1.zdôrazňuje skutočnosť, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je bezprecedentným nástrojom solidarity v reakcii na dve bezprecedentné krízy a základným kameňom nástroja NextGenerationEU, ktorý v roku 2026 prestane existovať; zdôrazňuje, že je dôležité načerpať skúsenosti s jeho vykonávaním pre nadchádzajúci VFR, a to aj pokiaľ ide o transparentnosť, podávanie správ a jednotné meranie výsledkov; zdôrazňuje stabilizačný účinok Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý má na členské štáty v čase veľkej ekonomickej neistoty, pretože zmierňuje negatívne hospodárske a sociálne dôsledky a pomáha vládam tým, že prispieva k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, podporuje hospodársku obnovu a konkurencieschopnosť, odolnosť a inovácie, ako aj zelenú a digitálnu transformáciu;

2.zdôrazňuje dôležitú úlohu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri predchádzaní fragmentácii vnútorného trhu a ďalšiemu prehlbovaniu makroekonomických rozdielov, pri podpore sociálnej a územnej súdržnosti poskytovaním makroekonomickej stabilizácie a uistenia finančných trhom tým, že zvyšuje dôveru investorov v turbulentných časoch, čím znižuje rozpätia výnosov;

3.víta skutočnosť, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je jednorazový nástroj poskytujúci dodatočný fiškálny priestor, ktorý prispel k predchádzaniu výrazným hospodárskym a sociálnym rozdielom medzi členskými štátmi s odlišným fiškálnym priestorom; zdôrazňuje zistenie Komisie, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti viedol k udržateľnému zvýšeniu investícií v celej EÚ, ako aj predpoklad Komisie, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bude mať trvalý vplyv na celú EÚ aj po roku 2026 vzhľadom na jeho synergické účinky s inými fondmi EÚ; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že ukončenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v roku 2026 predstavuje značné riziko výrazného poklesu verejných investícií do spoločných európskych priorít;

4.pripomína, že spoločná suma VFR a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na programové obdobie 2021 – 2027 predstavuje takmer 2 bilióny EUR, ale upozorňuje, že vysoká miera inflácie a súvisiace zvýšené ceny tovaru a služieb znížili súčasnú hodnotu európskych výdavkov dohodnutých v nominálnom vyjadrení;

5.berie na vedomie prognózu Komisie z roku 2024 týkajúcu sa možného vplyvu nástroja NextGenerationEU na reálny hrubý domáci produkt (HDP) EÚ do roku 2026, ktorý je výrazne nižší ako simulácia Komisie z roku 2020 (1,4 % v porovnaní s 2,3 %), a to z dôvodu nepriaznivých hospodárskych a geopolitických podmienok, a jej odhad, že nástroj NextGenerationEU by mohol viesť k výraznému krátkodobému zvýšeniu zamestnanosti v EÚ až o 0,8 %; konštatuje, že dlhodobé prínosy Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pre HDP pravdepodobne presiahnu prijaté rozpočtové záväzky tri až šesťkrát, a to v závislosti od vplyvu investícií z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na produktivitu a od dôsledného vykonávania reforiem;

6.zdôrazňuje, že je ťažké vyčísliť presný sociálny a hospodársky dosah Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, keďže vplyv reforiem a investícií sa prejaví až po určitom čase; zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie nezávislé hodnotenia s cieľom posúdiť účinný vplyv reforiem a investícií, ako aj ďalšie zlepšenia základnej metodiky; berie na vedomie zistenie Komisie, že približne polovica očakávaného zvýšenia verejných investícií v rokoch 2019 až 2025 sa týka investícií financovaných z rozpočtu EÚ, predovšetkým z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale konštatuje, že niektoré investície ešte nemali merateľný vplyv;

7.konštatuje, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti stimuluje vykonávanie niektorých reforiem uvedených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných v kontexte európskeho semestra začlenením takýchto reforiem do národných plánov obnovy a odolnosti; zdôrazňuje, že došlo ku kvalitatívnemu pokroku, pokiaľ ide o monitorovanie vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; pripomína, že hodnotiaca tabuľka obnovy a odolnosti sa používa na monitorovanie pokroku pri dosahovaní míľnikov a cieľov, ako aj dodržiavania horizontálnych zásad, a najmä šiestich pilierov, konkrétne zelenej transformácie, digitálnej transformácie, inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu – vrátane hospodárskej súdržnosti, zamestnanosti, produktivity, konkurencieschopnosti, výskumu, vývoja a inovácií a fungujúceho vnútorného trhu so silnými malými a strednými podnikmi (MSP) – sociálnej a územnej súdržnosti, zdravia, hospodárskej, sociálnej a inštitucionálnej odolnosti s cieľom okrem iného zvyšovať pripravenosť a schopnosť reagovať na krízy, ako aj politík pre ďalšiu generáciu, deti a mladých ľudí, ako sú vzdelávanie a zručnosti; zdôrazňuje, že celková miera zavádzania odporúčaní pre jednotlivé krajiny v kontexte európskeho semestra je stále veľmi nízka a ďalej klesá;

8.zdôrazňuje, že v kontexte nového rámca správy hospodárskych záležitostí by súbor reforiem a investícií, z ktorých vychádza predĺženie obdobia úprav plánov, mal byť v súlade so záväzkami zahrnutými do schválených národných plánov obnovy a odolnosti počas obdobia fungovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a partnerskej dohody podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (Ú. v. EÚ L 231, 30.6.2021, s. 159, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1060/oj).; konštatuje, že päť členských štátov, ktoré požiadali o predĺženie obdobia úprav plánov do 31. decembra 2024, sa pri odôvodnení predĺženia čiastočne opieralo o reformy a investície, ktoré už boli schválené v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; berie na vedomie skutočnosť, že väčšina členských štátov doplnila informácie o tom, či dané reformy a investície uvedené v strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánoch súvisia s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti;

9.víta skutočnosť, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje podporu pre reformy aj investície v členských štátoch, ale so znepokojením konštatuje, že krátky časový rámec, ktorý zostáva na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, predstavuje výzvu pre dokončenie kľúčových reforiem a rozsiahlych investícií do konca Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a pre včasné splnenie 70 % míľnikov a cieľov, ktoré ešte neboli dosiahnuté;

10.pripomína, že okrem riadne odôvodnených prípadov by výdavky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nemali nahrádzať opakujúce sa vnútroštátne rozpočtové výdavky a mali by sa riadiť zásadou doplnkovosti financovania EÚ; trvá na tom, že prísne, udržateľné a overiteľné uplatňovanie zásady neopakovania je spolu so zacielením jasne stanovených európskych cieľov reforiem a investícií kľúčové pre zabezpečenie doplnkovosti a dlhodobého účinku dodatočných európskych finančných prostriedkov; pripomína potrebu dodržiavania tejto zásady a je proti tomu, aby Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti či iné dočasné nástroje vytláčali alebo nahrádzali politiky súdržnosti, pretože politika súdržnosti má naďalej zásadný význam pre dlhodobú, udržateľnú územnú súdržnosť a konvergenciu;

