1.zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú politika súdržnosti za posledných päť rokov zohrávala pri riešení viacrozmerných núdzových situácií a sociálno-ekonomických výziev, a to pružným spôsobom, ktorý posilňuje solidaritu medzi jej členskými štátmi; domnieva sa však, že neustále zmeny regulačného rámca narušili jeho strategické zameranie; zdôrazňuje, že treba zachovať vysoké ambície, pokiaľ ide o jeho dlhodobé investície a miestne orientované dôvody a priority, dodržiavať zásadu „nenarušiť súdržnosť“ a zamerať sa na rast, tvorbu pracovných miest a sociálne služby, aby bolo možné čeliť výzvam spojeným s nerovnováhou medzi regiónmi EÚ, zlepšovaním kvality života, spravodlivou, zelenou a digitálnou transformáciou, vytváraním kvalitných pracovných miest, odstraňovaním chudoby so zameraním na chudobu detí a krízou v oblasti bývania;

2.varuje pred systematickým presmerovávaním kohéznych fondov na reakciu na krízy, pretože to oslabuje ich hlavný cieľ posilňovania hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti, znižovania regionálnych rozdielov a podpory udržateľného rozvoja, keďže financovanie je na tento účel obmedzené; namiesto toho vyzýva na vytvorenie stáleho posilneného a špecializovaného núdzového nástroja v rozpočte EÚ, ktorým sa zabezpečí rýchla a koordinovaná reakcia na budúce krízy bez toho, aby sa ohrozila štrukturálna integrita politiky súdržnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa mohla využívať na jej hlavné ciele;

3.trvá na tom, že všetky budúce reformy musia podporovať zdieľané riadenie, viacúrovňové riadenie a miestne orientovaný prístup, aby sa zabezpečila účinnosť; okrem toho vyzýva na modernú, decentralizovanú a posilnenú politiku súdržnosti tým, že sa do centra pozornosti postavia ľudia a budú ju podporovať silné partnerstvá na všetkých úrovniach, keďže je to nevyhnutné na zachovanie a podporu jednoty EÚ v kontexte rastúcich geopolitických výziev; trvá na záväznom uplatňovaní zásady partnerstva, ako sa uvádza v článku 8 NSU, a na jej prísnom overovaní Komisiou;

4.uznáva dôležité zjednodušujúce opatrenia, ktoré už boli zavedené v programovom období 2021 – 2027, a najmä posilnené digitálne nástroje pre e-súdržnosť, širšiu harmonizáciu pravidiel vo viacerých fondoch, zvýšenú flexibilitu pri riadení programov a zefektívnenie pravidiel oprávnenosti; zdôrazňuje, že treba prejsť od hybridnej a papierovej správy k plne digitálnym procesom, čím sa zvýši efektívnosť a uľahčí elektronická komunikácia medzi prijímateľmi a riadiacimi orgánmi; domnieva sa, že toto zjednodušenie čiastočne oslabilo niekoľko faktorov vrátane pracovného zaťaženia v dôsledku oneskorení v programovaní na roky 2021 – 2027, častých zmien nariadení počas tohto obdobia, zložitých viacvrstvových predpisov o audite a kontrolách, ako aj tzv. gold-platingu, pričom záťaž uložená prijímateľom, ktorá ide nad rámec požiadaviek EÚ, tomuto procesu zjednodušovania bránila;

5.zdôrazňuje, že digitalizácia riadenia, podávania správ, monitorovania a auditu fondov Únie je nevyhnutná na zlepšenie prístupu potenciálnych prijímateľov a na zefektívnenie a sprehľadnenie riadenia fondov;

6.zdôrazňuje, že zjednodušenie by malo byť hlavnou zásadou politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že úsilie o zjednodušenie sa musí zamerať predovšetkým na zníženie zaťaženia prijímateľov, uľahčenie ich prístupu k finančným prostriedkom a zníženie administratívnej práce, odstránenie zbytočnej duplicity procesov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zabránili tzv. gold-platingu – pridávaniu zbytočných vnútroštátnych pravidiel k požiadavkám EÚ – čím sa zavádza dodatočná záťaž pre prijímateľov; konštatuje, že vykonávanie pravidiel štátnej pomoci v členských štátoch môže v niektorých prípadoch zvýšiť zložitosť, a zdôrazňuje, že ďalšími faktormi prispievajúcimi k oneskoreniam bolo prekrývanie programových období 2014 – 2020 a 2021 – 2027, ako aj zriadenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti;

