1.uznáva pevný záväzok Čiernej Hory týkajúci sa pristúpenia k EÚ a opätovne potvrdzuje, že plne podporuje budúce členstvo krajiny v EÚ; víta vedúcu pozíciu Čiernej Hory v procese pristúpenia k EÚ, ako aj obrovskú podporu občanov Čiernej Hory a väčšiny politických aktérov pre vstup do EÚ v roku 2028;

2.víta pozitívny pokrok Čiernej Hory pri prijímaní reforiem a opatrení súvisiacich s EÚ, ktorý sa opiera o ambiciózny harmonogram, a vyzýva na spoločné úsilie politických aktérov, občianskej spoločnosti a občanov; vyjadruje Čiernej Hore uznanie za splnenie predbežných kritérií pre kapitoly 23 a 24, ktoré naďalej určujú celkové tempo rokovaní, a za to, že dostala pozitívnu hodnotiacu správu o predbežných kritériách; víta uzavretie ďalších troch rokovacích kapitol, čím sa celkový počet zvýšil na šesť;

3.nabáda všetkých politických aktérov, aby sa naďalej zameriavali na integráciu do EÚ a potrebné reformy; zdôrazňuje potrebu politickej stability, záväzku a konštruktívnej angažovanosti pri dosahovaní konsenzu naprieč straníckymi líniami, aby sa rýchlo a účinnejšie pokročilo k uzavretiu ďalších kapitol v roku 2025, čím sa dosiahne ambiciózny harmonogram krajiny; zdôrazňuje, že prijaté reformy sa musia účinne a dôsledne vykonávať, aby sa zabezpečil skutočný pokrok a úplné zosúladenie s právnymi predpismi EÚ; vyzýva na posilnenie fungovania štátnych inštitúcií a koordinácie medzi nimi s cieľom dosiahnuť politickú stabilitu a pokročiť v podstatnom napredovaní krajiny pri vykonávaní kľúčových reforiem súvisiacich s EÚ, najmä volebných reforiem a reforiem súdnictva v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii;

4.zdôrazňuje, že dôveryhodnosť EÚ, vrátane jej politiky rozširovania ako celku, by bola ohrozená, ak by hmatateľný pokrok dosiahnutý niektorými krajinami západného Balkánu neviedol k jasnému pokroku na ceste k pristúpeniu k EÚ;

5.víta, že Čierna Hora je trvalo úplne zosúladená so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ (SZBP) vrátane reštriktívnych opatrení EÚ okrem iného tých, ktoré súvisia s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine a tých, ktoré sú zamerané proti kybernetickým útokom, ako aj jej podporu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách na úrovni OSN; nabáda Čiernu Horu, aby posilnila presadzovanie reštriktívnych opatrení a zabránila ich obchádzaniu a aby zmrazila majetok osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie; vyzýva všetkých predstaviteľov vlády, aby rešpektovali a podporovali zosúlaďovanie SZBP a hodnoty EÚ a zdržali sa akýchkoľvek činností, ktoré by mohli ohroziť strategickú cestu Čiernej Hory k členstvu v EÚ a jej zvrchovanosť; v tejto súvislosti je veľmi znepokojený vyhláseniami vysokopostavených verejných činiteľov na podporu prezidenta Republiky srbskej Milorada Dodika, ktorý podkopáva zvrchovanosť a územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny; vyjadruje poľutovanie nad účasťou vysokopostavených poslancov parlamentu Čiernej Hory na Všesrbskom zhromaždení v Belehrade a nad ich podporou vyhlásenia prijatého pri tejto príležitosti, ktoré podkopáva zvrchovanosť Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny a Kosova;

6.zdôrazňuje strategický význam členstva Čiernej Hory v NATO a víta jej aktívnu účasť na misiách a operáciách v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ, ako je operácia námorných síl EÚ Atalanta, a na misiách NATO a iných medzinárodných a multilaterálnych misiách; víta rozhodnutie Rady pre obranu a bezpečnosť Čiernej Hory schváliť účasť ozbrojených síl na vojenskej pomocnej misii EÚ na podporu Ukrajiny a na bezpečnostnej pomoci a výcviku NATO pre Ukrajinu a vyzýva čiernohorský parlament, aby prijal tieto rozhodnutia, čím sa posilní záväzok krajiny ku kolektívnej bezpečnosti;

7.vyjadruje uznanie Čiernej Hore za humanitárnu a materiálnu podporu Ukrajine a za predĺženie mechanizmu dočasnej ochrany, ktorý poskytuje osobám utekajúcim z Ukrajiny právo zdržiavať sa v Čiernej Hore jeden rok; pripomína, že Čierna Hora patrí medzi krajiny západného Balkánu, ktoré prijali najväčší počet ukrajinských utečencov, pričom podľa štatistík UNHCR bolo k 31. januáru 2025 v Čiernej Hore zaregistrovaných viac ako 18 800 utečencov z Ukrajiny;

