Význam elektrických sietí pre európsku energetickú transformáciu4.víta oznámenie Komisie o elektrizačných sústavách Oznámenie Komisie z 28. novembra 2023 s názvom Elektrizačné sústavy, chýbajúci článok – Akčný plán EÚ pre elektrizačné sústavy (COM(2023)0757).; zdôrazňuje očakávaný nárast spotreby elektrickej energie o 60 % do roku 2030, rastúcu potrebu integrovať veľký podiel variabilnej energie z obnoviteľných zdrojov do sústavy a potrebu, aby sa siete prispôsobili decentralizovanejšej, digitalizovanejšej a flexibilnejšej elektrizačnej sústave, vrátane optimalizácie prevádzky systému a plného využitia miestnych zdrojov flexibility, reakcie na dopyt a riešení uskladňovania energie na doplnenie veľkoobchodných trhov a zvýšenie odolnosti siete, čo povedie k ďalším 23 GW cezhraničnej kapacity do roku 2025 a ďalším 64 GW kapacity do roku 2030; konštatuje, že viac ako 40 % distribučných sietí Únie má viac ako 40 rokov a je potrebné ich modernizovať Tamtiež.;
5.opakuje, že do roku 2030 musí Únia investovať približne 375 až 425 miliárd EUR do distribučných sústav a celkovo 584 miliárd EUR do elektrizačných prenosových a distribučných sústav Tamtiež., čo zahŕňa cezhraničné prepojenia a prispôsobenie distribučných sústav energetickej transformácii;
6.so znepokojením konštatuje, že v roku 2023 boli náklady na riadenie preťaženia prenosovej elektrizačnej sústavy v EÚ 4,2 miliardy EUR Správa agentúry ACER o monitorovaní trhu za rok 2024, Transmission capacities for cross-zonal trade of electricity and congestion management in the EU (Prenosové kapacity pre medzioblastný obchod s elektrinou a riadenie preťaženia v EÚ), 3. júla 2024. a naďalej rastú a že obmedzenie je prekážkou zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie; upozorňuje, že tento údaj nezahŕňa distribučnú elektrizačnú sústavu; zdôrazňuje, že v roku 2023 takmer 30 TWh elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov bolo v niekoľkých členských štátoch prerušených z dôvodu nedostatočnej kapacity siete; ďalej upozorňuje na prudký nárast počtu hodín záporných cien elektrickej energie za rok, ktorý vzrástol zo 154 v roku 2018 na 1031 v septembri 2024 Správa agentúry ACER o monitorovaní trhu za rok 2024, Kľúčový vývoj na veľkoobchodných trhoch EÚ s elektrinou, 20. marca 2024., čo je spôsobené najmä preťažením siete na hraniciach a nedostatkom možností uskladňovania, flexibility a reakcie na strane dopytu na trhu s elektrickou energiou, ktoré by dočasne spájali meniacu sa ponuku elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov s dopytom po elektrickej energii; zdôrazňuje, že riešenie týchto problémov by mohlo pomôcť absorbovať nadbytočnú ponuku, čím by sa maximalizovalo využívanie jestvujúcej sieťovej infraštruktúry, ale existujúce trhové a regulačné rámce často neposkytujú primerané stimuly na dosiahnutie tohto cieľa;
7.zdôrazňuje, že neschopnosť modernizovať a rozšíriť elektrickú sieť EÚ spolu s rýchlym zavádzaním veľkého množstva variabilných obnoviteľných zdrojov energie, ktorá je potrebná na dosiahnutie jej cieľov, má a bude mať za následok vysokú úroveň výpadkov (pokyny na zníženie výkonu); je presvedčený, že výpadky energie z obnoviteľných zdrojov spôsobené preťažením siete a obmedzovaním jej dodávok predstavujú neprijateľné plytvanie vysokohodnotnou elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov a peniazmi; vyzýva Komisiu, aby v rámci pripravovaného balíka opatrení pre európske elektrizačné sústavy vypracovala stratégiu EÚ na výrazné zníženie výpadkov elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov;
8.zdôrazňuje úlohu inteligentných sietí pri zlepšovaní riadenia preťaženia a optimalizácii distribúcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje ich prínos k pružnosti siete integráciou digitálnych nástrojov, ktoré uľahčujú reakciu na strane dopytu a kolektívnu vlastnú spotrebu; zdôrazňuje, že lepšie riadenie siete zvyšuje energetickú odolnosť, znižuje výpadky a zabezpečuje dodávky počas období špičkového odberu;
9.zdôrazňuje, že infraštruktúra elektrickej siete je prioritou pre dosiahnutie strategickej autonómie EÚ a jej cieľov v oblasti klímy a energetiky; berie na vedomie záväzok Dohody o čistom priemysle elektrifikovať s kľúčovým ukazovateľom výkonnosti, ktorým je 32 % miera elektrifikácie v celom hospodárstve do roku 2030, čo by si vyžadovalo významnú a nepretržitú aktualizáciu a zavádzanie sietí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že oneskorenia pri reagovaní na žiadosti o pripojenie do sústav vedú k pomalšiemu tempu elektrifikácie, a to aj v členských štátoch, v ktorých sa výroba z obnoviteľných zdrojov rýchlo zvyšuje;
10.zdôrazňuje najmä kľúčovú úlohu, ktorú môžu energetické spoločenstvá zohrávať pri podpore miestnych hospodárstiev; vyjadruje poľutovanie nad tým, že energetické komunity a menší prevádzkovatelia čelia neprimeraným prekážkam v prístupe k sieti a vo financovaní siete z dôvodu regulačných prekážok a obmedzení zdrojov; vyzýva preto členské štáty, ktoré v tejto súvislosti zaostávajú, aby v plnej miere vykonali balík opatrení v oblasti čistej energie, ustanovenia balíka Fit for 55 a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, čím sa občanom, obciam, MSP a spoločnostiam umožní aktívne sa zúčastňovať na trhu s elektrinou, najmä vytvorením podporných rámcov pre komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a podporou systémov spoločného využívania energie; žiada, aby financovanie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni v súvislosti so sieťami zohľadňovalo osobitné potreby projektov podporovaných energetickými komunitami;
Regulačná situácia a výzvy11.je presvedčený, že regulačná stabilita je kľúčovou podmienkou uvoľnenia súkromných investícií do elektrickej siete a prípadne umožnenia cenovo dostupnej elektrifikácie hospodárstva EÚ, a pripomína, že pred posúdením prípadných nových revízií je potrebné vykonať už prijaté právne predpisy;
