1.vyzýva na všeobecnú mobilizáciu všetkých právnych, administratívnych a finančných zdrojov a dostupných nástrojov na posilnenie bezpečnosti a priemyselnej a technologickej suverenity EÚ vrátane posilnenia odolnosti a ochrany kritickej infraštruktúry – ako je elektrina, voda a komunikačné systémy – s cieľom chrániť občanov a podniky EÚ a zmierniť vplyv výpadkov a iných závažných narušení, urýchľovať prechody a investovať do nich, zvyšovať konkurencieschopnosť, vytvárať udržateľný hospodársky rast, vytvárať kvalitné pracovné miesta, podporovať MSP a prispievať k vzostupnej sociálnej konvergencii a súdržnosti v kontexte geopolitickej nestability a medzinárodného napätia; zdôrazňuje, že Európa zaostáva a je riziko, že náš región sa stane irelevantným, ak sa neprijmú žiadne ďalšie opatrenia;

2.víta obnovenú diskusiu o potrebe znovu dosiahnuť v EÚ konkurencieschopnosť a produktivitu a hospodársky rast, na čo nabádajú aj Draghiho a Lettova správa; pripomína, že zvýšenie produktivity by sa mohlo dosiahnuť najmä investíciami do inovačných činností vrátane transformácií; poukazuje na to, že hospodárska súťaž môže stimulovať produktivitu, investície a inovácie;

3.víta Draghiho a Lettovu správu ako jednu z početných varovných výziev pre európskych a vnútroštátnych činiteľov s rozhodovacou právomocou, ako aj východiskový bod pre opatrenia na podporu súkromných aj verejných investícií, a najmä pre technologické odvetvia v procese transformácie, automobilový priemysel v procese transformácie a ťažký priemysel, ako je oceliarsky a chemický priemysel; víta skutočnosť, že Komisia uznáva úlohu verejných financií pri mobilizácii súkromných finančných prostriedkov a podpore inovácií v EÚ; poukazuje na to, že nedostatočný pokrok v integrácii finančných trhov EÚ bol často spôsobený výhradami členských štátov; vyzýva členské štáty, aby využili existujúcu dynamiku a spolupracovali s Európskym parlamentom s cieľom skutočne pokročiť v integrácii finančných trhov EÚ; pripomína, že úsilie Európskej únie o dobudovanie únie kapitálových trhov neprinieslo od roku 2015 konečný výsledok; vyzýva všetky strany, aby sa usilovali o čo najskoršie dosiahnutie Únie úspor a investícií;

4.so znepokojením berie na vedomie riziká negatívnych otrasov hospodárskeho rastu Svetový hospodársky výhľad MMF, apríl 2025: a pretrvávajúce otrasy na finančných trhoch a geopolitické neistoty, ktoré by mohli ohroziť prosperitu európskych občanov, najmä pracovníkov a podnikov; konštatuje, že geopolitická neistota už výrazne zvýšila volatilitu finančných trhov a prispela k oslabeniu amerického dolára a že bezpečnosť je predpokladom udržateľného rastu;

5.uznáva, že spoľahlivý regulačný rámec EÚ prispel k jej finančnej stabilite; domnieva sa, že táto legislatívna stabilita a predvídateľnosť by sa mohli stať skutočnou komparatívnou a konkurenčnou výhodou, keďže tieto faktory sú rozhodujúce pre medzinárodnú dôveru investorov; zdôrazňuje vnútorné prepojenie medzi právnym štátom a udržateľným a konkurencieschopným hospodárskym rastom; zdôrazňuje, že odolnosť finančného sektora je kľúčovým prvkom jeho konkurencieschopnosti;

6.uznáva prácu, ktorá sa doteraz vykonala pri budovaní únie kapitálových trhov, počnúc akčným plánom na vybudovanie únie kapitálových trhov v septembri 2015; vyjadruje poľutovanie nad tým, že odvtedy bol pokrok v integrácii kapitálových trhov EÚ obmedzený, a žiada, aby sa tento proces urýchlil; v tejto súvislosti víta prijatie oznámenia Komisie s názvom Únia úspor a investícií – Stratégia na podporu bohatstva a hospodárskej konkurencieschopnosti občanov v EÚ, v ktorom sa načrtávajú rôzne politické iniciatívy a ktorého cieľom je integrovať finančné trhy EÚ a účinne nasmerovať úspory do investícií;

7.zdôrazňuje, že je dôležité posilniť dôveru v bankový systém a že zabezpečenie finančnej stability a podpora efektívneho jednotného trhu sú základnými cieľmi EÚ; uznáva, že dobudovanie bankovej únie musí byť strategickou prioritou pri prehlbovaní hospodárskej a menovej únie; vyzýva Radu, aby urýchlila prijatie zostávajúcich právnych predpisov s cieľom zabezpečiť svoj rámec finančnej stability a dokončiť bankovú úniu;

8.trvá na naliehavosti prijatia opatrení, urýchlenia rozhodovania, skrátenia oneskorení pri vykonávaní a urýchlenia rozhodnutí týkajúcich sa nástrojov a podporných mechanizmov EÚ;

9.domnieva sa, že Únia musí pokročiť so svojou úniou kapitálových trhov s cieľom mobilizovať investície súkromného sektora; zdôrazňuje, že si to bude vyžadovať aj podporu verejného sektora na zabezpečenie minimálnych ročných dodatočných investícií potrebných na obnovu udržateľného a inovatívneho priemyselného odvetvia a upevnenie prosperity Únie; zdôrazňuje, že zvýšenie produktivity by takisto vytvorilo väčší fiškálny priestor;

10.zdôrazňuje, že príliš veľa kapitálu sa v EÚ nevyužíva produktívne; zdôrazňuje, že podniky, najmä MSP, nie sú schopné v plnej miere využívať existujúce kapitálové trhy v Európe na financovanie a investície;

11.vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohí podnikatelia z EÚ pociťujú potrebu presťahovať sa, aby získali ľahší prístup k financiám a zdrojom; so znepokojením konštatuje, že nedostatok rozsiahlych fondov rizikového kapitálu a finančne životaschopných možností odchodu v EÚ ich núti rozširovať sa o zahraničné investície a zahraničné trhy; konštatuje, že je to spôsobené nedostatkom integrovanej únie kapitálových trhov v EÚ a skutočnosťou, že trhy EÚ ešte nie sú schopné uspokojiť svoje potreby; pripomína, že EÚ vytvára viac startupov ako Spojené štáty ročne a že návratnosť investícií rizikového kapitálu je približne o 6 % vyššia v EÚ ako v USA Centrum pre európske politické štúdie, Je konečne čas mobilizovať dôchodkové fondy na podporu produktivity EÚ a dávky dôchodcov, 10. februára 2025, https://www.ceps.eu/its-finally-time-to-leverage-pension-funds-to-foster-eu-productivity-and-benefit-pensioners/., pričom zdôrazňuje, že je potrebné, aby inštitúcie EÚ podporovali atraktívnejšie a priaznivejšie prostredie pre inovácie a rast; súhlasí so Draghiho a Lettovou správou, že EÚ by mala ďalej rozvíjať svoje trhy s rizikovým kapitálom, a preto zdôrazňuje význam rozvoja silného ekosystému rizikového kapitálu a investícií v EÚ a vyzýva na vytvorenie rizikového kapitálu pre spoločnosti s cieľom získať investície na našich trhoch, ako sú dostatočne veľké európske fondy pre rast a odkúpenie; zdôrazňuje, že verejná podpora trhov s rizikovým kapitálom by mala uprednostňovať projekty, ktoré sú v súlade s prioritami EÚ;

