1.zdôrazňuje, že jednoduché a predvídateľné daňové pravidlá by mali daňovníkom uľahčiť platenie daní a vládam spravovať a vyberať príjmy; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť, aby EÚ umožňovala jednoduché dodržiavanie predpisov a podporovala podnikanie, aby na jej území výrobné odvetvia mohli súťažiť a prosperovať a pracovníci mohli poberať dobrý príjem, a aby sa zároveň podporovala súbežná zelená a digitálna transformácia; zdôrazňuje, že príliš zložité pravidlá zdaňovania môžu odrádzať od investícií, a zároveň poznamenáva, že koncepcia daňovej politiky by nemala narušovať rozhodovanie hospodárskych subjektov;

2.je hlboko znepokojený ohrozením daňovej suverenity EÚ vyjadrenej vo vyhláseniach prezidenta USA z 2. apríla 2025, v ktorom DPH v členských štátoch EÚ uviedol ako súčasť odôvodnenia ciel na dovoz do USA z EÚ; zdôrazňuje, že obchodné vojny poškodzujú podniky, a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obmedzili súvisiace obchodné otrasy a aby pri prijímaní rozhodnutí o týchto clách konzultovali s európskymi zainteresovanými stranami;

3.zdôrazňuje, ako sa uvádza v Draghiho správe, že rozdielne daňové pravidlá v EÚ sú významnou prekážkou dosiahnutia skutočného jednotného trhu; uznáva, že daňový rámec EÚ musí prísne dodržiavať zásady subsidiarity, proporcionality, ako aj spoluprácu s cieľom znížiť náklady podnikov na dodržiavanie predpisov; zdôrazňuje, že členské štáty majú právo prispôsobiť svoje daňové systémy svojim osobitným vnútroštátnym potrebám a zároveň dodržiavať spoločné normy a koordinovať úsilie v boji proti daňovým podvodom a únikom, zabezpečiť včasnú výmenu informácií a podporovať rovnaké podmienky; domnieva sa, že tieto výsledky možno dosiahnuť najmä dosiahnutím rovnováhy medzi rešpektovaním vnútroštátnych právomocí a zabezpečením jednotného výkladu;

4.zdôrazňuje, že okrem úsilia o harmonizáciu možno dosiahnuť značný pokrok pri zjednodušovaní dodržiavania daňových predpisov a odstraňovaní administratívnych prekážok na vnútornom trhu prostredníctvom spoločných vykonávacích nástrojov – napríklad štandardizovaných vzorov na zber údajov a podávanie správ, usmernení Komisie a dialógu a výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi;

5.konštatuje, že spoločnosti v EÚ, najmä malé a stredné podniky, sú kľúčovými hnacími silami hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest na celom kontinente; pripomína, že MSP čelia značným fiškálnym výzvam v dôsledku zložitých daňových predpisov a fragmentovaných daňových systémov, ktoré spôsobujú vysoké administratívne zaťaženie a náklady na dodržiavanie predpisov, pričom náklady MSP na dodržiavanie predpisov zodpovedajú približne 30 % zaplatených daní (v porovnaní s 2 % v prípade veľkých spoločností), čo bráni ich rastu a inováciám; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi daňovými orgánmi posúdila vplyv súčasných a budúcich návrhov na MSP a preskúmala riešenia, ktoré zjednodušujú daňové postupy a znižujú náklady na dodržiavanie predpisov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby posúdila, prečo navrhovaná smernica, ktorou sa zavádza daňový systém ústredia pre MSP, nezískala v Rade dostatočnú podporu, a požaduje konkrétny pokrok a uskutočniteľné riešenia na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti; vyzýva na vypracovanie komplexného, používateľsky ústretového súboru nástrojov pre MSP a startupy vrátane usmernení, vzorov a automatizovaných možností podávania daňových priznaní týkajúcich sa DPH, dane z príjmov právnických osôb, miezd a iných povinností, ktorý bude voľne dostupný a pravidelne aktualizovaný;

6.berie na vedomie Draghiho správu o návrhoch na zdaňovanie pre jednotlivé odvetvia, najmä odporúčania týkajúce sa zníženia nákladov na spotrebu elektrickej energie bez toho, aby sa oslabila konkurencieschopnosť EÚ, odrádzali investície, poškodzovalo vytváranie pracovných miest alebo oslabovala dôvera podnikov; v tejto súvislosti uznáva neformálne úvahy ministrov financií EÚ z januára 2025 o vysokých cenách energie a ich prioritizácii; berie na vedomie, že prebiehajú práce na revízii smernice o zdaňovaní energie Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 31.10.2003, s. 51, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2003/96/oj)., ktorá poukazuje na význam úsilia v oblasti klímy, význam súčasnej hospodárskej situácie, vysokých cien energie a potrieb v oblasti pripojiteľnosti;

