1.zdôrazňuje potrebu nadčasového modelu, ktorý zachová základné zásady nového legislatívneho rámca a zároveň zohľadní vynárajúce sa nové politické priority a zistenia uvedené v hodnotení z roku 2022, najmä udržateľnosť, digitalizáciu a posilnený dohľad nad trhom; zdôrazňuje, že revízia by mala byť prínosom pre spotrebiteľov a podniky;

2.zdôrazňuje potrebu nového legislatívneho rámca, ktorý by bol v súlade s celkovými cieľmi zvýšenia právnej istoty a transparentnosti pre spotrebiteľov aj podniky, ako aj posilnenia konkurencieschopnosti EÚ a presadzovania prostredníctvom zjednodušených postupov dodržiavania predpisov bez toho, aby sa znížili normy bezpečnosti alebo kvality; zdôrazňuje, že by sa malo usilovať o zjednodušenie s cieľom znížiť zbytočnú administratívnu záťaž bez toho, aby sa oslabili dohodnuté politické ciele alebo ochrana spotrebiteľa;

3.vyzýva na revíziu s cieľom zabezpečiť súlad medzi právnymi predpismi EÚ o výrobkoch vrátane nariadenia o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, smernice o označovaní výrobkov, nariadenia o ekodizajne udržateľných výrobkov, aktu o umelej inteligencii Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) (Ú. v. EÚ L, 2024/1689, 12.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj). a aktu o digitálnych službách a s cieľom zabezpečiť voľný pohyb bezpečných a vyhovujúcich výrobkov v rámci vnútorného trhu; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala a v prípade potreby aktualizovala úlohy a zodpovednosti hospodárskych subjektov a ich príslušné povinnosti podľa rozhodnutia č. 768/2008/ES s cieľom zvýšiť právnu istotu, posilniť ochranu spotrebiteľa a zabezpečiť, aby hospodárske subjekty EÚ mohli pôsobiť na rovnakom základe v rámci vnútorného trhu a voči spoločnostiam z krajín mimo EÚ;

4.zdôrazňuje, že zodpovedná osoba v EÚ konajúca v mene obchodníkov mimo EÚ pre oblasť súladu výrobkov často nemá možnosti poskytnúť spotrebiteľom nápravu alebo odškodnenie, najmä ak koná ako splnomocnený zástupca; okrem toho uznáva, že chýbajú harmonizované požiadavky, ktoré by zabezpečili, aby si tieto subjekty mohli plniť svoje povinnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje hĺbkové hodnotenie účinnosti ustanovení týkajúcich sa „zodpovednej osoby za výrobky uvádzané na trhy Únie“, a vychádzala aj z výsledkov priebežnej správy o článku 4 nariadenia o dohľade nad trhom; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie povinnej požiadavky, aby obchodníci z krajín mimo EÚ vymenúvali zodpovednú osobu v EÚ so zvýšenou právnou a finančnou zodpovednosťou s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia nezostali bez nápravy, a zároveň zaistiť rovnaké podmienky pre spoločnosti z EÚ a z krajín mimo EÚ; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila prevádzkové požiadavky pre zodpovedné osoby, ktoré môžu zahŕňať aspekty súvisiace s ich ekonomickou solventnosťou alebo schopnosťou účinne vykonávať svoje príslušné úlohy;

5.zdôrazňuje, že nový legislatívny rámec sa musí vyvíjať tak, aby podporoval integráciu požiadaviek obehového hospodárstva a digitalizácie, ako sa zdôrazňuje v kontrole vhodnosti a hodnotení nového legislatívneho rámca; konštatuje, že to zahŕňa zabezpečenie toho, aby sa pri posudzovaní zhody účinne riešili výzvy, ktoré predstavujú rýchlo sa rozvíjajúce technológie, ako sú aktualizácie softvéru a hardvéru, konektivita výrobkov a umelá inteligencia, ktoré majú potenciál zmeniť základné vlastnosti výrobku po ich uvedení na trh, a zároveň podporovať konkurencieschopnosť a zjednodušené postupy dodržiavania predpisov;

