1.zdôrazňuje, že výsledok prvého globálneho hodnotenia na konferencii COP 28 uznáva, že cesty k obmedzeniu globálneho oteplenia na 1,5 °C bez prekročenia alebo s obmedzeným prekročením na 2 °C si vyžadujú, aby vrchol globálnych emisií skleníkových plynov nastal do roku 2025, a že obmedzenie globálneho oteplenia na 1,5 °C bez prekročenia alebo s obmedzeným prekročením si vyžaduje výrazné, rýchle a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov o 43 % do roku 2030 a o 60 % do roku 2035 v porovnaní s úrovňou z roku 2019, aby sa do roku 2050 dosiahla nulová čistá bilancia emisií skleníkových plynov;

2.berie na vedomie relatívny pokrok, ktorý sa dosiahol v niektorých oblastiach na konferencii COP 29 v Baku, najmä pokiaľ ide o nový kolektívny kvantifikovaný cieľ týkajúci sa financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, pokrok v oblasti sprevádzkovania Fondu na krytie strát a škôd a dohodu o trhu s uhlíkom; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v oblasti zmierňovania;

3.so znepokojením konštatuje, že súhrnné zníženie emisií z predložených vnútroštátne stanovených príspevkov výrazne zaostáva za emisnými trajektóriami, ktoré sú potrebné na dodržanie cieľa Parížskej dohody a záverov prvého globálneho hodnotenia; naliehavo vyzýva COP 30, aby opätovne potvrdila záväzok dosiahnuť cieľ 1,5 °C a dohodla sa na potrebe naďalej posilňovať ambície a prijať konkrétne rozhodnutia na podporu vykonávania vnútroštátne stanovených príspevkov; domnieva sa, že globálne hodnotenie by sa malo konať častejšie, a vyzýva všetky strany, ktoré nie sú na ceste k dosiahnutiu cieľa Parížskej dohody, aby okrem päťročného cyklu preskúmania každý druhý rok aktualizovali a posilnili svoje vnútroštátne stanovené príspevky;

4.zdôrazňuje, že je potrebné spoločné úsilie a ďalšie opatrenia všetkých zmluvných strán s cieľom odstrániť medzeru v oblasti emisií a realizovať opatrenia vyplývajúce z prvého globálneho hodnotenia prostredníctvom konkrétnych cieľov, ako aj zintenzívniť opatrenia stanovené na národnej úrovni; zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť všetkých veľkých producentov emisií vrátane rozvíjajúcich sa ekonomík a krajín G20, aby v tomto smere preukázali vedúcu úlohu; vyzýva EÚ a podobne zmýšľajúcich partnerov, aby viedli koalíciu s vysokými ambíciami a spolupracovali so všetkými stranami s cieľom zabezpečiť úspešný výsledok konferencie COP 30;

5.dôrazne vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím vlády USA odstúpiť po druhýkrát od Parížskej dohody; vyzýva Spojené štáty, aby prehodnotili svoje odstúpenie od dohody a prispeli svojím spravodlivým dielom k celosvetovému úsiliu o riešenie zmeny klímy a k celosvetovému financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou, najmä pokiaľ ide o ich zodpovednosť na základe ich kumulatívnych emisií v minulosti; nabáda štáty USA a neštátne subjekty, aby sa naďalej zapájali do medzinárodnej spolupráce v oblasti klímy, a to aj na konferenciách OSN o zmene klímy; konštatuje, že žiadna iná krajina nenasledovala Spojené štáty a neodstúpila od Parížskej dohody; zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť a strategický záujem EÚ na tom, aby sa ujala vedúcej úlohy a obnovila dôveru v celosvetové opatrenia v oblasti klímy, a to aj prostredníctvom opatrení na zabránenie ďalšiemu odstúpeniu od Parížskej dohody; domnieva sa, že všetky aspekty vonkajšej činnosti EÚ vrátane obchodnej a rozvojovej politiky môžu prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov;

6.pripomína zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja, ku ktorej sa EÚ a jej členské štáty zaviazali a ktorej cieľom je minimalizovať rozpory a vytvárať synergie medzi rôznymi politikami EÚ; trvá na jednotnom prístupe k vykonávaniu Parížskej dohody a Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj vo vnútorných aj vonkajších politikách;

7.pripomína, že v prvom globálnom hodnotení zmluvné strany UNFCCC uznali potrebu hlbokého, rýchleho a trvalého zníženia emisií skleníkových plynov v súlade s cieľmi 1,5 °C a zaviazali sa prispieť k celosvetovému úsiliu o strojnásobenie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov na celom svete a zdvojnásobenie globálnej priemernej ročnej miery zlepšenia energetickej efektívnosti do roku 2030; je naďalej znepokojený nedostatočným pokrokom v plnení týchto cieľov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby konferencia COP 30 vychádzala z týchto cieľov, prijala konkrétne rozhodnutia o ich realizácii a podnikla dodatočné opatrenia, ak by ambiciózna medzera pretrvávala; opätovne potvrdzuje svoj záväzok splniť konsenzus dosiahnutý vo vyhlásení o klíme a zdraví z konferencie COP 28; berie na vedomie záväzok prispieť k urýchleniu rozvoja technológií s nulovými a nízkymi emisiami; v tejto súvislosti pripomína odsek 28 písm. e) prvého globálneho hodnotenia prijatého na konferencii COP 28;

8.pripomína, že krajiny sa v prvom globálnom hodnotení zaviazali urýchliť úsilie o postupné ukončenie neekologizovanej výroby energie z uhlia a vyradenie neefektívnych dotácií na fosílne palivá, a aby sa v rámci energetických systémov spravodlivo, usporiadane a primerane odklonili od fosílnych palív s cieľom urýchliť opatrenia v tomto kritickom desaťročí a dosiahnuť tak nulovú bilanciu do roku 2050 v súlade s vedeckými poznatkami; vyzýva všetky zmluvné strany, aby zintenzívnili úsilie v tomto smere a zapojili sa do vypracovania zmluvy o nešírení fosílnych palív; očakáva, že COP 30 posilní záväzok prechodu od fosílnych palív, a trvá na naliehavej potrebe ambicióznych a časovo ohraničených plánov na postupné ukončenie dotácií na fosílne palivá a ich výroby;

9.konštatuje, že rok 2025 je pre krajiny konečným termínom na predloženie vnútroštátne stanovených príspevkov do roku 2035, ktoré sú nevyhnutné na zvýšenie ambícií v oblasti klímy, sledovanie pokroku a zvyšovanie odolnosti; považuje za nevyhnutné, aby EÚ išla príkladom, a vyzýva ju a všetky zmluvné strany, ktoré tak ešte neurobili, aby reagovali na globálne hodnotenie COP 28 a predložili absolútne, a nie relatívne, ciele znižovania emisií v celom hospodárstve, ktoré sa budú vzťahovať na všetky skleníkové plyny, sektory a kategórie v súlade s cieľom 1,5 °C čo najskôr a v dostatočnom predstihu pred konferenciou COP 30; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina zmluvných strán nedodržala lehotu na predloženie aktualizovaných NDC, a zdôrazňuje, že v záujme dobrého fungovania multilateralizmu v politike v oblasti klímy je dôležité dodržiavať všetky procesy UNFCCC a lehoty na predloženie;

10.zdôrazňuje význam tohto podrobného a transparentného podávania správ, v ktorých sa posudzuje pokrok v oblasti vnútroštátne stanovených príspevkov;

11.berie na vedomie pokrok pri vykonávaní článku 6 Parížskej dohody a zdôrazňuje, že využívanie článku 6 by malo vždy viesť k zaručenému čistému prínosu pre klímu, a preto vyzýva všetky zmluvné strany, aby zabezpečili, že projekty započítané k článku 6 nebudú brániť domácemu znižovaniu emisií; naliehavo vyzýva dozorný orgán a všetky zmluvné strany, aby dodržiavali Glasgowskú dohodu, a teda zabezpečili, aby všetky schválené činnosti v rámci mechanizmu čistého rozvoja boli v súlade s metodikami článku 6.4 najneskôr do konca roku 2025; vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala vytvorenie pevného medzinárodného rámca riadenia pre medzinárodne prenášané výsledky zmierňovania na medzinárodnej úrovni, ktorý by zahŕňal záväzné normy týkajúce sa medzinárodných uhlíkových kreditov s cieľom zaručiť environmentálnu, klimatickú a sociálnu integritu, spravodlivé rozdelenie prínosov zmierňovania, jasné pravidlá vykonávania na zabezpečenie transparentnosti, dodatočnosti a trvalosti, prísne povinnosti podávania správ a účinné mechanizmy dohľadu nad všetkými projektmi podľa článku 6, aby sa odstránilo riziko dvojitého započítavania a zabezpečila environmentálna integrita systému; žiada jasné pravidlá o rozdelení zodpovednosti za riziká spojené s monitorovaním a zvratom, aby sa zabránilo neprimeranému zaťaženiu hostiteľských strán; zdôrazňuje, že je potrebné, aby iniciatívy súkromného trhu s uhlíkom uplatňovali najvyššie štandardy integrity;