8.je naďalej vážne znepokojený škodlivým zasahovaním zo zahraničia, úsilím o destabilizáciu, kybernetickými útokmi, hybridnými hrozbami a dezinformačnými kampaňami vrátane pokusov o ovplyvňovanie politických procesov a verejnej mienky zo strany aktérov z tretích krajín, ktoré diskreditujú EÚ a oslabujú pokrok Čiernej Hory na ceste k pristúpeniu; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby prijala protiopatrenia v intenzívnejšej spolupráci s EÚ a NATO a prostredníctvom posilnenej regionálnej spolupráce medzi krajinami západného Balkánu; konštatuje, že náboženské inštitúcie sa môžu využívať ako nástroj vonkajšieho vplyvu, a v tejto súvislosti odsudzuje akékoľvek neprimerané zasahovanie srbskej pravoslávnej cirkvi; opätovne zdôrazňuje význam budovania odolnosti voči manipulácii s informáciami a zasahovaniu zo zahraničia, a to aj prostredníctvom väčšieho dohľadu nad mediálnym prostredím, kampaní na zvyšovanie povedomia verejnosti a programov mediálnej gramotnosti; odporúča Čiernej Hore, aby zriadila osobitnú pracovnú skupinu pre hybridné hrozby;

9.naliehavo vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), delegáciu EÚ v Čiernej Hore a čiernohorské orgány, aby posilnili strategickú komunikáciu s čiernohorskými občanmi o výhodách procesu rozširovania a členstva v EÚ, ako aj o konkrétnych kritériách pristúpenia, ktoré Čierna Hora ešte musí splniť, aby dosiahla súlad s požiadavkami EÚ; okrem toho ich naliehavo vyzýva, aby zlepšili viditeľnosť EÚ v krajine, a to aj pokiaľ ide o projekty financované EÚ; vyzýva na rozšírenie monitorovania pracovnej skupiny StratCom s cieľom zamerať sa na cezhraničné dezinformačné hrozby v krajinách západného Balkánu a ich susedných krajinách; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala úsilie ESVČ a pracovnej skupiny pre západný Balkán o rozšírenie osvetových činností zvýšením viditeľnosti v miestnych médiách, zverejňovaním častých správ o overovaní faktov a nadväzovaním partnerstiev s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom účinnejšie bojovať proti nepravdivým naratívom;

10.víta obnovenú angažovanosť čiernohorského parlamentu v Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie;

11.uznáva kľúčovú úlohu čiernohorského parlamentu v prístupovom procese, najmä pokiaľ ide o prijímanie právnych predpisov súvisiacich s pristúpením, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam parlamentnej spolupráce; opakuje, že Európsky parlament je pripravený využiť svoje politické a technické zdroje na dosiahnutie pokroku v reformnom programe súvisiacom s EÚ, a to aj prostredníctvom činností na podporu demokracie; so znepokojením berie na vedomie opätovné napätie a etnickú polarizáciu, ktoré spomaľujú reformný proces; vyzýva na konštruktívny dialóg a budovanie konsenzu v celom politickom spektre, pričom uprednostňuje kvalitu legislatívy, a dôrazne žiada, aby sa riešenia hľadali v rámci parlamentného dialógu; vyzýva, aby sa zabránilo tomu, aby politika identity odvádzala pozornosť od programu EÚ alebo vytvárala napätie vo vzťahoch so susednými krajinami, a aby sa zabezpečilo, že Čierna Hora zostane pevne na ceste k EÚ; víta dohodu medzi čiernohorským predsedom vlády a vedúcimi predstaviteľmi opozície, že požiadajú Benátsku komisiu o stanovisko k ukončeniu mandátu sudkyne ústavného súdu Dragany Djuranovicovej a že opozícia sa vráti do parlamentu;

12.vyjadruje znepokojenie nad pokusmi o zmenu zákona o čiernohorskom občianstve v čiernohorskom parlamente, čo by mohlo mať vážne a dlhodobé dôsledky na rozhodovacie procesy a identitu krajiny, pričom zdôrazňuje, že akékoľvek diskusie o politike identity sa musia viesť s maximálnou citlivosťou, aby sa zabránilo ďalšej polarizácii, a mali by smerovať k dosiahnutiu širokého spoločenského konsenzu; vyzýva čiernohorské orgány, aby konzultovali a koordinovali s EÚ akékoľvek možné zmeny zákona o občianstve, a zdôrazňuje, že je dôležité dosiahnuť konsenzus vo všetkých otázkach týkajúcich sa tejto témy, ktorá má zásadný význam pre identitu a nezávislosť Čiernej Hory;

13.dôrazne nabáda čiernohorský parlament na inkluzívne a transparentné verejné konzultácie a pravidelné a zmysluplné zapojenie občianskej spoločnosti do rozhodovania od počiatočného štádia legislatívneho procesu, najmä pokiaľ ide o kľúčové právne predpisy v reformnom procese EÚ; vyzýva čiernohorský parlamentný klub žien, aby zohrával aktívnejšiu úlohu;

