1.pripomína, že vhodnosť a schopnosť EÚ riešiť výzvy 21. storočia v mene jej občanov vo veľkej miere závisí od jej schopnosti zachovať a podporovať zdravé demokratické diskusie pri súčasnom zabezpečení odolnosti a integrity jej volieb a demokratických procesov; zdôrazňuje, že tieto prvky nemožno považovať za samozrejmosť a musia sa posilniť a chrániť súdržným politickým rámcom; je presvedčený, že táto práca ešte nie je ani zďaleka dokončená a že treba zintenzívniť politické úsilie, aby sa zvýšila účasť na voľbách a Únia sa stala menej byrokratickou a aby jej rozhodovanie bolo demokratickejšie a účinnejšie;

2.víta relatívne vysokú účasť na 10. európskych voľbách, ktorá v porovnaní s voľbami v roku 2019 mierne narástla, a to na celkovú mieru účasti na úrovni 50,74 %; je presvedčený, že tieto údaje odrážajú väčšie zapojenie verejnosti do európskeho projektu a rastúci význam Európskeho parlamentu a jeho vplyv na každodenný život občanov; je však znepokojený veľmi rozdielnymi mierami účasti medzi jednotlivými členskými štátmi a je naďalej odhodlaný zintenzívňovať politické úsilie o odstránenie rozdielov a zvýšenie účasti v rámci všetkých skupín v celej EÚ;

3.oceňuje úsilie európskych inštitúcií a Európskej vysielacej únie o zvýšenie viditeľnosti kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu na celom kontinente, a to aj prostredníctvom série významných celoeurópskych diskusií, na ktorých sa stretli hlavní kandidáti z rôznych politických rodín, ako aj prostredníctvom diskusií zameraných na podporu volebnej účasti, ktoré zvýšili informovanosť medzi mladými Európanmi; víta pozitívny vplyv svojej vlastnej inštitucionálnej komunikačnej stratégie, ktorej cieľom bolo zvýšiť informovanosť o voľbách zdôraznením ich významu prostredníctvom sloganu „Využi svoj hlas. Nenechaj za seba rozhodnúť iných“; domnieva sa, že spolupráca medzi inštitúciami a s volebnými orgánmi členských štátov s cieľom zvýšiť volebnú účasť sa zlepšila, a zaväzuje sa posilniť koordinačné úsilie v tejto oblasti; požaduje ďalšie značné investície na rozšírenie dosahu týchto kampaní a vysielaní na voľby v roku 2029; zdôrazňuje dôležitú a pozitívnu úlohu styčných kancelárií Európskeho parlamentu vo voľbách do Európskeho parlamentu;

4.zdôrazňuje, že vytvorenie európskeho „démos“ (ľud – z gr.) a spoločného demokratického priestoru si v prvom rade vyžaduje kultúrny posun na základe dlhodobej stratégie a primerané zdroje na posilnenie európskeho povedomia a občianstva v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou a zainteresovanými stranami v spoločnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ku kampaniam uskutočňovaným v členských štátoch pred voľbami do Európskeho parlamentu sa príliš často pristupuje z čisto vnútroštátneho politického hľadiska, aj keď sa tieto kampane venujú spoločným európskym témam; vyzýva vnútroštátne politické strany a kandidátov vo voľbách do Európskeho parlamentu, ako aj vnútroštátne médiá, aby primerane a pravdivo informovali občanov o správe vecí verejných na úrovni EÚ, a to aj o európskych politických stranách a politických skupinách v Európskom parlamente, ku ktorým sú vnútroštátne strany pridružené; nabáda vnútroštátne strany, aby v tejto súvislosti zintenzívnili spoluprácu so svojimi európskymi partnermi a zlepšili svoju európsku viditeľnosť; zaväzuje sa vytvoriť na tento účel priaznivé regulačné prostredie;