7.zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť je široký pojem, ktorý sa vzťahuje na mieru produktivity, ktorá je schopná stimulovať udržateľný rast, a tým aj príjem a blahobyt pre všetkých; zdôrazňuje, že konkurencieschopné hospodárstvo nie je len hospodárstvo, ktoré je priaznivé pre podnikanie, ale skôr také, ktoré zabezpečuje vysokú úroveň zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia a poskytuje inovačnú schopnosť, primerané vzdelávacie príležitosti a infraštruktúru a silné inštitúcie a normy právneho štátu; uznáva, že efektívne a účinné zdaňovanie, vrátane opatrení na obmedzenie škodlivej daňovej súťaže a pretekov ku dnu, pokiaľ ide o daňové sadzby, má zásadný význam pre vytvorenie verejných zdrojov potrebných pre udržateľné verejné a súkromné investície, ktoré posilnia konkurencieschopnosť, sociálnu a hospodársku súdržnosť a rast EÚ;

8.víta závery Európskej rady o novej dohode o európskej konkurencieschopnosti, v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad vynechaním daňovej oblasti pri zlepšovaní konkurencieschopnosti Európy; vyzýva na lepšiu daňovú spoluprácu v rámci EÚ, zníženie fragmentácie a zložitosti a podporu väčšej spolupráce a dôvery medzi členskými štátmi s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva;

9.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa dohodli na koordinovanom prístupe, ktorého cieľom bude zvýšenie transparentnosti vládnych daňových výdavkov s cieľom zabezpečiť, aby tieto výdavky prinášali požadované politické ciele v súlade so spoločnými cieľmi a prioritami EÚ nákladovo efektívnym spôsobom, nemali neočakávaný ani negatívny vplyv na vnútorný trh a neposkytovali príležitosti na daňové úniky a agresívne daňové plánovanie;

10.víta závery Európskej rady o znižovaní daní a zjednodušení; zdôrazňuje, že budúce iniciatívy EÚ v oblasti zdaňovania by sa mali prednostne zamerať na administratívne zjednodušenie, odstránenie (v relevantných prípadoch) prekrývajúcich sa daňových pravidiel, zvýšenie jasnosti a zefektívnenie uplatňovania daňových pravidiel, ako aj na riešenie rozdielov alebo neefektívností, ktoré môžu ovplyvniť fungovanie jednotného trhu; zdôrazňuje, že Komisia by mala uľahčiť a podporiť intenzívnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a vnútroštátnymi daňovými správami s cieľom umožniť jednotnejší výklad právnych predpisov v oblasti priamych a nepriamych daní;

11.berie na vedomie výskum Spoločného výskumného centra Komisie z roku 2022, podľa ktorého príjmy do miestnych rozpočtov z daní plynúce z miestnych hospodárskych činností môžu slúžiť ako stimul pre obce, aby konali na miestnej úrovni a podporovali miestne hospodárske činnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila tento výskum a realizovala činnosti vzájomného učenia s členskými štátmi s cieľom povzbudiť obce, aby sa starali o svoje podniky, čím sa uvoľní nevyužitý potenciál pre väčší hospodársky rast v celej EÚ;

12.zdôrazňuje, že dobre navrhnuté a odôvodnené daňové stimuly s ekonomickou podstatou a sociálno-ekonomickými prínosmi môžu podporiť hospodárske činnosti, ktoré podporujú verejné ciele vrátane okrajových a inak geograficky znevýhodnených oblastí v EÚ; konštatuje, že daňové stimuly by mali byť v súlade so zmluvami a obmedzeniami týkajúcimi sa fiškálneho priestoru a zároveň by nemali viesť k fragmentácii vnútorného trhu, a požaduje súbor nástrojov na zabezpečenie dialógu, transparentnosti a koordinácie medzi členskými štátmi v oblasti daňových stimulov; víta zámer Komisie vydať nezáväzné usmernenia o daňových stimuloch a vyzýva na vypracovanie ďalšej štúdie o vplyve vykonávania pravidiel druhého piliera OECD týkajúcich sa daňových stimulov a na vydanie odporúčaní na zabezpečenie ich účinnosti v rámci druhého piliera; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby daňové stimuly boli naďalej v súlade s rámcom EÚ pre štátnu pomoc; pripomína záväzky EÚ v oblasti zmeny klímy a pokračujúcu podporu týchto cieľov zo strany Európskeho parlamentu a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali svoje úsilie a zvážili potenciálne prínosy daňových stimulov pre ekologické investície;

13.pripomína, že viaceré legislatívne iniciatívy v oblasti daní sú pozastavené; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu poskytnúť podnikom v EÚ právnu istotu a predvídateľnosť; berie na vedomie objasnenia Komisie týkajúce sa toho, ktoré iniciatívy v oblasti daní sa majú stiahnuť;

14.pripomína, že prioritou Komisie je zabezpečiť zjednodušenie podnikania vo všetkých politikách, vrátane zdaňovania v rámci ich právomocí, s cieľom znížiť požiadavky na podávanie správ aspoň o 25 % (a v prípade MSP aspoň o 35 %); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v blízkom a nepretržitom dialógu s členskými štátmi systematicky vykonávala ex ante posúdenia vplyvu všetkých nových legislatívnych návrhov týkajúcich sa daní, ako aj kontrolu konkurencieschopnosti súčasných opatrení s cieľom vyčísliť očakávané zníženie administratívnej záťaže a zabezpečiť, aby nové pravidlá boli v súlade s cieľmi hospodárskeho rastu EÚ, ako aj s cieľmi zelenej a digitálnej transformácie;

