1.zdôrazňuje rastový potenciál európskeho biotechnologického a biovýrobného odvetvia a že je nutné, aby EÚ zostala v tejto oblasti svetovým lídrom; zdôrazňuje záväzok dodržiavať zásady lepšej právnej regulácie a tvorby právnych predpisov, zjednodušenia a znižovania administratívnej záťaže; zdôrazňuje, že zjednodušenie právnych predpisov EÚ nesmie ohroziť žiadne zo základných práv občanov, pracovníkov a podnikov ani ohroziť regulačnú neistotu; domnieva sa, že akýkoľvek návrh na zjednodušenie by nemal byť unáhlený ani navrhnutý bez náležitej úvahy, konzultácií a posúdení vplyvu; žiada preto Komisiu, aby v prípade, že navrhne nové celoeurópske nariadenie vo forme aktu EÚ o biotechnológiách, riešila konkrétne medzery a nedostatky v súčasných právnych predpisoch a ich vykonávaní a predložila právne predpisy, ktoré bude možné revidovať, zjednodušiť, zefektívniť, zrušiť a ktoré znížia byrokratickú záťaž, pričom by sa mala zamerať na špecifiká tohto odvetvia a zachovať príslušné normy bezpečnosti a ochrany; žiada, aby mal akt EÚ o biotechnológiách komplexný medziodvetvový rozsah pôsobnosti a aby ho sprevádzalo posúdenie vplyvu a nákladov, kontroly konkurencieschopnosti, ako aj komplexné posúdenie výborom pre kontrolu regulácie, pričom by sa mal náležite zohľadniť vplyv na MSP, startupy a scaleupy, ako aj interakcia s inými príslušnými legislatívnymi a nelegislatívnymi iniciatívami vrátane návrhov, ktoré sú v súčasnosti predmetom spoločného legislatívneho postupu;

2.pripomína, že podľa OECD je biotechnológia definovaná ako uplatňovanie vedy a techniky na živé organizmy, ako aj na ich časti, výrobky a modely s cieľom zmeniť živé alebo neživé materiály na tvorbu poznatkov, tovarov a služieb; konštatuje však, že biovýroba nie je jasne vymedzená, a vyzýva Komisiu, aby takúto definíciu navrhla;

3.odporúča zefektívniť a harmonizovať existujúce a nadchádzajúce iniciatívy týkajúce sa biotechnológií a biovýroby s cieľom posilniť odvetvie biotechnológie a biovýroby prostredníctvom jasných priemyselných, výskumných a vývojových kompetencií;

4.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť a konzistentnosť všetkých iniciatív a legislatívnych opatrení, ktoré môžu ovplyvniť biotechnologické a biovýrobné inovácie a spoločnosti, najmä startupy a scaleupy;

5.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky budúce relevantné legislatívne iniciatívy budú mať dostatočne široký rozsah pôsobnosti, aby zachytili celú šírku odvetvia biotechnológie a biovýroby a celú škálu jeho využitia; odporúča uľahčiť rýchle a účinné zavádzanie biotechnológií a biovýroby prostredníctvom jasných regulačných rámcov;

6.vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich štruktúr zaviedla opatrenia s cieľom zabezpečiť koordináciu, súdržnosť a komplementárnosť medzi príslušnými generálnymi riaditeľstvami a umožniť účinnejšie rozširovanie a komercializáciu výsledkov výskumu, vývoja a inovácií; zdôrazňuje význam úsilia o zlepšenie súdržnosti a koordinácie politík na vnútroštátnej úrovni;

7.vyzýva Komisiu, aby v kontexte existujúcich a budúcich právnych predpisov EÚ vzťahujúcich sa na odvetvie biotechnológie a biovýroby zohľadnila regulačné rámce krajín mimo EÚ, ktoré majú vedúce postavenie v tomto odvetví, s cieľom zabezpečiť kompatibilitu tam, kde je to možné a bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť spotrebiteľov, a rovnaké podmienky pre biotechnologické spoločnosti z EÚ, ktoré sa zúčastňujú hospodárskej súťaže na medzinárodnej úrovni, a aby sa poučila z najlepších postupov z krajín mimo EÚ bez toho, aby sa znížili existujúce normy EÚ;

