(4)Spätná väzba a skúsenosti z dvoch rokov vykonávania strategických plánov SPP podľa súčasného právneho rámca SPP Únie naznačujú, že na riešenie zistených prekážok a zložitostí sú potrebné ďalšie obmedzené úpravy predmetných právnych predpisov. Patrí k nim skutočnosť, že v právnom rámci SPP Únie sa zatiaľ dostatočne nezohľadňujú osobitné okolnosti, postupy a potreby určitých skupín poľnohospodárov, ako sú ekologickí, mladí, drobní poľnohospodári a chovatelia hospodárskych zvierat, čo členským štátom neumožňuje prispôsobiť rôzne nástroje osobitným okolnostiam, potrebám a postupom daných poľnohospodárov. Ani niektoré možnosti zjednodušenia v rámci SPP, ako napríklad používanie paušálnych platieb alebo zjednodušeného vykazovania nákladov, sa nevyužívajú dostatočne z dôvodu zložitosti ich vykonávania a riadenia. Môže to viesť k prekrývajúcim sa alebo nejednoznačným požiadavkám pre poľnohospodárov, komplikovať prístup poľnohospodárov k podpore a brániť príležitostiam na rozvoj podnikania poľnohospodárov, napríklad mladých a nových poľnohospodárov. Existujú aj určité nepružnosti v pravidlách, ktoré ovplyvňujú spôsob, akým členské štáty spravujú a menia svoje strategické plány SPP a plnia svoje povinnosti podávania správ. V neposlednom rade je ešte stále potrebné zmierniť zaťaženie poľnohospodárov a správnych orgánov spojené s návštevami a kontrolami v poľnohospodárskych podnikoch, najmä zaviesť účinnejšie metodiky hodnotenia kvality a kontrol kondiocionality v rámci integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS). Prekonanie týchto prekážok a nepružností by malo členským štátom pomôcť využívať strategické plány SPP na maximalizáciu príležitostí v prospech poľnohospodárov a iných prijímateľov v rámci SPP, znížiť administratívne zaťaženie a zložitosť a lepšie využívať obmedzené zdroje.

(6)S cieľom minimalizovať riziko negatívneho vplyvu nových krízových platieb poľnohospodárom v dôsledku prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí a katastrofických udalostí na jednotný trh a medzinárodný obchod v súlade s článkami 41a a 78a nariadenia (EÚ) 2021/2115 by členské štáty mali intervencie, v rámci ktorých sa má táto podpora Únie poskytovať, koncipovať tak, aby spĺňali kritériá v prílohe 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve („zelený kôš“).

(8)Vzhľadom na výnimočnú povahu platby, ktorú by poľnohospodár dostal v krízovej situácii, keď utrpel značné výrobné straty v dôsledku prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo iných katastrofických udalostí, a s cieľom zabezpečiť súdržnosť s platbami uvedenými v článku 78a nariadenia (EÚ) 2021/2115 by sa systém kondicionality uvedený v článku 12 uvedeného nariadenia nemal uplatňovať na komplementárne platby poľnohospodárom v dôsledku prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo katastrofických udalostí v rámci priamych platieb uvedených v článku 41a uvedeného nariadenia.

(9)Cieľom systému kondicionality zahŕňajúceho povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia (SMR) a normy dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu (GAEC) je prispieť k rozvoju udržateľného poľnohospodárstva zvýšením povedomia prijímateľov o potrebe dodržiavania týchto základných noriem a požiadaviek. Rovnako je jeho cieľom aj zvýšiť súlad SPP s cieľmi v oblasti životného prostredia, verejného zdravia, zdravia rastlín a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sú vytýčené v právnych predpisoch Únie. Vzhľadom na to, že poľnohospodárska plocha obhospodarovaná malými poľnohospodármi, ktorí využívajú platby v rámci intervencií uvedených v článku 28 nariadenia (EÚ) 2021/2115, je obmedzená, uplatňovanie systému kondicionality na týchto malých poľnohospodárov, ktorí obhospodarujú väčšinu poľnohospodárskych podnikov v Únii, neprináša dostatočné výhody v porovnaní so značnými nákladmi a predstavuje pre týchto poľnohospodárov a vnútroštátne správne orgány značné administratívne zaťaženie. S cieľom znížiť tieto náklady a zmierniť súvisiace administratívne zaťaženie je vhodné vyňať malých poľnohospodárov z uplatňovania systému kondicionality.

