1.opätovne potvrdzuje svoje pevné a neochvejné odhodlanie zabezpečiť úplné a rýchle vykonávanie a plnenie všetkých cieľov udržateľného rozvoja, ich čiastkových cieľov a Agendy 2030 ako celok, najmä vzhľadom na zhoršujúce sa geopolitické, sociálne, hospodárske a environmentálne prostredie; opätovne potvrdzuje svoje pevné odhodlanie presadzovať Pakt pre budúcnosť, ktorý je kľúčovým krokom k oživeniu OSN a dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja;

2.vyjadruje poľutovanie nad tým, že globálne spoločenstvo výrazne zaostáva, pokiaľ ide o realizáciu Agendy 2030 a dosiahnutie čiastkových cieľov udržateľného rozvoja; uznáva vzájomnú prepojenosť a závislosť 17 cieľov udržateľného rozvoja a uznáva, že plnenie Agendy do roku 2030 aj neskôr si bude vyžadovať rozsiahle a urýchlené opatrenia v rámci všetkých cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že ničivé účinky pandémie COVID-19, stupňujúce sa konflikty, geopolitické napätie, sociálne, zdravotné a humanitárne núdzové situácie a zrýchľujúce sa negatívne účinky zmeny klímy predstavujú významné prekážky pri dosahovaní čiastkových cieľov udržateľného rozvoja a že na pokrytie skutočných potrieb je potrebné väčšie úsilie všetkých aktérov;

3.uznáva, že oneskorenie pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja zhoršujú výrazné rozdiely v pokroku medzi rôznymi skupinami krajín, najmä v najchudobnejších a najzraniteľnejších krajinách a regiónoch; zdôrazňuje, že súčasný nerovnomerný pokrok sa zhoršuje v dôsledku pozastavenia financovania USAID a škrtov členských štátov EÚ v rozpočtoch na globálnu pomoc a iných krajín OECD; zdôrazňuje, že je potrebné naďalej klásť silný dôraz na rozvojovú spoluprácu, aby sa svetu začalo dariť dosahovať ciele udržateľného rozvoja;

4.zdôrazňuje, že príslušné politiky na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja v krajinách s nízkymi a strednými príjmami sú do veľkej miery obmedzené vysokými úrovňami dlhu a vysokým bremenom dlhovej služby; poukazuje tiež na obmedzenia globálnej finančnej architektúry a nedostatočnej medzinárodnej podpory; zdôrazňuje, že tieto krajiny naliehavo potrebujú viac finančných zdrojov a väčší fiškálny priestor na uľahčenie oveľa väčších investícií do cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu globálnej spolupráce na reforme globálnej finančnej štruktúry, najmä vzhľadom na 4. Medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala od 30. júna do 3. júla 2025 v Seville;

5.zdôrazňuje naliehavú potrebu medzinárodnej spolupráce a rozhodných transformačných opatrení, aby naše spoločnosti a hospodárstva pevne napredovali na ceste k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja a riešeniu trojitej planetárnej krízy týkajúcej sa zmeny klímy, straty biodiverzity a znečistenia; zdôrazňuje, že ciele udržateľného rozvoja by sa mali dosiahnuť spravodlivým spôsobom, pričom treba rešpektovať planetárne medze; zdôrazňuje, že sociálna udržateľnosť vrátane znižovania globálnych nerovností, zabezpečenia prístupu k základným službám a podpory sociálneho začlenenia by sa mala začleniť do všetkých snáh o plnenie cieľov udržateľného rozvoja;

6.víta ako prvý krok najnovšiu verziu Bridgetownskej iniciatívy, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, ktorá vyzýva na mobilizáciu ďalších 500 miliárd USD ročne na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v rozvojových krajinách; pripomína však, že je to ešte stále menej, ako je potrebné; preto naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa usilovali o poskytnutie ďalších 1,3 bilióna USD ročne na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj na straty a škody, a to prostredníctvom verejných zvýhodnených nástrojov a nástrojov, ktoré nevytvárajú dlh, v súlade s plánom Baku – Belém („Baku to Belem Roadmap“) dohodnutým na konferencii COP 29;

7.opakuje, že medzinárodná spolupráca je základnou podmienkou, aby svet dosiahol pokrok v plnení cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030 a neskôr, a že takáto spolupráca by sa mala prednostne zamerať na posilňovanie odolnosti, stability a autonómie partnerských krajín, najmä v Afrike, podporovaním príležitostí na hospodársky a ľudský rozvoj a preorientovaním sa na kľúčové priority, ako sú výživa, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie; zdôrazňuje, že napriek ťažkostiam, ktoré vyplývajú zo súčasnej geopolitickej situácie, by sa mala venovať osobitná pozornosť regiónom a komunitám, ktoré najviac zaostávajú, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne; varuje, že dôsledky nečinnosti alebo ďalšieho oneskorenia by v prvom rade znášali najzraniteľnejšie osoby, ale nepriaznivo by ovplyvnili aj svet ako celok;

8.zdôrazňuje význam nepretržitého prístupu ku kvalitným údajom o klíme a životnom prostredí a plnenia medzinárodných oznamovacích povinností pri tvorbe politiky založenej na vedeckých poznatkoch a dôkazoch; so znepokojením konštatuje, že nedávny geopolitický vývoj poukazuje na zraniteľné miesta v globálnej klimatickej infraštruktúre; okrem toho zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce medzi inštitúciami EÚ a globálnymi inštitúciami, IPCC a OSN, aby sa zabezpečilo, že politiky EÚ aj globálne politiky budú naďalej založené na najnovších vedeckých poznatkoch o klíme;

9.uznáva význam stratégií jednotlivých krajín v oblasti udržateľného rozvoja pre vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja; uznáva, že prístupy k udržateľnému rozvoju by mali byť prispôsobené konkrétnym miestnym podmienkam; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri vymedzovaní, vykonávaní a monitorovaní miestnych opatrení a stratégií, ktoré prispievajú k celosvetovému dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja; okrem toho zdôrazňuje, že účinné vykonávanie cieľov udržateľného rozvoja si vyžaduje zapojenie širokého spektra zainteresovaných strán, silnejšie sociálne a inštitucionálne partnerstvá, verejné a súkromné investície, spoluprácu a spoločnú zodpovednosť verejných aktérov, väčšie zapojenie ľudí, primerané vzdelávanie a širšiu interakciu medzi verejným a súkromným sektorom, vedou a občianskou spoločnosťou;

10.zdôrazňuje, že vedúce postavenie EÚ pri globálnom vykonávaní cieľov udržateľného rozvoja má naďalej kľúčový význam, najmä vzhľadom na viaceré geopolitické výzvy a prebiehajúce krízy; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali prevziať výraznejšiu vedúcu úlohu pri koordinácii celosvetového úsilia o zvrátenie stagnácie alebo regresie a o uľahčenie a urýchlenie dosahovania cieľov udržateľného rozvoja a zároveň zostať spoľahlivým partnerom pri poskytovaní účinnej a udržateľnej pomoci; zdôrazňuje dôležitú úlohu Európskej zelenej dohody pri vykonávaní a dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja;

11.zdôrazňuje potrebu mobilizovať primerané finančné zdroje na transformácie súvisiace s cieľmi udržateľného rozvoja a podporovať súdržnosť politík a inkluzívnosť na všetkých úrovniach riadenia, a to uprednostňovaním začleňovania cieľov udržateľného rozvoja do tvorby politík a posúdení vplyvu, ktoré robí Komisia;

12.vyzýva inštitúcie EÚ, aby splnili svoje dlhodobé záväzky uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti a prierezovú perspektívu vo všetkých politikách a financovaní EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že krajinám stále chýba 44 % údajov potrebných na sledovanie cieľa udržateľného rozvoja č. 5 a že viac ako 80 % krajín nemá k dispozícii údaje týkajúce sa aspoň jedného čiastkového cieľa v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5 https://equalmeasures2030.org/wp-content/uploads/2024/09/EM2030_2024_SDG_Gender_Index_EN_digital.pdf.; zdôrazňuje preto potrebu posilniť národné štatistické úrady a zlepšiť ich globálnu koordináciu a spoluprácu s cieľom zabezpečiť informovanú tvorbu politík a odstrániť zostávajúce rozdiely v údajoch v oblasti rodovej rovnosti;

13.zdôrazňuje významnú úlohu OSN a výročného politického fóra na vysokej úrovni pri monitorovaní a preskúmaní vykonávania Agendy 2030 a cieľov udržateľného rozvoja; domnieva sa, že politické fórum na vysokej úrovni v roku 2025 by sa malo využiť ako príležitosť na poskytnutie politického usmernenia na vysokej úrovni a nového impulzu pre intenzívnejšie úsilie a urýchlené opatrenia na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030;