12.zdôrazňuje, že integrované plánovanie sietí vo všetkých odvetviach na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ povedie k zvýšeniu efektívnosti systému a zníženiu nákladov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby pracovali na integrovanom plánovaní a zabezpečili, aby plány rozvoja elektrizačnej sústavy boli v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi na roky 2021 – 2030 pre všetky úrovne napätia; konštatuje, že posilnený rámec riadenia by pomohol zabezpečiť súlad medzi plánmi prevádzkovateľov sústav na rozvoj siete a politickými cieľmi na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; uznáva, že zatiaľ čo členské štáty sú povinné podávať správy o svojich príspevkoch k cieľom EÚ prostredníctvom národných energetických a klimatických plánov, PPS v súčasnosti nemajú rovnocennú povinnosť systematicky podávať správy na úrovni EÚ;
13.zdôrazňuje, že nariadenie o TEN-E a projekty spoločného záujmu a projekty vo vzájomnom záujme sú silnými nástrojmi rozvoja cezhraničnej energetickej infraštruktúry Únie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkami v súčasnej európskej elektrickej infraštruktúre, čo vedie k tomu, že investičné záujmy nezodpovedajú cezhraničným potrebám Monitorovacia správa agentúry ACER za rok 2024, Electricity Infrastructure development to support a competitive and sustainable energy system (Rozvoj elektrickej infraštruktúry na podporu konkurencieschopného a udržateľného energetického systému), 16. decembra 2024, s. 17. a že plánovanie sústavy plne nevyužíva cezhraničné a medziodvetvové úspory Tamtiež.; ďalej vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami týkajúcimi sa dokončenia projektov spoločného záujmu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla koordinovanejšie, dlhodobejšie a medziodvetvové plánovanie s cieľom dosiahnuť príslušné úspory a prínosy v celej EÚ; zdôrazňuje, že takéto koordinované plánovanie by mohlo lepšie informovať o rozdelení nákladov na infraštruktúru medzi členskými štátmi; konštatuje, že hoci nariadenie o TEN-E umožňuje projektom inteligentných sietí s cezhraničným vplyvom získať štatút projektu spoločného záujmu, aj keď takéto projekty neprekračujú fyzickú hranicu, zoznam projektov spoločného záujmu v roku 2023 zahŕňal len päť takýchto projektov; je preto pevne presvedčený, že treba posilniť a zjednodušiť proces týkajúci sa projektov spoločného záujmu a zefektívniť ho smerom k väčšej jasnosti a transparentnosti; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere ukončili projekty spoločného záujmu; vyzýva Komisiu, aby urýchlene navrhla cielenú revíziu nariadenia o TEN-E s cieľom 1) zaviesť spoľahlivý proces plánovania, ktorý kombinuje zodpovednosti prevádzkovateľov distribučných sústav s posilnenou úlohou agentúry ACER tým, že poverí agentúru ACER, aby požiadala o zmeny scenárov a súčasnej európskej elektrickej infraštruktúry a 2) zabezpečiť vypracovanie scenárov v súlade s programom dekarbonizácie a umožniť ľahší prístup pre projekty inteligentných sietí a 3) zaviesť zjednodušený postup podávania žiadostí pre malých a stredných prevádzkovateľov distribučných sústav (PDS);
14.zdôrazňuje, že plánovanie siete je dlhodobý proces úzko spojený so stabilitou investícií; preto navrhuje predĺžiť časový rámec pre plány rozvoja siete na 20 rokov; zdôrazňuje, že investície do sietí sú naliehavo potrebné v rámci programu EÚ v oblasti konkurencieschopnosti a nemali by sa odkladať;
15.okrem toho konštatuje, že EÚ bude mať aj naďalej silné väzby v oblasti elektrickej energie so svojimi susednými krajinami, a preto sa domnieva, že Komisia by mala posilniť takúto spoluprácu so susednými krajinami prostredníctvom projektov vo vzájomnom záujme s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, ako sa stanovuje v nariadení o TEN-E;
16.dôrazne zdôrazňuje, že NPE-E sa osvedčil ako kľúčový nástroj na spolufinancovanie cezhraničnej energetickej infraštruktúry, a trvá na jeho pokračovaní; víta zaradenie projektov elektrickej siete na mori do najnovšieho rozpisu grantov Komisie v rámci nástroja NPE-E;
17.domnieva sa, že nedostatok podrobných, spoľahlivých a porovnateľných údajov o plánovaní sietí na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ predstavuje prekážku pre efektívnejšie siete; preto vyzýva členské štáty, aby dôkladne vykonali príslušné ustanovenie smernice o elektrickej energii Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/944/oj)., najmä článok 32, a podporovali menšie PDS, aby uplatňovali ustanovenia tohto článku;
18.víta správu subjektu PDS EÚ o osvedčených postupoch týkajúcich sa plánov rozvoja distribučných sietí Subjekt PDS EÚ, DSO Entity’s identified good practices on Distribution Network Development Plans (Osvedčené postupy subjektu PDS týkajúce sa plánov rozvoja distribučnej siete), 1. júla 2024. (DNDP), v ktorej sa členské štáty vyzývajú, aby do svojich plánov rozvoja siete zahrnuli analýzy nákladov a prínosov s cieľom vyhodnotiť investičné príležitosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby na základe tejto správy vypracovala usmernenia v spolupráci so subjektom PDS EÚ s cieľom harmonizovať a zvýšiť transparentnosť vnútroštátneho plánovania rozvoja distribučných sietí, zverejniť európsky prehľad plánov rozvoja siete a od všetkých prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav vyžadovať, aby regulačným orgánom v oblasti energetiky poskytli potrebné údaje o svojej súčasnej a budúcej kapacite hosťovania siete a o plánovaní siete s cieľom umožniť regulačným orgánom v oblasti energetiky riadne kontrolovať plánovanie sústavy; vyzýva členské štáty, aby vykonávali článok 31 ods. 3 smernice (EÚ) 2024/1711, v ktorom sa od prevádzkovateľov sietí vyžaduje, aby zverejňovali informácie o dostupnej kapacite v ich oblasti prevádzky s cieľom zabezpečiť transparentnosť a umožniť zainteresovaným stranám prijímať informované investičné rozhodnutia; vyzýva Komisiu, aby vytvorila centralizovaný online register všetkých plánov prenosu a plánov rozvoja siete;
