1.opätovne vyjadruje solidaritu s gruzínskym ľudom a svoju neochvejnú podporu jeho legitímnych európskych a euroatlantických ambícií a želania žiť v prosperujúcej a demokratickej krajine, čoho dôkazom sú masové protesty, ktoré pokračujú napriek brutálnym zásahom orgánov; je naďalej pripravený pomáhať gruzínskemu ľudu pri dosahovaní týchto cieľov; dôrazne odsudzuje násilné represie, svojvoľné a politicky motivované zadržiavanie bez dostatočných právnych dôvodov a údajné systematické mučenie pokojných demonštrantov, aktérov občianskej spoločnosti, politických oponentov a zástupcov médií; žiada gruzínske orgány, aby sa zdržali používania sily, rešpektovali slobodu zhromažďovania a prejavu a zrušili nedávno prijaté drakonické právne predpisy zamerané na potlačenie protestov obyvateľstva, najmä prostredníctvom vydieračských pokút; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad rastúcim počtom politických väzňov a opakuje svoju výzvu na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých týchto väzňov; žiada, aby boli účinne a dôveryhodne vyšetrené všetky akty násilia a aby sa v prípade všetkých zodpovedných vyvodili dôsledky; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou nezávislosťou súdnictva, keďže vysokopostavení sudcovia s väzbami na Gruzínsky sen dohliadajú na politicky motivované súdne konania proti pokojným demonštrantom a kritikom vlády;

2.vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vládnuca strana Gruzínsky sen nevyužila historickú príležitosť, ktorá bola Gruzínsku ako kandidátskej krajine poskytnutá, aby napredovala na ceste k európskej integrácii, pričom poznamenáva, že európsku integráciu naďalej podporuje drvivá väčšina obyvateľstva; pripomína, že Gruzínsku bol udelený štatút kandidátskej krajiny s výhradami, a to napriek tomu, že kroky vlády strany Gruzínsky sen, ktoré boli čoraz viac v rozpore s európskymi hodnotami a demokratickými zásadami, vyvolávali obavy; zdôrazňuje, že Gruzínsko pod vládou strany Gruzínsky sen v súvislosti s hlavnými ustanoveniami deviatich krokov, ktoré stanovila Komisia, nepokročilo a dokonca zaznamenalo zhoršenie, a to i napriek tvrdeniam štátnych orgánov o opaku; zdôrazňuje, že proces integrácie Gruzínska do EÚ bol fakticky pozastavený v dôsledku pokračujúceho demokratického úpadku v krajine a zmanipulovaných parlamentných volieb v októbri 2024, ktoré znamenali jasný obrat k autoritárskemu režimu, a vzhľadom na následné nezákonné ovládnutie štátnych inštitúcií a demokratických záruk a prijatie súboru protidemokratických právnych predpisov, ktoré sú v rozpore s hodnotami a zásadami, na ktorých je EÚ založená; súhlasí so závermi Európskej rady z 27. júna 2024, že neschopnosť zvrátiť súčasné smerovanie krajiny ohrozuje cestu Gruzínska do EÚ, a naliehavo vyzýva stranu Gruzínsky sen, aby sa vrátila k demokratickým reformám a euroatlantickej integrácii;

3.vyjadruje poľutovanie nad tým, že od decembra 2024 bolo prepustených približne 700 štátnych zamestnancov z dôvodu ich účasti na proeurópskych protestoch alebo ich podpory; zdôrazňuje, že takéto odvetné opatrenia podkopávajú dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie, porušujú slobodu prejavu a združovania a prispievajú k prehlbovaniu autoritárskych tendencií súčasného režimu; vyzýva gruzínske orgány, aby dodržiavali normy pracovného práva a umožnili štátnym zamestnancom zaregistrovať sa v odboroch s cieľom chrániť ich pred neoprávneným obmedzovaním ich pracovných práv; vyjadruje znepokojenie nad rastúcou politizáciou menovania do štátnej služby a požaduje zrušenie zmien zákona o štátnej službe prijatých v decembri 2024, ktorými sa ruší pravidlo výberového konania pri menovaní štátnych zamestnancov a namiesto toho sa vedúcim verejných inštitúcií udeľujú priame menovacie právomoci; opakuje, že tieto zmeny predstavujú znepokojujúci ústup od úspešnej reformy verejnej služby, ktorú Gruzínsko uskutočnilo v rámci dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, a vyzýva na ich zrušenie;

