1.vyjadruje plnú solidaritu s Moldavskom, ako aj s Dánskom, Švédskom, Poľskom, Litvou, Lotyšskom, Fínskom, Rumunskom, Estónskom a všetkými ostatnými členskými štátmi, ktoré sú vystavené priamym hrozbám, vojenským provokáciám a aktom hybridnej vojny zo strany Ruska; domnieva sa, že zámerné narušovanie leteckej prevádzky v EÚ ruskými agentmi pomocou UAV, ktoré je zamerané na kritické služby a infraštruktúru v Európe, ako aj na fungovanie politických inštitúcií EÚ a členských štátov, predstavuje eskaláciu, hrozí pri ňom riziko nesprávneho výpočtu, ohrozuje životy, predstavuje vážne porušenie platných medzinárodných noriem a vážne ohrozuje občanov EÚ a mier a bezpečnosť v Európe;

2.podporuje každú iniciatívu, ktorá EÚ a jej členským štátom umožňuje prijať koordinované, jednotné a primerané opatrenia proti všetkým narušeniam ich vzdušného priestoru vrátane zostreľovania prostriedkov narušujúcich vzdušný priestor; dôrazne odsudzuje bezohľadné a eskalujúce konanie Ruska, ktoré narušuje vzdušný priestor členských štátov EÚ a spojencov NATO Poľska, Estónska, Lotyšska, Litvy a Rumunska, ako aj úmyselné útoky dronov na kritickú infraštruktúru v Dánsku, vo Švédsku a v Nórsku, ktoré sú súčasťou ruskej systematickej vojenskej a hybridnej vojny a predstavujú provokáciu EÚ a jej členských štátov; vyhlasuje, že Rusko nesie plnú a jednoznačnú zodpovednosť za akcie, ku ktorým došlo v poľskom, estónskom a rumunskom vzdušnom priestore;

3.víta rozhodnú a primeranú reakciu ozbrojených síl NATO vrátane zachytenia a eskortovania ruských stíhačiek z estónskeho vzdušného priestoru a zostrelenia ruských bezpilotných lietadiel nad Poľskom; uznáva rýchlu a koordinovanú reakciu ozbrojených síl niektorých členských štátov a partnerov NATO pri ochrane európskeho neba; plne podporuje úsilie NATO o posilnenie svojich spôsobilostí, ako aj schopností odstrašenia, protivzdušnej obrany a kolektívnej obrannej pozície na svojom východnom krídle, a to aj prostredníctvom začatia operácie Eastern Sentry a rozvoja celého spektra opatrení v rámci tejto operácie;

4.vyzýva Radu a Komisiu, aby zvýšili účinnosť a vplyv sankcií voči Rusku s cieľom definitívne oslabiť schopnosť Ruska pokračovať vo jeho brutálnej útočnej vojne proti Ukrajine a ohrozovať bezpečnosť iných susedných krajín; vyzýva na okamžité prijatie rozsiahleho 19. balíka sankcií zameraného na hlavné zdroje príjmov Ruska; vyzýva Radu, aby spolu so svojimi americkými partnermi zachovala a rozšírila svoju politiku sankcií voči Rusku a aby uplatňovala podobnú sankčnú politiku voči všetkým štátom, ktoré mu v tom pomáhajú, vrátane Bieloruska, Iránu a Severnej Kórey, a aby uvalila sankcie na čínske subjekty dodávajúce tovar s dvojakým použitím a vojenský tovar nevyhnutný na výrobu dronov a rakiet; požaduje cielené sankcie a ďalšie opatrenia proti ruskej tieňovej flotile, pričom by sa mali v plnom rozsahu využiť právne možnosti na zastavenie, zabránenie alebo znemožnenie jej prevádzky vzhľadom na jej možné zapojenie do vypúšťania dronov, ktorých cieľom je kritická infraštruktúra; vyzýva Radu, aby systematicky riešila otázku obchádzania sankcií nepriateľskými subjektmi z tretích krajín so sídlom v EÚ prostredníctvom dôkladného vyšetrovania a prísnejších sankcií pre subjekty, ktoré porušujú sankcie alebo nevykonávajú náležitú starostlivosť pri kontrolách vývozu a overovaní koncových používateľov; opakuje, že akákoľvek forma podpory agresora zo strany štátov, ako je Irán, Severná Kórea alebo Čína, musí mať priame dôsledky na všetky ostatné vzťahy s týmito krajinami vrátane obchodných;