14.vyjadruje poľutovanie nad minimálnym alebo miernym pokrokom pri plnení väčšiny čiastkových cieľov v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 3 a nad spomaľujúcim sa tempom zaznamenaným od roku 2015 vo viacerých kľúčových oblastiach; so znepokojením konštatuje, že menej ako 10 % čiastkových cieľov v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 3 je na dobrej ceste a že do roku 2030 sa pravdepodobne splní menej ako jedna tretina; je veľmi znepokojený tým, že EÚ zaznamenala aj zhoršenie v približne polovici ukazovateľov, ktoré Eurostat analyzoval vo svojej správe z júna 2024;

15.je veľmi znepokojený tým, že pokrok smerom k všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti sa spomalil a takmer polovica svetovej populácie zostala bez prístupu k základným zdravotníckym službám; je veľmi znepokojený tým, že pre nedostatočnú zdravotnú starostlivosť majú 2 miliardy ľudí finančné ťažkosti v dôsledku nákladov na zdravotnú starostlivosť https://unstats.un.org/sdgs/report/2024/The-Sustainable-Development-Goals-Report-2024.pdf.;

16.zdôrazňuje, že systémy zdravotnej starostlivosti čelia zvýšenému tlaku v dôsledku starnutia svetovej populácie, nízkej kvality infraštruktúry zdravotnej starostlivosti a celosvetového nedostatku zdravotníckych pracovníkov, a pripomína, že pokrok smerom k všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti si vyžaduje, aby sa tieto problémy riešili; zdôrazňuje výrazné rozdiely na celom svete, pokiaľ ide o primeraný počet zdravotníckych pracovníkov, pričom krajiny s nízkymi príjmami majú ich najnižšiu hustotu a rozdelenie; konštatuje, že v 54 krajinách, väčšinou v krajinách s vysokými príjmami, je potrebných ďalších 1,8 milióna zdravotníckych pracovníkov, aby sa zachovala ich súčasná vekovo štandardizovaná hustota https://unstats.un.org/sdgs/report/2024/The-Sustainable-Development-Goals-Report-2024.pdf.; zdôrazňuje zraniteľnosť zdravotníckych pracovníkov, ktorí čelia vyššiemu pracovnému zaťaženiu, vyhoreniu a problémom s duševným zdravím; odporúča cielenú podporu, odbornú prípravu a ochranné opatrenia na ochranu odborníkov v prvej línii a posilnenie kapacít reakcie na núdzové zdravotné situácie;

17.zdôrazňuje, že viacnásobné a vzájomne prepojené krízy, negatívny vplyv zmeny klímy a straty biodiverzity na zdravie, hospodárska nestabilita, chudoba, pretrvávajúce nerovnosti, najmä medzi zraniteľnými skupinami obyvateľstva a regiónmi, a čoraz obmedzenejšie zdroje predstavujú napriek rastúcemu dopytu po zdravotníckych službách riziko zhoršenia zdravotnej krízy, narušenia globálnej zdravotnej bezpečnosti a ďalšieho brzdenia pokroku pri dosahovaní čiastkových cieľov v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 3;

18.vyjadruje poľutovanie nad ničivým vplyvom pandémie COVID-19 na globálne zdravie a pokrok pri dosahovaní čiastkových cieľov v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 3; zdôrazňuje, že pandémia COVID-19 odhalila rozsiahle dlhodobé nedostatky v systémoch zdravotnej starostlivosti a zdôraznila význam zvýšenia pripravenosti na krízy, kapacity reakcie na krízy a odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že ohrozenia zdravia nepoznajú hranice a miestna núdzová situácia v oblasti zdravia môže rýchlo eskalovať tak, že vyústi do globálnej pandémie, čo si vyžaduje koordinovanú globálnu reakciu a posilnenú medzinárodnú spoluprácu prostredníctvom silných multilaterálnych zdravotníckych inštitúcií, najmä Svetovej zdravotníckej organizácie;

19.vyjadruje hlboké poľutovanie nad rozhodnutím USA vystúpiť zo Svetovej zdravotníckej organizácie a zrušenie zdravotníckych programov v rámci USAID; zdôrazňuje, že toto rozhodnutie bude mať vážny dosah na životy ľudí a prístup k službám zdravotnej starostlivosti v celosvetovom rozsahu, odhalí a prehĺbi nedostatky v globálnych zdravotníckych systémoch, zvýši rozdiely v zdravotnej starostlivosti a vyvinie tlak na zdroje, čo bude mať dlhodobé dôsledky pre globálnu zdravotnú bezpečnosť a odolnosť; zdôrazňuje, že vystúpenie USA výrazne sťaží pokrok pri dosahovaní cieľa udržateľného rozvoja č. 3 tým, že zníži kapacity na monitorovanie zdravotných hrozieb, ako aj medzinárodnú koordináciu, zdroje a vedúce postavenie pri riešení zdravotných kríz a podpore spravodlivého prístupu k zdraviu pre všetkých; vyzýva USA, aby prehodnotili svoje rozhodnutie vystúpiť z WHO;

20.konštatuje, že úsilie v boji proti prenosným ochoreniam, ako sú HIV/AIDS, tuberkulóza, malária a zanedbávané tropické choroby, viedlo v posledných desaťročiach k významnému pokroku; vyjadruje však znepokojenie nad zvýšeným počtom prípadov malárie a tuberkulózy a nad skutočnosťou, že napriek dosiahnutým úspechom stále pretrvávajú nerovnosti a naďalej sa objavujú hrozby, v dôsledku čoho je mnoho obyvateľov zraniteľných a celosvetové úsilie je oslabené; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že prerušenie programov týkajúcich sa HIV/AIDS by mohlo zvrátiť 20-ročný pokrok, čo by mohlo spôsobiť viac ako 10 miliónov ďalších prípadov HIV/AIDS a troch miliónov úmrtí https://www.who.int/director-general/speeches/detail/who-director-general-s-opening-remarks-at-the-media-briefing-17-march-2025.; vyzýva na účinnejšie vykonávanie politík a programov na ďalšie zníženie miery prenosu a zlepšenie prístupu k liečbe a prevencii, najmä v menej rozvinutých krajinách;

21.konštatuje, že zanedbávané tropické choroby naďalej postihujú miliardy ľudí, pričom v mnohých krajinách neexistuje primeraný prístup k liečbe, čo poukazuje na naliehavú potrebu posilniť kapacity EÚ a jej partnerov v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie, najmä na globálnom Juhu, aby sa zabezpečilo, že prínosy celosvetového úsilia sa dostanú ku každému; požaduje stimuly na podporu výskumu a vývoja liekov zameraných na tropické choroby; vyzýva EÚ, aby prijala proaktívne opatrenia na podporu inovácií a urýchlenie dostupnosti liekov;

22.so znepokojením konštatuje, že napriek zlepšeniu kvalifikovanej pôrodnej asistencie a celosvetovému zníženiu úmrtnosti novorodencov a detí do 5 rokov je globálna miera úmrtnosti matiek od roku 2015 takmer nezmenená; poukazuje na výrazné rozdiely medzi krajinami s nízkymi príjmami a krajinami s vysokými príjmami a na neutešenú situáciu v nestabilných krajinách, pre ktoré bol vyhlásený vysoký alebo veľmi vysoký stupeň pohotovosti; požaduje rozhodné opatrenia vo všetkých členských štátoch a v rámci vonkajších politík EÚ s cieľom dosiahnuť významný pokrok pri plnení cieľa, a to znížiť do roku 2030 úmrtnosť matiek, zabezpečiť všeobecný prístup k službám starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie vrátane prístupu ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti o matky, kvalifikovanej pôrodnej starostlivosti, pohotovostnej pôrodníckej starostlivosti, komplexným predpôrodným a popôrodným službám, plánovania rodiny a legálneho umelého prerušenia tehotenstva;

23.zdôrazňuje, že zlepšenie pri znižovaní miery pôrodnosti u dospievajúcich a v prístupe k moderným metódam antikoncepcie nie sú rovnako prospešné pre všetky ženy a dievčatá; poukazuje na pretrvávajúce sociálne, hospodárske a regionálne nerovnosti, ktoré bránia rozširovaniu pozitívnych trendov; vyzýva EÚ, aby prioritne zabezpečila prístup k bezpečným a účinným metódam antikoncepcie a k legálnym službám umelého prerušenia tehotenstva vo všetkých členských štátoch a aby k tomu prispievala prostredníctvom svojich vonkajších politík; opakuje svoju výzvu, aby sa právo na bezpečné a legálne umelé prerušenie tehotenstva začlenilo do Charty základných práv EÚ;

