1.konštatuje, že Komisia 16. júla 2025 spolu so svojím návrhom nového viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034 predložila legislatívne návrhy na reformu SPP; trvá však na tom, že pozícia Európskeho parlamentu k budúcnosti SPP a poľnohospodárstva EÚ zostáva v súlade s týmto uznesením;

2.berie na vedomie správu Komisie s názvom Vízia pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako sľubný plán pre SPP po roku 2027, ktorá obsahuje dôležité vstupy založené generačnej obnove, konkurencieschopnosti, udržateľnosti, odolnosti, zjednodušení a väčšej reciprocite obchodných noriem a dôraz kladie na inovácie s cieľom dosiahnuť hospodársku, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť, na uprednostňovanie stimulov pred obmedzeniami a na spravodlivejšie zameranie podpory SPP; v rámci tohto prístupu uznáva obnovený dôraz na tradičné základné ciele SPP zakotvené v článku 39 ZFEÚ; zdôrazňuje, že na dosiahnutie týchto cieľov je dôležité zabezpečiť samostatný rozpočet SPP;

3.zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo zohráva zásadnú úlohu pri zaisťovaní potravinovej bezpečnosti v rámci EÚ i mimo nej, ako aj pri ochrane ľudského zdravia, zachovávaní biodiverzity a zdravej pôdy a vody a sociálnej súdržnosti; zdôrazňuje, že budúca SPP by mala zjednodušiť prístup k opatreniam na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a že poľnohospodári by mali byť odmeňovaní za úsilie vynakladané v tejto oblasti; zdôrazňuje, že poľnohospodári zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní udržateľnosti európskej poľnohospodárskej výroby v celom jej environmentálnom, sociálnom a hospodárskom rozmere a zároveň prispievajú k potravinovej bezpečnosti a strategickej autonómii, a preto by sa mali podporovať; žiada, aby sa pred navrhnutím akýchkoľvek nových právnych predpisov, ktoré by pre poľnohospodárov zavádzali nové požiadavky a byrokratickú záťaž, vykonali posúdenia vplyvu, ktoré zohľadnia dôsledky na úrovni poľnohospodárskych podnikov, a žiada, aby sa preskúmali všetky existujúce povinnosti; žiada, aby poľnohospodárstvo zostalo politikou EÚ a nebolo zahrnuté do jednotného fondu, a to s cieľom zabezpečiť jednotné podmienky v členských štátoch;

4.požaduje, aby sa v budúcom VFR zvýšil osobitný rozpočet SPP, ktorý bude indexovaný o infláciu prostredníctvom každoročného prehodnotenia, s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok potravín bez ohľadu na nestabilitu obchodu vyplývajúcu z nestability geopolitického prostredia; zdôrazňuje, že SPP bez primeraných prostriedkov už viac nebude kľúčovou hnacou silou zabezpečenia hospodárskej, environmentálnej a sociálnej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva ani nebude schopná zaručovať spravodlivý príjem a spravodlivé podmienky pre subjekty pôsobiace v odvetví poľnohospodárstva a garantovať plne funkčný jednotný trh; žiada, aby finančné zdroje vyčlenené na SPP zostali v rozpočte viazané na tento účel, najmä pokiaľ ide o priame platby; dôrazne nesúhlasí s tým, aby členské štáty mohli využívať rozpočet SPP ako súčasť celkového balíka na iné účely ako na poľnohospodárstvo; zdôrazňuje, že primeraný rozpočet pomôže zaručiť zachovanie spoločnej politiky;

5.vyzýva Komisiu a spoluzákonodarcov, aby zachovali pevnú a účelovo viazanú podporu príjmu ako kľúčovú zložku SPP po roku 2027, pričom by mali uznať jej zásadnú úlohu, pokiaľ ide o zabezpečovanie výroby potravín spĺňajúcich vysoké normy kvality a zdravia pre spotrebiteľov v EÚ, zabezpečovanie stability poľnohospodárov s ohľadom na volatilitu trhu a extrémne poveternostné javy, zaisťovanie ich primeranej životnej úrovne, zaručenie bezpečnosti dodávok a budovanie sebestačnosti v oblasti potravín a krmív; domnieva sa, že je potrebné zároveň zohľadniť súčasnú situáciu regiónov na vonkajších hraniciach EÚ;

6.vyjadruje obavy z možných rozpočtových revízií v rozpočte EÚ na obdobie po roku 2027 vrátane možnej centralizácie tokov financovania; vyslovuje varovanie, že integrácia SPP s inými oblasťami financovania, ako sú súdržnosť, regionálny rozvoj a rybárstvo, by mohla oslabiť osobitnú úlohu poľnohospodárskej politiky;

7.zdôrazňuje, že je potrebné, aby si SPP v období po roku 2027 zachovala vlastný právny a inštitucionálny status; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať rozpočet SPP ako samostatný, oddelený a vyhradený rozpočet prispôsobený špecifickým potrebám európskeho poľnohospodárskeho sektora; vyzýva Komisiu, aby znížila administratívne zaťaženie a zabezpečila poľnohospodárom priamy prístup k podpore bez nadmerného spoliehania sa na externých poradcov;

8.opätovne potvrdzuje, že je dôležité zachovať SPP ako samostatnú a osobitnú politiku, ktorá slúži ako partnerstvo medzi poľnohospodárstvom a spoločnosťou a medzi Európou a jej poľnohospodármi, pričom im poskytuje spoľahlivú podporu v záujme posilnenia potravinovej bezpečnosti; dôrazne odmieta akýkoľvek návrh na začlenenie rozpočtu SPP do jedného fondu spolu s inými politikami alebo fondmi, pretože takýto prístup by znížil účinnosť intervencií a narušil by strategické ciele Únie v oblasti potravinovej bezpečnosti a rozvoja vidieka;

9.poukazuje na to, že v súčasnom geopolitickom kontexte sa bezpečný a neprerušený prístup k potravinám stal otázkou strategickej bezpečnosti a že závislosť od dovozu môže byť zneužitá ako nástroj nátlaku; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa mal klásť väčší dôraz na tradičné hlavné ciele SPP, ktorými sú podpora potravinovej bezpečnosti a odolnosti, zabezpečenie spravodlivého príjmu pre poľnohospodárov a zlepšenie stability a konkurencieschopnosti trhu;

10.zdôrazňuje, že udržateľná potravinárska a poľnohospodárska výroba zohráva vzhľadom na nový geopolitický kontext výraznejšiu strategickú úlohu, pretože je zásadnou súčasťou európskej bezpečnosti, stability a suverenity, ako aj strategickej autonómie, a že výška a rámec rozpočtu SPP musia túto skutočnosť odrážať; zastáva názor, že poľnohospodárstvo EÚ by malo byť uznané nielen ako hospodárske odvetvie, ale aj ako geopolitický základný kameň, nástroj sociálnej a územnej stability a rozhodujúca súčasť bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ; konštatuje, že krajiny zohrávajúce na celosvetovej úrovni kľúčovú úlohu v odvetví poľnohospodárstva zvýšili – s výnimkou Európskej únie – od vypuknutia krízy cien potravín v rokoch 2007 – 2008 svoje výdavky na tento sektor a jeho ochranu; pripomína, že produktivita a odolnosť poľnohospodárstva závisí od udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi, ktoré zaručí dlhodobú udržateľnosť našich potravinových systémov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby SPP po roku 2027 prispela k posilneniu celkovej pripravenosti a odolnosti Únie; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali zahrnúť potravinové hľadisko do svojich plánov bezpečnosti a konkurencieschopnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom zaručiť potravinovú bezpečnosť zvážili zriadenie strategických skladovacích zariadení na európskej a vnútroštátnej úrovni;

11.poukazuje na to, že efektívna poľnohospodárska výroba významne prispieva k udržateľnosti odvetvia tým, že optimalizuje výnosy s čo najmenším množstvom vstupov; zdôrazňuje, že SPP musí zahŕňať nástroje a investície, ktoré zvyšujú schopnosť poľnohospodárskych podnikov a vidieckych oblastí pripraviť sa na otrasy, tlmiť ich a zotaviť sa z nich; trvá na tom, aby prioritným cieľom SPP bolo uspokojovanie potravinových potrieb európskeho obyvateľstva, čo znamená, že sa musia lepšie podporovať poľnohospodári v regiónoch, aby sa tak posilnila potravinová bezpečnosť a strategická autonómia EÚ;

12.v tejto súvislosti zdôrazňuje strategickú úlohu veľkoobchodných trhov, akreditovaných štruktúr verejného záujmu, ktoré môžu zabezpečiť dodržiavanie zásad udržateľnosti, znižovania odpadu a transparentnosti cien;

13.poukazuje na to, že spolupráca, agregácia a dialóg, ako aj lepšia organizácia poľnohospodárov prostredníctvom družstiev, organizácií výrobcov či združení organizácií výrobcov v agropotravinovom hodnotovom reťazci sú spolu s výnimkami z ustanovení práva hospodárskej súťaže a s osobitnou podporou kľúčom k zlepšeniu postavenia poľnohospodárov, podpore spravodlivejšieho rozdelenia marží a zvýšeniu efektívnosti všetkých aktérov; v tejto súvislosti konštatuje, že reforma spoločnej organizácie trhov a smernica o nekalých obchodných praktikách Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) (ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2005/29/2022-05-28). môžu byť príležitosťou na posilnenie postavenia poľnohospodárov v národných a nadnárodných agropotravinových dodávateľských reťazcoch a na zabezpečenie toho, aby poľnohospodári dostali za svoje produkty a za svoju prácu spravodlivé ceny, a to posilnením mechanizmov krízového riadenia a zlepšením cezhraničného presadzovania v oblasti nekalých obchodných praktík prostredníctvom harmonizácie na úrovni EÚ bez toho, aby sa ohrozili alebo negatívnym spôsobom ovplyvnili najlepšie existujúce vnútroštátne stratégie a praktiky; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia nových nástrojov s cieľom zabrániť tomu, aby poľnohospodári dostávali za svoje výrobky ceny, ktoré sú nižšie ako výrobné náklady;

14.zdôrazňuje najmä význam posilnenia cezhraničnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi v členských štátoch, aby sa zabezpečilo účinné, koordinované a konzistentné uplatňovanie pravidiel na celom vnútornom trhu s cieľom bojovať proti zneužívaniu, zaručiť spravodlivosť v celom dodávateľskom reťazci a zabrániť nekalej hospodárskej súťaži; zdôrazňuje, že potravinová bezpečnosť a potravinová suverenita sú dôležitými prvkami strategickej autonómie a že v ďalšom VFR sa musí naďalej účinne podporovať konkurencieschopnosť a odolnosť poľnohospodárskeho sektora Únie;

15.zdôrazňuje, že v rámci SPP je dôležité chrániť a posilňovať priamu podporu príjmu s cieľom uspokojiť potreby všetkých aktívnych profesionálnych poľnohospodárov pracujúcich na plný aj čiastočný úväzok, a to bez ohľadu na veľkosť ich podniku a druh výroby; zdôrazňuje význam začlenenia poľnohospodárov vykonávajúcich viaceré činnosti, keďže k sociálno-ekonomickej štruktúre vidieckych oblastí významne prispievajú všetci poľnohospodári;