4.zdôrazňuje, že politika EÚ voči Gruzínsku sa musí okamžite podrobiť komplexnému auditu vzhľadom na pokračujúci úpadok demokracie a čoraz represívnejšie politické a legislatívne prostredie, v dôsledku ktorého dochádza k zvráteniu mnohých demokratických úspechov Gruzínska a úspešných reforiem EÚ, zásadnému oslabeniu demokratických inštitúcií a ďalšiemu upevneniu moci v rukách vládnucej strany; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby preskúmala vykonávanie dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom vzhľadom na to, že Gruzínsko zjavne porušuje svoje povinnosti týkajúce sa všeobecných zásad stanovených v článku 2, najmä pokiaľ ide o demokratické zásady, ľudské práva a základné slobody; opakuje, že neplnenie týchto povinností môže viesť k podmienečnému pozastaveniu hospodárskej spolupráce a výsad, ktoré táto dohoda poskytuje; vzhľadom na zjavné porušovanie zásad podľa článku 2 vyzýva na uplatnenie článku 422 dohody o pridružení medzi EÚ a Gruzínskom, ktoré sa týkajú neplnenia záväzkov;

5.vyjadruje poľutovanie nad tým, že vysokí predstavitelia vládnucej strany, poslanci parlamentu a médiá pridružené k vláde pravidelne šíria manipulatívne naratívy, dezinformácie a konšpiračné teórie o EÚ, jej členských štátoch, lídroch a politikoch, ako aj o európskej integrácii; zdôrazňuje, že režim vládnucej strany neprestáva so zámerne klamlivým a nejednoznačným diskurzom, ktorý v časti gruzínskej verejnosti podnecuje falošné presvedčenie, že naďalej podporuje európsku integráciu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mediálne a informačné prostredie je potláčané a prevahu majú televízia a médiá podporované stranou Gruzínsky sen, ktoré šíria o integrácii do EÚ nepravdivé naratívy, čím napodobňujú propagandu inšpirovanú Ruskom a prispievajú k nej a podnecujú polarizáciu v spoločnosti;

6.zdôrazňuje zodpovednosť Bidzinu Ivanišviliho a ďalších predstaviteľov a politických lídrov vrátane Irakliho Kobachidzeho, Šalvu Papuašviliho, Vachtanga Gomelauriho, starostu Tbilisi a generálneho tajomníka strany Gruzínsky sen Kachu Kaladzeho a bývalého predsedu strany Gruzínsky sen Irakliho Garibašviliho za zhoršenie politického procesu v Gruzínsku tým, že umožnili úpadok demokracie, čo viedlo k autokratickej konsolidácii moci, a konali v rozpore s ústavným cieľom euroatlantickej integrácie krajiny; žiada preto, aby sa proti Bidzinovi Ivanišvilimu, jeho rodinným príslušníkom a spoločnostiam zaviedli okamžité a cielené osobné sankcie, a vyzýva EÚ, aby v spolupráci s ďalšími jurisdikciami, najmä Spojeným kráľovstvom, zmrazila jeho finančné aktíva; pripomína maďarskej a slovenskej vláde zásadu lojálnej spolupráce, ktorá vyžaduje, aby sa členské štáty zdržali akýchkoľvek opatrení, ktoré by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov EÚ; naliehavo preto vyzýva maďarskú a slovenskú vládu, aby zosúladili svoju zahraničnú politiku s pozíciami a zásadami EÚ a zrušili svoje veto proti uloženiu sankcií voči jednotlivcom zodpovedným za úpadok demokracie v Gruzínsku a za represie proti legitímnym protestom; odsudzuje jednostranné kroky maďarskej vlády, ktorých cieľom je legitimizovať Gruzínsky sen;

7.opakuje svoju pozíciu, že súčasnú politickú a ústavnú krízu v Gruzínsku možno prekonať len usporiadaním nových parlamentných volieb, ktoré by sa mali konať v nadchádzajúcich mesiacoch v lepšom volebnom prostredí, na ktoré bude dohliadať nezávislá a nestranná volebná správa a ktorý budú dôsledne monitorovať medzinárodní a nezávislí vnútroštátni pozorovatelia s cieľom zaručiť skutočne spravodlivý, slobodný a transparentný proces, ktorý bude odzrkadľovať skutočnú vôľu ľudu;