6.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie nového legislatívneho rámca, ktorý musí byť v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ vrátane ustanovení posilňujúcich ochranu spotrebiteľa v súvislosti s využívaním umelej inteligencie a automatizovaného rozhodovania; v tejto súvislosti pripomína existujúce ustanovenia všeobecného nariadenia o ochrane údajov Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/679/oj). a aktu o umelej inteligencii, podľa ktorých spotrebitelia musia byť jasne informovaní, keď sa prijímajú rozhodnutia s použitím umelej inteligencie alebo automatizovaného spracúvania, najmä ak ide o osobné údaje, a že spotrebitelia by v takýchto prípadoch mali mať možnosť požiadať o ľudský zásah;

7.zdôrazňuje význam účinného a konzistentného vykonávania trhovej stabilizačnej rezervy ako základného kameňa nového legislatívneho rámca; zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom pri zaisťovaní bezpečnosti a súladu výrobkov uvádzaných na trh EÚ vrátane výrobkov predávaných online; vyzýva na posilnenie ich operačnej kapacity a koordinácie na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, najmä prostredníctvom lepšieho plánovania založeného na riziku a spoločných opatrení, a vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu orgánu dohľadu nad trhom EÚ; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané zdroje pre orgány dohľadu nad trhom, lepšiu spoluprácu, posilnenú výmenu informácií a využívanie digitálnych nástrojov; nabáda Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali mechanizmy spolupráce, ako je sieť EÚ pre súlad výrobkov, a aby zabezpečili konzistentné postupy presadzovania práva naprieč odvetviami a hranicami s cieľom zabezpečiť dobre fungujúci systém dohľadu nad trhom, ktorý má zásadný význam pre zabezpečenie ochrany spotrebiteľa, spravodlivej hospodárskej súťaže a dôvery v jednotný trh;

8.konštatuje, že hodnotenie trhovej stabilizačnej rezervy ešte nie je súčasťou revízie nového legislatívneho rámca, ale malo by sa dokončiť do decembra 2026 spolu s návrhom na revíziu; zdôrazňuje, že trhová stabilizačná rezerva zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní účinnosti dohľadu nad trhom v celej EÚ; navrhuje zachovať používanie hodnotenia nariadenia o dohľade nad trhom na identifikáciu vysokorizikových výrobkov a sledovanie histórie dodržiavania predpisov hospodárskymi subjektmi, najmä z tretích krajín; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť systému varovania založeného na riziku pre prevádzkovateľov s nedostatočnými výsledkami v oblasti dodržiavania predpisov, ktorý by mohol umožniť posilnené monitorovanie dohľadu nad trhom; navrhuje zaviesť proaktívnejší a digitálne fungujúci mechanizmus dohľadu zverený vnútroštátnym orgánom určeným členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účinnejší a konzistentnejší dohľad; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam aktualizácie nariadenia o dohľade nad trhom s cieľom zefektívniť a normalizovať činnosť orgánov dohľadu nad trhom a výmenu informácií v EÚ; odporúča vypracovať kľúčové ukazovatele výkonnosti na systematické a objektívne hodnotenie dodržiavania predpisov;

9.zdôrazňuje výhody horizontálneho a interoperabilného digitálneho pasu výrobku ako nástroja, ktorý poskytuje prístup k harmonizovaným informáciám o vlastnostiach výrobkov, zhode výrobku, dodávateľských reťazcoch, energetickej efektívnosti, podrobných ukazovateľoch výkonnosti v oblasti udržateľnosti a základným údajom o zložení výrobku, trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti, nákladoch na údržbu a cene a dostupnosti náhradných dielov; konštatuje, že konkrétne informácie, ktoré sa majú zahrnúť do digitálneho pasu výrobku, musia zohľadňovať kategóriu výrobkov s rôznymi prístupovými právami v závislosti od zúčastnených aktérov; domnieva sa, že digitálny pas výrobku by sa mal stať referenčným bodom pre spotrebiteľov, orgány a podniky v hodnotovom reťazci;