12.vyzýva všetky zmluvné strany, aby na konferencii COP 30 dosiahli významný pokrok a zabezpečili, aby sa druhé globálne hodnotenie, ktoré sa začne v roku 2026, riadilo najlepšími dostupnými vedeckými poznatkami a integrovalo prierezové otázky, ako je rodová spravodlivosť, ľudské práva a ochrana ekosystémov;

13.zdôrazňuje, že zabezpečenie primeraného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy je kľúčové na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody; pripomína, že mnohé vnútroštátne stanovené príspevky rozvojových krajín sú podmienené medzinárodným financovaním opatrení v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že podľa rôznych správ OSN je celosvetový rozdiel medzi potrebným a súčasne poskytovaným financovaním opatrení v oblasti zmeny klímy veľký a stále sa zväčšuje a že tento rastúci rozdiel vyplýva z viacerých faktorov, z ktorých všetky by sa mali primerane riešiť;

14.zdôrazňuje, že oneskorená mobilizácia financovania opatrení v oblasti zmeny klímy povedie k zvýšeniu nákladov, nárastu alternatívnych nákladov a zníženiu výnosov v oblasti klímy; konštatuje v tejto súvislosti, že podľa odhadov Medzinárodnej agentúry pre energiu môže byť na kompenzáciu každého dolára, ktorý nebude investovaný do čistej energie pred rokom 2030, následne potrebných štyri až päť dolárov;

15.zdôrazňuje, že adaptácia je nedostatočne financovaná a že nový kolektívny kvantifikovaný cieľ nereaguje dostatočne na potreby financovania adaptácie; zdôrazňuje skutočnosť, že hoci sú potrebné všetky zdroje financovania – verejné aj súkromné –, medzinárodné verejné financie sú potrebné najmä na uspokojenie potrieb adaptácie a riešenie strát a škôd;

16.konštatuje, že EÚ a jej členské štáty poskytujú približne tretinu celosvetového verejného financovania opatrení v oblasti klímy, a tým sú celosvetovo najväčšími poskytovateľmi, pričom v roku 2023 bolo poskytnutých 28,6 miliardy EUR z verejných zdrojov a mobilizovalo sa aj 7,2 miliardy EUR vo forme súkromných finančných prostriedkov; opakovane zdôrazňuje, že rozpočty EÚ a vnútroštátne rozpočty by sa mali upraviť tak, aby spĺňali dohodnutý nový kolektívny kvantifikovaný cieľ, aby EÚ poskytla svoj spravodlivý podiel na medzinárodnom financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, a to aj prostredníctvom mobilizácie súkromného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy; domnieva sa, že nový kolektívny kvantifikovaný cieľ predstavuje dolnú hranicu mobilizácie financovania opatrení v oblasti zmeny klímy;

17.uznáva, že EÚ zohrala významnú úlohu pri sprostredkovaní dohody o dosiahnutí konsenzu týkajúceho sa nového kolektívneho kvantifikovaného cieľa; vyzýva všetky zmluvné strany, aby prispeli svojím spravodlivým dielom k plneniu nového kolektívneho kvantifikovaného cieľa, ktorý by mal zahŕňať čiastkové ciele v oblasti financovania zmierňovania a adaptácie a v oblasti strát a škôd; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prostredníctvom špecializovaného a predvídateľného mechanizmu verejného financovania EÚ zvýšili nové a dodatočné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, ktoré by bolo v súlade s dohodnutým novým kolektívnym kvantifikovaným cieľom; pripomína, že na to, aby sa dosiahli potrebné globálne úrovne financovania opatrení v oblasti zmeny klímy, je potrebná širšia základňa prispievateľov, ktorá bude odrážať vyvíjajúce sa finančné možnosti zmluvných strán; očakáva, že krajiny s vyššími strednými príjmami a vysokými emisiami prispejú svojím spravodlivým podielom a zvýšia svoje príspevky viac ako v súčasnosti; vyzýva všetky zmluvné strany, aby určili nové a inovatívne zdroje verejného a súkromného financovania; vyzýva zmluvné strany, aby pri financovaní nového kolektívneho kvantifikovaného cieľa uprednostňovali nástroje a opatrenia, ktoré sú založené na grantoch a nevyvolávajú zadlženie, aby sa zabezpečilo, že prijímajúce krajiny budú schopné realizovať potrebné opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu bez toho, aby sa zvýšilo ich dlhové zaťaženie; vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že nový kolektívny kvantifikovaný cieľ sa plní zmenou kategorizácie iných fondov; poukazuje aj na obavy týkajúce sa nejasností v súvislosti s druhmi financovania, ktoré prispievajú k novému kolektívnemu kvantifikovanému cieľu, najmä na otázku dvojitého započítavania;

18.vyzýva všetkých aktérov, aby zabezpečili, že plán z Baku až po Belém poskytne jasný a realizovateľný plán na mobilizáciu príslušných zdrojov; vyzýva všetky zmluvné strany, aby podporovali silnú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a mobilizovali súkromné investície vo veľkom rozsahu posilnením regulačných rámcov pre zodpovedné a udržateľné investície; konštatuje, že najväčší podiel požadovaných investícií do transformácie hospodárstva v súvislosti so zmenou klímy na celom svete budú musieť pokryť súkromné investície; zdôrazňuje, že je potrebné, aby plán zahŕňal spoľahlivý a nezávislý mechanizmus zodpovednosti, ktorý zabezpečí transparentnosť a účinné sledovanie pokroku;

19.konštatuje, že mnoho krajín ohrozených zmenou klímy vrátane niekoľkých najmenej rozvinutých krajín je v dlhovej tiesni alebo im hrozí značné riziko dlhovej tiesne, a preto by sa financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy malo prideľovať tak, aby sa nezhoršilo ich dlhové zaťaženie, pričom by sa malo uprednostniť financovanie založené na grantoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili svoje možnosti, ako prispieť k zmierneniu tejto dlhovej tiesne, a aby bezodkladne prijali príslušné opatrenia;

20.zdôrazňuje, že v orgánoch OSN panuje zhoda v tom, že financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy nemožno spravodlivo rozšíriť, pokiaľ sa nevyrieši dlhová kríza; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nástrojov na odpustenie dlhu;

21.vyzýva Komisiu, členské štáty a medzinárodných partnerov, aby začlenili mikrofinancovanie opatrení v oblasti zmeny klímy ako základnú zložku stratégií adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania tým, že podporia miestne mikrofinančné inštitúcie pri vývoji a rozširovaní finančných produktov pre zraniteľné skupiny obyvateľstva vrátane mikroúverov na zelené technológie, mikropoistenia proti klimatickým rizikám a mikroúspor na zvýšenie odolnosti spoločenstiev s osobitným dôrazom na ženy, mladých ľudí a vidiecke spoločenstvá;

22.zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zjednodušiť, urýchliť a prispôsobiť postupy financovania opatrení v oblasti zmeny klímy realite rozvojových krajín, a to najmä vytvorením jednotných prístupových miest, harmonizáciou kritérií na podávanie žiadostí a poskytovaním technickej pomoci pri príprave projektov, aby sa zabezpečila dostupnosť, rýchlosť a účinnosť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy pre miestne organizácie a spoločenstvá, ktoré sú najviac postihnuté zmenou klímy;

23.považuje za nevyhnutné dosiahnuť pokrok na konferencii COP 30 pri uplatňovaní článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody a zaradiť ho medzi stály bod programu konferencie COP; vyzýva EÚ, aby sa zapojila do medzinárodných iniciatív, ako je Bridgetownská iniciatíva 3.0; vyzýva na rýchlejšiu reformu medzinárodnej finančnej štruktúry a vyzýva všetky hlavné medzinárodné finančné inštitúcie a multilaterálne rozvojové banky, aby sa zhostili svojej úlohy klimatických bánk a zosúladili svoje portfóliá a úverové politiky s Parížskou dohodou tak, aby boli dlhodobo finančne udržateľné; vyzýva takisto domáce a medzinárodné finančné systémy, aby lepšie riešili výzvy spojené so zmenou klímy odstraňovaním prekážok prístupu k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy pre čisté technológie a odklonením verejných a súkromných finančných tokov od činností náročných na emisie;

24.domnieva sa, že Európska investičná banka (EIB) by mala slúžiť ako klimatická banka Únie, a preto berie na vedomie jej plán klimatickej banky a aktualizovanú úverovú politiku v oblasti energetiky, ako aj dodatočné úsilie Európskeho investičného fondu ako dôležité kroky pri presadzovaní investícií do oblasti klímy.