11.zdôrazňuje, že uprednostňovanie vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, nedostatočné administratívne kapacity v mnohých členských štátoch, ako aj výzvy, ktoré predstavujú globálne dodávateľské reťazce, prispeli k oneskorenému vykonávaniu politiky súdržnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexné posúdenie vplyvu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na iné finančné nástroje a verejné investície, technickú podporu a administratívne kapacity a kapacity členských štátov na čerpanie prostriedkov;

12.pripomína, že v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine revízia REPowerEU prospela energetickej bezpečnosti Európy znížením jej závislosti od fosílnych palív, diverzifikáciou jej dodávok energie, investovaním do európskych zdrojov a infraštruktúry, riešením energetickej chudoby a investíciami do úspor energie a efektívnosti vo všetkých odvetviach vrátane dopravy; zdôrazňuje, že vďaka REPowerEU bolo v roku 2023 sprístupnených ďalších 20 miliárd EUR vo forme grantov vrátane 8 miliárd EUR získaných z prednostného čerpania kvót v rámci systému obchodovania s emisiami a 12 miliárd EUR z Inovačného fondu; zdôrazňuje úspechy Európskeho parlamentu v rokovaniach, najmä o ustanoveniach o opätovnom doplnení inovačného fondu, cieli financovania cezhraničných projektov vo výške 30 %, zameraní investícií na boj proti energetickej chudobe zraniteľných domácností, MSP a mikropodnikov, ako aj o pružnom využívaní nevyčerpaných kohéznych fondov z VFR na roky 2014 – 2020 a až 7,5 % vnútroštátnych pridelených prostriedkov v rámci VFR na roky 2021 – 2027;

13.pripomína svoju výzvu, aby sa intervencie z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zamerali na opatrenia s európskou pridanou hodnotou a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom životaschopných cezhraničných a viacnárodných projektov vrátane projektov vysokorýchlostných železníc a infraštruktúry udržateľnej mobility na dvojaké použitie, ktoré sú nevyhnutné na dokončenie siete TEN-T, a s tým súvisiacim rizikom presunutia finančnej podpory späť na národnú úroveň; konštatuje, že široký rozsah cieľov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti k tomu prispel tým, že umožnil, aby do jeho pôsobnosti patrila široká škála vnútroštátne zameraných projektov;

14.zdôrazňuje úpravu článku 27 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti prostredníctvom plánu REPowerEU, ktorou sa výrazne posilnil cezhraničný a viacnárodný rozmer Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nabádaním členským štátov k tomu, aby zmenili svoje národné plány obnovy a odolnosti s cieľom doplniť kapitoly plánu REPowerEU vrátane cieľovej hodnoty výdavkov vo výške aspoň 30 % na takéto opatrenia, aby sa zaručila energetická autonómia EÚ; je znepokojený širokým výkladom Komisie, ktorý umožňuje, aby sa pri akomkoľvek znížení (vnútroštátneho) dopytu po energii uplatnil cezhraničný a viacnárodný rozmer;

15.víta možnosť využívať finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na to, aby sa prispelo k dosahovaniu cieľov Platformy strategických technológií pre Európu (STEP) podporou investícií do kritických technológií v EÚ s cieľom zvýšiť jej priemyselnú konkurencieschopnosť; konštatuje, že zatiaľ žiadny členský štát nevyužil možnosť zahrnúť do svojho národného plánu obnovy a odolnosti dodatočný hotovostný príspevok na ciele STEP prostredníctvom zložky členského štátu v rámci Programu InvestEU; pripomína, že členské štáty ešte stále majú možnosť zmeniť svoje národné plány v tomto smere; očakáva, že procesy revízie budú efektívne, zracionalizované a jednoduché, najmä vzhľadom na konečný termín v roku 2026, súčasný geopolitický kontext a potrebu investovať do európskych obranných spôsobilostí;

16.pripomína uplatňovanie zásady „výrazne nenarušiť“ pri všetkých reformách a investíciách podporovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, s výnimkou prípadu plánu REPowerEU pri energetickej infraštruktúre a zariadeniach potrebných na uspokojenie okamžitých potrieb v oblasti bezpečnosti dodávok; nabáda Komisiu, aby posúdila možnosť jednotnejšieho výkladu zásady „výrazne nenarušiť“ medzi Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a taxonómiou EÚ v prípade udržateľných činností pri zohľadnení osobitostí Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ako programu verejných výdavkov;

17.zdôrazňuje, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je prvým zásadným nástrojom na úrovni EÚ, ktorý je založený na výkonnosti a výlučne na financiách, ktoré nie je spojené s nákladmi; pripomína, že v článku 8 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa stanovuje, že mechanizmus musí Komisia vykonávať v rámci priameho riadenia v súlade s príslušnými pravidlami prijatými podľa článku 322 ZFEÚ, najmä s nariadením o rozpočtových pravidlách a s nariadením o podmienenosti právnym štátom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nesúhlasila s doplnením osobitných pravidiel do nariadenia o rozpočtových pravidlách, aby bolo možné riešiť riziká tohto modelu vykonávania, akým je napríklad dvojité financovanie; domnieva sa, že pravidlá nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mali naplno uplatňovať pri budúcich nástrojoch založených na financovaní, ktoré nie je spojené s nákladmi, a to aj pokiaľ ide o pokuty, penále a sankcie;

18.konštatuje, že o úvery požiadalo iba 13 členských štátov a že 92 miliárd z 385,8 mld. EUR zostane nevyužitých, keďže táto suma nebola viazaná do 31. decembra 2023; berie na vedomie skutočnosť, že úvery boli atraktívne pre tie členské štáty, ktoré čelili vyšším nákladom na úvery a pôžičky na finančných trhoch, alebo tie, ktoré sa snažili kompenzovať zníženie grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; poukazuje na to, že niektoré členské štáty využívali úvery z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti len v obmedzenej miere, a to buď z dôvodu silných fiškálnych pozícií, alebo z administratívnych dôvodov; vyzýva Komisiu, aby zanalyzovala dôvody slabej miery využívania v niektorých členských štátoch a zvážila tieto zistenia pri koncipovaní budúcich nástrojov EÚ; so znepokojením konštatuje, že vnútroštátne finančné nástroje na vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti sa nedostatočne propagujú, čo vedie k obmedzenej informovanosti a využívaniu potenciálnymi prijímateľmi; myslí si, že o využívaní nevyčerpaných finančných prostriedkov pri obmedzených verejných rozpočtoch a vzhľadom na naliehavé strategické priority EÚ je potrebná politická diskusia; žiada, aby sa posúdilo, ako a za akých podmienok by sa nevyužité finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti mohli presmerovať do oživenia európskej konkurencieschopnosti, odolnosti, obrany, sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, najmä prostredníctvom investícií do digitálnych a zelených technológií v súlade s pôvodným účelom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