(11)Účelom normy GAEC 1 uvedenej v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2021/2115 je zachovanie trvalých trávnych porastov s cieľom zachovať zásoby uhlíka. V bodoch 1.7.3 a 1.9.1.1 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2018/848 sa zdôrazňuje význam maximálneho využívania pasienkov, čím sa zabraňuje premene trvalých trávnych porastov na iné spôsoby využívania pôdy a v súlade s hlavným cieľom normy GAEC 1 sa zachovávajú zásoby uhlíka v trvalých trávnych porastoch. Cieľom noriem GAEC 3, 5 a 6 uvedených v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2021/2115 je udržiavať organickú hmotu v pôde, obmedzovať eróziu a chrániť pôdu počas citlivých období. Tieto ciele sa už dosahujú postupmi obrábania pôdy a pestovaním uplatňovaným v ekologickej rastlinnej výrobe, najmä postupmi uvedenými v bode 1.9 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2018/848. Účelom normy GAEC 4, uvedenej v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2021/2115, je ochrana vody pred znečistením. Podobne body 1.5, 1.7, 1.9 a 1.10 prílohy II k nariadeniu (EÚ) 2018/848 sú zamerané na zníženie rizika znečistenia vody obmedzením používania veterinárnych liekov, obmedzením používania hnojív a pesticídov a obmedzením hustoty chovu. Zo skúseností vyplýva, že ekologické poľnohospodárstvo má pozitívny vplyv na vyplavovanie a odtok živín, takže je menej pravdepodobné, že by ekologický poľnohospodár ohrozil kvalitu vody, čím sa dosiahne hlavný cieľ normy GAEC 4. Vzhľadom na zásady a pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) 2018/848 a existujúce postupy v rámci systémov ekologického poľnohospodárstva by sa preto ekologickí poľnohospodári, ktorých celý podnik je certifikovaný v súlade s nariadením (EÚ) 2018/848, mali považovať za poľnohospodárov, ktorí spĺňajú normy GAEC 1, 3, 4, 5 a 6, ako je to už v prípade normy GAEC 7.

(13)Vzhľadom na výnimočnú povahu platby, ktorú môže poľnohospodár dostať v krízovej situácii, keď utrpel značné výrobné straty v dôsledku prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo iných katastrofických udalostí, a s cieľom zabezpečiť súdržnosť s platbami uvedenými v článku 78a nariadenia (EÚ) 2021/2115 by sa systém kondicionality uvedený v článku 14 uvedeného nariadenia nemal uplatňovať na komplementárne platby poľnohospodárom v dôsledku prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo katastrofických udalostí v rámci priamych platieb uvedených v článku 41a uvedeného nariadenia.

(14)Prírodné katastrofy, nepriaznivé poveternostné udalosti a katastrofické udalosti sa vyskytujú čoraz častejšie, sú čoraz intenzívnejšie a trvajú čoraz dlhšie a majú významný vplyv na odvetvie poľnohospodárstva v Únii. Nariadením (EÚ) 2021/2115 sa už poľnohospodárom poskytuje súbor nástrojov na budovanie odolnosti a reakciu na krízu. Rozsah udalostí a ich náhly a mimoriadny charakter si však vyžadujú rozšírenie nástrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii. Preto je vhodné stanoviť komplementárne platby poľnohospodárom v prípade krízy a zahrnúť ich ako nový typ intervencie vo forme priamych platieb do článku 16 uvedeného nariadenia.

(15)Článok 19 nariadenia (EÚ) 2021/2115 umožňuje členským štátom ponechať si až 3 % priamych platieb, ktoré sa majú vyplatiť poľnohospodárovi na podporu príspevku daného poľnohospodára na nástroj na riadenie rizika. Členský štát, ktorý sa rozhodol využiť túto možnosť, ju musel uplatniť na všetkých prijímateľov priamych platieb v danom roku. Zo skúseností vyplýva, že túto možnosť využíva len veľmi málo členských štátov. Z diskusií s členskými štátmi vyplynulo, že prekážkou vykonávania tohto ustanovenia je nedostatok nástrojov na riadenie rizika, ktoré buď vytvorili členské štáty, alebo sú k dispozícii prostredníctvom súkromného poistenia a ktoré sú dostupné pre všetkých poľnohospodárov, ktorí dostávajú priame platby. V záujme zvýšenia miery využívania možnosti stanovenej v článku 19 uvedeného nariadenia treba umožniť väčšiu flexibilitu pri jej vykonávaní a prispôsobiť ju existujúcim nástrojom riadenia v členských štátoch. V dôsledku tejto zmeny by členské štáty mali mať možnosť ponechať si až 3 % priamych platieb, ktoré sa majú vyplatiť len tým poľnohospodárom, pre ktorých v danom roku existujú systémy riadenia rizika. Členské štáty, v ktorých by existovali systémy riadenia rizika pre všetkých prijímateľov priamych platieb, by mali mať možnosť naďalej si ponechať až 3 % priamych platieb všetkých takýchto prijímateľov.