8.zdôrazňuje, že neuznáva samozvané orgány zriadené stranou Gruzínsky sen po zmanipulovaných parlamentných voľbách konaných 26. októbra 2024 a že považuje Gruzínsko za štát, ktorého sa zmocnil nelegitímny režim Gruzínskeho sna; odmieta preto všetky rozhodnutia prijaté orgánom, ktorý prevzal kontrolu nad krajinou, ako napríklad rýchle prijatie zmien zákona o správnych priestupkoch, trestného zákona a zákona o zhromaždeniach a manifestáciách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že gruzínsky parlament je parlament jednej strany, ktorý vznikol na základe zmanipulovaných volieb, čo je nezlučiteľné s pluralitnou parlamentnou demokraciou a normami, ktorých plnenie sa očakáva od kandidátskej krajiny EÚ; víta skutočnosť, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zamietlo poverovacie listiny Gruzínskeho snu, čo viedlo k stiahnutiu gruzínskej delegácie;

9.vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcimi pokusmi vládnucej strany Gruzínsky sen o prenasledovanie politických oponentov, a to aj prostredníctvom ich nezákonného zatýkania a zadržiavania, hrozieb a fyzických útokov; opakuje svoju výzvu na ukončenie politicky motivovaných prejavov nepriateľstva, zlepšenie politického prostredia a budovanie dôvery a dialógu medzi stranami;

10.odsudzuje nezákonné stíhanie politických oponentov vyšetrovacím výborom de facto gruzínskeho parlamentu pod vedením strany Gruzínsky sen, ktoré je neprimerane zamerané na činnosť vlády, ktorej mandát sa skončil pred viac ako dvanástimi rokmi; upozorňuje na politickú povahu „vyšetrovania“ a konštatuje, že strana Gruzínsky sen je pri moci od roku 2012, ale vyšetrovací výbor zriadila súbežne s pokusmi zakázať skutočné opozičné strany; so znepokojením berie na vedomie vyhlásenia predsedníčky vyšetrovacieho výboru Tey Tsulukianiovej, v ktorých šíri ruské naratívy; čo najdôraznejšie odsudzuje zatknutie a odsúdenie Zuraba Džaparidzeho, Mamuku Chazaradzeho, Badriho Džaparidzeho, Giorgiho Vašadzeho, Niku Meliu, Niku Gvaramiu a ďalších opozičných politikov na základe politicky motivovaných obvinení a považuje tieto osoby za politických väzňov;

11.vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi vyhláseniami vedúcich predstaviteľov vládnucej strany Gruzínsky sen, v ktorých naznačili svoj zámer vyhlásiť opozičné strany – predovšetkým Zjednotené národné hnutie – za protiústavné; pripomína, že Zjednotené národné hnutie zohralo kľúčovú úlohu pri iniciovaní a napredovaní procesu európskej integrácie Gruzínska; upozorňuje na paralely medzi postupom orgánov de facto, ktoré ovláda Gruzínsky sen, a súčasným režimom Kremľa, ktorý upevnil svoju vládu postavením opozičných strán mimo zákon; odsudzuje návrh novely organického zákona o politických združeniach občanov a zákona o Ústavnom súde prijatý 13. mája 2025, ktorý by Ústavný súd oprávňoval účinne a svojvoľne zakázať všetky opozičné strany;

12.dôrazne opakuje svoju požiadavku, aby bol z humanitárnych dôvodov okamžite prepustený bývalý prezident Michail Saakašvili a umožnilo sa mu tak vyhľadať nevyhnutnú lekársku pomoc v zahraničí; zdôrazňuje, že gruzínske orgány nesú plnú zodpovednosť za jeho zdravie a blaho a musia sa zodpovedať za akúkoľvek ujmu, ktorá utrpí; ďalej vyzýva orgány strany Gruzínsky sen, aby zabezpečili, že poslancom Európskeho parlamentu bude umožnený neobmedzený prístup k Michailovi Saakašvilimu;