16.poukazuje na to, že priame platby v ich súčasnej podobe vytvárajú jasnú pridanú hodnotu EÚ, a pripomína význam modelu založeného na ploche, pričom treba zvýšiť podporu pre najzraniteľnejších poľnohospodárov vrátane rodinných poľnohospodárskych podnikov, malých a stredných poľnohospodárskych podnikov, mladých poľnohospodárov a žien podnikajúcich v poľnohospodárstve, poľnohospodárskych podnikov v oblastiach s prírodnými obmedzeniami a podnikov, ktoré uplatňujú udržateľnejšie postupy; zasadzuje sa za model, ktorý poskytuje stabilitu a účinne prispieva k príjmom poľnohospodárov a zachováva hospodársku životaschopnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť výroby potravín vo všetkých regiónoch a na všetkých územiach EÚ; domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť spravodlivosť pri rozdeľovaní priamych platieb tak medzi členské štáty, ako aj v rámci nich;

17.domnieva sa, že v záujme lepšieho zacielenia podpory SPP na tých, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť, je potrebné ďalej spresniť rámcové vymedzenie pojmu poľnohospodár na úrovni EÚ, a že na základe tohto vymedzenia by členské štáty mali vymedziť, ktorí poľnohospodári majú nárok na podporu; trvá na tom, že toto vymedzenie by nemalo viesť k vylúčeniu podpory pre poľnohospodárov vykonávajúcich viaceré činnosti, ktorí aktívne hospodária, ale zároveň sa venujú aj nepoľnohospodárskym činnostiam mimo svojho poľnohospodárskeho podniku, pretože ich mnohostranné činnosti často posilňujú sociálno-hospodársku štruktúru vidieckych oblastí.

18.zdôrazňuje význam transparentnosti pri prideľovaní finančných prostriedkov SPP a žiada systematickú identifikáciu konečných príjemcov a prepojených spoločností; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli kontrolné mechanizmy, ktoré zabránia koncentrácii podpory prostredníctvom zložitých vlastníckych štruktúr alebo umelého rozdrobenia poľnohospodárskych podnikov;

19.domnieva sa, že pokiaľ budú na vnútornom trhu rovnaké podmienky, mali by sa zachovať alebo zvýšiť platby dobrovoľnej viazanej podpory, a to s dostatočnými rozpočtovými prostriedkami a väčšou flexibilitou pri ich využívaní, ako jednoduchý nástroj na udržanie výroby v zraniteľných odvetviach a na boj proti špecifickým ťažkostiam, najmä tým, ktoré vyplývajú zo štrukturálnej konkurenčnej nevýhody znevýhodnených oblastí;

20.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali dobrovoľný charakter ekoschém a aby ich v rámci SPP na obdobie po roku 2027 zjednodušili a spružnili; vyzýva členské štáty, aby svojim poľnohospodárom poskytli jasný a jednoduchý zoznam efektívnych a účinných možností ekoschém, z ktorých si budú môcť vybrať, a doplnili ich primeranou a atraktívnou stimulačnou odmenou, a to bez toho, aby oslabili finančné prostriedky vyčlenené na priame platby a investície či zvýšili byrokraciu; vyzýva členské štáty, aby investovali do odbornej prípravy s cieľom podporiť poľnohospodárov pri účinnom využívaní ekoschém;

21.uznáva pokrok, ktorý sa už dosiahol prostredníctvom sociálnej kondicionality; požaduje vyhodnotenie sociálnej kondicionality v rámci SPP a primerané, účinné a jasne vymedzené vykonávanie s cieľom zabrániť duplicite právnych predpisov medzi členskými štátmi a neprimeranému administratívnemu zaťaženiu poľnohospodárov a chrániť práva pracovníkov;

22.požaduje komplexnú štúdiu s cieľom posúdiť, či by zavedenie povinných mechanizmov, ako je prerozdeľovanie alebo obmedzenie priamych platieb v rámci SPP prostredníctvom zavedenia stropov a uplatňovania zásady degresívnosti, zaistilo väčšiu spravodlivosť; zdôrazňuje, že táto otázka by sa mala analyzovať pred predložením návrhov novej SPP s cieľom vytvoriť vhodné nástroje, ktoré môžu skutočne podporiť životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov v celej EÚ vrátane mladých poľnohospodárov a žien podnikajúcich v poľnohospodárstve a malých a stredných poľnohospodárskych podnikov; zdôrazňuje, že v tejto štúdii by sa malo analyzovať aj neuplatňovanie stropu na konkrétne platby, ako sú ekoschémy a agroenvironmentálne alebo klimatické platby;

23.požaduje snahu o spravodlivé rozdelenie hodnoty vytvorenej v rámci agropotravinového reťazca prostredníctvom rámcových zákonov a intervencií zameraných na zvýšenie ziskovosti poľnohospodárskeho podnikania a miezd, a to obnovením rovnováhy vzťahov s distribútormi a výrobcami v rámci reťazca; požaduje najmä stimuly a investície do nových agropotravinárskych obchodných modelov, ktoré zabezpečia dlhodobú finančnú udržateľnosť, a žiada obnovenie rovnováhy obchodných vzťahov medzi poľnohospodármi, distribútormi a výrobcami nad rámec súčasného prístupu EÚ k zakázaným postupom, a to vypracovaním referenčných rámcových právnych predpisov inšpirovaných francúzskym zákonmi EGAlim;

24.požaduje nezávislý a silný druhý pilier SPP, ktorý bude oddelený od politík súdržnosti, no zároveň s nimi bude úzko koordinovaný, pričom bude podporovať súdržnosť politík s cieľom uľahčiť okrem iného územnú integráciu a zabezpečiť synergie a účinnú podporu pre odvetvie poľnohospodárstva v súdržnom rámci, ktorý zaručí efektívne využívanie finančných prostriedkov EÚ a investícií do projektov; trvá na tom, aby sa tieto finančné prostriedky dostali k príjemcom včas; domnieva sa, že finančné prostriedky na rozvoj vidieka by sa mali prideľovať primárne na poľnohospodárske činnosti, zatiaľ čo ostatné opatrenia na podporu území alebo infraštruktúry by sa mali financovať z kohéznych fondov;

25.zdôrazňuje, že v rámci druhého piliera SPP je potrebný dobre financovaný program rozvoja vidieka na podporu vidieckych oblastí, a to so silným finančným príspevkom EÚ, ktorý by bol doplnený vnútroštátnym spolufinancovaním s cieľom zabezpečiť účinnosť a dlhodobú udržateľnosť programu; v tomto zmysle zdôrazňuje kľúčovú úlohu miestnych samospráv a zainteresovaných strán, ako sú napr. družstvá a miestne akčné skupiny, pri zefektívnení úsilia v rámci druhého piliera SPP; zdôrazňuje, že regióny musia mať možnosť samostatne navrhovať, realizovať a riadiť opatrenia na rozvoj vidieka, pričom by mali rešpektovať ústavné špecifiká každého členského štátu;

26.požaduje zvýšenie rozpočtu vyčleneného na program LEADER, ktorý prispieva k riešeniu sociálnych výziev a k podpore miestnych akčných skupín posilnením prístupov založených na miestnom rozvoji vedenom komunitou, ktoré sú kľúčom k budovaniu silnejších prepojení medzi vidiekom a mestami; zdôrazňuje, že iniciatíva LEADER zohráva ústrednú úlohu pri podpore atraktívnych, prosperujúcich, odolných a vzájomne prepojených vidieckych oblastí, pretože podporuje iniciatívy, ktoré vytvárajú miestnu pridanú hodnotu, stimulujú podnikanie, podporujú inovácie a posilňujú hospodársku a sociálnu štruktúru území, čo sú všetko aspekty, ktoré sú nevyhnutné na udržanie a prilákanie ľudského kapitálu, najmä mladých ľudí a žien, a prispievajú k demografickej a územnej rovnováhe a generačnej obnove;

27.uznáva, že dobrovoľné agroenvironmentálne a klimatické opatrenia a opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a zdravia zvierat a rastlín v rámci druhého piliera, ktoré využívajú zjednodušený prístup založený na stimuloch a dodržiavaní predpisov, sú kľúčovými nástrojmi na ochranu životného prostredia a podporu udržateľných postupov a zároveň prispievajú k dôstojným príjmom poľnohospodárov, ktorí ich vykonávajú; domnieva sa, že tieto schémy druhého piliera sú účinnejšie ako ekoschémy, ktoré v mnohých členských štátoch nedosiahli želané výsledky, pretože boli pre poľnohospodárov veľmi zložité, a preto vyjadruje názor, že na tieto schémy druhého piliera by sa mal v budúcej SPP vynaložiť vyšší podiel finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby agroenvironmentálne a klimatické opatrenia prispievali k zachovaniu a posilneniu výroby potravín;

28.žiada, aby sa finančná podpora SPP zjednodušila a sprístupnila malým projektom, ktoré sú najčastejšie hnacou silou najinovatívnejších iniciatív; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a rozširovali využívanie zjednodušeného vykazovania nákladov;

29.vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a vysokú úroveň bezpečnosti potravín, vysledovateľnosti a udržateľnej výroby v EÚ prijala konkrétne opatrenia, ktorými sa zaručí, aby sa dovoz agropotravinových výrobkov z krajín mimo EÚ riadil rovnakými normami týkajúcimi sa bezpečnosti potravín, životného prostredia, sociálnej oblasti a dobrých životných podmienok zvierat, aké sa vyžadujú od výrobcov v EÚ; trvá na tom, že je to nevyhnutné na to, aby sa zabránilo ohrozeniu konkurencieschopnosti agropotravinárskej výroby EÚ v súvislosti s dovážanými výrobkami; trvá na tom, že s cieľom zabrániť nekalej hospodárskej súťaži s ohľadom na poľnohospodárov EÚ musí byť Komisia v prípade potreby pripravená aktivovať ochranné doložky vo svojich dohodách s krajinami mimo EÚ, aby sa tak zabezpečila stabilita vnútorného trhu;

30.vyzýva Komisiu, aby v rámci svojho úsilia o otvorenie nových trhov a konsolidáciu existujúcich trhov vykonávala systematické hodnotenie vplyvu ustanovení týkajúcich sa poľnohospodárskeho odvetvia v každej zo svojich obchodných dohôd, v rámci ktorého by mali byť zohľadnené všetky zainteresované strany, a to s cieľom určiť ich kumulatívny vplyv, a aby vypracovala osobitné stratégie na zabezpečenie rovnakých podmienok a reciprocity na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o výrobné, kvalitatívne a sociálne normy;

31.zdôrazňuje, že je potrebné zachovať súlad medzi politikami EÚ v oblasti obchodu a udržateľnosti a posilniť kontroly vykonávané Komisiou a členskými štátmi a prostredníctvom kontrolnej agentúry EÚ, a to tak pri zdroji, ako aj na hraniciach, pretože by to európskym výrobcom poskytlo väčšie záruky, pokiaľ ide o spravodlivú hospodársku súťaž; požaduje preskúmanie obchodnej politiky EÚ s cieľom zabezpečiť, aby účinne podporovala konkurencieschopnosť a udržateľnosť európskeho poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že pri uzatváraní budúcich obchodných dohôd by sa nemala oslabovať udržateľnosť a konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho odvetvia EÚ;