(21)V prvých rokoch vykonávania strategických plánov SPP ovplyvnili produkciu mnohých poľnohospodárov v celej Únii prírodné katastrofy, nepriaznivé poveternostné udalosti alebo iné katastrofické udalosti. Očakáva sa, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti. Členské štáty by preto mali mať možnosť ponúkať krízové platby vo forme zvýšenej priamej podpory príjmu, aby sa umožnilo rýchle odškodnenie najviac zasiahnutých poľnohospodárov. V snahe zachovať motiváciu poľnohospodárov poistiť svoju produkciu by členské štáty mali stanoviť vyššiu mieru kompenzácie pre tých poľnohospodárov, ktorí sú krytí systémom poistenia alebo iným nástrojom na riadenie rizika. S cieľom zvýšiť objem finančných prostriedkov, ktoré sa majú mobilizovať na podporu poľnohospodárov, by sa členským štátom malo umožniť spolufinancovať tieto krízové platby dodatočným vnútroštátnym financovaním až do výšky 200 %. Členské štáty by však mali zabezpečiť, aby celková kompenzácia, ktorú dostane poľnohospodár, kumulovaná s inými formami podpory financovanej Úniou alebo na vnútroštátnej úrovni (vrátane dodatočného vnútroštátneho financovania), súkromným poistením alebo inými systémami riadenia rizika neviedla k nadmernej kompenzácii alebo dvojitému financovaniu.

(33)S cieľom účinne podporiť poľnohospodárov, ktorých produkciu poškodili prírodné katastrofy, nepriaznivé poveternostné udalosti alebo iné katastrofické udalosti, by členské štáty mali mať možnosť plánovať krízové platby nielen formou priamych intervencií na podporu príjmov, ale aj formou intervencií na rozvoj vidieka. Takéto typy podpory by mali členským štátom poskytovať dostatočnú flexibilitu pri plánovaní intervencií. Členské štáty by však mali zabezpečiť súlad medzi týmito intervenciami. Preto by mali byť ustanovenia týkajúce sa zamerania podpory a stimulačného účinku rovnaké. S cieľom zabezpečiť správne finančné riadenie finančných prostriedkov Únie by mali členské štáty zabezpečiť, aby celková kompenzácia, ktorú dostane poľnohospodár, kumulovaná s inými formami podpory financovanej zo zdrojov Únie alebo vnútroštátnych zdrojov (vrátane dodatočného vnútroštátneho financovania), zo súkromného poistenia alebo z iných systémov riadenia rizika neviedla k nadmernej kompenzácii alebo dvojitému financovaniu.

(40)V článku 86 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2021/2115 sa stanovujú pravidlá oprávnenosti výdavkov vyplývajúcich zo zmien strategických plánov SPP na príspevok z EPZF a EPFRV. S cieľom zjednodušiť pravidlá oprávnenosti výdavkov, zlepšiť synergie medzi EPZF a EPFRV a zvýšiť flexibilitu členských štátov pri určovaní dátumov nadobudnutia účinnosti zmien strategických plánov SPP súvisiacich s EPZF je vhodné umožniť oprávnenosť výdavkov vyplývajúcich zo schválenej strategickej zmeny strategického plánu SPP na príspevok z EPZF od dátumu nadobudnutia účinnosti zmeny stanoveného príslušným členským štátom v súlade s článkom 119 ods. 8 uvedeného nariadenia, nie však skôr ako od dátumu predloženia žiadosti o zmenu Komisii. V prípade iných zmien strategických plánov SPP týkajúcich sa EPZF by výdavky mali byť oprávnené na príspevok z EPZF odo dňa oznámenia zmeny Komisii, ako je stanovené v článku 119 ods. 9 nariadenia (EÚ) 2021/2115 zmenenom týmto nariadením. S cieľom zabezpečiť súlad medzi pravidlami týkajúcimi sa oprávnenosti na príspevok z EPZF a EPFRV v prípadoch núdzových opatrení v dôsledku prírodných katastrof, katastrofických udalostí alebo nepriaznivých poveternostných udalostí by malo byť možné v strategických plánoch SPP stanoviť, že oprávnenosť výdavkov financovaných z EPZF v súvislosti so zmenami strategických plánov SPP, ktoré sa týkajú komplementárnych krízových platieb poľnohospodárom v rámci priamych platieb uvedených v článku 41a uvedeného nariadenia, sa môže začať odo dňa, keď došlo k danej udalosti.