15.naliehavo vyzýva Komisiu, aby identifikovala a odstránila všetky prípady duplicitného podávania správ a vytvorila systém efektívnej výmeny údajov medzi daňovými správami, aby boli daňovníci oslobodení od duplicitnej povinnosti podávania správ; konštatuje, že v tejto súvislosti by sa mohli dosiahnuť jednoduché prínosy, ako je zmena smernice (EÚ) 2021/2101 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2101 z 24. novembra 2021, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o dani z príjmov určitými podnikmi a pobočkami (Ú. v. EÚ L 429, 1.12.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2021/2101/oj). o verejnom podávaní správ podľa jednotlivých krajín s cieľom zabezpečiť rovnocennosť pravidiel EÚ so štandardom vykazovania v daňových záležitostiach 207 globálnej iniciatívy pre podávanie správ (Global Reporting Initiative); vyzýva Komisiu, aby posúdila výhody takejto rovnocennosti;

16.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zefektívnili daňové povinnosti pre obranný priemysel rozšírením a zjednodušením oslobodenia od DPH v prípade obstarávania súvisiaceho so spoločnými obrannými iniciatívami EÚ;

17.vyzýva na zriadenie daňového dátového centra EÚ s cieľom zlepšiť automatickú výmenu daňových informácií a znížiť administratívne zaťaženie; nabáda Komisiu a členské štáty, aby stavali na existujúcich nástrojoch, ako je systém výmeny informácií o DPH (VIES) a kontrolný systém pohybu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (EMCS), a aby preskúmali rozšírenie ich uplatňovania na oblasti, ako je priame zdaňovanie; zdôrazňuje, že takéto centrum by malo umožniť spoločnú analýzu informácií relevantných pre proces kontroly zdaňovania s cezhraničným prvkom, zabrániť duplicite a slúžiť ako jednotné miesto prístupu pre daňové správy v celej EÚ;

18.zdôrazňuje, že elektronická fakturácia môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní transparentnosti, znižovaní administratívnej záťaže a umožňovaní praktického a efektívneho využívania oznamovaných údajov;

19.pripomína, že bez spoľahlivého podávania správ by daňovým správam chýbali základné informácie potrebné na odhaľovanie, vyšetrovanie a prevenciu nekalých daňových praktík; zdôrazňuje, že prístup k včasným a komplexným daňovým údajom je nevyhnutný na zabezpečenie spravodlivosti daňových systémov a ochranu verejných príjmov;

20.uznáva, že na odôvodnenie nákladov na dodržiavanie požiadaviek na podávanie správ sú potrebné dobre vybavené a efektívne daňové správy s primerane vyškoleným personálom a modernou digitálnou infraštruktúrou; zdôrazňuje, že je potrebné investovať do kapacít daňových orgánov, aby sa zabezpečilo plné využitie existujúcich povinností podávania správ;

21.pripomína, že jednoduché, stabilné a predvídateľné daňové pravidlá sú nevyhnutné pre konkurencieschopné hospodárstvo a prispejú k vytváraniu pracovných miest a hospodárskemu rastu; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania k dosiahnutiu zjednodušeného, konkurencieschopného daňového systému s cieľom znížiť administratívne zaťaženie spoločností a občanov, ak sa to považuje za vhodné, napríklad zjednodušením používania daňového identifikačného čísla v členských štátoch a v oblasti daňových stimulov; uznáva, že daňová istota, zjednodušenie postupov vrátenia dane a odpočtov sú kľúčovými riešeniami, ako znížiť administratívnu záťaž, najmä pre MSP;

22.berie na vedomie význam zjednodušenia daní vo všetkých oblastiach; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť účasť maloobchodníkov na kapitálových trhoch, a to zjednodušením postupov podávania daňových priznaní pre sporiace a investičné účty, najmä ak sa na tieto účty vzťahujú daňové stimuly; ďalej berie na vedomie pilotné projekty Komisie týkajúce sa kooperatívneho dodržiavania predpisov pre podniky, ktorých cieľom je obmedziť audity a zlepšiť riešenie sporov pre spoločnosti, ktoré spĺňajú prísne normy dodržiavania predpisov;

23.zdôrazňuje potenciál digitalizácie, najmä umelej inteligencie, ako nástroja na znižovanie administratívneho zaťaženia a nákladov na dodržiavanie predpisov pre spoločnosti, najmä MSP, a na podporu odhaľovania podvodov v oblasti DPH pri súčasnom zachovaní ľudského prvku na účel kontroly kvality a na zabezpečenie záruk proti rizikám diskriminácie; konštatuje, že digitalizácia môže posilniť aj verejnú daňovú správu za predpokladu, že bude zaručená transparentnosť a dostatočný dohľad nad automatizovaným rozhodovaním v daňovej oblasti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby napredovali v digitalizácii a zjednodušení daňovej správy a zároveň posilnili spoluprácu, koordináciu a výmenu najlepších postupov a know-how medzi vnútroštátnymi orgánmi, pričom Komisia bude pôsobiť ako sprostredkovateľ;