32.vyzýva Komisiu, aby zlepšila synergie, doplnkovosť a koordináciu medzi nástrojmi financovania EÚ, ako je Kohézny fond, nástroj obnovy NextGenerationEU alebo Fond na spravodlivú transformáciu, ako aj s vnútroštátnymi nástrojmi, a aby zároveň otvorila priame linky spolupráce s miestnymi orgánmi pri riadení a vykonávaní fondov; ďalej vyzýva na posilnenie integrácie s ostatnými relevantnými programami s cieľom maximalizovať vplyv cieľov v oblasti inovácií, digitalizácie, udržateľnosti a odolnosti v poľnohospodárstve a vo vidieckych oblastiach; vyzýva Komisiu, aby na začiatku každého finančného programového obdobia zaviedla vnútorný postup na zabezpečenie komplementárnosti a súdržnosti medzi jednotlivými podpornými nástrojmi na úrovni EÚ, ktoré sú plánované vo vidieckych oblastiach;

33.zdôrazňuje, že prístup poľnohospodárov a ďalších aktérov v rámci agropotravinárskeho sektora k finančným prostriedkom je nevyhnutný na realizáciu investícií, uľahčenie prístupu k pôde a zabezpečenie kontinuity poľnohospodárskej činnosti v poľnohospodárskych podnikoch; okrem toho zdôrazňuje, že na inovácie a technológie v agropotravinárskom sektore by sa mala naďalej prioritne poskytovať cielená investičná podpora, aby sa EÚ mohla stať globálnym digitálnym centrom a podporovali sa tak začínajúce podniky a prilákali a udržali sa talentovaní mladí ľudia;

34.konštatuje, že členské štáty čelia rastúcim a rôznorodým rizikám; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že primerané zvýšenie a reforma spoločnej rezervy na krízové situácie v poľnohospodárstve v kombinácii s vytvorením nových a osobitných finančných nástrojov so zdrojmi mimo SPP sú nevyhnutné na podporu poľnohospodárov v prípade nepredvídateľného narušenia trhu a zmeny klímy, ako sú napr. suchá a záplavy, búrky, choroby plodín a zvierat, ako aj v prípade zmien v správaní spotrebiteľov a geopolitického napätia; vyzýva Komisiu, aby vymedzila svoju stratégiu krízového riadenia ex ante podľa jednotlivých produktov s cieľom využiť rezervu na krízové situácie v poľnohospodárstve spôsobom, ktorý maximalizuje efektívnosť a pridanú hodnotu Spoločenstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rýchlu, účinnú a primeranú reakciu na potreby poľnohospodárov v krízových situáciách, čo im umožní rýchlo získať kapitál, ktorý potrebujú na obnovenie svojej poľnohospodárskej činnosti;

35.zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú verejné intervenčné mechanizmy SPP pri stabilizácii poľnohospodárskych trhov a ochrane poľnohospodárov pred cenovými výkyvmi; poukazuje na to, že referenčné prahy neboli prehodnotené už niekoľko rokov a že by sa mali čo najskôr preskúmať, aby sa zohľadnil vývoj cien;

36.požaduje lepšiu koordináciu a zjednodušenie medzi všetkými dostupnými nástrojmi vrátane Fondu solidarity, aby poľnohospodári, ako aj vidiecke spoločenstvá a miestne orgány, ktorí boli zasiahnutí prírodnými katastrofami a katastrofami súvisiacimi s klímou, mali prístup k rýchlejšej a cielenejšej podpore; vzhľadom na rastúce škody spôsobené prírodnými katastrofami požaduje vytvorenie automatického aktivačného mechanizmu na urýchlenie využívania osobitných nástrojov na zmierňovanie a riadenie rizík založených na aktívnych a pasívnych opatreniach, ktoré by boli pre poľnohospodárov cenovo dostupné;

37.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili včasné a správne vykonávanie svojich národných strategických plánov v rámci oboch pilierov, čím sa zabráni nutnosti vrátiť finančné prostriedky;

38.zdôrazňuje, že hoci poľnohospodárstvo prispieva prostredníctvom SPP k iným politikám a stratégiám, napr. v oblasti životného prostredia, energetiky, klímy, biodiverzity, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, verejného zdravia a regionálneho rozvoja, je dôležité a vítané, aby aj ostatné politiky naďalej prispievali k udržateľnosti poľnohospodárstva, rozvoju vidieka a poskytovaniu služieb nad rámec výroby potravín a biogénnych zdrojov; zdôrazňuje najmä význam rozvoja bioenergetiky a biohospodárstva na podporu odolnosti poľnohospodárskeho sektora;

39.vyzýva Komisiu, aby vo všetkých oblastiach politiky zaviedla celoúnijný mechanizmus overovania vplyvov na vidiecke oblasti a aby do všetkých činností súvisiacich s rámcom rozvoja vidieka zapojila komunity vidieckeho paktu, ako aj Výbor regiónov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci Komisia zahrnula mechanizmus overovania vplyvov na vidiecke oblasti do svojej vízie pre vidiecke oblasti do roku 2040, v praxi sa zdá, že bol zavedený len v obmedzenej miere;

40.opätovne potvrdzuje, že EÚ uplatňuje na globálnej úrovni najprísnejšie normy v oblasti bezpečnosti potravín, dobrých životných podmienok zvierat a environmentálnej a sociálnej ochrany, ktoré sú základom konkurencieschopnosti vysokokvalitných poľnohospodárskych výrobkov EÚ, a že tieto normy sa musia dodržiavať a chrániť; žiada preto, aby všetky navrhované právne predpisy v týchto oblastiach boli vedecky podložené a predchádzalo im dôkladné a komplexné posúdenie vplyvu a aby boli navrhnuté tak, aby posilňovali konkurencieschopnosť a udržateľnosť poľnohospodárskych podnikov v EÚ; domnieva sa, že na splnenie tohto cieľa je nevyhnutné, aby sa poľnohospodárom poskytovali stimuly a kompenzácia za akékoľvek dodatočné náklady, ktoré im vzniknú;

41.zdôrazňuje, že zlepšenie životných podmienok zvierat je nielen etickým imperatívom, ale aj cestou k odolnejším a ziskovejším systémom chovu hospodárskych zvierat; zdôrazňuje, že zdravšie zvieratá s nižšou mierou stresu vo všeobecnosti vyžadujú menej veterinárnych zásahov, majú vyššiu plodnosť a lepšiu úžitkovosť, čo vedie k vyššej ekonomickej efektívnosti; žiada, aby opatrenia SPP naďalej podporovali investície a odbornú prípravu v oblasti vyšších noriem týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, ktoré by boli v súlade s očakávaniami trhu a vedeckými odporúčaniami;

42.vyzýva Komisiu, aby vo svojich legislatívnych návrhoch týkajúcich sa budúcej SPP predložila ambiciózny a komplexný bielkovinový plán, ktorý by mal zahŕňať vhodné opatrenia a nástroje na podporu vysokokvalitnej produkcie bielkovinových plodín vrátane strukovín, ako sú okrem iného určité olejniny, strukoviny a zelené objemové krmivá, a plodiny iné ako strukoviny, ako napr. slnečnica a repka olejná na potravinárske a kŕmne účely, s cieľom výrazne znížiť deficit bielkovín v EÚ a zabezpečiť strategickú autonómiu;

43.zdôrazňuje, že udržateľný chov hospodárskych zvierat má strategický význam pre rozvoj vidieka, ochranu biodiverzity, starostlivosť o krajinu a environmentálnu udržateľnosť, najmä v znevýhodnených oblastiach a v krajinných oblastiach s vysokou prírodnou hodnotou, a zdôrazňuje potrebu poskytnúť tomuto odvetviu primeranú finančnú podporu na zabezpečenie jeho udržateľnosti; zdôrazňuje, že živočíšne produkty majú nielen výživovú hodnotu, ale ich výroba zohráva kľúčovú úlohu pri zachovávaní tradičnej kultúrnej krajiny, úrodnosti pôdy a ukladaní uhlíka; vyzýva Komisiu, aby vytvorila skupinu na vysokej úrovni pre chov hospodárskych zvierat, do ktorej budú zapojené všetky príslušné zainteresované strany, s cieľom vypracovať nové prístupy na ochranu budúcnosti tohto odvetvia a riešiť postupný úbytok hospodárskych zvierat v EÚ a podporiť pritom generačnú obnovu, presadzovať dobré životné podmienky zvierat a obehové hospodárstvo vrátane využívania digestátu ako cenného biohnojiva, ktoré prispieva k recyklácii živín a zdraviu pôdy, a maximalizovať pozitívny prínos udržateľného chovu hospodárskych zvierat k ochrane a obnove prírody, biodiverzite a zdraviu a úrodnosti pôdy a podporovať investície na podporu konkurencieschopnosti tohto odvetvia; domnieva sa, že zavedenie nového systému obchodovania s emisnými kvótami v poľnohospodárstve (ETS) by viedlo k nadmernej zložitosti bez akejkoľvek záruky účinnosti;

44.upozorňuje na nedávne prepuknutie chorôb zvierat vo viacerých členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili opatrenia na ich prevenciu a eradikáciu a aby zvýšili finančné prostriedky SPP určené na riadenie rizík a investície do lepšej biologickej bezpečnosti v poľnohospodárskych podnikoch; vyzýva Komisiu, aby v poľnohospodárskom odvetví EÚ posilnila opatrenia týkajúce sa zdravia zvierat koordinovaním výskumu, nákupu a dodávok veterinárnych vakcín na úrovni EÚ prostredníctvom mechanizmu pripravenosti a včasného odhaľovania a podporovaním vývoja týchto vakcín v EÚ; žiada o primerané financovanie tohto mechanizmu mimo SPP; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali regióny a spolupracovali s nimi pri vypracúvaní a vykonávaní plánov prevencie, očkovania a zmierňovania následkov týchto chorôb;

45.vyjadruje poľutovanie nad tým, že financovanie opatrení na prevenciu, kontrolu a eradikáciu určitých chorôb zvierat prostredníctvom Programu pre jednotný trh nepostačuje na podporu poľnohospodárov a členských štátov pri zvládaní chorôb, ako je slintačka a krívačka; zdôrazňuje, že v EÚ môže mať akékoľvek zlyhanie pri prevencii alebo kontrole chorôb zvierat v jednom členskom štáte bezprostredné dôsledky na ostatné členské štáty a vyžaduje si koordinovanú reakciu; žiada, aby sa na úrovni EÚ zaviedli prísne normy v oblasti zdravia zvierat na ochranu chovu hospodárskych zvierat vrátane ustanovení o riadení populácií voľne žijúcich zvierat, ktoré predstavujú riziko infekcie, a v prípade potreby o cielenom očkovaní zvierat;