(41)Na účely zabezpečenia primeraného financovania nových typov intervencií pre platby poľnohospodárom v prípade krízových situácií po prírodných katastrofách, nepriaznivých poveternostných udalostiach alebo katastrofických udalostiach uvedených v článkoch 41a a 78a nariadenia (EÚ) 2021/2115 by členské štáty mali mať možnosť vyhradiť si určitý podiel priamych platieb aj finančných prostriedkov z EPFRV na tieto typy intervencií. V snahe zabezpečiť, aby k dispozícii zostali dostatočné finančné prostriedky na plnenie ostatných priorít SPP, by sa však tento podiel mal obmedziť na maximálnu ročnú sumu dostupnú pre každý členský štát zodpovedajúcu 3 % celkových priamych platieb a finančných prostriedkov EPFRV ročne. S cieľom podnietiť členské štáty, aby uprednostňovali využívanie nástroja stanoveného v článku 41a uvedeného nariadenia a financovaného z prostriedkov na priame platby, by maximálna ročná suma, ktorú môže členský štát vyhradiť na tento typ intervencie, mala zodpovedať 4 % celkovej sumy priamych platieb a prostriedkov EPFRV ročne, ak sa členský štát rozhodne neposkytovať podporu na krízové platby podľa článku 78a uvedeného nariadenia.

(42)Nové typy intervencií na krízové platby poľnohospodárom v rámci priamych platieb uvedené v článku 41a nariadenia (EÚ) 2021/2115 a v rámci rozvoja vidieka uvedené v článku 78a uvedeného nariadenia by mali byť vzhľadom na svoju osobitnú povahu vyňaté z povinnosti prispievať k ukazovateľom výsledkov uvedeným v prílohe I k uvedenému nariadeniu.

(43)Dodatočné vnútroštátne financovanie komplementárnych krízových platieb poľnohospodárom poskytované v súlade s článkom 41a nariadenia (EÚ) 2021/2115 by sa malo zahrnúť do prílohy V k strategickému plánu SPP členského štátu.

(44)V článku 119 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2021/2115 sa stanovuje, že Komisia schvaľuje žiadosti o zmeny strategických plánov SPP, ktoré predkladajú členské štáty. Článkom 119 ods. 9 uvedeného nariadenia sa členským štátom umožňuje vykonávať a uplatňovať zmeny strategických plánov SPP týkajúce sa intervencií uvedených v hlave III kapitole IV uvedeného nariadenia, ktoré schvaľuje Komisia spolu s ďalšou žiadosťou o zmenu. Zo skúseností vyplýva, že zmeny strategických plánov SPP často obsahujú množstvo technických prvkov, ktoré ich komplikujú a vytvárajú záťaž pre členské štáty, čo vedie k oneskoreniu schvaľovacích postupov, hoci strategické zameranie plánov zostáva nezmenené. To bráni včasnému a účinnému prispôsobeniu strategických plánov SPP meniacej sa hospodárskej realite a potrebám poľnohospodárov a iných prijímateľov v členských štátoch a negatívne ovplyvňuje vykonávanie týchto plánov. S cieľom zjednodušiť a zefektívniť postupy zmien, najmä pokiaľ ide o prvky strategických plánov SPP, ktoré nemajú strategický charakter, by sa malo vyžadovať schválenie Komisie len v prípade strategických zmien strategických plánov SPP. Na tento účel by sa v nariadení (EÚ) 2021/2115 mali strategické zmeny vymedziť ako zmeny dôležitých prvkov strategických plánov SPP, ktoré majú významný vplyv na stratégiu a intervenčnú logiku týchto plánov, vrátane prevodov finančných prostriedkov medzi EPFRV a EPZF, maximálnych a minimálnych finančných prostriedkov a zmien plánov cieľových hodnôt a finančných plánov. Členské štáty by mali mať možnosť vykonávať a uplatňovať všetky ostatné zmeny svojich strategických plánov SPP hneď po ich oznámení Komisii a tieto ostatné zmeny by nemali podliehať schváleniu Komisie.

(53)Dodatočné vnútroštátne financovanie komplementárnych krízových platieb poľnohospodárom poskytované v súlade s článkom 41a nariadenia (EÚ) 2021/2115 by malo podliehať rovnakým pravidlám ako dodatočné vnútroštátne financovanie v rámci rozvoja vidieka.