19.zdôrazňuje významné riziko, ktoré predstavuje obmedzenie pre realizovateľnosť investícií do energie z obnoviteľných zdrojov, najmä vzhľadom na to, že mnohé členské štáty nekompenzujú výrobcov za prerušené objemy elektrickej energie napriek požiadavkám článkov 12 a 13 nariadenia (EÚ) 2019/943; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou, dostupnosťou a podrobnosťou údajov o obmedzenom objeme energie z obnoviteľných zdrojov a nákladoch na riadenie preťaženia;
20.zdôrazňuje význam zavedenia jasných metrík na meranie toho, či je EÚ na dobrej ceste k dosiahnutiu rozšírenia a posilnenia sietí potrebných na splnenie svojich cieľov do roku 2050; konštatuje, že takéto metriky by mohli zahŕňať zníženie obmedzenia využívania energie z obnoviteľných zdrojov, nižšie náklady na rozvoj siete v porovnaní s objemom dodanej kapacity, zvýšenie efektívneho využívania existujúcej infraštruktúry, zníženie strát a nižšiu materiálovú náročnosť;
21.berie na vedomie prácu, ktorú vykonali ENTSO-E a subjekt PDS EÚ na harmonizovaných vymedzeniach dostupnej hostiteľskej kapacity siete pre prevádzkovateľov sústav a na vytvorení prehľadu o tejto kapacite za celú Úniu; domnieva sa, že národné regulačné orgány by mohli mať prospech z jasných legislatívnych ustanovení o tom, ako môžu členské štáty uprednostniť pripojenia do sústavy, aby upustili od zásady „kto prv príde, ten prv berie“; žiada preto Komisiu, aby zmenila článok 6 smernice (EÚ) 2019/944 o vnútornom trhu s elektrinou v rámci preskúmania vykonávania, ktoré musí Komisia dokončiť do 31. decembra 2025, a aby následne zaviedla transparentné kritériá prioritného pripojenia, ktoré si členské štáty vyberú a ďalej vymedzia 1) pripojenie výroby, ako je kvalita a vyspelosť projektu, úroveň záväzku, príspevok k dekarbonizácii, sociálna hodnota a 2) pripojenie spotrebiteľov, ako je kvalita a vyspelosť projektu, úroveň záväzku, príspevok k dekarbonizácii, verejný záujem alebo jeho strategická a/alebo sociálna hodnota a optimalizácia siete; vyzýva národné regulačné orgány a členské štáty, aby poskytli jasné pravidlá prioritizácie podľa svojich miestnych a vnútroštátnych špecifík, aby sa umožnilo upustiť od prístupu „kto prv príde, ten prv berie“ tým, že bude odrádzať od žiadostí o pripojenie, ak nie sú podložené solídnym projektom, sú špekulatívne alebo ak navrhovateľ nemôže preukázať dostatočné odhodlanie realizovať projekt;
22.zdôrazňuje, že zlepšené cezhraničné prepojenia ponúkajú značný potenciál úspory nákladov na úrovni sústavy, pričom ročné zníženie výrobných nákladov do roku 2040 sa odhaduje na 9 miliárd EUR, zatiaľ čo nevyhnutné ročné investície do cezhraničnej infraštruktúry a skladovacích kapacít sú 6 miliárd EUR;
23.vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty nedosiahli cieľ prepojenia na úrovni 10 % do roku 2020, a naliehavo ich vyzýva, aby sa usilovali o dosiahnutie súčasného cieľa prepojenia na úrovni 15 % do roku 2030, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2018/1999, keďže kapacita prepojenia je kľúčová pre fungovanie vnútorného trhu EÚ s elektrickou energiou, ktoré povedie k značným úsporám nákladov na úrovni sústav a k zníženiu nákladov na výrobu energie o 9 miliárd EUR ročne do roku 2040 Monitorovacia správa agentúry ACER za rok 2024, Electricity Infrastructure development to support a competitive and sustainable energy system (Rozvoj elektrickej infraštruktúry na podporu konkurencieschopného a udržateľného energetického systému), 16. decembra 2024.; vyjadruje poľutovanie nad tým, že 32 GW cezhraničnej kapacity potrebnej do roku 2030 zostáva nevyriešených Oznámenie Komisie z 28. novembra 2023 s názvom Elektrizačné sústavy, chýbajúci článok – Akčný plán EÚ pre elektrizačné sústavy (COM(2023)0757).; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreniami a neistotou v súvislosti s viacerými projektmi prepojenia; vyzýva preto Komisiu, aby najneskôr do júna 2026 navrhla záväzný cieľ prepojenia na rok 2036 na základe posúdenia potrieb; zdôrazňuje potrebu spolupráce s nehostiteľskými členskými štátmi a zapojenia EÚ a jej susedných krajín do rokovaní s cieľom zabezpečiť dokončenie projektov;
24.zdôrazňuje potrebu urýchliť povoľovacie postupy pre elektrickú infraštruktúru; zdôrazňuje, že rozširovanie siete by sa nemalo oneskorovať zdĺhavými povoľovacími postupmi alebo nadmernými požiadavkami na podávanie správ; víta preto pozitívny pokrok dosiahnutý v súvislosti s ustanoveniami prijatými v rámci najnovšej revízie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, najmä jej článku 16f, a núdzového nariadenia o povolení Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 335, 29.12.2022, s. 36, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2577/oj). na urýchlenie, zefektívnenie a zjednodušenie postupov udeľovania povolení pre projekty v oblasti sústav a energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o zásadu verejného záujmu v prípade sieťových projektov; konštatuje však, že niektoré členské štáty napriek ambicióznym rámcom stanoveným na úrovni EÚ nezaznamenali podstatné zlepšenie v harmonogramoch povoľovania projektov; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby bezodkladne vykonali tieto opatrenia, a vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a pravidelne posudzovala, či sú revidované ustanovenia o udeľovaní povolení dostatočné na dosiahnutie cieľov EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby stanovila usmernenia pre členské štáty s cieľom zahrnúť zásadu tichého súhlasu do svojich vnútroštátnych systémov plánovania, ako sa uvádza v článku 16a smernice o obnoviteľných zdrojoch energie; zdôrazňuje, že posilnenie administratívnych kapacít, a to aj prostredníctvom primeraného personálneho obsadenia orgánov zodpovedných za plánovanie a udeľovanie povolení, urýchli postupy udeľovania povolení;
25.vyzýva členské štáty, aby vypracovali plány na určenie osobitných oblastí infraštruktúry pre projekty v oblasti sietí, ako sa uvádza v článku 15e smernice o energii z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že takéto plány sú nevyhnutné na zohľadnenie miestnych špecifík a zabezpečenie rešpektovania chránených oblastí; zdôrazňuje, že tieto plány by mali byť úzko koordinované s určením oblastí urýchleného využívania obnoviteľných zdrojov energie, aby sa zabezpečil racionálny, účinný a integrovaný prístup k rozvoju energetickej infraštruktúry;