46.zdôrazňuje, že antimikrobiálna rezistencia je závažnou hrozbou pre ľudské zdravie a zníženie používania antibiotík pri chove hospodárskych zvierat musí byť prioritou; berie na vedomie dostupné finančné prostriedky na zníženie náchylnosti na choroby a prenosu chorôb zvierat, ktoré sú už k dispozícii v rámci SPP;

47.opätovne potvrdzuje, že je potrebné vypracovať zastrešujúcu potravinovú stratégiu EÚ založenú na vedeckej metóde experimentovania, ktorá by zahŕňala pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat a zároveň zabezpečila spravodlivé zaobchádzanie so všetkými poľnohospodárskymi odvetviami; podporuje vedecky podložené environmentálne hodnotenia, ktoré zohľadňujú celý životný cyklus potravinových výrobkov; podporuje vedecky podloženú výživu, ktorá potvrdzuje význam potravín živočíšneho pôvodu pre ľudské zdravie, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva, ako sú deti, staršie osoby a ženy;

48.vyzýva členské štáty, aby podporovali a zlepšovali pracovné a sociálne podmienky a mzdy poľnohospodárov alebo akýchkoľvek poľnohospodárskych zamestnancov a aby zabezpečili riadne pokrytie a nahradenie pracovníkov v prípade choroby alebo úrazov spôsobujúcich dočasnú neprítomnosť; požaduje tiež, aby sa poskytovala odborná príprava, ako aj ročná dovolenka a rodinná dovolenka na účely starostlivosti o rodinných príslušníkov s cieľom zabezpečiť kvalitné pracovné miesta a lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov; zdôrazňuje úlohu poľnohospodárstva ako kľúčového prispievateľa k sociálnej zodpovednosti a dôstojným pracovným podmienkam vo vidieckych oblastiach;

49.vyzýva Komisiu, aby aktualizovala pridelené finančné prostriedky na program POSEI s cieľom zohľadniť minimálne akumulovanú infláciu v budúcom VFR, a aby každoročne upravovala finančné prostriedky, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že deflátor vo výške 2 % uplatňovaný na priame platby nebol v súčasnom VFR zohľadnený aj pre program POSEI; domnieva sa však, že Komisia musí urobiť viac a v budúcom VFR treba navrhnúť výrazné zvýšenie rozpočtu na program POSEI, aby sa poľnohospodárskej výrobe poskytla doplnková podpora, čím sa zabezpečí potravinová sebestačnosť v najvzdialenejších regiónoch; považuje to za nevyhnutné na pokračovanie poľnohospodárskej činnosti v najvzdialenejších regiónoch, na podporu investícií a zabezpečenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ, a to v plnom súlade s článkom 349 ZFEÚ, v ktorom sa uznáva osobitný charakter týchto regiónov a potreba prijať diferencované opatrenia na riešenie ich trvalých obmedzení; tvrdí, že pri zvýšení financovania programu POSEI by sa mali zohľadniť aj skutočné a špecifické poľnohospodárske potreby týchto regiónov vrátane zmien výrobných nákladov, vystavenia narastajúcim extrémnym výkyvom počasia a zmene klímy, územnej rozdrobenosti, volatility trhu a potreby zabezpečiť ekonomickú životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov a spravodlivé príjmy poľnohospodárov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vytvorenia osobitného mechanizmu, konkrétne programu POSEI pre dopravu, ktorý pomôže zmierniť dodatočné náklady na prepravu výrobkov v rámci najvzdialenejších regiónov a z týchto regiónov na jednotný trh a výrobných faktorov v najvzdialenejších regiónoch;

50.poukazuje na to, že financovanie včelárstva v rámci druhého piliera by malo byť cielenejšie a účinnejšie a že nový legislatívny rámec by mal ustanoviť modernizáciu a zjednodušenie režimu podpory pre včelárov v prvom pilieri, v rámci čoho treba zohľadniť špecifiká a zraniteľné miesta tohto sektora;

51.zdôrazňuje, že pre prácu poľnohospodárov, kvalitu života vo vidieckych oblastiach a pri prekonávaní sociálnej izolácie má veľký význam prístup k fyzickej a digitálnej infraštruktúre so spoľahlivým vysokorýchlostným širokopásmovým pripojením a využívanie satelitnej technológie; trvá preto na tom, že je dôležité dosiahnuť postupnú digitalizáciu poľnohospodárstva, čo zahŕňa stály prístup k internetu, digitálne znalosti, inovácie, prístup poľnohospodárov k údajom a ich vlastníctvu a možnosti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom prilákať do týchto oblastí a udržať v nich ľudí, najmä tých mladých, a umožniť im tak zostať tam, ak je to ich prianím; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poľnohospodárom a správcom lesov sprístupnili odbornú prípravu s cieľom získať digitálne zručnosti, ktoré im môžu pomôcť čo najlepšie využiť výhody digitalizácie a precízneho poľnohospodárstva a pracovať efektívnejšie a udržateľnejšie, pričom treba mať na pamäti, že osobná a ústna komunikácia má v súčasnosti pre mnohých poľnohospodárov stále zásadný význam; uznáva kľúčovú úlohu organizácií poľnohospodárov pri podpore digitálnej transformácie poľnohospodárstva;

52.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné zosúladenie medzi programom Digitálna Európa, politikami zavádzania širokopásmového pripojenia a SPP po roku 2027; potvrdzuje, že je nevyhnutné vybaviť vidiecke oblasti digitálnou infraštruktúrou a posilniť zručnosti potrebné na prácu na diaľku, precízne poľnohospodárstvo a digitálne podnikanie; zdôrazňuje, že služby digitálnej infraštruktúry musia byť pre občanov na vidieku cenovo dostupné; zdôrazňuje, že takéto investície sú kľúčom k zníženiu vyľudňovania vidieka a zvýšeniu atraktívnosti poľnohospodárstva a života na vidieku pre mladšie generácie;

53.žiada, aby sa vzhľadom na vysokú mieru samovrážd v tomto odvetví zvyšovalo povedomie o význame duševného zdravia poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov; zdôrazňuje, že ide o znepokojujúci jav spôsobený okrem iného vysokou úrovňou stresu, neistotou, zložitou administratívnou záťažou, ako aj zraniteľnosťou, sociálnou izoláciou, nedostatkom voľných dní, dlhom a hospodárskymi ťažkosťami, ktorým poľnohospodári čelia; okrem toho zdôrazňuje, že dodatočný tlak na poľnohospodárov pri riadení ich podnikov vytvárajú stresujúce postupy kontroly poľnohospodárskych podnikov, a vyzýva členské štáty, aby vytvorili mechanizmy na riešenie tohto problému; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili spoluprácu na vypracúvaní komplexnej stratégie v oblasti duševného zdravia poľnohospodárov a zabezpečili, aby boli do budúcej SPP zahrnuté vhodné podporné opatrenia; zdôrazňuje hodnotu prístupov prispôsobených miestnym podmienkam s využitím rôznych typov podporných služieb vrátane existujúcich poľnohospodárskych poradenských sietí a ďalších skupín na podporu vidieckych spoločenstiev; domnieva sa, že je nevyhnutné rozvíjať programy psychologickej pomoci, ako aj opatrenia na podporu administratívneho zjednodušenia a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, čo pomôže zlepšiť kvalitu života poľnohospodárov a pracovníkov v EÚ; opakuje, že je potrebné, aby poľnohospodári dostávali za svoje trhové a netrhové produkty spravodlivé ceny;

54.zdôrazňuje, že viac než 70 % spotrebiteľov v EÚ sa pri nákupe rozhoduje na základe informácií na obaloch, a upozorňuje na reálne riziko zavádzania spotrebiteľov; vyzýva preto na konsolidáciu harmonizovaného označovania EÚ, aby sa zaručil spravodlivý a nestranný systém, ktorý poskytne transparentné informácie o krajine pôvodu, zárukách kvality a výrobných normách vrátane noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a ekologických noriem agropotravinových výrobkov EÚ; domnieva sa, že je potrebné zaručiť vysledovateľnosť a konkurencieschopnosť na jednotnom trhu a v celosvetovom meradle prostredníctvom jasných pravidiel, aby sa tak zabránilo narušeniam a klamlivým praktikám, s cieľom chrániť integritu potravinových systémov EÚ, zlepšiť ich propagáciu a posilniť informovanosť a povedomie spotrebiteľov;

55.zasadzuje sa za posilnenie ochranných opatrení pre regionálne produkty vrátane posilnenia systémov chráneného označenia pôvodu, chráneného zemepisného označenia a zaručených tradičných špecialít prostredníctvom zjednodušených postupov, ktoré chránia pred zneužívaním a falšovaním;

56.vyzýva ďalej Komisiu, aby ukončila systémy označovania na prednej strane obalu, ktoré sa považujú za zjednodušujúce, napríklad Nutri-score, pretože chýba široký vedecký konsenzus a existuje riziko, že potravinársky priemysel upraví parametre tak, aby vyhovovali jeho záujmom;

57.požaduje podporu vzdelávania v oblasti výživy v školách a školských jedálňach s cieľom umožniť deťom porozumieť významu plnohodnotnej a vyváženej stravy už od útleho veku a pomôcť im pochopiť pôvod potravín; podporuje rozvoj zdravých stravovacích návykov a školské jedálne lístky, ktoré zahŕňajú jedlá s vitamínmi, vlákninou a potravinami bohatými na živiny, s cieľom prispieť k posilneniu fyzickej a duševnej pohody študentov; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať a podporovať národnú, miestnu a sezónnu gastronómiu ako cenné kultúrne dedičstvo, ktoré je dobre zastúpené v modeli stredomorského stravovania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že miestnym a regionálnym orgánom budú poskytnuté dodatočné zdroje na programy zamerané na tieto činnosti, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa verejné obstarávanie riadilo kvalitou, a nie cenou, a aby sa tam, kde je to možné, podporovala spotreba ekologických, miestnych a sezónnych výrobkov so zemepisným označením;

58.zdôrazňuje význam programu EÚ na distribúciu mlieka, ovocia a zeleniny deťom prostredníctvom školských programov ako kľúčového nástroja na podporu zdravého stravovania, najmä pre deti zo zraniteľného prostredia, pre ktoré môže byť školské stravovanie jedným z mála zdrojov vyváženej výživy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty nevyužívajú finančné prostriedky vyčlenené na tento program, čo vedie k nedostatočnému využitiu dostupného rozpočtu; upozorňuje na to, že do poskytovania vzdelávania v oblasti potravín je dôležité zapojiť poľnohospodárov a aktérov v celom agropotravinovom hodnotovom reťazci a podporovať pritom priame prepojenia medzi výrobcami a školami;

59.zdôrazňuje, že je dôležité zachovať primerané financovanie výroby olivového oleja a stolových olív vzhľadom na ich významný prínos pre zdravie a výživu všetkých Európanov;

60.vyjadruje hlboké znepokojenie nad rozkvetom projektov na výrobu tzv. laboratórneho mäsa; zdôrazňuje, že je potrebné revidovať legislatívny rámec EÚ, ktorý sa vzťahuje na povoľovanie takýchto výrobkov, aby sa doň lepšie začlenili hospodárske, sociálne a environmentálne dôsledky a etické aspekty spojené s týmto typom inovácie;