25.zdôrazňuje potrebu zintenzívniť adaptáciu na zmenu klímy, odolnosť a pripravenosť v rámci EÚ aj na celom svete s cieľom minimalizovať negatívne účinky zmeny klímy a straty biodiverzity a komplexne sa touto otázkou zaoberať na konferenciách zmluvných strán, pričom zdôrazňuje dôležitú úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri navrhovaní a vykonávaní týchto opatrení; uznáva význam celosvetovej spolupráce a výmeny know-how, najlepších dostupných vedeckých poznatkov a najlepších postupov v oblasti adaptácie na zmenu klímy; zdôrazňuje, že náklady na adaptáciu sa zvýšia v prípade nečinnosti a oneskorených opatrení, a to tak v oblasti zmierňovania, ako aj adaptácie;

26.pripomína svoje hlboké znepokojenie nad rastúcou intenzitou a frekvenciou extrémnych poveternostných javov v EÚ a na celom svete vrátane lesných požiarov, sucha, vĺn horúčav a povodní, ako aj nad ich vplyvom na ľudské zdravie a rastúcim počtom obetí na životoch; konštatuje, že vo všetkých scenároch IPCC sa očakáva, že zvyšovanie hladiny morí sa v priebehu tohto storočia zrýchli, čo spôsobí finančné náklady a stratu pobrežných oblastí na celom svete;

27.zdôrazňuje, že na konferencii COP 30 je potrebné zabezpečiť fungovanie rámca pre globálny cieľ v oblasti adaptácie, a to aj prostredníctvom prijatia účinných a zvládnuteľných ukazovateľov a spoľahlivých, komplexných systémov sledovania a riešenia spôsobov vykonávania, aby sa umožnilo účinné monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov týkajúcich sa adaptácie stanovených na konferencii COP 28; poukazuje na to, že zatiaľ čo financovanie a vykonávanie opatrení na zmiernenie zmeny klímy pokročilo, adaptačné úsilie naďalej zaostáva a rozdiely vo financovaní aj v konkrétnych opatreniach sa zväčšujú;

28.vyzdvihuje význam národných adaptačných plánov a zdôrazňuje potrebu ich zosúladenia s plánom z Baku až po Belém; vyzýva zmluvné strany, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr zaviedli svoje národné adaptačné plány, a všetky zmluvné strany, aby pokročili v ich vykonávaní do roku 2030 a zamerali sa na riešenia založené na prírode; vyzýva všetky zmluvné strany, aby do svojich plánov začlenili prierezové prvky, ako je rodová rovnosť a ľudské práva;

29.vyzýva na zvýšenie investícií do systémov včasného varovania a systémov riadenia rizík v zraniteľných regiónoch, pričom zdôrazňuje ich zásadnú úlohu pri ochrane životov, zabezpečení živobytia a posilnení odolnosti voči klimatickým rizikám;

30.nabáda k väčšej podpore získavania, výmeny a analýzy údajov o klíme a rizikách katastrof, ako aj k zavádzaniu vhodných technológií na tieto činnosti s cieľom zlepšiť dostupnosť a kvalitu informácií pre ohrozené skupiny obyvateľstva; odporúča, aby všetky iniciatívy včasného varovania podporované EÚ vyčlenili osobitné zdroje na priebežnú údržbu a aktualizáciu systému, najmä vzhľadom na globálne výzvy v oblasti vedecky podloženého pozorovania a postupov;

31.víta rozhodnutie prijaté na konferencii COP 28 zriadiť Fond na krytie strát a škôd a očakáva ďalší pokrok v jeho vykonávaní a financovaní; vyzýva všetky zmluvné strany, aby v tejto súvislosti zabezpečili transparentné pravidlá; zdôrazňuje, že je dôležité uznať osobitný charakter strát a škôd tým, že sa budú posudzovať oddelene od adaptácie, a to aj v rámci globálneho hodnotenia;

32.vyzýva všetky zmluvné strany, aby zabezpečili transparentné prísľuby a predvídateľné mechanizmy realizácie krytia strát a škôd vrátane predčasného vyplatenia prostriedkov z Fondu na krytie strát a škôd; vyzýva všetky zmluvné strany, aby zabezpečili, že zdroje smerujúce do fondu budú dodatočné k existujúcim príspevkom na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy; je pevne presvedčený, že financovanie strát a škôd musí uprednostniť granty a musí oficiálnu rozvojovú pomoc dopĺňať a odlišovať sa od nej;

33.opakuje svoju výzvu, aby otázka strát a škôd bola stálym bodom programu zasadnutí COP;

34.vyzýva všetky zmluvné strany, aby pokročili v pracovnom programe spravodlivej transformácie podporou konkrétnych opatrení na riešenie nerovností, ktoré sa v dôsledku zmeny klímy ešte zhoršujú; domnieva sa, že pracovný program by mal zahŕňať ciele vytvárania dôstojnej práce a spravodlivej transformácie pre všetkých, a vyzýva všetky strany, aby podporovali sociálny dialóg so zamestnávateľskými a zamestnaneckými organizáciami a zapojenie zainteresovaných strán ako základ na vytvorenie silného sociálneho konsenzu; vyzýva všetky zmluvné strany, aby konštruktívne pracovali na dosiahnutí dohody o ďalšom plnení pracovného programu, pričom uznáva, že prostriedky na jeho realizáciu musia byť poskytnuté bezodkladne;

35.zdôrazňuje, že zmena klímy ohrozuje základné práva a blaho detí a mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu začleniť práva detí a medzigeneračnú spravodlivosť do všetkých aspektov politiky v oblasti klímy vrátane adaptácie, zmiernenia, strát a škôd a financovania opatrení v oblasti zmeny klímy;

36.zdôrazňuje, že ak sa budú súčasné právne predpisy EÚ v oblasti klímy vykonávať v plnej miere, čisté emisie skleníkových plynov EÚ sa do roku 2030 znížia približne o 57 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990; konštatuje, že EÚ je v súčasnosti na ceste k zníženiu čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 približne len o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ak členské štáty budú v plnej miere realizovať existujúce a plánované vnútroštátne opatrenia a politiky EÚ Oznámenie Komisie z 27. mája 2025 s názvom „Celoúnijné posúdenie konečných aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov – Dosahovanie cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030“ (COM(2025)0274).; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na odstránenie tohto nedostatku, a Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na podporu členských štátov v tomto úsilí; zdôrazňuje, že je potrebné, aby politika EÚ v oblasti klímy naďalej stanovovala ambiciózne ciele v súlade s dohodnutými cieľmi a aby vo svojich opatreniach uprednostňovala nákladovú efektívnosť, konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, sociálne začlenenie a vysokú úroveň ochrany životného prostredia;

37.zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať termíny predkladania aktualizácií národných energetických a klimatických plánov (NECP), aby Komisia mohla uskutočniť riadny proces preskúmania; víta posúdenie Komisie týkajúce sa konečných národných energetických a klimatických plánov do roku 2030 členských štátov, ktoré ich predložili; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozhodným spôsobom odstránili rozdiel medzi národnými energetickými a klimatickými plánmi a záväznými cieľmi EÚ, a to aj prostredníctvom plánov vykonávania;

38.zdôrazňuje potrebu prijať vedecky podložený cieľ EÚ v oblasti klímy do roku 2040 v súlade s európskym právnym predpisom v oblasti klímy Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1119/oj)., s prihliadnutím na všetky kritériá uvedené v článku 4 ods. 5 tohto právneho predpisu, a v súlade so závermi prvého globálneho hodnotenia; pripomína odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmeny klímy a berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa klimatického cieľa do roku 2040, ktorý sprevádzajú podporné politiky; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nebola schopná dohodnúť sa na NDC na rok 2035 pred termínom 23. septembra 2025; naliehavo vyzýva Radu, aby sa čo najskôr dohodla na NDC, ktorý by bol na hornej hranici uvedeného rozsahu;

39.pripomína, že je potrebné, aby EÚ zostala lídrom v medzinárodných rokovaniach o klíme a v opatreniach v oblasti klímy, aby prispela k vytvoreniu rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni a zabránila riziku úniku uhlíka pre európske spoločnosti, ako aj aby si zachovala podporu verejnosti pre opatrenia v oblasti klímy a zabránila úniku uhlíka;