8.vyzýva Komisiu, aby predložila správu o vykonávaní súčasných právnych predpisov v oblasti biotechnológie a biovýroby vrátane identifikácie potenciálnych medzier a regulačných prekážok, ktoré bránia rastu priemyselných odvetví uplatňujúcich tieto technológie a výrobné procesy, vrátane prekážok zlepšenia sebestačnosti EÚ v oblasti kľúčových východiskových surovín, surovín a komponentov; pripomína zásadu predbežnej opatrnosti ustanovenej v článku 191 ZFEÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby Európsky parlament v tejto súvislosti informovala o predbežných zisteniach svojej štúdie týkajúcej sa regulačnej záťaže a potenciálnej potreby revidovať právne predpisy v oblasti biotechnológie a biovýroby; vyzýva na zjednodušenie súčasných požiadaviek pre toto odvetvie vo všetkých regulačných rámcoch s cieľom umožniť rýchlejšie schvaľovacie postupy a prístup na trh, pričom by sa zachoval prístup založený na riziku a vede a zabránilo by sa regulačnej neistote;

9.považuje za pozitívne, že nedávno vzniklo biotechnologické a biovýrobné centrum; žiada Komisiu, aby poskytla biotechnologickým a biovýrobným spoločnostiam z EÚ a členským štátom ďalšie usmernenia týkajúce sa aktu o emisne neutrálnom priemysle Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1735 z 13. júna 2024 o zriadení rámca opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby emisne neutrálnych technológií a o zmene nariadenia (EÚ) 2018/1724 (Ú. v. EÚ L, 2024/1735, 28.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1735/oj). a novej Dohody o čistom priemysle, pokiaľ ide o udeľovanie povolení a financovanie, a aby zvážila vytvorenie podporných centier s cieľom zlepšiť usmernenia a poradenstvo pre spoločnosti, ktoré sa orientujú v regulačnom rámci;

10.vyzýva Komisiu, aby urýchlene zefektívnila, zjednodušila a skrátila čas potrebný na postupy povoľovania, najmä časové rámce na schválenie biotechnologických materiálov a výrobkov počas celého ich výrobného a životného cyklu a aby uľahčila zavádzanie riešení využívajúcich biologické materiály na trhu vrátane poskytovania usmernení pred udelením povolenia, pričom zachová prístup primeraný riziku a založený na vedeckých poznatkoch, najmä v súvislosti s pravidelným preskúmaním agentúr EÚ, ako sú Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, Európska agentúra pre lieky a Európska chemická agentúra; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané zdroje pre príslušné agentúry EÚ s cieľom posilniť ich kapacitu na včasné vykonávanie povoľovacích postupov;

11.vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť zjednodušeného postupu schvaľovania biotechnologických výrobkov, ktoré už boli schválené dôveryhodnými regulačnými orgánmi v podobne zmýšľajúcich krajinách s normami zodpovedajúcimi normám EÚ;

12.vyzýva Komisiu, aby zvážila zjednodušenie postupov označovania, ako je používanie kódov QR, a zabezpečila spravodlivé trhové podmienky medzi biotechnologickými a inými výrobkami, ako je marketing a reklama, bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť spotrebiteľov alebo prístup spotrebiteľov k relevantným informáciám;