61.nabáda politikov, školy, médiá, poľnohospodárov a miestne združenia, aby spolupracovali pri propagácii pozitívneho obrazu poľnohospodárstva, zvyšovali jeho príťažlivosť pre mladých ľudí a lepšie informovali o úlohe poľnohospodárov pri udržateľnej výrobe potravín a v environmentálnych službách; vyzýva na všeobecné uznanie zásadnej práce poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, a ich záväzku uplatňovať udržateľné postupy, a to prostredníctvom kampaní zameraných na zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov o rozhodnutiach, ktoré prijímajú pri nákupe, a na posilnenie vzťahu medzi spotrebiteľmi a poľnohospodármi EÚ, čím sa podporí lepšie pochopenie toho, ako vyrábajú agropotravinové výrobky, ktoré spotrebitelia nakupujú; zdôrazňuje potrebu bojovať proti dezinformáciám a zavádzajúcim, chybným a neodôvodneným tvrdeniam s cieľom zlepšiť negatívny obraz, ktorý má časť spoločnosti o poľnohospodároch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby toto uznanie zahrnuli do svojich vzdelávacích plánov s cieľom zabezpečiť. aby poľnohospodárstvo bolo atraktívnou hospodárskou činnosťou; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že poľnohospodári a obyvatelia vidieka už mnoho rokov trpia tým, že nepatria medzi priority a že sa na nich nevykladajú dostatočné investície;

62.s ohľadom na budúcnosť podporuje cieľ Komisie na obdobie 2024 – 2029 spočívajúci v znížení administratívnej záťaže poľnohospodárov a zjednodušení právnych predpisov ako prierezovú strategickú prioritu, ktorej cieľom je uľahčiť prístup k podpore z prostriedkov SPP a zefektívniť jej vykonávanie v praxi; trvá na tom, že to musí byť jednou z hlavných zásad, o ktoré sa opierajú všetky opatrenia zamerané na dosiahnutie sociálnej, environmentálnej a hospodárskej udržateľnosti poľnohospodárstva EÚ bez toho, aby sa ohrozilo päť hlavných cieľov SPP stanovených v článku 39 ZFEÚ; zdôrazňuje, že zjednodušenie SPP by nemalo ohroziť silný regulačný rámec na úrovni EÚ, ktorý je nevyhnutný na zachovanie aspektu jednotnosti SPP a zabezpečenie verejnej podpory potrebných finančných zdrojov; ’

63.zdôrazňuje potrebu väčšej flexibility a jednoduchšej štruktúry financovania novej SPP, ktorá bude prínosom pre aktívnych poľnohospodárov; poukazuje na to, že nestále podmienky, rastúca regulácia a stúpajúce spoločenské očakávania spôsobujú u poľnohospodárov frustráciu a ovplyvňujú atraktívnosť tohto povolania, najmä medzi mladými poľnohospodármi a najzraniteľnejšími skupinami;

64.vyzýva Komisiu, aby sa pri navrhovaní budúcej štruktúry SPP zamerala na stanovenie jasnejších kritérií, digitalizované postupy, štandardizované usmernenia, včasné oznamovanie zmien a dostupnú technickú podporu; zdôrazňuje, že tzv. gold-plating zvyšuje zložitosť pre poľnohospodárov a príjemcov, čím sa znižuje účinnosť a využívanie dôležitých opatrení;

65.požaduje lepšiu koordináciu medzi Komisiou a vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, pokiaľ ide o obmedzenie povinností týkajúcich sa dokumentácie a podávania správ; zdôrazňuje, že pred vypracovaním národných strategických plánov SPP je potrebné, aby Komisia, orgány členských štátov, poľnohospodári a organizácie poľnohospodárov proaktívne spolupracovali; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty mali v rámci strategických plánov SPP väčšiu flexibilitu, ktorá im umožní v prípade potreby prispôsobiť konkrétne prvky bez toho, aby museli Komisiu vopred požiadať o súhlas; požaduje vytvorenie centralizovaného elektronického systému podávania správ, tzv. jednotného kontaktného miesta SPP, kde by poľnohospodári mohli podávať žiadosti, správy a všetku požadovanú dokumentáciu na jednom mieste, čím sa zabráni zbytočnej a duplicitnej administratíve;

66.požaduje, aby bol pre poľnohospodárov vytvorený realistický systém založený na stimuloch, ktorý bude odrážať časový záväzok príjemcu, a nie systém založený výlučne na povinnosti dosiahnuť ambiciózne environmentálne a sociálne ciele, pričom sa náležite zohľadnia osobitosti geografických oblastí; domnieva sa, že prístupy založené na stimuloch prinášajú najlepšie výsledky, pokiaľ ide o posilnenie udržateľnosti poľnohospodárstva v EÚ; zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby pri výpočte odmeny za poskytnuté služby metodika prekračovala úzku optiku „vzniknutých nákladov a ušlého príjmu“ poľnohospodára, keďže socioekonomické straty pre širšiu komunitu môžu byť oveľa väčšie vzhľadom na stratu predchádzajúcej aj nadväzujúcej hospodárskej činnosti v danej lokalite; domnieva sa, že financovanie týchto platieb by malo pochádzať z SPP alebo z vnútroštátnych fondov, tak aby verejné financovanie mohlo skutočne stimulovať ekologické inovácie a zelenú transformáciu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala ďalšie zdroje financovania nad rámec SPP na podporu poľnohospodárov pri vytváraní udržateľných obchodných modelov prispôsobených miestnym podmienkam;

67.zdôrazňuje, že pri vykonávaní požiadaviek dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu sa musia zohľadniť existujúce využívanie pôdy a poľnohospodárske postupy; zdôrazňuje, že aktívni poľnohospodári si musia zachovať právo pokračovať vo svojich súčasných poľnohospodárskych činnostiach vrátane nevyhnutných údržbových činností bez toho, aby museli čeliť ďalším administratívnym alebo prevádzkovým obmedzeniam;

68.zdôrazňuje, že je potrebné naďalej posudzovať požiadavky kondicionality v rámci SPP s cieľom zmierniť administratívnu záťaž a hospodárske a iné prekážky, znížiť náklady a zabrániť nadmerným požiadavkám na vykonávanie pre poľnohospodárov; trvá na tom, že poľnohospodári potrebujú flexibilitu a jednoduchosť, pričom treba naďalej podporovať zodpovedné poľnohospodárske postupy prostredníctvom stimulov, zachovania rovnakých podmienok a verejnej podpory politiky, a to v rámci prístupu, ktorý vytvára väčšiu pridanú hodnotu a viac investícií do inovácií; ’

69.naliehavo vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala poľnohospodárov k preberaniu zodpovednosti tým, že umožní určitú mieru tolerancie a zabezpečí, aby sankcie boli spravodlivé a primerané, najmä pokiaľ ide o požiadavky kondicionality, ako aj dobrovoľné ekoschémy a agroenvironmentálne a klimatické opatrenia; zdôrazňuje, že všetky nové legislatívne požiadavky v rámci SPP po roku 2027 musia byť sprevádzané dostatočnými prechodnými obdobiami a administratívnymi zjednodušeniami s cieľom zabezpečiť poľnohospodárom právnu istotu a istotu pri plánovaní;

70.zdôrazňuje, že nariadenie o spoločnej organizácii trhov Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2013/1308/oj). sa musí zjednodušiť, čím sa urýchlia postupy poskytovania mimoriadnej pomoci poľnohospodárom; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a posilňovať kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú družstvá, organizácie výrobcov, združenia organizácií výrobcov, organizácie pestovateľov ovocia a zeleniny, medziodvetvové organizácie a iné subjekty, ktoré prispievajú k agropotravinovému hodnotovému reťazcu vrátane odvetvia ekologickej poľnohospodárskej výroby a k väčšej vyváženosti agropotravinového hodnotového reťazca, čím sa zabezpečuje lepšie odmeňovanie poľnohospodárov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako možno prostredníctvom nariadenia o spoločnej organizácii trhov ďalej podnecovať a podporovať ich spoluprácu;

71.vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné preskúmanie nástrojov – vrátane stredísk pre monitorovanie trhu – zameraných na zlepšenie odolnosti voči volatilite trhu a kolapsom trhových cien; trvá na tom, že je nevyhnutné aktualizovať a posilniť súčasné nástroje riadenia rizík a posilniť spoluprácu medzi družstvami, organizáciami výrobcov a združeniami organizácií výrobcov s cieľom posilniť ich úlohu pri riadení hospodárskych nástrojov a nástrojov riadenia rizík; trvá na tom, že je potrebné, aby sa pre poľnohospodárov ďalej uľahčovalo uplatňovanie výnimiek z pravidiel hospodárskej súťaže, a to s cieľom riešiť a prekonať krízy na trhu;

72.nabáda Komisiu, aby v nariadení o spoločnej organizácií trhov zabezpečila účinné záchranné siete vrátane preskúmania súčasných cien verejnej intervencie a referenčných prahov, aby presne odrážali súčasné hospodárske podmienky a realitu;

73.víta nový balík Komisie pre sektor vinohradníctva a vinárstva a vyzýva Komisiu, aby ďalej vyčlenila finančné zdroje na realizáciu navrhovaných opatrení a na dlhodobo udržateľné oživenie tohto sektora;

74.okrem toho pripomína, že nariadenie o spoločnej organizácii trhov by sa malo zaoberať požiadavkou výrobcov a spotrebiteľov, pokiaľ ide o predajné názvy určitých poľnohospodárskych výrobkov, ako sú názvy týkajúce sa mäsa, ktoré musia byť chránené pred rizikom zavádzajúceho používania;

75.požaduje záruku, že každému legislatívnemu návrhu týkajúcemu sa poľnohospodárstva bude s výnimkou mimoriadnych okolností predchádzať podrobné a komplexné posúdenie kumulatívneho vplyvu založené na dôkazoch, s osobitným dôrazom na hospodárske, environmentálne a sociálne aspekty, aby sa tak poľnohospodárom poskytla právna istota; zasadzuje sa za posúdenie hospodárskeho vplyvu navrhovaných politických opatrení na úrovni poľnohospodárskych podnikov a finančných prostriedkov potrebných na ich vykonávanie, ako aj nepretržité monitorovanie opatrení; zdôrazňuje, že neustále zvyšovanie regulačného zaťaženia ukladaného na toto odvetvie spôsobuje u poľnohospodárov frustráciu a vedie k značným dodatočným nákladom na úrovni poľnohospodárskych podnikov, čo je jedným z faktorov ovplyvňujúcich príťažlivosť tohto povolania pre nových záujemcov;

76.zdôrazňuje, že pri navrhovaní podporných opatrení, regulačných požiadaviek a inovačných stratégií je dôležité uznať rozmanitosť európskeho poľnohospodárstva vrátane skleníkového záhradníctva a trvalých plodín; požaduje zavedenie a úpravu právnych predpisov EÚ osobitne vypracovaných s cieľom riešiť výzvy a príležitosti súvisiace so skleníkovým, mestským a vertikálnym poľnohospodárstvom;