12.zdôrazňuje, že európske finančné trhy musia byť atraktívne a ľahko prístupné pre emitentov aj investorov; zdôrazňuje, že to platí pre primárne aj sekundárne trhy; zdôrazňuje, že rozhodnutie o kótovaní na regulovanom trhu často zahŕňa dodatočné požiadavky na spoločnosti, a to aj na ochranu investorov; konštatuje, že takéto požiadavky možno vnímať ako nevýhodu vstupu na akciový trh; vyzýva Komisiu, aby neustále monitorovala a znižovala administratívne náklady a náklady na dodržiavanie predpisov pre verejne kótované spoločnosti, najmä pre malé a stredné spoločnosti; víta nedávno prijatý akt o kótovaní ako prvý krok v tejto súvislosti, ktorý spoločnostiam všetkých veľkostí vrátane MSP uľahčuje kótovanie na európskych burzách cenných papierov; vyzýva na pragmatické vykonávanie aktu o kótovaní a vyzýva Komisiu, aby ďalej nadviazala na túto iniciatívu, najmä pokiaľ ide o kapitálový výskum pre MSP a posilnením rastových trhov MSP, ktoré pomohli menším spoločnostiam vstúpiť na akciový trh;

13.zdôrazňuje, že verejné investície zohrávajú kľúčovú úlohu pri dopĺňaní súkromných investícií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy zamerané na mobilizáciu dodatočného kapitálu na podporu cieľov stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ); domnieva sa, že finančné nástroje a rozpočtové záruky sú účinný spôsob využívania zdrojov na dosiahnutie pokroku v kľúčových politických cieľoch EÚ; opakuje, že dobre navrhnuté rozpočtové záruky a finančné nástroje, ak sú založené na potrebách trhu, predstavujú vysoko účinné využívanie obmedzených rozpočtových zdrojov EÚ na zníženie rizika investícií a prilákanie súkromného kapitálu;

14.zdôrazňuje, že verejné zdroje by sa mali používať na zabezpečovanie kvality, efektívnosti, udržateľnosti a dostupnosti verejných služieb a infraštruktúry, najmä v oblasti služieb všeobecného záujmu, a zároveň by mali za presne vymedzených podmienok stimulovať prílev súkromných investícií do inovatívnych a čistých technológií a priemyselných odvetví;

15.zdôrazňuje, že odstránenie nedostatku investícií nie je len otázkou mobilizácie veľkých finančných objemov, ale aj zabezpečením toho, aby bola EÚ vybavená na nasmerovanie finančných prostriedkov do produktívnych investícií; zdôrazňuje, že inštitucionálna kapacita, regulačná jasnosť a kvalita projektov sú rozhodujúce pre účinné využívanie verejného a súkromného kapitálu; v tejto súvislosti konštatuje, že z dôvodu viacerých faktorov vrátane obmedzeného prístupu k širšiemu trhovému portfóliu, kvality výrobkov a poplatkov mnohé výrobky EÚ neponúkajú dostatočné výnosy;

16.pripomína, že zvýšenie produktivity by sa mohlo dosiahnuť najmä investíciami do inovačných činností; pripomína, že cieľ investovať 3 % HDP do výskumu a inovácií ešte zďaleka nie je dosiahnutý; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatočné financovanie a nástroje na dosiahnutie tohto cieľa;

17.vyjadruje poľutovanie nad tým, že nízka úroveň finančného vzdelávania v mnohých členských štátoch predstavuje významnú výzvu pre hospodársku autonómiu občanov a rozvoj silného a konkurencieschopného hospodárstva; pripomína, že nedostatočné finančné vzdelanie bráni obyvateľstvu prijímať informované rozhodnutia o plánovaní sporenia, investovania a odchodu do dôchodku; potvrdzuje, že táto medzera vo finančnom vzdelávaní bráni rozvoju investičnej kultúry, ktorá má zásadný význam pre hospodársky rast; zdôrazňuje význam ambicióznej, merateľnej a rozhodnej stratégie EÚ na podporu finančnej gramotnosti v Európe, ktorá občanom umožní lepšie chrániť a mobilizovať svoje úspory a budovať na atraktívnejšom kapitálovom trhu;

18.víta cieľ, ktorý si Komisia sama stanovila, aby bola „investičnou komisiou“, a uvoľnila finančné prostriedky potrebné na zelenú, digitálnu a sociálnu transformáciu, maximalizovala súčinnosť medzi verejnými a súkromnými investíciami a mobilizovala súkromný kapitál a znížila jeho riziko;

19.domnieva sa, že atraktivita kapitálových trhov EÚ sa zvýši ďalšou integráciou jej vnútorného trhu spôsobom, ktorý posilní hospodársku súťaž medi spoločnosťami v EÚ, vytvorením hospodárskych príležitostí pre súkromné investície a zjednodušením, čo občanom a spoločnostiam prinesie vyššiu návratnosť; zdôrazňuje však, že návratnosť je oslabená vysokými nákladmi spojenými s investíciami na európskych finančných trhoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali riešenia, či už legislatívne alebo iné, na podporu vytvorenia integrovaného kapitálového trhu v rámci celej EÚ s dostatočnou veľkosťou, likviditou, hĺbkou a transparentnosťou na prilákanie investorov z EÚ i medzinárodných investorov a zároveň na podporu ochrany spotrebiteľov a zaručenie finančnej stability; pripomína, že vyhliadky na vyššiu návratnosť investícií sú kľúčovým stimulom pre účasť retailových investorov na kapitálových trhoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že únia kapitálových trhov nebude možná bez dokončenia bankovej únie;