24.zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyčleniť primerané ľudské a finančné zdroje na vykonávanie akýchkoľvek nových daňových právnych predpisov a modernizáciu daňových správ, najmä prostredníctvom investícií do personálneho obsadenia, odbornej prípravy a integrovaných interoperabilných informačných systémov a konzultácií so súkromným sektorom; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju podporu prostredníctvom programu Fiscalis a preskúmala možnosť osobitného programu financovania EÚ na ďalšiu podporu takýchto investícií;

25.vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich právomocí a v úzkom a nepretržitom dialógu s členskými štátmi posúdila a zjednodušila súčasný rámec DPH, znížila administratívnu záťaž, a to aj pre podniky a komunitné organizácie, zvýšila konkurencieschopnosť a znížila rozdiel medzi očakávanými príjmami a skutočne vybranou sumou (výpadok príjmov z DPH); opakovane vyzýva na zavedenie zjednodušeného a modernizovaného systému DPH, ktorý obmedzuje výnimky a neštandardné sadzby a ktorého cieľom je zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž, nižšie náklady na dodržiavanie predpisov a lepšie dobrovoľné dodržiavanie predpisov; berie na vedomie balík opatrení týkajúcich sa DPH v digitálnom veku (ViDA) a vyzýva Komisiu, aby vydala jasné a konzistentné usmernenia na podporu bezproblémového vykonávania smernice (EÚ) 2025/516 Smernica Rady (EÚ) 2025/516 z 11. marca 2025, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o pravidlá DPH pre digitálny vek (Ú. v. EÚ L, 2025/516, 25.3.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2025/516/oj)., najmä pokiaľ ide o požiadavku EÚ na digitálne oznamovanie; zdôrazňuje, že medzera v dodržiavaní predpisov v oblasti DPH sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líši, a víta balík ViDA ako nástroj na zvýšenie transparentnosti a zníženie podvodov; naliehavo vyzýva na koordinované vykonávanie na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabezpečiť súdržnosť a efektívnosť a používateľskú ústretovosť modelu jednotného kontaktného miesta pre DPH, najmä pre MSP; požaduje ďalšie reformy s cieľom uľahčiť malým podnikom elektronickú registráciu na účely DPH a zvýšiť digitalizáciu výberu DPH; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na jednotné kontaktné miesto pre DPH pre cezhraničný elektronický obchod medzi podnikmi a spotrebiteľmi a rozšírila ho s cieľom znížiť administratívnu záťaž a náklady na dodržiavanie predpisov;

26.berie na vedomie, že nákupné správanie sa v poslednom desaťročí výrazne zmenilo, pričom došlo k prudkému nárastu elektronického obchodu počas pandémie COVID-19, ktorý pretrváva dodnes; uznáva, že online nákupy by mali vďaka elektronickému audítorskému záznamu prispieť k lepšiemu dodržiavaniu predpisov v oblasti DPH, ale v správe Komisie o výpadku príjmov z DPH za rok 2024 sa zdôrazňuje, že vzhľadom na zložitosť vyplývajúcu z online predaja nie je táto korelácia príliš jasná; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je acquis v oblasti DPH vhodné na daný účel vzhľadom na rastúcu popularitu elektronického obchodu;

27.vyzýva na zlepšenie smernice Rady 2008/9/ES Smernica Rady 2008/9/ES z 12. februára 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20.2.2008, s. 23, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2008/9/oj).; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať integráciu cezhraničného vrátenia DPH do modelu jednotného kontaktného miesta s cieľom ďalej zjednodušiť dodržiavanie predpisov v oblasti DPH pre podniky zapojené do cezhraničného obchodu a zároveň zabezpečiť súlad s existujúcimi povinnosťami v oblasti DPH vo všetkých členských štátoch;

28.požaduje konzistentné uplatňovanie kľúčových pojmov a zjednodušenie definícií pre účinnejší systém DPH, napríklad uplatňovanie spoločných výkladov pre „inštalovaný a montovaný tovar“, ako sa uvádza v článku 36 smernice o DPH Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2006/112/oj)., a konzistentné uplatňovanie definícií stálej prevádzkarne a stálych alebo iných prevádzkarní;

29.zdôrazňuje potrebu udržateľnejšieho a spravodlivejšieho systému DPH, pričom treba ďalej zvážiť, ako možno sadzby DPH využiť na dosiahnutie cieľov udržateľnosti; navrhuje, aby Komisia posúdila, či je možné zrušiť DPH z bezplatne dodávaného tovaru, ktorý má sociálny a environmentálny prínos;

30.konštatuje, že znížené sadzby DPH majú síce legitímny účel podporovať všeobecné sociálne a hospodárske ciele členských štátov vrátane podpory zraniteľných členov spoločnosti a detí, avšak ich širšie uplatňovanie zvyšuje právnu neistotu a zložitosť daňového systému; zdôrazňuje, že znížené sadzby DPH síce môžu viesť k zníženiu cien pre spotrebiteľa, no závisí to aj od iných faktorov; domnieva sa preto, že na účely zjednodušenia by bolo užitočné pravidelné preskúmanie a posúdenie toho, ktoré znížené sadzby DPH sú naďalej potrebné a účinné pri dosahovaní plánovaných politických cieľov členských štátov;