24.pripomína, že úplná realizácia sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP) a zachovanie telesnej autonómie žien a dievčat majú zásadný význam pre dosiahnutie rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že SRZP sú neoddeliteľnou súčasťou všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti a majú zásadný význam pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja 3, najmä čiastkového cieľa 3.7; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila začlenenie SRZP do iniciatív a programov EÚ v oblasti všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti;

25.vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokrok pri dosahovaní deviatich globálnych dobrovoľných cieľov dohodnutých v globálnom rámci monitorovania neprenosných ochorení je pomalý a nerovnomerný; zdôrazňuje, že bez zvýšeného využívania týchto účinných intervencií polovica všetkých krajín nesplní cieľ udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorým je znížiť o tretinu predčasnú úmrtnosť súvisiacu s neprenosnými ochoreniami; vyzýva preto na posilnené, koordinované a viacodvetvové opatrenia na prevenciu a kontrolu neprenosných ochorení s cieľom znížiť utrpenie a predchádzať predčasnej úmrtnosti; ďalej vyzýva, aby sa uprednostňovalo vykonávanie politík „najvýhodnejších postupov“ WHO s cieľom riešiť primárne rizikové faktory neprenosných ochorení vrátane užívania tabaku, nezdravého stravovania, škodlivej konzumácie alkoholu a fyzickej nečinnosti; ďalej vyzýva na úplné vykonávanie Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku vo všetkých signatárskych krajinách;

26.vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zosúladila normy EÚ v oblasti kvality ovzdušia s usmerneniami WHO v súlade so smernicou o kvalite okolitého ovzdušia Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/2881 z 23. októbra 2024 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe (Ú. v. EÚ L, 2024/2881, 20.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/2881/oj).; pripomína, že udržateľné mestá a spoločenstvá, a najmä riešenie miery znečistenia ovzdušia v mestských oblastiach, sú kľúčom k podpore zdravia a blahobytu, keďže viac ako polovica svetovej populácie v súčasnosti žije v mestách;

27.požaduje posilnené, koordinované a holistické opatrenia, viacročné a prispôsobené plánovanie a značné investície na dosiahnutie všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje potrebu posilniť systémy zdravotnej starostlivosti a zdravotnícky personál, zabezpečiť spravodlivý prístup ku kvalitným službám zdravotnej starostlivosti a bezpečným, účinným a cenovo dostupným liekom a vakcínam, podporovať prevenciu a liečbu chorôb, vyvíjať inovatívne riešenia a budovať inkluzívne a odolné systémy zdravotnej starostlivosti; vyzýva tiež na prijatie opatrení na riešenie zhoršujúcich sa environmentálnych faktorov, zníženie počtu chorôb a úmrtí spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením, zníženie rizík vznikajúcich a opätovne sa objavujúcich zoonotických epidémií a pandémií a boj proti antimikrobiálnej rezistencii; zdôrazňuje potrebu podporovať organizácie sociálnej a solidárnej zdravotnej starostlivosti a riešiť sociálne determinanty zdravia a rozdiely v prístupe ku kvalitnej starostlivosti a službám vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, s osobitným dôrazom na priamo postihnuté regióny a vidiecke a odľahlé komunity;

28.zdôrazňuje, že v zdravotnej politike je potrebné horizontálne programovanie a investície do pripravenosti na zdravotné hrozby a do odolných systémov verejného zdravotníctva; vyzýva na zvýšenie investícií do výskumu a vývoja vakcín a liekov na prenosné a neprenosné ochorenia, ktoré postihujú predovšetkým rozvojové krajiny, s cieľom poskytnúť prístup k cenovo dostupným základným liekom a vakcínam; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2022 sa k život zachraňujúcim vakcínam nedostalo 20,5 milióna detí https://unstats.un.org/sdgs/report/2024/The-Sustainable-Development-Goals-Report-2024.pdf.; konštatuje, že prístup k vakcínam musí byť spravodlivý v záujme účinnej globálnej reakcie; naliehavo vyzýva na využívanie iniciatív, ako je Global Gateway, na uľahčenie investícií v prospech miestnej výroby liekov a zdravotníckych technológií a na predchádzanie budúcim núdzovým situáciám v oblasti zdravia posilnením kapacít na celom svete;

29.opätovne potvrdzuje svoj záväzok uplatňovať prístup „jedno zdravie“; domnieva sa, že uplatňovanie prístupu „jedno zdravie“ je kľúčom k dosiahnutiu pokroku pri plnení cieľa udržateľného rozvoja č. 3; podčiarkuje však potrebu, aby Komisia a členské štáty v plnej miere vykonávali stratégiu EÚ v oblasti globálneho zdravia, monitorovali jej vykonávanie a pravidelne podávali Európskemu parlamentu správy o dosahovaní jej cieľov;

30.pripomína, že prístup k cenovo dostupným a kvalitným liekom závisí aj od prenosu technológií a znalostí; podčiarkuje preto flexibility Dohody WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS), ktoré boli potvrdené vo vyhlásení z Dauhy, ako legitímne politické opatrenia, ktoré môžu vlády využiť na ochranu a podporu verejného zdravia zavedením obmedzení a záruk pri presadzovaní práv duševného vlastníctva; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby jej obchodné dohody s rozvojovými krajinami plne podporovali tento cieľ;

31.zdôrazňuje, že environmentálne riziká predstavujú štvrtinu záťaže spôsobenej chorobami na celom svete https://www.who.int/data/gho/data/themes/public-health-and-environment.; pripomína, že podľa prístupu „jedno zdravie“ zdravie ľudí a zvierat závisí od zdravia planéty a že zdravé životné prostredie je univerzálnym ľudským právom a základným pilierom udržateľného rozvoja a blahobytu ľudí; víta širokú podporu na VZ OSN, pokiaľ ide o uznanie práva na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie za univerzálne ľudské právo, https://docs.un.org/en/A/RES/76/300. a vyzýva na jeho účinnú ochranu na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že treba zakázať najnebezpečnejšie chemikálie vrátane endokrinných disruptorov a postupne ukončiť používanie večných chemikálií (PFAS), pričom ich používanie by malo byť povolené len v prípadoch nevyhnutných pre kritické odvetvia, ako sú zdravotnícke pomôcky, lieky a výrobky potrebné na dvojakú transformáciu na klimaticky neutrálne a digitálne hospodárstvo; zdôrazňuje potrebu zakázať aj vývoz chemických pesticídov, ktoré sú v EÚ zakázané, do tretích krajín;

32.podčiarkuje rastúce zdravotné riziká v dôsledku klimatickej krízy vrátane zvýšeného výskytu chorôb súvisiacich s teplom, respiračných a kardiovaskulárnych chorôb a šírenia chorôb prenášaných vektormi a vodou; vyzýva na osobitné úsilie o ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva vrátane starších osôb, detí, ľudí s už existujúcimi ochoreniami, osôb so zdravotným postihnutím a komunít s nízkymi príjmami, ktoré čelia neprimeraným zdravotným rizikám súvisiacim s klímou; naliehavo požaduje vykonávanie lokálnych akčných plánov pre teplo a poskytovanie prístupných úkrytov, ako aj cielené poskytovanie pomoci počas extrémnych poveternostných javov;

33.zdôrazňuje navyše, že extrémne poveternostné javy narúšajú infraštruktúru zdravotnej starostlivosti, dodávky energie a dodávateľské reťazce, čím ohrozujú prístup ku kritickej zdravotnej starostlivosti a liečbe; podčiarkuje naliehavú potrebu investovať do systémov zdravotnej starostlivosti odolných voči zmene klímy vrátane infraštruktúry odolnej voči katastrofám, obnoviteľných zdrojov energie v zdravotníckych zariadeniach a spoľahlivých vodovodných a sanitačných systémov; vyzýva na integráciu systémov včasného varovania, mobilných zdravotníckych jednotiek a decentralizovaných komunitných modelov zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť kontinuitu starostlivosti v núdzových situáciách v oblasti klímy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili odolnosť proti zmene klímy do všetkých politík v oblasti verejného zdravia a vnútroštátnych stratégií v oblasti zdravia; nabáda na používanie ukazovateľov zosúladených s cieľmi udržateľného rozvoja na monitorovanie vplyvov zmeny klímy na zdravie a na usmernenie adaptačných stratégií na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

34.vyjadruje vážne znepokojenie nad pomalým napredovaním k rodovej rovnosti s tým, že väčšina ukazovateľov je ďaleko od splnenia, pričom aj s ohľadom na prijaté opatrenia, ktoré zmenšujú občiansky priestor pre obhajcov práv žien, hrozí ďalšie zhoršenie situácie v oblasti rodovej rovnosti a práv žien; domnieva sa, že škrty v oblasti rozvojovej pomoci už majú negatívny vplyv na posilňovanie postavenia žien a rodovú rovnosť; opätovne potvrdzuje rodovú rovnosť ako samostatný cieľ i katalyzátor pokroku pri plnení ostatných cieľov udržateľného rozvoja; požaduje rozhodné líderstvo EÚ na medzinárodnej úrovni pri presadzovaní rodovej rovnosti a práv žien prostredníctvom politík a finančnej pomoci;