7.zdôrazňuje, že zjednodušená regulácia politiky súdržnosti je kľúčom k zabezpečeniu lepšieho vykonávania; domnieva sa, že neskoré prijatie odvetvových právnych predpisov a zdĺhavý proces prijímania programových dokumentov viedli k oneskoreniam vo vykonávaní počas predchádzajúcich programových období, a preto vyzýva Komisiu, aby včas predložila návrhy na finančné obdobie 2028 – 2034, aby sa regionálne programy mohli schváliť rýchlo po začiatku budúceho VFR; odporúča preskúmať, či by sa niektoré technické predpisy a požiadavky mohli z NSU vyňať a začleniť do súboru usmernení/príručky s cieľom, aby riadiace orgány a prijímatelia nadobudli istotu a vytvorili si rutinné postupy; pripomína, že v dôsledku nedostatočnej istoty pri vykonávaní nástrojov financovania majú správne orgány v súlade so zásadou obozretnosti často tendenciu vykladať nejasné ustanovenia reštriktívnejšie;

8.vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnou komplementaritou financovania EÚ s viac než 50 viacročnými programami v rokoch 2021 – 2027, ako aj nad tým, že rastúci podiel – v súčasnosti 40 % – je centrálne riadený v rámci súčasného VFR, a domnieva sa, že celkový rozpočet vyčlenený na politiku súdržnosti by sa mal zachovať alebo dokonca zvýšiť, aby politika súdržnosti primerane uspokojovala budúce investičné potreby; zdôrazňuje potrebu účinnej koordinácie financovania EÚ a vnútroštátnych finančných prostriedkov a prízvukuje, že akýkoľvek budúci regulačný rámec musí zahŕňať dôkladné posúdenie jeho administratívneho vplyvu; vyzýva Komisiu, aby podporovala najlepšie postupy, hodnotila vnútroštátne systémy členských štátov a prijala opatrenia na odstránenie postupov, ktoré spôsobujú zbytočnú zložitosť; opätovne potvrdzuje zásadnú úlohu európskych štrukturálnych a investičných fondov pri znižovaní regionálnych rozdielov a zlepšovaní územnej dostupnosti a prepojenosti, najmä v znevýhodnených oblastiach, ako sú vidiecke, ostrovné, horské, najvzdialenejšie a východné pohraničné regióny;

9.vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcich návrhoch, ktorými sa zjednoduší navrhovanie novej politiky súdržnosti, podporovala a zaručila decentralizovaný prístup zdola nahor, zabezpečila povinné konzultácie s miestnymi a regionálnymi samosprávami a partnermi, ako sa uvádza v článkoch 3 a 4 európskeho kódexu správania pre partnerstvo vrátane organizácií občianskej spoločnosti a MSP;

10.domnieva sa, že lepšia koordinácia medzi fondmi spravovanými jasnejším, súdržnejším, koordinovanejším a harmonizovanejším rámcom pre rôzne kohézne fondy by mohla pripraviť pôdu pre efektívnejšiu a flexibilnejšiu politiku súdržnosti vrátane jednotného súboru pravidiel a jedného audítorského záznamu pre vykonávanie, monitorovanie a kontrolu; domnieva sa, že jednotné, integrované IT rozhranie pre príjemcov v každom členskom štáte, ktoré by pokrývalo všetky fázy programového cyklu a umožňovalo by jednoduché elektronické výmeny údajov a dokumentov, podporované automatizovaným nástrojom na podávanie správ a podliehajúce dôkladnému posúdeniu vplyvu, by mohlo v tejto súvislosti priniesť pridanú hodnotu a zvýšiť transparentnosť poskytovaním pravidelných a ľahko dostupných aktualizácií o výsledkoch projektov v rámci politiky súdržnosti; domnieva sa, že by sa malo zabrániť vytváraniu nových malých oddelených fondov, aby sa nepodporovala ďalšia fragmentácia nástrojov financovania a vytváranie paralelných štruktúr; domnieva sa, že finančné prostriedky defragmentované svojím rozsahom môžu byť v niektorých prípadoch účinnejšie pri vykonávaní riešení strategických výziev EÚ;

