1.tvrdí, že EÚ a kandidátske krajiny vždy využívali rozširovanie ako politický a geopolitický nástroj na podporu demokracie, stability, bezpečnosti a prosperity na celom kontinente; zastáva názor, že rozšírenie EÚ predstavuje dlhodobú geostrategickú investíciu;

2.zdôrazňuje, že útočná vojna Ruska proti Ukrajine a ďalšie geopolitické výzvy zvýrazňujú naliehavosť pokroku v procese rozširovania; trvá na tom, že úspešné a udržateľné rozšírenie si vyžaduje dlhodobú politickú víziu a odvážne rozhodnutia zamerané na podporu efektívnej, silnej a demokratickej Európy;

3.konštatuje, že zo skúseností vyplýva, že každá nová vlna rozširovania prináša nové inštitucionálne a politické výzvy, ktoré by sa mali riešiť včas, najlepšie pred tým, ako sa kandidátske krajiny stanú členskými štátmi, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie EÚ a predišlo zablokovaniu inštitúcií; poukazuje na to, že každému rozšíreniu v histórii európskeho projektu predchádzali alebo ho sprevádzali potrebné vnútorné inštitucionálne reformy;

4.uznáva, že cieľom jednomyseľnosti je zabezpečiť, aby sa riešili oprávnené obavy všetkých členských štátov; domnieva sa však, že rozšírená EÚ si bude vyžadovať sofistikovanejšiu koordináciu pri riešení výziev, ktorým čelí súčasný proces rozširovania: zdôrazňuje, že je dôležité riešiť ťažkosti spôsobené jednomyseľnosťou v Rade vrátane využívania jednomyseľnosti na prechodné kroky v procese rozširovania, ktoré spomaľuje pristúpenie nových členov k EÚ z dôvodu dvojstranných otázok; pripomína, že článok 49 Zmluvy o EÚ umožňuje prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou bez toho, aby sa vyžadovali zmeny zmluvy; berie na vedomie ťažkopádnu a zastaranú štruktúru a riadenie rozpočtu EÚ a možné prerozdelenie pri prideľovaní prostriedkov z poľnohospodárskych a kohéznych fondov; pripomína, že rozšírenie EÚ je príležitosťou na prehodnotenie kľúčových politík EÚ v tejto oblasti; podporuje všetky iniciatívy zamerané na zefektívnenie rozhodovacieho procesu, ktorý je kľúčom k posilneniu konkurencieschopnosti EÚ;

5.opakuje svoje stanovisko, že prehlbovanie Únie, jej prístupového procesu a zjednotenie Európy by malo prebiehať ruka v ruke; zdôrazňuje, že inštitucionálne a finančné reformy EÚ sú potrebné na riešenie výziev súčasného procesu rozširovania a na zabezpečenie schopnosti EÚ absorbovať nových členov a podporovať ich úspešnú integráciu bez destabilizácie hospodárstiev ostatných členských štátov alebo prehlbovania sociálneho napätia;

6.uznáva, že ad hoc riešenia by mohli slúžiť ako dočasné riešenia, ale chýba im predvídateľnosť, demokratická transparentnosť a zodpovednosť a dlhodobá udržateľnosť, ktorú môžu priniesť len štrukturálne reformy;

7.je pevne presvedčený, že inštitucionálne reformy EÚ bez ohľadu na rozhodovací postup ich prijatia by mali zvýšiť schopnosť EÚ konať efektívne a včas; poukazuje na to, že reformy inštitucionálneho rámca EÚ pred rozšírením by mali spĺňať ciele zlepšenia efektívnosti EÚ, zvýšenia jej sily na globálnej scéne a zvýšenia demokracie, legitimity a zodpovednosti EÚ;

8.zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia efektívnosti rozšírenej EÚ by sa malo upraviť zloženie inštitúcií EÚ, zefektívniť ich činnosť a zlepšiť ich fungovanie; navrhuje, aby sa proces rozširovania podporoval včasným a úzkym zapojením kandidátskych krajín do fungovania inštitúcií EÚ, napr. prostredníctvom štatútu pozorovateľa; konštatuje, že by sa to dalo úspešne dosiahnuť podobným spôsobom ako pri rozširovaní v roku 2004; ako pozitívny príklad takejto postupnej integrácie hodnotí úsilie Komisie zapojiť kandidátske krajiny do oblasti bezpečnosti a obrany, najmä prostredníctvom ich zmienky v bielej knihe o budúcnosti obrany EÚ a v stratégii vnútornej bezpečnosti;

9.konštatuje, že inštitucionálne reformy pred rozšírením sa musia zaoberať dôsledkami rozšírenia na zloženie Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že Európsky parlament by si mal zachovať takú veľkosť, ktoré umožní jeho riadne fungovanie, no zároveň musí zabezpečiť primeranú demokratickú reprezentatívnosť; zdôrazňuje, že je potrebné uprednostniť internú a medziinštitucionálnu prácu na určení trvalého mechanizmu prideľovania kresiel, ktorý dokáže zabezpečiť spravodlivé, transparentné a trvalé demografické a geografické zastúpenie pri dodržiavaní zásady zostupnej proporcionality; pripomína svoju pozíciu, že rozdelenie kresiel v Európskom parlamente by sa malo posudzovať spolu so systémom hlasovania v Rade;