77.zdôrazňuje potrebu prechodu na integrované a interoperabilné digitálne systémy na monitorovanie SPP; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory zberu údajov a informácií v rámci jednotného legislatívneho rámca, ktorý sa pri vývoji integrovaných systémov riadenia a kontroly opiera najmä o satelitné snímky; zdôrazňuje, že cieľom takýchto systémov by malo byť, pokiaľ možno, obmedzenie osobných alebo fyzických kontrol na mieste a minimalizovať administratívnu záťaž a náklady poľnohospodárov; trvá na tom, že sa musí plne zaručiť ochrana a vlastníctvo údajov poľnohospodárov; pripomína však, že vzhľadom na existujúce obmedzenia pri používaní satelitnej technológie, najmä pokiaľ ide o malé, úzke pozemky, je stále nevyhnutné zachovať i iné systémy;

78.vyzýva členské štáty, aby uplatňovali prístup jednotného auditu s cieľom minimalizovať čas, ktorý poľnohospodári strácajú pri príslušných kontrolách; nabáda Komisiu, aby zmodernizovala integrovaný systém riadenia a kontroly satelitných snímok, ako je Copernicus a Galileo, s cieľom integrovať existujúce a nové technológie, aby sa tak zabezpečila väčšia presnosť, spoľahlivosť a zjednodušenie;

79.zasadzuje sa za to, aby sa členským štátom umožnila väčšia flexibilita pri podpore investícií do kľúčových inovácií a technológií, ako je využívanie satelitov, internetu vecí a podobných technológií na zachytávanie prevádzkových údajov; domnieva sa, že sa tým zabezpečí transparentnosť a dodržiavanie predpisov bez toho, aby poľnohospodárom vznikali dodatočné náklady, čo uľahčí prechod na systém založený na dôvere, v ktorom si spoľahliví poľnohospodári môžu sami osvedčiť dodržiavanie predpisov, pričom tento systém by bol doplnený cielenými auditmi založenými na rizikách namiesto rozsiahlych rutinných kontrol;

80.zdôrazňuje, že je potrebné navrhovať inovačné stratégie a digitálnu transformáciu spôsobom, ktorý je participatívny a prístupný pre všetky poľnohospodárske podniky, čím sa zabezpečí, aby technologický pokrok prispieval k súdržnosti vidieka, demokratickej účasti a udržateľnému rozvoju;

81.považuje za nevyhnutné poskytnúť členským štátom, ktoré uznávajú, že regióny majú právnymi predpismi stanovenú úlohu v riadení SPP, možnosť obnoviť nástroje riadenia na regionálnej úrovni v kontexte opatrení na rozvoj vidieka;

82.naliehavo vyzýva Komisiu, aby do SPP po roku 2027 začlenila strategický a holistický prístup k vodným zdrojom a zvýšila svoje synergie s inými fondmi EÚ, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja, a to s cieľom posilniť väzbu medzi vodou a potravinami ako kľúčový prvok pri posilňovaní potravinovej bezpečnosti a rozvoji vidieckych oblastí; okrem toho vyzýva na zvýšenie investícií do zlepšovania odolnosti vodných zdrojov prostredníctvom modernizácie a rozvoja zadržiavania, distribúcie a skladovania vody a udržateľnej regulačnej infraštruktúry, ako aj riešení blízkych prírode, čo je kľúčové z hľadiska dosiahnutia efektívnejšieho a konkurencieschopnejšieho poľnohospodárskeho odvetvia;

83.vyzýva Komisiu, aby zaručila prístup k vode na účely udržateľného zavlažovania; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať investície do čistenia a úpravy odpadových vôd, ako aj do využívania nekonvenčných vodných zdrojov, ako je regenerovaná a odsolená voda pre odvetvie poľnohospodárstva, a to bez ohľadu na veľkosť poľnohospodárskeho podniku a za konkurenčné ceny, pričom na prepravu tejto vody sú rovnako dôležité prepojenia systému prepravy vody; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila tak výrazné rozdiely a výzvy v členských štátoch, ako aj osvedčené postupy uplatňované jednotlivými členskými štátmi na ochranu poľnohospodárskej výroby; vyzýva Komisiu, aby investovala do programov odbornej prípravy pre poľnohospodárov v oblasti efektívneho využívania vody;

84.vyzýva Komisiu, aby uprednostnila podporu inovačných technológií, inteligentného zavlažovania a digitalizáciu infraštruktúry s cieľom optimalizovať využívanie vody a znížiť vodnú stopu, najmä v regiónoch postihnutých suchom a dezertifikáciou, a zároveň zabezpečiť stabilnú výrobu;

85.upozorňuje na skutočnosť, že mnohé zavlažovacie systémy sú zastarané a neefektívne, čo spôsobuje značné straty vody, a preto si vyžadujú výmenu alebo modernizáciu; vyzýva preto Komisiu, aby medzi svoje priority zaradila finančné stimuly na túto modernizáciu, a podporuje ich začlenenie ako oprávnených investícií do strategických plánov SPP a príslušných nástrojov súdržnosti EÚ;

86.zdôrazňuje zložitosť využívania finančných prostriedkov SPP, najmä z druhého piliera, na financovanie zavlažovacej infraštruktúry, a preto vyzýva na preskúmanie koncepcie a mechanizmov financovania takejto infraštruktúry s cieľom zlepšiť dostupnosť a využívanie vodných zdrojov poľnohospodármi, pričom treba zohľadniť skutočné náklady a pridanú hodnotu environmentálnych a krajinných služieb, ktoré poskytujú;

87.požaduje cielenú a účinnú podporu poľnohospodárov a lesníkov EÚ s cieľom posilniť obehové hospodárstvo a začleniť sa do vznikajúceho biohospodárstva prostredníctvom stimulov na zhodnocovanie biomasy, poľnohospodárskeho odpadu a vedľajších produktov, čím by sa podporila aj energetická autonómia poľnohospodárskych podnikov a znížila ich závislosť od vonkajších vstupov; poukazuje na potrebu optimalizovať využívanie surovín a druhotných výrobkov, prostredníctvom ktorých sa vytvárajú vedľajšie produkty, ako sú digestát a nové zdroje energie vrátane udržateľného bioplynu a udržateľných biopalív, pričom treba mať na pamäti potrebu uprednostniť výrobu potravín; zdôrazňuje, že tieto opatrenia, ktoré nesmú viesť k zvýšeniu administratívnej záťaže na úrovni poľnohospodárskych podnikov, prispejú k posilneniu energetickej autonómie EÚ, zvýšia dodatočné zdroje príjmov poľnohospodárov a vytvoria nové pracovné príležitosti; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby uznala význam týchto aspektov v nadchádzajúcej stratégii pre biohospodárstvo do roku 2025;

88.zdôrazňuje potrebu holistického prístupu k dekarbonizácii poľnohospodárstva a požaduje primeranú podporu a stimuly, a to aj na zhodnocovanie biomasy a odmeňovanie sekvestrácie uhlíka v pôde, ako aj dostatočné finančné prostriedky pre poľnohospodárov na prijímanie riešení a postupov, ktoré znižujú uhlíkovú stopu plodín a zároveň zachovávajú ich konkurencieschopnosť, tak aby bremeno tejto dekarbonizácie a pracovnú záťaž neniesli výlučne oni;

89.naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a posilňovali integráciu poľnohospodárstva a energie z obnoviteľných zdrojov, pričom uznáva potenciál tejto synergie na podporu udržateľných poľnohospodárskych postupov, zlepšenie miestnej odolnosti voči zmene klímy a posilnenie obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo môže prostredníctvom výroby energie z obnoviteľných zdrojov v tomto odvetví zohrávať kľúčovú úlohu v rámci Dohody o čistom priemysle a energetickej transformácie; vyzýva Komisiu, aby objasnila ustanovenia SPP s cieľom lepšie zosúladiť a zvýšiť kompatibilitu obnoviteľných a udržateľných zdrojov energie, ako sú agrofotovoltika a bioplyn, s poľnohospodárskymi činnosťami;

90.zasadzuje sa za revíziu smernice o dusičnanoch s cieľom zosúladiť ju s najnovšími vedeckými dôkazmi a najlepšími poľnohospodárskymi postupmi a zároveň naďalej chrániť kvalitu vody; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na rýchlom prijatí vedecky podloženého návrhu umožňujúceho používanie hnojív RENURE za jasne vymedzených podmienok, tak aby poľnohospodári mohli znížiť svoju závislosť od syntetických hnojív a urýchliť prechod na obehovejšie a udržateľnejšie systémy hospodárenia so živinami;

91.požaduje uľahčenie štruktúrovanej výmeny poznatkov a spolupráce medzi porovnateľnými výrobnými systémami v členských štátoch s cieľom podporiť vzájomné učenie sa, riešiť výzvy špecifické pre jednotlivé regióny, ako sú napríklad výzvy, ktorým čelia oblasti s intenzívnou výrobou, a urýchliť udržateľný prechod prispôsobený špecifickým podmienkam jednotlivých odvetví;

92.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v SPP na obdobie po roku 2027 posilnili nástroje na riadenie rizík, a to zvýšením finančnej podpory poľnohospodárskeho poistenia, vzájomných fondov a nástroja stabilizácie príjmu; trvá na tom, že je potrebné, aby bolo poistenie pre poľnohospodárov prístupnejšie a finančne životaschopnejšie; poukazuje na potrebu zaviesť na úrovni EÚ mechanizmus na posilnenie vnútroštátnych systémov poľnohospodárskeho poistenia, ktorý by sa automaticky aktivoval s cieľom vyrovnať sa s extrémnymi a nepredvídateľnými poveternostnými, sanitárnymi a trhovými krízami; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by mali dopĺňať existujúce nástroje riadenia trhu a nemali by narúšať existujúce vnútroštátne systémy;

93.vyzýva Komisiu, aby posilnila opatrenia na riadenie rizík vrátane systémov poistenia, zaistenia a iných doplnkových fondov, z ktorých sa má čerpať v prípade vyšších prahových hodnôt škôd, a to tak na preventívne opatrenia, ako aj na odškodnenie poľnohospodárov v súvislosti s prírodnými katastrofami, vypuknutia epizootických chorôb a chorobami rastlín; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné začleniť investície do prevencie, systémov včasného varovania a rozvoja novej infraštruktúry odolnosti, ktoré odvetviu umožnia predvídať rastúce riziká súvisiace s klímou a zotaviť sa z nich; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty vo väčšej miere využívali nástroje na riadenie rizík, ktoré sa v súčasnosti nevyužívajú dostatočne;

94.zdôrazňuje potrebu reformy a zvýšenia finančnej kapacity poľnohospodárskej rezervy s cieľom riešiť nepredvídané narušenia trhu a udalosti súvisiace s klímou, ako sú suchá a záplavy; zdôrazňuje však, že poľnohospodárska rezerva nemôže byť jediným nástrojom, a opätovne zdôrazňuje význam rozvoja širšej škály nástrojov na riadenie rizík a rýchlu reakciu vrátane účinnejších systémov poľnohospodárskeho poistenia, vzájomných fondov, fondov pre núdzové situácie v oblasti klímy a mimoriadnej podpory likvidity pre poľnohospodárstvo EÚ;