11.uznáva potenciál vytvorenia jednotnej európskej platformy zlúčenej s národnými platformami pri ďalšej revízii po roku 2027, ktorá prijímateľom, najmä malým prijímateľom, umožní rýchly prístup k rôznym fondom EÚ; domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali príjemcom poskytovať všetky potrebné informácie na prístup k finančným prostriedkom EÚ prostredníctvom tejto platformy, a to aj zabezpečením výmeny údajov v reálnom čase o konečných príjemcoch finančných prostriedkov vrátane lepšieho zberu údajov a vytvorenia spoločných prehľadov monitorovania v rámci programov politiky súdržnosti; domnieva sa, že to môže byť potrebné na zlepšenie akceptácie a informovanosti medzi príjemcami a mohlo by to mať potenciál zvýšiť transparentnosť, zabrániť dvojitému financovaniu a posilniť finančnú kontrolu vrátane odhaľovania podvodov;

12.trvá na tom, že všetky nové IT systémy alebo iné digitálne platformy zavedené v programovom období po roku 2027 by mali pomôcť zefektívniť žiadosti o zber údajov a nemali by pridávať dodatočné alebo opakujúce sa požiadavky na údaje o žiadateľoch;

13.zdôrazňuje však, že zvýšená flexibilita by nemala byť na úkor dlhodobého strategického plánovania a stability investícií do súdržnosti a nemala by viesť k finančnej neistote a väčšej zložitosti pre konečných príjemcov; vyzýva na zabezpečenie toho, aby všetky úpravy priorít financovania počas programového obdobia po roku 2027 zostali zosúladené s cieľmi regionálneho rozvoja;

14.opakuje svoju podporu pre nariadenie BRIDGEforEU a zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie zjednodušenie, najmä v cezhraničných programoch, pomocou prispôsobených riešení, ktoré zohľadňujú osobitné hospodárske, sociálne a geopolitické výzvy, ktorým cezhraničné regióny čelia; zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí naďalej podporovať a zjednodušovať cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu;

15.domnieva sa, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a začlenenie rodového hľadiska by sa mali podporovať vo všetkých fázach navrhovania a vykonávania programov v budúcom rámci politiky súdržnosti; vyzýva na dôslednejšie využívanie nástroja na sledovanie rodového rozpočtovania všetkými členskými štátmi a zdôrazňuje, že opatrenia na zjednodušenie nesmú oslabovať úsilie o uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

16.domnieva sa, že súčasné vymedzenie pojmu „podnik v ťažkostiach“ vytvára neprimeranú záťaž pre organizácie a zbytočné komplikácie pre inovácie, konkurencieschopnosť a potenciálnych konečných prijímateľov kohéznych fondov, a preto by sa malo zrevidovať;

17.poukazuje na to, že aktívne a povinné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do prípravy, programovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia projektov v oblastiach, ktoré spravujú, je základným predpokladom úspešného a prispôsobeného zjednodušenia; zdôrazňuje, že bez silného partnerstva s miestnou a regionálnou úrovňou a bez posilnenia ich administratívnych kapacít hrozí, že politika súdržnosti sa stane nadmerne centralizovaným procesom s príliš malým vplyvom na vyvážený rozvoj európskych regiónov;