5.zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty sú naďalej pevne odhodlané podporovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách a všetko diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie komplexného, spravodlivého a trvalého mieru pre Ukrajinu pri plnom rešpektovaní jej zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a EÚ, aby úzko a účinne koordinovali svoje diplomatické iniciatívy v multilaterálnych organizáciách vrátane OSN s cieľom čeliť systematickému porušovaniu medzinárodného práva zo strany Ruska;

6.vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali akčný plán opatrení na zabránenie eskalácii ruskej hybridnej vojny proti EÚ v pozemnej, leteckej, námornej a digitálnej oblasti a na boj proti nej; poukazuje na to, že takéto rámce poskytnú možnosti pre odvetné opatrenia EÚ, ktoré budú zodpovedať závažnosti a intenzite nepriateľských aktivít voči EÚ; vyzýva členské štáty, aby v koordinácii so spojencami NATO preskúmali pravidlá použitia sily v prípade všetkých druhov hrozieb s cieľom zabezpečiť, aby boli primerané na reakciu na najinovatívnejšie hrozby; zdôrazňuje, že EÚ musí preukázať odhodlanie a jasne vyjadriť, že každý pokus tretej krajiny o narušenie zvrchovanosti členských štátov bude okamžite čeliť odvetným opatreniam;

7.zdôrazňuje, že celý rad sabotáží a hybridných aktivít, ktoré Rusko podniklo proti EÚ, predstavuje štátom podporovaný terorizmus, aj keď neprekročili hranicu ozbrojeného útoku; zdôrazňuje preto, že na nepriateľské aktivity Ruska, ktoré porušujú územnú zvrchovanosť členských štátov EÚ, narúšajú integritu ich inštitúcií a priamo ohrozujú bezpečnosť civilného obyvateľstva, je potrebné uplatňovať dostupné právne rámce boja proti terorizmu; vyzýva Komisiu, aby iniciovala postup klasifikácie Ruska ako vysokorizikovej tretej krajiny z dôvodu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu podľa nariadenia (EÚ) 2016/1675 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/1675 zo 14. júla 2016, ktorým sa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 dopĺňa o identifikáciu vysokorizikových tretích krajín so strategickými nedostatkami (Ú. v. EÚ L 254, 20.9.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2016/1675/oj). ako jedno z opatrení na obmedzenie schopnosti Ruska páchať štátny terorizmus;

8.odsudzuje Rusko za úmyselné rušenie a spoofing signálov GNSS (vrátane GPS) v regióne Baltského a Čierneho mora a v ďalších oblastiach, čo predstavuje vážne bezpečnostné riziko pre civilné letectvo a námornú dopravu; pripomína, že Rada Medzinárodnej organizácie civilného letectva požadovala, aby Rusko splnilo svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce z Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve a zabezpečilo okamžité ukončenie takéhoto narušovania; vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali vhodné opatrenia na vyvinutie dostatočného tlaku na Rusko, aby zastavilo tieto nepriateľské aktivity, a aby posilnili stabilitu služieb satelitnej navigácie a ich odolnosť voči rušeniu;

9.žiada revíziu procesu plánovania spôsobilostí EÚ; vyjadruje presvedčenie, že proces týkajúci sa hlavného cieľa by mal zahŕňať nielen krízový manažment, ale aj kolektívnu obranu vrátane celého spektra spôsobilostí v rámci národných a medzinárodných cieľov v oblasti spôsobilostí; domnieva sa, že EÚ by mala zvážiť požiadavky na rozdelenie spôsobilostí pre svoje členské štáty podľa vzoru NATO; domnieva sa, že takýto proces by sa mohol uskutočniť v rámci európskeho semestra obrany; trvá na tom, že je naliehavo potrebné prejsť ku skutočnej európskej obrannej únii, ktorá bude dopĺňať NATO a stavať na existujúcich rámcoch, akým je napríklad rámec uvedený v bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030, a presahovať ho; zdôrazňuje, že EÚ môže účinne reagovať na stupňujúce sa hrozby zo strany Ruska len prostredníctvom hlbšej integrácie, koordinácie a združovania zdrojov; opakuje, že ochrana zvrchovanosti a územnej celistvosti všetkých členských štátov je základnou zásadou EÚ, a zdôrazňuje potrebu okamžitej, rozhodnej, jednotnej a primeranej reakcie v záujme ochrany občanov a kritickej infraštruktúry;