(55)V prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2021/2115 sa stanovujú ukazovatele vplyvu, výsledku a výstupu podľa článku 7 uvedeného nariadenia. Tabuľka „Výročné schvaľovanie výkonnosti – VÝSTUPY“ v prílohe I k uvedenému nariadeniu by sa mala nahradiť, aby sa zaviedli ukazovatele výstupov súvisiace s novo zavedenými typmi intervencií a zmenenými typmi intervencií a aby sa zohľadnilo zrušenie výročného schvaľovania výkonnosti stanoveného v článku 54 nariadenia (EÚ) 2021/2116 týmto nariadením.

(56)V prílohe II k nariadeniu (EÚ) 2021/2115 sú uvedené relevantné odseky prílohy 2 k Dohode WTO o poľnohospodárstve (ďalej len „zelený kôš“) pre každý typ intervencie uvedeného nariadenia. Do uvedenej prílohy by sa preto mali zahrnúť novozavedené typy intervencií na krízové platby poľnohospodárom v rámci priamych platieb uvedené v článku 41a nariadenia (EÚ) 2021/2115 a na rozvoj vidieka uvedené v článku 78a uvedeného nariadenia.

(61)Zo skúsenosti so zavedením poľnohospodárskej rezervy vyplýva, že je v prípade krízy cenným nástrojom na poskytovanie podpory zasiahnutým poľnohospodárom a prispievanie k návratu trhov k lepšej rovnováhe. V posledných rokoch sa však čoraz častejšie využívala na zmiernenie situácie poľnohospodárov, ktorí utrpeli priame straty v dôsledku prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo katastrofických udalostí, hoci jej pôvodným účelom ako trhového nástroja financovania bolo zamerať sa na kompenzáciu a zmiernenie vplyvov narušení trhu. Vzhľadom na rastúce výzvy, ktorým čelí odvetvie poľnohospodárstva Únie, vrátane napätia v obchode, geopolitickej neistoty a zvýšeného nepriameho vplyvu problémov v súvislosti so zdravím zvierat na rovnováhu na trhu, sa zdá opodstatnené opätovne zamerať rezervu na jej pôvodný účel. Kompenzácie poľnohospodárom za priame následky prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo katastrofických udalostí, ako sú tie, ktoré majú za následok fyzické straty rastlín, zvierat a výrobkov z nich, by mali riešiť členské štáty, ktoré sú zodpovedné za vypracovanie spoľahlivých stratégií riadenia rizika a kríz s finančnou podporou svojich strategických plánov SPP vrátane nových nástrojov ustanovených týmto nariadením. Opatrenia na vyrovnanie negatívnych účinkov na poľnohospodárov spôsobených narušením trhu s vplyvom na ceny, náklady alebo predaj, aj keď sú spôsobené nepriamymi účinkami prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo katastrofických udalostí, by sa mali naďalej financovať z poľnohospodárskej rezervy.

(80)Vzhľadom na to, že z poľnohospodárskej rezervy na rok 2025 už boli vyčlenené finančné prostriedky pre sektory postihnuté nepriaznivými poveternostnými udalosťami a prírodnými katastrofami, ako sa stanovuje vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2025/44119, by sa článok 2 bod 5 tohto nariadenia mal uplatňovať až od poľnohospodárskeho finančného roka 2026, t. j. od 16. októbra 2025.

__________________

„trvalý trávny porast a trvalé pasienky“ (spolu ďalej len „trvalý trávny porast“) sú pôda využívaná na pestovanie tráv alebo iných bylinných krmovín, ktoré vyrástli prirodzene (samovysiate) alebo boli vypestované (zasiate), a najmenej päť rokov alebo, ak tak členské štáty rozhodnú, najmenej sedem rokov nebola zahrnutá do systému striedania plodín v podniku, a ak sa tak členské štáty rozhodnú, aj pôda, ktorá nebola najmenej päť rokov alebo najmenej sedem rokov oraná ani inak obrobená ani opätovne osiata rôznymi typmi tráv alebo iných bylinných krmovín. Uvedené vymedzenie môže zahŕňať aj ďalšie druhy, napríklad kry alebo stromy, ktoré možno spásať, a ak sa tak členské štáty rozhodnú, aj ďalšie druhy, napríklad kry alebo stromy vhodné na spásanie zvieratami pod podmienkou, že naďalej prevládajú trávy a iné bylinné krmoviny.