5.zdôrazňuje, že treba vynaložiť viac úsilia na zvýšenie účasti nedostatočne zastúpených skupín v európskych voľbách; je znepokojený poklesom účasti mladých ľudí a zaväzuje sa zintenzívniť politické úsilie o zvýšenie dosahu volebnej kampane na túto kľúčovú demografickú skupinu; konštatuje, že zapojenie mladých ľudí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ, má zásadný význam; nabáda členské štáty, aby prijali osobitné politické rámce, ktoré budú riešiť možnosti ako voliť a byť volený, a to osobitnými informačnými kampaňami, ako aj alternatívnymi spôsobmi hlasovania, ako je voľba poštou a hlasovanie v zastúpení; uznáva, že je potrebné pokračovať v napredovaní smerom k inkluzívnejšiemu volebnému procesu s cieľom zabezpečiť, aby mal každý občan rovnakú príležitosť zúčastniť sa na demokratickom procese; konštatuje, že len niekoľko poslancov Európskeho parlamentu patrí k národnostným a etnickým menšinám, ktoré sú v členských štátoch oficiálne uznané za menšiny v súlade s ich ústavnými alebo právnymi rámcami a príslušnými nástrojmi Rady Európy; zdôrazňuje, že boj proti rasizmu, diskriminácii a vylúčeniu je povinnosťou, ktorá vyplýva zo základných hodnôt EÚ a Charty základných práv EÚ; vyzýva členské štáty a vnútroštátne politické strany, aby prijali proaktívne a primerané opatrenia na podporu účinného začlenenia a zastúpenia takýchto menšín vrátane rómskych komunít v európskych voľbách pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych ústavných poriadkov;

6.zdôrazňuje, že európske voľby v Maďarsku nemuseli byť spravodlivé; v tejto súvislosti upozorňuje, že v záverečnej správe volebnej pozorovateľskej misie Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) Záverečná správa volebnej pozorovateľskej misie ODIHR – Maďarsko, 2022. o parlamentných voľbách a referende v Maďarsku z 3. apríla 2022 sa konštatuje „absencia rovnakých podmienok“; zdôrazňuje, že maďarská vláda nesie zodpovednosť za obnovenie súladu s právom EÚ a hodnotami zakotvenými v článku 2 Zmluvy o EÚ, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že nedostatok rozhodných opatrení EÚ prispel k narušeniu demokracie, právneho štátu a základných práv v Maďarsku, v dôsledku čoho sa krajina podľa príslušných indexov zmenila na hybridný režim volebnej autokracie; vyjadruje znepokojenie nad viacerými žiadosťami maďarského ústredného vyšetrovacieho prokurátora o zrušenie imunity poslancov EP;

7.opakuje svoj dlhodobo zastávaný názor, že na to, aby sa európske voľby stali demokratickejšími, odolnejšími, inkluzívnejšími a skutočne európskymi, sú potrebné ďalšie reformy a úpravy volebného rámca EÚ; poukazuje na niekoľko prebiehajúcich politických iniciatív v tejto súvislosti a opakuje svoju výzvu Rade EÚ a Európskej rade, aby konštruktívne spolupracovali s Európskym parlamentom s cieľom nájsť politické riešenia, ktoré budú v záujme európskych občanov;

8.je presvedčený, že regulačný rámec pre voľby do Európskeho parlamentu sa musí zrevidovať a zmodernizovať s cieľom zvýšiť volebnú stopu občanov a znížiť regulačnú fragmentáciu medzi 27 členskými štátmi, a to aj prostredníctvom jediného spoločného volebného dňa a jednotného minimálneho veku oprávňujúceho na účasť vo voľbách; pripomína, že rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 by podľa očakávaní malo priniesť významné pozitívne kroky v tomto smere, rovnako ako niekoľko návrhov v rámci prerokúvaného návrhu nového volebného zákona z 3. mája 2022; opakuje svoju výzvu Rade, aby konštruktívne spolupracovala s Európskym parlamentom s cieľom umožniť rýchle schválenie; pripomína, že 26 z 27 členských štátov už ratifikovalo revíziu z roku 2018 a zaväzuje sa kriticky vyhodnotiť, prečo sa jej vykonávanie v rôznych členských štátoch oneskorilo;

9.vyjadruje poľutovanie nad tým, že nové navrhované pravidlá týkajúce sa práva voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu pre migrujúcich občanov neboli prijaté Radou pred voľbami v roku 2024 dostatočne včasne; poukazuje na to, že úplné uplatňovanie volebných práv migrujúcich občanov vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré im prislúchajú podľa zmlúv, stále sťažujú neodôvodnené prekážky brániace demokratickej účasti, ako je nedostatočná informovanosť o platných podmienkach a pravidlách; uznáva, že predložený návrh smernice Rady by riešil niektoré z týchto prekážok; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že hoci Rada formálne dodržala článok 22 ods. 2 ZFEÚ, nijak zmysluplne sa nezaoberala podstatou stanoviska Európskeho parlamentu; opakuje najmä svoje návrhy, aby bolo možné zapísať voliča do zoznamu voličov hneď, ako si zaregistruje svoje miesto pobytu, aby sa sprísnili jazykové a informačné požiadavky pre miestne orgány, aby sa uľahčilo uplatňovanie volebného práva nedostatočne zastúpenými skupinami voličov a aby sa posilnili kampane členských štátov na zvyšovanie informovanosti s aktívnym zapojením občianskej spoločnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich občania žijúci v zahraničí sa budú môcť zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu, a to aj posilnením konzulárnych služieb a umožnením hlasovania poštou; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky členské štáty zabezpečili neobmedzený prístup do volebných miestností pre starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím;