13.pripomína, že harmonizované, predvídateľné, nadčasové a medzinárodne konkurencieschopné pravidlá ochrany duševného vlastníctva a údajov pre patenty v oblasti biotechnológie a biovýroby sú nevyhnutné pre rozvoj tohto odvetvia, odolné dodávateľské reťazce a udržateľný hospodársky rast; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť pravidlá ochrany duševného vlastníctva dlhodobejším spôsobom pre patentované technológie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ, podporiť inovácie a strategickú autonómiu EÚ, chrániť špičkové technológie, odmeňovať dlhodobé investície a podporovať vysokorizikový výskum; domnieva sa, že je nevyhnutný súdržný, spoľahlivý a nadčasový rámec duševného vlastníctva; v tejto súvislosti víta nedávno zavedený systém jednotného patentu EÚ;

14.požaduje spoločný rámec klinického skúšania so zjednodušenými postupmi schvaľovania v členských štátoch s cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie a oneskorenia a ktorý umožní využívanie dôkazov z praxe pre biotechnologické terapie; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti objasnila súčasnú situáciu, ako aj možné zlepšenia; vyzýva na urýchlené vykonávanie nariadenia o klinickom skúšaní Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/536/oj). a využívanie informačného systému EÚ pre klinické skúšanie;

15.zdôrazňuje strategický význam silného biotechnologického ekosystému pre EÚ, ktorý podporuje výskum a vývoj, výrobu a prístup pacientov k inovatívnym liekom; poukazuje na to, že biotechnologické procesy sa môžu použiť na výrobu aktívnych farmaceutických zložiek a kľúčových výrobných vstupov pre nepatentované aj inovatívne lieky;

16.odporúča využiť novú generáciu experimentálnych regulačných prostredí na posúdenie konkrétnych vplyvov a možností vznikajúcich biotechnologických a biovýrobných aplikácií, čím sa zabezpečí, že nové technológie bude možné skúšať v kontrolovanom, ale flexibilnom a nadčasovom regulačnom prostredí; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby politika EÚ zohľadňovala technologický a vedecký vývoj s cieľom zachovať globálnu konkurencieschopnosť EÚ;

17.odporúča vypracovať stratégiu na podporu biotechnologických a biovýrobných spoločností, ktoré prechádzajú z režimu experimentálnych regulačných prostredí na úplný prístup na trh; žiada, aby stratégia okrem iného zahŕňala mechanizmy podpory, regulačnú pomoc a usmernenia týkajúce sa dodržiavania právnych predpisov EÚ.

18.zdôrazňuje, že účinné rozširovanie biotechnológie a biovýroby v EÚ závisí od silného, konkurencieschopného a obehového biohospodárstva; vyzýva Komisiu, aby predložila aktualizovanú stratégiu biohospodárstva, v ktorej sa zohľadnia súčasné výzvy a posilní sa priemyselný rozmer biohospodárstva a jeho prepojenie s biotechnológiou a biovýrobou, pričom bude stimulovať vývoj a výrobu udržateľných, inovatívnych materiálov na základe biologických zdrojov, výrobkov z biologického materiálu a riešení využívajúcich biologické materiály s vysokou pridanou hodnotou, aby prispela ku konkurencieschopnosti a strategickej autonómii EÚ;

19.uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohráva biomasa pri biovýrobe; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité prijať prístup otvorený rôznym udržateľným technológiám biomasy založený na spoľahlivej analýze a s cieľom zlepšiť prístup k surovinám a ich využívanie, ako aj využiť medzinárodné dodávateľské reťazce a zároveň sa zamerať na predchádzanie neúmyselným environmentálnym externalitám;

20.zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť špecifiká biogénneho uhlíka, výrobkov z biologického materiálu a procesov a odlíšiť ich od petrochemických a fosílnych výrobkov v kontexte právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti chemikálií, materiálov a životného prostredia;

21.poukazuje na to, že základné zložky, ako sú enzýmy alebo baktérie mliečneho kvasenia a iné mikroorganizmy, podliehajú riziku, že budú zakázané alebo neprimerane znevýhodnené predpismi EÚ, ktoré sú primárne určené pre petrochemické a syntetické látky, ako je nariadenie REACH Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2006/1907/oj).;