35.vyzýva na urýchlené, cielené opatrenia na ukončenie všetkých foriem násilia a obťažovania voči ženám a dievčatám vrátane sexuálneho a rodovo motivovaného násilia a rodovo motivovaného násilia páchaného za pomoci technológií a na ukončenie škodlivých praktík, ako sú detské, skoré a nútené manželstvá, násilie založené na cti, sterilizácie a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; pripomína, že viac ako 230 miliónov dievčat a žien bolo vystavených mrzačeniu ženských pohlavných orgánov https://www.who.int/news-room/fact-sheets/detail/female-genital-mutilation., a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že podľa nových odhadov sa počet prípadov v porovnaní s rokom 2016 zvýšil o 30 miliónov https://www.unicef.org/press-releases/over-230-million-girls-and-women-alive-today-have-been-subjected-female-genital.; je naďalej vážne znepokojený vysokou celosvetovou mierou úmrtnosti matiek, najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami; zdôrazňuje, že znásilňovanie je naďalej jedným z najrozšírenejších prípadov porušovania ľudských práv, a vyzýva na zavedenie spoločného vymedzenia znásilnenia na základe chýbajúceho súhlasu; zdôrazňuje, že ciele udržateľného rozvoja 5 musia zohrávať dôležitú úlohu aj vo vzťahoch EÚ s inými krajinami;

36.zdôrazňuje, že zmena klímy neúmerne postihuje ženy, najmä v najmenej rozvinutých krajinách a vidieckych oblastiach; podčiarkuje, že neúmerný vplyv zmeny klímy špecificky ohrozuje ich živobytie, zdravie a bezpečnosť, a to aj tým, že zvyšuje potravinovú neistotu a neistotu v oblasti vody, väčšmi ich vystavuje rodovo motivovanému násiliu v prípade vysídľovania a migrácie spôsobených klímou a zvyšuje hospodársku nestabilitu v dôsledku závislosti od odvetví citlivých na klímu; zdôrazňuje, že štyri z piatich osôb vysídlených v dôsledku klimatickej krízy sú ženy a dievčatá https://www.un.org/en/climatechange/science/climate-issues/women#:~:text=When%20extreme%20weather%20disasters%20strike%2C%20women%20and,of%20climate%20change%20are%20women%20and%20girls.; žiada, aby akčné plány v oblasti klímy zahŕňali podporu pre ženy a ich účasť na rozhodovacom procese v oblasti klímy na všetkých úrovniach; vyzýva na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti s cieľom zamerať sa na ochorenia súvisiace s klímou, ktoré postihujú ženy, a podporovať vzdelávanie o adaptácii na zmenu klímy; s potešením očakáva nový akčný plán pre rodovú rovnosť v súlade s UNFCCC; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prevzali vedúcu úlohu pri prijímaní nového ambiciózneho a účinného akčného plánu pre rodovú rovnosť na konferencii COP30;

37.vyjadruje poľutovanie nad tým, že sexuálne a reprodukčné práva žien sú celosvetovo naďalej obmedzované, a zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa prekážkami, ktoré ženám bránia prijímať rozhodnutia o antikoncepcii, prístupe k zdravotnej starostlivosti a súhlase so sexuálnou aktivitou, pričom uznáva, že sociálno-ekonomické faktory, vzdelávanie a geografická poloha významne ovplyvňujú schopnosť žien uplatňovať tieto práva; pripomína záväzok EÚ podporovať, chrániť a uplatňovať právo každého jednotlivca na úplnú kontrolu nad otázkami súvisiacimi s jeho sexualitou a sexuálnymi a reprodukčnými právami a slobodné rozhodovanie sa o týchto otázkach bez diskriminácie, nátlaku a násilia; varuje, že čiastkové ciele stanovené v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 5 sa nedosiahnu, ak sa v EÚ a na celom svete nezaručí všeobecný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a reprodukčným právam, a vyzýva EÚ, aby túto otázku stanovila ako prioritu v politike a financovaní a zakotvila právo na legálne a bezpečné umelé prerušenie tehotenstva v Charte základných práv EÚ; opakuje, že všetky ženy musia mať prístup k službám starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie, a to aj na účely plánovania rodiny, ako aj k informáciám a vzdelávaniu v tejto oblasti a požaduje začlenenie reprodukčného zdravia do národných stratégií a programov; vyzýva na zvýšenie investícií do týchto oblastí s cieľom zabezpečiť prístup ku komplexným a nediskriminačným službám;

38.vyzýva na ďalšie financovanie programov zameraných na podporu práv žien a posilňovanie ich postavenia a nezávislosti a boj proti všetkým formám rodovo motivovaného násilia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby 85 % všetkých nových vonkajších činností zahŕňalo rodovú rovnosť ako významný alebo hlavný cieľ a aby sa 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci v každej krajine vyčlenilo na programy s rodovou rovnosťou ako jedným z hlavných cieľov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila systematické vykonávanie dôsledných rodových analýz, zberu údajov rozčlenených podľa pohlavia, rodového rozpočtovania a posúdení vplyvu na rodovú rovnosť;

39.vyjadruje poľutovanie nad tým, že pomoc darcov Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC) v oblasti rodovej rovnosti v roku 2022 klesla, a to po prvý raz po desaťročí rastu https://www.oecd.org/en/publications/development-finance-for-gender-equality-2024_e340afbf-en.html.; konštatuje, že len 4 % oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá bola k dispozícii na pridelenie, boli zamerané na rodovú rovnosť ako hlavný cieľ https://www.oecd.org/en/publications/development-finance-for-gender-equality-2024_e340afbf-en.html.; zdôrazňuje, že treba nájsť nové zdroje, aby sa obnovil postup k dosiahnutiu rodovej rovnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že od prijatia akčného plánu GAP III len 3,8 % všetkých rodovo responzívnych/cielených opatrení má rodovú rovnosť ako hlavný cieľ, čo zaostáva za cieľom 5 % stanoveným v nariadení o NDICI Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 z 9. júna 2021, ktorým sa zriaďuje Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa, mení a zrušuje rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ a zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1601 a nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 (Ú. v. EÚ L 209, 14.6.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/947/oj).: vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podstatne zvýšili počet opatrení EÚ, ktorých hlavným cieľom je podpora rodovej rovnosti; vyzýva EÚ, aby zvýšila financovanie multilaterálnych fondov v oblasti rodovej rovnosti, akým je napríklad OSN Ženy, a sexuálneho a reprodukčného zdravie, ako sú Populačný fond OSN a Globálny fond na boj proti AIDS tuberkulóze a malárii;

40.pripomína, že ženy vo všeobecnosti vykonávajú väčšinu neplatenej práce v domácnosti a opatrovateľskej práce, čo je neprimeranou záťažou pre domácnosti s nižšími príjmami a prispieva k chudobe, nerovnosti a neistým životným podmienkam a obmedzuje účasť žien na trhu práce; vyzýva na väčšie presadzovanie práva každej ženy na zosúladenie jej pracovného a súkromného života na základe spoločnej zodpovednosti a pracovných podmienok, ktoré uľahčujú zladenie súkromného, rodinného a pracovného života; vyzýva na urýchlenie úsilia o odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, či už ide o mzdu alebo dôchodok, a to aj v ekonomike starostlivosti, ako aj o vyriešenie horizontálnej a vertikálnej segregácie na trhu práce; okrem toho vyzýva na úsilie zabezpečiť plnú, rovnocennú a zmysluplnú účasť a líderstvo žien v rozhodovacích úlohách a príležitostiach vo verejnom a súkromnom sektore, a to aj vo všetkých aspektoch mieru a bezpečnosti; vyzýva na väčšiu podporu účasti žien vo vede, technológii, inžinierstve a matematike;

41.uznáva naliehavú potrebu reagovať na negatívne trendy brániace pokroku v rodovej rovnosti v EÚ vrátane rodovo motivovaného násilia a na prevládajúci sexistický politický diskurz; v tejto súvislosti víta Plán pre práva žien Komisie ako kompas pre budúcu činnosť EÚ v tejto oblasti v rámci Únie i mimo nej a vypracovanie novej stratégie pre rodovú rovnosť od roku 2026; zdôrazňuje, že tento plán by mal podporovať vykonávanie legislatívnych a nelegislatívnych opatrení na dosiahnutie väčšieho pokroku a zodpovednosti v súvislosti s cieľom udržateľného rozvoja č. 5 a vyzýva na väčšie zapojenie členských štátov; naliehavo vyzýva na komplexný prístup k riešeniu sexuálnych a reprodukčných služieb, prierezovej diskriminácie a ochrany zraniteľných žien;