10.vyzýva na pokrok smerom k európskej štruktúre velenia a riadenia, ktorá by nielen riadila krízy v súlade so spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP), ale slúžila by aj ako ekvivalent Vrchného veliteľstva spojeneckých síl NATO v Európe (SHAPE); konštatuje, že takáto štruktúra by mala dopĺňať SHAPE, aby sa predišlo duplicite, a mala by poskytnúť primerané zdroje Vojenskému štábu EÚ (EUMS); zdôrazňuje význam posilnenej koordinácie vrátane možného zriadenia stálej medziinštitucionálnej krízovej jednotky pre Rusko, ktorej úlohou bude monitorovanie v reálnom čase, rýchla výmena informácií a rýchle operačné rozhodovanie; domnieva sa, že nedávne narušenie vzdušného priestoru EÚ je katalyzátorom rýchleho a dôkladného pokroku v oblastiach, ako je výmena spravodajských informácií, spoločná logistika a bezpečnostná interoperabilita a koordinované obstarávanie; vyzýva na čoraz užšiu spoluprácu medzi NATO a EÚ s cieľom posilniť spôsobilosti Európy v oblasti obrany a odstrašovania; zdôrazňuje potrebu silného, presne vymedzeného európskeho piliera v rámci NATO, ktorý by bol schopný brániť svoju zvrchovanosť, čeliť ruskej hrozbe a konať nezávisle od NATO, ale zároveň v súčinnosti s ním;

11.vyzýva na posilnenie koordinácie, jednoty a solidarity medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ a štruktúrami NATO pri monitorovaní, zachytávaní a neutralizácii nepriateľských dronov, a to aj prostredníctvom spoločného výcviku, cvičení a výmeny operačných spravodajských informácií; zdôrazňuje potrebu zriadiť spoločné veliteľské a riadiace centrá pre akúkoľvek budúcu iniciatívu v oblasti UAV alebo boja proti UAV; zdôrazňuje potrebu plne integrovať všetky spôsobilosti UAV do konvenčných protivzdušných obranných síl a zabezpečiť, aby ich systémy boli interoperabilné s architektúrou integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO; odporúča vytvorenie štruktúrovaných mechanizmov na nepretržitú výmenu poznatkov, a to aj v kontexte EÚ – NATO, najmä v rýchlo sa rozvíjajúcich oblastiach digitálnej obrany a kybernetických spôsobilostí, s cieľom zefektívniť spoločné cvičenia a interoperabilitu vo všetkých členských štátoch;

12.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vybavili orgány prostriedkami na boj proti dronom na miestach kritickej infraštruktúry, ako sú letiská a elektrárne; konštatuje, že takéto prostriedky musia byť vhodné pre civilné prostredie a musia sa riadiť modelom viacúrovňovej obrany s viacerými systémami, ktoré môžu kineticky a elektronicky zneškodniť drony;

13.zdôrazňuje, že treba podporovať členské štáty pozdĺž východného krídla NATO a v regióne Čierneho mora pri rozvoji spôsobilostí na zhromažďovanie spravodajských informácií a odhaľovanie a sledovanie hrozieb pochádzajúcich z krajín mimo EÚ, ako sú hybridné operácie, útoky na kritickú infraštruktúru, inštrumentalizovaná migrácia alebo vniknutia dronov, s cieľom zlepšiť situačné povedomie EÚ a jej schopnosť účinne predvídať hrozby; poukazuje na to, že takéto spôsobilosti by mali zahŕňať systémy sledovania dronov a iné technológie umožňujúce vzdušný dozor v pohraničných regiónoch EÚ, ako aj zachytávanie prichádzajúcich vzdušných hrozieb; zdôrazňuje, že účinný, viacúrovňový prieskumný a obranný systém je nevyhnutný na ochranu občanov a kritickej infraštruktúry, ako aj na úspešné zastrašovanie;