14.vyzýva Čiernu Horu, aby plne zosúladila svoj volebný právny rámec s normami EÚ, najmä pokiaľ ide o harmonizáciu volebných právnych predpisov, obmedzenia práva voliť a byť volený, transparentnosť, mechanizmy riešenia sporov, dohľad nad volebnou kampaňou a médiami a financovanie politických strán a volebných kampaní, a aby vykonala odporúčania Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe https://www.osce.org/odihr/elections/montenegro. ; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zvýšila transparentnosť a kontrolu výdavkov politických strán a zabránila zneužívaniu štátnych zdrojov zosúladením príslušných právnych predpisov s normami EÚ, ako aj posilnením presadzovania pravidiel financovania tretími stranami a sprísnením sankcií za porušovanie týchto pravidiel; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Agentúry na predchádzanie korupcii (APC) a vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi APC a orgánmi finančného spravodajstva s cieľom odhaľovať zahraničný vplyv v politických kampaniach a predchádzať mu; ďalej vyzýva Čiernu Horu, aby vykonala odporúčania Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) týkajúce sa rodovej rovnosti na volebných zoznamoch;

15.opätovne vyzýva čiernohorské orgány, aby v súlade so zákonom o miestnej samospráve zaviedli jednotný celonárodný deň komunálnych volieb s cieľom zvýšiť efektívnosť riadenia, znížiť politické napätie a posilniť stabilitu a účinnosť obecných a štátnych inštitúcií; pripomína, že budúce vyplácanie finančných prostriedkov v rámci Nástroja na podporu reforiem a rastu je podmienené uskutočnením tejto reformy v súlade so záväzkami Čiernej Hory v jej programe reforiem a malo by sa realizovať prioritne; víta skutočnosť, že v roku 2022 sa voľby v 14 obciach konali v ten istý deň; v tejto súvislosti požaduje spoľahlivý legislatívny rámec; je znepokojený nesprávnym priebehom volebného procesu v obci Šavnik;

16.vyzýva čiernohorské orgány, aby prijali zákon o vláde, ktorý by mal umožniť lepší rámec riadenia a optimalizáciu verejnej správy;

17.zdôrazňuje význam profesionálnej, na zásluhách založenej, transparentnej a odpolitizovanej verejnej správy; vyzýva Čiernu Horu, aby zmenila a vykonávala príslušné právne predpisy s cieľom poskytnúť rámec pre profesionalizáciu, optimalizáciu a racionalizáciu štátnej správy vrátane procesných záruk proti politicky motivovaným rozhodnutiam o vymenovaní a prepúšťaní, ako aj vysoké normy pre riadiace pozície; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedošlo k významnému pokroku pri prijímaní a účinnom vykonávaní takýchto právnych predpisov, a zdôrazňuje, že tento stav umožňuje, aby prijímanie zamestnancov do verejnej služby naďalej podliehalo politickému vplyvu;

18.víta skutočnosť, že Čierna Hora bola zahrnutá do správy Komisie o právnom štáte 2024; so znepokojením berie na vedomie zistené nedostatky, a to aj pokiaľ ide o vymenúvanie sudcov a nezávislosť prokuratúry;

19.víta pokrok dosiahnutý pri vykonávaní kľúčových reforiem súdnictva, pri prijatí nového strategického rámca a pri dokončení dlhodobo nevyriešených menovaní sudcov; vyzýva Čiernu Horu, aby obsadila zostávajúce vysoké sudcovské pozície;

20.naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby ďalej zosúlaďovala svoj právny rámec vrátane ústavy, najmä pokiaľ ide o zloženie a rozhodovací proces Súdnej rady, s právnymi predpismi a normami EÚ v oblasti nezávislosti, zodpovednosti, nestrannosti, integrity a profesionality súdnictva vrátane ďalšieho odpolitizovania vymenovaní na posilnenie nezávislosti, vykonávala zostávajúce medzinárodné odporúčania a stanovila kritériá odchodu sudcov a prokurátorov do dôchodku v súlade s európskymi normami a v plnom súlade s ústavou; vyjadruje poľutovanie nad nedoriešenými prípadmi a vyzýva Čiernu Horu, aby prijala opatrenia na skrátenie trvania súdnych konaní, najmä v prípadoch závažnej a organizovanej trestnej činnosti, najmä v oblasti prania špinavých peňazí; odporúča Čiernej Hore, aby prijala zmeny ústavy v záverečnej fáze rokovaní o pristúpení krajiny k EÚ;