13.zdôrazňuje, že politika neuznania legitimity parlamentu jednej strany a ním vymenovaného prezidenta by mala pokračovať dovtedy, kým v politickom smerovaní Gruzínska nenastane hmatateľná zmena a nebudú vypísané nové slobodné a spravodlivé parlamentné voľby; žiada poslancov a zástupcov EÚ a členských štátov, aby sa zdržali stretnutí so zástupcami režimu, počnúc súčasným de facto prezidentom; naďalej uznáva Salome Zurabišviliovú za legitímnu prezidentku Gruzínska a zástupkyňu gruzínskeho ľudu; oceňuje jej snahu pokojne nasmerovať krajinu späť na cestu demokratického a proeurópskeho rozvoja;

14.poukazuje na to, že nadchádzajúce komunálne voľby na jeseň 2025 sa uskutočnia v zhoršujúcom sa právnom prostredí po prijatí nových zmien gruzínskeho organického zákona a volebného zákona v decembri 2024 a za podmienok rastúcej politickej represie a prenasledovania politických oponentov gruzínskym režimom; domnieva sa, že za súčasných politických a právnych podmienok predstavujú komunálne voľby obrovské výzvy pre každého potenciálneho účastníka, ktorý očakáva slobodnú a spravodlivú súťaž, a že túto účasť využijú samovymenované orgány ako uznanie nového status quo; domnieva sa, že tieto nadchádzajúce voľby nepredstavujú príležitosť na to, aby odrážali demokratickú voľbu gruzínskeho ľudu, pokiaľ uväznení a zadržiavaní vodcovia politickej opozície nebudú prepustení a voľby sa nebudú konať v lepšom volebnom prostredí, na ktoré bude dohliadať nezávislá a nestranná volebná správa a ktoré sa budú monitorovať prostredníctvom dôsledného medzinárodného pozorovania s cieľom zaručiť skutočne spravodlivý, slobodný a transparentný proces;

15.dôrazne odsudzuje pokračujúce a úmyselné ničenie prostredia, v ktorom pôsobí dynamická občianska spoločnosť Gruzínska, a to prijatím niekoľkých reštriktívnych právnych predpisov podľa vzoru Ruska, a to aj v oblasti transparentnosti zahraničného vplyvu a prostredníctvom hrozieb a stigmatizácie zo strany orgánov; dôrazne odsudzuje novú legislatívnu iniciatívu, ktorá vyžaduje, aby vláda evidovala všetky granty určené organizáciám občianskej spoločnosti, a ukladá zahraničným darcom povinnosť získať súhlas výkonnej moci s vyplácaním grantov miestnym organizáciám; vyjadruje poľutovanie nad nedávnym rozhodnutím úradov zmraziť bankové účty crowdfundingových iniciatív a kampaní na podporu politických väzňov a ich rodín; vyzýva orgány na okamžité zastavenie zastrašovania, hrozieb, politicky motivovaného prenasledovania a fyzických útokov, ktoré sú namierené proti zástupcom občianskej spoločnosti, politickým lídrom, občianskym aktivistom, novinárom a pracovníkom médií v Gruzínsku; odsudzuje svojvoľné a neoprávnené odmietnutie vstupu niekoľkých európskych novinárov do Gruzínska; opakuje svoju výzvu na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Mzie Amaghlobeliovej a stiahnutie všetkých obvinení voči nej, ktoré sú politicky motivované, pričom vyjadruje hlboké znepokojenie nad kritickým zhoršením jej zraku vo väzbe a naliehavo vyzýva na urýchlený prístup k dôveryhodnej zdravotnej starostlivosti;

16.odsudzuje skutočnosť, že nedávno boli bez riadnej verejnej konzultácie prijaté právne predpisy, ktoré umožňujú ďalšie politické prenasledovanie, obmedzujú právo zhromažďovania a ďalej zmenšujú priestor pre slobodnú činnosť občianskej spoločnosti, nezávislých médií a opozície, a to i pokiaľ ide o zákon o zahraničných agentoch prijatý podľa vzoru Ruska, zmeny zákona o verejnej službe, zmeny zákona o grantoch, zákon o registrácii zahraničných agentov, ako aj nové reštriktívne zmeny zákona o vysielaní; vyzýva gruzínske orgány, aby tieto legislatívne zmeny zrušili; zdôrazňuje, že politické správanie Gruzínskeho sna – vrátane jeho strategického prispôsobenia sa Ruskej federácii a urýchleného prijímania nástrojov charakteristických pre autoritárske režimy – je zrkadlom podobného vývoja v samotnom Rusku; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s najnovšou vlnou útokov na mimovládne organizácie (MVO) a požiadavkou niektorých štátnych inštitúcií, akou je Úrad boja proti korupcii, aby MVO poskytli podrobné finančné, právne a operačné informácie za posledný rok a pol, a to do troch pracovných dní; zdôrazňuje, že táto požiadavka je tak, ako je formulovaná, nerealizovateľná, a preto môže paralyzovať prácu cielených organizácií a pozastaviť ich činnosti;