14.vyzýva členské štáty a Európsku obrannú agentúru (EDA), aby urýchlene skonsolidovali projekt stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) s názvom Integrovaný viacvrstvový systém protivzdušnej a protiraketovej obrany (IMLAMD), a to najmä proti hrozbe, ktorú predstavujú lacné UAV, a v súlade s integrovanou architektúrou protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO, s cieľom odhaliť a zachytiť všetky prichádzajúce vzdušné hrozby z krajín mimo EÚ, najmä pozdĺž východného krídla; trvá na tom, že európske investície do presných zbraňových systémov dlhého doletu a posilnenej protivzdušnej obrany majú zásadný význam pre zabezpečenie odstrašujúceho účinku, zníženie rizika, že Rusko využije zraniteľné miesta, ako aj pre ochranu občanov a kritickej infraštruktúry; zdôrazňuje, že na projekty týkajúce sa týchto spôsobilostí by sa mala vzťahovať zvýšená miera financovania z Európskeho obranného fondu, ako je to v prípade projektov PESCO;

15.vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala so skupinou Európskej investičnej banky a EDA na zabezpečení komplexného prístupu, v ktorom sa spája rozvoj spôsobilostí a financovanie, a aby prispôsobila svoje nástroje v oblasti obrany a obranného priemyslu tak, aby boli vhodné na daný účel; vyzýva členské štáty, aby výrazne zvýšili počet zamestnancov a rozpočet EDA s cieľom uľahčiť primeraný a včasný rozvoj spôsobilostí a spoločné obstarávanie, a vyzýva EDA, aby vytvorila osobitný a flexibilný rozpočet pre UAV, ktorý bude pokrývať celý životný cyklus týchto spôsobilostí; zdôrazňuje naliehavú potrebu vo veľkom investovať do dronov, ako aj do vybavenia na obranu proti dronom; víta využívanie nástroja SAFE a kapitálového nástroja v oblasti obrany na rozšírenie výroby, zabezpečenie dodávateľských reťazcov a podporu účasti malých a stredných podnikov v odvetví bezpilotných prostriedkov;

16.víta iniciatívu na vytvorenie európskeho protidronového múru, ktorú oznámila predsedníčka Komisie von der Leyen, komisár Andrius Kubilius a podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Kaja Kallas, a iniciatívu týkajúcu sa mechanizmu obrany východného krídla (East Flank Watch), pričom poznamenáva, že ambiciózny termín, ktorý uviedol komisár Kubilius na jej dokončenie, si vyžaduje rýchlu realizáciu v rámci širšieho obranného štítu pozdĺž východného krídla EÚ a NATO v reakcii na opakované narušovanie vzdušného priestoru zo strany Ruska, pričom zdôrazňuje potrebu zabezpečiť komplexné pokrytie všetkých členských štátov, ktoré čelia priamym bezpečnostným výzvam pozdĺž južného krídla; vyzýva Komisiu, PK/VP a členské štáty, aby v úzkej koordinácii s NATO urýchlili vypracovanie konkrétneho a operačného plánu pre jej rýchle nasadenie; vyzýva Komisiu, aby na zasadnutí Európskej rady 23. a 24. októbra 2025 predložila ucelený plán; uznáva, že vysoké náklady na zachytenie dronov predstavujú výzvu, a vyzýva na vytvorenie spoločných programov na podporu rozvoja nákladovo efektívnych spôsobilostí na boj proti UAV;

17.vyzýva Komisiu, aby urýchlene spracovala všetky žiadosti členských štátov týkajúce sa dobrovoľného prispôsobenia ich národných plánov obnovy a odolnosti s cieľom splniť požiadavky na financovanie rozvoja spôsobilostí UAV;

18.zdôrazňuje naliehavú potrebu posilneného námorného dozoru a domnieva sa, že nový operačný rozmer hybridnej vojny si vyžaduje integráciu ochrany námornej dopravy a stratégií boja proti UAV, a to aj posilnením spôsobilostí podmorského dozoru; víta začiatok operácií pod vedením NATO, ako je operácia Baltic Sentry, ktorých cieľom je chrániť kritickú podmorskú infraštruktúru a zlepšovať informovanosť o námornej situácii; zdôrazňuje význam Stratégie EÚ pre oblasť Čierneho mora a centra námornej bezpečnosti, ktorých cieľom bude posilnenie bezpečnosti a ochrany námornej dopravy;