21.berie na vedomie kroky prijaté v boji proti korupcii vrátane nových zákonov a ustanovení o ochrane oznamovateľov, vytvorenia novej Národnej rady pre boj proti korupcii a novej protikorupčnej stratégie na roky 2024 – 2028; nabáda Čiernu Horu, aby sa ďalej zosúlaďovala svoje predpisy s acquis EÚ a normami EÚ a zaoberala sa odporúčaniami Komisie, Benátskej komisie a Skupiny štátov proti korupcii (GRECO); nabáda čiernohorské orgány, aby pokračovali v náprave existujúcich nedostatkov pri riešení prípadov organizovanej trestnej činnosti a pri zaisťovaní a konfiškácii majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti;

22.naliehavo žiada Čiernu Horu, aby zintenzívnila reakciu trestného súdnictva na korupciu na vysokej úrovni, a to aj prostredníctvom posilnenia účinného vynucovania existujúcich trestnoprávnych predpisov a ukladania účinných a odradzujúcich sankcií, a aby vytvorila podmienky na to, aby súdne inštitúcie a nezávislé orgány zaoberajúce sa korupciou účinne fungovali bez politického vplyvu;

23.berie na vedomie prácu Agentúry na predchádzanie korupcii a žiada, aby jej boli poskytnuté dostatočné finančné prostriedky a aby bola odpolitizovaná; očakáva, že agentúra dosiahne hmatateľné výsledky a bude konať neselektívne s cieľom posilniť svoju integritu a autoritu pri účinnom vykonávaní svojich právomocí; požaduje silnejší rámec na predchádzanie korupcii;

24.naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zosúladila svoje právne predpisy v oblasti zbraní s právom EÚ a medzinárodnými normami, najmä pokiaľ ide o technické normy pre označovanie strelných zbraní, postupy deaktivácie a predpisy týkajúce sa poplašných a signálnych zbraní, a aby zaviedla štandardizovaný a účinný systém zberu a nahlasovania údajov o strelných zbraniach; je zhrozený tragickou masovou streľbou v Cetinje a vyjadruje sústrasť rodinám obetí; vyjadruje znepokojenie nad zneužívaním tejto tragédie na šírenie dezinformácií a etnickú polarizáciu; naliehavo žiada Čiernu Horu, aby posilnila krízovú komunikáciu s cieľom bojovať proti dezinformáciám a zabezpečiť zodpovedné mediálne spravodajstvo po násilných incidentoch; požaduje systematické opatrenia v oblasti bezpečnosti, duševného zdravia a inštitucionálnej transparentnosti, ako aj v oblasti občianskej výchovy a informovanosti verejnosti, osvetových a vzdelávacích iniciatív zameraných na nebezpečenstvá a riziká strelných zbraní, v súlade s očakávaniami občanov a spoločenskými potrebami;

25.vyzýva Čiernu Horu, aby urýchlene a plne zosúladila svoju vízovú politiku s vízovou politikou EÚ, najmä pokiaľ ide o krajiny, ktoré predstavujú pre EÚ riziko v oblasti nelegálneho prisťahovalectva alebo bezpečnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v rozpore s očakávaniami boli do bezvízového režimu pridané dve ďalšie krajiny a že držitelia ruských a bieloruských pasov naďalej využívajú bezvízový režim; konštatuje, že harmonizácia vízovej politiky je stanovená aj v programe reforiem Čiernej Hory v rámci Nástroja na podporu reforiem a rastu;

26.víta prebiehajúcu spoluprácu medzi Čiernou Horou a Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex), Europolom, Eurojustom a Agentúrou Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a poukazuje na význam tejto spolupráce v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti vrátane obchodovania so zbraňami, drogami a ľuďmi, ako aj v boji proti terorizmu a extrémizmu; víta nadobudnutie platnosti aktualizovanej dohody o operačnej spolupráci pri riadení hraníc s agentúrou Frontex 1. júla 2023 a nabáda na ďalšiu spoluprácu medzi Čiernou Horou a agentúrou Frontex s cieľom posilniť riadenie hraníc, podporiť azylové konania, bojovať proti prevádzačstvu a posilniť readmisiu;

27.vyjadruje poľutovanie nad tým, že najzraniteľnejšie skupiny v spoločnosti sú naďalej vystavené diskriminácii; vyzýva Čiernu Horu, aby prijala nový antidiskriminačný zákon a príslušné stratégie prostredníctvom inkluzívneho, transparentného a zmysluplného procesu, ktorý bude aktívne zahŕňať tých najviac dotknutých, s cieľom zlepšiť prístup zraniteľných skupín k právam; zdôrazňuje, že dodržiavanie práv všetkých národnostných menšín je neoddeliteľnou súčasťou acquis EÚ; vyzýva na dôslednejšie vykonávanie s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými etnickými, náboženskými, národnými a sociálnymi skupinami, aby im boli zaručené rovnaké práva a príležitosti a aby sa mohli plne zúčastňovať na spoločenskom, politickom a hospodárskom živote;

28.víta multietnickú identitu Čiernej Hory a vyzýva na väčšiu podporu a rešpektovanie všetkých jazykov, kultúrneho dedičstva a tradícií miestnych komunít a národnostných menšín, keďže to úzko súvisí s európskou perspektívou Čiernej Hory;