95.upozorňuje na nedostatok konzistentných a ľahko použiteľných metodík na výpočet emisií jednotlivých poľnohospodárskych sektorov; preto dôrazne nesúhlasí s akýmikoľvek pokusmi o začlenenie poľnohospodárstva do systému ETS alebo do akýchkoľvek systémov environmentálneho zdaňovania;

96.zdôrazňuje, že dôsledkami zmeny klímy sú dotknuté všetky regióny EÚ; poukazuje však na to, že južné regióny sú zraniteľnejšie, trpia dezertifikáciou, suchom, salinizáciou akviferov, lesnými požiarmi, ako aj pretrvávajúcimi zrážkami a záplavami, čo vedie k prieniku nových škodcov a chorôb, ktoré sú pre odvetvie poľnohospodárstva hrozbou; zdôrazňuje preto, že poľnohospodári v celej EÚ potrebujú osobitné podporné opatrenia a nástroje, aby zdvojnásobili svoje úsilie o prispôsobenie svojich činností zmene klímy, predchádzanie jej negatívnym účinkom a ich zmierňovanie; upozorňuje na význam poskytovania komplexnej podpory vidieckym komunitám a miestnym orgánom pri dosahovaní týchto cieľov;

97.žiada neustálu podporu inovatívnych poľnohospodárskych techník vrátane techník používaných v ekologickom poľnohospodárstve a ďalších agroekologických postupov, a to v ekologických a čoraz viac aj v konvenčných systémoch, s cieľom výrazne znížiť využívanie vstupov a vonkajšiu závislosť v poľnohospodárstve a posilniť autonómiu a potravinovú bezpečnosť;

98.trvá na tom, že budúci rozvoj ekologického odvetvia EÚ musí byť trhovo orientovaný, a žiada, aby nová SPP naďalej poskytovala stimuly pre poľnohospodárov a nových účastníkov, aby sa zapojili do ekologického poľnohospodárstva; vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové spôsoby riešenia kríz na trhu s ekologickými výrobkami; pripomína, že je potrebné podporovať ekologickú spotrebu aj prostredníctvom verejného obstarávania;

99.nabáda na minimalizáciu plytvania potravinami a potravinových strát v celom agropotravinovom reťazci vrátane prvovýrobcov s cieľom zabezpečiť efektívne, inovatívne a udržateľné využívanie všetkých zdrojov; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na všetkých úrovniach s cieľom predchádzať stratám a podporovať premenu prebytkov na výrobky s pridanou hodnotou; trvá na tom, že je potrebné prikladať väčšiu hodnotu potravinám, ktoré produkujú poľnohospodári, a oceňovať veľké úsilie o ich získavanie; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby podporovala riešenia, ako je preskúmanie dátumov minimálnej trvanlivosti a používanie prírodných biologických konzervačných látok, s cieľom predĺžiť trvanlivosť potravinových výrobkov;

100.vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu zhodnocovania živín v celom agropotravinovom reťazci, ktorá by cielene podporovala inovácie v oblasti separácie, spracovania a opätovného využívania živín z tokov odpadu vznikajúceho v rámci spracovania, maloobchodu a spotreby potravín;

101.zdôrazňuje, že zabezpečenie generačnej obnovy a podnikania žien je nevyhnutné na zachovanie budúcnosti poľnohospodárstva EÚ a sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí; uznáva úsilie vyvíjané prostredníctvom opatrení SPP na podporu generačnej obnovy, najmä v okrajovejších vidieckych oblastiach, a zdôrazňuje, že ich treba posilniť; poukazuje však na to, že SPP nemôže byť jediným nástrojom na zapojenie mladých ľudí a žien do poľnohospodárstva, ale že musí byť podporená národnými stratégiami zahŕňajúcimi súkromné zdroje financovania, a to i pokiaľ ide o banky, modely poľnohospodárskej spolupráce a partnerstvá, ako aj finančné nástroje so zníženými alebo nulovými požiadavkami na spolufinancovanie; trvá na tom, že životne dôležitý cieľ zabezpečenia generačnej obnovy v poľnohospodárstve EÚ musia sprevádzať štrukturálne opatrenia, najmä pokiaľ ide o inovácie, digitalizáciu, digitálnu pripojiteľnosť a prístup k pôde; v tejto súvislosti so záujmom očakáva uverejnenie stratégie Komisie v oblasti generačnej obnovy;

102.vyzýva členské štáty, aby vypracovali koherentné, udržateľné a predvídateľné stratégie na zvýšenie atraktívnosti práce v poľnohospodárstve a aby pritom zabezpečili zlučiteľnosť s politikami EÚ a regionálnymi politikami vrátane národných strategických plánov; trvá na tom, že je potrebné zvýšiť a mobilizovať finančné zdroje SPP v prospech generačnej obnovy, čo v súčasnosti zahŕňa dodatočnú platbu v rámci prvého piliera a podporu na investície a pomoc pri zakladaní podniku dostupnú v rámci druhého piliera, ako aj vytvorenie nových finančných nástrojov mimo SPP; zdôrazňuje, že tieto nástroje by mali zahŕňať posilnené daňové výnimky a stimuly, zvýhodnené úvery, systémy poľnohospodárskej úverovej záruky, dotácie na nástroje precízneho poľnohospodárstva a služby odbornej prípravy, a to aj v oblasti udržateľných obchodných modelov, s cieľom zlepšiť ziskovosť;

103.zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať diverzifikované, prispôsobené a nezávislé poradenské služby na podporu mladých poľnohospodárov a nových účastníkov, a to pred začatím ich činnosti, ako aj aj v nasledujúcich rokoch, najmä v oblasti mäkkých zručností, digitálnych a priamych marketingových zručností, účtovníctva, právnych aspektov, diverzifikácie podnikania, udržateľného poľnohospodárstva a komunikácie; zasadzuje sa za široké využívanie poľnohospodárskych podnikateľských inkubátorov, ktoré umožňujú osobám plánujúcim pôsobiť v poľnohospodárstve využívať znalosti poľnohospodárov s niekoľkoročnými skúsenosťami v štruktúrovanom prostredí predtým, ako prevezmú samostatný poľnohospodársky podnik; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zriadenie národných stredísk odbornej prípravy mladých poľnohospodárov;

104.žiada Komisiu, aby posúdila, či by rozšírenie vekovej hranice oprávnenosti na podporu mladých poľnohospodárov na 45 rokov povzbudilo viac ľudí k tomu, aby začali pôsobiť v poľnohospodárstve, a to aj prostredníctvom rekvalifikácie; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila aj ďalšie prvky kritérií oprávnenosti, ktoré môžu byť príliš reštriktívne;

105.víta dohodu o spolupráci so skupinou Európskej investičnej banky (EIB) ako sľubný model, ktorý môže podporiť vytváranie finančných nástrojov pre mnohé aspekty SPP vrátane podpory mladých poľnohospodárov a žien podnikajúcich v poľnohospodárstve, ako aj opatrení v oblasti odolnosti vodných zdrojov, odolnosti trhu a odolnosti voči zmene klímy vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že úloha EIB by sa mala primárne zameriavať na poskytovanie nízkonákladového financovania na účely zosúladeného financovania kapitálových položiek a projektov infraštruktúry, do ktorých sa poľnohospodári môžu zapojiť v rámci programu modernizácie;

106.nabáda členské štáty, aby navrhli mechanizmy, ktoré uľahčia prechod na dôstojný a plánovaný odchod do dôchodku; požaduje najmä systémy predčasného odchodu do dôchodku pre poľnohospodárov, ktoré by boli financované zo samostatných fondov; požaduje rozšírenie služieb, ktoré spájajú poľnohospodárov odchádzajúcich do dôchodku so začínajúcimi mladými alebo novými poľnohospodármi, okrem iného spolu s logistickou podporou a právnym poradenstvom, s cieľom umožniť vzájomne prospešný prevod poľnohospodárskych podnikov a zabezpečiť kontinuitu znalostí a poľnohospodárskej činnosti;

107.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa vo svojich stratégiách generačnej obnovy zaoberali osobitnými prekážkami, ktorým čelia ženy, najmä mladé ženy, ktoré chcú vstúpiť do poľnohospodárskeho odvetvia, a to i pokiaľ ide o otázky, ktoré priamo nesúvisia s poľnohospodárstvom, ako je napr. primeraná zdravotná starostlivosť a sociálne služby; uznáva úsilie vynakladané prostredníctvom opatrení SPP na podporu žien v poľnohospodárstve, zdôrazňuje však, že je potrebná silnejšia a cielenejšia podpora, najmä v okrajových vidieckych oblastiach, vrátane prístupu k pôžičkám, odbornej príprave alebo finančnej pomoci, aby sa zabezpečila skutočná angažovanosť a rovnaké príležitosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili vhodné podmienky na aktívnu účasť žien v zastupiteľských organizáciách v agropotravinárskom sektore a v riadiacich orgánoch poľnohospodárskych podnikov a združení žien pôsobiacich na vidieku; v tejto súvislosti víta nadchádzajúce vytvorenie platformy pre poľnohospodárky ako priestoru na dialóg a výmenu osvedčených postupov s cieľom posilniť účasť a rovnosť príležitostí v agropotravinárskom sektore;

108.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naliehavo riešili problém úbytku a koncentrácie poľnohospodárskej pôdy vrátane nedostatočnej transparentnosti na tomto trhu; zdôrazňuje, že prenájom pôdy za podmienok právnej istoty je životaschopnou krátkodobou alternatívou na uľahčenie prístupu k pôde, pretože si vyžaduje menej zdrojov na začatie činnosti a podporuje generačnú obnovu; zdôrazňuje význam verejne podporovaných služieb sprostredkovania pôdy a štruktúrovaného plánovania nástupníctva, najmä pokiaľ ide o prevod pôdy, ktorý umožňuje predčasný odchod do dôchodku a kontinuitu riadenia poľnohospodárskych podnikov; zasadzuje sa za to, aby členské štáty prijali politiky na podporu dlhodobého a stabilného prenájmu pôdy, čím sa zabezpečí istota držby pôdy a čas na investovanie, a to najmä pre mladých poľnohospodárov, ženy podnikajúce v poľnohospodárstve a nových poľnohospodárov, čo by mohlo zlepšiť aj zdravie pôdy, environmentálnu výkonnosť a odolnosť proti zmene klímy;

109.víta zámer Komisie zriadiť stredisko EÚ pre monitorovanie poľnohospodárskej pôdy, ktoré by malo zlepšiť transparentnosť na trhu s poľnohospodárskou pôdou v EÚ a uľahčiť harmonizáciu údajov o poľnohospodárskej pôde a prístup k pôde, umožniť spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, ako aj poskytnúť odporúčania pre informovanejšiu tvorbu politík EÚ;

110.zdôrazňuje skutočnosť, že zachovanie rozmanitej kultúrnej krajiny EÚ má nielen ekologický a turistický význam, ale je aj základom regionálnej identity a dlhodobej odolnosti vidieka; preto požaduje ich výslovné uznanie a začlenenie ich ochrany ako strategického cieľa do SPP po roku 2027;