18.vyzýva Komisiu, aby preskúmala začlenenie posúdenia územného a správneho dosahu do európskeho semestra; zdôrazňuje, že európsky semester by mal byť v súlade s cieľmi politiky súdržnosti podľa článkov 174 a 175 ZFEÚ, a vyzýva na účasť regiónov na plnení týchto cieľov a na silnejší územný prístup; zdôrazňuje, že regionálny HDP na obyvateľa musí zostať hlavným kritériom na určovanie prostriedkov pridelených členským štátom v rámci politiky súdržnosti, a domnieva sa, že regionálny HDP na obyvateľa by mohol byť prípadne doplnený ďalšími regionálnymi sociálno-ekonomickými ukazovateľmi (napr. sociálnymi, demografickými atď.), ktoré pomôžu presnejšie zohľadniť sociálno-ekonomickú situáciu regiónov s cieľom ďalej znižovať sociálne a územné rozdiely – a to aj v rámci regiónov – a umožniť účinnejšie cielené investície tam, kde sú najviac potrebné;

19.domnieva sa, že národné kontaktné miesta z programov priameho riadenia by sa mali začleniť do vnútroštátneho a regionálneho programovania kohéznych fondov a fondov na rozvoj vidieka s cieľom podporiť synergie a posilniť budovanie kapacít v rámci centrálne a spoločne riadených programov pôsobiacich na tých istých územiach a v tých istých oblastiach politiky;

20.podporuje využívanie integrovaných nástrojov regionálneho rozvoja, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, a navrhuje preskúmať možnosti zamerané na zvýšenie podielu rozpočtu politiky súdržnosti na integrované územné investície, miestny rozvoj vedený komunitou alebo iné územné nástroje pre všetky regióny – a to aj s prihliadnutím na osobitné potreby vidieckych a odľahlých oblastí a východných pohraničných regiónov EÚ so zameraním na projekty schopné účinne riešiť skutočné územné potreby; odporúča preskúmať návrhy na riešenie problémov a technickú pomoc pri vykonávaní stratégií a príprave štúdií; domnieva sa, že čoraz väčšiemu počtu iniciatív integrovaného územného rozvoja – v rámci politiky súdržnosti a rozvoja vidieka a mimo nej – často chýbajú konkrétne väzby na európske štrukturálne a investičné fondy, čo môže obmedzovať ich trvalý vplyv;

21.odmieta akúkoľvek formu centralizačnej alebo racionalizačnej reformy plánovania politiky súdržnosti zhora nadol a opakuje, že viacúrovňové riadenie, subsidiarita, zdieľané riadenie a miestne orientovaný prístup musia zostať jej základnými zásadami; domnieva sa, že hoci Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti bol navrhnutý tak, aby poskytoval rýchlu reakciu na hospodárske výzvy, jeho vykonávanie sa stretlo s viacerými ťažkosťami vrátane nízkej miery čerpania, oneskorení pri vyplácaní finančných prostriedkov a nedostatočnej transparentnosti v procese prideľovania prostriedkov; uznáva však určitý pozitívny vývoj v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, najmä zavedenie noriem pre ekologické investície a zásady „nespôsobovať významnú škodu“; upozorňuje na skutočnosť, že v programoch v rámci priameho riadenia vyplácanie finančných prostriedkov členským štátom nemusí nevyhnutne odrážať množstvo a význam stanovených míľnikov a cieľov;

22.zdôrazňuje, že centralizovaný model odhalil niekoľko nedostatkov, najmä pokiaľ ide o vysledovateľnosť, zodpovednosť, efektívnosť a dlhodobý vplyv financovania EÚ Ú. v. EÚ C 114, 29.3.2023, s. 5, Ú. v. EÚ C, C/2024/5471, 10.9.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/5471/oj, (body 53 – 56).; zdôrazňuje, že medzi ne patrí nedostatočné zapojenie miestnych a regionálnych samospráv a občianskej spoločnosti, ako aj oneskorenia, obmedzená transparentnosť a riziká nedokončenia opatrení; varuje, že absencia spoľahlivých monitorovacích mechanizmov a jasných požiadaviek na audit môže ohroziť dôveryhodnosť a dlhodobý vplyv finančných nástrojov EÚ; požaduje prísnejší dohľad a väčšie zosúladenie medzi vyplácaním prostriedkov a overenými výsledkami s cieľom zabezpečiť, aby finančné prostriedky EÚ prinášali občanom a sociálnym a hospodárskym aktérom konkrétne výhody; zdôrazňuje, že viacúrovňové riadenie umožňuje rozvoj prispôsobených riešení pre všetky regióny, a zdôrazňuje význam inkluzívnych procesov spoločného navrhovania, do ktorých sú zapojené miestne a regionálne samosprávy;