20.konštatuje, že európske kapitálové trhy sú v súčasnosti naďalej veľmi roztrieštené, pričom európske investičné fondy sú stále takmer sedemkrát menšie ako americké fondy Noyerova správa, s. 62.; domnieva sa, že to poškodzuje konkurencieschopnosť odvetvia investičných fondov EÚ voči globálnym konkurentom, keďže veľkosť fondu je kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim náklady účtované konečným investorom; domnieva sa, že integrovanejší cezhraničný trh fondov v EÚ by mohol časom viesť k zväčšeniu fondov a k zvýšeniu efektívnosti, ktoré by v prípade, že by sa prenieslo na retailových investorov, mohlo pomôcť znížiť náklady a zabezpečiť lepší pomer medzi kvalitou a cenou pre konečných investorov;

21.je presvedčený, že CMU bude prínosom pre spotrebiteľov a MSP, pretože ponúkne vysoko výnosné investičné príležitosti v reálnej ekonomike a v konečnom dôsledku naštartuje trh rizikového kapitálu zlepšením prístupu k diverzifikovaným zdrojom financovania; domnieva sa, že silnejšia únia kapitálových trhov podporí sekuritizačné trhy a trhy s rizikovým kapitálom, čo umožní zvýšiť investície do reálnej ekonomiky, a že prioritou by malo byť financovanie európskych scaleupov európskym kapitálom, čoho príkladom je iniciatíva European Tech Champions, ktorá bola spustená vo februári 2023 s cieľom financovať sľubné európske technologické spoločnosti;

22.domnieva sa, že rizikový kapitál by mal byť pre podniky dostupnejší ako alternatíva k tradičným bankovým úverom s cieľom diverzifikovať zdroje financovania; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na posilnenie tohto typu financovania pre podniky v EÚ;

23.poukazuje na to, že veľkosť, hĺbka a likvidita kapitálových trhov sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši, pričom niektoré členské štáty sú výrazne úspešnejšie pri poskytovaní atraktívnych primárnych a sekundárnych trhov pre podniky a pri podnecovaní občanov, aby investovali na týchto trhoch; vyzýva Komisiu, aby určila najlepšie postupy a začlenila ich do pracovného toku Únie v oblasti úspor a investícií;

24.domnieva sa, že súkromný kapitál bude mať zásadný význam pre čo najefektívnejšie odstránenie investičnej medzery, ktorú Draghiho správa identifikovala;

25.podporuje integráciu inštitucionálnych rámcov a trhových štruktúr; opakuje svoju výzvu na podporu procesu konvergencie dohľadu pod vedením orgánu ESMA, a to aj udelením právomocí priameho dohľadu orgánu ESMA, ak to prináša európsku pridanú hodnotu, napríklad nad celoeurópskymi trhovými infraštruktúrami, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskych akciových trhov a zlepšiť efektívnosť prostredia dohľadu a spoluprácu s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; pripomína, že ESMA už má právomoci priameho dohľadu nad viacerými finančnými subjektmi, ako sú ratingové agentúry, archívy obchodných údajov a centrálne protistrany úrovne 2 so sídlom mimo EÚ;

26.uznáva tiež, že harmonizovaný dohľad si nevyžaduje vždy jeden orgán dohľadu, ale možno ho dosiahnuť aj zbližovaním vnútroštátnych postupov dohľadu, ak je to vhodnejšie; podporuje preto zámer Komisie navrhnúť opatrenia na posilnenie a zefektívnenie nástrojov konvergencie dohľadu a na dosiahnutie jednotnejšieho priameho dohľadu nad kapitálovými trhmi presunutím určitých úloh na úroveň EÚ;

27.poukazuje na to, že akékoľvek rozšírenie právomocí európskych orgánov dohľadu by malo ísť ruka v ruke s primeraným zvýšením úrovne zodpovednosti európskych orgánov dohľadu; domnieva sa, že riadenie orgánu ESMA by sa malo zrevidovať, aby sa zaručila účinnosť a nezávislosť jeho rozhodnutí; podporuje návrh uvedený v Draghiho správe, aby sa orgánu ESMA poskytla väčšia európska riadiaca štruktúra a aby sa nadviazala úzka spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu na základe modelu jednotného mechanizmu dohľadu alebo Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA);

28.domnieva sa, že európske orgány dohľadu by mali byť primerane financované, aby mohli vykonávať svoje povinnosti, a to aj zapojením finančných inštitúcií a účastníkov finančného trhu zo spoločností pod dohľadom;

29.zdôrazňuje význam silnej úlohy Európskej centrálnej banky (ECB) pri dohľade nad systémovo dôležitými trhovými infraštruktúrami v súlade s jej povinnosťami podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a nariadenia o SDPS Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 795/2014 z 3. júla 2014 o požiadavkách v oblasti dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami (Ú. v. EÚ L 217, 23.7.2014, s. 16, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/795/oj).; domnieva sa, že ECB by mala aktívne prispievať k posilneniu interoperability, odolnosti a integrácie systémov obchodovania a poobchodných systémov v celej EÚ, najmä prostredníctvom svojho dohľadu nad platformami, ako sú TARGET2-Securities;

30.zdôrazňuje, že administratívna záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov, ktoré vznikajú v cezhraničnom kontexte, by sa už mohli riešiť lepšou koordináciou a spoluprácou medzi vnútroštátnymi dozornými orgánmi, napr. v oblasti spoločného využívania údajov; vyzýva Komisiu a európske orgány dohľadu, aby pristúpili k režimu „jednorazového podávania správ“; v tejto súvislosti považuje jednotné európske miesto prístupu za dôležitú iniciatívu a vyzýva na jeho včasné vykonávanie; navrhuje, aby sa orgán ESMA stal aj centrálnym dátovým centrom, ktoré by centralizovalo oznamovanie subjektov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na podávanie správ podľa nariadenia MiFiR Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/600/oj). a nariadenia EMIR Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/648/oj).;

31.naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na podporu relokácie zúčtovacích činností do EÚ; vyjadruje poľutovanie nad súčasnou situáciou, v ktorej sa väčšina zúčtovacích činností EÚ vykonáva mimo EÚ; očakáva ambiciózny delegovaný akt o aktívnych účtoch podľa nariadenia EMIR 3.0; vyzýva Európsku komisiu, aby neustále posudzovala vývoj zúčtovacích činností a vplyv nariadenia a aby predložila ďalšie legislatívne návrhy na posilnenie ekosystému zúčtovania EÚ;

32.víta oznámenie Komisie o ambicióznom balíku legislatívnych návrhov na posilnenie obchodného a poobchodného ekosystému v Európskej únii, odstránenie prekážok cezhraničnej činnosti a prispôsobenie rámca novým technológiám; očakáva, že takýto návrh by mohol pomôcť riešiť fragmentáciu trhu v EÚ; zdôrazňuje však, že väčšina iniciatív zameraných na konsolidáciu trhu by sa mala riadiť trhom;