22.vyjadruje znepokojenie nad tým, že výklad kritérií udržateľnosti zo strany Európskej investičnej banky (EIB) v rámci zosúlaďovania skupiny EIB s Parížskou dohodou môže viesť k odopretiu prístupu k financovaniu v prípade biologických materiálov a projektov; žiada Komisiu, aby zodpovedajúcim spôsobom preskúmala príslušné vymedzenia pojmov a podporovala výklady priaznivé pre biotechnológiu a biovýrobu; vyzýva EIB, aby navrhla nástroje na zníženie rizika pre biotechnológiu a biovýrobu s cieľom získať kapitál; okrem toho vyzýva EIB, aby zlepšila dosah, poradenskú podporu a informovanosť o finančných nástrojoch a možnostiach pre oprávnené projekty v oblasti biotechnológií a biovýroby, najmä pre MSP, startupy a scaleupy;

23.zdôrazňuje úžitok a prínos výrobkov z biologického materiálu a procesov využívajúcich biologické materiály k cieľom EÚ v oblasti znižovania emisií CO2, ktoré je, vzhľadom na potenciál týchto výrobkov zvýšiť udržateľnosť a znížiť environmentálnu stopu EÚ, potrebné zohľadniť v príslušných posúdeniach životného cyklu, informáciách pre spotrebiteľov a verejnom obstarávaní;

24.domnieva sa, že na urýchlenie nahradenia fosílnych surovín by sa v EÚ mohol ďalej stimulovať dopyt po udržateľných výrobkoch z biologického materiálu a ich zavádzanie na trh; domnieva sa, že suroviny z biologického materiálu, ako je biomasa získavaná udržateľným spôsobom, recyklovaný odpad a zachytený CO2 z biogénnych zdrojov, by sa mohli používať ako alternatívne suroviny na výrobu rôznych výrobkov, čo by prispelo k znižovaniu emisií, efektívnemu využívaniu zdrojov a strategickej autonómii EÚ; v tejto súvislosti pripomína záväzok uvedený v Kompase konkurencieschopnosti EÚ vypracovať politiky na odmeňovanie priekopníkov; domnieva sa, že pre biomasu by sa mali zabezpečiť súdržné a primerané kritériá udržateľnosti;

25.zdôrazňuje význam dodržiavania prísnych noriem EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a spotrebiteľov a potenciálu biotechnológií pri posudzovaní biotechnologických aplikácií v potravinách a krmivách s cieľom chrániť zdravie spotrebiteľov, posúdiť vplyv na obehovosť a udržateľnosť a zohľadniť sociálne, etické, hospodárske, environmentálne a kultúrne aspekty inovácií v oblasti potravín; vyzýva Komisiu, aby identifikovala bezproblémové spôsoby uvedenia na trh pre bezpečné aplikácie biotechnológie v potravinových výrobkoch, pričom pripomína, že takéto biotechnologické aplikácie musia byť pred akýmkoľvek budúcim povolením a následným uvedením na trh EÚ riadne preskúmané, vrátane zhromaždenia toxikologických informácií a prípadných klinických a predklinických štúdií a zabezpečenia vysledovateľnosti;

26.zdôrazňuje, že riziká biologickej bezpečnosti vrátane bioetických aspektov sa musia riešiť v spojení s inováciami v oblasti biotechnológie a biovýroby, pričom sa zabezpečí zodpovedný prístup k nástrojom syntetickej biológie, technológiám na úpravu génov a biologickým materiálom a ich používanie; vyzýva na vytvorenie registra biologickej bezpečnosti EÚ pre nástroje syntetickej DNA, zariadenia na stolovú syntézu a nástroje génového inžinierstva, čím sa zlepší transparentnosť a mechanizmy hodnotenia rizika po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami, ako je priemysel a občianska spoločnosť, a zároveň sa zabezpečí primeraná ochrana citlivých údajov; zdôrazňuje význam strategickej autonómie EÚ v biotechnologických dodávateľských reťazcoch, ktorá zabezpečí, že rozhodujúce vstupy a odborné znalosti v oblasti biovýroby zostanú v Európe; vyzýva na posilnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti noriem biologickej bezpečnosti vrátane povinných medzinárodných noriem kontroly, aby sa zabezpečilo, že biotechnologické a biovýrobné spoločnosti so sídlom v EÚ budú využívať globálne najlepšie postupy a zároveň si zachovajú konkurencieschopnosť;