10.rozhodne podporuje úsilie politických strán o ďalší rozvoj uplatňovania postupu navrhovania hlavných kandidátov (tzv. Spitzenkandidaten) s cieľom vytvoriť súvis medzi voľbami, zložením Európskeho parlamentu a nominovaním predsedu Komisie, aby sa zvýšila transparentnosť vymenovania výkonnej moci EÚ pre občanov; zdôrazňuje, že tento postup umožnil občanom účinne ovplyvniť nomináciu predsedu Komisie, čo predstavuje významný krok vpred s priamou úlohou občanov; vyjadruje uznanie európskym politickým stranám za to, že nominovali svojich kandidátov v dostatočnom predstihu pred voľbami; konštatuje, že tento proces bol tentoraz pomerne úspešný, keďže predsedníčka Komisie, ktorú síce nebolo možné priamo voliť hlasovaním, bola hlavnou kandidátkou politickej strany, ktorá získala najviac hlasov; poukazuje na to, že voľba predsedu Komisie v európskych voľbách by zvýšila jeho povinnosť zodpovedať sa, ako aj jeho demokratickú legitimitu; je však naďalej presvedčený, že naďalej chýba niekoľko kľúčových faktorov úspechu, ako sú pokračujúci rozvoj a konsolidácia európskej demokratickej sféry, čo bráni plnému využitiu potenciálu tohto neformálneho a neregulovaného politického procesu;

11.zdôrazňuje dôležitú úlohu európskych politických strán, pokiaľ ide o príspevok do diskusie o otázkach európskej verejnej politiky a formovanie európskeho politického povedomia; domnieva sa, že tieto strany môžu ponúknuť veľmi potrebnú protiváhu šíreniu dezinformácií a mylných informácií pred voľbami; víta dohodu dosiahnutú o prepracovanom znení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií, ktoré odstráni zostávajúce medzery, zabezpečí právnu zrozumiteľnosť a pomôže odblokovať európske politické strany a umožní im prevziať úlohu, ktorú im priznávajú zmluvy, a to aj zvýšením ich viditeľnosti v členských štátoch počas volebnej kampane a pri propagácii hlavných kandidátov;

12.vyzýva členské štáty, aby zaviedli zákaz zahraničných darov vrátane nepeňažných aj peňažných príspevkov alebo dávok a obmedzenie darov politickým stranám a kandidátom; domnieva sa, že politickí predstavitelia, ktorým zahraničný aktér ponúkol peňažný alebo nepeňažný príspevok a/alebo ktorí takýto príspevok prijali, musia mať povinnosť oznámiť to príslušným orgánom a táto informácia by sa mala postúpiť na úroveň EÚ, aby sa umožnilo celoúnijné monitorovanie;

13.zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu a viditeľnosť európskych politických nadácií v európskej demokratickej sfére; pripomína, že tieto nadácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji cezhraničnej politickej diskusie, politického výskumu a občianskej výchovy, čím prispievajú k formovaniu skutočne európskej verejnej mienky; vyzýva na poskytnutie primeraných nástrojov a zdrojov, ktoré im umožnia podporovať európske politické strany v ich úsilí o zapojenie občanov, presadzovanie európskych hodnôt a zmysluplnú účasť na budúcich volebných kampaniach; pripomína, že pripravovaná správa Komisie o uplatňovaní nariadenia (EÚ, Euratom) č. 1141/2014 o štatúte a financovaní európskych politických strán a európskych politických nadácií (čaká sa na prepracovanie) by mala venovať osobitnú pozornosť pravidlám, ktorými sa riadi financovanie európskych politických nadácií, a v prípade potreby by mala navrhnúť zmeny nariadenia;