40.zdôrazňuje úlohu Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy (EVPRZK), ako sa stanovuje v európskom právnom predpise v oblasti klímy; vyzýva Komisiu, aby v správach o posúdení vplyvu alebo iných verejne prístupných dokumentoch zdôvodnila odchýlky od odporúčaní EVPRZK a aby sa zaoberala politickými kompromismi; okrem toho vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcich návrhoch rozpočtu zabezpečila dostatočné finančné prostriedky pre EVPRZK a umožnila jej tak plniť jej zákonný mandát;

41.opakuje, že je potrebné začleniť ambície v oblasti klímy do všetkých politík EÚ a opatrení na ich transpozíciu, a zdôrazňuje, že v článku 6 ods. 2 a 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy sa Komisii ukladá povinnosť posúdiť, či všetky súčasné opatrenia, návrhy opatrení a legislatívne návrhy, vrátane rozpočtových návrhov sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy; pripomína, že podľa európskeho právneho predpisu v oblasti klímy by sa opatrenia EÚ a členských štátov mali riadiť zásadami predbežnej opatrnosti a „znečisťovateľ platí“ stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie a mali by tiež zohľadňovať zásadu energetickej únie týkajúcu sa prvoradosti energetickej efektívnosti a zásadu „neškodiť“;

42.zdôrazňuje, že účinný prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s Aarhuským dohovorom je rozhodujúci pre dosiahnutie cieľov Parížskej dohody; verí, že EÚ a členské štáty by mali ísť príkladom a uplatňovať zistenia a odporúčania Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru a zároveň rešpektovať svoje vlastné medzinárodné záväzky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru a zásady právneho štátu;

43.vyzýva členské štáty a Komisiu aby zabezpečili, aby národné energetické a klimatické plány a dlhodobé stratégie členských štátov zahŕňali dostatočné opatrenia a finančné prostriedky na dosiahnutie cieľov EÚ stanovených na rok 2030 a na nasledujúce obdobie; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie a zabezpečili, že EÚ svoje ciele stanovené do roku 2030 splní;

44.poukazuje na to, že v čase rastúcej geopolitickej nestability a nestabilných trhov s energiou je dekarbonizácia pre EÚ silnou hnacou silou strategickej autonómie a hospodárskej konkurencieschopnosti; pripomína, že táto skutočnosť je zohľadnená v dohode o čistom priemysle a jej cieli spojiť opatrenia v oblasti klímy a konkurencieschopnosť do jednej zastrešujúcej stratégie;

45.so znepokojením konštatuje, že dotácie na fosílne palivá v posledných rokoch vzrástli, pričom v roku 2023 dosiahli dotácie na spotrebu fosílnych palív celosvetovo 620 miliárd USD a podstatný podiel dotácií sa zaznamenal v rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dotácie na fosílnu energiu v EÚ zostali vysoké a v roku 2023 dosiahli 111 miliárd EUR, hoci sa oproti roku 2022 znížili; pripomína, že dotácie na dovážanú fosílnu energiu zaťažujú európske hospodárstva a narúšajú stimuly na prechod na čistú energiu; zdôrazňuje, že je dôležité znížiť dotácie pre palivá, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie, na medzinárodnej úrovni a transparentne informovať o týchto dotáciách; opäť zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty vykonávali požiadavku uvedenú v 8. EAP „stanoviť lehotu na postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá v súlade s ambíciou obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 °C“; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom od prijatia programu v roku 2022 a vyzýva Komisiu, aby predložila svoj plán ďalšieho znižovania a postupného rušenia dotácií na fosílne palivá v súlade so záväzkami EÚ v oblasti klímy;

46.zdôrazňuje, že súčasná geopolitická situácia zvýrazňuje naliehavú potrebu ukončiť závislosť EÚ od fosílnych palív a urýchliť transformáciu energetiky; víta pokrok dosiahnutý v rámci programu REPowerEU a vyzýva EÚ a členské štáty, aby konali rýchlejšie;

47.očakáva pripravovaný plán EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy vrátane vhodných legislatívnych opatrení na zabezpečenie koordinovanej pripravenosti EÚ čeliť rastúcim klimatickým rizikám;

48.vyzýva EÚ, aby ďalej preskúmala a riešila spôsoby, ktorými prispieva k zmene klímy za svojimi hranicami;

49.zdôrazňuje, že krízy súvisiace so zmenou klímy, znečistením a stratou biodiverzity sú navzájom prepojené a navzájom sa posilňujú, a že reakcie na tieto krízy musia byť zosúladené; zdôrazňuje význam ochrany, zachovania a obnovy biodiverzity a ekosystémov vrátane existujúcich ekosystémov bohatých na uhlík a udržateľného manažmentu prírodných zdrojov s cieľom zlepšiť zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu spôsobom blízkym prírode;

50.pripomína význam odvetvia využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a biodiverzity; pripomína, že právny predpis o obnove prírody je jedným z nástrojov EÚ na dosiahnutie jej cieľov v rámci nariadenia o LULUCF Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/841/oj). a jej medzinárodných záväzkov v oblasti biodiverzity, najmä globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu;

51.pripomína, že je dôležité, aby sa environmentálne politiky navrhovali a vykonávali v úplnom súlade s prístupom „jedno zdravie“, ktorého cieľom je udržateľná rovnováha a optimalizácia zdravia ľudí, zvierat a ekosystémov;

52.zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a chrániť ochrancov životného prostredia a brať na zodpovednosť tých, ktorí ich ohrozujú;

53.zdôrazňuje, že pôda je najväčšou suchozemskou zásobárňou uhlíka a zohráva nenahraditeľnú úlohu v globálnom klimatickom cykle; víta všetky snahy vlád a mimovládnych organizácií o maximalizáciu potenciálu pôdy na zmiernenie zmeny klímy a zlepšenie dostupnosti vody; v tejto súvislosti zdôrazňuje dohodu dosiahnutú na úrovni EÚ o právnom predpise o monitorovaní pôdy, ktorý slúži na zlepšenie schopnosti členských štátov a pomôže EÚ splniť jej medzinárodné záväzky;

54.zdôrazňuje dôležitú úlohu lesov pri opatreniach v oblasti klímy a pri zmierňovaní zmeny klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam celosvetového úsilia v boji proti odlesňovaniu, keďže lesy sú jedným z najväčších záchytov uhlíka a sú dôležitými zásobárňami z hľadiska biodiverzity; zdôrazňuje naliehavú potrebu chrániť najdôležitejšie lesné územia sveta, ako je amazonský dažďový prales, a to aj v najvzdialenejších regiónoch EÚ; opätovne potvrdzuje záväzok EÚ dodržiavať vyhlásenie lídrov z Glasgowa o lesoch a využívaní pôdy (COP 26); vyzýva všetky zmluvné strany, aby si stanovili ciele na zvýšenie čistého odstraňovania ekvivalentu CO2 prostredníctvom činností LULUCF;

55.zdôrazňuje zásadný význam mokradí – vrátane rašelinísk, mangrovových porastov a iných pobrežných a vnútrozemských mokraďových ekosystémov – ,ktoré patria medzi najúčinnejšie prirodzené záchyty uhlíka na našej planéte; vyzýva všetky zmluvné strany, aby urýchlene zvýšili úsilie o zachovanie, udržateľné obhospodarovanie a obnovu mokradí ako ústrednú stratégiu na zmiernenie zmeny klímy, adaptáciu na ňu, ochranu biodiverzity a udržateľnosť súvisiacich sociálnych a hospodárskych činností;

56.zdôrazňuje, že je dôležité identifikovať a maximalizovať potenciálne synergie medzi opatreniami v oblasti biodiverzity a klímy, a to aj uprednostňovaním ochrany, obnovy a riadenia ekosystémov a druhov dôležitých v uhlíkových cykloch, ako sa na tom dohodlo na konferencii COP 16 v Cali (Kolumbia); zdôrazňuje význam realizácie globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že 55 zmluvných strán predložilo národné stratégie a akčné plány v oblasti biodiverzity a 139 zmluvných strán predložilo národné ciele, a vyzýva všetky ostatné zmluvné strany, aby ich urýchlene nasledovali;

57.zdôrazňuje význam ochrany, zachovania a obnovy vodných ekosystémov a ekosystémov súvisiacich s vodou; vyzýva na viac opatrení v oblasti udržateľného využívania vody, a to aj prostredníctvom využívania inovatívnych vodných technológií, najmä na miestach, ktoré sú vážne postihnuté suchom alebo nedostatkom vody; upozorňuje na ničivé environmentálne, sociálne a hospodárske dôsledky dezertifikácie, sucha, povodní a znečistenia vody; víta Európsku stratégiu pre odolnosť v oblasti vody a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ju urýchlene vykonávali; vyzýva na ďalšie opatrenia na riešenie znečistenia perfluóralkylovými a polyfluóralkylovými látkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili presadzovanie existujúcich právnych predpisov a zabezpečili dodržiavanie rámcovej smernice o vode Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2000/60/oj).;