19.pripomína právnu povinnosť zabezpečiť splatenie všetkých výdavkov z nástroja NextGenerationEU najneskôr do 31. decembra 2058; pripomína Rade a Komisii ich právny záväzok vyjadrený v medziinštitucionálnej dohode uzavretej v roku 2020, a to zabezpečiť životaschopný spôsob refinancovania dlhu z nástroja NextGenerationEU, okrem iného formou dostatočných výnosov z nových vlastných zdrojov zavedených po roku 2021 bez akéhokoľvek neprimeraného zníženia výdavkov na programy alebo investičných nástrojov v rámci VFR; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom dosiahnutým v tejto súvislosti, čo vyvoláva obavy, pokiaľ ide o životaschopnosť splácania dlhu vzniknutého v rámci NGEU, a naliehavo vyzýva Radu, aby bezodkladne a čo najskôr schválila nové vlastné zdroje; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí o identifikáciu dodatočných skutočne nových vlastných zdrojov nad rámec MID súvisiacich s politikami EÚ s cieľom pokryť vysoké výdavkové potreby spojené s financovaním nových priorít a splácaním dlhu NGEU;

20.so znepokojením konštatuje, že podľa odhadov Komisie budú celkové náklady na splácanie istiny a úrokov NGEU od roku 2028 predstavovať približne 25 – 30 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 15 – 20 % ročného rozpočtu na rok 2025; pripomína, že v posledných troch rozpočtových postupoch bolo na pokrytie nákladov z Európskeho nástroja obnovy potrebné využiť osobitné nástroje; zdôrazňuje, že výrazné zvýšenie nákladov na financovanie vytvára tlak na budúci rozpočet EÚ a obmedzuje schopnosť reagovať na budúce výzvy;

21.berie na vedomie cieľ Komisie financovať až 30 % nákladov na NextGenerationEU emitovaním zelených dlhopisov; konštatuje, že do 31. decembra 2024 vydala Komisia európske zelené dlhopisy vo výške 68,2 mld. EUR;

22.konštatuje, že do 31. decembra 2024 bolo vyplatených 47 % dostupných finančných prostriedkov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pričom granty dosiahli úroveň 55 % a úvery 37 %, čo viedlo k tomu, že veľkú časť opatrení treba dokončiť v rokoch 2025 a 2026; vyjadruje však znepokojenie nad zistením EDA, že ku konečným príjemcom v 15 z 22 členských štátov sa do októbra 2023 dostalo len 50 % vyplatených finančných prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby odporúčania EDA riadne zohľadnila s cieľom zlepšiť financovanie všetkých budúcich nástrojov podobných Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti založených na výkonnosti, najmä v kontexte cielenejšieho VFR;

23.víta skutočnosť, že všetky členské štáty prekročili ciele v oblasti zelenej (37 %) a digitálnej transformácie (20 %), pričom priemerné výdavky na ciele Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v oblasti klímy a digitálnych technológií ako celok dosahujú 42 % pri zelenej a 26 % pri digitálnej transformácii; konštatuje, že EDA vyjadril pochybnosti o tom, ako vykonávanie opatrení Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prispieva k zelenej transformácii, a odporučil skvalitniť metodiky používané na odhad vplyvu opatrení týkajúcich sa klímy; upozorňuje na to, že tie isté metodické nedostatky možno nájsť vo všetkých pilieroch Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

24.konštatuje reálny vplyv, ktorý by Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti mohol mať na sociálne ciele, v prípade ktorých členské štáty plánujú vynaložiť približne 163 miliárd EUR; zdôrazňuje, že takéto výdavky musia byť orientované na výsledky a musia zabezpečiť merateľné hospodárske a/alebo sociálne prínosy; zdôrazňuje potrebu urýchlenia investícií do rozvoja vidieckych, okrajových, najvzdialenejších, izolovaných a odľahlých oblastí a do oblasti cenovo dostupného bývania, do sociálnej ochrany a integrácie zraniteľných skupín a do zamestnanosti mladých ľudí, kde sú výdavky nedostatočné; žiada, aby Komisia v rámci hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti vykonala hĺbkové hodnotenie projektov a reforiem týkajúcich sa vzdelávania a mladých ľudí, ktoré členské štáty realizujú v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreným plnením cieľov v oblasti zdravia v niektorých členských štátoch vzhľadom na to, že tento nástroj by mal tiež zlepšiť dostupnosť a kapacitu systémov zdravotnej starostlivosti, ako aj kľúčové investície do sociálnej infraštruktúry vrátane zariadení vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve; zdôrazňuje, že tieto oneskorenia, ktoré sú v niektorých prípadoch spojené s meniacimi sa rozpočtovými prioritami a zrevidovanými národnými harmonogramami vykonávania, by mohli ohroziť plnenie cieľov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v oblasti sociálnej súdržnosti;

25.opakuje svoju rokovaciu pozíciu zahrnúť ciele v oblasti vzdelávania (10 %) a kultúrnych činností (2 %); podporuje úsilie Komisie hodnotiť tieto ciele ako referenčné kritérium pri posudzovaní politiky vzdelávania v národných plánoch obnovy a odolnosti prostredníctvom hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti;

26.poznamenáva, že veľká väčšina národných plánov obnovy a odolnosti obsahuje osobitný oddiel, v ktorom sa vysvetľuje, ako sa v pláne riešia obavy a výzvy súvisiace s rodovou rovnosťou; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že niektoré národné plány obnovy a odolnosti neobsahujú vysvetlenie toho, ako sa očakáva, že opatrenia v národnom pláne obnovy a odolnosti prispejú k rodovej rovnosti a rovnakým príležitostiam pre všetkých, a vyzýva príslušné členské štáty, aby takéto vysvetlenia bezodkladne doplnili;

27.zdôrazňuje význam reforiem zameraných na fragmentáciu trhu práce, podporu kvalitných pracovných podmienok, riešenie nerovností v úrovni miezd, zabezpečenie dôstojných životných podmienok a posilnenie sociálneho dialógu, sociálnej ochrany a sociálneho hospodárstva;

28.konštatuje reálny vplyv, ktorý by Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti mohol mať na cieľ digitálnej transformácie vzhľadom na 166 mld. EUR vyčlenených na príslušné plány; víta príspevky v rámci piliera inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, najmä pokiaľ ide o konkurencieschopnosť a podporu MSP; konštatuje potrebu urýchlenia investícií do nadnárodnej spolupráce, podpory konkurencieschopných podnikov, ktoré vedú inovatívne projekty, a regulačných zmien v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktoré sú nedostatočné;