10.konštatuje, že súčasné zloženie Komisie musí zohľadňovať rozšírenie; v tejto súvislosti pripomína flexibilitu stanovenú v Lisabonskej zmluve; zdôrazňuje, že akékoľvek zníženie počtu členov kolégia komisárov, ako sa stanovuje v článku 17 ods. 5 Zmluvy o EÚ, musí naďalej zabezpečovať geograficky, demograficky a rodovo vyvážené zloženie Komisie;

11.uznáva potrebu zvážiť revíziu fungovania a rozhodovacieho procesu Rady vzhľadom na rozšírenie; konštatuje, že kvalifikovaná väčšina sa musí nanovo vymedziť s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi väčšími a menšími krajinami a zachovať vyššie prahové hodnoty pre najdôležitejšie a politicky najcitlivejšie rozhodnutia; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 22. novembra 2023 o návrhoch Európskeho parlamentu na zmenu zmlúv, najmä pokiaľ ide o hlasovacie väčšiny v Rade; požaduje čo najväčšiu transparentnosť a integritu rozhodovacieho procesu Rady vzhľadom na rozšírenie;

12.navrhuje posilniť a zreformovať postup uvedený v článku 7 Zmluvy o EÚ tak, že sa ukončí uplatňovanie jednomyseľnosti pri prijímaní rozhodnutí Európskou radou, zavedie sa jasný časový rámec a o prípadoch porušenia bude rozhodovať Súdny dvor Európskej únie;

13.opakuje svoju výzvu na revíziu riadenia VFR, najmä pridelením úplných spolulegislatívnych právomocí nad výdavkovou stranou rozpočtu EÚ vrátane prijatia VFR;

14.je presvedčený, že súčasná povinná doložka o revízii v prípade rozšírenia by sa mala zachovať aj v ďalšom VFR a že vnútroštátne finančné prostriedky by nemali byť dotknuté; podčiarkuje, že v budúcom VFR sa budú musieť zaviesť aj vhodné prechodné a postupne zavádzané opatrenia pre kľúčové výdavkové oblasti, ako je súdržnosť a poľnohospodárstvo, a to na základe dôkladného posúdenia ich vplyvov na rôzne odvetvia;

15.domnieva sa, že budúci VFR bude rozhodujúci pre prípravu EÚ na rozšírenie a kandidátskych krajín na pristúpenie;

16.pripomína pozíciu Európskeho parlamentu vyjadrenú v uznesení zo 7. mája 2025 o prepracovanom dlhodobom rozpočte Únie v meniacom sa svete Prijaté texty, P10_TA(2025)0090., že dlhodobý rozpočet EÚ sa musí odkloniť od historicky reštriktívnej úrovne 1 % súhrnného hrubého národného dôchodku, ktorú si sama stanovila; zdôrazňuje, že správy Draghiho a Lettu ukázali, že EÚ potrebuje značné dodatočné vlastné zdroje, aby sa stala konkurencieschopnejšou, dokončila spravodlivú a zelenú transformáciu a bola schopná sa do roku 2030 samostatne brániť pred ruskou agresiou;

17.zdôrazňuje, že budúci VFR na obdobie po roku 2027 a účinnejší rozpočet vrátane nového balíka vlastných rezerv by mali EÚ umožniť rozhodný krok smerom k rozšíreniu a zároveň zachovať súčasné politiky, programy a priority;

18.zdôrazňuje, že je dôležité posilniť demokratickú legitimitu politík EÚ posilnením rozhodovacích a kontrolných práv Európskeho parlamentu, ktorý je jedinou priamo volenou inštitúciou zastupujúcou občanov EÚ, vrátane silných vyšetrovacích právomocí;

19.zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú v procese pristupovania do EÚ zohrávajú parlamenty krajín pristupujúcich do EÚ, najmä pri prijímaní právnych predpisov súvisiacich s pristúpením, a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam parlamentnej spolupráce a budovania konsenzu v otázkach pristúpenia k EÚ; opakuje, že Európsky parlament je pripravený využiť svoje politické a technické zdroje na pomoc parlamentom v pristupujúcich krajinách pri napredovaní v reformnom programe EÚ, a to aj prostredníctvom činností na podporu demokracie; víta pokrok, ktorý sa dosiahol vo viacerých kandidátskych krajinách, a to aj prostredníctvom sprostredkovateľských aktivít a procesu dialógu Jeana Monneta;

20.zdôrazňuje, že reforma rozhodovacích procesov EÚ si vyžaduje posilnenie postavenia Európskeho parlamentu tým, že sa postaví na rovnakú úroveň s Radou; opakuje svoju výzvu, aby Európsky parlament získal plné právo legislatívnej iniciatívy – právomoc navrhovať, meniť alebo rušiť právne predpisy EÚ; vyjadruje presvedčenie, že všeobecné a priame právo iniciatívy ešte viac posilní demokratickú legitimitu EÚ a postavenie jej občanov;