19.vyzýva Komisiu, aby v plnej miere spolupracovala so zástupcami výrobcov UAV v členských štátoch, a to aj s výrobcami UAV a satelitov s dvojakým použitím;

20.vzhľadom na rozšírenie výroby UAV vyzýva na ďalšie posilnenie a diverzifikáciu dodávok surovín a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam aktu o kritických surovinách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj). z dielne EÚ, ktorý slúži ako východiskový bod pre komplexné, súdržné a strategické opatrenia; zdôrazňuje strategický význam partnerstiev medzi EÚ a Ukrajinou, Kanadou a Latinskou Amerikou;

21.zdôrazňuje, že technologický vývoj UAV si vyžaduje flexibilitu a rýchlu modernizáciu, ktorú musia uľahčiť budúce iniciatívy EÚ; konštatuje, že EÚ pravdepodobne uprednostní sofistikované, nákladné a špičkové riešenia, ktoré sú často spojené s veľkými oneskoreniami; vyzýva na nepretržité investície do obranných inovácií a technológií s cieľom podporiť EDTIB a preklenúť nedostatok investícií do obranných technológií a ich výskumu, pričom poznamenáva, že plánovanie, výskum, vývoj, obstarávanie a riadenie spôsobilostí by sa malo uskutočňovať spoločne a na európskej úrovni; zdôrazňuje strategický význam výroby súvisiacej s obranou a potrebu zabezpečiť, aby bolo možné rýchlo zvýšiť objem výroby v čase krízy; vyzýva členské štáty, aby zaviedli regulačné prostredie a postupy verejného obstarávania, ktoré koordinujú a integrujú existujúci európsky ekosystém so strategickými partnermi;

22.konštatuje, že spôsobilosti UAV si vyžadujú výrazné urýchlenie spôsobilostí vojenskej mobility, ako aj rýchly cezhraničný presun vybavenia a personálu, najmä so zameraním na hraničné kontroly, colné režimy a postupy colného konania; zdôrazňuje, že dôveryhodné zastrašovanie si vyžaduje posilnenú, skutočnú a účinnú vojenskú mobilitu naprieč všetkými koridormi EÚ a ochranu hraníc; vyzýva inštitúcie EÚ, aby schválili navrhované desaťnásobné zvýšenie financovania vojenskej mobility v budúcom VFR a aby výrazne investovali do infraštruktúry s dvojakým použitím, najmä v regiónoch, ktoré sú v prvej línii; v tejto súvislosti poukazuje na pretrvávajúcu potrebu vojenského schengenského priestoru, ktorý by uľahčil efektívny presun obranných zdrojov v celej EÚ; berie na vedomie návrh Komisie na súhrnný balík o vojenskej mobilite ako krok smerom k riešeniu týchto požiadaviek;

23.zdôrazňuje, že treba stanoviť ciele pre vývoj UAV a systémov na boj proti nim, aby sa zaistili komplexné spôsobilosti UAV; vyzýva Komisiu, aby navrhla výnimky z právnych predpisov EÚ týkajúcich sa životného prostredia pre zariadenia na výrobu UAV;

24.vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa plne venovali zmenám príslušných regulačných rámcov EÚ a jednotlivých štátov s cieľom uľahčiť vývoj budúcich spôsobilostí UAV a boja proti nim, najmä vzhľadom na zapojenie ozbrojených síl; víta všetky konkrétne projekty na preklenutie nedostatkov v spôsobilostiach týkajúcich sa vojny s použitím dronov a boja proti dronom a na vytvorenie viacvrstvovej hlbokej zóny technologicky vyspelých systémov; vyzýva členské štáty, aby zvážili, či by na vytvorenie takýchto programov nemohli využiť rámec európskych projektov spoločného záujmu v oblasti obrany;