27.vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o biologických materiáloch a predložila aktualizované oznámenie a akčný plán o chemických, biologických, rádiologických a jadrových rizikách, najmä pokiaľ ide o bioterorizmus a biologické riziká;

28.zdôrazňuje, že pre bezpečnosť dodávateľského reťazca je dôležité zabezpečiť dostatočné, stabilné a konkurencieschopné dodávky východiskových surovín, surovín a základných komponentov, ako je udržateľná biomasa a enzýmy pre biotechnologické a biovýrobné spoločnosti; žiada, aby sa dôkladne monitorovali potenciálne riziká, medzery a závislosti a zároveň chránili citlivé údaje spoločností a fungovanie vnútorného trhu;

29.zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať hodnotové reťazce a výrobu surovín v EÚ a podľa možnosti zvyšovať sebestačnosť a zároveň podporovať strategické partnerstvá a spoluprácu s podobne zmýšľajúcimi krajinami mimo EÚ s cieľom zabezpečiť odolný a diverzifikovaný prístup ku kritickým vstupom biotechnologického a biovýrobného priemyslu v EÚ;

30.zdôrazňuje, že v čoraz napätejšom geopolitickom kontexte by sa biotechnológia a biovýroba mali v plnej miere využiť na posilnenie strategickej autonómie EÚ, zvýšenie potravinovej bezpečnosti a zníženie závislosti od krajín mimo EÚ; zdôrazňuje potrebu stimulovať dopyt na trhu a zavádzanie výrobkov z biologického materiálu s cieľom zvýšiť rast, konkurencieschopnosť a udržateľnosť odvetvia biotechnológie a biovýroby v EÚ;

31.konštatuje, že rozšírenie a komercializácia výsledkov výskumu zostáva v EÚ veľkou výzvou a zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť prenos poznatkov a technológií medzi akademickou obcou a priemyslom s cieľom zabezpečiť, aby výskum v oblasti biotechnológie a biovýroby financovaný EÚ viedol ku komerčným aplikáciám a priemyselnému zavádzaniu; zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom a podpory univerzít a výskumných inštitúcií s vysokou úrovňou transferu technológií, spin-off podnikov a zakladania startupov, napríklad uplatňovaním modelu CERN na budovanie startupových štúdií v rámci výskumných inštitúciách; požaduje strategické investície do spoločnej infraštruktúry EÚ, ako sú pilotné zariadenia, biobanky alebo urýchľovače inovácií, s cieľom podporiť rozširovanie prototypov a zavádzanie inovačných biotechnológií a biovýrobných riešení na trh; zdôrazňuje, že inovácie sa nemôžu uskutočňovať len na účely krátkodobého hospodárskeho prospechu a že inovácie v oblasti biotechnológií a biovýroby by sa mali riadiť prístupom zdola nahor v rámci samostatného a dlhodobého rámcového programu; vyzýva Komisiu, aby uľahčila vytváranie popredných svetových výskumných centier pre biotechnológiu a biovýrobu s cieľom podporiť inovácie a spoluprácu medzi akademickou obcou, priemyslom a rizikovým kapitálom; zdôrazňuje potrebu spoľahlivých fyzických testovacích zariadení v odvetví biotechnológie a biovýroby s cieľom podporiť inovácie a uľahčiť výrobu a prístup na trh pre MSP a startupy;