23.nesúhlasí s myšlienkou jednotného národného programu, pretože nedostatočne zahŕňa miestne a regionálne samosprávy a je vzdialený od situácie v teréne, a pretože by ohrozil alebo dokonca odstránil schopnosť politiky súdržnosti zohľadniť rozličné potreby odvetvových politík, makroregionálnych, vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych cieľov a špecifík nástrojov; trvá na tom, že využívanie miestne orientovaných programov riadených z regionálnej úrovne NUTS 2 NUTS (nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely) je klasifikačný systém EÚ na označovanie regiónov krajín na štatistické účely. „NUTS 2“ sa vzťahuje na základné regióny (pre regionálne politiky). bolo kľúčom k riešeniu skutočných potrieb v praxi a k účinnému znižovaniu regionálnych sociálno-hospodárskych rozdielov v minulosti, a preto musí byť aj v budúcnosti naďalej oporou politiky súdržnosti;

24.zdôrazňuje význam spolupráce, výmeny poznatkov a budovania kapacít pre miestne a regionálne samosprávy vrátane investícií do ich technických a administratívnych kapacít; varuje, že bez silného partnerstva s miestnymi a regionálnymi samosprávami hrozí, že politika súdržnosti sa stane príliš centralizovanou a menej účinnou pri podpore vyváženého regionálneho rozvoja; zdôrazňuje, že úsilie o zjednodušenie by malo podporovať úlohu miestnych a regionálnych samospráv, ktoré sú kľúčové pre úspešnú realizáciu projektov financovaných EÚ, najmä v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu a programov Interreg; zdôrazňuje, že posilnenie zapojenia miestnych a regionálnych samospráv, a to aj vo fáze programovania, je kľúčom k zabezpečeniu účinnosti, územného významu a odolnosti politiky súdržnosti; požaduje vyvážený prístup, ktorý zjednodušuje postupy a zároveň zachováva viacúrovňové riadenie a územnú pridanú hodnotu miestnej a regionálnej angažovanosti;

25.uznáva, že mechanizmy založené na výkonnosti môžu byť nápomocné pri zefektívňovaní politiky súdržnosti a jej väčšej orientácii na výsledky; varuje však pred prísnym alebo univerzálnym zavedením tohto modelu v kontexte programového obdobia 2028 – 2034; zdôrazňuje, že hoci takéto mechanizmy môžu stimulovať účinnosť, musia zohľadňovať osobitosti rôznych výdavkových odvetví a rôznorodosť konečných príjemcov, najmä v oblastiach, ako je výskum, sociálne politiky a miestna infraštruktúra, kde krátkodobé merateľné výsledky nemusia v plnej miere zachytiť dlhodobý vplyv;

26.varuje, že súčasné modely založené na výkonnosti sa často opierajú o centralizované riadiace štruktúry, čo môže brániť kapacite regionálnych a miestnych orgánov účinne riešiť konkrétne územné potreby; zdôrazňuje, že akékoľvek budúce uplatňovanie vykonávania založeného na výkonnosti by nemalo byť na úkor základných zásad politiky súdržnosti, ako je viacúrovňové riadenie, subsidiarita a miestne orientovaný prístup, a musia ho sprevádzať výrazne silnejšie záruky na zabezpečenie riadneho hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ;

27.vyzýva Komisiu, aby prijala flexibilný a vyvážený rámec financovania, v ktorom sa kombinuje financovanie založené na výsledkoch a tradičné financovanie založené na nákladoch, čo umožní riešenia prispôsobené miestnym podmienkam; podporuje intenzívnejšie využívanie jednorazových platieb na základe čiastkových cieľov, ako sa uplatňuje v programe Kreatívna Európa, pričom treba zároveň zabezpečiť, aby si regionálne a miestne orgány zachovali autonómiu potrebnú na vykonávanie politiky súdržnosti;