29.zdôrazňuje multietnickú identitu Kotorskej boky; zdôrazňuje, že európska perspektíva Čiernej Hory je úzko prepojená s ochranou menšín a ich kultúrneho dedičstva; vyzýva čiernohorské orgány, aby rozvíjali multietnickú povahu štátu vrátane tradícií a kultúrneho dedičstva chorvátskej komunity v Kotorskej boke;

30.vyjadruje vážne znepokojenie nad ohrozenými lokalitami kultúrneho dedičstva v Čiernej Hore, ako sú Kotorská boka a Sveti Stefan; zdôrazňuje, že Sveti Stefan spolu s parkom Miločer bol zaradený medzi „7 najviac ohrozených lokalít kultúrneho dedičstva v Európe“ na rok 2023;

31.vyzýva čiernohorské orgány, aby sa zaoberali zložitými životnými podmienkami Rómov v Čiernej Hore a diskrimináciu, ktorej čelia, a vyzýva na prijatie ďalších opatrení na podporu medzikultúrneho porozumenia v školách; vyzýva čiernohorské orgány, aby prijali aj opatrenia na zlepšenie prostredia pre začlenenie osôb LGBTI do spoločnosti;

32.víta, že Čierna Hora zosúladila svoj legislatívny a inštitucionálny rámec s acquis EÚ a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv, pokiaľ ide o dodržiavanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby odstránili nedostatky vo vykonávaní, najmä pokiaľ ide o zodpovednosť a monitorovanie;

33.vyzýva na účinné vykonávanie stratégií na dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých odvetviach a politikách;

34.odsudzuje všetky nenávistné prejavy vrátane nenávistných prejavov na internete a rodovo motivovaných nenávistných prejavov a trestné činy z nenávisti; víta kriminalizáciu rasizmu a nenávistných prejavov;

35.zdôrazňuje potrebu posilniť inštitucionálne mechanizmy na zabezpečenie rodovej rovnosti a vyzýva čiernohorské orgány, aby riešili rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, zlepšili účasť žien na rozhodovacom procese, a to vo verejnej sfére, najmä vo verejnej správe, v oblasti súdnictva a bezpečnosti, ako aj v podnikaní, aby zabezpečili väčšiu účasť žien na politickom živote, zaviedli rodovo responzívne rozpočtovanie a bojovali proti rodovým stereotypom a posilnili úsilie v boji proti diskriminácii žien, najmä vo vidieckych oblastiach; víta nedávne úsilie zamerané na posilnenie zastúpenia žien v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky (STEM) a podporuje ďalšie úsilie v technologických odvetviach;

36.je hlboko znepokojený vysokou mierou rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia a femicíd; vyzýva Čiernu Horu, aby plne zosúladila vymedzenia rodovo motivovaného násilia a domáceho násilia s Istanbulským dohovorom a s odporúčaniami medzinárodných orgánov, aby zriadila účinné mechanizmy ochrany a prevencie a podporné centrá a aby zabezpečila účinné následné opatrenia na justičnej úrovni pre obete domáceho a sexuálneho násilia, ako aj prísnejšiu trestnú politiku voči páchateľom; vyzýva na zber rozčlenených údajov o rodovo motivovanom násilí a rodových rozdieloch s cieľom zlepšiť politické reakcie;

37.vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh zákona o právnom uznaní rodu nebol v roku 2024 prijatý napriek tomu, že ide o opatrenie v rámci programu pristúpenia Čiernej Hory k EÚ; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby tento zákon bezodkladne prijala;

38.víta nové zákony Čiernej Hory týkajúce sa médií a jej stratégiu mediálnej politiky zameranú na posilnenie právneho rámca na účinnú ochranu novinárov a iných pracovníkov médií; trvá na politike nulovej tolerancie, pokiaľ ide o tlak na novinárov, ich obťažovanie alebo násilie voči nim, a to najmä zo strany verejných činiteľov; zdôrazňuje potrebu účinného vyšetrovania, stíhania všetkých prípadov nenávistných prejavov, očierňujúcich kampaní a strategických žalôb proti novinárom a účinných následných opatrení; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť právo novinárov na prístup k informáciám a zachovanie kritického postoja; berie na vedomie výrazné zlepšenie slobody tlače v Čiernej Hore, o čom svedčí jej pokrok vo svetovom rebríčku slobody tlače;

39.vyjadruje znepokojenie nad prípadmi, keď novinári, akademici a organizácie občianskej spoločnosti čelili tlaku za uplatnenie slobody slova vrátane prípadov, keď polícia proti nim začala priestupkové konanie; je znepokojeným použitím strategických žalôb proti verejnej účasti (SLAPP) na novinárov;