33.uznáva potrebu efektívnych a likvidných kapitálových trhov na podporu investícií vrátane konkurencieschopnej infraštruktúry trhu po obchodovaní; víta legislatívny návrh Komisie na zavedenie cielenej zmeny nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 909/2014 z 23. júla 2014 o zlepšení vyrovnania transakcií s cennými papiermi v Európskej únii, centrálnych depozitároch cenných papierov a o zmene smerníc 98/26/ES a 2014/65/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 236/2012 (Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/909/oj). (CSDR) s cieľom skrátiť cyklus vyrovnania v EÚ z dvoch dní („T+ 2“) na jeden („T+ 1“) pre transakcie s prevoditeľnými cennými papiermi vykonávané na obchodných miestach; poukazuje na to, že táto iniciatíva umožňuje EÚ dobehnúť iné jurisdikcie, ktoré už dokončili prechod na T+ 1, a zabraňuje nesúladu; očakáva, že návrh zvýši efektívnosť a odolnosť kapitálových trhov EÚ, a to aj prostredníctvom nižšieho rizika zlyhania vyrovnania, rýchlejšej dostupnosti cenných papierov a finančných prostriedkov a nižších maržových požiadaviek; so znepokojením konštatuje, že iné jurisdikcie, ako sú Spojené štáty a India, skúmajú alebo testujú cykly vyrovnania T+ 0; vyzýva Komisiu, aby urýchlene iniciovala technické a regulačné posúdenie uskutočniteľnosti prechodu na vyrovnanie T+ 0 v úzkej koordinácii s trhovými infraštruktúrami, centrálnymi bankami a účastníkmi trhu; zdôrazňuje, že ďalšie skrátenie cyklu vyrovnania by znížilo systémové riziko, zvýšilo efektívnosť trhu a posilnilo atraktívnosť kapitálových trhov EÚ na celom svete;

34.konštatuje, že zefektívnenie administratívnych postupov môže zvýšiť atraktivitu EÚ ako investičnej destinácie; domnieva sa, že zosúladenie legislatívnych rámcov členských štátov pri zachovaní vnútroštátnych právomocí a minimálnych noriem by malo byť súčasťou programu zjednodušovania s cieľom uľahčiť cezhraničné činnosti; pripomína, že spoliehanie sa skôr na nariadenia než na smernice by znížilo rozdiely vo vykonávaní právnych predpisov EÚ vrátane tzv. gold-platingu, a tým podporilo prebiehajúce zjednodušovanie; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala zásadu lepšej právnej regulácie, zaručovala harmonizáciu v prípadoch, keď z posúdení vplyvu vyplýva jasná pridaná hodnota, a bojovala proti fragmentácii; zdôrazňuje možné prínosy zefektívnenia rámca EÚ pre udržateľné financovanie, ako sa zdôrazňuje v Draghiho správe, najmä prostredníctvom väčšej jasnosti, konzistentnosti a usmernení; v tejto súvislosti berie na vedomie súhrnný balík Komisie o udržateľnosti;

35.domnieva sa, že prvým krokom k zjednodušeniu sú účinné právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zapojenie ESA do rozhodovacieho procesu pre mandáty úrovne 2 a úrovne 3 s cieľom zaručiť, že tieto mandáty budú založené na dôkazoch, primerané a prispôsobené potrebám finančného sektora; vyzýva Komisiu a európske orgány dohľadu, aby zhodnotili aj to, ako znížiť počet a zložitosť nadchádzajúcich delegovaných aktov, vykonávacích aktov, otázok a usmernení; zdôrazňuje, že európske orgány dohľadu by mali prísne dodržiavať mandát udelený európskym zákonodarcom;

36.víta nedávno prijatý akt o kótovaní, ktorý spoločnostiam všetkých veľkostí vrátane MSP uľahčí kótovanie na európskych burzách cenných papierov; zdôrazňuje, že ustanovenia 2. úrovne aktu o kótovaní by mali prispieť k prístupnejšiemu a nákladovo efektívnejšiemu prostrediu na zaradenie do zoznamu v celej Únii;

37.vyzýva Komisiu, aby riešila fragmentáciu vnútroštátnych rámcov pre platobnú neschopnosť a vytvorila účinné mechanizmy na riešenie cezhraničných sporov; zdôrazňuje, že väčšia právna konvergencia a jasnosť postupov sú nevyhnutné na zníženie prekážok cezhraničných investícií a na podporu hlbšej integrácie kapitálových trhov EÚ;

38.je naďalej odhodlaný dosiahnuť celkové ciele rámca udržateľného financovania a mobilizovať verejné a súkromné investície do transformácie; pripomína, že príjmy zo systému obchodovania s emisiami budú kľúčom k podpore investícií na účely súvisiace s klímou a energetikou v rámci rozpočtov členských štátov aj Únie; berie na vedomie, že Komisia opätovne potvrdila svoju ambíciu zostať svetovým lídrom v oblasti udržateľného financovania na začiatku svojho súčasného funkčného obdobia; konštatuje, že Komisia v súčasnosti kriticky posudzuje všetky prvky rámca udržateľného financovania a môže predložiť návrhy na zjednodušenie;

39.vyzýva Komisiu, aby prijala návrh na preskúmanie nariadenia o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore financií Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 z 27. novembra 2019 o zverejňovaní informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb (Ú. v. EÚ L 317, 9.12.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2019/2088/oj). (SFDR) vrátane riešenia rizík environmentálne klamlivých vyhlásení;

40.zdôrazňuje, že vysoké ceny energie majú negatívny vplyv na konkurencieschopnosť EÚ; v tejto súvislosti víta návrh uvedený v Draghiho správe; vyzýva na uplatňovanie zásady „rovnakej činnosti za rovnakých pravidiel“ a na preskúmanie výnimky týkajúcej sa vedľajšej činnosti, ktorá umožňuje nefinančným spoločnostiam obchodovať na trhoch s energetickými derivátmi bez toho, aby podliehali rovnakej kontrole ako finančné subjekty;

41.zdôrazňuje, že spoločnosti, ktoré majú prístup na kapitálové trhy, zažívajú výrazný rast, pretože im to umožňuje financovať svoje expanzívne, inovačné a rozvojové projekty; tvrdí, že získaním zdrojov od širšej základne investorov môžu tieto spoločnosti diverzifikovať svoje zdroje financovania; domnieva sa, že stimulácia prvotných verejných ponúk má zásadný význam pre rast európskych podnikov a ďalšiu integráciu kapitálových trhov EÚ; vyzýva na vykonávanie opatrení, ktoré znižujú regulačné prekážky a zlepšujú prístup ku kapitálu, čím sa zabezpečí, aby MSP mali jednoduchý prístup na kapitálové trhy bez nadmerných nákladov alebo zložitosti;