17.vyjadruje uznanie práci gruzínskej občianskej spoločnosti v uplynulých mesiacoch, ktorá poskytovala bezplatnú právnu pomoc, dokumentovala závažné porušenia ľudských práv a viedla domáce a medzinárodné súdne spory s cieľom dosiahnuť spravodlivosť a zodpovednosť v kontexte pokračujúcich útokov, kriminalizácie občianskeho priestoru a dezinformačných kampaní zameraných proti práci občianskej spoločnosti;

18.zdôrazňuje, že vzhľadom na rastúce represie a pozastavenie činnosti Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) je naliehavo potrebné podporovať gruzínsku občiansku spoločnosť a nezávislé médiá, a preto žiada Komisiu, aby zvýšila finančnú podporu a bez ďalšieho odkladu ju vyplatila; žiada úpravu mechanizmov financovania EÚ tak, aby zohľadňovali potreby, ktoré vznikajú v nepriateľskejšom a protidemokratickejšom prostredí, a požaduje prerozdelenie finančných prostriedkov na priamu podporu organizácií občianskej spoločnosti, nezávislých médií a obhajcov ľudských práv; v tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by mali byť pripravené prijímať a podporovať gruzínske organizácie občianskej spoločnosti a nezávislé médiá, aby mohli pokračovať vo svojej práci v exile;

19.zdôrazňuje, že okrem toho, že Gruzínsky sen odmieta integráciu Gruzínska do EÚ, vo všeobecnosti odmieta aj medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a demokratické normy, pričom sa rýchlo posúva po negatívnej trajektórii, ktorú v minulosti zaznamenalo Rusko; vyjadruje hlboké znepokojenie najmä nad tým, že to bude mať reťazové účinky na práva a blaho žien, menšín, migrantov, osôb so zdravotným postihnutím, osôb LGBTI, ľudí žijúcich pod hranicou chudoby a ďalších zraniteľných alebo ohrozených skupín; dôrazne odsudzuje, že gruzínsky parlament prijal v októbri 2024 právne predpisy namierené proti osobám LGBTIQ, ktoré odrážajú autoritárske politiky podľa vzoru Ruska a porušujú Chartu základných práv EÚ, a požaduje ich zrušenie; požaduje obnovenie rodových kvót, ktoré gruzínsky parlament zrušil v apríli 2024; vyzýva členské štáty EÚ, aby pri posudzovaní žiadostí o azyl primerane zohľadnili skutočnosť, že Gruzínsko má v súčasnosti jeden z najrepresívnejších zákonov proti komunite LGBTI v Európe; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom ochrany etnických a náboženských menšín v Gruzínsku;

20.opakuje, že opatrenia, ktoré EÚ doteraz prijala v reakcii na zjavný úpadok demokracie a nesplnenie predchádzajúcich záväzkov, neodrážajú závažnosť situácie v Gruzínsku a jej dôsledky v celom regióne; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcimi proaktívnymi opatreniami a všeobecne obmedzenou a oneskorenou reakciou Rady a Komisie; zdôrazňuje, že chýbajúca jednomyseľnosť medzi členskými štátmi by nemala brániť tým, ktorí sú ochotní prijať vhodné a účinné opatrenia, aby tak urobili; vyzýva vedúcich predstaviteľov EÚ, aby urýchlene zmobilizovali podobne zmýšľajúce členské štáty na prijatie koordinovaných opatrení, a tak prekonali politické prekážky brániace prijatiu sankcií na úrovni EÚ;