31.opakuje pozíciu Európskeho parlamentu k navrhovanému daňovému systému ústredia pre MSP, navrhovanej smernici Unshell a navrhovanej úľave na zníženie zvýhodňovania dlhu voči vlastnému imaniu (DEBRA);

32.zdôrazňuje, že zložitosť a rozdiely v interakciách medzi rôznymi vnútroštátnymi daňovými systémami môžu vytvoriť nerovnaké podmienky a môžu mať nepriaznivý vplyv na fungovanie vnútorného trhu; zdôrazňuje, že to môže odrádzať od cezhraničných investícií, ktoré môžu byť obzvlášť nevýhodné pre MSP a čisto domáce podniky, ktoré nemajú zdroje na zapojenie sa do zložitých systémov daňového plánovania, a preto čelia nespravodlivému konkurenčnému prostrediu, ktoré bráni rozširovaniu;

33.berie na vedomie prácu na návrhu s názvom Podnikanie v Európe: rámec pre zdaňovanie príjmov (BEFIT); pripomína ciele Komisie pri navrhovaní rámca BEFIT znížiť zložitosť daňových pravidiel a náklady na dodržiavanie predpisov pre podniky EÚ s cezhraničnými operáciami; berie na vedomie jeho potenciál znížiť fragmentáciu a vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje, že každá iniciatíva EÚ musí priniesť pridanú hodnotu z právneho aj hospodárskeho hľadiska, a požaduje účinný a vyvážený prístup, ktorý bude výhodný pre všetky členské štáty, bude rešpektovať zásadu subsidiarity a bude v súlade s vykonávaním pravidiel druhého piliera OECD;

34.opätovne zdôrazňuje silný záväzok EÚ vykonávať dvojpilierový prístup inkluzívneho rámca OECD/G20 a zároveň zohľadniť súčasnú situáciu týkajúcu sa pravidiel druhého piliera vrátane nedávneho vykonávacieho nariadenia, ktoré 20. januára 2025 vydal prezident USA a v ktorom sa vyhlasuje, že globálna daňová dohoda OECD nemá v Spojených štátoch žiadnu platnosť a účinok; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa prednostne usilovala o zachovanie a ochranu dohody s cieľom zabrániť návratu k škodlivej daňovej súťaži na úkor verejných príjmov a záujmov EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o pohotovostných plánoch a prijala rýchle a cielené opatrenia na zabezpečenie integrity a účinnosti smernice o druhom pilieri Smernica Rady (EÚ) 2022/2523 zo 14. decembra 2022 o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v Únii (Ú. v. EÚ L 328, 22.12.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2523/oj)., ochranu záujmov EÚ a predchádzanie odvetným opatreniam; berie na vedomie možnosť administratívneho zjednodušenia pri vykonávaní smernice o druhom pilieri;

35.zdôrazňuje, že druhý pilier by mal zaručiť globálnu minimálnu úroveň zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín v EÚ; víta jeho transpozíciu do vnútroštátneho práva; požaduje právnu zrozumiteľnosť s prihliadnutím na rozdiely medzi pravidlami druhého piliera OECD a ich vykonávaním členskými štátmi, najmä v súvislosti s lodnou dopravou, aby sa zabránilo vytváraniu protichodných daňových režimov, ktoré môžu viesť k nejasnostiam; očakáva, že proces rokovaní a zverejňovania administratívnych usmernení sa čoskoro skončí a poskytne spoločnostiam patriacim do rozsahu pôsobnosti druhého piliera potrebnú istotu; očakáva ďalší vývoj, pokiaľ ide o existujúce bezpečné prístavy, aby sa uľahčilo dodržiavanie predpisov, ako je napríklad rozvoj trvalého bezpečného prístavu;

36.zdôrazňuje významnú úlohu Európskej prokuratúry (EPPO) a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) pri odhaľovaní a vyšetrovaní daňových podvodov a únikov a zdôrazňuje potrebu účinnej spolupráce medzi týmito orgánmi a s vnútroštátnymi daňovými orgánmi;

37.uznáva zverejnenie mnohostranného dohovoru OECD v októbri 2023, v ktorom sa stanovujú technické pravidlá vykonávania časti A prvého piliera a prebiehajúce rokovania; vyzýva Komisiu, aby posúdila možné účinky dane z digitálnych služieb;

38.berie na vedomie Lettovu správu a v nej uvedený odkaz na dobrovoľný 28. režim, ktorého cieľom je prilákať a udržať inovatívne začínajúce podniky v EÚ; konštatuje, že roztrieštené daňové prostredie EÚ vytvára pre podniky EÚ, najmä MSP, zložitosť, neistotu a vysoké náklady na dodržiavanie predpisov, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala a posúdila prínosy a nevýhody možnosti 28. režimu; zdôrazňuje, že treba riešiť daňové prekážky cezhraničných investícií s cieľom znížiť nadmerné spoliehanie sa na cudzí kapitál a že treba zvýšiť vlastný kapitál vo financovaní podnikov; v tejto súvislosti pripomína Draghiho správu, v ktorej sa zdôrazňuje skutočnosť, že občania EÚ by mali mať možnosť investovať v iných členských štátoch bez zložitých daňových postupov, čo by v skutočnosti viedlo k dvojitému zdaneniu; zdôrazňuje, že dodržiavanie týchto zásad je nevyhnutné na to, aby sa EÚ stala konkurencieschopným investičným centrom založeným na inováciách; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať možnosti zjednodušenia a štandardizácie pravidiel dokumentácie o transferovom oceňovaní v celej EÚ vrátane starostlivého a vyváženého posúdenia existujúcich prahových hodnôt a kritérií významnosti pri zohľadnení špecifík členských štátov s cieľom znížiť náklady na dodržiavanie predpisov pri transakciách bez toho, aby sa oslabili normy transparentnosti a uľahčili agresívne daňové plánovanie a daňové úniky;