28.osobitne uznáva, že orgány, organizácie občianskej spoločnosti a MSP by nemali byť negatívne zasiahnuté zavedením modelov založených na výkonnosti, najmä s prihliadnutím na obmedzenia ich priemerných finančných zdrojov na predbežné financovanie opatrení alebo vyrovnávania potenciálnych strát v prípade nedosiahnutia cieľov;

29.uznáva, že problémy s likviditou odrádzajú potenciálnych príjemcov vrátane miestnych orgánov, ktorí v niektorých členských štátoch trpia nedostatkom fiškálnej a rozpočtovej autonómie, od toho, aby sa uchádzali o projekty financované v rámci politiky súdržnosti; vyzýva preto na výrazné a prispôsobené zvýšenie predbežného financovania v takýchto prípadoch, ako aj vo vidieckych, cezhraničných a ostrovných oblastiach s cieľom podporiť rýchle vyplácanie finančných prostriedkov politiky súdržnosti spolu so zjednodušením pravidiel spolufinancovania;

30.víta návrh Komisie uvedený v jej preskúmaní politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027 v polovici trvania, aby sa na programy v rámci cieľa Investovanie do zamestnanosti a rastu v regiónoch úrovne NUTS 2, ktoré hraničia s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou, mala vzťahovať možnosť jednorazovej zálohovej platby vo výške 9,5 % prostriedkov pridelených na program a možnosť 100 % financovania z EÚ. naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla dodatočné opatrenia na riešenie potrieb východných pohraničných regiónov EÚ;

31.je znepokojený pravidelnými správami zainteresovaných strán o neuplatňovaní horizontálnych zásad členskými štátmi pri príprave dohôd o partnerstve; navrhuje, že revízia európskeho kódexu správania by sa mala priamo začleniť do NSU s cieľom zabezpečiť jeho záväzný charakter a zahrnúť programy priameho riadenia s územným vplyvom; vyzýva Komisiu, aby prísne presadzovala uplatňovanie zásady partnerstva, preskúmala opatrenia na posilnenie právomocí Európskeho parlamentu v oblasti dohľadu a monitorovania partnerských dohôd a programov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú vykonávať pravidelný dohľad, a to aj nad partnermi počas monitorovania a výberu odborníkov s cieľom zaručiť spôsobilosť a predchádzať podvodom;

32.pripomína význam prísneho uplatňovania finančných pravidiel EÚ vo všetkých programoch a u všetkých prijímateľov s cieľom zabrániť všetkým formám podvodov, konfliktu záujmov, korupcii, dvojitému financovaniu a praniu špinavých peňazí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli ďalšie opatrenia s cieľom predchádzať dvojitému financovaniu a zamedziť mu, na rozšírenie príležitostí pre integrované projekty, zabezpečiť interoperabilitu nástrojov na hĺbkovú analýzu údajov a minimalizovať povinnosti na uchovávanie údajov pre riadiace orgány; opätovne vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné používanie IT nástrojov, ako je systém včasného odhaľovania a vylúčenia (EDES) a ARACHNE, pre všetky fondy EÚ, vrátane fondov na zdieľané hospodárenie, a zabezpečila lepšie využívanie nových technológií s cieľom zvýšiť kontrolu a chrániť rozpočet EÚ pred podvodmi a zneužitím finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že treba zaručiť rovnováhu medzi zjednodušením a ochranou rozpočtu EÚ; pripomína, že úsilie o zjednodušenie by malo byť v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, verejného obstarávania a kontroly, čo sú všetko kľúčové prvky na zachovanie sociálnych a environmentálnych kondicionalít a zásad právneho štátu;

33.vyzýva Komisiu, aby rovnako ako pri programe Horizont Európa vypracovala štúdie o synergii medzi kohéznymi fondmi a odvetvovými programami;