25.zdôrazňuje, že jasné provokácie Ruska sú aktívnou stratégiou hybridnej vojny s cieľom zasiať strach a nedôveru a ich cieľom je testovať a destabilizovať spoločnosti členských štátov EÚ a spojencov NATO; zdôrazňuje preto význam spoločenskej odolnosti a pripravenosti, ako sa zdôrazňuje v odporúčaniach Niinistöovej správy o posilnení civilnej a vojenskej pripravenosti a pohotovosti Európy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rýchle vykonávanie Európskej stratégie vnútornej bezpečnosti (ProtectEU) a stratégie pripravenosti s cieľom zabezpečiť komplexnú pripravenosť a ochranu pred hrozbami, ktoré predstavuje narušenie európskeho vzdušného priestoru zo strany Ruska, a pred inými hrozbami; zdôrazňuje, že na tento účel treba mať v súčasnom aj budúcom VFR dostatočné finančné prostriedky EÚ; odporúča vypracovanie komplexných národných stratégií civilnej obrany proti vzdušným a raketovým hrozbám, vrátane UAV, ktorými sa zabezpečí pripravenosť na národnej, regionálnej, obecnej úrovni a na úrovni domácností a v ktorých sa bude klásť dôraz na systémy včasného varovania pre miestne obyvateľstvo, jasné pokyny týkajúce sa reakcie a chránené priestory (kryty);

26.pripomína, že v súlade s nariadením (EÚ) č. 833/2014 Nariadenie Rady (EÚ) č. 833/2014 z 31. júla 2014 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine (Ú. v. EÚ L 229, 31.7.2014, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2014/833/oj). lietadlá zaregistrované v Rusku alebo prevádzkované ruskými prevádzkovateľmi nesmú, pri určitých výnimkách, lietať do Európskej únie; pripomína, že po zostrelení letu 17 spoločnosti Malaysia Airlines síce žiadne letecké spoločnosti z EÚ v súčasnosti nelietajú do vzdušného priestoru Ruskej federácie, z neho alebo nad ním, niekoľko dopravcov z krajín mimo EÚ v tom však pokračuje napriek rizikám súvisiacim s vojnou a napriek tomu, že Rusku platia poplatky za prelety; zdôrazňuje, že z takýchto poplatkov za prelety sa Rusku ročne vypláca približne 18 miliónov EUR z letov prevádzkovaných Čínou, a to len s odletom z letiska Schiphol; pripomína, že letecká doprava medzi EÚ a Čínou sa v súčasnosti riadi dvojstrannými dohodami medzi členskými štátmi a Čínou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na komplexnú útočnú vojnu na Ukrajine opätovne preskúmali dvojstranné dohody a navrhli opatrenia, ktoré zabránia Rusku profitovať z poplatkov za prelety;

27.zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie civilného a vojenského vzdušného priestoru; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba uplatňovať holistický prístup, ktorý bude zameraný aj na lepšie vybavenie policajných zložiek a civilných orgánov prostriedkami na detekciu dronov a obranu proti nim; podporuje rozšírenie spoločných simulačných a zachytávacích cvičení, do ktorých by sa zapojili civilné organizácie, orgány presadzovania práva a vojenské organizácie, aby sa zlepšila ich pripravenosť na hrozby vo viacerých oblastiach; zdôrazňuje, že takéto cvičenia by sa mali konať pravidelne, aby sa zaistila trvalá pripravenosť a interoperabilita;

28.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne vyvinuli bezpečné, spoľahlivé a odolné systémy komunikácie a výmeny informácií, ktoré by mohli používať orgány presadzovania práva, bezpečnostné agentúry a civilné inštitúcie v oblasti bezpečnosti, najmä v čase krízy; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité posilňovať kybernetickú bezpečnosť a zlepšovať strategickú komunikáciu o rizikách a ochranných opatreniach, aby sa zvýšila kolektívna odolnosť;

29.vyzýva členské štáty, aby aktivovali článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ, ak takéto hrubé agresívne činy predstavujú ozbrojený útok alebo prispievajú k príprave bezprostredného útoku; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby stanovili operačné postupy a mechanizmy pre prípad, že niektorý členský štát aktivuje článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ;

30.vzhľadom na neustály tlak, ktorý Rusko a Bielorusko vyvíjajú na vonkajších hraniciach EÚ prostredníctvom inštrumentalizovanej migrácie, vyzýva na posilnenie východnej hranice EÚ, aby sa poskytla rýchla a flexibilná podpora členským štátom tak, že sa vyriešia všetky technologické a operačné nedostatky hneď, ako vzniknú, či už vo vzduchu, na pevnine alebo vo vode;