10.domnieva sa, že digitálny pas výrobku by mal nahradiť existujúce vyhlásenia o zhode s cieľom zefektívniť požiadavky na zhodu; v tejto súvislosti víta nové nadchádzajúce nariadenie o bezpečnosti hračiek, ktoré umožní hospodárskym subjektom plne sa spoliehať na digitálny pas výrobku namiesto vypracúvania vyhlásení o zhode;

11.zdôrazňuje hodnotu digitálneho pasu výrobku, ktorý spotrebiteľom umožňuje informovane sa rozhodnúť, čím sa posilňuje dôvera spotrebiteľov a uľahčuje obehový tok výrobkov; zdôrazňuje jeho potenciál podporovať udržateľnú spotrebu v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a životného prostredia a prispievať k zapojeniu spotrebiteľov do udržateľného hospodárstva na jednotnom trhu;

12.zdôrazňuje, že horizontálny digitálny pas výrobku by výrazne posilnil prácu orgánov dohľadu nad trhom a colných orgánov, pretože by umožnil účinné preverovanie základných informácií o súlade výrobkov na účely kontrol zhody; zdôrazňuje, že orgány dohľadu nad trhom by mali zabezpečiť, aby hospodárske subjekty vždy poskytovali požadované údaje a aby boli stále prístupné spotrebiteľom, verejným orgánom, renovátorom a opravovniam v súlade s lehotami, prístupovými právami a inými príslušnými ustanoveniami stanovenými v príslušných právnych predpisoch; zdôrazňuje, že Komisia by mala príslušným hospodárskym subjektom, najmä MSP, poskytnúť prispôsobenú pomoc, jasné usmernenia, zjednodušené postupy a nástroje na budovanie kapacít s cieľom uľahčiť zavedenie digitálneho pasu výrobku;

13.vyzýva Komisiu, aby vypracovala ambicióznu stratégiu na zabezpečenie interoperability medzi digitálnym pasom výrobku a existujúcimi databázami vrátane systému EÚ Safety Gate, informačného a komunikačného systému pre dohľad nad trhom, systému Certex a budúceho colného dátového centra EÚ, ako aj s mechanizmami vytvorenými podľa nariadenia o ochrane spotrebiteľa; domnieva sa, že údaje obsiahnuté v digitálnom pase výrobku by mali byť strojovo čitateľné a ľahko prenosné medzi týmito systémami, aby sa zabezpečilo, že výrobky, ktoré jeden orgán dohľadu nad trhom alebo colný orgán označil za nebezpečné alebo nevyhovujúce, tak budú automaticky označené pre všetkých ostatných;

14.vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť postupného začlenenia digitálneho pasu výrobku ako horizontálnej požiadavky do nového legislatívneho rámca pre všetky príslušné výrobky sprístupnené na trhu EÚ; konštatuje však, že digitálny pas výrobku je stále v počiatočných fázach vývoja a vyžaduje si postupný prístup s cieľom zabezpečiť, aby sa hospodárske subjekty mohli prispôsobiť tak, aby spĺňali platné požiadavky, s cieľom dosiahnuť jeho neobmedzené zavedenie;

15.uznáva, že rôzne spoločnosti aktívne vyvíjajú riešenia digitálneho pasu výrobku prispôsobené použitému tovaru a že technologické nástroje na monitorovanie životného cyklu takýchto výrobkov sú už k dispozícii; vyzýva Komisiu, aby posúdila takéto iniciatívy a zvážila, či by postupné zavádzanie digitálneho pasu výrobku pre použitý tovar mohlo po úplnom zavedení digitálneho pasu výrobku pre nové výrobky prispieť k podpore obchodných modelov obehového hospodárstva, vybudovať dôveru spotrebiteľov, podporiť environmentálne ciele a zároveň dodržiavať bezpečnostné normy tým, že orgánom dohľadu nad trhom aj spotrebiteľom umožní posúdiť legitímnosť, kvalitu a výkonnosť použitých výrobkov; zdôrazňuje však osobitné dôsledky súvisiace s použitými výrobkami, keď schopnosť predávajúceho, ktorým je často spotrebiteľ, správne aktualizovať digitálny pas výrobku môže byť obmedzená; konštatuje preto, že pre hospodárske subjekty, ako sú renovátori, subjekty vykonávajúce repasáciu a dovozcovia použitého tovaru, môže byť ťažké získať pôvodné informácie; vyzýva Komisiu, aby zvážila digitálny pas výrobku a jeho požiadavky v kontexte obehových výrobkov a posúdila, ako môžu najlepšie podporiť obehové hospodárstvo;