1.Členské štáty do svojich strategických plánov SPP začlenia systém kondicionality, podľa ktorého poľnohospodári a iní prijímatelia, ktorí dostávajú priame platby podľa kapitoly II, s výnimkou platieb uvedených v článku 41a, alebo ročné platby podľa článkov 70, 71 a 72, podliehajú administratívnym sankciám, ak nespĺňajú povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia podľa práva Únie a normy GAEC stanovené v strategickom pláne SPP, ako sa uvádzajú v prílohe III, pre tieto konkrétne oblasti:

Poľnohospodári, ktorých celý podnik je certifikovaný v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/848*, sa považujú za poľnohospodárov, ktorí spĺňajú normy GAEC 1, 3, 4, 5, 6 a 7 uvedené v prílohe III k tomuto nariadeniu.

6.V článku 14 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1. Členské štáty uvedú vo svojich strategických plánoch SPP, že najneskôr od 1. januára 2025 poľnohospodári a iní prijímatelia, ktorí dostávajú priame platby podľa kapitoly II, s výnimkou platieb uvedených v článku 41a, alebo ročné platby podľa článkov 70, 71 a 72, budú podliehať administratívnym sankciám, ak nebudú spĺňať požiadavky týkajúce sa uplatniteľných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania alebo povinností zamestnávateľa, vyplývajúce z právnych aktov uvedených v prílohe IV.“

7.Článok 16 sa mení takto:

a) Odsek 1 sa nahrádza takto:

Ročná platba pre každého poľnohospodára podľa prvého pododseku nepresiahne 2 500 EUR.

Odchylne od prvého pododseku sa členské štáty môžu rozhodnúť vylúčiť z požiadavky stanovenej v prvom pododseku písm. a) normu GAEC 2 stanovenú podľa kapitoly I oddielu 2 tejto hlavy.

Komplementárne krízové platby poľnohospodárom po prírodných katastrofách, nepriaznivých poveternostných udalostiach alebo katastrofických udalostiach v rámci priamych platieb

1.Členské štáty môžu poskytovať komplementárne krízové platby na kompenzáciu prijímateľov priamych platieb podľa oddielov 2 a 3 tejto kapitoly, ktorí sú postihnutí prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami alebo katastrofickými udalosťami. Účelom týchto platieb je zabezpečiť kontinuitu poľnohospodárskej činnosti daných prijímateľov a podliehajú podmienkam stanoveným v tomto článku a podmienkam, ktoré členské štáty bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Podpora podľa tohto článku podlieha formálnemu uznaniu príslušným orgánom členského štátu, že došlo k prírodnej katastrofe, nepriaznivej poveternostnej udalosti alebo katastrofickej udalosti, ako ich vymedzil členský štát, a že tieto udalosti alebo opatrenia prijaté v súlade s nariadením (EÚ) 2016/2031 na eradikáciu alebo obmedzenie výskytu choroby rastlín alebo škodcu, alebo opatrenia prijaté na prevenciu alebo eradikáciu chorôb zvierat uvedených v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2018/1882* alebo opatrenia prijaté v súvislosti s objavujúcou sa chorobou v súlade s článkom 6 ods. 3 a článkom 259 nariadenia (EÚ) 2016/429 priamo spôsobili škodu, ktorá viedla k zničeniu aspoň 30 % priemernej ročnej produkcie poľnohospodára v predchádzajúcom trojročnom období alebo trojročného priemeru založeného na predchádzajúcom päťročnom období, s vylúčením najvyššieho a najnižšieho údaja. Straty sa vypočítajú buď na úrovni podniku, na úrovni činnosti podniku v príslušnom sektore, alebo vo vzťahu ku konkrétnej dotknutej oblasti.

3.Členské štáty zabezpečia, aby podpora podľa tohto článku bola zameraná na poľnohospodárov, ktorí sú najviac postihnutí prírodnými katastrofami, nepriaznivými klimatickými javmi alebo katastrofickými udalosťami, a na tento účel stanovia podmienky oprávnenosti na základe dostupných dôkazov.

4.Členské štáty stanovia uplatniteľné miery podpory na kompenzáciu straty produkcie. Tieto miery sú vyššie pre poľnohospodárov, ktorí sú krytí systémom poistenia alebo iným nástrojom na riadenie rizika. Na výpočet straty produkcie sa môžu použiť indexy.

5.Členské štáty sa môžu rozhodnúť spolufinancovať platby dodatočným vnútroštátnym financovaním až do výšky 200 % v súlade s článkom 115 ods. 5 a článkom 146.