42.obáva sa, že bez jasnej a koordinovanej stratégie zostane počet úradov duševného vlastníctva v EÚ obmedzený, čo bude brzdiť rastový potenciál európskych spoločností a zníži atraktívnosť trhov EÚ pre globálnych investorov;

43.pripomína, že v nariadeniach EÚ, ako je nariadenie o prospekte a nariadenie MiFID II, sa dosiahol pokrok v zlepšovaní transparentnosti a efektívnosti trhu, hoci je možné urobiť viac pre zefektívnenie postupov pre spoločnosti, ktoré chcú vstúpiť na akciový trh; zdôrazňuje potrebu ďalšej harmonizácie trhových postupov v členských štátoch s cieľom vytvoriť skutočne jednotný kapitálový trh; obhajuje uplatňovanie najlepších postupov na úrovni EÚ;

44.konštatuje, že súčasný daňový rámec Únie s 27 rôznymi systémami dane z príjmov právnických osôb môže vytvárať prekážky pre podniky a cezhraničné investície na vnútornom trhu Návrh Komisie z 12. septembra 2023 na smernicu Rady o podnikaní v Európe: Rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT) (COM(2023)0532), dôvodová správa, s. 8.; domnieva sa, že inovatívne spoločnosti by mohli v príslušných prípadoch využívať jednotný súbor spoločných postupov uplatňovaných v celej EÚ; v tejto súvislosti berie na vedomie dokument Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov, v ktorom sa navrhuje jednotný súbor pravidiel na výpočet základu dane z príjmov právnických osôb; pripomína, že viaceré legislatívne iniciatívy v oblasti daní sú stále pozastavené a že je dôležité zaručiť istotu, predvídateľnosť a stabilitu; berie na vedomie objasnenia Komisie týkajúce sa toho, ktoré iniciatívy v oblasti daní sa majú stiahnuť;

45.pripomína, že väčšina daňových záležitostí patrí do vnútroštátnej právomoci členských štátov; zdôrazňuje však, že koordinovanejší rámec pre zdaňovanie právnických osôb by mohol pomôcť znížiť náklady na dodržiavanie predpisov a znížiť administratívnu záťaž, ako aj vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky pôsobiace na celom vnútornom trhu, podporiť expanziu, zvýšiť právnu istotu a stimulovať investície a rast v Únii; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili najmä rokovania o pravidlách odpisovania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a posúdila prínosy a nevýhody možnosti 28. režimu;

46.vyzýva Komisiu, aby zaviedla opatrenia, ktoré budú motivovať domácich aj externých investorov k účasti na európskych kapitálových trhoch; vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú podporu členským štátom pri navrhovaní a vykonávaní daňových politík, ktoré podporujú investície;

47.berie na vedomie odporúčanie Draghiho správy, že treba poskytnúť daňové stimuly na podporu rozvoja strategických odvetví; domnieva sa, že daňové stimuly spojené s investičnými produktmi by mali uprednostňovať investície v Európe na podporu európskej konkurencieschopnosti;

48.víta ako prvý krok a s cieľom znížiť zložitosť a fragmentáciu vnútorného trhu usmernenia Komisie o navrhovaní daňových stimulov pri súčasnom rešpektovaní vnútroštátnych právomocí členských štátov;

49.vyzýva Komisiu, aby riešila existujúce prekážky cezhraničných retailových investícií, ako sú príliš zložité postupy vracania zrážkových daní a chýbajúce celoeurópske minimálne normy pre valné zhromaždenia akcionárov;

50.zdôrazňuje, že integrácia kapitálových trhov je nevyhnutným pilierom investičnej stratégie Únie, ktorú možno v prípade účinnosti doplniť starostlivo navrhnutými stimulmi pre dlhodobé produkty s cieľom maximalizovať vplyv;

51.vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy zamerané na uľahčenie nasmerovania úspor prostredníctvom produktov dlhodobého sporenia na produktívne investície, a to na základe vnútroštátnych skúseností, ktoré preukázali silné využívanie maloobchodu; žiada Komisiu, aby preskúmala riešenia a myšlienky, ako sú vytvoriť účet investičných úspor EÚ, ktorý by bol prístupný pre všetkých občanov EÚ alebo spoločné označenie na úrovni EÚ pre investičné produkty vhodné pre retailových investorov, a to na základe spoločných kritérií alebo vlastností, ako sú „jednoduché produkty“, primerané náklady, zameranie na dlhodobé investície, alokácia aktív a techniky zmierňovania rizika; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade výrobkov označených ako základné a jednoduché zaviedla zjednodušený racionalizovaný segment poradenstva alebo len segment ich riadeného uplatňovania; žiada Komisiu najmä o to, aby posúdila pridanú hodnotu a účinnosť označovania investícií, ktoré ponúkajú príležitosti zisku pre investorov na celom svete alebo ktoré sú udržateľné a väčšinou sa nachádzajú v EÚ (označenie Investujte v Európe alebo Vyrobené v Európe), a záujem podnikov a občanov o takéto označenie; zdôrazňuje, že cieľom takejto iniciatívy by malo byť dosiahnutie dodatočných úspor a zároveň ochrana a podľa možnosti posilnenie rozmanitosti výrobkov, distribútorov a trhových štruktúr v celej Únii; konštatuje, že niektoré členské štáty sa pripojili k iniciatíve „Európa ochotných“, s ktorou postupujú vpred; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli čo najambicióznejšie a postupovali ako celok;

52.berie na vedomie, že sedem členských štátov zaviedlo v spolupráci so svojimi finančnými odvetviami označenie európskych dlhodobých úspor „Financujte Európu“ Francúzske ministerstvo hospodárstva, financií a priemyselnej a digitálnej suverenity, Launch of the ‘Finance Europe’ Label: creating investment opportunities for financing the European economy (Zavedenie označenia Finance Europe: vytvorenie investičných príležitostí na financovanie európskeho hospodárstva), tlačová správa, 6. júna 2025, https://presse.economie.gouv.fr/lancement-du-label-europeen-finance-europe-pour-que-lepargne-des-europeens-contribue-au-financement-de-leconomie-europeenne/.; konštatuje, že kritériá takéhoto označenia zahŕňajú rozdelenie portfólia, v ktorom sa aspoň 70 % aktív investuje do európskych spoločností, minimálne trvanie investície je päť rokov, podstatná časť je investovaná do akcií a prípadne sú vytvorené daňové stimuly na vnútroštátnej úrovni;

53.pripomína, že existujúce celoeurópske produkty, ako sú európske dlhodobé investičné fondy (ELTIF) a celoeurópske osobné dôchodkové produkty (PEPP), mali doteraz ťažkosti získať si medzi retailovými investormi výraznejšiu pozornosť; berie na vedomie prebiehajúce reformy zamerané na zvýšenie ich atraktívnosti, ale zdôrazňuje, že zo skúseností vyplýva, že samotný regulačný návrh nepostačuje na podporu ich zavádzania;