26.konštatuje, že dokumenty sa často musia predkladať v papierovej forme; vyzýva členské štáty, aby zvýšili digitalizáciu týchto procesov s cieľom urýchliť postupy povoľovania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrevidovali všetky právne predpisy EÚ týkajúce sa udeľovania povolení, napríklad smernicu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/92/oj)., s cieľom zaviesť povinné digitálne požiadavky na podávanie, predkladanie a spracovanie žiadostí;
27.zdôrazňuje význam akceptácie verejnosti a zapojenia verejnosti pri vypracúvaní nových projektov v oblasti sústav a vyzýva Komisiu, aby vypracovala súbor najlepších postupov, ktoré by si členské štáty v tejto súvislosti mohli vymieňať; zdôrazňuje kľúčový význam účinnej komunikácie s občanmi a komunitami, pokiaľ ide o projekty v oblasti sietí a ich posilnenie; konštatuje, že podpora na miestnej úrovni môže pomôcť urýchliť poskytovanie kritickej infraštruktúry, a tým splniť ciele na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; naliehavo vyzýva na urýchlené vykonávanie paktu EÚ o spolupráci s odvetvím elektrickej energie a koordináciu s národnými signatármi (PPS, PDS, NRO) s cieľom zaručiť včasnú, zmysluplnú a pravidelnú účasť verejnosti na projektoch v oblasti sústav;
28.vyzýva na zvolanie skupiny TAIEX TAIEX je nástroj technickej pomoci a výmeny informácií Komisie. Podporuje orgány verejnej správy v súvislosti s transpozíciou, vykonávaním a presadzovaním právnych predpisov EÚ, a uľahčuje výmenu osvedčených postupov EÚ. pre udeľovanie povolení v rámci pripravovaného balíka opatrení pre európske elektrizačné sústavy s cieľom podporiť členské štáty pri riešení administratívnych prekážok, zvyšovaní regulačnej kapacity a urýchľovaní schvaľovania projektov prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a cezhraničnej koordinácie;
29.víta iniciatívy oznámené v rámci akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu; odporúča Komisii, aby rozšírila „trojstrannú zmluvu o prijateľných cenách energie pre európsky priemysel“ na menších výrobcov energie vrátane energetických spoločenstiev, MSP a podnikov využívajúcich flexibilitu a reakciu na dopyt a aby prepojila výsledky týchto štruktúr spolupráce s procesmi plánovania sietí na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom optimalizovať plánovanie, investície a využívanie sietí od samého začiatku;
30.zdôrazňuje potrebu zlepšení rámca verejného obstarávania s cieľom riešiť problémy prevádzkovateľov sietí v súvislosti s výzvami v oblasti dodávok; víta preto oznámenie Komisie o Dohode o čistom priemysle a oznámenie Komisie o nadchádzajúcom preskúmaní smerníc o verejnom obstarávaní Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/24/oj).; zdôrazňuje potenciál verejného obstarávania na ďalší rozvoj silného výrobného dodávateľského reťazca EÚ pre zariadenia, softvér a služby v oblasti elektrických sietí; nabáda Komisiu, aby podporovala odolnosť, udržateľnosť a bezpečnosť pri postupoch verejného obstarávania prevádzkovateľov sietí; zasadzuje sa za väčšiu konzistentnosť nariadení EÚ o verejnom obstarávaní; vyzýva Komisiu, aby upravila pravidlá EÚ týkajúce sa verejného obstarávania s cieľom harmonizovať a zjednodušiť špecifikácie funkčného verejného obstarávania s cieľom zvýšiť výrobné kapacity komponentov siete;
31.domnieva sa, že na dosiahnutie úspor z rozsahu a urýchlenie technologického vývoja je potrebná primeraná štandardizácia a spoločné technické špecifikácie; okrem toho sa domnieva, že je nevyhnutné zabezpečiť správnu úroveň normalizácie, aby sa neznížila inovačná kapacita výrobcov;
32.opakuje, že je potrebné zvážiť nové obchodné modely medzi výrobcami zariadení a prevádzkovateľmi, ako sú dlhodobé rámcové dohody, ktoré podporujú prechod od jednorazových „projektov v oblasti sústav“ k trvalým a štruktúrovaným „programom v oblasti sústav“, čo povedie k predvídateľnejšiemu plánovaniu pre výrobcov sieťových technológií; vyzýva na zefektívnenie postupov verejného obstarávania na poskytovanie sieťového vybavenia a služieb;
33.zdôrazňuje, že táto nadchádzajúca revízia smerníc o verejnom obstarávaní umožní začlenenie kritérií udržateľnosti, odolnosti a európskych preferencií do postupov verejného obstarávania EÚ pre strategické odvetvia v súlade s ustanoveniami uvedenými v článku 25 nariadenia (EÚ) 2024/1735 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (Ú. v. EÚ L, 2024/1735, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1735/oj).; žiada, aby boli siete a súvisiace technológie výslovne uznané za strategické odvetvia, aby sa zabezpečila ich oprávnenosť v rámci revidovaného rámca; zdôrazňuje, že posilnenie európskych preferencií v postupoch verejného obstarávania má zásadný význam pre zníženie závislosti EÚ od dodávateľov z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, zvýšenie bezpečnosti dodávateľského reťazca a podporu odolnej priemyselnej základne EÚ schopnej podporiť energetickú transformáciu; víta skutočnosť, že Európska investičná banka (EIB) zaviedla „balík na podporu výroby elektrizačných sústav“ na podporu európskeho dodávateľského reťazca s protizárukami vo výške najmenej 1,5 miliardy EUR pre výrobcov komponentov sietí; vyzýva na vytvorenie ďalších podobných finančných nástrojov, ktoré by poskytli dlhodobú investičnú istotu a urýchlili rozšírenie európskych výrobných kapacít;
Financovanie34.konštatuje, že za posledných päť rokov sa celosvetové investície do energetickej kapacity zvýšili o takmer 40 %, zatiaľ čo investovanie do sieťovej infraštruktúry zaostávalo; konštatuje, že odhady investícií, ktoré bude musieť EÚ vynaložiť do svojej siete v období 2025 – 2050, sa pohybujú v rozmedzí od 1 950 miliárd EUR do 2 600 miliárd EUR Monitorovacia správa agentúry ACER za rok 2024, Electricity Infrastructure development to support a competitive and sustainable energy system (Rozvoj elektrickej infraštruktúry na podporu konkurencieschopného a udržateľného energetického systému), 16. decembra 2024, s. 30.;