14.zdôrazňuje, že treba ďalšie inštitucionálne úsilie o posilnenie vplyvu európskych voličov na správnu vecí verejných v EÚ; v tejto súvislosti poukazuje na prebiehajúci postup zmeny zmlúv, ktorý sa začal v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy; zdôrazňuje svoj návrh, aby sa úlohy Rady a Európskeho parlamentu pri vymenúvaní a schvaľovaní predsedu Komisie zmenili tak, aby presnejšie odrážali výsledky volieb do Európskeho parlamentu; zdôrazňuje tiež svoj návrh udeliť Parlamentu právo legislatívnej iniciatívy, ktorého vykonávanie by vytvorilo priamy vzťah medzi hlasmi odovzdanými občanmi ich parlamentným zástupcom a politickými výstupmi na úrovni EÚ; zdôrazňuje tiež svoj návrh na modernizáciu vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu s cieľom posilniť demokratickú kontrolu nad výkonnou mocou EÚ; vyzýva Európsku radu, aby dodržiavala zmluvy a bez zbytočného odkladu hlasovala o zvolaní konventu s cieľom prediskutovať tieto návrhy;

15.zdôrazňuje, že je dôležité posilniť prepojenie medzi miestnymi, regionálnymi, národnými a európskymi otázkami; v tejto súvislosti víta aktívne a pozitívne zapojenie miestnych a regionálnych lídrov do európskych tém a diskusií, najmä v predvolebnom období, a to aj prostredníctvom činnosti Výboru regiónov a jeho sietí a kampaní;

16.pripomína, že boj proti antidemokratickej rétorike je najúčinnejší na úrovni, ktorá je najbližšie k občanom, a to aj prostredníctvom aktívneho zapojenia miestnych a regionálnych lídrov; v tejto súvislosti vyzdvihuje najmä v regiónoch, ktoré čelia hospodárskej stagnácii a kde dlhodobé rozdiely zvyšujú podporu euroskeptických strán, pozitívnu úlohu politiky súdržnosti EÚ, ktorá musí uprednostňovať základné regionálne potreby a zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo;

17.vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom vnútorných a vonkajších hrozieb, ktoré narúšajú štruktúru európskej demokracie; odsudzuje skutočnosť, že niektorí kandidáti vrátane kandidátov z vládnucich strán v členských štátoch počas kampane otvorene využívali nepravdivé a zahraničím podporované naratívy o EÚ, pričom podnecovali nálady proti EÚ;

18.opakuje svoje hlboké a dlhodobé znepokojenie nad pretrvávajúcim trendom škodlivého zasahovania do európskych demokratických procesov vrátane dezinformácií; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že vlády niektorých členských štátov aktívne prispievajú k šíreniu dezinformácií; odsudzuje najmä dezinformačné kampane na internete sponzorované štátnymi a neštátnymi subjektmi z Ruska a krajín mimo EÚ, ktoré sa snažia polarizovať európskych voličov a zasievať medzi nich nedôveru; konštatuje, že k zahraničnému zasahovaniu dochádza pred voľbami a vrcholí v predvolebnom období; odsudzuje viacerých poslancov Európskeho parlamentu ktorí ochotne spolupracujú s mediálnou platformou Voice of Europe, ktorá je predmetom trestného vyšetrovania, s cieľom podporiť kremeľské naratívy o útočnej vojne na Ukrajine;

19.opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom, aby zintenzívnili úsilie v boji proti zahraničnému zasahovaniu a dezinformáciám prostredníctvom viacvrstvovej, koordinovanej a medziodvetvovej stratégie s primeranými finančnými zdrojmi, aby EÚ a jej členské štáty zaviedli vhodné opatrenia na predvídanie a zabezpečenie odolnosti, ako aj odrádzajúce nástroje; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby ďalej posilňovali strategickú reakciu Únie na dezinformácie a zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie, a poukazuje na mnohé politické snahy EÚ v posledných rokoch vrátane aktu o digitálnych službách, posilneného Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií a iniciatív v rámci akčného plánu pre demokraciu; so znepokojením uznáva, že online platformy majú neprimeraný vplyv na verejnú diskusiu; so znepokojením berie na vedomie správy o politicky motivovaných rozhodnutiach niektorých platforiem, ktoré môžu ohroziť slobodu prejavu a demokratický pluralizmus;

20.zdôrazňuje význam vyváženého a slobodného mediálneho prostredia v členských štátoch ako kľúčového piliera európskej demokracie, najmä vo volebných cykloch; uznáva, že hoci je EÚ svetovým lídrom v oblasti slobody médií a v roku 2024 bol prijatý európsky akt o slobode médií a nadobudla účinnosť smernica o strategických žalobách proti verejnej účasti Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1069 z 11. apríla 2024 o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategické žaloby proti verejnej účasti“) (Ú. v. EÚ L, 2024/1069, 16.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1069/oj)., rastúci vnútorný a vonkajší tlak na mediálne prostredie EÚ si vyžaduje ďalšie posilnenie slobody médií v EÚ, a to aj pred voľbami do Európskeho parlamentu; pripomína, že v niektorých členských štátoch došlo v roku 2024 k nárastu útokov na novinárov;