42.vyjadruje hlboké poľutovanie nad rastúcimi neodôvodnenými útokmi na organizácie občianskej spoločnosti, najmä organizácie pre práva žien, v EÚ aj na celom svete; zdôrazňuje, že treba vytvoriť mechanizmus ochrany obhajcov ľudských práv v EÚ s osobitnou pozornosťou venovanou ženám, osobám LGBTIQ+ a obhajcom ľudských práv v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP); vyzýva na plné vykonávanie politík rodovej rovnosti (akčný plán pre rodovú rovnosť, stratégia pre rodovú rovnosť) vrátane ich zložiek týkajúcich sa SRZP a trvá na tom, že musí byť podporené primeraným financovaním, a to aj pre organizácie pre práva žien a SRZP, ako aj informáciami o plánovaní rodiny, cenovo dostupnej antikoncepcii, bezplatnom, bezpečnom a legálnom umelom prerušení tehotenstva a zdravotnej starostlivosti o matky; zdôrazňuje, že organizácie pre práva žien sú naďalej systematicky podfinancované a prijímajú menej ako 1 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci;

43.uvádza, že napriek pokroku zostáva 122 miliónov dievčat na celom svete mimo škôl https://www.unwomen.org/en/news-stories/press-release/2025/03/fast-facts-30-years-of-uneven-progress-for-adolescent-girls.; zdôrazňuje, že rovnaký prístup k vzdelávaniu má zásadný význam pre udržateľný rozvoj, znižovanie chudoby a hospodársku prosperitu, pretože umožňuje ženám a dievčatám plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti: vyzýva na začlenenie rodovo responzívnych stratégií do politík vzdelávania s cieľom riešiť tieto nerovnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzdelávanie na základných a stredných školách zamerané na boj proti rodovo motivovanému násiliu a rodovým stereotypom; zdôrazňuje, že investície do vzdelávania dievčat prinášajú veľkú návratnosť budúcim generáciám, priamo prispievajú k uplatňovaniu ich základných práv, chránia ich pred všetkými formami násilia a zároveň prispievajú k väčšiemu blahobytu pre celé spoločnosti;

44.uznáva neúmernú zraniteľnosť žien a dievčat počas konfliktov a humanitárnych kríz, ako aj to, že čelia zvýšenému riziku sexuálneho a rodovo motivovaného násilia, vysídlenia a narušenia základných služieb; opätovne potvrdzuje kľúčovú úlohu žien a dievčat pri budovaní mieru, riešení konfliktov a obnove po skončení konfliktu, pričom zdôrazňuje, že je nevyhnutne potrebné zapojiť ich do mierových rokovaní a rozhodovacích procesov, ako sa uvádza v programe zameranom na ženy, mier a bezpečnosť;

45.požaduje účinnejšie politiky a opatrenia, ktoré podporujú prístup k pôde, úverom, podnikaniu a vzdelávaniu, ako aj zamestnanosť a zdravie, najmä pre ženy a dievčatá v zraniteľných situáciách, ženy so zdravotným postihnutím, tehotné ženy a ženy vo vidieckych oblastiach;

46.berie na vedomie získané poznatky uvedené v spoločnej správe za rok 2024 s názvom Are we getting there? A synthesis of the UN system evaluations of SDG 5 (Blížime sa k cieľu? Súhrn hodnotení OSN týkajúcich sa cieľa udržateľného rozvoja č. 5), ako aj to, ako dôležité je účinne zapojiť mužov a chlapcov do programov a iniciatív týkajúcich sa otázok, ktoré ich vzdelávajú a pomáhajú im zmeniť správanie, čo je podmienkou splnenia čiastkových cieľov, ako aj trvalejšie a komplexnejšie stanovovanie priorít cieľov v humanitárnom prostredí;

47.vyjadruje poľutovanie nad úpadkom práv LGBTIQ+ osôb a transfóbiou, ktorá ohrozuje rodovú rovnosť; odsudzuje, že v rokoch 2021 a 2022 len tri organizácie zamerané na boj proti LGBTIQ+ osobám vykázali príjem vo výške jednej miliardy USD, zatiaľ čo 8 000 príjemcov grantov z celého sveta zameraných na LGBTIQ+ osoby dostalo celkovo 905 miliónov USD Politický prehľad ODI, „Where next for feminist foreign policy on funding feminist movements?“, https://media.odi.org/documents/ODI-ET-FundingMovements-PB-EN-May24-Final.pdf.; varuje pred znepokojujúcim nárastom financovania zameraného na boj proti rodovej rovnosti s cieľom zabrániť pokroku, ktorý sa v uplynulých desaťročiach dosiahol v oblasti práv žien a LGBTIQ+ osôb;

48.vyzýva EÚ, aby zakázala konverzné centrá v členských štátoch a urobila všetko, čo je v jej silách, aby zabránila tejto praxi aj na iných miestach;

49.so znepokojením konštatuje, že spomedzi cieľov udržateľného rozvoja, ktoré majú byť predmetom hĺbkového preskúmania na politickom fóre na vysokej úrovni v roku 2025, sú čiastkové ciele v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 8 najviac ovplyvnené stagnáciou alebo regresiou;

50.vyjadruje znepokojenie nad úpadkom pracovných práv, slobody združovania a práv na kolektívne vyjednávanie za posledné desaťročie a poukazuje na to, že to má nepriaznivý vplyv na sociálnu spravodlivosť a úsilie o podporu produktívnej zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pätina svetovej populácie žije v krajinách s vysokou nerovnosťou https://www.worldbank.org/en/publication/poverty-prosperity-and-planet.; potvrdzuje, že treba posilniť sociálne opatrenia na riešenie nerovností v súlade so zásadou na nikoho nezabudnúť a pritom zohľadniť sociálne dôsledky inflácie, rastúce rozpočtové tlaky, geopolitické napätie a riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov, ktoré prináša zmena klímy a extrémne výkyvy počasia; zdôrazňuje význam spravodlivej transformácie pre dekarbonizáciu hospodárstva s cieľom zaistiť, aby bola transformácia čo najspravodlivejšia a najinkluzívnejšia pre všetkých dotknutých;

51.požaduje silnejšie politiky a odvážne opatrenia na podporu inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rozvoja; naliehavo vyzýva EÚ a globálnych partnerov, aby využívali nástroje, ako je Global Gateway, na mobilizáciu viacerých zdrojov financovania vrátane investícií súkromného sektora, aby rešpektovali sociálne a environmentálne štandardy a podporovali vytváranie dôstojných pracovných miest, ktoré znížia nerovnosť príjmov a zaistia, aby sa na nikoho nezabudlo; berie na vedomie úlohu súkromných financií, pokiaľ ide o preklenutie medzery vo financovaní v záujme dosiahnutia cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje však potrebu verejných investícií do kritických služieb, ako je zdravotná starostlivosť, vzdelávanie a sociálna ochrana;

52.zdôrazňuje, že treba riešiť nerovnosti medzi územiami a v oblasti bývania podporou prístupu k cenovo dostupnému, primeranému a energeticky efektívnemu bývaniu, najmä v znevýhodnených mestských a vidieckych oblastiach; vyzýva na zvýšenie investícií do integrovaného rozvoja komunít, sociálnej infraštruktúry a základných služieb s cieľom podporiť sociálnu súdržnosť a hospodárske začlenenie; nabáda na podporu miestnych a regionálnych samospráv pri vykonávaní stratégií udržateľného, inkluzívneho a odolného rozvoja, ktoré prepájajú klímu, zdravie, bývanie, mobilitu a sociálne začlenenie;

53.vyjadruje znepokojenie nad tým, že hospodársky rast v mnohých rozvojových krajinách je naďalej pomalý a nerovnomerný a často ho brzdia štrukturálne nedostatky, ekonomické nerovnosti, politická nestabilita a vonkajšie otrasy, ako aj rastúci vplyv zmeny klímy; zdôrazňuje, že miestne iniciatívy zamerané na jedinečné potreby komunity zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore spravodlivého hospodárskeho rastu; zdôrazňuje, že regionálna spolupráca v oblasti hospodárskych koridorov posilňuje obchod, investície, udržateľnú industrializáciu a hospodársku diverzifikáciu;

54.odporúča zvýšenie verejných a súkromných investícií do výskumu, udržateľných podnikateľských postupov, zelenej a digitálnej transformácie, kvalitného vzdelávania a rozvoja zručností vrátane rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, ako aj ich zosúladenie s požiadavkami trhu a podporu malých a stredných podnikov a startupov v záujme podpory prístupu k financovaniu a zvyšovania investícií a inovácií; opakuje, že osobitnú pozornosť treba venovať podpore posilňovania ekonomického postavenia žien a zabezpečeniu spravodlivého prístupu k podnikateľským príležitostiam; požaduje inkluzívne politiky pre osoby so zdravotným postihnutím na pracovisku;