35.so znepokojením konštatuje, že rozpočet pridelený v rámci NPE – E nie je dostatočný na urýchlenie všetkých kategórií projektov spoločného záujmu a projektov vo vzájomnom záujme; konštatuje, že s rozpočtom 5,84 miliardy EUR na roky 2021 – 2027 má program obmedzenú kapacitu a môže mať problémy udržať krok s investičnými potrebami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri navrhovaní budúceho viacročného finančného rámca (VFR) výrazne zvýšili finančné krytie NPE-E a percentuálny podiel finančných prostriedkov NPE-E určených na elektrickú infraštruktúru ako samostatný primeraný zdroj a aby zabezpečili, že projekty na úrovni distribúcie aj prenosu s pridanou hodnotou EÚ budú oprávnené na rozpočet vyčlenený v rámci NPE-E; nabáda Komisiu, aby ďalej skúmala možnosti spolufinancovania medzi NPE-E a mechanizmom financovania energie z obnoviteľných zdrojov;
36.konštatuje, že finančné prostriedky EÚ sa prideľujú prevažne na prenosové siete s relatívne zanedbateľným pridelením na distribučné siete, a to napriek ich významnej úlohe v energetickej transformácii EÚ, čo dokazuje skutočnosť, že v rokoch 2014 až 2020 sa z NPE-E financovali projekty v hodnote približne 5,3 miliardy EUR, z čoho približne 1,7 miliardy EUR smerovalo na prenosové siete a 237 miliónov EUR na inteligentné distribučné siete; poznamenáva, že posledný zoznam projektov spoločného záujmu obsahoval len päť projektov inteligentných sietí;
37.vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že zatiaľ čo regionálne fondy, ako je Kohézny fond alebo Európsky fond regionálneho rozvoja alebo Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, v zásade podporujú investície do sústav, v praxi sa dostatočne nevyužívajú na projekty v oblasti sústav; tiež vyjadruje poľutovanie nad tým, že hodnotiace kritériá uplatňované na posudzovanie projektov predložených v reakcii na výzvy Inovačného fondu EÚ na predkladanie ponúk bránia financovaniu demonštrácie a výroby sieťových technológií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že primeraná suma z týchto fondov sa vynaloží aj na investície do sústav;
38.vyzýva členské štáty, aby zjednodušili prístup prevádzkovateľov sietí k fondom EÚ, ktoré spravujú členské štáty, napríklad prostredníctvom zriadenia jednotného kontaktného miesta v tých členských štátoch, kde je veľký podiel malých a stredných PDS;
39.vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitný nástroj financovania, ako je nástroj založený na príjmoch z trhového systému znižovania emisií, s cieľom umožniť členským štátom podporovať decentralizované a inovačné sieťové projekty s jasnou pridanou hodnotou EÚ vrátane menších projektov, čím sa zabezpečí jeho účinné využívanie členskými štátmi na tieto účely;
40.zdôrazňuje potrebu regulačných rámcov, ktoré by okrem mechanizmov verejného financovania prilákali súkromné investície a zabezpečili tarify odrážajúce náklady;
41.je presvedčený, že anticipačné investície a výhľadové investície pomôžu riešiť úzke miesta v sústave a zabránia obmedzovaniu; poukazuje na to, že v nariadení o EMD sa stanovujú regulačné prvky pre anticipačné investície, ale chýba v ňom harmonizované vymedzenie a vykonávanie v celej Únii; vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali uvedené ustanovenia nariadenia o EMD a odstránili vnútroštátne právne prekážky, národné regulačné orgány, aby odstránili prekážky týkajúce sa regulačných stimulov a odrádzajúcich opatrení, a Komisiu, aby urýchlene poskytla usmernenia týkajúce sa schvaľovania anticipačných investícií, ako bolo oznámené v jej akčnom pláne pre elektrizačné sústavy Oznámenie Komisie z 28. novembra 2023 s názvom Elektrizačné sústavy, chýbajúci článok – Akčný plán EÚ pre elektrizačné sústavy (COM(2023)0757).; domnieva sa, že ďalšia harmonizácia v tejto oblasti by mohla byť prospešná; požaduje podrobné analýzy nákladov a prínosov a plánovanie založené na scenároch s cieľom posúdiť pravdepodobnosť budúceho využitia a odporúča dvojstupňový proces schvaľovania projektov s vyššou úrovňou rizika, a to najprv schválením menších rozpočtov na štúdie alebo plánovanie a následne druhým schválením nákladnejších krokov s cieľom znížiť riziko uviaznutých aktív;
42.uznáva, že investície do sietí z kapitálových trhov možno stimulovať poskytnutím trhovo orientovaných podmienok, ako sú vhodné miery návratnosti a pevný regulačný rámec; zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty by mali podporovať súkromné investície poskytovaním nástrojov na zmierňovanie rizika alebo záruk členských štátov; vyzýva Komisiu a EIB, aby ďalej posilňovali iniciatívy a nástroje na znižovanie rizika, ako sú napríklad protizáruky, s cieľom podporiť ďalšie rozširovanie a modernizáciu elektrických sietí za dostupné ceny pre prevádzkovateľov sústav; zdôrazňuje, že vzhľadom na kritickosť infraštruktúry je dôležité zabezpečiť, aby bola elektrická sieť EÚ financovaná, a teda vlastnená verejným a súkromným kapitálom len od subjektov z EÚ alebo vopred preverených investorov z krajín, ktoré nie sú členmi EÚ;
43.zdôrazňuje, že zatiaľ čo investičné rozhodnutia by sa mali riadiť efektívnosťou vrátane energetickej a nákladovej efektívnosti, investície by sa nemali zameriavať len na kapitálové výdavky a že by sa mali rovnako zvážiť investície optimalizácie, obnovy a modernizácie existujúcej infraštruktúry; víta preto článok 18 nariadenia o EMD, v ktorom sa požaduje, aby sa v metodikách taríf rovnako zohľadňovali kapitálové a prevádzkové výdavky a aby sa prevádzkovatelia odmeňovali za zvyšovanie efektívnosti prevádzky a rozvoja svojich sietí, a to aj prostredníctvom energetickej efektívnosti, flexibility a digitalizácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne vykonávali jeho ustanovenia a zamerali sa na zabezpečenie spravodlivej a včasnej náhrady nákladov, ktoré znášajú prevádzkovatelia sústav;