16.domnieva sa, že digitálny pas výrobku by sa mal vykonávať spôsobom, ktorý podporuje hospodárske subjekty pri zjednodušovaní ich povinností týkajúcich sa dodržiavania predpisov, umožňovaní lepšej komunikácie povinných informácií v digitálnej forme, znižovaní požiadaviek na informácie v papierovej podobe a ponúkaní jednotného nástroja pre všetky požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov a informácií o výrobkoch; zdôrazňuje však, že informácie ktoré sú kľúčové na zaručenie bezpečnosti spotrebiteľa, by sa mali poskytovať aj v papierovej podobe pre používateľov, ktorí nemusia mať potrebnú digitálnu gramotnosť alebo technické prostriedky na prístup k takýmto informáciám;

17.uznáva, že označenie CE bolo prospešné, pretože umožnilo výrobcom preukázať zhodu výrobku, ktorú môžu následne posúdiť orgány dohľadu nad trhom; uznáva, že je potrebné zlepšiť informovanosť o označení CE a rizikách zavádzajúceho označenia bezpečnosti alebo kvality pre spotrebiteľov; poukazuje na to, že s cieľom zabrániť nesprávnym predstavám a zefektívniť tok informácií prostredníctvom digitálneho pasu výrobku by Komisia mala posúdiť uskutočniteľnosť uplatňovania označenia CE spôsobmi, ktoré sú vhodné pre rôzne kategórie výrobkov, a posúdiť, či by sa označenie CE malo alebo nemalo používať vo fyzickom formáte na výrobok alebo by sa malo skôr vyjadriť len prostredníctvom digitálneho pasu výrobku;

18.vyzýva Komisiu, aby zvážila zefektívnenie príslušných informácií o označení CE prostredníctvom digitálneho pasu výrobku s cieľom zvýšiť transparentnosť a poskytnúť komplexné informácie o výrobkoch; domnieva sa, že Komisia by mala zintenzívniť svoje úsilie s cieľom zabezpečiť, aby nosiče údajov digitálneho pasu výrobku (ako sú QR kódy, čiarové kódy alebo RFID) zahŕňali vhodné a primerané technické bezpečnostné opatrenia zamerané na výrazné zníženie rizika falšovania špecifického pre každú kategóriu výrobkov s cieľom zabezpečiť pravosť a integritu údajov, zabrániť nepovolenej duplicite a posilniť mechanizmy dohľadu nad trhom, čím sa prispeje k väčšej udržateľnosti a lepšej ochrane spotrebiteľa;

19.vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila možné používanie harmonizovaných metodík v digitálnom pase výrobku na meranie životného prostredia, trvanlivosti a výkonnosti s cieľom podporiť možné zavedenie celoúnijných ukazovateľov udržateľnosti prispôsobených charakteristikám každého výrobku, ktoré by zahŕňali príslušné metriky, ako je vysledovateľnosť, recyklovateľnosť a výkonnosť z hľadiska obehovosti; zdôrazňuje, že tento index by mal byť priamo a ľahko dostupný prostredníctvom digitálneho pasu výrobku prostredníctvom dátového nosiča, ako je QR kód, umiestnený na výrobku, ktorý spotrebiteľom umožní prístup k jasným, štruktúrovaným, štandardizovaným a overiteľným informáciám o výrobku, aby sa zvýšila dôvera a informovanosť spotrebiteľov; domnieva sa, že by to bolo prospešné aj pre podniky v EÚ, pretože používanie harmonizovaných metodík by uľahčilo rozvoj ich vlastných indexov udržateľnosti a znížilo náklady na dodržiavanie predpisov, pričom väčšia transparentnosť by im umožnila konkurovať skôr na základe kvality a udržateľnosti než na základe ceny alebo objemu;