55.opätovne zdôrazňuje význam politík, ktoré podporujú zamestnanosť, vzdelávanie a odbornú prípravu mladých ľudí; podčiarkuje význam rastúceho počtu mladých ľudí na globálnom Juhu pre udržateľný rozvoj; trvá na tom, že je dôležité vytvoriť silnejšie väzby medzi vzdelávaním, rozvojom zručností a zamestnanosťou, aby sa umožnil prístup k dôstojnej práci na rýchlo sa meniacom pracovnom trhu;

56.zdôrazňuje, že iniciatívy zamerané na stimuláciu hospodárskeho rastu by mali ísť ruka v ruke so sociálnou spravodlivosťou, rodovou rovnosťou, pracovnými právami a ochranou životného prostredia; vyzýva EÚ, aby začala vyvíjať konštruktívne úsilie s cieľom prijať dohodu OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

57.vyjadruje poľutovanie nad tým, že viac ako polovica osôb – pracovných síl – na svete pracuje v neformálnom zamestnaní https://www.oecd.org/content/dam/oecd/en/publications/reports/2023/04/informality-and-globalisation_d7548f2e/c945c24f-en.pdf, https://unstats.un.org/sdgs/report/2024/The-Sustainable-Development-Goals-Report-2024.pdf., čo významne bráni sociálnej spravodlivosti a inkluzívnemu rastu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v najmenej rozvinutých krajinách, v subsaharskej Afrike a strednej a južnej Ázii, je naďalej neformálne zamestnaných takmer deväť z desiatich pracovníkov https://unstats.un.org/sdgs/report/2024/The-Sustainable-Development-Goals-Report-2024.pdf.;

58.konštatuje, že aj keď je hrubý domáci produkt aj naďalej dôležitým ukazovateľom hospodárskej výkonnosti, mali by sa zohľadniť dodatočné ukazovatele odrážajúce sociálny a environmentálny rozmer, aby sa dosiahol vyváženejší a informovanejší prístup k tvorbe hospodárskych politík;

59.požaduje ďalšie opatrenia na odstránenie nútenej práce a obchodovania s ľuďmi a na ukončenie každej formy detskej práce vrátane náboru a využívania detských vojakov;

60.podčiarkuje znepokojujúce trendy znečisťovania morí, eutrofizácie pobreží, okysľovania oceánov, nárastu teplôt, nadmerného rybolovu, poklesu morskej biodiverzity, ničenia biotopov, neudržateľných priemyselných postupov, podmorského hluku a kontaminácie vnútrozemských vôd, ktoré individuálne a kumulatívne ohrozujú morské ekosystémy a pobrežné komunity, najmä v rozvojových krajinách a ohrozených regiónoch, a bránia dosiahnutiu čiastkových cieľov v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 14;

61.vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom skutočného pokroku pri plnení čiastkových cieľov v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 14 a v niektorých prípadoch nad zhoršujúcimi sa vyhliadkami, najmä z dôvodu absencie účinných opatrení spolu s rastúcimi hospodárskymi tlakmi; je veľmi znepokojený tým, že v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 14 na rok 2020 nebol splnený žiaden čiastkový cieľ; domnieva sa, že minimálny alebo mierny pokrok a vysoká stagnácia a regresia znamenajú, že rýchlosť a rozsah globálnych opatrení ani zďaleka nepostačujú na včasné splnenie čiastkových cieľov v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 14; pripomína, že na splnenie cieľa udržateľného rozvoja č. 14 je nevyhnutná rovnosť, pokiaľ ide o prínosy aj rozdelenie nákladov;

62.konštatuje, že cieľ udržateľného rozvoja č. 14 patrí medzi ciele s najnižšou mierou financovania a súčasná medzera vo financovaní sa odhaduje na približne 150 miliárd USD ročne; zdôrazňuje, že konferencia OSN o oceánoch v roku 2025 by mala poskytnúť nový impulz na odstránenie existujúcej medzery vo financovaní a vytvorenie stabilného a priaznivého prostredia pre mobilizáciu zvýšeného financovania v záujme splnenia čiastkových cieľov v rámci cieľa udržateľného rozvoja č. 14; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili finančný príspevok na ochranu a obnovu morských ekosystémov; vyzýva Komisiu, aby pridelila osobitné finančné prostriedky na Európsky oceánsky pakt s cieľom ochrany oceánu a spravodlivého prechodu na udržateľné modré hospodárstvo, z čoho budú mať prospech pobrežné komunity, hospodársky rast a spoločnosť ako celok;

63.zdôrazňuje potrebu chrániť oceán ako jednotný subjekt a využívať ho udržateľne; požaduje holistický prístup integrujúci ochranu a obnovu životného prostredia, prosperitu, sociálnu rovnosť, udržateľnosť a konkurencieschopnosť a požaduje komplexný rámec ako jednotný referenčný bod pre všetky politiky súvisiace s oceánmi; očakáva, že pripravovaný Európsky oceánsky pakt bude poskytovať takýto holistický prístup ku všetkým politikám súvisiacim s oceánmi a zabezpečí súdržnosť vo všetkých politických oblastiach súvisiacich s oceánom, čím pôjde v medzinárodnom prostredí príkladom;

64.domnieva sa, že na riešenie nedostatkov, urýchlenie opatrení a zabezpečenie dlhodobého zdravia oceánov, a to aj (a najmä) v situácii meniacich sa klimatických podmienok, sú naliehavo potrebné záväzné globálne opatrenia a ekosystémový prístup; zdôrazňuje, že takýmito opatreniami by sa mala zabezpečiť ochrana ľudských práv a našich morských ekosystémov; považuje za osobitne potrebné podporovať spravodlivý prechod k udržateľnému rybolovu, bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, zamerať sa na rastúci počet inváznych nepôvodných druhov, zvyšovať transparentnosť v odvetví morských plodov, chrániť práva drobných rybárov, posilniť úsilie o ochranu a obnovu morí a prijať globálnu zmluvu o znečistení plastmi; pripomína, že právny predpis EÚ o obnove prírody je jedným z nástrojov EÚ na splnenie jej medzinárodných záväzkov v oblasti obnovy morských a pobrežných ekosystémov;

65.vyzýva na posilnenie globálnych opatrení v oblasti okysľovania a teplôt oceánov, aby sa ochránila úloha oceánov ako najdôležitejšieho záchytu uhlíka na planéte a chránil morský život a potravová sieť;

66.víta prijatie dohody OSN o šírom mori (dohody o biodiverzite v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že k dnešnému dňu túto zmluvu ratifikoval len jeden z 27 členských štátov EÚ; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlene ukončili ratifikačný proces; vyzýva zmluvné strany, aby pokračovali v práci na dialógu OSN o oceánoch a zmene klímy a zabezpečili rýchle vykonávanie dohody, a to aj mobilizáciou finančných prostriedkov z globálneho programu EÚ pre oceány; víta návrh Komisie na začlenenie dohody OSN o šírom mori do práva EÚ;

67.pripomína záväzok v rámci cieľa č. 3 Globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu týkajúci sa účinnej ochrany aspoň 30 % suchozemských a vnútrozemských vodných oblastí a morských a pobrežných oblastí do roku 2030 vytvorením chránených oblastí a ďalšími účinnými opatreniami zameranými na ochranu oblastí; domnieva sa, že treba zvýšiť úsilie o ďalšie rozšírenie chránených morských a pobrežných oblastí, aby sa dosiahol cieľ 30 % a uľahčila ochrana a udržateľné riadenie morských druhov, biotopov, ekosystémov a zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ zaostáva v plnení cieľov chrániť 30 % svojich morských oblastí do roku 2030;

68.je veľmi znepokojený nárastom úrovne znečistenia morí, ktorá sa má do roku 2040 zdvojnásobiť alebo strojnásobiť; zdôrazňuje, že veľká časť tlaku na oceány v súvislosti so znečistením je spôsobená činnosťami na pevnine; naliehavo požaduje prísnejšie a urýchlené opatrenia s cieľom skoncovať so znečisťovaním morí na úrovni EÚ i na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že plasty sú najväčšou, najškodlivejšou a najperzistentnejšou časťou morského odpadu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedospelo k záveru o vôbec prvom globálnom právne záväznom nástroji v oblasti znečistenia plastmi; naliehavo vyzýva, aby sa pri obnovení medzivládnych rokovaní v roku 2025 prijala ambiciózna globálna zmluva o znečistení plastmi; podporuje stanovisko EÚ, že konečná dohoda by mala obsahovať cieľ zníženia výroby primárnych plastových polymérov;