34.požaduje priamejší prístup regionálnych a miestnych orgánov, ako aj miest a mestských orgánov k finančným prostriedkom EÚ, okrem iného rozšírením využívania integrovaných územných investícií a zameraním sa na projekty zamerané na sociálnych a hospodárskych partnerov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dodatočné spôsoby zabezpečenia toho, aby miestne a regionálne samosprávy, občianska spoločnosť a iní príjemcovia mohli naďalej využívať finančné prostriedky EÚ v prípadoch porušovania zásady právneho štátu národnými vládami bez toho, aby sa oslabilo uplatňovanie nariadenia o podmienenosti právnym štátom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2020/2092 zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie (Ú. v. EÚ L 433 I, 22.12.2020, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/2092/oj).; zdôrazňuje, že finančné prostriedky sa nesmú prerozdeliť na iné programy, aby sa zachovala integrita rozhodnutia o pozastavení, kým sa nedosiahnu jeho ciele a nesplnia všetky podmienky prístupu k financovaniu;

35.okrem toho nabáda na vytvorenie stálej poradenskej siete, ktorá by koordinovala svoju prácu s už jestvujúcimi programami alebo štruktúrami na pomoc obciam pri zvládaní zložitosti vykonávania politiky súdržnosti;

36.víta nástroje, ako je súbor nástrojov EÚ pre vidiek, ktorých cieľom je usmerňovať prijímateľov prostredníctvom dostupných programov; zdôrazňuje však, že potreba takýchto jednotných kontaktných miest poukazuje na nadmernú zložitosť súčasných štruktúr, ktoré sú pre mnohých prijímateľov naďalej nedostupné, najmä pre malé verejné orgány;

37.zdôrazňuje naliehavú potrebu navýšiť investície do budovania účinných a primeraných administratívnych kapacít s vyčlenenými finančnými zdrojmi a technickou pomocou, najmä pre miestne a regionálne samosprávy vrátane miestnych a regionálnych samospráv v ostrovných a odľahlých oblastiach, a s osobitným zameraním na regióny s historicky nízkou mierou čerpania s cieľom podporiť decentralizované a efektívne riadenie a využívanie finančných prostriedkov EÚ;

38.vyzýva na posilnenie nástrojov technickej pomoci v rámci politiky súdržnosti, ako sú nástroje vytvorené v spolupráci medzi Európskou investičnou bankou a Komisiou s cieľom podporiť kapacity strategického plánovania pre územné investície, ako aj cielenú poradenskú podporu pri identifikácii, plánovaní a príprave projektov; uznáva ústrednú úlohu finančných nástrojov na podporu konkurencieschopnosti vo všetkých regiónoch EÚ a na využívanie súkromných aj verejných finančných prostriedkov;

39.zdôrazňuje, že úspech politiky súdržnosti závisí od výhľadových a inkluzívnych stratégií, riadneho zapojenia zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti a riadnej správy vecí verejných; uznáva, že treba podporovať prístupy k riadeniu založené na výsledkoch vrátane používania merateľných ukazovateľov a modelov teórie zmien pri hodnotení programov; zdôrazňuje, že je dôležité vyčleniť osobitné zdroje na budovanie kapacít sociálnych partnerov a pre organizácie občianskej spoločnosti s cieľom posilniť ich úlohu pri dobrej správe a využívaní finančných prostriedkov EÚ;

40.žiada Komisiu, aby v novom rámci štátnej pomoci navrhla ďalšie zjednodušenie uplatňovania pravidiel štátnej pomoci v prípade medziodvetvového financovania súvisiaceho so súdržnosťou, ktoré kombinuje finančné prostriedky EÚ a vnútroštátne prostriedky (napríklad pri financovaní z viacerých zdrojov v rámci Európskeho sociálneho fondu plus a EFRR), s cieľom znížiť množstvo chýb a administratívnu záťaž na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a zároveň zvýšiť účinnosť investícií v rámci politiky súdržnosti v praxi a zabrániť narušeniu trhu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by programy zdieľaného riadenia mohli v niektorých prípadoch mať prospech z podobných výnimiek z pravidiel štátnej pomoci ako na programy v rámci priameho riadenia, ako je Horizont Európa alebo Nástroj na prepájanie Európy;