29.zdôrazňuje, že úspech investícií EÚ závisí od dobre fungujúcich kapitálových trhov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnejšie a včasnejšie vyplácanie finančných prostriedkov, najmä pre MSP a mladých podnikateľov, s cieľom zefektívniť postupy podávania žiadostí v záujme zlepšenia prístupnosti a zaviesť osobitné opatrenia na poskytovanie cielenej podpory, ktorá im pomôže zohrávať významnejšiu úlohu v procese inteligentného a inkluzívneho rastu;

30.vyjadruje obavy nad tým, že dosiahnutie míľnikov a cieľov zaostáva za orientačným harmonogramom stanoveným v národných plánoch obnovy a odolnosti a že tempo pokroku je v jednotlivých členských štátoch rozdielne; vyjadruje poľutovanie nad časovým odstupom medzi plnením míľnikov a cieľov a vykonávaním projektov; zdôrazňuje, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti naplní svoj dlhodobý a krátkodobý potenciál len vtedy, ak sa riadne vykoná reformná a investičná zložka; víta skutočnosť, že po pomalom rozbehu sa vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti od druhého polroka 2023 zintenzívnilo, no stále dochádza k významným omeškaniam vplývajúcim na kľúčové reformy a investície a pripisovaným rôznym faktorom vrátane revízií súvisiacich so začlenením plánu REPowerEU, s rastúcou infláciou, nedostatočnými administratívnymi kapacitami členských štátov, najmä menších štátov, s neistotou týkajúcou sa osobitných pravidiel vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, s vysokými nákladmi na energiu, s nedostatkom dodávok a podcenením času potrebného na vykonanie opatrení; konštatuje, že odloženie kľúčových lehôt na vykonávanie na rok 2026, ku ktorému sa uchýlili niektoré vlády, vyvoláva obavy, pokiaľ ide o schopnosť niektorých členských štátov v plnej miere čerpať pridelené finančné prostriedky podľa stanoveného harmonogramu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať realistický a účinný harmonogram vykonávania, aby sa predišlo riziku neúplných projektov a premeškaných príležitostí na štrukturálne zlepšenia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila urýchlené riešenie administratívnych prekážok;

31.pripomína zmenu nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti doplnením kapitoly týkajúcej sa plánu REPowerEU; zdôrazňuje význam kapitol REPowerEU v národných plánoch obnovy a odolnosti a vyzýva členské štáty, aby uprednostnili pokročilé projekty a rýchlejšie vykonávali svoje národné plány obnovy a odolnosti, a to z hľadiska reforiem, ako aj investícií, a aby v prípade potreby upravili národné plány obnovy a odolnosti v súlade s cieľmi Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti tak, aby reagovali na výzvy vyplývajúce z geopolitických udalostí a riešili súčasnú realitu v praxi, a to bez narušenia celkovej rovnováhy a úrovne ambícií národných plánov obnovy a odolnosti;

32.zdôrazňuje skutočnosť, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti mohol pomôcť zmierniť účinky súčasnej bytovej krízy, ktorá zasiahla celú EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty túto príležitosť nevyužili, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty urýchlili investície do prístupného a cenovo dostupného bývania;

33.zdôrazňuje úlohu tzv. supermíľnikov pri ochrane finančných záujmov EÚ pred nedostatkami v oblasti právneho štátu a zabezpečení plného vykonávania požiadaviek stanovených v článku 22 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; víta skutočnosť, že všetky členské štáty okrem jedného svoje „supermíľniky“ uspokojivo splnili; pripomína, že Komisia musí do konca fungovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vymôcť všetky zálohové platby, ktoré neboli započítané voči riadnym žiadostiam o platbu;

34.berie na vedomie vysokú administratívnu záťaž a zložitosť, ktorú so sebou Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti prináša; zdôrazňuje, že na vnútroštátnej úrovni si vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti rovnako ako štrukturálne fondy vyžaduje značné úsilie; konštatuje, že v rokoch 2021 až 2024 bola z Nástroja technickej podpory založenom na dopyte poskytnutá členským štátom pomoc pre viac ako 500 reforiem týkajúcich sa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré priamo alebo nepriamo súviseli s prípravou, zmenou, revíziou a vykonávaním národných plánov obnovy a odolnosti; berie na vedomie usmernenie Komisie z júla 2024 so zjednodušeniami a vysvetleniami na zefektívnenie vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, očakáva však, že Komisia čo najskôr splní svoj sľub znížiť administratívnu záťaž o 25 %; naliehavo žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla jasnú a cielenú technickú podporu, ktorá im umožní vybudovať efektívnu administratívnu kapacitu na plnenie míľnikov a cieľov; vyzýva Komisiu, aby znížila úroveň zložitosti pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania, ktoré sa vzťahujú na zákazky s vyššou hodnotou;

35.vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou postupov podávania žiadostí o financovanie z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, najmä pre MSP a mimovládne organizácie, ktoré aj na malé granty musia využívať služby externého poradenstva; zdôrazňuje, že takéto byrokratické prekážky sú v rozpore s pôvodnými cieľmi Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorými malo byť poskytnutie rýchlej a priamej finančnej podpory; žiada o urýchlené zjednodušenie požiadaviek na podávanie žiadostí a správ, najmä v prípade menších prijímateľov, s cieľom maximalizovať čerpanie a dosah finančných prostriedkov a pomôcť, aby prispievali k zelenej a digitálnej transformácii;

36.myslí si, že oneskorenia vo vykonávaní zvyšujú riziko, že opatrenia, na ktoré boli finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vyplatené, nebudú do termínu splatnosti 2026 dokončené; víta vyhlásenie Komisie zo 16. septembra 2024 v rámci dialógu o obnove a odolnosti, že nebude uhrádzať nerealizované projekty; považuje za nedostatok, že finančné prostriedky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vyplatené na dosiahnutie míľnikov a cieľov, ktoré boli vyhodnotené ako splnené, nemožno vymáhať, ak sa súvisiace opatrenia nakoniec nedokončia; nabáda Komisiu, aby zohľadnila súvisiace odporúčania EDA a aby v spolupráci s členskými štátmi posúdila opatrenia, pri ktorých hrozí najväčšie riziko, že nebudú dokončené do 31. augusta 2026; zdôrazňuje význam monitorovania týchto opatrení, uľahčenia včasných následných krokov a úsilia o riešenia na prekonanie oneskorení;

37.so znepokojením konštatuje, že časový rámec zostávajúci na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti je príliš krátky na realizáciu mnohých inovačných projektov; okrem toho konštatuje, že inovatívne projekty sa už zo svojej podstaty ťažšie plánujú a počas vykonávania pravdepodobnejšie narazia na prekážky, takže nevyhovujú striktným lehotám stanoveným v Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila budúce programy, ktoré sú dostatočne flexibilné nato, aby dokázali riadne zareagovať na meniace sa okolnosti a zároveň zaručiť určitú úroveň predvídateľnosti;