21.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na bilaterálnom a koordinovanom základe zaviedli osobné sankcie voči kľúčovým politickým lídrom strany Gruzínsky sen, úradníkom a podporovateľom režimu v administratíve, podnikaní, médiách, súdnictve, orgánoch presadzovania práva a volebnej komisii, ktorí sú zodpovední za úpadok demokracie, volebné podvody, porušovanie ľudských práv a prenasledovanie politických oponentov a aktivistov; ďalej žiada, aby sa sankcie rozšírili aj na verejných činiteľov strednej a nižšej úrovne, ktorí sú zodpovední za vykonávanie represívnych opatrení proti odporcom režimu, a aby sa zachovali až do náležitého obnovenia demokracie v Gruzínsku; víta zavedenie dvojstranných sankcií zo strany Litvy, Estónska, Lotyšska, Česka, Nemecka a Poľska, ako aj zo strany podobne zmýšľajúcich partnerov, ako sú Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Kanada a Ukrajina, a vyzýva ostatné členské štáty EÚ, aby ich nasledovali; vyzýva, aby sa zvážili ďalšie reštriktívne opatrenia, ako napríklad odpojenie od systému SWIFT alebo sektorové sankcie, ktorých cieľom je prerušiť finančné toky a zdroje príjmov režimu Gruzínskeho sna;

22.víta rozhodnutie Rady pozastaviť bezvízový styk pre gruzínskych diplomatov a úradníkov ako prvý krok v reakcii na pretrvávajúci negatívny vývoj v Gruzínsku; opätovne vyzýva Komisiu a Radu, aby preskúmali bezvízový štatút Gruzínska vrátane možnosti jeho pozastavenia, ak v dôsledku konania vládnucej strany nebudú dodržané príslušné kritériá a normy v oblasti demokratickej správy a slobôd; zdôrazňuje, že strana Gruzínsky sen nesie plnú zodpovednosť za všetky dôsledky vyplývajúce z možného pozastavenia bezvízového režimu pre gruzínskych občanov; zdôrazňuje, že bezvízový styk má veľký význam okrem iného pre gruzínskych aktérov občianskej spoločnosti, ľudskoprávnych aktivistov a novinárov, a to tak na cesty do EÚ, aby mohli informovať európskych aktérov o vývoji v Gruzínsku, ale aj na to, aby mohli rýchlo opustiť krajinu, keďže mnohí z nich čelia politickému prenasledovaniu zo strany úradov;

23.vyjadruje poľutovanie nad tým, že Gruzínsky sen marí desaťročia pokroku smerom k demokracii, právnemu štátu a euroatlantickej integrácii a odcudzuje spojencov, ktorí Gruzínsko počas celého procesu podporovali; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Gruzínsko nedosiahlo žiadny pokrok vo vykonávaní odporúčaní EÚ v oblasti zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky (SZBP) a že úroveň zosúladenia Gruzínska so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ zostáva na úrovni 49 % mimoriadne nízka, čo poukazuje na jeho nedostatočný záväzok k európskej integrácii; zdôrazňuje, že pokrok v procese pristúpenia k EÚ si vyžaduje úplné zosúladenie so SZBP v súlade s očakávaniami pre všetky kandidátske krajiny; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Gruzínsko sa nezúčastňuje na misiách a operáciách krízového riadenia EÚ v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nesúlad zahraničnej politiky Gruzínska vedie k jeho sebaizolácii a že represívny režim Gruzínskeho sna zhoršuje nestabilitu v regióne Zakaukazska a Čierneho mora;

24.konštatuje, že Gruzínsko sa pod súčasnou vládou uberá smerom, ktorý ho vystavuje riziku, že sa stane ruským vazalským štátom, akým je Bielorusko; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v čase, keď demokratický svet dôrazne podporuje Ukrajinu v boji proti nevyprovokovanej útočnej vojne Ruskej federácie, sa súčasné gruzínske orgány čoraz viac pripájajú k politike a rétorike Kremľa, čím prispievajú k historickému revizionizmu; konštatuje, že Gruzínsko sa nepripojilo k veľkej väčšine sankcií voči Rusku, Bielorusku a Iránu, ale tvrdí, že úzko spolupracuje s EÚ s cieľom zabrániť obchádzaniu sankcií; vyjadruje však znepokojenie nad správami, podľa ktorých Gruzínsko údajne zohráva úlohu pri uľahčovaní obchádzania sankcií EÚ voči Rusku; vyzýva preto Komisiu, aby tieto obvinenia dôkladne prešetrila;