58.víta prijatie dohody OSN o šírom mori a vyzýva na jej urýchlenú ratifikáciu a vykonávanie zmluvnými stranami; vyzýva zmluvné strany, aby pokračovali v dialógu o oceánoch a zmene klímy; zdôrazňuje, že globálny klimatický systém závisí od zdravia oceánskych a morských ekosystémov, ktoré stráca svoju regulačnú kapacitu v dôsledku globálneho otepľovania, znečistenia, nadmerného využívania morskej biodiverzity, acidifikácie, eutrofizácie, deoxygenácie a pobrežnej erózie;

59.zdôrazňuje význam celosvetového úsilia v boji proti degradácii morských ekosystémov, keďže oceán absorbuje 25 % všetkých emisií uhlíka, zachytáva 90 % prebytočného tepla, dodáva viac než 50 % svetového kyslíka a je základným rezervoárom z hľadiska biodiverzity; víta výsledok Týždňa oceánov v Nice týkajúci sa zvýšenia finančných záväzkov na ochranu oceánov; vyzýva na urýchlené prijatie opatrení na obnovu morských ekosystémov a zabezpečenie účinnej ochrany chránených morských oblastí; pripomína cieľ č. 3 globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu na ochranu 30 % morí do roku 2030;

60.zdôrazňuje, že je potrebné komplexne riešiť prepojenia medzi zmenou klímy, znečistením ovzdušia a verejným zdravím, a to aj na konferencii COP; víta vyhlásenie z konferencie COP 28 o klíme a zdraví, ktoré podpísalo viac ako 150 vlád; vyzýva, aby sa zlepšovanie kvality ovzdušia začlenilo do politík v oblasti klímy a zohľadnilo v NDC; vyzýva všetky zmluvné strany, aby urýchlili zmysluplné opatrenia prispievajúce ku kvalite ovzdušia; vyzýva zmluvné strany, aby zabezpečili, že pri financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy sa budú uprednostňovať riešenia v oblasti čistoty ovzdušia s merateľnými prínosmi pre zdravie, spravodlivosť a klímu;

61.zdôrazňuje, že zmena klímy prispeje ku zvýšenej odolnosti voči antibiotikám; v tejto súvislosti pripomína, že je potrebné urýchlene prijať opatrenia na boj proti antimikrobiálnej rezistencii, a vyzýva všetky zmluvné strany, aby vyvinuli ďalšie úsilie na dosiahnutie zníženia a opatrnejšieho používania antimikrobiálnych látok s cieľom bojovať proti riziku rezistencie; v tejto súvislosti žiada, aby sa v príslušných medzinárodných zmluvách prijali záväzné záväzky; vyjadruje poľutovanie nad doterajšou nečinnosťou;

62.zdôrazňuje potrebu bojovať proti vplyvu plastov na životné prostredie počas ich životného cyklu vrátane ich vplyvu na klímu; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť primerané ceny uhlíka za suroviny, aby sa v odvetví plastov významne znížilo používanie fosílnych palív; konštatuje, že práca na globálnej zmluve o plastoch stále prebieha, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že zmluvné strany v auguste 2025 v Ženeve opäť nedokázali uzavrieť zmluvu pre nezhody v otázke jej rozsahu pôsobnosti; vyzýva na prijatie ambicióznej dohody, ktorá sa bude týkať všetkých etáp výroby plastu, jeho spotreby a nakladania s plastovým odpadom;

63.vyjadruje poľutovanie nad vysokými nákladmi na celosvetové znečistenie chemickými látkami, ktoré zhoršuje krízu v oblasti klímy a biodiverzity; vyzýva zmluvné strany, aby zaviedli opatrenia na splnenie strategických cieľov a zámerov prijatých v rámci Globálneho rámca OSN pre chemické látky; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty stáli na čele celosvetového úsilia o riešenie problému znečistenia chemickými látkami, a to aj prostredníctvom revízie svojich politík v oblasti chemických látok tam, kde je to potrebné;

64.zdôrazňuje potrebu chrániť práva a záujmy pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, ako sú uvedené v Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť právo na slobodný, vopred udelený a informovaný súhlas; zdôrazňuje, že všetky projekty podľa článku 6, ktoré majú vplyv na územia alebo komunity pôvodného obyvateľstva, musia zapojiť toto pôvodné obyvateľstvo a rešpektovať jeho práva;

65.zdôrazňuje, že pôvodné obyvateľstvo nie je len zainteresovanou alebo zraniteľnou skupinou, ale je nositeľom práv podľa preambuly Parížskej dohody; zdôrazňuje potrebu politickej účasti pôvodného obyvateľstva na konferenciách zmluvných strán a ďalších procesoch UNFCCC na podporu zmysluplného zapojenia do všetkých rozhodovacích orgánov; uznáva, že je potrebné financovať a uľahčiť prítomnosť pôvodného obyvateľstva na konferenciách zmluvných strán a technických zasadnutiach pomocných orgánov;

66.uznáva, že územia pôvodného obyvateľstva sú ohniskami biodiverzity a že pôvodné obyvateľstvo zohráva dôležitú úlohu pri ochrane a udržateľnom obhospodarovaní zdrojov; zdôrazňuje, že podľa piatej hodnotiacej správy IPCC sú znalosti pôvodných a miestnych obyvateľov a tradičné znalosti významným zdrojom, ktorý môže pomôcť pri adaptácii na zmenu klímy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že poznatky pôvodného obyvateľstva sa nevyužívajú efektívne; zdôrazňuje najmä úlohu týchto poznatkov pri predchádzaní nesprávnej adaptácii;

67.zdôrazňuje, že je potrebné, aby pôvodné obyvateľstvo malo priamy prístup k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy prostredníctvom medzinárodných fondov na ochranu klímy, ako sú Zelený klimatický fond, Adaptačný fond a Fond na krytie strát a škôd;

68.berie na vedomie, že na zasadnutiach COP sa venovala zvýšená pozornosť programu v oblasti klímy, mieru a bezpečnosti, čo sa prejavilo najmä na konferencii COP 29 v podobe výzvy z Baku o opatreniach v oblasti klímy v záujme mieru, pomoci a obnovy, ako aj na predchádzajúcej konferencii COP 27, kde bola prijatá iniciatíva reakcie na zmenu klímy pre udržanie mieru, a vo vyhlásení z COP 28 o klíme, pomoci, obnove a mieri;

69.konštatuje, že v správe Komisie o pokroku v súvislosti so spoločným oznámením s názvom „Nový pohľad na prepojenie medzi klímou a bezpečnosťou“, ktorá bola uverejnená vo februári 2025, sa uznáva prepojenie medzi zmenou klímy, zhoršovaním životného prostredia a otázkami mieru, bezpečnosti a obrany, pričom sa zdôrazňuje ich význam pre zahraničnú politiku;

70.zdôrazňuje, že zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia sú faktory, ktoré znásobujú hrozby a ktoré môžu viesť k nedostatku potravín a prírodných zdrojov, zvyšovaniu napätia v medzinárodných vzťahoch a konfliktom o prírodné zdroje a spôsobovať prírodné katastrofy, ktoré sú hlavnou príčinou vysídľovania ľudí a migračných tokov;

71.zdôrazňuje, že je potrebné venovať zvýšenú medzinárodnú pozornosť vplyvu konfliktov na životné prostredie; upozorňuje na devastáciu životného prostredia spôsobenú vojenskými útokmi a operáciami na celom svete a vyzýva na zastavenie týchto aktivít v súlade s medzinárodným právom; zdôrazňuje, že okrem bezprostredného ničenia a strát na ľudských životoch prebiehajúce konflikty narúšajú ekosystémy, vyčerpávajú prírodné zdroje, znečisťujú životné prostredie a ohrozujú zdravie našej planéty pre budúce generácie, pričom podkopávajú úsilie o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; zdôrazňuje najmä najnovšie správy UNEP o desivom rozsahu škôd na životnom prostredí spôsobených konfliktmi na Ukrajine Program OSN pre životné prostredie, The Environmental Impact of the Conflict in Ukraine: A Preliminary Review (Vplyv konfliktu na Ukrajine na životné prostredie: predbežný prehľad), 14. októbra 2022. a v Gaze Program OSN pre životné prostredie, Environmental Impact of the Conflict in Gaza: Preliminary Assessment of Environmental Impacts (Vplyv konfliktu v Gaze na životné prostredie: predbežné posúdenie vplyvov na životné prostredie), 18. júna 2024.; ďalej pripomína správu Spoločného výskumného centra o škodách na životnom prostredí spôsobených pokračujúcou ruskou agresiou na Ukrajine Spoločné výskumné centrum, Status of Environment and Climate in Ukraine (Stav životného prostredia a klímy na Ukrajine), 2025., ktorá poukazuje na prudký nárast toxického znečistenia, degradáciu pôdy a narušenie monitorovacích systémov; verí, že subjekty, ktoré Medzinárodný súdny dvor uznal za zodpovedné za konflikty, musia byť tiež zodpovedné za klimatické a environmentálne náklady vojny a okupácie a rekonštrukcie po skončení konfliktu;