38.konštatuje, že niektoré míľniky a ciele už nemusia byť z objektívnych príčin dosiahnuteľné; zdôrazňuje, že akékoľvek revízie národných plánov obnovy a odolnosti by sa mali vykonať v súlade s nariadením o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti vrátane uplatniteľných lehôt a nemali by viesť k poľaveniu v reformách a záväzkoch ani k projektom nižšej kvality, ale mali by zachovať celkové ambície a efektívnosť verejných výdavkov;

39.je znepokojený tým, že Komisia nerovnomerne posudzuje národné plány obnovy a odolnosti, čo má za následok dvojaký meter pri uplatňovaní nariadenia; okrem toho je znepokojený nerovnomerným a rozdielnym vymedzením míľnikov a cieľov v jednotlivých národných plánoch obnovy a odolnosti, o ktorom dôsledne informuje Európsky dvor audítorov;

40.zdôrazňuje, že trvanie posudzovania žiadostí o platbu členskými štátmi Komisiou sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, a podčiarkuje potrebu väčšej transparentnosti zo strany Komisie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posudzovanie urýchlila a zabezpečila rovnaký prístup vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje potrebu zaručiť v celej EÚ rovnaké podmienky pre opatrenia a ukazovatele, ktoré sa používajú na posudzovanie všetkých projektov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

41.naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie pri riešení administratívnych prekážok a vyčlenili dostatočné administratívne kapacity na urýchlenie vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vzhľadom na termín jeho ukončenia v roku 2026 a aby zároveň zabránili kumulovaniu projektov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rozvinutejších regiónoch a hlavných mestách tým, že finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti presmerujú do projektov v najzraniteľnejších regiónoch, a tým podporia cieľ Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti posilniť sociálnu, územnú a hospodársku súdržnosť EÚ; zdôrazňuje význam spravodlivého regionálneho rozdelenia v rámci národných plánov obnovy a odolnosti pri súčasnom zabezpečení toho, aby sa finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti prideľovali na základe hospodárskeho a sociálneho vplyvu, uskutočniteľnosti a dlhodobých prínosov;

42.vyzýva k prípadnému predĺženiu pokročilých projektov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti o 18 mesiacov prostredníctvom zmeny nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti spolurozhodovacím postupom; zdôrazňuje, že plánované predĺženie projektov bude vykonávať Komisia na základe objektívnych, jasných a spravodlivých kritérií; víta možnosť vytvoriť systém stanovovania cielených priorít a prevodov na základe výkonnosti po uplynutí lehoty v roku 2026, ktorý by umožnil dokončiť prebiehajúce projekty využitím iných schém financovania okrem iného z Európskeho investičného fondu a prípadného nového európskeho fondu pre konkurencieschopnosť; naliehavo žiada Komisiu, aby predstavila stratégiu riešenia obrovského dopytu po verejných investíciách po roku 2026 bez ohrozenia rozpočtových zdrojov v iných kľúčových oblastiach;

43.žiada, aby sa vyhodnotilo, ako by tento rámec mohol umožniť cielené investície do dodávateľských reťazcov EÚ v sektore obrany, strategických zásob a inovácií v oblasti obrany a zaistiť súlad so širšími európskymi bezpečnostnými cieľmi;

44.je znepokojený tým, že niektoré členské štáty sa môžu rozhodnúť, že sa vzdajú častí alebo celých súm spojených s ich poslednou žiadosťou o platbu, čím sa vyhnú splneniu posledných míľnikov a cieľov;

45.berie na vedomie skutočnosť, že Komisia plánovala vykonať v roku 2024 celkom 112 auditov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo všetkých členských štátoch; pripomína Komisii jej povinnosť podľa článku 24 ods. 9 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti vymáhať finančné prostriedky v prípade nesprávnych úhrad alebo zrušenia opatrení;

46.konštatuje, že Komisia sa pri výpočte čiastočných platieb a pozastavení finančných prostriedkov spolieha na svoje vlastné metodiky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto metodiky boli vypracované až dva roky po začatí vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a bez konzultácie s Európskym parlamentom;

47.víta rozsiahlu prácu EDA v súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a považuje za dôležité dôkladne posúdiť jeho zistenia, najmä tie, podľa ktorých sú míľniky a ciele často pomerne nejasné a orientované na výstupy, a preto nie sú vhodné na meranie výsledkov a vplyvu, ako aj tými, ktoré sa týkajú rizík dvojitého financovania z dôvodu prekrývania sa s inými politikami; konštatuje, že Komisia prijala mnohé odporúčania EDA, ale nie všetky; zdôrazňuje, že nedostatky finančných kontrol, na ktoré poukázal EDA, sa musia naliehavo riešiť, aby sa predišlo dvojitému financovaniu, neefektívnosti nákladov a zlému hospodáreniu s finančnými prostriedkami EÚ; požaduje väčšiu transparentnosť a plné zohľadnenie odporúčaní EDA bez toho, aby sa zvýšila zbytočná administratívna záťaž;

48.konštatuje, že Európsky dvor audítorov sa domnieva, že Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa zameriava skôr na pokrok vo vykonávaní než na výkonnosť, najmä preto, že opatrenia financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa zameriavajú skôr na výstupy než na výsledky, líšia sa v ambíciách, niekedy nie sú jasné a nie vždy sa vzťahujú na kľúčové fázy vykonávania opatrení vrátane dokončenia;

49.konštatuje, že audity Dvora audítorov odhalili niekoľko prípadov, v ktorých boli finančné prostriedky vyplatené, ale požiadavky týkajúce sa plnenia príslušných míľnikov a cieľov neboli primerane splnené; konštatuje ďalej, že rámec Komisie pre posudzovanie „uspokojivého plnenia“ príslušných míľnikov a cieľov obsahuje prvky umožňujúce voľné uváženie, ako je „minimálna odchýlka od požiadavky“ alebo „primerané oneskorenia“, a že metodika určovania čiastočnej platby neposkytuje vysvetlenie hodnôt zvolených ako koeficienty, a teda ponecháva priestor pre rôzne interpretácie; žiada Komisiu, aby poskytla Európskemu parlamentu ďalšie objasnenie;

50.trvá na tom, že opatrenia, ktoré sú už zahrnuté v iných národných plánoch využívajúcich finančné prostriedky EÚ (napr. súdržnosť, poľnohospodárstvo atď.), by spravidla nemali byť zahrnuté do národných plánov obnovy a odolnosti, aj keď nie sú spojené so žiadnymi nákladmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bola naďalej ostražitá a aktívna pri odhaľovaní akéhokoľvek potenciálneho prípadu dvojitého financovania, najmä pokiaľ ide o rôzne modely vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a iných nástrojov financovania EÚ;

