1.vyjadruje hlbokú solidaritu so všetkými obeťami, ich rodinami a všetkými osobami postihnutým ničivými povodňami v Rakúsku, Poľsku, Česku, na Slovensku, v Moldavsku a Bosne a Hercegovine, ako aj s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi zapojenými do poskytovania pomoci;

2.víta toto rozhodnutie ako konkrétnu a viditeľnú formu solidarity Únie s jej občanmi a regiónmi v postihnutých oblastiach vrátane tých v partnerských krajinách;

3.opätovne pripomína, že je dôležité informovať verejnosť o reálnych výhodách, ktoré prináša Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“), a to aj s cieľom ďalej zvyšovať povedomie občanov o nástrojoch a programoch Únie v členských štátoch a krajinách zapojených do prístupových rokovaní s Úniou;

4.upozorňuje na rastúci počet závažných, ničivých a smrteľných prírodných katastrof v Európe a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby investovali do opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu s cieľom zabrániť stratám na ľudských životoch a hospodárskym stratám; zdôrazňuje, že v roku 2024 búrky a záplavy postihli približne 413 000 ľudí, čo viedlo k strate najmenej 335 životov, a že škody spôsobené búrkami a záplavami počas roka v celej Európe sa podľa odhadov vyšplhali na minimálne 18 miliárd EUR Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) a Svetová meteorologická organizácia (WMO), 2025: Stav klímy v Európe v roku 2024, climate.copernicus.eu/ESOTC/2024, doi.org/10.24381/14j9-s541.; domnieva sa, že vzhľadom na nadchádzajúci návrh Komisie o novom viacročnom finančnom rámci a následné medziinštitucionálne rokovania by sa mal podstatne zvýšiť rozpočet FSEÚ alebo jeho ekvivalentu a že FSEÚ alebo jeho ekvivalent musí občanom poskytovať pomoc primeranú rozsahu takýchto katastrof; konštatuje, že výrazné zvýšenie prostriedkov vo FSEÚ by členským štátom umožnilo účinnejšie a rýchlejšie reagovať na katastrofy, pričom iné nástroje, najmä kohézne fondy, ktorých hlavným účelom nie je reakcia na katastrofy, by sa mohli zachovať; naliehavo tiež žiada Komisiu, aby preskúmala všetky možné spôsoby urýchlenia mobilizácie FSEÚ, najmä zmenou súčasných pravidiel a poskytnutím vyšších zálohových platieb žiadajúcim krajinám;

5.vyzýva Komisiu, aby vypracovala špecializované nástroje reakcie na krízu na obdobie po roku 2027, pričom uznáva, že čoraz častejšie a závažnejšie prírodné katastrofy, núdzové zdravotné situácie, geopolitická nestabilita a hospodárske otrasy si vyžadujú pružnejšie a lepšie prispôsobené finančné mechanizmy na úrovni Únie; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie s vnútroštátnymi systémami civilnej ochrany a mechanizmami včasného varovania, čím sa zabezpečí integrovanejšia reakcia na katastrofy v celej Únii založená na údajoch; zdôrazňuje význam osobitnej podpory cezhraničnej a regionálnej spolupráce v úsilí o pripravenosť, zmiernenie a obnovu, najmä v zraniteľných alebo vysokorizikových oblastiach;

6.zdôrazňuje, že FSEÚ je len nástrojom nápravy a že Únia by mala pokračovať aj v adaptácii na zmenu klímy a jej zmierňovaní tým, že bude podporovať európske a vnútroštátne politiky na predchádzanie prírodným katastrofám; zdôrazňuje, že správa Európskej environmentálnej agentúry č. 1/2024 s názvom Európske posúdenie klimatických rizík upozornila na nepripravenosť Únie na účinky zmeny klímy, a to aj vtedy, ak sa svetu podarí udržať nárast globálnych teplôt na 1,5 °Celzia, ako sa stanovuje v Parížskom dohovore, a že treba prijať opatrenia, ktoré zabránia tomu, aby zistené klimatické riziká dosiahli kritické úrovne; pripomína, že treba vytvoriť účinné synergie s ostatnými politikami a programami Únie, a zdôrazňuje, že členské štáty by mali čo najlepšie využívať možnosti financovania, najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus a programov rozvoja vidieka; vyzýva Komisiu, aby s náležitou naliehavosťou posúdila všetky odôvodnené žiadosti členských štátov o prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci národných plánov obnovy a odolnosti na pomoc pri prírodných katastrofách v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/241/oj).; zdôrazňuje, že je takisto potrebné prijať preventívne opatrenia, a to nielen s cieľom zmierniť budúce škody, ale aj zabrániť zhoršeniu rizikových podmienok po katastrofických udalostiach, ako sú povodne, prírodné požiare, zosuvy pôdy alebo vysušovanie jazier a riek; zdôrazňuje, že všetka obnova financovaná z FSEÚ musí byť odolná voči zmene klímy; zdôrazňuje význam primeranej flexibility medzi rôznymi programami; podčiarkuje, že pomoc poskytovaná v rámci FSEÚ by nemala byť na úkor finančných prostriedkov Únie, ktoré členské štáty prijímajú z iných programov alebo politík Únie; pripomína, že členské štáty môžu poskytovať štátnu pomoc v súlade s príslušnými pravidlami Únie, a to najmä poľnohospodárskym podnikom, ktoré utrpeli škody v dôsledku prírodných katastrof;

7.pripomína, že RESTORE a osobitné opatrenia v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) zavedené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3242 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3242 z 19. decembra 2024, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2020/2220, pokiaľ ide o osobitné opatrenia v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na poskytovanie dodatočnej pomoci členským štátom zasiahnutým prírodnými katastrofami (Ú. v. EÚ L, 2024/3242, 23.12.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/3242/oj). poskytujú dodatočnú pomoc členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami prostredníctvom ďalšej flexibility pri využívaní finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že členské štáty by mali tieto nové príležitosti využívať; zdôrazňuje tiež, že RESTORE poskytla niektorým členským štátom len obmedzenú flexibilitu, pretože vykonávanie súčasného VFR veľmi pokročilo;

8.pripomína význam rýchleho a spoľahlivého odhadovania škôd, pri ktorom sa náležite zohľadňujú hospodárske dôsledky, a vyzýva na posilnenie pracovného úsilia, aby sa skrátil priemerný čas na vyplatenie zálohových platieb, aby sa regiónom postihnutým prírodnými katastrofami a extrémnymi poveternostnými javmi mohla poskytnúť včasná pomoc a zároveň sa zaručila ochrana rozpočtu Únie; zdôrazňuje, že členské štáty by v súvislosti s opatreniami v oblasti reakcie na katastrofy a obnovy mali náležite uprednostňovať potreby dotknutého obyvateľstva s osobitným dôrazom na zraniteľné skupiny;

9.zdôrazňuje naliehavú potrebu uvoľniť z FSEÚ okamžitú finančnú pomoc, aby sa podpora mohla včas dostať do postihnutých regiónov;

10.schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

11.poveruje svoju predsedníčku, aby podpísala toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečila jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

12.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.