111.podporuje prístupy k obnove prírody, ktoré fungujú v partnerstve s poľnohospodármi a vlastníkmi pôdy a zabezpečujú plné dodržiavanie vlastníckych práv;

112.nabáda Komisiu, aby preskúmala, ako by SPP mohla podporiť nové obchodné modely pre poľnohospodárov smerom k ešte udržateľnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu poľnohospodárstvu v Európe;

113.vyzýva Komisiu, aby podporovala partnerstvá na výmenu najlepších postupov a inovatívnych nápadov medzi členskými štátmi v spolupráci s miestnymi orgánmi, univerzitami, výskumnými centrami a poľnohospodárskymi podnikmi; zdôrazňuje, že takáto spolupráca by sa mala zamerať na zjednodušenie, prístupnosť, zvyšovanie udržateľnosti a riešenie výziev špecifických pre každý región a odvetvie a mala by sa podporovať vhodnou odbornou prípravou, čím sa zabráni narušeniam a rozdielnym prístupom, ktoré by mohli byť pre poľnohospodárov nevýhodou;

114.nabáda na presadzovanie podporných a zviditeľňujúcich programov, ktoré odrážajú obohacujúci a uspokojivý životný štýl, ktorý môže poľnohospodársky sektor ponúknuť, pričom sa zdôrazňuje hodnota a angažovanosť poľnohospodárov v oblasti prírody, potravinovej bezpečnosti a špecifická kvalita a hodnoty, ktoré sú vlastné práci poľnohospodárov; upriamuje pozornosť na význam dlhodobej konzistentnosti politiky, ktorá je nevyhnutná na to, aby sa umožnilo stanovenie jasných dlhodobých cieľov pre poľnohospodársky sektor;

115.zdôrazňuje význam silnej a dobre financovanej propagačnej politiky EÚ vrátane zvýšených rozpočtových prostriedkov na SPP, s cieľom zvýšiť povedomie o kvalite poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov EÚ na úrovni Únie i na celosvetovej úrovni, a zdôrazňuje, že je to ešte dôležitejšie v obdobiach hospodárskej neistoty;

116.požaduje ambiciózny investičný balík pre inovácie, technológie a aplikovaný výskum prispôsobený potrebám poľnohospodárov, financovaný prostredníctvom SPP, programu Horizont Európa, programu Digitálna Európa a iných podporných mechanizmov, ktorý bude zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore udržateľnejšieho a lepšie prispôsobeného odvetvia poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že program Horizont Európa by mal obsahovať osobitný pilier venovaný poľnohospodárstvu, zameraný na podporu výskumu, inovácií a prenosu poznatkov v agropotravinárskom sektore;

117.zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa inovatívne a digitálne riešenia mohli využívať s rovnocenným prístupom vo všetkých typoch poľnohospodárskych podnikov a na všetkých územiach v EÚ a aby tieto riešenia podporovali udržateľné poľnohospodárstvo, pomáhali pri riadení rozmanitosti a zložitosti agroekosystémov, prispievali k stratégiám zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, zlepšili príjmy poľnohospodárov, znížili administratívne zaťaženie poľnohospodárov aj správnych orgánov, predvídali budúce výrobné podmienky a boli v súlade s očakávaniami spotrebiteľov a spoločnosti; zdôrazňuje, že využívanie nových technológií by malo byť podporené vhodným právnym rámcom, aby sa naplno využil ich potenciál, a malo by podliehať dôkladnému posúdeniu rizík;

118.žiada zvýšenie finančných prostriedkov na aplikovaný výskum udržateľných a účinných alternatív konvenčných prípravkov na ochranu rastlín a požaduje revíziu súčasných schvaľovacích postupov; zdôrazňuje, že treba zabrániť akémukoľvek ďalšiemu sťahovaniu prípravkov na ochranu rastlín z trhu, ak tieto prípravky rešpektujú stanovené zákonné bezpečnostné limity a ak ešte nie sú k dispozícii alternatívy, a to s cieľom zabezpečiť, aby sa poľnohospodárska výroba mohla zachovať bezpečným a udržateľným spôsobom; poukazuje na potenciál biostimulátorov pri zlepšovaní produktivity rastlín;

119.zdôrazňuje, že je dôležité uznať a posilniť úlohu modelu AKIS ako strategického a prierezového nástroja SPP po roku 2027, ktorý dokáže zabezpečiť účinné šírenie poznatkov a inovácií medzi poľnohospodármi; domnieva sa, že efektívny a koordinovaný systém AKIS má zásadný význam pre dosiahnutie kľúčových cieľov SPP, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, udržateľnú výrobu potravín, odolnosť proti zmene klímy a digitálnu transformáciu, a musí byť plne integrovaný do národných strategických plánov;

120.uznáva význam partnerstva EIP-AGRI, ktoré prispelo k pokroku v oblasti inovácií v agropotravinárskom a lesníckom sektore prostredníctvom vytvorenia operačných skupín a realizácie inovačných projektov zameraných na vývoj novátorských riešení využívajúcich najlepšie postupy, ktoré zlepšujú udržateľnosť, odolnosť a konkurencieschopnosť agropotravinárskeho odvetvia; vyzýva Komisiu, aby posilnila podporu tejto iniciatívy v rámci SPP po roku 2027;

121.poukazuje na to, že v rámci rozvoja vidieka treba navrhnúť osobitné opatrenie, ktoré sa bude zakladať na zásadách integrovaného udržateľného poľnohospodárstva, a to s cieľom viac využívať integrovanú ochranu proti škodcom vrátane biologickej ochrany, dronov a endoterapie a optimalizovať používanie prípravkov na ochranu rastlín, pričom sa musia vždy dodržiavať zavedené právne a bezpečnostné limity a poľnohospodárom sa bude poskytovať kompenzácia za akékoľvek utrpené finančné straty; zdôrazňuje dôležitosť zavedenia integrovaného poľnohospodárstva ako všeobecne uznávaného systému v EÚ, ako aj dôležitosť ďalšieho pokroku pri zavádzaní a podpore udržateľných a ekologických poľnohospodárskych postupov;

122.zdôrazňuje význam využívania súkromného financovania v rámci SPP na zvýšenie investícií do poľnohospodárstva a rozvoja vidieka mobilizáciou dlhodobejších zdrojov pre organizácie poľnohospodárov, najmä pre malé a stredné podniky, ako aj rodinné podniky;

123.konštatuje, že podľa štúdie výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) z roku 2025 Štúdia s názvom Dobré životné podmienky zvierat počas prepravy: aktuálne informácie o vykonávaní nariadenia Rady (ES) č. 1/2005, EPRS, oddelenie EPRS pre posudzovanie ex post, marec 2025, https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2025/765766/EPRS_STU(2025)765766_EN.pdf. je v určitých regiónoch koncentrovaný malý počet veľkých bitúnkov; zdôrazňuje preto, že prostredníctvom fondov SPP treba podporovať zriaďovanie a rozvoj bitúnkov, aby sa tak stimulovalo miestne hospodárstvo, vytvárali sa pracovné miesta a posilnili sa krátke dodávateľské reťazce;

124.požaduje rýchle schválenie a zavedenie nových techník šľachtenia, ako je CRISPR-Cas, a to v malých aj veľkých spoločnostiach, aby sa podporil vývoj plodín, ktoré sú odolnejšie, efektívnejšie využívajú zdroje a sú environmentálne udržateľné;

125.žiada prijatie opatrení, ktoré zabezpečia, aby si poľnohospodári zachovali plné vlastníctvo a kontrolu nad svojimi údajmi, čím sa zabezpečia ich práva a podporí transparentnosť pri využívaní a výmene poľnohospodárskych údajov v kontexte rozvíjajúcich sa digitálnych inovácií a inovácií založených na umelej inteligencii;

126.zdôrazňuje potenciálne výhody dobrovoľného rámca EÚ pre certifikáciu odstraňovania uhlíka a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila prístup poľnohospodárskeho sektora k týmto príležitostiam; zdôrazňuje, že uhlíkové a prírodné kredity by mohli poľnohospodárom, najmä tým mladým, poskytnúť pozitívny stimul a dodatočnú odmenu, a to spravodlivým odmeňovaním postupov, ako je agrolesníctvo a regeneračné obhospodarovanie pôdy, ktoré prispievajú k zachytávaniu uhlíka a znižovaniu emisií v poľnohospodárskych podnikoch; zdôrazňuje, že takýto certifikačný rámec musí byť otvorený a dostupný všetkým poľnohospodárom, ktorí sú ochotní zachovať alebo zvýšiť kapacitu svojej pôdy na ukladanie uhlíka, a nabáda Komisiu, aby vytvorila podmienky na zabezpečenie trhového dopytu po takýchto certifikátoch prostredníctvom vhodných stimulov a dlhodobej predvídateľnosti trhu pre investorov zo súkromného sektora; zdôrazňuje, že uhlíkové poľnohospodárstvo by malo dopĺňať aktívnu a udržateľnú poľnohospodársku výrobu, a nie ju nahrádzať;

127.vyzýva Komisiu, aby podporovala výrobu slnečnej energie v poľnohospodárskych podnikoch spôsobom, ktorý zabezpečí, že vlastníctvo zariadení a získané prínosy zostanú vlastníkom pôdy a miestnej komunite, a ktorý je zlučiteľný s poľnohospodárskou činnosťou, s cieľom zlepšiť schopnosť poľnohospodárov prispôsobiť sa zmene klímy a prispieť k stabilite a diverzifikácii ich príjmov;

128.naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa riadila odporúčaniami Niinistövej správy a zvážila význam zabezpečenia strategických zásob potravín; žiada rozsiahle zavedenie strategických zásob potravín na základe solídnych skúseností získaných vo Fínsku a v Nemecku a začlenenie koncepcie dvojakého použitia už v štádiu návrhu do politík na rozvoj výroby biopalív; domnieva sa, že bez strategických zásob potravín nie je možná potravinová suverenita;

129.zdôrazňuje, že je dôležité výslovne potvrdiť zákonnosť pestovania, zberu, spracovania a komercializácie celej rastliny konopy na povolené priemyselné účely v celej EÚ, aby sa poľnohospodárom, spracovateľom, regulačným orgánom a spotrebiteľom poskytla právna istota; konštatuje, že pestovanie konopy si vyžaduje pomerne málo vstupov, najmä hnojív, prípravkov na ochranu rastlín a vody; zdôrazňuje, že prispieva aj k zdraviu pôdy a biodiverzite, pričom ponúka nové hospodárske príležitosti, dodatočný príjem a inovácie vo vidieckych oblastiach poskytovaním surovín na priemyselné využitie, ako sú textilné vlákna, a na iné účely, ako je napr. zdravie, potraviny a krmivá; vyzýva Komisiu, aby pre právnu klasifikáciu priemyselnej konopy stanovila na úrovni EÚ spoločnú prahovú hodnotu 0,5 % tetrahydrokanabinolu (THC), čím sa zabezpečí harmonizácia vnútroštátnych právnych predpisov v súlade s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie a medzinárodným právom;

130.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.