21.zdôrazňuje, že právo iniciatívy Európskeho parlamentu zďaleka nepostačuje na to, aby mohol zastupovať občanov EÚ, občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov v európskych inštitúciách, čím sa Komisii fakticky ponecháva monopol legislatívnej iniciatíve;

22.zdôrazňuje, že Lisabonskou zmluvou sa už Európskemu parlamentu udeľuje priame právo iniciatívy, pričom sa uznáva jeho právomoc samostatne sa organizovať, jeho kontrolná funkcia, ako aj demokratická legitimita ako jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ;

23.považuje za nevyhnutné zlepšiť transparentnosť a demokratickú zodpovednosť Európskeho parlamentu posilnením európskeho rozmeru volieb a stanovením jednotných volebných pravidiel v celej EÚ; vyzýva ostatné členské štáty, aby ratifikovali rozhodnutie Rady 2018/994 Rozhodnutie Rady (EÚ, Euratom) 2018/994 z 13. júla 2018, ktorým sa mení Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k rozhodnutiu Rady 76/787/ESUO, EHS, Euratom z 20. septembra 1976 (Ú. v. EÚ L 178, 16.7.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2018/994/oj).; vyzýva Radu, aby pracovala na návrhoch predložených v pozícii Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 3. mája 2022 o návrhu nariadenia Rady o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady (76/787/ESUO, EHS, Euratom) a Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu pripojený k tomuto rozhodnutiu (Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 171).; opakuje svoju výzvu adresovanú Európskemu parlamentu a Rade, aby pokročili v diskusiách o zavedení trvalého mechanizmu prideľovania kresiel Európskeho parlamentu;

24.domnieva sa, že uvedené ciele inštitucionálnych reforiem pred rozšírením možno realizovať rôznymi prostriedkami vrátane aktivácie flexibility, ktorú ponúkajú súčasné zmluvy, prostredníctvom jednej alebo viacerých cielených zmien zmluvy;

25.pripomína, že viaceré nástroje flexibility, ako sú premosťovacie doložky, posilnená spolupráca, konštruktívne zdržanie sa hlasovania, PESCO a ustanovenia o výnimkách, sú už v súčasnom právnom rámci EÚ možné, o čom svedčia skúsenosti so schengenským priestorom, jedným z najväčších úspechov EÚ, a s eurozónou; pripomína, že v rámci prístupových postupov možno rokovať o riešeniach postupného zavádzania, dočasných výnimkách v určitých oblastiach politiky a prechodných obdobiach;

26.opakuje svoj postoj, že diferencovaná integrácia by mala vždy prebiehať v rámci zmluvy a zachovávať jednotu inštitúcií EÚ a nemala by viesť k vytvoreniu paralelných inštitucionálnych usporiadaní či usporiadaní, ktoré by boli nepriamo v rozpore s duchom a základnými zásadami práva EÚ, ale v prípade potreby by mala umožniť zriadenie osobitných orgánov bez toho, aby boli dotknuté právomoci a úloha inštitúcií EÚ;

27.zdôrazňuje, že flexibilita, ktorú poskytujú súčasné zmluvy, umožňuje urobiť viac pre pokrok smerom k Európskej obrannej únii bez toho, aby bol potrebný komplexný proces reformy zmluvy; zdôrazňuje, že zriadenie stálej európskej obrannej únie si v konečnom dôsledku bude vyžadovať jednomyseľné rozhodnutie v súlade s článkom 42 ods. 2;

28.zdôrazňuje, že v oblasti obrany umožňuje PESCO (bývalý článok 46 Zmluvy o EÚ) skupine členských štátov pokročiť smerom k vytvoreniu európskeho obranného systému; konštatuje, že napriek tomu, že PESCO sa využíva najmä na projekty v oblasti obranného priemyslu, má širší potenciál umožniť ochotným členským štátom bezodkladne inštitucionalizovať spoločnú obranu, a to aj v prípade, že v Európskej rade neexistuje jednomyseľnosť;

29.zdôrazňuje, že podľa existujúcich ustanovení zmluvy by rozhodnutie prijaté kvalifikovanou väčšinou umožnilo vytvorenie európskeho obranného systému podľa článku 42 ods. 6 Zmluvy o EÚ a článku 1 písm. b) protokolu č. 10, pričom by sa ponechal priestor na pristúpenie iných členských štátov v neskoršej fáze, ako to bolo v prípade hospodárskej a menovej únie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a ochotné členské štáty, aby na tento účel bezodkladne aktivovali ustanovenia PESCO;

30.vyzýva Komisiu a Radu, aby jasne oznámili výsledky preskúmania politík a aby v spolupráci s Európskym parlamentom vypracovali realistický a postupný plán na realizáciu potrebných inštitucionálnych reforiem v spojení s procesom rozširovania;

31.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.