39.vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Kompase konkurencieschopnosti, ktorý vypracovala Komisia, chýbajú konkrétne usmernenia na odstránenie daňových prekážok cezhraničných investícií; vyzýva Komisiu, aby vypracovala cielené štúdie, v ktorých posúdi hospodárske a konkurenčné účinky tejto fragmentácie, pričom sa zameria na identifikáciu najviac postihnutých odvetví a navrhne konkrétne opatrenia na zjednodušenie daňových systémov a posilnenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, najmä na podporu MSP;

40.víta nedávne nadobudnutie účinnosti smernice FASTER Smernica Rady (EÚ) 2025/50 z 10. decembra 2024 o rýchlejšej a bezpečnejšej úľave pri nadmerných zrážkových daniach (Ú. v. EÚ L, 2025/50, 10.1.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2025/50/oj). o zrážkovej dani ako dôležitý prvý krok k modernizácii a zefektívneniu cezhraničných daňových postupov v rámci EÚ; berie na vedomie odporúčania Draghiho správy a pripomína odporúčania Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení o rámci zrážkovej dane Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. marca 2022 o európskom rámci pre zrážkovú daň (Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 172)., ktorého vytvorenie je nevyhnutné na zníženie zložitosti, zvýšenie právnej istoty pre investorov a zastavenie praktík hľadania najvýhodnejších daňových podmienok; okrem toho poukazuje na to, že reforma daňovej politiky by mohla uľahčiť aj ďalšiu integráciu kapitálových trhov EÚ v kontexte únie úspor a investícií;

41.vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce prekážky integrácie jednotného trhu založené na zdaňovaní a vypracovala akčný plán na ich riešenie;

42.požaduje usmerňujúce zásady týkajúce sa práv daňovníkov na určenie pretrvávajúcich daňových prekážok v rámci jednotného trhu a odporúčanie najlepších postupov z celej EÚ s cieľom zlepšiť skúsenosti daňovníkov a zároveň zabezpečiť, aby takéto usmerňujúce zásady neobmedzovali schopnosť členských štátov zaviesť opatrenia proti zneužívaniu, aby sa zabezpečilo riadne presadzovanie ich daňových zákonov; berie na vedomie neochotu Komisie predložiť plánované oznámenie o právach občanov ako daňovníkov, ktoré bolo oznámené v jej akčnom pláne na rok 2021;

43.víta oznámenie Komisie o únii úspor a investícií, najmä ochotu odstrániť rozdiely vo vnútroštátnych daňových postupoch, ktoré vytvárajú administratívnu záťaž a prekážky pre cezhraničné investície, a tiež ochotu podporiť opatrenia členských štátov na tento účel;

44.konštatuje, že rozdiely v daňovom zaobchádzaní s kapitálovými príjmami môžu pre cezhraničných investorov vytvárať zložitosť a právnu neistotu; zdôrazňuje, že v rozsiahlej Draghiho správe sa uznáva potreba „odstrániť akékoľvek daňové prekážky cezhraničného investovania v EÚ“ s cieľom znížiť fragmentáciu kapitálového trhu; zdôrazňuje význam vyváženejšieho daňového mixu pre hospodársku odolnosť a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili výhody ďalšej koordinácie a zjednodušenia v tejto oblasti s cieľom podporiť cezhraničné investície;

45.pripomína, že pri vykonávaní pravidiel druhého piliera je dôležité monitorovať nové formy škodlivej daňovej konkurencie, ktoré sa môžu objaviť;

46.zaväzuje sa v záujme spravodlivého európskeho hospodárstva bojovať proti agresívnemu daňovému plánovaniu zo strany spoločností aj jednotlivcov, pričom zohľadní osobitnú situáciu a záujmy MSP a domácností s nízkymi a nižšími strednými príjmami; uznáva značné dôsledky agresívneho daňového plánovania na príjmy, ktoré narúša podmienky pre hospodárske subjekty, ohrozuje daňovú morálku a narúša daňový základ členských štátov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili spoluprácu medzi členskými štátmi pri riešení agresívneho daňového plánovania, najmä prostredníctvom posilnenej výmeny informácií, koordinovaných auditov a lepšieho presadzovania; pripomína svoje uznesenia o vykonávaní požiadaviek EÚ na výmenu daňových informácií Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. septembra 2021 o vykonávaní požiadaviek EÚ na výmenu daňových informácií: pokrok, získané poznatky a prekážky, ktoré treba prekonať, (Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 120)., o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2021 o reforme zoznamu EÚ obsahujúceho daňové raje (Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 177.). a o reforme politiky EÚ v oblasti škodlivých daňových praktík; zdôrazňuje, že čoraz väčšia zložitosť daňových režimov môže vytvoriť zvrátené stimuly pre agresívne daňové plánovanie a daňové úniky, ktoré môžu byť neprehľadné; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v boji proti daňovým podvodom a agresívnemu daňovému plánovaniu uplatňovali primeraný prístup založený na riziku;