72.zdôrazňuje, že posilnená diplomacia v oblasti klímy v rámci UNFCCC je kľúčom k potvrdeniu multilateralizmu, najmä v situácii rastúceho geopolitického napätia a klesajúcej dôvery v globálnu spoluprácu; zdôrazňuje symbolický význam konferencie COP 30 ako 10. výročia Parížskej dohody; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporili predsedníctvo COP 30 v jeho záväzku k multilateralizmu; zdôrazňuje, že Brazília, ktorá predsedá krajinám BRICS aj konferencii COP 30, môže využiť príležitosť na presadenie silnejšieho a koordinovanejšieho programu na dosiahnutie pokroku v hospodárskych, politických a environmentálnych otázkach;

73.zdôrazňuje, že ciele v oblasti klímy nemožno dosiahnuť bez podpory a zapojenia verejnosti; vyzýva všetky zmluvné strany, aby zvyšovali povedomie verejnosti o zmene klímy a súvisiacich otázkach a ich chápanie verejnosťou a aby spolupracovali so zástupcami verejnosti s cieľom získať podporu verejnosti pre opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; je znepokojený narastajúcim šírením mylných informácií a dezinformácií o klíme, a to aj zo strany štátnych subjektov, a naliehavo vyzýva všetky vlády, aby sa tým urýchlene zaoberali vzhľadom na hrozbu, ktorú to predstavuje pre zmysluplné opatrenia v oblasti klímy, ako aj pre demokraciu; zdôrazňuje význam prístupu k vedecky podloženým informáciám a ochrany nezávislých médií; zdôrazňuje dôležitosť práce IPCC, ktorej cieľom je poskytovať spoľahlivé vedecké poradenstvo a údaje; vyzýva UNFCCC, aby zintenzívnila úsilie v boji proti dezinformáciám o klíme; vyzýva Komisiu, aby sa pripojila ku Globálnej iniciatíve za integritu informácií o zmene klímy s cieľom bojovať proti dezinformáciám o klíme;

74.zdôrazňuje, že k znižovaniu emisií a k dosiahnutiu klimatickej neutrality v súlade s Parížskou dohodou musia prispievať všetky odvetvia;

75.víta skutočnosť, že globálny záväzok o metáne podpísalo takmer 160 zmluvných strán; vyzýva tie členské štáty EÚ, ktoré sa k záväzku ešte nepridali, aby tak urobili pred konferenciou COP 30; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na splnenie cieľa záväzku o metáne; vyzýva všetky zmluvné strany, aby prijali konkrétne ciele znižovania emisií metánu a začlenili ich do svojich NDC; požaduje kvantifikované a vedecky podložené posúdenie pokroku, ktorý sa dosiahol od jeho prijatia na konferencii COP 26;

76.pripomína, že metán má počas prvých 20 rokov svojho pôsobenia v atmosfére viac ako 80-násobne silnejší otepľovací účinok než oxid uhličitý, a zdôrazňuje, že je dôležité urýchliť znižovanie emisií metánu; so znepokojením berie na vedomie zistenia zo správy Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) z roku 2025, v ktorej sa zdôrazňuje pokračujúci nárast emisií metánu, slabé plnenie globálneho záväzku o metáne a skutočnosť, že krajiny značne podhodnocujú znečistenie metánom vo svojich energetických sektoroch, pričom IEA odhaduje, že emisie sú približne o 80 % vyššie, ako uvádzajú vlády; pripomína, že emisie metánu z energetického sektora zostávajú jednou z najjednoduchších a ekonomicky najvýhodnejších kategórií emisií, ktoré možno celosvetovo znížiť; vyzýva EÚ, aby spolu s ďalšími významnými dovozcami fosílnych palív podporila vytvorenie nákupného klubu zameraného na znižovanie metánu, inšpirovaného koalíciou First Movers Coalition, ktorý by prijal spoločnú maximálnu hodnotu intenzity metánu v súlade s nariadením (EÚ) 2024/1787, a tým urýchlil celosvetové znižovanie metánu;

77.pripomína nariadenie (EÚ) 2024/1787 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky, ktoré sa bude od 1. januára 2027 v EÚ uplatňovať aj na dovozcov ropy, zemného plynu a uhlia; zdôrazňuje kľúčovú úlohu tohto nariadenia a jeho vykonávania pri podpore znižovania emisií metánu v počiatočnom štádiu výroby, zabezpečení dôvery investorov a stanovení globálnych noriem;

78.so znepokojením konštatuje, že odvetvie dopravy je jediným odvetvím, v ktorom emisie na úrovni EÚ od roku 1990 vzrástli, a že na splnenie cieľov EÚ v oblasti klímy bude potrebné výraznejšie zníženie; zdôrazňuje význam ďalších opatrení na podporu elektrifikácie cestnej dopravy ako spôsobu znižovania emisií z cestnej dopravy spolu s ďalšími opatreniami na podporu prechodu na iný druh dopravy, intermodálnej dopravy a verejnej dopravy vo všeobecnosti; vyzýva Komisiu, aby do NDC zahrnula aj emisie z medzinárodnej dopravy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zo správy Komisie o posúdení národných energetických a klimatických plánov z roku 2025 vyplýva, že niektoré členské štáty ešte stále majú systémy podpory pre vozidlá na fosílne palivá, a vyzýva tieto členské štáty, aby ich postupne zrušili;

79.opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila sociálnu spravodlivosť opatrení na dekarbonizáciu dopravy, a to aj začlenením emisií zo superjácht, súkromných lietadiel a služobných lietadiel do politík EÚ v oblasti klímy; ďalej opakovane vyzýva všetky zmluvné strany vrátane členských štátov EÚ, aby prijali opatrenia, ktoré by odrádzali od používania súkromných lietadiel; upozorňuje na neprimeraný vplyv súkromných lietadiel na klímu, ktoré v prepočte na jedného cestujúceho znečisťujú až 14-krát viac než komerčné lety; zdôrazňuje, že je dôležité ísť príkladom, a vyzýva všetkých účastníkov konferencie COP 30, vrátane zástupcov inštitúcií EÚ, aby nepoužívali súkromné lietadlá a na cestu do cieľa zvolili čo najmenej znečisťujúcu možnosť dopravy Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2024 o konferencii OSN o zmene klímy v roku 2024 v Baku (Azerbajdžan) (COP 29), (Ú. v. EÚ C, C/2025/808, 11.2.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/808/oj).;

80.víta pokrok dosiahnutý na medzinárodnej úrovni pri ukladaní poplatkov za emisie oxidu uhličitého v medzinárodnej lodnej doprave; domnieva sa však, že medzi dohodou, ktorú dosiahla Medzinárodná námorná organizácia (IMO), a dlhodobými cieľmi, ktoré IMO stanovila, stále existuje rozdiel; v tejto súvislosti zdôrazňuje systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), ktorý sa od roku 2025 postupne vzťahuje na námornú dopravu;

81.vyzýva Komisiu, aby po formálnom prijatí dekarbonizačných opatrení prijatých IMO na 83. zasadnutí Výboru pre ochranu morského prostredia (MEPC 83) predložila Parlamentu správu, v ktorej posúdi ich celkovú environmentálnu integritu a ich príspevok k cieľom Parížskej dohody, ako aj porovnanie s úrovňou environmentálnej integrity, ktorú zabezpečujú ustanovenia EU ETS;

82.víta analýzu COM(2025)0110., ktorú Komisia uverejnila 18. marca 2025 a z ktorej vyplýva, že neexistujú dôkazy poukazujúce na nárast využívania menších lodí mimo rozsahu pôsobnosti systému EU ETS alebo presunov z lode na loď ako spôsobu obchádzania nedávneho rozšírenia systému EU ETS na námornú dopravu; pripomína doložku o preskúmaní EU ETS 2026, ktorá umožňuje rozšírenie rozsahu pôsobnosti na menšie lode vrátane príbrežných lodí s hrubou priestornosťou od 400 do 5 000 ton;