69.zdôrazňuje, že je dôležité pokročiť v akčnom pláne EÚ v oblasti nulového znečisťovania, ktorý obsahuje významné ciele na zlepšenie kvality vody, zníženie tvorby odpadu a obmedzenie straty živín; konštatuje, že len 37 % európskych povrchových vôd je v dobrom ekologickom stave a že znečistenie živinami stojí viac ako 75 miliárd EUR ročne https://environment.ec.europa.eu/topics/water/water-wise-eu/polluted-water_en.; okrem toho konštatuje, že podľa správy o monitorovaní a výhľade nulového znečistenia za rok 2025 sú na ceste k splneniu len dva z cieľov nulového znečistenia; zdôrazňuje, že vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov nulového znečisťovania do roku 2030 a že sú potrebné ďalšie opatrenia; opätovne vyzýva Komisiu, aby navrhla ambiciózne ciele EÚ na rok 2030, ktorými sa výrazne zníži materiálová stopa a stopa spotreby EÚ, a aby ich do roku 2050 uviedla do súladu s planetárnymi medzami, ako sa stanovuje v 8. environmentálnom akčnom programe; zdôrazňuje okrem toho potrebu využívať moderné technológie vrátane umelej inteligencie na monitorovanie znečistenia;

70.zdôrazňuje význam uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti pri hlbokomorskej ťažbe; opakovane v tejto súvislosti pripomína svoju podporu medzinárodnému moratóriu na komerčnú hlbokomorskú ťažbu, kým sa dostatočne nepreskúmajú a vedecky neprebádajú jej vplyvy na morské prostredie, biodiverzitu a ľudské činnosti na mori Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2024 o nedávnom rozhodnutí Nórska pokročiť v ťažbe na morskom dne v Arktíde (Ú. v. EÚ C, C/2024/6333, 7.11.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/6333/oj).;

71.zdôrazňuje, že neustály pokles udržateľných populácií rýb naznačuje, aké je dôležité, aby bol regulačný rámec v súlade s ekosystémovým prístupom a obsahoval účinné a transparentné systémy monitorovania v záujme podpory udržateľných rybolovných postupov a boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu; víta Dohodu WTO o rybolovných dotáciách ako významný krok k ukončeniu škodlivých dotácií, ktoré prispievajú k nadmernému rybolovu; vyzýva členov WTO, ktorí tak ešte neurobili, aby uložili svoje listiny o prijatí s cieľom umožniť, aby sa dohoda mohla začať uplatňovať; okrem toho naliehavo vyzýva členské štáty WTO, aby postupne zrušili environmentálne škodlivé dotácie námorných hospodárskych činností vrátane škodlivých dotácií rybolovu;

72.uznáva, že postupy udržateľného rybolovu, do ktorých sú zapojené komunity, majú zásadný význam pre znižovanie nadmerného rybolovu a zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti morských zdrojov; pripomína, že mnohé komunity drobného rybolovu naďalej čelia marginalizácii a nekalej hospodárskej súťaži; konštatuje, že je nevyhnutné podporovať odolnosť pobrežných a ostrovných komunít a potenciál modrého hospodárstva v súlade s právnymi predpismi a cieľmi EÚ v oblasti životného prostredia zabezpečením prístupu k pitnej vode, udržateľnej dopravy, rybolovu založeného na pravidlách, udržateľného cestovného ruchu, podnikania a spravodlivého prístupu k službám; vyzýva Komisiu, aby podporovala medzinárodné normy udržateľného rybolovu s cieľom zabezpečiť okrem iného rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni;

73.vyzýva EÚ, aby opätovne potvrdila a zintenzívnila podporu poskytovanú vede o oceánoch; nabáda na podporu vedeckého výskumu a šírenie presných údajov spolu s rozvojom a výmenou najlepších postupov; zdôrazňuje potrebu prepojiť politiku správy oceánov s poznatkami pôvodného obyvateľstva, vedou a účasťou komunít; vyzýva na vytvorenie a zavedenie miestnych nástrojov riadenia v spojení s inými vhodnými ochrannými opatreniami;

74.vyzýva EÚ, aby aj naďalej propagovala multilateralizmus a vyvíjala v tomto smere úsilie, aby bola globálnym lídrom v plnení cieľov udržateľného rozvoja a Agendy 2030 a aby posilňovala medzinárodné zmluvy a dohody, napríklad Parížsku dohodu, Dohovor o biologickej diverzite a regionálne iniciatívy v oblasti ochrany;

75.zdôrazňuje, že dôrazne deklarovaný opätovný záväzok voči cieľom udržateľného rozvoja vyšle v súčasnom zložitom a neistom geopolitickom prostredí jasný signál partnerom na celom svete a podporí globálne opatrenia EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja chýbajú investície vo výške štyroch biliónov USD https://unstats.un.org/sdgs/report/2024/The-Sustainable-Development-Goals-Report-2024.pdf.; zdôrazňuje, že záväzok EÚ vo vzťahu k cieľom udržateľného rozvoja sa musí podporiť ambicióznymi finančnými záväzkami v ďalšom viacročnom finančnom rámci na roky 2028 – 2034; vyzýva EÚ, aby posilnila prístup k rozvojovej spolupráci, mobilizovala ostatných medzinárodných aktérov a naďalej s nimi konštruktívne spolupracovala s cieľom zintenzívniť ich úsilie o trvalo udržateľný rozvoj a podporu mieru, rodovej rovnosti a ľudského rozvoja;

76.opätovne potvrdzuje, že oficiálna rozvojová pomoc (ODA) je aj naďalej kľúčovým zdrojom verejného financovania a nezastupiteľným nástrojom znižovania chudoby, vyrovnávania nerovností a podpory najzraniteľnejších komunít, najmä v nestabilných a najmenej rozvinutých krajinách a v krajinách postihnutých konfliktom;

77.vyjadruje poľutovanie nad znížením oficiálnej rozvojovej pomoci viacerými členskými štátmi EÚ; vyzýva všetky členské štáty EÚ a globálnych partnerov, aby dodržali záväzok voči ODA ako kľúčový pilier svojej rozvojovej politiky a zabezpečili, aby sa na splnenie záväzku vynaložiť 0,7 % hrubého národného dôchodku na oficiálnu rozvojovú pomoc a 0,2 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc najmenej rozvinutým krajinám vyčlenili dostatočné finančné prostriedky; okrem toho zdôrazňuje, že len 12 % oficiálnej rozvojovej pomoci sa v súčasnosti zameriava na deti napriek ich významnému zastúpeniu v obyvateľstve krajín prijímajúcich oficiálnu rozvojovú pomoc; vyzýva na odstránenie prekážok vrátane administratívnej záťaže, aby sa pomoc dostala k najzraniteľnejším komunitám;

78.vyzýva EÚ, aby posilnila svoju úlohu pri presadzovaní silnejších finančných záväzkov v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci na medzinárodnej úrovni vrátane cieľov udržateľného rozvoja a Parížskej dohody, a najmä pri podpore adaptácie na zmenu klímy a odolnosti proti zmene klímy v najzraniteľnejších regiónoch vrátane malých ostrovných rozvojových štátov a najmenej rozvinutých krajín; vyzýva okrem toho EÚ, aby zabezpečila splnenie cieľov financovania klimatických opatrení, ako aj to, aby sa v rámci multilaterálnych rokovaní a globálnych partnerstiev na ne zameriavala prioritná pozornosť; zdôrazňuje, že presadzovanie hospodárskych záujmov EÚ by malo zahŕňať aj vytváranie stabilných partnerstiev usmerňovaných vzájomnými záujmami a že všetky vonkajšie politiky EÚ by sa mali začleniť do širšieho rámca Agendy 2030, zatiaľ čo rozvojová politika EÚ a využívanie oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ by sa mali aj naďalej zameriavať na zmierňovanie chudoby, ako to stanovil Výbor pre rozvojovú pomoc OECD;

79.zdôrazňuje naliehavú potrebu zamerať sa na nedostatočné zastúpenie krajín globálneho Juhu v globálnom riadení a podporovať inkluzívnejšiu medzinárodnú finančnú štruktúru; považuje spoluprácu Juh – Juh a trojstrannú spoluprácu za kľúčové pre vykonávanie Agendy 2030;

80.trvá na tom, že OSN má ako ústredný bod multilaterálneho systému mimoriadny význam, pokiaľ ide o vytvorenie mierového, spravodlivého, rovnocenného, inkluzívneho a na pravidlách založeného globálneho systému, ktorý slúži všetkým a v ktorom sa na nikoho nezabudne; vyjadruje v tejto súvislosti podporu rýchlym a účinným reformám Bezpečnostnej rady OSN; zdôrazňuje naliehavú potrebu preskúmať a zreformovať globálne riadenie medzinárodnej rozvojovej spolupráce, najmä po škrtoch globálnej pomoci vo viacerých krajinách; zdôrazňuje, že reformy medzinárodného finančného systému by mali byť poháňané obnoveným záväzkom voči multilateralizmu;