54.zdôrazňuje, že silná ochrana spotrebiteľa je nevyhnutná na posilnenie dôvery a účasti na európskych investičných produktoch; zdôrazňuje, že sú potrebné jasné zverejňovanie informácií, transparentné štruktúry s nízkymi poplatkami, prístup k základným finančným službám na podporu finančného začlenenia, spoľahlivá regulácia digitálnych nástrojov, ako je umelá inteligencia, ktoré používajú finančné inštitúcie pri predaji a poskytovaní poradenstva v oblasti európskych finančných produktov, a spoľahlivá regulácia a štandardizácia finančných produktov doplnená cielenými iniciatívami v oblasti finančného vzdelávania;

55.naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj európskej indexovej skupiny kapitálových trhov Európska komisia, Feasibility study for the creation of a CMU Equity Market Index Family, 2020, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/1562efbd-cbc6-11ea-adf7-01aa75ed71a1/language-en/. založenej na údajoch, ktoré budú sprístupnené v rámci budúcej konsolidovanej tabuľky v celej EÚ, čo by viac zviditeľnilo menšie a menej likvidné vnútroštátne trhy v EÚ a umožnilo by európskym občanom ľahko investovať do akcií so strednou a nízkou trhovou kapitalizáciou vo všetkých členských štátoch EÚ; domnieva sa, že táto skupina indexov by mala zahŕňať všetky verejne kótované akcie v EÚ a mala by umožniť podindexom pre jednotlivé krajiny, regióny a odvetvia uspokojovať rôzne potreby investorov, emitentov a ich výmen; zdôrazňuje, že vývoj a správa indexov, ako aj ich používanie účastníkmi trhu by mali byť nákladovo efektívne, aby sa minimalizovalo zaťaženie účastníkov trhu a maximalizovali sa pozitívne druhotné účinky, ako sú zvýšené kótovanie akcií a nové finančné produkty;

56.zdôrazňuje význam lepšieho prístupu retailových investorov k aktuálnym informáciám o cenách a produktoch a k príležitostiam na individualizované ponuky; požaduje opatrenia na uľahčenie prístupu k takýmto informáciám;

57.pripomína, že dôchodkové systémy a ich modely financovania vo veľkej miere závisia od vnútroštátnych špecifík; zdôrazňuje, že dôchodky pomáhajú chrániť dôchodcov, budovať kapitálové trhy a mobilizovať investičné systémy a musia uprednostňovať stabilitu, solidaritu a poskytovanie primeraného a predvídateľného príjmu v dôchodku; zdôrazňuje, že pri vývoji dôchodkových produktov 2. a 3. piliera by sa mali zvážiť silné záruky ochrany retailových sporiteľov;

58.domnieva sa, že systémy sledovania dôchodkov môžu európskym občanom poskytnúť jasnejší prehľad o dôchodkových nárokoch, ktoré môžu očakávať pri odchode do dôchodku; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky členské štáty zavedú jednoduché a transparentné systémy sledovania dôchodkov, ktoré budú občanom ľahko a voľne prístupné;

59.poukazuje na to, že sprostredkovatelia, ako sú dôchodkové fondy a poisťovne, zohrávajú kľúčovú úlohu pri nasmerovaní súkromných úspor do produktívnych investícií; očakáva, že Komisia prijme ambiciózny delegovaný akt o dlhodobých zárukách a dlhodobých akciách v rámci smernice Solventnosť II, ktorý plne zohľadní dohodu dosiahnutú spoluzákonodarcami o pozmeňujúcej smernici Solventnosť II a zohľadní príslušné odporúčania orgánu EIOPA;

60.očakáva, že Komisia bude vypracuje riešenia, ktoré umožnia spoločnostiam vrátane rastúcich startupov, mikropodnikov a MSP, aby sa ďalej rozširovali a prihlasovali sa na burze v EÚ; žiada preto, aby budúca stratégia EÚ pre začínajúce a rozširujúce sa podniky obsahovala kapitolu o financovaní, najmä o rizikovom kapitáli, v ktorej sa načrtnú správne stimuly pre európske startupy a scaleupy, aby sa nepresťahovali do krajín mimo EÚ, a ktorej cieľom je vytvoriť atraktívne a otvorené investičné prostredie, v ktorom sa vítajú investori z EÚ, ako aj globálnych investorov, ktorí chcú investovať v Únii; zdôrazňuje význam prilákania talentov do EÚ s cieľom zabezpečiť dlhodobý hospodársky rast, inovácie a globálnu konkurencieschopnosť; zdôrazňuje, že je potrebné prehĺbiť integráciu primárnych trhov EÚ podporovaním konvergencie v oblasti regulácie a uľahčovaním cezhraničných kótovaní; uznáva, že rastové trhy MSP sú pre MSP dôležitým vstupným bodom na kapitálové trhy a mali by sa viac sprístupniť prostredníctvom zjednodušených požiadaviek;

61.vyzýva na cielenú podporu na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa výsledky výskumu dostali na trh účinnejšie, najmä v členských štátoch so slabšími inovačnými ekosystémami; zdôrazňuje význam prepojenia výskumných inštitúcií so startupmi a priemyslom;

62.podporuje odchod investorov zo súkromných spoločností podporou mechanizmov, ako je mnohostranné prerušované obchodovanie s akciami v súkromnom vlastníctve, čím sa zlepší likvidita a transparentnosť a umožní investorom v počiatočnej fáze realizovať výnosy; domnieva sa, že takéto mechanizmy by mali byť osobitne navrhnuté tak, aby uľahčili cezhraničné obchodovanie medzi členskými štátmi EÚ a zároveň zachovali práva akcionárov, najmä menšinových akcionárov;

63.vyzýva Komisiu, aby uprednostnila ambiciózny program Únie v oblasti úspor a investícií, ktorý stimuluje súkromné investície, udržiava finančnú stabilitu a ochranu spotrebiteľa, uprednostňuje prístup k rizikovému kapitálu a kapitálovým investíciám s cieľom umožniť MSP využívať väčšiu integráciu trhu, zabezpečuje prístup na trhy pre retailových investorov, posilňuje finančnú gramotnosť a znižuje nadmernú závislosť od bankových úverov a dopĺňa ich a zároveň poskytuje stimuly pre udržateľné činnosti;

64.domnieva sa, že zvýšenie finančného povedomia a dôvery je nevyhnutné na vytvorenie úspešnej únie kapitálových trhov a mobilizáciu súkromných investícií; so znepokojením konštatuje, že finančná gramotnosť je v celej Únii naďalej nízka, pričom len 18 % občanov EÚ preukazuje vysokú úroveň finančnej gramotnosti; zdôrazňuje, že úrovne znalostí sa v jednotlivých členských štátoch a demografických skupinách výrazne líšia; požaduje jasnejšie zameranie na finančnú gramotnosť, keďže je potrebné zlepšiť úroveň informovanosti občanov EÚ o investičných produktoch;