25.so znepokojením berie na vedomie aj nedávny strategický obrat vlády Gruzínskeho sna smerom k Číne a jej rastúcu spoluprácu s Iránom; berie na vedomie, že strany Gruzínsky sen verejne podporuje čínske geostrategické iniciatívy a posilnené dvojstranné hospodárske vzťahy vrátane udelenia projektu výstavby hlbokomorského prístavu v Anaklii konzorciu pod čínskym vedením; zdôrazňuje, že takýto krok je v rozpore s deklarovaným záväzkom Gruzínska k euroatlantickej integrácii; zdôrazňuje, že hrozí, že projekt Anaklia sa teraz môže stať nástrojom na zvýšenie čínskeho politického, finančného a hospodárskeho vplyvu v regióne, čím sa Gruzínsko ešte viac vzdiali od svojich strategických partnerov na Západe; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali a v prípade potreby pozastavili alebo presmerovali financovanie regionálnych projektov v oblasti prepojenosti; vyjadruje vážne znepokojenie nad zvýšenou mnohotvárnou spoluprácou Gruzínska s Teheránom, ktorá môže viesť k ďalšej izolácii Gruzínska;

26.upozorňuje, že prebiehajúci príklon Gruzínska k autoritárskemu riadeniu a čoraz väčšie zbližovanie s Ruskom predstavujú rastúcu hrozbu pre európsku bezpečnosť, najmä vzhľadom na strategickú polohu Gruzínska a jeho prístup k Čiernemu moru, ktorý je rozhodujúci pre ruskú projekciu sily v tomto regióne; zdôrazňuje, že stratégia vládnucej strany Gruzínsky sen sa môže opakovať aj inde ako návod na hybridné ovládnutie štátu; obáva sa regionálnych dôsledkov a varuje, že dôveryhodnosť európskych opatrení na širšom Zakaukazsku je ohrozená, najmä v súvislosti s pripravovanou stratégiou EÚ pre oblasť Čierneho mora;

27.vyjadruje hlboké znepokojenie nad spoluprácou, zbližovaním a ideologickou konvergenciou Gruzínskeho sna s Ruskom a ďalšími autoritárskymi režimami, a to i napriek tomu, že Rusko neustále okupuje gruzínske územie; odsudzuje, že Gruzínsky sen šíri dezinformácie a manipuláciu zo strany Ruska a podieľa sa na nich, a to i pokiaľ ide o účelové zneužívanie ruskej útočnej vojny proti Ukrajine ako nástroja propagandy, čo je v rozpore s neutíchajúcou a mimoriadne vysokou verejnou podporou euroatlantickej integrácie krajiny; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou spoluprácou s EÚ v boji proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu;

28.opätovne dôrazne odsudzuje pokračujúcu ruskú okupáciu gruzínskych regiónov Abcházska a Južného Osetska a pokračujúci proces vytyčovania hraníc, čo predstavuje porušenie zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska; nalieha na gruzínsku vládu, aby zachovala jasný a konzistentný postoj k ruskej agresii, a vyzýva EÚ, aby sa naďalej aktívne zapájala do riešenia konfliktu, monitorovania ľudských práv a podpory postihnutých komunít;

29.odporúča posilnenie pozorovateľskej misie EÚ v Gruzínsku (EUMM) zvýšením jej zdrojov a rozšírením jej mandátu na monitorovanie zahraničného zasahovania a destabilizácie hraníc; naliehavo vyzýva členské štáty, aby pre misiu EUMM zabezpečili primerané financovanie a personál s cieľom reagovať na súčasnú politickú a bezpečnostnú krízu;

30.konštatuje, že podpora z Európskeho mierového nástroja v hodnote 30 miliónov EUR bola v roku 2024 oprávnene pozastavená v reakcii na úpadok demokracie v Gruzínsku a že na rok 2025 sa neplánuje žiadna podpora; zdôrazňuje, že toto pozastavenie bude mať škodlivé dôsledky na národnú stabilitu a bezpečnosť Gruzínska; opakuje, že akákoľvek budúca finančná podpora môže byť schválená len pod podmienkou, že samozvaný gruzínsky režim odstúpi a uskutočnia sa spravodlivé a nestranné voľby;

31.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, prezidentke Gruzínska Salome Zurabišviliovej a samozvaným orgánom Gruzínska.