21.čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy politického násilia; vyjadruje hlboké znepokojenie nad sériou incidentov, ku ktorým došlo pred voľbami v roku 2024; nabáda Komisiu a členské štáty, aby za prioritu považovali predchádzanie politickému násiliu posilnením zákonov, rámcov a politík, ktoré chránia politikov, politických kandidátov, aktivistov, novinárov a občanov pred násilím a obťažovaním počas volebného obdobia; zdôrazňuje význam komplexného prístupu, ktorý zahŕňa prevenciu, ochranu a vzdelávanie s cieľom znížiť výskyt politického násilia, najmä podporou informovanosti o nebezpečenstvách politického násilia a podporou kultúry tolerancie a rešpektovania rôznych politických názorov; upozorňuje, že volebné podvody sa nezačínajú v deň volieb, ale sú dôsledkom rozpadu právneho štátu, demokratických zásad, slobody tlače a slobody prejavu a šírenia zahraničných dezinformácií a propagandy; so znepokojením konštatuje, že systémové problémy môžu ovplyvniť rozsah súdržného vykonávania slobodných a spravodlivých volieb vo všetkých členských štátoch;

22.je hlboko znepokojený nárastom a volebným úspechom protisystémových a otvorene protieurópskych strán počas volieb v roku 2024; poukazuje na to, že tento posun vedie k radikalizácii politických diskusií a ďalšej polarizácii Európskeho parlamentu a navyše poskytuje širšiu platformu na šírenie zahraničných dezinformácií a propagandy; odsudzuje akúkoľvek formu politickej rétoriky, ktorá podporuje nenávistné prejavy, diskrimináciu, xenofóbiu alebo násilie, a naliehavo vyzýva všetkých politických aktérov, aby sa zapojili do konštruktívneho dialógu založeného na faktoch, ktorý rešpektuje demokratické hodnoty, ľudské práva a zásady právneho štátu; zaväzuje sa ďalej reformovať a zlepšovať fungovanie Únie s cieľom lepšie plniť očakávania občanov; vyzýva všetkých príslušných aktérov, aby aktívnejšie informovali o pozitívnom prínose EÚ ku každodennému životu a bezpečnosti všetkých európskych občanov prostredníctvom svojich politík;

23.zaväzuje sa, že tieto rámce vyhodnotí prostredníctvom svojho Osobitného výboru pre európsky štít na obranu demokracie, ktorého mandát udelený plénom zahŕňa riešenie zasahovania do politík demokratických procesov a vykonávanie opatrení na zachovanie spravodlivosti a integrity volieb, ako aj politík prispievajúcich k demokratickým procesom EÚ; zdôrazňuje, že výbor teda slúži ako kľúčový nástroj na predchádzanie škodlivému zasahovaniu tým, že identifikuje možné medzery, nedostatky a prekrývania, ktoré by sa mohli zneužiť; zároveň vyzýva Komisiu, aby v plnej miere a bez zbytočného odkladu presadzovala tieto regulačné rámce, najmä v prípade platforiem, ktoré naďalej otvorene vzdorujú regulačným orgánom EÚ;

24.uznáva význam kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej infraštruktúry pri ochrane integrity volieb do Európskeho parlamentu; varuje pred potenciálnymi rizikami operácií ovplyvňovania založených na umelej inteligencii;

25.poukazuje na to, že výsledky vnútroštátnych volieb nepriamo ovplyvňujú aj zloženie európskych inštitúcií, napr. vymenovaním dezignovaných komisárov alebo účasťou vládnucich národných politických väčšiny na zasadnutiach Rady; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam demokratického charakteru všeobecných volieb v každom členskom štáte;

26.konštatuje, že európska demokracia môže prosperovať len vtedy, ak budú posilnené a bránené európske demokratické a volebné procesy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba podporovať slobodné a spravodlivé voľby a zároveň chrániť ich integritu pred vnútornými aj vonkajšími hrozbami pre demokraciu EÚ; so znepokojením konštatuje, že šírenie dezinformácií a vplyv niektorých platforiem sociálnych médií zostávajú nekontrolované; zdôrazňuje mimoriadny význam presadzovania celého v súčasnosti platného právneho rámca s cieľom zabezpečiť integritu celého volebného procesu;

27.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.