20.zdôrazňuje potenciál integrácie digitálneho pasu výrobku so zásadami hierarchie odpadového hospodárstva spôsobom, ktorý by sa mohol podporiť vhodnými ukazovateľmi s cieľom uprednostniť opätovné použitie pred recykláciou; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby výrobcovia uchovávali kľúčové údaje o výrobkoch počas dlhších období;

21.podporuje zosúladenie nového legislatívneho rámca so širšími iniciatívami EÚ na podporu udržateľnosti, opraviteľnosti a dizajnu výrobkov s predĺženou životnosťou, ako je ekodizajn, právo na opravu, posilnenie postavenia spotrebiteľov v záujme zelenej transformácie, nariadenie o normalizácii a rámcová smernica o odpade Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2008/98/oj)., čím sa spotrebitelia povzbudia k tomu, aby sa odklonili od neudržateľných modelov spotreby, pričom sa zabezpečí, aby revízia nového legislatívneho rámca podporila digitalizáciu a zjednodušené postupy a zvýšila konkurencieschopnosť podnikov EÚ;

22.vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť začlenenia systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov do nového legislatívneho rámca s cieľom prijať harmonizovaný rámec, ktorý by mohol zahŕňať opatrenia, ako sú finančné stimuly a poukazy na opravu; domnieva sa, že Komisia by mala vyhodnotiť, či jasné vymedzenia a vymedzenia zodpovedností v rámci nového legislatívneho rámca môžu zabrániť prekrývaniu, a zabezpečiť, aby ustanovenia rozšírenej zodpovednosti výrobcu posilnili namiesto duplicity odvetvové právne predpisy a právne predpisy o odpade, posilnili konkurencieschopnosť zjednodušením požiadaviek na dodržiavanie predpisov, najmä pokiaľ ide o miestne vyrábaný tovar s nižšou environmentálnou stopou, zvýšili transparentnosť a zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž na vnútornom trhu;

23.je pevne presvedčený, že trvanlivosť je kľúčová pre podporu vysokokvalitných výrobkov s dlhou životnosťou a že v súlade s nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov by sa nový legislatívny rámec mal snažiť zaručiť, aby výrobcovia zaistili dostupnosť náhradných dielov a služieb údržby počas dlhšieho obdobia v závislosti od kategórií výrobkov, čím sa zabezpečí, že výrobky zostanú funkčné a zníži sa frekvencia predčasnej likvidácie;

24.ďalej vyzýva Komisiu, aby v rámci nového legislatívneho rámca zaviedla harmonizované ustanovenia týkajúce sa recyklácie a riadneho zneškodňovania výrobkov na konci ich životného cyklu, pričom zohľadní požiadavky stanovené v nariadení o ekodizajne udržateľných výrobkov a v rámcovej smernici o odpade; navrhuje, že by to mohlo zahŕňať ustanovenia súvisiace so systémami spätného odberu a špecializovaných podporných opatrení na podporu renovácie, opätovného používania a udržateľného riadenia digitálnych zariadení a iných výrobkov;

25.je znepokojený environmentálnym, sociálnym a hospodárskym vplyvom rýchlej módy a ultrarýchlej módy a ich skutočnými a potenciálnymi dôsledkami na ochranu spotrebiteľa; zdôrazňuje, že takéto praktiky spôsobujú významné problémy s dodržiavaním právnych predpisov EÚ o výrobkoch a môžu tiež vytvárať problémy so spravodlivou hospodárskou súťažou; so znepokojením konštatuje, že mnohé výrobky uvedené na trh nespĺňajú chemické a bezpečnostné požiadavky EÚ, pričom zodpovednosť hospodárskych subjektov je obmedzená; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť vypracovania jasných a harmonizovaných vymedzení pojmov „rýchla móda“ a „ultrarýchla móda“ s cieľom riešiť osobitné riziká spojené s týmito obchodnými modelmi, zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu a zabrániť regulačnej fragmentácii v rámci vnútorného trhu; ďalej vyzýva Komisiu, aby posúdila ustanovenia, ktorými by sa zabezpečila dostupnosť plne účinných nástrojov na riešenie výziev, ktoré predstavuje šírenie „ultrarýchlych“ a výrobkov nízkej kvality, vrátane spoľahlivejších postupov posudzovania zhody a posilnených nástrojov presadzovania, s cieľom zabezpečiť vnútorný trh, ktorý zaručí najvyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň umožní rast inovačných výrobkov a nápadov a zníži akúkoľvek zbytočnú administratívnu záťaž zodpovedných podnikov a vyhovujúcich výrobkov;