40.vyjadruje poľutovanie nad prevládajúcou vysokou mierou polarizácie v médiách a ich zraniteľnosťou voči politickému a zahraničnému vplyvu, ako aj nad zahraničnými a domácimi dezinformačnými kampaňami, ktoré šíria naratívy, ktoré negatívne ovplyvňujú demokratické procesy v krajine a ohrozujú európsku perspektívu Čiernej Hory; vyzýva Čiernu Horu, aby ďalej rozvíjala zlepšené programy mediálnej gramotnosti a zaradila ich ako základný predmet do vzdelávania; vyzýva čiernohorské orgány, aby zabezpečili redakčnú, inštitucionálnu a finančnú nezávislosť verejnoprávneho vysielateľa RTCG, ako aj zákonnosť vymenovania jeho vedenia a plné rešpektovanie súdnych rozhodnutí týkajúcich sa RTCG; pripomína, že musí byť v súlade s právnymi predpismi a najvyššími normami zodpovednosti a integrity; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nezávislosť verejnoprávnych médií je oslabovaná a podkopávaná; vyzýva všetky mediálne subjekty, aby dodržiavali právne požiadavky na transparentnosť verejného financovania;

41.víta zverejnenie výsledkov sčítania obyvateľov v roku 2023; vyzýva orgány, aby sa vyhli akejkoľvek politizácii tohto procesu; nabáda zainteresované strany, aby tieto výsledky využívali nediskriminačným spôsobom;

42.víta živú a konštruktívnu občiansku spoločnosť v Čiernej Hore a zdôrazňuje jej význam pri podpore demokracie a pluralizmu a pri presadzovaní dobrej správy vecí verejných a spoločenského pokroku; vyjadruje znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom pre organizácie občianskej spoločnosti s kritickým postojom a odsudzuje všetky očierňujúce kampane, zastrašovanie a útoky proti organizáciám občianskej spoločnosti, najmä zo strany politických predstaviteľov v súvislosti s návrhmi zákona o zahraničných agentoch; konštatuje, že takéto zákony majú potenciál oslabiť základné slobody a fungovanie občianskej spoločnosti a sú v rozpore s hodnotami a normami EÚ; vyzýva na vytvorenie podporného právneho rámca a jasných a spravodlivých výberových kritérií v súvislosti s verejným financovaním; vyzýva Radu pre spoluprácu medzi vládou a mimovládnymi organizáciami, aby obnovila svoju činnosť; zdôrazňuje význam budovania spolupráce a skutočných konzultácií s občianskou spoločnosťou o návrhoch právnych predpisov už v počiatočnej fáze;

43.pripomína, že základnými prvkami procesu rozširovania sú dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca; oceňuje aktívne zapojenie Čiernej Hory do iniciatív regionálnej spolupráce; pripomína, že dobré susedské vzťahy sú kľúčom k pokroku v prístupovom procese;

44.vyjadruje poľutovanie nad tým, že v decembri 2024 nebolo možné uzavrieť kapitolu 31; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby konštruktívnym a pokojným spôsobom našli riešenia otvorených dvojstranných otázok a uprednostňovali budúce záujmy občanov na západnom Balkáne; pripomína, že by sa malo zabrániť využívaniu nevyriešených dvojstranných a regionálnych sporov na blokovanie prístupového procesu kandidátskych krajín; víta dvojstranné konzultácie medzi Chorvátskou republikou a Čiernou Horou o stave nevyriešených bilaterálnych otázok; nabáda orgány, aby pokračovali v presadzovaní opatrení na budovanie dôvery;

45.berie na vedomie zmeny trestného poriadku Čiernej Hory s cieľom odstrániť právne a praktické prekážky účinného vyšetrovania, stíhania, súdneho konania a trestania vojnových zločinov v súlade s príslušnými odporúčaniami; vyzýva Čiernu Horu, aby uplatňovala proaktívny prístup k riešeniu prípadov vojnových zločinov v súlade s medzinárodným právom a normami s cieľom identifikovať, stíhať a trestať páchateľov a glorifikáciu vojnových zločinov a zabezpečiť prístup k spravodlivosti, náprave a odškodneniu obetí a ich vykonávanie a objasniť osud nezvestných osôb; vyzýva Čiernu Horu, aby vyčlenila dostatočné zdroje na špecializovaných prokurátorov a súdy a proaktívne vyšetrovala všetky obvinenia z vojnových zločinov a nastolila otázky zodpovednosti velenia, ako aj aby preskúmala prípady z minulosti, ktoré neboli stíhané v súlade s medzinárodným alebo vnútroštátnym právom; vyzýva na regionálnu spoluprácu pri vyšetrovaní a stíhaní osôb obvinených z vojnových zločinov; uznáva, že riešenie týchto otázok a ochrana súdom podložených skutočností sú dôležitým základom pre dôveru, demokratické hodnoty, zmierenie a posilnenie bilaterálnych vzťahov so susednými krajinami, a povzbudzuje Čiernu Horu, aby tieto úsilie zintenzívnila;