44.konštatuje, že elektrifikácia hospodárstva EÚ, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, by pomohla znížiť sieťové tarify rozdelením nákladov na širšiu škálu používateľov; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť, aby bol rozvoj budúcej siete plne v súlade s prognózami dopytu spôsobenými zvýšením úrovne elektrifikácie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že odborníci predpovedajú zvýšenie sieťových taríf približne o 50 % až 100 % do roku 2050 Monitorovacia správa agentúry ACER za rok 2024, Electricity Infrastructure development to support a competitive and sustainable energy system (Rozvoj elektrickej infraštruktúry na podporu konkurencieschopného a udržateľného energetického systému), už citovaná.; preto zdôrazňuje potrebu nástrojov a stimulov na podporu prevádzkovateľov sietí pri účinnom riadení dostupnej kapacity siete, a to aj prostredníctvom obstarávania služieb flexibility, s cieľom znížiť bezprostredné potreby investícií do siete; zdôrazňuje, že dohody o flexibilnom pripojení, flexibilné sieťové tarify a miestne trhy flexibility prispievajú k efektívnosti siete; vyzýva NRO, aby podporovali tieto flexibilné sadzby, ktoré spotrebiteľom umožnia ľahko reagovať na cenové signály a zároveň ochránia zraniteľné domácnosti a podniky pred cenovými vrcholmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne riešili prekážky v oblasti taríf, poplatkov za pripojenie a predpisov s cieľom uľahčiť cezhraničné investície a investície do hybridných sietí na mori;
45.vyzýva členské štáty, aby zaviedli príslušný právny rámec EÚ na uvoľnenie flexibility na strane dopytu prostredníctvom urýchlenia zavádzania inteligentných meračov, umožnenia prístupu k údajom zo všetkých meracích zariadení a zabezpečenia účinných cenových signálov, aby priemysel a domácnosti mohli optimalizovať svoju spotrebu a znížiť svoje účty za elektrinu a zároveň pomôcť znížiť prevádzkové náklady a potrebu ďalších investícií do siete;
46.zdôrazňuje, že uvoľnenie sieťových taríf a niektorých poplatkov, ktoré by mohli maž vplyv na znižovanie cien elektrickej energie, ako sa navrhuje v Akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu, musí byť sprevádzané plánom na nahradenie zdrojov finančných prostriedkov potrebných na investície do sietí z alternatívnych zdrojov, aby sa v budúcnosti predišlo nedostatočnému investovaniu do sietí;
47.zdôrazňuje, že je dôležité minimalizovať dodatočné náklady na účty spotrebiteľov vyplývajúce z investícií potrebných na modernizáciu a rozšírenie siete, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov EÚ v oblasti klímy a konkurencieschopnosti; žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala koordinovaný súbor najlepších postupov pre investície a zloženie spravodlivých sieťových taríf s veľkým dôrazom na zvyšovanie transparentnosti a odstránenie poplatkov z taríf nesúvisiacich s energiou;
48.poukazuje na to, že prenosová infraštruktúra a dostupnosť medzioblastných kapacít majú zásadný význam pre integrovaný trh a pre výmenu energie z obnoviteľných zdrojov s nízkymi marginálnymi nákladmi, pri dodržaní bezpečnosti systému; konštatuje, že v nariadení o EMD sa stanovuje minimálny cieľ 70 % kapacít dostupných pre medzioblastný obchod do roku 2025, ale členské štáty sú ďaleko od jeho dosiahnutia; preto naliehavo vyzýva členské štáty a ich prevádzkovateľov prenosových sústav, aby urýchlili svoje úsilie o maximalizáciu možností medzioblastného obchodovania s cieľom zabezpečiť efektívny vnútorný trh s elektrickou energiou, primerané investičné rozhodnutia a integráciu energie z obnoviteľných zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosiahnutie tohto cieľa často viedlo k nákladom na redispečing; konštatuje, že existujúce mechanizmy rozdelenia nákladov, ako je cezhraničné rozdelenie nákladov, kompenzácia medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav (PPS) a rozdelenie nákladov na redispečing, sú obmedzené a ťažko sa uplatňujú, čo nepodporuje cezhraničné investície, ako sú siete na mori; vyzýva Komisiu, aby komplexne preskúmala a zlepšila tieto mechanizmy s cieľom zabezpečiť, aby odrážali spoločné výhody infraštruktúry a riešili rozmanitosť tokov elektrickej energie, či už vnútorných alebo cezhraničných vrátane spravodlivého a vyváženého mechanizmu rozdelenia nákladov a prínosov pre cezhraničné infraštruktúrne projekty, ktorý by bol založený na objektívnych kritériách;
49.berie na vedomie správu ENTSO-E z apríla 2025 o potenciálnych alternatívnych konfiguráciách ponukových oblastí na základe simulácií lokálnych marginálnych cien, ktoré poskytujú prevádzkovatelia prenosových sústav;
Technológie na posilnenie sústavy, digitalizácia, inovačné riešenia a odolnosť50.zdôrazňuje, že technológie posilňujúce sústavu, digitálne riešenia, podporné služby a technológie správy údajov, ako aj inteligentné energetické spotrebiče, ktoré často využívajú umelú inteligenciu, môžu výrazne zvýšiť efektívnosť existujúcich kapacít siete a maximalizovať využívanie existujúcich aktív, čím sa zníži požiadavka na novú infraštruktúru, napríklad poskytovaním informácií o energetických tokoch v reálnom čase; trvá preto na tom, že tieto technológie a inovačné riešenia sa musia preskúmať; naliehavo vyzýva národné regulačné orgány, aby motivovali PPS a PDS k tomu, aby sa viac spoliehali na takéto technológie zvážením nákladov a prínosov ich využívania v porovnaní s rozširovaním siete, a to skôr prostredníctvom systémov odmeňovania založených na výhodách ako prostredníctvom nákladov, a aby PPS a PDS porovnávali vzhľadom na ich využívanie týchto technológií; vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní projektov, ktoré sa uchádzajú o financovanie zo strany EÚ, ďalej podporovala takéto inovatívne technológie;
51.víta prácu, ktorú vykonali ENTSO-E a subjekt PDS pri vývoji dokumentu Technopedia pre PPS/PDS Subjekt EÚ PDS, Implementation of Action 7 in the EU Action Plan for Grids: DSO/TSO Technopedia, ENTSO-E & DSO Entity (Vykonávanie opatrenia 7 v akčnom pláne EÚ pre elektrizačné sústavy: Technopedia pre PPS/PDS, ENTSO-E a subjekt PDS), 18. decembra 2024. a vyzýva Komisiu, aby nariadila aktualizáciu Technopedie dvakrát ročne, aby presne odrážala úrovne technologickej pripravenosti zahrnutých technológií;