65.domnieva sa, že v rámci EÚ by sa mali podporovať intenzívnejšie iniciatívy v oblasti finančného vzdelávania, aby občania lepšie chápali výhody účasti na kapitálovom trhu a pomohli jednotlivým investorom prijímať informované investičné rozhodnutia; víta návrh Komisie na novú stratégiu a žiada, aby bola dostatočne ambiciózna na výrazné zlepšenie úrovní vzdelávania v celej Európe a zabezpečila trvalú zmenu; zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať opatrenia na podporu prístupnejšieho a spravodlivejšieho finančného vzdelávania v celej EÚ pri rešpektovaní vnútroštátnych právomocí; domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali financovať iniciatívy spotrebiteľských organizácií, jednotlivých združení investorov a akcionárskych organizácií, ktoré podporujú porozumenie a podporujú retailovú účasť na kapitálových trhoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj nezávislých, používateľsky ústretových digitálnych nástrojov, ktoré by občanom umožnili ľahko porovnávať rôzne vlastnosti a charakteristiky investičných produktov dostupných na trhu;

66.zdôrazňuje, že iniciatívy v oblasti finančného vzdelávania nemôžu nahradiť silný rámec ochrany investorov; poukazuje na to, že vplyv iniciatív v oblasti finančnej gramotnosti môže byť obmedzený vzhľadom na nevyhnutné obmedzenia správania a kognitívne predsudky ovplyvňujúce jednotlivých investorov a rýchlosť inovácií a samotnú zložitosť finančných trhov; domnieva sa, že iniciatívy na úrovni EÚ a členských štátov na podporu normalizácie a jednoduchosti finančných produktov by mohli zlepšiť chápanie investičných produktov občanmi EÚ a zlepšiť ich porovnateľnosť;

67.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa viac zamerali na digitalizáciu v sektore finančných služieb s cieľom využiť nové príležitosti, ktoré ponúka umelá inteligencia, spoločné využívanie údajov a nové technológie, a aby zostali konkurencieschopné na medzinárodnej úrovni;

68.vyzýva Komisiu, aby uľahčila dlhodobé kapitálové investície inštitucionálnych investorov vrátane bánk, poisťovateľov, dôchodkových fondov a investičných fondov;

69.podporuje vytvorenie plnohodnotného európskeho systému ochrany vkladov; uznáva, že rozdelenie rizika a znižovanie rizika sú vzájomne prepojené;

70.berie na vedomie preskúmanie sekuritizačného rámca, ktoré Komisia predložila 17. júna 2025, ktoré by mohlo prispieť k finančnej integrácii prepojením bankových úverov a kapitálových trhov; domnieva sa, že opatrenia zamerané na revitalizáciu sekuritizácie by sa mali zamerať na zjednodušenie regulačných požiadaviek na zverejňovanie a na jednoduché, transparentné a štandardizované kritériá bez oslabenia finančnej stability;

71.pripomína význam fiškálnych rezerv na podporu verejných investícií; uznáva najmä, že podľa rámca fiškálnych pravidiel by členské štáty mali zachovať minimálne úroveň verejných investícií financovaných z vnútroštátnych zdrojov počas trvania ich národných strednodobých štrukturálnych plánov vo vzťahu k strednodobej úrovni pred začiatkom plánu;

72.konštatuje, že súkromný sektor pravdepodobne nebude schopný financovať hlavný podiel investícií potrebných na digitalizáciu a dekarbonizáciu hospodárstva bez podpory verejného sektora; domnieva sa, že naliehavosť, s akou sú potrebné opatrenia v oblasti konkurencieschopnosti, obrany, energetiky, a dekarbonizácie, si bude vyžadovať značnú mobilizáciu súkromných a verejných investícií vrátane verejno-súkromných partnerstiev, ak to bude relevantné;

73.poukazuje však na to, že úroveň verejného dlhu v celej EÚ je vysoká a fiškálny priestor je obmedzený; zdôrazňuje preto, že každé opatrenie verejnej podpory zamerané na mobilizáciu súkromných investícií musí byť dobre cielené; poukazuje na to, že iniciatívy na znižovanie rizika, napr. prostredníctvom verejných záruk, sa ukázali ako úspešné pri dosahovaní tohto cieľa;

74.zdôrazňuje, že zvýšený vplyv a frekvencia prírodných katastrof by znamenala obrovské náklady pre verejné financie; konštatuje, že tieto budúce náklady sa v súčasnosti nezohľadňujú v analýze udržateľnosti dlhovej služby;

75.očakáva, že Komisia a členské štáty podniknú ambiciózne a konkrétne kroky s cieľom zabrániť poklesu verejných investícií po roku 2026, keď sa s vyhliadkou veľkej obchodnej vojny, ktorá by mohla ovplyvniť prideľovanie investícií, skončí aj platnosť Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a Programu InvestEU; berie na vedomie základné nedostatky Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, napríklad nezapojenie regionálnych a miestnych orgánov od návrhu až po realizáciu prostredníctvom lokalizovaného prístupu založeného na viacúrovňovej správe; zdôrazňuje potrebu zachovať verejné investície na vnútroštátnej aj európskej úrovni s cieľom mobilizovať súkromné investície a financovať vysokokvalitné verejné služby a infraštruktúry; domnieva sa, že tento rámec by sa mal v prípade potreby posilniť investičnými nástrojmi a nástrojmi na úrovni EÚ určenými na minimalizáciu nákladov pre daňových poplatníkov EÚ a maximalizáciu efektívnosti pri poskytovaní európskych verejných statkov, čo by tiež mohlo predstavovať krok smerom k spoločnému bezpečnému aktívu; víta preto návrh súhrnného balíka pre Program InvestEU, ktorým sa zmobilizuje značná suma dodatočných investícií na zvyšnú časť viacročného finančného rámca;

76.poukazuje na to, že je potrebná účinná koordinácia vnútroštátnych fiškálnych politík s cieľom zachovať dostatočnú úroveň verejných investícií pre EÚ;

77.konštatuje, že v záujme dodržiavania fiškálneho rámca EÚ sa očakáva, že vlády EÚ budú v roku 2025 presadzovať reštriktívne zámery fiškálnej politiky, ktoré by mohli byť v rozpore s investičnými potrebami EÚ; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že vlády EÚ zápasia so svojou rozpočtovou záťažou, sú potrebné celoeurópske investičné nástroje na preklenutie nedostatku investícií;