83.konštatuje, že odvetvie poľnohospodárstva bolo v roku 2020 zodpovedné za 10 – 12 % celosvetových antropogénnych emisií a 11 % celkových emisií EÚ v roku 2020; uznáva významný potenciál, ktorý má znižovanie emisií skleníkových plynov v odvetví poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že poľnohospodári a odvetvie poľnohospodárstva sú obzvlášť zraniteľní voči zmene klímy, ktorá predstavujú významnú hrozbu pre potravinovú bezpečnosť na celom svete; zdôrazňuje, že politiky zamerané na dosiahnutie zníženia emisií v poľnohospodárskom sektore by mali v čo najväčšej miere zaručiť potravinovú bezpečnosť; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť politický rámec, ktorý by motivoval na udržateľné poľnohospodárske metódy, podporoval poľnohospodárov, najmä malých poľnohospodárov, pri prechode na odolné postupy a ktorý by odmeňoval poľnohospodárov, ktorí podporujú úsilie o zmiernenie dôsledkov zmeny klímy a chránia biodiverzitu; zdôrazňuje environmentálne prínosy opätovného zavlaženia odvodnených rašelinísk a ďalších opatrení podporujúcich biodiverzitu, zdravie pôdy a kvalitu vody v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré zároveň prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu;

84.víta skutočnosť, že podľa Svetovej banky je dnes 24 % celosvetových emisií pokrytých stanovením cien uhlíka Svetová banka, State and Trends of Carbon Pricing 2025 (Stav a trendy v oblasti oceňovania uhlíka v roku 2025), Svetová banka, Washington DC, máj 2025.; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že pokrytie aj priemerná cenová úroveň sú stále príliš nízke na to, aby sa dosiahli ciele stanovené v Parížskej dohode; zdôrazňuje, že stanovenie cien uhlíka zvyšuje príjmy, ktoré by sa mali použiť na opatrenia v oblasti klímy a spravodlivú transformáciu;

85.víta skutočnosť, že Brazília zavádza systém obchodovania s emisiami a že viacerí obchodní partneri EÚ zaviedli alebo plánujú zaviesť obchodovanie s uhlíkom alebo iné mechanizmy stanovovania cien uhlíka, a to aj v reakcii na zavedenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM); vyzýva Komisiu, aby ďalej povzbudzovala a podporovala ostatné zmluvné strany pri zavádzaní alebo zlepšovaní mechanizmov stanovovania cien uhlíka a aby preskúmala prepojenia a iné formy spolupráce s existujúcimi mechanizmami stanovovania cien uhlíka mimo EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby akékoľvek prepojenia s EU ETS naďalej prinášali dodatočné a trvalé príspevky k zmierňovaniu zmeny klímy a neohrozovali záväzky EÚ týkajúce sa domácich emisií skleníkových plynov;

86.zdôrazňuje, že globálne hodnotenie zvýrazňuje význam prechodu na udržateľný životný štýl a udržateľné modely spotreby a výroby, a to aj prostredníctvom obehovejšieho hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť úsilie o rozvoj a zlepšenie obehového hospodárstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby po posúdení vplyvu čo najskôr navrhla cieľ pre materiálovú a spotrebnú stopu EÚ na rok 2030 v súlade so záväzkom 8. EAP;

87.zdôrazňuje potrebu riešiť vplyv textilného odvetvia na klímu a životné prostredie, keďže zodpovedá približne za 8 – 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov a značnú spotrebu zdrojov, najmä vody a energie; opakuje, že textilné odvetvie musí zohrávať dôležitú úlohu pri prechode na obehové hospodárstvo a že musí riešiť výzvy týkajúce sa predchádzania vzniku odpadu, nakladania s odpadom, vylučovania mikroplastov, spotreby vody, nadvýroby, postupov ultrarýchlej a rýchlej módy, celkovej trvanlivosti a netoxickosti výrobného procesu a recyklovateľnosti v textilnom odvetví; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nedávnej zmeny rámcovej smernice EÚ o odpade; zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene zlepšiť normy v oblasti ľudských práv v celom hodnotovom reťazci textilného odvetvia;

88.zdôrazňuje vplyv zmeny klímy na odvetvie cestovného ruchu ako prispievateľa a zároveň zraniteľného odvetvia a potrebu, aby sa destinácie prispôsobili klimatickým rizikám a rozvíjali cestovný ruch odolný voči zmene klímy; vyzýva na podporu prechodu na udržateľnejší cestovný ruch s environmentálne zodpovednými a nízkouhlíkovými postupmi;

89.konštatuje, že existuje čoraz väčší vedecký a politický záujem o modifikáciu slnečného žiarenia (SRM), navrhovaný súbor prístupov klimatického inžinierstva, ako je vstrekovanie aerosólu do stratosféry, s cieľom umelo odrážať slnečné svetlo a ochladzovať planétu; zdôrazňuje, že SRM nijako nerieši hlavnú príčinu zmeny klímy, neposkytuje žiadnu vedeckú istotu účinku, a ohrozuje klimatickú a geopolitickú stabilitu, potenciálne katastrofickým spôsobom; pripomína, že rezolúcia OSN o globálnej správe a riadení je zablokovaná; zdôrazňuje, že vzhľadom na absenciu spoľahlivých vedeckých dôkazov o bezpečnosti, účinnosti a riadení sa musí každé klimatické inžinierstvo riadiť zásadou predbežnej opatrnosti;

90.pripomína odporúčania skupiny hlavných vedeckých poradcov Komisie uverejnené v decembri 2024, a v súlade s nimi vyzýva Komisiu, aby prevzala aktívnu úlohu pri rokovaniach o globálnom rámci riadenia SRM založenom na pevnom postoji nepoužívania a aby posilnila schopnosť odhaliť a kvantifikovať akékoľvek neohlásené použitie SRM; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa dohodli na celoeurópskom moratóriu na používanie SRM a aby zabezpečili, že prípadné verejné financovanie zodpovedného vedeckého výskumu a komplexného medzinárodného hodnotenia rizík, potenciálnych účinkov a vplyvov tejto technológie nenahradí verejné financovanie výskumu v oblasti adaptácie a zmierňovania;

91.zdôrazňuje význam rodového hľadiska a inkluzívnych prístupov v procese UNFCCC vrátane pracovného programu spravodlivej transformácie; vyzýva všetky zmluvné strany vrátane EÚ a jej členských štátov, aby zvýšili úsilie o začlenenie rodovej rovnosti do svojich revidovaných NDC a národných adaptačných plánov a do svojich politík v oblasti klímy a životného prostredia, najmä tých, ktoré sa týkajú zmierňovania, adaptácie a strát a škôd; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky zmluvné strany vrátane EÚ a jej členských štátov prijali konkrétnejšie opatrenia s cieľom splniť záväzky obnoveného akčného plánu pre rodovú rovnosť dohodnutého na konferencii COP 25; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili úsilie o dosiahnutie cieľov stanovených v treťom akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť;

92.vyzýva na vypracovanie nového ambiciózneho akčného plánu pre rodovú rovnosť pred konferenciou COP 30, ktorý by bol prierezový, inkluzívny, merateľný, založený na ľudských právach a súdržný vo všetkých oblastiach opatrení v oblasti klímy; vyzýva zmluvné strany, aby zabezpečili, že financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy bude zohľadňovať rodové hľadisko a že akčný plán pre rodovú rovnosť bude obsahovať primeraný a špecializovaný plán financovania; vyzýva všetky zmluvné strany, aby počas konferencie COP 30 podporili prijatie nového akčného plánu pre rodovú rovnosť;

93.opakovane zdôrazňuje, že adaptačná schopnosť a zraniteľnosť sa líšia podľa pohlavia, veku, schopností, rasy a povolania; vyzýva preto všetky zmluvné strany, aby vo svojich národných adaptačných plánoch, adaptačných oznámeniach a NDC posúdili potreby zraniteľných skupín obyvateľstva, reagovali na ne a prioritne ich riešili;

94.uznáva neprimeraný vplyv zmeny klímy na ženy a dievčatá, ktorý prehlbuje existujúce rodové rozdiely a predstavuje jedinečné hrozby pre ich živobytie, zdravie a bezpečnosť; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť opatrenia na znižovanie rizika katastrof s ohľadom na rodovú rovnosť, a teda aj na vykonávanie sendaiského rámca s ohľadom na rodovú rovnosť; vyzýva na ďalšie úsilie o stanovenie priorít a zohľadnenie rodovej rovnosti v rámci pripravenosti na katastrofy, najmä prostredníctvom využívania súborov údajov o znižovaní rizika katastrof;