51.vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim riadnym audítorským záznamom z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a nad pretrvávajúcim nedostatkom transparentnosti napriek požiadavke, aby členské štáty podávali polročné správy o 100 najväčších konečných príjemcoch, ktorá bola do plánu REPowerEU doplnená na žiadosť Európskeho parlamentu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty podávajú správy neskoro a poskytované informácie nemajú dostatočnú informačnou hodnotu, čo v konečnom dôsledku bráni Komisii alebo EDA vo vykonávaní kontrol súladu; opakuje svoju výzvu, aby zoznamy najväčších konečných príjemcov za každý členský štát boli pravidelne aktualizované a zverejňované v hodnotiacej tabuľke obnovy a odolnosti a aby obsahovali informácie o zapojených hospodárskych subjektoch vrátane dodávateľov a subdodávateľov a o konečných užívateľoch výhod a nie len údaje o ministerstvách alebo iných vládnych orgánoch alebo štátnych podnikoch; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné vymedzenie pojmu „konečný príjemca“ ponecháva priestor pre rôzne interpretácie, v dôsledku čoho členské štáty uvádzajú pri podobných opatreniach rôznych konečných prijímateľov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila jednotné chápanie toho, čo znamená „konečný príjemca“, aby sa tento pojem mohol jednotne používať;

52.vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcimi nedostatkami vo vnútroštátnych mechanizmoch podávania správ a kontroly, ktoré sú čiastočne spôsobené tlakom na čerpanie prostriedkov, čo ovplyvňuje schopnosť odhaľovať neoprávnené výdavky, a zložitosťou postupov auditu a kontroly, čo spôsobilo neistotu v členských štátoch a prílišné zaťaženie administratívnymi postupmi; žiada Komisiu, aby poskytla uistenie, či kontrolné systémy členských štátov fungujú dostatočne, a aby kontrolovala súlad investičných projektov financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s pravidlami EÚ a vnútroštátnymi pravidlami; žiada, aby sa znížili platby a vo vhodných prípadoch vymáhali sumy v súlade s článkom 22 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ak vo vnútroštátnych systémoch kontroly pretrvávajú nedostatky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri absencii interoperabilných IT nástrojov a harmonizovaných noriem sa treba spoliehať na manuálne krížové kontroly a vlastné vyhlásenia príjemcov finančných prostriedkov EÚ, a to napriek tomu, že existujú nástroje ako systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia a ARACHNE, ktorých používanie nie je v súčasnosti povinné, čo so sebou prináša riziko, že výdavky sa vykážu dvakrát; v tejto súvislosti pripomína neochotu niektorých členských štátov dosiahnuť pokrok včasným vyvinutím príslušných nástrojov IT;

53.súhlasí s názorom EDA, že model financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, nebráni vykazovaniu skutočných nákladov; konštatuje, že jasné chápanie nákladov tiež uľahčuje prácu kontrolných a dozorných orgánov, ako aj EPPO a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a umožňuje väčšiu verejnú kontrolu;

54.opätovne zdôrazňuje úlohu hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti pri poskytovaní informácií občanom o celkovom pokroku pri vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti; zdôrazňuje význam hodnotiacej tabuľky pri posilňovaní transparentnosti a vyzýva Komisiu, aby zvýšila mieru transparentnosti a vizualizácie údajov v hodnotiacej tabuľke;

55.pripomína, že podávanie správ o pokroku pri vykonávaní prostredníctvom hodnotiacej tabuľky obnovy a odolnosti vychádza z informácií, ktoré poskytujú členské štáty dvakrát ročne;

56.zdôrazňuje kľúčovú úlohu EPPO a úradu OLAF pri ochrane finančných záujmov EÚ; víta skutočnosť, že vyšetrovania EPPO v prípadoch podvodov a korupcie súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti viedli k niekoľkým zatknutiam, obvineniam a zaisteniam finančných prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti; pripomína, že EPPO v roku 2024 riešila 307 aktívnych prípadov súvisiacich s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, čo zodpovedá približne 17 % všetkých vyšetrovaní podvodov týkajúcich sa výdavkov, pričom odhadovaná škoda pre finančné záujmy EÚ je výške 2,8 miliardy EUR; očakáva, že s pokrokom vo vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa zvýši počet vyšetrovaní; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vyhlásenia riadiacich subjektov členských štátov, pokiaľ ide o vykázanie odhalených podvodov a prijatých nápravných opatrení;

57.opätovne zdôrazňuje význam úlohy Európskeho parlamentu pri kontrole a monitorovaní vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a zodpovednosti Komisie voči nemu; zdôrazňuje príspevky Európskeho parlamentu poskytnuté viacerými kanálmi, najmä v podobe rôznych plenárnych rozpráv, parlamentných uznesení, stretnutí so zodpovednými komisármi v rámci dialógu o obnove a odolnosti konaných každé dva mesiace, viac ako 30 schôdzí stálej pracovnej skupiny pre kontrolu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, množstva parlamentných otázok, každoročného postupu udeľovania absolutória Komisii a pravidelného toku informácií a žiadostí o informácie adresovaných ad hoc Komisii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že model využívania míľnikov a cieľov na aktiváciu vyplácania prostriedkov nesprevádzali primerané mechanizmy rozpočtovej kontroly, čo viedlo k oslabeniu úlohy Európskeho parlamentu v porovnaní s jeho kontrolou výdavkov VFR;

58.pripomína práva Európskeho parlamentu stanovené v článku 25 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, najmä právo súčasne dostávať informácie, ktoré Komisia v kontexte nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti alebo jeho vykonávania zasiela Rade alebo ktorémukoľvek z jej prípravných orgánov, ako aj prehľad jej predbežných zistení týkajúcich sa uspokojivého plnenia príslušných míľnikov a cieľov zahrnutých do národných plánov obnovy a odolnosti; vyzýva na výmenu relevantných výstupov diskusií vedených v prípravných orgánoch Rady s príslušnými parlamentnými výbormi;

59.okrem toho pripomína právo príslušných výborov Európskeho parlamentu vyzvať Komisiu, aby poskytla informácie o aktuálnom stave posudzovania národných plánov obnovy a odolnosti v kontexte dialógu o podpore obnovy a odolnosti;

60.vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament nezohráva pri navrhovaní národných plánov obnovy a odolnosti žiadnu úlohu a nekonzultuje sa s ním o žiadostiach o platbu; okrem toho kritizuje skutočnosť, že Európskemu parlamentu nebol poskytnutý jasný a vysledovateľný prehľad o stave vykonávania projektov a platieb; očakáva, že bude informovaný o kontexte revízií národných plánov obnovy a odolnosti, aby mohol vypracovať svoje vlastné posúdenie týchto revízií a mal posilnenú úlohu v prípadných budúcich nástrojoch na základe skúseností s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti;