52.naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej umožnili a zvýšili digitalizáciu európskej elektrizačnej sústavy, čím by sa umožnila optimalizácia jej prevádzky a znížil tlak na dodávateľský reťazec; zdôrazňuje, že pre plánovanie a optimalizáciu siete je nevyhnutná výmena údajov a interoperabilita údajov; vyzýva členské štáty, národné regulačné orgány, subjekt PDS EÚ a agentúru ACER, aby pokračovali v práci na systéme monitorovania založenom na ukazovateľoch merania výkonnosti inteligentných sietí („ukazovatele inteligentných sietí“), ako sa stanovuje v smernici o elektrine, a urýchlili ju;
53.zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zvýšiť bezpečnosť kritickej elektrickej infraštruktúry vrátane prepojovacích vedení a podmorských káblov, ktorým hrozí riziko sabotáže, a zvýšiť jej odolnosť voči extrémnym výkyvom počasia a zmene klímy a fyzickým a digitálnym útokom; zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ;
54.zdôrazňuje rastúce riziko koordinovaných kybernetických útokov zameraných na celú elektrickú sieť EÚ; pripomína význam rýchleho vykonávania kybernetickobezpečnostných a iných súvisiacich sieťových predpisov a súvisiacich právnych predpisov, ako je smernica NIS 2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 80, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2555/oj). a akt o kybernetickej bezpečnosti Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 15, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/881/oj)., a nabáda Komisiu, aby v nadchádzajúcich legislatívnych preskúmaniach napravila stav fyzických sieťových zariadení vrátane diaľkovo ovládateľných sieťových zariadení, ako sú invertory, ktoré v súčasnosti nemajú dostatočne vysokú úroveň kybernetickej bezpečnosti, najmä v prípadoch, keď sa od výrobcu vyžaduje, aby v rámci jurisdikcie krajiny mimo EÚ oznamoval orgánom danej krajiny mimo EÚ informácie o zraniteľnostiach softvéru alebo hardvéru; vyzýva na posilnenie spolupráce na úrovni EÚ medzi všetkými stranami s cieľom posilniť pripravenosť a odolnosť; domnieva sa, že národné regulačné orgány by mali uznať náklady, ktoré prevádzkovateľom vznikli pri prijímaní opatrení v oblasti kybernetickej bezpečnosti a odolnosti, a poskytnúť stimuly na investície týkajúce sa zvýšenia odolnosti energetickej infraštruktúry voči kybernetickým hrozbám a fyzickým a hybridným hrozbám vrátane opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy;
55.zdôrazňuje potrebu zintenzívniť úsilie o ochranu existujúcej a budúcej kritickej podmorskej a pobrežnej energetickej infraštruktúry; domnieva sa, že EÚ by mala zohrávať širšiu úlohu pri predchádzaní incidentom, ktoré ohrozujú túto infraštruktúru, podpore dohľadu a obnove poškodenej infraštruktúry na základe najmodernejších technológií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli riešenia na zvýšenie ochrany a odolnosti kritickej infraštruktúry vrátane riešenia financovania takýchto opatrení a technológií;
56.uznáva, že nové projekty vysokonapäťových inteligentných sústav poskytujú multifunkčnú a nákladovo efektívnu príležitosť na integráciu dodatočných bezpečnostných opatrení (t. j. senzorov, sonarov atď.) a environmentálnych riešení (t. j. plašičov vtákov, požiarnych hlásičov, prírodných koridorov atď., ak sa plánujú uceleným spôsobom; žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre národné regulačné orgány s cieľom zabezpečiť, aby sa počiatočné plánovanie projektov sústav vykonávalo a financovalo s ohľadom na tieto prvky;
57.naliehavo vyzýva Komisiu, prevádzkovateľov distribučných sústav a prevádzkovateľov prenosových sústav, aby vytvorili spoločný európsky energetický dátový priestor vo vlastníctve EÚ založený na technických odborných znalostiach a postupoch využívajúcich dostupné údaje Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre energetiku, Fraunhofer Institute for Systems and Innovation Research ISI, Guidehouse, McKinsey & Company, TNO, Trinomics, Utrecht University, Berkhout, V., Villeviere, C., Bergsträßer, J., Klobasa, M., Regeczi, D., Dognini, A., Singh, M., Stornebrink, M., Hülsewig, T., Seigeot, V., Lenzmann, F.Breitschopf, B., Common European Energy Data Space, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2023. a na spoločnom súbore pravidiel zabezpečujúcich bezpečnú, transparentnú prenosnosť a interoperabilitu energetických údajov, v ktorom sa harmonizované údaje bezpečne spravujú, vymieňajú a uchovávajú v EÚ; zdôrazňuje, že tento spoločný európsky energetický dátový priestor by mal uľahčiť zhromažďovanie a výmenu údajov prostredníctvom vhodných riadiacich štruktúr a služieb zdieľania údajov a podporovať kritické energetické operácie vrátane prenosu a distribúcie; zdôrazňuje, že európski PPS, PDS a iní predtým kontrolovaní aktéri elektrizačnej sústavy musia byť schopní bezpečne a inteligentne prevádzkovať sieť a optimalizovať jej využívanie integráciou flexibility a inovačných technológií v súlade s kľúčovými zásadami interoperability, dôvery, hodnoty údajov a správy; konštatuje, že dohody o výmene údajov musia zohľadňovať aj interakcie so stranami, ktoré nie sú členmi EÚ;
58.uznáva potenciál flexibility ako potrebného nástroja na optimalizáciu prevádzky systému, zachovanie stability systému a posilnenie postavenia spotrebiteľov tým, že ich bude motivovať k tomu, aby zmenili svoje modely spotreby; zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť vhodné opatrenia na zaručenie účinných cenových signálov, ktoré stimulujú flexibilitu, a to aj od všetkých koncových spotrebiteľov, a zabezpečiť, aby všetky zdroje prispievali k bezpečnosti systému, a to aj urýchlením zavádzania inteligentných meračov, inteligentných energeticky efektívnych budov a umožnením prístupu k údajom zo všetkých meracích zariadení; žiada NRO, aby uznali inovácie flexibility a pilotné projekty v systéme, pokiaľ nemajú negatívny vplyv na celkovú rovnováhu a stabilitu siete, s cieľom naďalej stimulovať inovácie;