47.zdôrazňuje význam existujúcich mechanizmov podľa smernice o administratívnej spolupráci v oblasti daní Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/16/oj). (DAC), smernice o opatreniach proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (Ú. v. EÚ L 193, 19.7.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2016/1164/oj). (ATAD) a mnohostrannej dohody príslušných orgánov (MCAA), ktoré výrazne zlepšili transparentnosť a cezhraničnú spoluprácu medzi daňovými orgánmi a umožnili účinnejšiu reakciu na agresívne daňové plánovanie; zdôrazňuje rastúce administratívne zaťaženie a čoraz vyššie náklady na dodržiavanie predpisov pre daňové správy a daňovníkov podľa smernice DAC a smernice ATAD a víta ich preskúmanie a zjednodušenie pri súčasnom zachovaní súčasných noriem;

48.zdôrazňuje potrebu riešiť nezrovnalosti medzi smernicou ATAD a prístupom OECD k druhému pilieru s cieľom zabezpečiť súdržnosť a právnu istotu v celej EÚ, okrem iného aj zváženie zefektívnenia možností a výnimiek udelených členským štátom; berie na vedomie oznámenie Komisie, že vyhodnotí smernicu ATAD vzhľadom na druhý pilier a v treťom štvrťroku 2025 predloží komplexnú správu o opatreniach, v súlade s dohodou o druhom pilieri; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla usmernenia k výkladu všeobecného pravidla proti zneužívaniu stanoveného v smernici ATAD, a vyzýva na revíziu s cieľom zjednodušiť vykonávanie smernice ATAD a zvýšiť jej účinnosť;

49.berie na vedomie úlohu smernice o administratívnej spolupráci pri znižovaní a vyhýbaniu sa daňových únikov, boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu a zvyšovaní transparentnosti a zároveň zdôrazňuje zložitosť a administratívnu záťaž, najmä podľa smernice DAC 6 Smernica Rady (EÚ) 2018/822 z 25. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní v súvislosti s cezhraničnými opatreniami podliehajúcimi oznamovaniu (Ú. v. EÚ L 139, 5.6.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/822/oj).; zdôrazňuje potrebu revízie smernice DAC 6 a vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie nákladov na dodržiavanie predpisov podľa tejto smernice a aby takisto posilnila usmernenia, zlepšila analýzu rizík a využila technológiu na lepší zber údajov s cieľom zabezpečiť účinnosť pri podpore daňovej transparentnosti a zabrániť neprimeraným nákladom a administratívnemu zaťaženiu; konštatuje, že pri tomto opätovnom posúdení by sa mala zvážiť ochrana MSP pred zbytočnými povinnosťami podávania správ a mala by sa zaistiť väčšia jasnosť, pokiaľ ide o referenčné hodnoty pre cezhraničné opatrenia podliehajúce oznamovaniu; navrhuje, aby sa v rámci posúdenia možného preskúmania smernice DAC 7 Smernica Rady (EÚ) 2021/514 z 22. marca 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25.3.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2021/514/oj). zvážilo, či je možné obmedziť výmenu informácií zavedením podávania správ v reálnom čase v rámci balíka ViDA;

50.konštatuje najmä, že je potrebné využiť proces preskúmania na to, aby sa vyriešilo prekrývanie sa platných pravidiel a na harmonizáciu a zjednodušenie uplatňovania spoločných pravidiel a koncepcií; poukazuje na to, že štandardizácia pojmov a koncepcií má zásadný význam pre zjednodušenie dodržiavania predpisov, keďže rôzne vnútroštátne výklady môžu viesť k fragmentácii a zložitosti;

51.vyzýva na posilnenie spolupráce medzi Európskou prokuratúrou a Eurofiscom s cieľom posilniť výmenu spravodajských informácií, koordinované úsilie o presadzovanie práva a cezhraničné vyšetrovania v boji proti podvodom v oblasti DPH a iným formám daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; zdôrazňuje potrebu efektívnejšej spolupráce medzi týmito orgánmi s cieľom zabezpečiť účinnejšiu a jednotnejšiu reakciu EÚ na cezhraničné daňové podvody a využiť ich príslušné mandáty a odborné znalosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili túto spoluprácu zlepšením mechanizmov výmeny údajov, zabezpečením primeraných zdrojov a podporou spoločného úsilia v oblasti vyšetrovania; zdôrazňuje, že na uľahčenie cezhraničnej hospodárskej činnosti je potrebná ďalšia daňová koordinácia medzi členskými štátmi v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; konštatuje, že EÚ musí zabezpečiť, aby všetky dovážané výrobky riadne podliehali primeraným clám;