6.Pri poskytovaní podpory podľa tohto článku členské štáty zabezpečia, aby intervencie podľa tohto článku boli v súlade s intervenciami na základe článku 78a a aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii v dôsledku kombinácie intervencie podľa tohto článku s inými vnútroštátnymi alebo úniovými nástrojmi podpory alebo súkromnými systémami poistenia.

7.Odchylne od článku 111 prvého pododseku sa na podporu v rámci tohto typu intervencie nevzťahujú písmená h) a i) uvedeného pododseku.

Odchylne od prvého pododseku sa členské štáty môžu rozhodnúť vylúčiť z požiadavky stanovenej v prvom pododseku písm. a) normu GAEC 2 stanovenú podľa kapitoly I oddielu 2 tejto hlavy.

b)maximálnu výšku pomoci 50 000 EUR na činnosti uvedené v odseku 2 písm. d).

Členské štáty zabezpečia, aby sa podpora poskytovala len na krytie strát, ktoré presahujú prahovú hodnotu vo výške najmenej 20 % priemernej ročnej produkcie alebo príjmu poľnohospodára za predchádzajúce trojročné obdobie alebo priemeru za trojročné obdobie na základe predchádzajúcich piatich rokov s vylúčením najvyššieho a najnižšieho údaja. Nástrojmi na riadenie sektorových výrobných rizík sa počítajú straty buď na úrovni podniku, na úrovni činnosti podniku v dotknutom sektore, alebo vo vzťahu ku konkrétnej poistenej ploche.

V prípade trvalých plodín a v iných odôvodnených prípadoch, pre ktoré metódy výpočtu uvedené v prvom pododseku nie sú vhodné, môžu členské štáty posúdiť straty na základe priemernej ročnej produkcie alebo príjmu poľnohospodára za obdobie, ktoré nepresahuje osem rokov, s vylúčením najvyššieho a najnižšieho údaja.

1.Členské štáty môžu poskytovať krízové platby aktívnym poľnohospodárom, ktorí sú zasiahnutí prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami alebo katastrofickými udalosťami. Účelom týchto platieb je zabezpečiť kontinuitu poľnohospodárskej činnosti týchto poľnohospodárov a podliehajú podmienkam stanoveným v tomto článku a podmienkam, ktoré členské štáty bližšie špecifikujú vo svojich strategických plánoch SPP.

2.Podpora podľa tohto článku podlieha formálnemu uznaniu príslušným orgánom členského štátu, že došlo k prírodnej katastrofe, nepriaznivej poveternostnej udalosti alebo katastrofickej udalosti, ako ich vymedzil členský štát, a že tieto udalosti alebo opatrenia prijaté v súlade s nariadením (EÚ) 2016/2031 na eradikáciu alebo obmedzenie výskytu choroby rastlín alebo škodcu, alebo opatrenia prijaté na prevenciu alebo eradikáciu chorôb zvierat uvedených v prílohe k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2018/1882 alebo opatrenia prijaté v súvislosti s objavujúcou sa chorobou v súlade s článkom 6 ods. 3 a článkom 259 nariadenia (EÚ) 2016/429 priamo spôsobili škodu, ktorá viedla k zničeniu aspoň 30 % priemernej ročnej produkcie poľnohospodára v predchádzajúcom trojročnom období alebo trojročného priemeru založeného na predchádzajúcom päťročnom období, s vylúčením najvyššieho a najnižšieho údaja. Straty sa vypočítajú buď na úrovni podniku, na úrovni činnosti podniku v príslušnom sektore, alebo vo vzťahu ku konkrétnej dotknutej oblasti.

3.Členské štáty zabezpečia, aby podpora podľa tohto článku bola zameraná na poľnohospodárov, ktorí sú najviac postihnutí prírodnými katastrofami, nepriaznivými klimatickými javmi alebo katastrofickými udalosťami, a na tento účel stanovia podmienky oprávnenosti na základe dostupných dôkazov.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku sa v strategickom pláne SPP môže stanoviť, že v prípade núdzových opatrení v dôsledku prírodných katastrof, katastrofických udalostí alebo nepriaznivých poveternostných udalostí sa oprávnenosť výdavkov financovaných z EPZF v súvislosti so zmenami strategického plánu SPP týkajúcimi sa intervencií uvedených v článku 41a môže začať odo dňa, keď došlo k udalosti.

Pre každý členský štát sa maximálna suma, ktorú možno vyhradiť na krízové platby poľnohospodárom v dôsledku prírodných katastrof, nepriaznivých poveternostných udalostí alebo katastrofických udalostí uvedených v článkoch 41a a 78a, obmedzuje na ročné sumy stanovené v tabuľke 1 prílohy XV.

