tovarom z krajín mimo EÚ, ktorý nespĺňa požiadavky EÚ na bezpečnosť a udržateľnosť, čo má negatívny vplyv na MSP v EÚ; víta oznámenie Komisie s názvom „Komplexný súbor nástrojov EÚ pre bezpečný a udržateľný elektronický obchod“ a žiada Komisiu, aby urýchlene implementovala odporúčania v ňom obsiahnuté;

35.zdôrazňuje, že harmonizované technické normy sú nevyhnutné pre voľný pohyb tovaru na jednotnom trhu, pričom zabezpečujú bezpečnosť, kvalitu a výkonnosť výrobkov vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že normy musia odrážať záujmy, politické ciele a hodnoty Únie tým, že zohľadňujú názory všetkých zainteresovaných strán; dodáva, že nedávny rozsudok Súdneho dvora Európskej únie Rozsudok z 5. marca 2024, Public.Resource.Org Inc. proti Right to Know CLG, C-588/21 P, EU:C:2024:201. uznáva pridanú hodnotu harmonizovaných noriem, ktoré sú súčasťou práva EÚ, pretože majú právne účinky, a stanovuje, že by mali byť voľne dostupné; zdôrazňuje potrebu zlepšiť pružnosť normalizačného rámca, najmä pre vznikajúce zelené a digitálne hodnotové reťazce, a pomôcť priemyslu udržať si konkurenčné postavenie na kľúčových technologických trhoch;

36.domnieva sa, že EÚ musí zvýšiť svoje úsilie o vytvorenie nového mechanizmu s členskými štátmi a národnými normalizačnými orgánmi na výmenu informácií, koordináciu a posilnenie európskeho prístupu k medzinárodným normalizačným činnostiam; vyzýva na urýchlenú aktualizáciu normalizačného rámca EÚ s cieľom urýchliť proces normalizácie a zabezpečiť rýchle uverejňovanie harmonizovaných noriem, ktoré poskytujú predpoklad zhody a sú v súlade s medzinárodnými normami, aby sa podporil globálny obchod a zároveň sa podporila väčšia účasť priemyslu, najmä MSP;

37.zdôrazňuje potrebu posilniť vonkajší rozmer jednotného trhu s cieľom zachovať strategickú autonómiu a globálny vplyv EÚ a víta postupnú integráciu kandidátskych krajín EÚ do jednotného trhu s cieľom ich budúceho členstva v EÚ; zdôrazňuje, že prísne regulačné normy EÚ môžu slúžiť ako celosvetové kritérium a musia sa účinne presadzovať, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre európske podniky; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila dialóg o regulácii a politickú spoluprácu s ostatnými príslušnými krajinami mimo EÚ s cieľom identifikovať spoločné výzvy a pokúsiť sa vytvoriť spoločné opatrenia, najmä pokiaľ ide o elektronický obchod, digitálne pravidlá a spotrebiteľov;

38.opakuje svoju výzvu na inovatívnu, komplementárnu a flexibilnú interakciu medzi prebiehajúcim vykonávaním platnej Dohody o pridružení medzi EÚ a Ukrajinou a procesom prístupových rokovaní, čo umožní postupnú integráciu Ukrajiny do jednotného trhu EÚ, ako aj do príslušných sektorových programov vrátane prístupu k fondom EÚ v jednotlivých oblastiach;

39.uznáva, že geopolitické napätie, zmena klímy, výzvy pre konkurencieschopnosť EÚ a hospodárske rozdiely predstavujú významné riziká pre integritu jednotného trhu; vyzýva na dôraznú, koordinovanú a strategickú politickú reakciu na posilnenie jednotného trhu;

40.vyzýva na ďalší vývoj jednotného trhu s cieľom riešiť zostávajúce neopodstatnené prekážky, ako aj nové obchodné výzvy; zastáva názor, že odstránenie fragmentácie právnych predpisov, podpora zjednodušenia, výrazné zníženie administratívnej záťaže, zlepšenie presadzovania práva a zabezpečenie odolných dodávateľských reťazcov sú rozhodujúce pre zachovanie konkurenčnej výhody EÚ a spravodlivých trhových podmienok a posilnenie jednotného trhu; zdôrazňuje význam konzultácií so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v týchto procesoch;

41.zdôrazňuje význam digitálnej transformácie, obehového hospodárstva a prispôsobivosti globálnym hospodárskym zmenám pri zabezpečovaní dlhodobej hospodárskej dynamiky EÚ;

42.opakuje, že posilnenie vnútorného a vonkajšieho rozmeru jednotného trhu je nevyhnutné na zachovanie strategickej autonómie a konkurencieschopnosti EÚ;

43.naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby uvedené skutočnosti zohľadnila v pripravovanej novej stratégii jednotného trhu, ktorá je naplánovaná na jún 2025, v programe pre spotrebiteľov do roku 2030, ktorý je naplánovaný na koniec roka 2025, a v akte o digitálnej spravodlivosti, ktorý je naplánovaný na rok 2026;

44.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.