61.vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zapojením miestnych a regionálnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, národných parlamentov a iných príslušných zainteresovaných strán do navrhovania, revízie či vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti, ktoré vedie k horším politickým výsledkom, ako aj k obmedzenej vlastnej zodpovednosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri navrhovaní a vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti niektoré členské štáty jasne uprednostnili niektoré miestne a regionálne orgány alebo zainteresované strany na úkor iných; pripomína, že účasť miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov a subjektov zodpovedných za tvorbu týchto politík má z hľadiska úspechu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zásadný význam, ako sa uvádza v článku 28 nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti; pripomína, že Európsky parlament podporil záväzné ustanovenie v Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti v snahe nadviazať dialóg na viacerých úrovniach a zapojiť príslušné zainteresované strany do diskusií o príprave a vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti s jasným obdobím vyhradeným na konzultácie; vyzýva preto na čo najväčšie zapojenie zainteresovaných strán do vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti v súlade s vnútroštátnym právnym rámcom a na základe jasných a transparentných princípov;

62.pripomína potrebu pravidelnej interakcie medzi vnútroštátnymi koordinačnými orgánmi a vnútroštátnymi zainteresovanými stranami, ktoré sú zapojené do vykonávania národných plánov obnovy a odolnosti, v súlade so zásadou transparentnosti a zodpovednosti; zdôrazňuje, že na zabezpečenie dostupnosti aktualizovaných informácií o pokroku vo vykonávaní národných plánov obnovy a odolnosti je potrebná pravidelnejšia a verejná komunikácia vnútroštátnych koordinačných orgánov;

63.zdôrazňuje, že rozhodnutia by sa mali prijímať na úrovni, ktorá je na to najviac vhodná; je presvedčený, že uplatňovanie zásady partnerstva a väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov by mohlo zefektívniť realizáciu projektov, znížiť rozdiely v členských štátoch a vyústiť do väčšieho množstva kvalitnejších opatrení s cezhraničným rozmerom a rozmerom zahŕňajúcim viaceré krajiny;

64.domnieva sa, že z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti možno vyvodiť cenné ponaučenia, ktoré by sa mali zohľadniť pri navrhovaní nástrojov založených na výkonnosti v budúcom VFR, najmä vzhľadom na agendu EÚ v oblasti konkurencieschopnosti a zjednodušenia;

65.domnieva sa, že kombinácia reforiem a investícií sa ukázala ako úspešná, ale je dôležité ich jasnejšie prepojiť; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa každé financovanie zladilo s cieľmi tohto nástroja a vyplácalo sa v závislosti od pokroku pri ich plnení; trvá na tom, že úroveň ambícií národných plánov obnovy a odolnosti by sa nemala znížiť, ale mala by zodpovedať harmonogramu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, aby sa zaručilo ich úspešné vykonávanie;

66.je presvedčený, že posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, dekarbonizácia hospodárstva EÚ a zvýšenie jeho obehovosti a efektívnosti využívania zdrojov, ako aj odstránenie nedostatku zručností, vytváranie kvalitných pracovných miest a posilnenie inovačnej kapacity EÚ budú hlavnými prioritami po roku 2026, ako sa zdôrazňuje v Draghiho správe; vyjadruje znepokojenie nad tým, že po skončení fungovania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti koncom roka 2026 vznikne značná medzera vo financovaní, najmä pokiaľ ide o verejné investície do spoločných európskych priorít, keďže finančné zdroje z vnútroštátnych rozpočtov sú v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišné; zdôrazňuje, že treba využiť skúsenosti získané z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na lepšie využitie verejných a súkromných investícií s cieľom riešiť nedostatok finančných prostriedkov na európske ciele a transformácie, ktorý sa v Draghiho správe odhaduje na viac než 800 miliárd EUR ročne, a zároveň zabezpečiť plynulú kontinuitu investícií do spoločných európskych statkov;

67.víta väčšie využívanie finančných nástrojov vďaka možnosti nasmerovať finančné prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do zložky členských štátov v rámci Programu InvestEU;

68.naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila získané skúsenosti a pripomienky EDA a aby zabezpečila, aby boli budúce nástroje založené na výkonnosti dobre cielené, zosúladené s cieľom financovať európske verejné statky a prioritne riešiť jasne vymedzené strategické výzvy, hospodársku udržateľnosť a konkurencieschopnosť; žiada, aby sa zabezpečilo, aby všetky budúce nástroje boli navrhnuté tak, aby merali nielen vstupy alebo krátkodobé výstupy a pokrok, ale aj výsledky z hľadiska dlhodobých vplyvov podložených výsledkami;

69.konštatuje, že podľa Európskeho dvora audítorov je nevyhnutné, aby budúce nástroje založené na výkonnosti neboli navrhnuté a implementované spôsobom, ktorý by poškodzoval zodpovednosť, a najmä aby boli v členských štátoch zavedené vhodné systémy kontroly, ktoré Komisia skontroluje ešte pred začatím vykonávania; konštatuje, že by to znamenalo stanovenie minimálnych požiadaviek na kontroly zo strany členských štátov a kontroly zo strany Komisie;

70.vyzýva Komisiu, aby vykonala nezávislé hodnotenie a podala správu o vplyve Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na súkromné investície na súhrnnej úrovni EÚ, najmä o jeho prípadnom účinku vytláčania súkromných investícií a jeho determinantoch; ďalej žiada Komisiu o objektívne a jasné analýzy spôsobov, akými vykonávanie reforiem a investícií v rámci národných plánov obnovy a odolnosti ovplyvňuje hospodárstva jednotlivých členských štátov, s osobitným zreteľom na inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast; naliehavo vyzýva Komisiu, aby využila skúsenosti získané z týchto analýz a pripomienok EDA k vykonávaniu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri tvorbe svojich návrhov pre budúce programové obdobie;

71.zdôrazňuje, že všetky investície a reformy financované EÚ by mali byť koordinované a v súlade so strategickým plánovaním na vnútroštátnej úrovni a mali by sa zameriavať na projekty s jasnou európskou pridanou hodnotou; zdôrazňuje potrebu výdavkového cieľa pre cezhraničné a viacnárodné investície; vyzýva Komisiu, aby vypracovala dôveryhodnú metodiku posudzovania cezhraničných a viacnárodných rozmerov projektov financovaných EÚ;

72.zdôrazňuje, že zmysluplné sociálne a územné dialógy s vysokou mierou zapojenia miestnych a regionálnych samospráv, sociálnych partnerov, organizácií občianskej spoločnosti a národných parlamentov v rámci vnútroštátneho právneho rámca sú nevyhnutné, pokiaľ ide o zodpovednosť členských štátov, ich úspešné vykonávanie a demokratickú zodpovednosť; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným zapojením všetkých relevantných zainteresovaných strán do vykonávania iniciatív financovaných z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a dohľadu nad nimi; zdôrazňuje najmä, že regióny a mestské rady nemôžu byť len príjemcami rozhodnutí bez toho, aby dostali príležitosť vyjadriť sa k reformám a investíciám, ktoré skutočne transformujú ich územia;