26.zdôrazňuje najmä potrebu stanoviť harmonizované vymedzenia pojmov „subjekty vykonávajúce repasáciu“, „renovátori“, „opravovne“ a v prípade potreby ďalšie vznikajúce subjekty v sociálnej a hospodárskej oblasti a v oblasti obehového hospodárstva; konštatuje, že v prípade neexistencie týchto spoločných vymedzení môžu byť takéto subjekty chybne klasifikované ako výrobcovia alebo dovozcovia, a teda sa môžu považovať za osoby, ktoré nedodržiavajú povinnosti vzťahujúce sa na tieto kategórie, čo by ich mohlo vystaviť sankciám; domnieva sa, že takéto vymedzenia pojmov by mali byť primerané a že by mali priniesť väčšiu právnu istotu a transparentnosť, pokiaľ ide o práva a povinnosti týchto hospodárskych subjektov; považuje za nevyhnutné, aby tieto vymedzenia boli harmonizované v súlade s vymedzeniami príslušných činností v nariadením o ekodizajne udržateľných výrobkov, ak sa v ňom nachádzajú, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie požiadaviek na udržateľnosť;

27.zdôrazňuje, že stanovenie spoločných vymedzení by malo zohľadňovať osobitné povinnosti, ktoré hospodárske subjekty vrátane renovátorov a opravovní a iných vznikajúcich hospodárskych subjektov sú reálne schopní plniť vzhľadom na povahu a obmedzenia ich príslušných obchodných modelov; domnieva sa, že väčšia právna zrozumiteľnosť by mohla pomôcť podporiť rozvoj trhu s použitým tovarom a prispela by k udržateľnejšiemu a odolnejšiemu modelu spotreby, s osobitnými výhodami pre MSP a miestne hospodárske činnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam pravidiel stanovených v rámci práva na opravu pre uľahčenie a zvýšenie príťažlivosti opráv výrobkov pre spotrebiteľov;

28.uznáva dôležitosť zvýšenia dôvery spotrebiteľov v použité výrobky a žiada o vytvorenie celoúnijného certifikačného mechanizmu pre renovátorov a opravovne; domnieva sa, že takýto mechanizmus by mal byť založený na spoločných metodikách, ktoré by sa mali vypracovať s prihliadnutím na miestne špecifiká, s cieľom uľahčiť rozvoj udržateľných a konkurencieschopných obchodných modelov, ktoré tiež podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest v EÚ;

29.uznáva, že nový legislatívny rámec neposkytuje nezávislým subjektom vykonávajúcim renovovanie prístup k technickej dokumentácii ani k vyhláseniam o zhode; zdôrazňuje, že tento nedostatok bráni zákonnému a bezpečnému renovovaniu výrobkov, najmä v prípade zložitých výrobkov, ako sú elektronické a strojné zariadenia, ak je takýto prístup potrebný na zabezpečenie súladu; domnieva sa, že digitálny pas výrobku by mohol odstrániť túto medzeru tým, že by subjektom zapojeným do legitímnych činností v oblasti opráv a renovácie umožnil prístup k príslušným informáciám o zhode a bezpečnosti potrebným na zákonnú obnovu výrobkov do vyhovujúceho stavu; domnieva sa, že takýto prístup by sa mal obmedziť na to, čo je nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a na umožnenie riadneho plnenia ich úloh, pričom by sa mala zohľadniť ochrana citlivých obchodných informácií;