46.varuje pred nebezpečenstvom politického revizionizmu, ktorý skresľuje historické fakty na politické účely, oslabuje zodpovednosť a prehlbuje spoločenské rozdiely; dôrazne odsudzuje glorifikáciu vojnových zločincov a rozsiahle verejné popieranie medzinárodných rozsudkov za vojnové zločiny, a to aj zo strany čiernohorských orgánov; domnieva sa, že vyhlásenie prezidenta Jakova Milatovića, v ktorom vyjadril ľútosť nad účasťou čiernohorských síl na bombardovaní mesta Dubrovník, bolo cenným príspevkom k regionálnemu mieru a zmiereniu;

47.opätovne vyjadruje podporu iniciatíve na zriadenie regionálnej komisie pre zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušovania ľudských práv spáchaných na území bývalej Juhoslávie (RECOM);

48.opakuje svoju výzvu na otvorenie archívov, ktoré sa týkajú bývalej Juhoslávie, a na sprístupnenie spisov tajnej služby bývalej Juhoslávie a kontrarozviedky Juhoslovanskej ľudovej armády, aby sa mohli podrobne preskúmať a prešetriť zločiny z komunistických čias;

49.víta začlenenie Čiernej Hory do systémov úhrad SEPA, čím sa občanom a podnikom znižujú náklady; zdôrazňuje, že sa tým otvárajú príležitosti na rozširovanie podnikania, posilnenie konkurencieschopnosti a inovácií a zlepšenie prístupu k priamym zahraničným investíciám;

50.víta Nový plán rastu pre západný Balkán, ktorého cieľom je začleniť tento región do jednotného trhu EÚ, podporiť regionálnu hospodársku spoluprácu a prehĺbiť reformy súvisiace s EÚ a ktorý zahŕňa Nástroj na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán vo výške 6 miliárd EUR; víta, že Čierna Hora prijala program reforiem, a nabáda na jeho úplné vykonávanie; konštatuje, že vykonávanie reformných opatrení stanovených v programe reforiem Čiernej Hory v rámci plánu rastu by poskytlo prístup k viac ako 380 miliónom EUR vo forme grantov a výhodných úverov v závislosti od úspešnej realizácie; zdôrazňuje význam inkluzívnych konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane miestnych a regionálnych orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti vo fázach navrhovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia;

51.nabáda Čiernu Horu, aby čo najlepšie využívala všetky finančné prostriedky EÚ dostupné v rámci predvstupového nástroja (IPA III), hospodárskeho a investičného plánu pre západný Balkán, programu IPARD a Nástroja na podporu reforiem a rastu pre západný Balkán s cieľom urýchliť sociálno-ekonomickú konvergenciu s EÚ a ďalej zosúlaďovať svoje právne predpisy s EÚ v oblasti predchádzania podvodom; pripomína podmienenosť financovania EÚ, ktoré možno upraviť alebo pozastaviť v prípade výraznej regresie alebo pretrvávajúceho nedostatočného pokroku v základných otázkach;

52.žiada EÚ a krajiny západného Balkánu, aby vytvorili rámec pre účinnú spoluprácu medzi Európskou prokuratúrou (EPPO) a pristupujúcimi krajinami s cieľom uľahčiť úzku spoluprácu a stíhanie zneužívania finančných prostriedkov EÚ, a to aj prostredníctvom vysielania národných styčných úradníkov do EPPO; nabáda Čiernu Horu, aby v plnej miere vykonávala dohody o spolupráci s Európskou prokuratúrou; vyzýva EÚ, aby prijala potrebné právne a politické opatrenia na rozšírenie právomoci EPPO na finančné prostriedky EÚ určené Čiernej Hore ako kandidátskej krajine;

53.pozitívne hodnotí hospodársky rast Čiernej Hory; požaduje ďalšie kroky na zníženie rozpočtového deficitu a verejného dlhu a na ďalšie odstránenie oslobodení od nepriamych daní, ktoré nie sú v súlade s acquis EÚ; víta úsilie vynaložené na zníženie tejto fiškálnej zraniteľnosti; opätovne zdôrazňuje potrebu zvýšiť verejné investície do vzdelávacieho systému v záujme udržateľného sociálneho a hospodárskeho rozvoja;

54.berie na vedomie verejný dlh Čiernej Hory voči zahraničným finančným inštitúciám a spoločnostiam, ktorý môže byť použitý ako nástroj na ovplyvňovanie jej politických rozhodnutí, najmä v súvislosti s Čínou a Ruskom; víta úsilie o zníženie týchto zraniteľných miest a vyzýva orgány, aby ďalej znižovali hospodársku závislosť od Číny a naďalej využívali hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, iniciatívu EÚ Global Gateway a Nástroj na podporu reforiem a rastu s cieľom nájsť ekologickejšie a transparentnejšie alternatívy financovania projektov infraštruktúry; vyzýva Čiernu Horu, aby zvýšila transparentnosť budúcich projektov v oblasti infraštruktúry, zabezpečila súťažné ponukové konania a zabránila nadmernej dlhovej závislosti od zahraničných veriteľov;