73.domnieva sa, že je nevyhnutné prijať diferencované stratégie, ktoré by uznali kultúrnu rozmanitosť rôznych regiónov a posilnili ich hospodársku a sociálnu súdržnosť namiesto uplatňovania homogénneho alebo univerzálneho prístupu, ktorý by mohol byť na úkor menej rozvinutých regiónov; žiada preto, aby sa dialógy so zainteresovanými stranami zintenzívnili a dôslednejšie využívali, pretože by mohli inšpirovať k budúcim iniciatívam a mechanizmom v EÚ a jej členských štátoch;

74.zdôrazňuje požiadavku nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, aby sa verejne zobrazovali informácie o pôvode financovania projektov financovaných EÚ s cieľom zabezpečiť ich prijatie európskymi občanmi;

75.zdôrazňuje, že stretnutia v rámci dialógov o obnove a odolnosti sú dôležitým nástrojom na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti, čo má kľúčový význam pre optimálne vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

76.opakuje, že treba vyvinúť ďalšie úsilie na zlepšenie transparentnosti a vysledovateľnosti využívania finančných prostriedkov EÚ; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby boli k dispozícii údaje, ktoré sú relevantné pre meranie výkonnosti, a aby sa informácie o výkonnosti prezentovali lepšie a transparentnejšie; zdôrazňuje, že by sa mal posilniť mechanizmus spätnej väzby medzi informáciami o výkonnosti a návrhom alebo úpravou programu;

77.domnieva sa, že lepšia odborná príprava a budovanie kapacít vo všetkých zapojených regiónoch a orgánoch, predovšetkým na vnútroštátnej úrovni, mohli urýchliť vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a umožniť vykonávacím orgánom lepšie sa prispôsobiť jeho povahe založenej na výkonnosti; zastáva názor, že Komisia mohla vo fáze plánovania výraznejšie pomôcť členským štátom a poskytnúť im usmernenia k vykonávaniu skôr, najmä v záujme posilnenia ich systémov auditu a kontroly a cezhraničného rozmeru Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

78.zdôrazňuje význam obmedzenia rizika dvojitého financovania; navrhuje zavedenie integrovaného a interoperabilného systému IT a hĺbkovej analýzy údajov a vypracovanie jasných noriem týkajúcich sa súborov údajov, ktoré by sa uplatňovali vo všetkých členských štátoch v záujme komplexného a automatizovaného sledovania výdavkov; vyzýva na lepšiu koordináciu mechanizmov, ktoré jasne vymedzia zodpovednosť orgánov zapojených do vykonávania rôznych programov EÚ a vnútroštátnych programov a zároveň predídu zbytočnej byrokratickej zložitosti a zabezpečia efektívne prideľovanie finančných prostriedkov; nabáda k integrácii pokročilých nástrojov analýzy údajov a umelej inteligencie s cieľom zlepšiť vysledovateľnosť výkonnosti, hodnotenie a podávanie správ, aby sa zmiernila manuálna záťaž a zjednodušili postupy podávania správ; zdôrazňuje, že k takémuto pokroku môže dôjsť len v prípade, ak existuje aj prevádzková podpora na digitalizáciu administratívy;

79.dôrazne žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súlad každého druhu financovania EÚ, ktoré nie je spojené s nákladmi, alebo financovania EÚ, ktoré je založené na výkonnosti, s pravidlami EÚ a členských štátov s konečným cieľom chrániť finančné záujmy EÚ; pripomína zodpovednosť Komisie a členských štátov za zabezpečenie zákonnosti a správnosti financovania EÚ, ako aj za dodržiavanie zásad správneho finančného riadenia;

80.domnieva sa, že úloha Európskeho parlamentu pri monitorovaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti by sa mala ďalej posilniť;

81.žiada, aby budúce nástroje založené na výkonnosti mali jednotný audítorský záznam na sledovanie rozpočtových príspevkov na financované projekty; zdôrazňuje potrebu vykonávania auditu na úrovni projektov s cieľom zmierniť riziká poškodenia dobrého mena v očiach širokej verejnosti a zjednodušiť vymáhanie finančných prostriedkov v prípade zrušenia opatrení; zdôrazňuje potrebu znížiť administratívne prekážky a zaťaženie;

82.žiada, aby sa pri všetkých prípadných budúcich programoch založených na výkonnosti jasnejšie prepojili míľniky, ciele a skutočne vykonávané projekty; zdôrazňuje, aby bol medzi splnením míľnikov a vykonaním projektov menší časový odstup;

83.opakuje svoju výzvu na vytvorenie otvorenej platformy, ktorá by obsahovala údaje o všetkých projektoch, konečných príjemcoch a o pridelení finančných prostriedkov regiónom, čím by sa uľahčil audit a demokratický dohľad;

84.zdôrazňuje, že akékoľvek prípadné budúce rozpočtové rozhodnutia o pôžičkách EÚ by mali rešpektovať jednotnosť rozpočtu a úlohu Európskeho parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu; zdôrazňuje riziká prekročenia nákladov na splácanie dlhu vyplývajúce okrem iného z pohyblivých úrokových sadzieb; považuje za dôležité hneď od začiatku zabezpečiť, aby bol k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na pokrytie týchto nákladov bez toho, aby to poškodilo iné programy či politické priority;

85.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne posúdili nástroje, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, a poučili sa z nich s cieľom maximalizovať efektívnosť a vplyv financovania, investícií a reforiem EÚ, zefektívniť politické ciele, zlepšiť spoluprácu inštitúcií a zainteresovaných strán na vnútroštátnej a európskej úrovni a zvýšiť zodpovednosť členských štátov;

86.berie na vedomie deklarovaný zámer Komisie využiť skúsenosti získané počas vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pri vypracúvaní svojich návrhov programov finančnej podpory EÚ na obdobie po roku 2027, ktoré majú byť predložené v priebehu tohto roka; uznáva, že nezávislé hodnotenie ex post sa uskutoční príliš neskoro na to, aby sa dalo využiť v procese prípravy ďalšieho programového obdobia, ale očakáva, že Komisia a spoluzákonodarcovia náležite zohľadnia skúsenosti získané počas vykonávania Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj odporúčania príslušných zainteresovaných strán, najmä miestnych a regionálnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov; domnieva sa, že vzhľadom na budúcu hospodársku odolnosť, ktorú EÚ plánuje dosiahnuť, treba tiež ďalej mobilizovať súkromné investície, posilniť kapitálové trhy a zabezpečiť, aby verejné výdavky zostali fiškálne zodpovedné a strategicky cielené tak, aby zvýšili odolnosť a suverenitu EÚ v stále konfliktnejšom geopolitickom kontexte;

87.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.