V kalendárnych rokoch 2025 a 2026 celkové ročné výdavky na komplementárne krízové platby uvedené v článku 41a neprekročia orientačné finančné prostriedky pridelené na tento typ intervencie na príslušný kalendárny rok, ktoré členské štáty stanovili vo svojich finančných plánoch v súlade s článkom 112 ods. 2 písm. a) a ktoré schválila Komisia v súlade s článkom 119. Tento finančný strop predstavuje finančný strop stanovený právom Únie.

Odchylne od odseku 1, ak sa členský štát rozhodne neposkytnúť podporu na krízové platby v súlade s článkom 78a, maximálna ročná suma, ktorú môže tento členský štát vyhradiť na komplementárne krízové platby uvedené v článku 41a, je obmedzená na ročné sumy stanovené v tabuľke 2 prílohy XV.

V kalendárnych rokoch 2025 a 2026 celkové ročné výdavky na komplementárne krízové platby uvedené v článku 41a nepresiahnu orientačné finančné prostriedky pridelené na tento typ intervencie na príslušný kalendárny rok, ktoré členské štáty stanovili vo svojich finančných plánoch v súlade s článkom 112 ods. 2 písm. a) a ktoré schválila Komisia v súlade s článkom 119. Tento finančný strop predstavuje finančný strop stanovený právom Únie.

Prvý pododsek písm. e) sa neuplatňuje na intervencie v rámci typu intervencie na komplementárne krízové platby poľnohospodárom v rámci priamych platieb uvedených v článku 41a, typu intervencie v sektore včelárstva uvedeného v článku 55 ods. 1 písm. a) a c) až g), na intervencie v rámci typu intervencie v sektore vinohradníctva a vinárstva uvedeného v článku 58 ods. 1 písm. h) až k), na informačné a propagačné akcie pre systémy kvality v rámci typu intervencie pre spoluprácu uvedeného v článku 77 a ani na intervencie v rámci typu intervencie pre krízové platby poľnohospodárom v rámci rozvoja vidieka uvedeného v článku 78a.

28.V článku 115 ods. 5 sa písmeno a) nahrádza takto:

„a) stručný opis dodatočného národného financovania pre intervencie v záujme rozvoja vidieka stanovené v hlave III kapitole IV a pre intervencie na komplementárne krízové platby poľnohospodárom stanovené v článku 41a, ktoré sa poskytuje v rámci pôsobnosti strategického plánu SPP, vrátane súm na každú intervenciu a informácií o súlade s požiadavkami podľa tohto nariadenia;“

5.Komisia predloží pripomienky do 30 pracovných dní od predloženia žiadosti o zmenu uvedenú v odseku 2. Členské štáty poskytnú Komisii všetky potrebné dodatočné informácie.

6.Žiadosť o strategickú zmenu strategického plánu SPP sa schváli najneskôr do troch mesiacov po tom, ako ju členský štát predloží.

Ak Komisia nevznesie námietky voči oznámeným zmenám do 30 pracovných dní od predloženia oznámenia, zmeny majú právne účinky od dátumu oznámenia. Komisia vznesie námietku voči oznámenej zmene, ak zistí, že zmena nie je v súlade s týmto nariadením a nariadením (EÚ) 2021/2116, ako aj s delegovanými a vykonávacími aktmi prijatými na ich základe.

1.Každý členský štát určí jeden orgán zodpovedný za prijímanie alebo koordináciu opatrení na dosiahnutie a udržiavanie vnútroštátnej a cezhraničnej interoperability medzi informačnými systémami používanými na vykonávanie, správu, monitorovanie a hodnotenie SPP v prospech poľnohospodárov a iných prijímateľov SPP. Na účely tohto článku interoperabilita znamená schopnosť informačných systémov vzájomne interagovať formou výmeny údajov prostredníctvom elektronickej komunikácie.

Členské štáty v čo najväčšej možnej miere založia svoje posúdenie potrieb a koncipovanie opatrení na zásade, že údaje sa zbierajú len raz a opätovne sa používajú.

Rezerva sa nepoužije na opatrenia na podporu poľnohospodárov postihnutých prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami alebo katastrofickými udalosťami. Rezerva sa však môže použiť na opatrenia na riešenie narušenia trhu spôsobeného prírodnými katastrofami, nepriaznivými poveternostnými udalosťami alebo katastrofickými udalosťami vrátane opatrení prijatých podľa článkov 219 a 220 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.