32.zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť prístup k cenovo dostupnej energii pre subjekty pôsobiace v oblasti biotechnológií a biovýroby vzhľadom na vysokú energetickú náročnosť rozsiahlych procesov biologickej produkcie; zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť povoľovanie a validáciu veľkých priemyselných zariadení, ako sú bioreaktory, ktoré sú nevyhnutné na rozšírenie, ale čelia aj významným stavebným a prevádzkovým rizikám; víta najnovšiu revíziu smernice o energii z obnoviteľných zdrojov Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2413/oj). a jej ustanovení na zjednodušenie postupov udeľovania povolení a vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali príslušné opatrenia na podporu zavádzania biotechnológií a biovýrobnej infraštruktúry;

33.zdôrazňuje, že treba zabezpečiť kvalifikovanú a rôznorodú európsku pracovnú silu v odvetví biotechnológie a biovýroby a podporovať podnikateľské zručnosti v úzkej spolupráci s odvetvím a výskumnými inštitúciami; vyzýva na zvýšenie investícií do vzdelávania v oblasti biotechnológií a biovýroby a cielenej odbornej prípravy, okrem iného aj v oblastiach, ako je dodržiavanie právnych predpisov, zabezpečenie kvality a procesné inžinierstvo; podporuje rozvoj kompetenčných centier a verejno-súkromných iniciatív odbornej prípravy vo všetkých členských štátoch s cieľom umožniť zvyšovanie úrovne zručností, rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie s cieľom zabezpečiť atraktívnosť biotechnologického a biovýrobného priemyslu; zdôrazňuje, že je dôležité prispôsobiť vzdelávacie osnovy vyvíjajúcim sa potrebám odvetvia a podporovať vedu, technológiu, inžinierstvo a matematiku (STEM) s osobitným zameraním na prilákanie väčšieho počtu dievčat a žien do kariéry v oblasti biotechnológií a biovýroby; nabáda k zvyšovaniu povedomia verejnosti o kariérnych príležitostiach v tejto oblasti s cieľom prilákať talenty z krajín mimo EÚ a navrhuje preskúmať potenciál transatlantickej spolupráce; víta nedávno spustený pilotný program Choose Europe for Science, ktorého cieľom je prilákať popredných výskumných pracovníkov, vedcov a akademických pracovníkov z krajín mimo EÚ do Európy;

34.vyzýva na urýchlené dokončenie únie kapitálových trhov s cieľom prilákať inštitucionálnych investorov do odvetvia biotechnológie a biovýroby vrátane rizikového kapitálu, dôchodkových fondov a súkromného kapitálu; zdôrazňuje, že toto odvetvie sa vyznačuje vysokou mierou rizika a že na prilákanie rozsiahlych kapitálových investícií je potrebné znížiť náklady na neúspech v EÚ; vyzýva na cielenú podporu s cieľom zabezpečiť, aby mali MSP, startupy a scaleupy v oblasti biotechnológií a biovýroby prístup k dostatočným finančným prostriedkom a mohli konkurovať na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné znížiť cezhraničné investičné prekážky v záujme uľahčenia investícií do rozširujúcich sa podnikov pôsobiacich v oblasti biotechnológie a biovýroby;

35.konštatuje, že verejno-súkromné partnerstvá a investičné stratégie EÚ zamerané na konkrétne úlohy, ako je spoločný podnik pre európske obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály, majú zásadný význam pre znižovanie rizika inovácií v oblasti biotechnológie a biovýroby a zvyšujú vyhliadky na to, že duševné vlastníctvo a priemyselná kapacita zostanú v Európe; naliehavo žiada, aby sa posilnili investičné nástroje EÚ, ako je Program InvestEU, s cieľom podporiť biotechnologické a biovýrobné projekty, ktoré sa z investičného hľadiska považujú za vysokorizikové; zdôrazňuje, že toto odvetvie sa vyznačuje vysokou koncentráciou MSP, ktoré čelia neprimeraným prekážkam v prístupe ku kapitálu napriek tomu, že sú kritickými hnacími silami inovácií; podporuje preskúmanie dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu v oblasti biotechnológií s cieľom uľahčiť priemyselné nasadenie a investície prvého hráča v oblasti chemických látok, materiálov, výrobkov a riešení na biologickej báze;