41.naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s nadchádzajúcou revíziou európskej smernice o verejnom obstarávaní Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2014/24/oj). ďalej podporovala využívanie sociálnej doložky a kolektívne vyjednávanie; zdôrazňuje, že verejní obstarávatelia musia vylúčiť z verejných súťaží hospodárske subjekty, ktoré sa zapojili do trestnej činnosti; žiada, aby pravidlá, ktorými sa riadi politika súdržnosti, umožňovali prideľovanie verejných prostriedkov len tým podnikom, ktoré rešpektujú práva pracovníkov a platné pravidlá týkajúce sa pracovných podmienok;

42.domnieva sa, že by mala posilniť zásada jednotného auditu a pripomína, že uplatňovanie prístupu jednotného auditu závisí v praxi od hodnovernej a spoľahlivej audítorskej práce vykonávanej audítorskými orgánmi v členských štátoch; zdôrazňuje, že v budúcej politike súdržnosti by sa mal zaviesť revidovaný, posilnený a jednotný prístup k auditom a kontrolám a že tento prístup by sa mal zamerať na zníženie chybovosti aj miery podvodov posilnením preventívnych (ex ante) kontrol na začiatku rozpočtového obdobia s cieľom znížiť nedostatky a riziká v oblasti kontroly; zdôrazňuje, že je dôležité zosúladiť tento prístup s odporúčaniami Európskeho dvora audítorov, najmä pri posilňovaní finančného riadenia, zlepšovaní efektívnosti výdavkov a zabezpečovaní toho, aby sa neopakovali chyby zistené v predchádzajúcich programových obdobiach;

43.požaduje jednotnejší výklad nariadení audítorskými orgánmi v celej EÚ a vo všetkých fondoch a zasadzuje sa za stratégiu auditu viac založenú na riziku s cieľom zabrániť zbytočnej duplicite a zároveň zabezpečiť účinný finančný dohľad a predchádzanie podvodom; zdôrazňuje, že programy vykonávané členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus podmienenosti právnym štátom alebo postup podľa článku 7, alebo ktoré sa nepripojili k Európskej prokuratúre, musia podliehať prísnejšej kontrole;

44.vyzýva Komisiu, aby navrhla štandardizáciu a širšie využívanie zjednodušených možností vykazovania nákladov a financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, a zdôrazňuje ich kľúčovú úlohu pri znižovaní administratívnej záťaže, znižovaní chybovosti a zlepšovaní plnenia; odporúča rozšíriť tieto mechanizmy, najmä zjednodušením požiadaviek vo verejnom obstarávaní, overovaní a auditových prahových hodnotách; zdôrazňuje ich užitočnosť v kontexte, v ktorom sú ciele jasne overiteľné, najmä v prípade menších príjemcov, ako sú miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti a miestne akčné skupiny, alebo v projektoch, do ktorých sú zapojené mikropodniky a subjekty sociálneho hospodárstva, na zníženie byrokracie a urýchlenie vykonávania; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti zamerané na zavedenie zjednodušených postupov podávania správ a auditu pre miestne orgány s menej ako 100000 obyvateľmi a pre príjemcov vo vidieckych oblastiach, na ostrovoch a v najvzdialenejších regiónoch EÚ s cieľom dosiahnuť rovnováhu medzi zjednodušením a riadnym finančným riadením;

45.domnieva sa, že je potrebná zmena v prístupe k auditom a kontrolám, a to odklonom od využívania štatistickej extrapolácie finančných opráv s cieľom jasne rozlišovať medzi neúmyselnými chybami a podvodmi, aby sa zabezpečilo, že takéto opravy sa budú zameriavať len na prípady systémových nezrovnalostí a úmyselného podvodu, a aby sa zabránilo nadmernému pracovnému zaťaženiu alebo finančnému tlaku na príjemcov a riadiace orgány; zdôrazňuje, že administratívna a finančná záťaž súvisiaca s finančnou kontrolou a audítorskou činnosťou, ako aj následné opatrenia by mali byť vždy úmerné objemu finančných prostriedkov a súvisiacim rizikám;

46.vyzýva Komisiu, aby preskúmala rôzne možnosti zlepšenia komplementárnosti fondov EÚ, a to aj opätovným začlenením komunitných intervencií a intervencií miestneho rozvoja z EPFRV do NSU;

47.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.