52.vyzýva Komisiu, aby predložila štúdiu a v prípade potreby balík opatrení o tom, ako zjednodušiť daňové pravidlá a riešiť fragmentáciu daní pre cezhraničných pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby, zvýšiť konkurencieschopnosť prehĺbením vnútorného trhu a chrániť daňové príjmy vytvorením rovnakých podmienok; konštatuje, že rozdielne vnútroštátne daňové systémy vytvárajú značné prekážke, administratívnu záťaž, právnu neistotu a dvojité zdanenie, čo bráni mobilite pracovnej sily a cezhraničnému podnikaniu;

53.konštatuje, že cezhraničná mobilita jednotlivcov sa zvyšuje bezprecedentnou rýchlosťou a že takáto vysoká úroveň globálnej mobility významne ovplyvňuje daňové systémy; zdôrazňuje, že takáto mobilita a jej vplyv na daňové systémy sa musia pri tvorbe politík starostlivo zvážiť, pričom nesmú odrádzať od mobility a pracovných príležitostí v EÚ; v tejto súvislosti konštatuje, že členské štáty využívajú daňové stimuly na podporu mobility pracovnej sily a cezhraničného podnikania; zdôrazňuje však, že členské štáty musia tiež predchádzať škodlivým daňovým praktikám, ktoré poskytujú stimuly pre jednotlivých daňovníkov a narúšajú hospodársku súťaž, a to zabezpečením jasných obmedzení a záruk;

54.uznáva rastúcu cezhraničnú mobilitu vysokokvalifikovaných pracovníkov a iných osôb, ktorá je stimulovaná slobodou pohybu a preferenčnými daňovými režimami v niektorých členských štátoch; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby daňová politika na vnútornom trhu zostala spravodlivá, transparentná a zlučiteľná s udržateľnosťou verejných financií v celej EÚ; opakovane vyzýva Radu, aby zrevidovala mandát skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov);

55.pripomína, že daňové dôsledky vyplývajú z rizika zdaniteľnej prítomnosti alebo stálej prevádzkarne, keď cezhraniční pracovníci vykonávajú činnosti, ako sú služobné cesty alebo telepráca; konštatuje, že pravidlo bezpečného prístavu pre teleprácu, koordinované medzi členskými štátmi, by mohlo zamestnávateľom poskytnúť daňovú istotu a znížiť administratívnu záťaž, čím by sa zjednodušilo individuálne zdaňovanie;

56.zdôrazňuje, že inovácie sú kľúčovou hnacou silou hospodárskeho rastu, globálnej konkurencieschopnosti, blahobytu a že podľa OECD sú daňové stimuly široko používaným a hospodársky významným politickým nástrojom na podporu inovácií; zastáva názor, že vlády by mali zabezpečiť, aby systémy daňových stimulov v prospech výskumu a vývoja poskytovali najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou, a to prostredníctvom pravidelného hodnotenia a prijímania cielených stimulov, ktoré podporujú investície a rast a zvyšujú konkurencieschopnosť EÚ na globálnej scéne, v súlade s návrhmi Draghiho správy;

57.vyzýva Komisiu, aby vypracovala ďalšie štúdie o nákladovej účinnosti rôznych druhov daňových stimulov v prospech výskumu, vývoja a inovácie pri zvyšovaní konkurencieschopnosti EÚ na globálnej scéne v súlade s návrhmi Draghiho správy, a aby zároveň zabezpečila, že tieto stimuly budú navrhnuté tak, aby sa dosiahli stanovené politické ciele bez toho, aby sa narušili daňové príjmy a prispelo sa k riziku vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyzýva Komisiu, aby v rámci koordinovaného prístupu s členskými štátmi a na základe spoločných kritérií preskúmala rôzne riešenia a mechanizmy na podporu výskumu a vývoja pre začínajúce podniky, a to aj prostredníctvom prevoditeľných daňových zápočtov s cieľom zlepšiť prístupnosť a účinnosť takýchto opatrení; vyzýva Komisiu, aby ďalej posudzovala cezhraničné účinky takýchto stimulov v iných členských štátoch vrátane rizík vyhýbania sa daňovým povinnostiam; zdôrazňuje potrebu širšej dostupnosti daňových stimulov vrátane daňových úľav, úverov, zrýchleného odpisovania a super-odpočtov; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania a vo vhodných prípadoch riadne začlenila daňové stimuly, ktoré sa osobitne týkajú výskumu a vývoja, bez toho, aby sa zhoršili hospodárske asymetrie v EÚ; zdôrazňuje, že by bolo rozumné zosúladiť stimuly v prospech inovácie, výskumu a vývoja s prispôsobenými stimulmi pre investície; vyzýva na posilnenie spolupráce a dôvery medzi členskými štátmi, pričom sa podporia rovnaké podmienky pre elektronický obchod, digitálne služby a ďalšie rýchlo rastúce odvetvia;

58.zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby daňové stimuly boli naďalej plne v súlade so súčasným rámcom EÚ pre štátnu pomoc; zdôrazňuje hodnotu rámca EÚ pre štátnu pomoc pri zachovaní spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a zabezpečení právnej istoty a rovnakých podmienok pre všetky členské štáty;

59.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.