59.vyzýva NRO, aby úzko spolupracovali s PPS a PDS s cieľom posúdiť potenciál flexibility a potreby vnútroštátnych systémov v súčasnom a budúcom plánovaní, pričom zohľadnia prítomnosť priemyslu, veľkých spotrebiteľov, veľkých výrobcov a zásobníkov; zdôrazňuje najmä kľúčovú úlohu, ktorú môžu zohrávať uskladňovacie zariadenia vrátane dlhodobého uskladňovania elektrickej energie, ktoré sú schopné poskytovať až 100 hodín elektrickej energie, pri poskytovaní služieb riadenia preťaženia siete; konštatuje, že na poskytovanie týchto základných systémových služieb potrebujú investori do uskladňovacích zariadení stabilné a dlhodobé modely príjmov, podobne ako podporné schémy, ktoré úspešne poskytovali istotu príjmov pre aktíva na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;
Dodávateľský reťazec, suroviny a potreba zručností60.so znepokojením konštatuje, že globálny rast dopytu po sieťových technológiách vytvára tlak na dodávateľské reťazce a dostupnosť káblov, transformátorov, komponentov a kritických technológií; poukazuje na zistenia uvedené v nedávnej správe Medzinárodnej agentúry pre energiu s názvom Budovanie budúcej prenosovej sústavy Medzinárodná agentúra pre energiu, „Building the Future Transmission Grid – Strategy to navigate supply chain challenges“, február 2025, https://iea.blob.core.windows.net/assets/a688d0f5-a100-447f-91a1-50b7b0d8eaa1/BuildingtheFutureTransmissionGrid.pdf. z februára 2025, podľa ktorých v súčasnosti trvá obstaranie káblov dva až tri roky a zabezpečenie veľkých výkonových transformátorov až štyri roky, a že priemerný čas potrebný na obstaranie káblov a veľkých elektrických transformátorov sa od roku 2021 takmer zdvojnásobil;
61.je znepokojený dlhým časom dodania mnohých komponentov sieťových technológií a je naďalej odhodlaný udržať si vedúce postavenie európskych technológií v oblasti sieťových technológií, pričom zdôrazňuje potrebu inovácií na vývoj, demonštráciu a rozšírenie európskych vysokokapacitných sieťových technológií a inovatívnych technológií na posilnenie sietí;
62.zdôrazňuje, že kritické a strategické suroviny sú nevyhnutné pre sieťovú infraštruktúru, pričom dopyt po hliníku sa do roku 2050 zvýši o 33 % a po medi o 35 % KU Leuven, Eurometaux, Štúdia kvantifikácie dodávok kovov potrebných na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality EÚ, 25. apríla 2022, https://www.eurometaux.eu/media/hxdhepyp/press-release-study-quantifies-metal-supplies-needed-to-reach-eu-s-climate-neutrality-goal.pdf.; berie na vedomie rozhodnutie Komisie, ktorým sa určité projekty v oblasti kritických surovín uznávajú za strategické projekty v rámci aktu o kritických surovinách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj). s cieľom zabezpečiť prístup k týmto kľúčovým materiálom a diverzifikovať zdroje dodávok; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili recykláciu a na tento účel podporovali strategické partnerstvá a obchodné dohody;
63.zdôrazňuje, že je potrebné posilniť dodávateľské reťazce sietí, aby sa zvýšila ponuka sieťových technológií za prijateľné ceny, a tým obmedzili náklady, ktoré znášajú spotrebitelia prostredníctvom sieťových poplatkov; vyzýva na strategický prístup k získavaniu energetických technológií, komponentov alebo kritických materiálov súvisiacich so sieťami, aby sa predišlo vzniku závislosti od jednotlivých dodávateľov mimo EÚ;
64.domnieva sa, že na vyriešenie kapacitných prekážok v dodávateľskom reťazci je potrebné holistické, koordinované a dlhodobé plánovanie siete v rámci celého európskeho energetického systému a že takéto plánovanie poskytuje výrobcom nevyhnutnú transparentnosť a predvídateľnosť, aby mohli primerane plánovať zvyšovanie výrobnej kapacity; domnieva sa, že takéto plánovanie musí byť spoľahlivé a umožniť aj nové obchodné modely, ako sú dlhodobé rámcové dohody a zmluvy o rezervácii kapacity;
65.naliehavo vyzýva na maximalizáciu štandardizácie kľúčových zariadení elektrickej siete, pokiaľ je to technicky možné, prostredníctvom spoločného technického hodnotenia Komisie, PDS, PPS a priemyslu, ktoré by sa vzťahovalo na všetky úrovne napätia, s cieľom zvýšiť výrobu, znížiť ceny a dodacie lehoty a podporiť interoperabilitu systémov;
66.zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť nedostatok pracovnej sily v odvetví energetiky; konštatuje, že Komisia predpokladá, že počet pracovníkov v energetike sa musí výrazne zvýšiť, aby bolo možné zaviesť technológie v oblastí energie z obnoviteľných zdrojov, modernizovať a rozšíriť siete a vyrábať technológie v oblasti energetickej efektívnosti, sietí a iných relevantných oblastiach; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom elektrických mechanikov a montážnych firiem nahlásených v 15 členských štátoch, čo zvyšuje personálne potreby PDS a PPS; zdôrazňuje, že počet pracovníkov v energetike sa musí do roku 2030 zvýšiť o 50 %, aby sa podporilo zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie Oznámenie Komisie z 5. marca 2025 s názvom Únia zručností (COM(2025)0090)., rozširovanie siete a energetická efektívnosť, pričom do roku 2050 budú podľa odhadov potrebné ďalšie 2 milióny pracovných miest v oblasti distribúcie elektrickej energie; vyzýva na iniciatívy v oblasti odbornej prípravy, zlepšovania zručností a rekvalifikácie, pričom prioritou sú zručnosti súvisiace so sieťami, aby sa odstránili chýbajúce zručnosti; víta partnerstvá medzi univerzitami a podnikmi a cielené akadémie zručností EÚ pre strategické odvetvia vrátane sietí; nabáda PDS a PPS, aby diverzifikovali svoju pracovnú silu, a to aj zvýšením účasti žien;
67.opakuje, že členské štáty a EÚ by mali spolupracovať na prispôsobení programov relevantných zručností a vypracovaní najlepších postupov s cieľom uspokojiť rastúci dopyt po zručnostiach na všetkých úrovniach vzdelávania, pričom by sa mal klásť veľký dôraz na podporu rodovej rovnováhy v tomto sektore;
68.zdôrazňuje kľúčovú úlohu MSP a podnikov EÚ pri zásobovaní odvetvia technológií pre elektrizačnú sústavu; poukazuje na potrebu prístupu k cenovo dostupnej elektrifikácii, ktorá obmedzuje náklady súvisiace s dodávateľským reťazcom a zabezpečuje kvalifikovanú pracovnú silu;