55.vyzýva čiernohorské orgány, aby prijali opatrenia na boj proti vyľudňovaniu a emigrácii, najmä prostredníctvom investícií do vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, najmä na severe krajiny, ako aj prostredníctvom decentralizácie investovaním do stredne veľkých miest;

56.nabáda čiernohorské orgány, aby podporili digitálnu transformáciu a uplatňovali politiky trhu práce založené na dôkazoch s cieľom riešiť pretrvávajúcu vysokú mieru nezamestnanosti, najmä medzi ženami a mladými ľuďmi, a zároveň posilniť inštitucionálne kapacity a posilniť základný rámec digitálnej politiky, a aby účinne vykonávali záruku pre mladých ľudí a novú stratégiu pre mládež; vyzýva príslušné orgány, aby sa naliehavo zaoberali únikom mozgov; podnecuje rozvoj cielených preventívnych opatrení a stimulov na legalizáciu neformálnych podnikov a zamestnancov, pretože veľký neformálny sektor naďalej brzdí hospodársky a sociálny rozvoj v Čiernej Hore;

57.víta výzvy na urýchlenú integráciu všetkých krajín západného Balkánu do jednotného digitálneho trhu EÚ pred ich skutočným členstvom v EÚ, čo by zásadne prispelo k vytvoreniu digitálne bezpečného prostredia;

58.požaduje väčšiu transparentnosť pri verejnom obstarávaní, najmä pokiaľ ide o postupy prostredníctvom medzivládnych dohôd, a úplný súlad s pravidlami a zásadami EÚ; vyzýva Čiernu Horu, aby znížila počet postupov verejného obstarávania bez oznámení; vyjadruje znepokojenie nad finančným bremenom a nedostatočnou transparentnosťou v súvislosti s výstavbou diaľnice Bar – Boljare financovanej z čínskeho úveru; zdôrazňuje, že tajnosti okolo úverových a stavebných zmlúv vyvolávajú obavy, čo sa týka zodpovednosti;

59.vyjadruje znepokojenie nad akýmikoľvek dohodami alebo projektmi, ktoré obchádzajú pravidlá verejného obstarávania, povinnosti týkajúce sa transparentnosti a požiadavky na verejné konzultácie, ako sa stanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch a normách EÚ; vyzýva vládu Čiernej Hory, aby zabezpečila úplné dodržiavanie zásad transparentnosti, zodpovednosti, inkluzívneho rozhodovania a právneho štátu vo všetkých iniciatívach v oblasti verejnej infraštruktúry a rozvoja;

60.naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby s podporou financovania EÚ pokročila v zelenej transformácii, zlepšila svoj inštitucionálny a regulačný rámec a zvýšila energetickú odolnosť konečným prijatím a vykonávaním dlho odkladaného národného energetického a klimatického plánu, prijatím právnych predpisov v oblasti energetickej efektívnosti a ďalšou integráciou do trhov EÚ s energiou; žiada, aby sa všetky nové projekty zelenej transformácie vykonávali v súlade s normami EÚ v oblasti životného prostredia, štátnej pomoci a koncesií;

61.vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v kľúčových sektorových reformách v oblasti dopravnej politiky; vyzýva čiernohorské orgány, aby zosúladili rozvoj dopravy v krajine so stratégiou pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu pre západný Balkán so zameraním na železnice, multimodalitu a znižovanie emisií CO2 a iných vplyvov na životné prostredie a aby ďalej vykonávali svoju stratégiu rozvoja dopravy a posilňovali administratívne kapacity na realizáciu transeurópskych dopravných sietí;

62.víta zníženie poplatkov za dátový roaming medzi EÚ a krajinami západného Balkánu a vyzýva orgány, súkromné subjekty a všetky zainteresované strany, aby podnikli všetky potrebné kroky na dosiahnutie cieľa priblížiť ceny dátového roamingu domácim cenám do roku 2028; víta nadobudnutie účinnosti prvej fázy realizácie plánu pre roaming medzi západným Balkánom a EÚ;

63.nabáda na prijatie odvetvových stratégií pre odpadové hospodárstvo, kvalitu ovzdušia a vody, ochranu prírody a zmenu klímy, čím sa zabezpečí strategické plánovanie investícií; berie na vedomie nedostatočný pokrok a rastúce súvisiace náklady, pokiaľ ide o výstavbu základných čistiarní odpadových vôd s cieľom zabrániť znečisťovaniu riek a mora splaškami v siedmich obciach;

64.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, komisárke pre rozširovanie, komisárke pre Stredozemie, vládam a parlamentom členských štátov a prezidentovi, vláde a parlamentu Čiernej Hory a aby zabezpečila jeho preklad a uverejnenie v čiernohorčine.