36.konštatuje, že informovanosť verejnosti o biotechnológiách a biovýrobkoch v EÚ by sa mala ďalej posilňovať s cieľom zvýšiť akceptáciu zo strany verejnosti; odporúča spolupracovať s občanmi a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom informovať o charakteristikách, prínosoch a dôsledkoch rastúcej prítomnosti biotechnologických produktov a služieb na európskom trhu;

37.vyjadruje poľutovanie nad tým, že európske súkromné investície do výskumu, vývoja a inovácií zaostávajú za ostatnými veľkými ekonomikami a že rozširovanie a komercializácia výsledkov výskumu sú v Európe naďalej veľkou výzvou; zdôrazňuje skutočnosť, že európske a národné verejné systémy na financovanie výskumu a vývoja sú naďalej zložité a nedostatočne koordinované, čo vedie k duplicite a neefektívnosti; požaduje celoúnijný prístup ku koordinácii verejných investícií do výskumu a vývoja v oblasti biotechnológie a biovýroby s dvojitým cieľom odstrániť rozdiely v oblasti excelentnosti a inovácií a urýchliť komercializáciu; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť európsku spoluprácu, združovať poznatky a zdroje a mobilizovať verejné financovanie so súkromnými investíciami; pripomína kľúčovú úlohu rámcových programov, ako je Horizont Európa, pri podpore vedeckej excelentnosti, inovácií a technického rozvoja a vyzýva na cielené investície do strategických biotechnológií a biovýrobných podoblastí, ako sú priemyselné, environmentálne, morské, zdravotnícke a agropotravinové biotechnológie;

38.opakuje výzvu, aby sa zdvojnásobil rozpočet EÚ na výskum a dosiahol cieľ spočívajúci vo vyčlenení 3 % hrubého domáceho produktu EÚ na výskum a vývoj do roku 2030;

39.berie na vedomie rastúcu úlohu syntetickej biológie, bioinformatiky, údajov a prevratného biotechnologického a biovýrobného výskumu založeného na umelej inteligencii; vyzýva Komisiu, aby začlenila inovácie v oblasti biotechnológie a biovýroby do digitálnych stratégií a stratégií v oblasti umelej inteligencie EÚ a zabezpečila interoperabilitu medzi dátovou infraštruktúrou v oblasti biotechnológie a biovýroby a platformami pre objavovanie založené na umelej inteligencii; poznamenáva, že schopnosti umelej inteligencie závisia od efektívneho využívania údajov; domnieva sa, že vytvorenie priemyselných dátových priestorov pre biotechnológiu a biovýrobu je dôležité na účely účinnej výmeny údajov;

40.uznáva, že systémy umelej inteligencie a kvantová výpočtová technika síce môžu výrazne urýchliť výskum a viesť k novým inováciám, umožniť lepšie počítačové návrhy biologických systémov, ale môžu tiež zvýšiť riziko biologických hrozieb; zdôrazňuje preto potrebu uplatňovať prístup založený na riziku k využívaniu umelej inteligencie vo vedeckom výskume a výrobe;

41.domnieva sa, že etické využívanie umelej inteligencie, bioinformatiky a syntetickej biológie je nevyhnutné na budovanie dôvery a na to, aby z týchto technológií mala prospech celá spoločnosť; zdôrazňuje potrebu chrániť súkromie údajov, bezpečnosť údajov, transparentnosť a ľudský dohľad nad používaním systémov umelej inteligencie v odvetví zdravotníckych biotechnológií;

42.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.