31.vyzýva na výrazné posilnenie obrannej spolupráce s Ukrajinou, najmä pokiaľ ide o technológiu dronov a protiopatrenia, vrátane posilnenia priemyselnej spolupráce medzi členskými štátmi a Ukrajinou; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty a ich obranný priemysel, aby zvážili podporu ukrajinského obranného priemyslu, investície do neho a nadviazanie partnerstva s cieľom využiť celý potenciál výrobných kapacít v Ukrajine v súlade s „dánskym modelom“; naliehavo vyzýva členské štáty a ich obranný priemysel, aby vytvorili spoločné podniky a rozvíjali partnerstvá s Ukrajinou na účely spoločného vývoja obranných výrobkov v EÚ, najmä v oblasti dronov, protidronových technológií a spôsobilostí na útoky dlhého doletu;

32.víta oznámenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Ukrajina začne zahraničnú výrobu a vývoz vlastných obranných technológií preferovaným európskym partnerom a partnerom z NATO; uznáva, že Ukrajina získala pri výrobe dronov a protidronových technológií významné znalosti a skúsenosti, a očakáva, že EÚ a jej členské štáty sa z týchto znalostí a poznatkov poučia, pretože priemyselné know-how Ukrajiny nadobudnuté počas ruskej invázie by mohlo byť veľmi prínosné; vyzýva Komisiu, aby spolu s EDA koordinovali nákup licencií na UAV od Ukrajiny a umožnili tak členským štátom, ktoré o to majú záujem, vyrábať takéto prostriedky; vyzýva členské štáty, aby formalizovali spoluprácu a vytvorili štruktúry na uľahčenie výmeny získaných skúseností, technických poznatkov a osvedčených postupov, a to aj v rámci EÚ a NATO; vyzýva EÚ a NATO, aby spolupracovali pri inštitucionalizácii poznatkov získaných z bojových skúseností Ukrajiny a začlenili doktrinálne a technologické inovácií do svojich príprav na moderné bojové podmienky;

33.žiada, aby sa právne predpisy týkajúce sa EDIP urýchlene dokončili a aby sa spolu s nástrojom SAFE použili na vyčlenenie finančných zdrojov na poučenie sa z Ukrajiny a na podporu Ukrajiny v boji s použitím UAV; uznáva trvalú úlohu, ktorú dronová koalícia zohráva pri štandardizácii UAV, jej rozhodujúcu pomoc Ukrajine a jej úlohu pri zabezpečovaní toho, aby členské štáty držali krok s rýchlo sa meniacimi požiadavkami na bojisku;

34.opakuje, že nedávne agresívne kroky Ruska nesmú EÚ a jej členské štáty odradiť a nikdy ich neodradia od trvalého záväzku podporovať Ukrajinu pri uplatňovaní jej prirodzeného práva na sebaobranu, a pripomína, že bezpečnosť Ukrajiny prispieva k bezpečnosti Európy ako celku; zdôrazňuje, že pomoc Ukrajine pri posilňovaní jej spôsobilostí v oblasti protivzdušnej obrany má zásadný význam, keďže boj na ukrajinskom nebi znižuje riziko, že sa drony dostanú na územie EÚ; domnieva sa, že výsledok vojny a postoj medzinárodného spoločenstva zohrajú rozhodujúcu úlohu pri ovplyvňovaní budúcich útočných akcií Ruska v Európe a mimo nej; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby okamžite poskytli dodatočnú vojenskú pomoc a zapojili sa do spoločného obstarávania dodatočných spôsobilostí pre Ukrajinu, najmä munície pre protivzdušnú obranu; naliehavo vyzýva, aby sa zrušili obmedzenia používania západných zbraňových systémov dodávaných Ukrajine proti vojenským cieľom na ruskom území, keďže sa používajú na začatie útokov proti ukrajinskému obyvateľstvu a kritickej civilnej infraštruktúre;

35.opätovne vyzýva členské štáty, aby spolu so svojimi partnermi zo skupiny G7 okamžite schválili návrh Komisie použiť všetky zmrazené ruské aktíva ako základ pre veľký grant a pôžičku pre Ukrajinu, pričom splatenie by bolo podmienené budúcim zaplatením vojnových reparácií zo strany Ruska, čo by bol právne správny a finančne významný spôsob, ako zachovať a zvýšiť podporu EÚ na pokrytie vojenských potrieb Ukrajiny vrátane protidronovej obrany;

36.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO a prezidentovi a parlamentu Ukrajiny.