30.zdôrazňuje potrebu stanovenia jasného a harmonizovaného vymedzenia pojmu „podstatná zmena“, ktoré by sa mohlo použiť ako základ pre právne predpisy týkajúce sa konkrétnych výrobkov, s cieľom odlíšiť ho od bežných opráv alebo bežnej údržby; domnieva sa, že normalizovaný postup posudzovania na určenie podstatnej povahy zmeny by zvýšil právnu istotu a podporil hospodárske subjekty v oblasti použitých výrobkov; Je presvedčený, že je naliehavo potrebné vypracovať usmernenia podliehajúce pravidelnému preskúmaniu spoločných postupov renovovania a opráv, najmä elektronických zariadení, ako je výmena obrazoviek, batérií alebo kamier, vrátane uvedenia kompatibilných komponentov, s cieľom vytvoriť predpoklad zhody s platnými právnymi predpismi, a tak posilniť rozvoj obehových obchodných modelov a podporiť prácu príslušných orgánov a hospodárskych subjektov;

31.zdôrazňuje významný hospodársky potenciál predaja obnovených produktov, ktorý zahŕňa renovátorov, opravovne a iné vznikajúce subjekty, ako životaschopnej alternatívy k neudržateľným modelom spotreby; vyzýva Komisiu a spotrebiteľské orgány, aby uskutočnili kampane na zvýšenie povedomia o výhodách alternatív opätovného používania a predaja obnovených produktov;

32.je presvedčený, že harmonizované normy predstavujú kľúčový prvok jednotného trhu pri podpore cieľov verejného záujmu stanovených v právnych predpisoch EÚ; zdôrazňuje, že Komisia je zodpovedná za vydávanie normalizačných žiadostí s cieľom chrániť záujmy spotrebiteľov, zdravie, bezpečnosť, ochranu životného prostredia a bezpečnosť údajov, ako aj podporovať sociálne začlenenie, konkurencieschopnosť, inovácie, znižovať zbytočnú administratívnu záťaž a zjednodušiť postupy dodržiavania predpisov; v tejto súvislosti konštatuje, že je úlohou európskych organizácií pre normalizáciu reagovať na takéto žiadosti s cieľom vziať do úvahy všeobecný verejný záujem, ako je zakotvený v právnych aktoch EÚ, a pomôcť pri presadzovaní strategických priorít EÚ vrátane prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo, zvýšeného efektívneho využívania zdrojov a rozvoja obehových hospodárskych modelov;

33.víta skutočnosť, že v stratégii jednotného trhu sa uznáva, že podniky naďalej čelia výzvam v dôsledku absencie alebo oneskorenej dostupnosti včasných a účinných harmonizovaných noriem, čo vedie k zvýšeným nákladom, právnej neistote, zníženej konkurencieschopnosti, oslabenému dohľadu nad trhom a pomalšiemu zavádzaniu nových technológií; konštatuje, že to platí aj pre rýchlo sa rozvíjajúce odvetvia, ako je umelá inteligencia; vyjadruje obavy, že v prípade neexistencie primeraných a uplatniteľných noriem v čase uplatňovania nových právnych predpisov môžu výrobcovia a inovátori, ako aj spotrebitelia čeliť negatívnym dôsledkom, lebo výrobcovia môžu vykonávať autocertifikáciu svojich výrobkov na základe nesprávnej klasifikácie rizík, čo narúša ciele práva EÚ a ohrozuje ochranu používateľov;

34.zdôrazňuje, že oneskorené uverejňovanie harmonizovaných noriem v Úradnom vestníku EÚ je naďalej veľkým problémom pre rôznych účastníkov trhu a spotrebiteľov a obmedzuje schopnosť orgánov dohľadu nad trhom presadzovať ich dodržiavanie; vyzýva Komisiu, aby zaviedla maximálne lehoty pre žiadosti o normalizáciu a zefektívnila proces normalizácie;

35.zdôrazňuje význam normalizácie pri podpore voľného pohybu tovaru a odstraňovaní prekážok v rámci vnútorného trhu, ako aj pri zvyšovaní konkurencieschopnosti európskych podnikov uľahčením dodržiavania práva EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje prínosy dlhodobého verejno-súkromného partnerstva medzi európskymi inštitúciami a európskymi normalizačnými organizáciami, ktoré bolo nápomocné pri vývoji výrobkov, ktoré sú bezpečnejšie a lepšie zosúladené s cieľmi digitálnej a zelenej transformácie, pričom sa zároveň zabezpečuje, aby boli normy orientované na trh, a teda vyvíjané v reakcii na potreby trhu a inovácie bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť spotrebiteľov;