81.zdôrazňuje kľúčovú úlohu partnerstiev viacerých zainteresovaných strán a zmysluplného zapojenia miestnych samospráv, občianskej spoločnosti a zástupcov mládeže a žien pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja, ako aj plnej a účinnej účasti pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít na globálnych partnerstvách v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva; zdôrazňuje potrebu iniciatív vedených mládežou, najmä na globálnom Juhu a v regiónoch postihnutých zmenou klímy;

82.uznáva nezastupiteľnú a mnohostrannú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri plnení cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom miestnych stratégií, ktoré sú špecifické pre daný kontext, posilňujú postavenie miestnych aktérov a zabezpečujú širokú a inkluzívnu účasť na všetkých úrovniach spoločnosti; vyzýva v tejto súvislosti na väčšie zapojenie zraniteľných komunít do navrhovania a monitorovania politík súvisiacich s cieľmi udržateľného rozvoja a na posilnenie spolupráce, mobilizáciu zdrojov a účasť viacerých zainteresovaných strán s cieľom dosiahnuť pokrok v plnení cieľov udržateľného rozvoja; vyzýva na zapojenie občianskej spoločnosti a občianskeho priestoru, aby sa zabránilo vo financovaní represívnych režimov verejnými finančnými prostriedkami; zdôrazňuje, že občianska spoločnosť sa môže účinne zapojiť do tvorby politík vtedy, keď má prístup k štrukturálnemu financovaniu;

83.vyzýva na lepšie monitorovanie plnenia cieľov udržateľného rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni, a to aj podporou dobrovoľných miestnych preskúmaní; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť dostupnosť spoľahlivých údajov a zbierať a využívať údaje rozčlenené podľa príjmu, veku, pohlavia, zdravotného postihnutia a geografickej polohy; zdôrazňuje potrebu modernizovať štatistiku a posilniť budovanie kapacít v oblasti údajov v krajinách globálneho Juhu;

84.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali globálne dlhové úľavy a reštrukturalizáciu dlhu rozvojových krajín, najmä krajín globálneho Juhu, s prihliadnutím na zásady OSN v oblasti obchodu a rozvoja týkajúce sa podpory zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov; okrem toho požaduje rozsiahle reformy globálnych finančných inštitúcií vrátane multilaterálnych rozvojových bánk, aby sa posilnila ich efektívnosť, kapitál a zodpovednosť pri podpore plnenia cieľov udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že by sa mal klásť väčší dôraz na existujúce nástroje a rozvojové banky, ako je napríklad Európska banka pre obnovu a rozvoj;

85.zdôrazňuje potrebu zosúladiť Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (vrátane programov stratégie Global Gateway) s cieľmi udržateľného rozvoja, Parížskou dohodou a ukazovateľmi ľudského rozvoja; vyzýva na väčšie zapojenie a aktívnejšiu úlohu Európskeho parlamentu pri kontrole programov stratégie Global Gateway, aby sa zaručila ich účinnosť a riadne vykonávanie;

86.trvá na tom, že stratégia Global Gateway si vyžaduje strategickejší a koordinovanejší prístup na prepojenie prísnych kritérií s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody a základnými hodnotami EÚ vrátane ľudských práv, dobrej správy, demokracie, transparentnosti a environmentálnej udržateľnosti; uznáva, že stratégia Global Gateway dokáže prispieť k udržateľnému rozvoju; zdôrazňuje, že proces jej plánovania musí byť transparentný a musí obsahovať jasné mechanizmy na monitorovanie a posudzovanie jeho vplyvu;

87.podčiarkuje potrebu jasnejšej komunikácie, koordinácie a zosúladenia projektov Global Gateway s existujúcimi rozvojovými politikami EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že EIB by mala zintenzívniť spoluprácu s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a národnými rozvojovými bankami, aby mali jej intervencie čo najväčší účinok a zároveň sa zaručil plný súlad jej aktivít s cieľmi Parížskej dohody a udržateľného rozvoja;

88.opätovne dôrazne vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s partnermi v boji proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii, nezákonným finančným tokom, škodlivej daňovej konkurencii, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; vyzýva na rozšírenie spolupráce s rozvojovými krajinami v daňových záležitostiach, a to aj pokiaľ ide o kapacity, digitalizáciu a posilnenie ich daňových systémov; víta zavedenie medzivládneho procesu na prijatie dohovoru OSN o daniach ako nového globálneho rámca pre medzinárodnú spoluprácu v daňovej oblasti; podčiarkuje kľúčovú úlohu progresívneho zdaňovania pri zabezpečovaní príjmov na financovanie udržateľného rozvoja; podporuje rozhodnutie ministrov financií skupiny G20 zaistiť účinné zdaňovanie osôb s mimoriadne veľkým čistým majetkom;

89.opakuje, že ciele udržateľného rozvoja sú jediným celosvetovo dohodnutým a komplexným súborom cieľov v oblasti veľkých výziev, ktorým čelia rozvinuté i rozvojové krajiny, a sú najlepším nástrojom na vyriešenie ich základných príčin; zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľov Agendy 2030 je podmienené globálnou spoluprácou a posilnenými a urýchlenými opatreniami všetkých aktérov; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila opatrenia a prevzala vedúcu úlohu, pokiaľ ide o dosahovanie pokroku v týchto piatich rokoch pred konečným termínom v roku 2030, a to s cieľom urýchliť opatrenia zamerané na zvrátenie negatívnych trendov a vytvoriť spravodlivejšiu, mierumilovnejšiu a udržateľnejšiu budúcnosť pre všetkých;

90.zdôrazňuje, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je záväznou povinnosťou podľa článku 208 ZFEÚ s cieľom integrácie hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru udržateľného rozvoja vo všetkých fázach cyklu tvorby politík v záujme podpory synergií medzi jednotlivými oblasťami politík, identifikácie a zosúladenia potenciálnych kompromisov a vyriešenia medzinárodných externalít vyplývajúcich z politík EÚ;

91.podčiarkuje príležitosti, ktorú poskytujú ciele udržateľného rozvoja z hľadiska podpory udržateľného hospodárstva zameraného na dobré životné podmienky a človeka; zdôrazňuje potrebu vyváženého prístupu, ktorým sa zabezpečí dlhodobá udržateľnosť a prosperita po roku 2030 v súlade s rôznymi potrebami a okolnosťami jednotlivých krajín;

92.víta Pakt pre budúcnosť, v ktorom sa sľubuje 56 opatrení na urýchlenie a financovanie udržateľného rozvoja, zabezpečenie, aby boli technológie prínosom pre ľudí a planétu, investovanie do mladých ľudí, podporu ľudských práv a rodovej rovnosti a transformáciu globálneho riadenia; žiada, aby sa záväzky prijaté na samite o budúcnosti a zohľadnené v Pakte pre budúcnosť premietli do konkrétnych opatrení a merateľných cieľov; naliehavo vyzýva OSN, aby začala pripravovať komplexnú stratégiu na obdobie po Agende 2030 na základe globálneho záväzku voči udržateľnému rozvoju;

93.víta výsledok štvrtej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja v Seville ako značné úsilie o reformu medzinárodnej finančnej štruktúry, riešenie nákladov na pôžičky a zvýšenie investícií s cieľom odstrániť medzeru vo financovaní trvalo udržateľného rozvoja;

94.požaduje plány vykonávania s konkrétnymi harmonogramami na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030 a stanovenie ambicióznych cieľov na ďalšie obdobie; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby išla príkladom a vypracovala komplexnú stratégiu spolu so štruktúrovaným plánom vykonávania cieľov udržateľného rozvoja s jasnými, konkrétnymi a záväznými cieľovými hodnotami;

95.víta prvé dobrovoľné preskúmanie vykonávania cieľov udržateľného rozvoja realizované EÚ v roku 2023; domnieva sa, že jeho závery môžu byť dobrým základom pre komplexnú stratégiu EÚ v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, ktorá by mala zahŕňať aktualizovaný systém monitorovania zohľadňujúci vnútorný a vonkajší vplyv EÚ na proces plnenia cieľov udržateľného rozvoja; trvá na tom, aby sa takéto preskúmania vykonávali pravidelne a aby sa ich závery zohľadnili v nových návrhoch Komisie;

96.domnieva sa, že úspechy pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja by mali byť viditeľné a mali by byť základom pre formulovanie najlepších postupov na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam inkluzívnej digitalizácie, a to aj v súvislosti s umelou inteligenciou, vychádzajúcej z Globálneho digitálneho paktu; víta správu o ľudskom rozvoji za rok 2025, ktorá sa zameriava na túto otázku;

97.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN a predsedníčke Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.