78.pripomína, že nástroj obnovy NextGenerationEU je najväčším balíkom stimulov, aký kedy EÚ financovala na podporu hospodárskej obnovy a zelenej a digitálnej transformácie; poukazuje na to, že hlavné otázky týkajúce sa refinancovania nástroja NextGenerationEU sú stále nevyriešené; vyzýva Radu, aby urýchlene prijala nové vlastné zdroje s cieľom umožniť udržateľné splácanie úverov a pôžičiek NextGenerationEU; domnieva sa, že by sa mali preskúmať všetky nástroje s cieľom poskytnúť Únii potrebné zdroje;

79.konštatuje, že vydanie spoločného bezpečného aktíva by mohlo stanoviť referenčnú hodnotu, ktorá by uľahčila dosiahnutie únie kapitálových trhov, zlepšila transmisiu menovej politiky v rámci eura, posilnila medzinárodnú úlohu eura a riešila niektoré investičné potreby identifikované v Draghiho správe; v tejto súvislosti opakuje, že spoločné pôžičky založené na emisii dlhopisov EÚ predstavujú schodnú možnosť, ako zabezpečiť, aby Únia mala dostatočné zdroje na reakcie na akútne celoúnijné krízy, ako je prebiehajúca kríza v oblasti bezpečnosti a obrany; vyzýva Komisiu, aby pokročila v diskusiách o riešení významného nedostatku investícií v EÚ, ktorý bol identifikovaný v Draghiho správe, a aby predložila konkrétne návrhy na riešenia financovania;

80.víta zámer Komisie zvýšiť účasť retailových investorov na európskych finančných produktoch v spolupráci so skupinou Európskej investičnej banky (EIB), Európskym mechanizmom pre stabilitu a národnými podpornými bankami; odporúča, aby sa bezpečné aktíva vydané na úrovni EÚ začlenili do sporiacich produktov pre pracovníkov;

81.domnieva sa, že zvýšené potreby obrany v dôsledku geopolitického napätia si vyžadujú okamžitú mobilizáciu finančnej podpory bez toho, aby bol dotknutý osobitný charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov, najmä tých, ktoré dodržiavajú štatút neutrality; víta skutočnosť, že Komisia pripravuje návrh nového finančného nástroja SAFE vo výške až 150 miliárd EUR na posilnenie obranných spôsobilostí EÚ v rámci plánu na opätovné vyzbrojenie Európy ReArm Europe; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia sa rozhodla založiť svoj legislatívny návrh na článku 122 ZFEÚ, ktorý vylučuje konzultáciu s Európskym parlamentom; pripomína, že účinný rozvoj obranných spôsobilostí závisí od spoločných investícií na úrovni EÚ, ktoré zabezpečujú interoperabilitu a zvyšujú efektívnosť, a nie predovšetkým od fragmentovaných vnútroštátnych výdavkov prostredníctvom koordinovanej aktivácie vnútroštátnych únikových doložiek s cieľom umožniť investície do obrany;

82.víta spoločnú iniciatívu Komisie a skupiny EIB zriadiť fond fondov s názvom „kapitálový nástroj v oblasti obrany“ s rozpočtom 175 miliónov EUR na roky 2024 až 2027 na podporu súkromných investícií do európskych MSP vyvíjajúcich inovačné obranné technológie dvojakého použitia;

83.víta záväzok skupiny EIB načrtnutý v jej strategickom pláne na roky 2024 – 2027 pomôcť napredovať v únii kapitálových trhov mobilizáciou súkromného kapitálu na produktívne investície a podporou ziskov v kľúčových oblastiach politiky EÚ, inovácií počas životného cyklu spoločností, financovania rizikového kapitálu a rizikovejšieho kapitálového financovania startupov a scaleupov; pripomína povinnosť verejnej banky EÚ podporovať dlhodobé projekty transformácie, ktoré majú ťažkosti so získavaním finančných prostriedkov zo súkromného sektora;

84.zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť, zefektívniť, optimalizovať a konsolidovať procesy a mandáty EIB s cieľom posilniť synergie, účinnosť a efektívnosť a znížiť administratívnu záťaž, náklady na podávanie správ a zložitosť pre spoločnosti a projekty, ktoré by inak mohli byť odrádzané od hľadania financovania z dôvodu zložitých postupov, vysokých nákladov na dodržiavanie predpisov a regulačnej neistoty;

85.podporuje zvýšené využívanie rizikovejších nástrojov, ako je priame a nepriame kapitálové a kvázi kapitálové financovanie zo strany EIB, a to aj prostredníctvom Európskeho investičného fondu, na podporu investícií do spoločností a fondov, najmä prostredníctvom rizikového kapitálu a rizikového dlhu, pričom zdôrazňuje, že nástroje s vyšším rizikom sa musia používať s jasnými rámcami rizika a merateľnými ukazovateľmi výkonnosti;

86.domnieva sa, že verejná podpora investícií presahuje rámec prístupu k financovaniu a mala by zahŕňať aj technickú pomoc, riadenie projektov, budovanie kapacít, komercializáciu výskumu, podporu prístupu k súkromnému financovaniu a posilňovanie spolupráce medzi univerzitami a rizikovým kapitálom s cieľom stimulovať inovácie a konkurencieschopnosť;

87.vyzýva Komisiu, aby navrhla nástroj na koordináciu konkurencieschopnosti, ktorý podporí aj identifikáciu európskych priemyselných potrieb, nedostatkov a trhových príležitostí, a aby vypracovala príslušné odporúčania; zdôrazňuje, že by mal byť prepojený s nadchádzajúcim fondom pre konkurencieschopnosť s cieľom zabezpečiť účinné riešenia priemyselných výziev v celej Únii;

88.vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho semestra kládla väčší dôraz na priority Únie v oblasti úspor a investícií a zabezpečila, aby sa dôsledne podporovali, monitorovali a hodnotili štrukturálne reformy a opatrenia na prehĺbenie a integráciu kapitálových trhov EÚ;

89.žiada Komisiu, aby do budúceho fondu pre konkurencieschopnosť, programu TechEU a akýchkoľvek podobných iniciatív začlenila osobitné opatrenia na podporu rizikového kapitálu;

90.uznáva úlohu politiky hospodárskej súťaže a štátnej pomoci pri podpore rozvoja európskeho priemyslu; domnieva sa však, že štátna pomoc môže viesť k ďalšej fragmentácii jednotného trhu;

91.konštatuje, že Komisia do 2. štvrťroka 2027 uverejní preskúmanie únie úspor a investícií v polovici trvania;

92.zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť primerane zapojený do vykonávania únie úspor a investícií; vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do včasných diskusií v oblasti únie kapitálových trhov a finančných služieb pred tým, ako predloží nové návrhy a vykoná akékoľvek úpravy existujúcich návrhov;

93.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.