36.zdôrazňuje význam normalizácie pre medzinárodnú konkurencieschopnosť európskych podnikov; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o koordináciu spoločného európskeho prístupu k pozíciám na medzinárodných normalizačných fórach pre všetky výrobky, ktoré sú predmetom medzinárodných noriem; domnieva sa, že spoločný európsky prístup by mohol byť kľúčom k zlepšeniu európskej koordinácie a angažovanosti na medzinárodnej úrovni v súvislosti s normalizáciou s podobne zmýšľajúcimi globálnymi partnermi; zdôrazňuje, že prijatie medzinárodných noriem by sa malo uľahčiť, ak sú tieto normy v súlade s politickými cieľmi a strategickými záujmami EÚ, s cieľom otvoriť ďalšie trhy pre európske výrobky, zabrániť zbytočnej duplicite, podporiť konzistentnosť globálneho regulačného prostredia a uľahčiť medzinárodný obchod;

37.zdôrazňuje, že revízia nového legislatívneho rámca by mohla prispieť k väčšej inkluzívnosti, transparentnosti a účinnosti procesu normalizácie vo fáze vývoja aj implementácie, čo zahŕňa aj prideľovanie finančných prostriedkov EÚ európskym normalizačným organizáciám; pripomína, že zabezpečenie významnej, dlhodobej a stabilnej finančnej podpory pre organizácie občianskej spoločnosti a MSP je nevyhnutné na uľahčenie ich účinnej účasti na procese normalizácie; domnieva sa, že revízia nového legislatívneho rámca by sa mala vykonať súbežne s revíziou nariadenia o normalizácii;

38.zdôrazňuje, že je dôležité zachovať zásadu, podľa ktorej postupy posudzovania zhody slúžia na overenie zhody výrobkov s uplatniteľnými požiadavkami stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch EÚ v rámci nového legislatívneho rámca; domnieva, že takéto postupy boli úspešné pri zaručovaní bezpečnosti, výkonnosti a spoľahlivosti výrobkov a tiež pri prispievaní k harmonizácii pravidiel vnútorného trhu; zdôrazňuje však potrebu posúdiť preskúmanie fungovania a jasnosti existujúcich modulov posudzovania zhody vzhľadom na pretrvávajúcu právnu neistotu, nejednotné uplatňovanie vo všetkých odvetviach a vznikajúce riziká vyplývajúce z technologického vývoja, ako sú prepojené výrobky; je presvedčený, že takéto preskúmanie by malo byť v súlade so zásadou, že úroveň rizika spojeného s výrobkom by mala byť určujúca pre požadovaný postup posudzovania zhody; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí o riešenie týchto problémov, a to aj prostredníctvom lepšieho dohľadu nad trhom, aktualizovaných noriem a zjednodušených postupov pre hospodárske subjekty, najmä MSP, čím sa zabezpečí nadčasový systém;

39.zdôrazňuje, že notifikované orgány musia pracovať kompetentne, nestranne a nezávisle; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hodnotenie ich kompetencií sa v jednotlivých členských štátoch naďalej výrazne líši, čo vedie k pretrvávajúcej právnej neistote a rozdielnym postupom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch notifikované orgány vydávajú osvedčenia o zhode bez toho, aby náležite overili úplný súlad so všetkými príslušnými ustanoveniami platných harmonizovaných noriem, čo môže vážne narušiť dôveryhodnosť systému normalizácie a výrazne brániť účinnej práci orgánov dohľadu nad trhom; navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť povinnej akreditácie notifikovaných osôb s cieľom zabezpečiť ich spôsobilosť, nestrannosť a nezávislosť vo všetkých členských štátoch; považuje to za nevyhnutné na riešenie rozdielnych postupov, zvýšenie právnej istoty a posilnenie dôvery v systém posudzovania zhody;

40.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.