95.domnieva sa, že je potrebné zvýšiť a uľahčiť prístup žien k inkluzívnemu financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy, pričom konštatuje, že ženy majú nepomerne menší prístup k finančným zdrojom na projekty v oblasti adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenia; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podávali správy o tom, ako ich príspevky k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy reagujú na rodovú rovnosť, a aby zvýšili konzistentnosť medzi podporou rodovej rovnosti a klímy prostredníctvom nástrojov vonkajšej činnosti a Európskej investičnej banky;

96.opakovane zdôrazňuje význam zvýšenia účasti žien na rozhodovaní v kontexte diplomacie v oblasti klímy vrátane účasti v delegáciách COP a na vedúcich pozíciách na všetkých úrovniach opatrení v oblasti klímy; vyzýva všetky zmluvné strany, aby sa usilovali o dosiahnutie rodovej rovnosti vo svojich delegáciách a na všetkých úrovniach rozhodovania a rokovaní o zmene klímy; vyzýva všetky zmluvné strany, aby vymenovali národné kontaktné miesto pre rodovú rovnosť a zmenu klímy a aby zvýšili súvisiace zdroje, odbornú prípravu a podporu, a to aj v rámci EÚ;

97.pripomína význam plného zapojenia všetkých zmluvných strán do rozhodovacích procesov UNFCCC v duchu úprimnej spolupráce a uznáva, že ochrana priestoru pre občiansku spoločnosť a aktérov na miestnej a regionálnej úrovni, aby mohli pôsobiť a zúčastňovať sa na riadení v oblasti klímy, má zásadný význam pre zodpovednosť a transparentnosť; uznáva, že existuje mnoho prekážok, ktoré bránia účasti organizácií občianskej spoločnosti na konferenciách zmluvných strán; zdôrazňuje, že občianska spoločnosť a aktéri na miestnej a regionálnej úrovni zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore vykonávania NDC tým, že zabezpečuje, aby boli opatrenia účinné, prispôsobené miestnym podmienkam a reagovali na potreby komunity;

98.vyzýva predsedníctvo konferencie COP 30 a budúce predsedníctva, aby lepšie umožnili účasť rozvojových krajín a delegátov z najmenej rozvinutých krajín a vyčlenili na tento účel dodatočné zdroje; nabáda zmluvné strany, aby do svojich delegácií zapojili mladých ľudí a zabezpečili tak budúcim generáciám aktívnu účasť na formovaní rozhodnutí, ktoré majú vplyv na ich budúcnosť; víta vytvorenie funkcie klimatického šampióna mládeže na konferencii COP 28 ako krok smerom k väčšiemu zapojeniu mladých ľudí do procesu UNFCCC; vyzýva konferenciu COP 30, aby inštitucionalizovala zmysluplné zapojenie detí a mladých ľudí, a to aj prostredníctvom mechanizmov štruktúrovaného dialógu a oficiálneho zastúpenia; vyzýva na intenzívnejšie využívanie virtuálnych platforiem na konferenciách zmluvných strán s cieľom zvýšiť globálnu inkluzívnosť a účasť delegátov a zástupcov občianskej spoločnosti;

99.žiada, aby organizátori konferencií zmluvných strán zabezpečili, aby ľudské práva, základné slobody vrátane slobody prejavu, plná a neobmedzená účasť občanov a organizácií občianskej spoločnosti vrátane práva na pokojné zhromažďovanie a združovanie a spravodlivý prístup na túto a budúce konferencie zmluvných strán boli plne zakotvené a zaručené v dohode s hostiteľskou krajinou, ktorá by mala byť zverejnená čo najskôr po jej podpísaní; vyzýva sekretariát UNFCCC, aby monitoroval dodržiavanie a v prípade porušenia týchto kritérií v oblasti ľudských práv podnikol príslušné kroky;

100.domnieva sa, že pri výbere hostiteľského mesta pre akékoľvek budúce zasadnutie konferencie zmluvných strán by sa mal zohľadniť súbor vopred stanovených podmienok vrátane logistických a organizačných kapacít, bezpečnosti a ochrany, ako aj environmentálnych, hospodárskych a sociálnych vplyvov organizácie podujatia; zdôrazňuje význam udržateľnej organizácie konferencie COP 30; vyjadruje poľutovanie nad akýmkoľvek negatívnym vplyvom, ktorý by konferencia COP 30 mohla mať na miestny ekosystém a miestnu komunitu v Beléme; vyzýva na prijatie preventívnych opatrení na zmiernenie týchto rizík;

101.vyjadruje znepokojenie nad tým, že na konferencii COP 29 sa ako účastníci akreditovalo viac než 1 770 lobistov za fosílne palivá; vyzýva UNFCCC a zmluvné strany, aby zabezpečili ochranu rozhodovacieho procesu pred záujmami, ktoré sú v rozpore s cieľmi Parížskej dohody; naliehavo vyzýva UNFCCC, aby prevzala iniciatívu a navrhla ambiciózny rámec zodpovednosti, ktorý by chránil prácu UNFCCC pred neprimeraným vplyvom, a to na základe modelu obsiahnutého v Rámcovom dohovore Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku v súvislosti s tabakovým priemyslom; vyzýva všetky zmluvné strany, aby sa v rámci tejto dohody dohodli na vymedzení pojmu „“konflikt záujmov“ s cieľom posilniť požiadavky na zverejňovanie informácií;

102.žiada, aby akreditácia pozorovateľov bola podmienená predložením oficiálneho vyhlásenia o zastupovaných záujmoch do registra UNFCCC, ktorý by bol prístupný verejnosti, s cieľom zvýšiť transparentnosť vplyvu na konferencii zmluvných strán;

103.víta skutočnosť, že Komisia neposkytla akreditáciu lobistom za fosílne palivá na účasť na konferencii COP 29, a vyzýva, aby sa v tejto praxi pokračovalo; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty EÚ na konferenciu COP 29 akreditovali 113 lobistov za fosílne palivá, a vyzýva všetky členské štáty, aby na konferenciu COP 30 ani na žiadnu budúcu konferenciu zmluvných strán neakreditovali žiadnych lobistov za fosílne palivá;

104.považuje konferenciu COP 30 za kľúčový míľnik 10 rokov po Parížskej dohode a zdôrazňuje, že boj proti zmene klímy by mal byť silnou hnacou silou rastu, znižovať energetickú chudobu a zvyšovať odolnosť, udržateľnosť a konkurencieschopnosť priemyslu a malých a stredných podnikov (MSP); vyzýva tvorcov politík vo všetkých zmluvných stranách dohovoru, aby v súlade so zásadou spoločnej, ale diferencovanej zodpovednosti (CBDR) vykonávali ambiciózne, včasné a cielené opatrenia v rámci stabilného, predvídateľného a podporného prechodného rámca;

105.zdôrazňuje, že dobre navrhnuté a realizovateľné podporné politiky môžu zabezpečiť, aby dekarbonizácia a ciele v oblasti klímy išli ruka v ruke s priemyselným rastom, tvorbou pracovných miest a inováciami; pripomína, že investície do udržateľných a čistých technológií prispievajú k plneniu environmentálnych, hospodárskych a sociálnych cieľov;

106.považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ zabezpečila spravodlivý prechod ku klimatickej neutralite do roku 2050, udržala podporu verejnosti pre opatrenia v oblasti klímy a išla príkladom, čo by malo zabezpečiť výhodu prvého hráča v oblasti čistých technológií a udržateľných odvetví; vyzýva na prijatie prísnych a cielených opatrení na ochranu priemyslu EÚ pred rizikom úniku uhlíka a pred nespravodlivou celosvetovou hospodárskou súťažou a na zabezpečenie rovnakých podmienok na celom svete; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné riešiť pretrvávajúce vysoké ceny energie, ktoré podkopávajú konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, a to aj prostredníctvom investícií do čistej a obnoviteľnej energie, energetickej efektívnosti, sietí a flexibility;

107.uznáva, že cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a zároveň zvýšiť svoju konkurencieschopnosť znamená hlbokú priemyselnú transformáciu, ktorá si vyžaduje rozsiahle a cielené verejné a súkromné investície prispôsobené rôznym podmienkam členských štátov a priemyselných odvetví a zvýšenie podpory čistých technológií, inovácií, zručností a infraštruktúry; zdôrazňuje, že investície do priemyselných hodnotových reťazcov pre čisté technológie sú tiež kľúčom k reindustrializácii EÚ a posilneniu strategickej autonómie;

108.naliehavo žiada o podporu priemyselných podnikov EÚ vrátane MSP a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, aby si zachovali svoje vedúce postavenie na svetovom trhu a zároveň dekarbonizovali a prechádzali na klimaticky neutrálne hospodárstvo; zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť účinné riešenia na ich podporu v tejto prechodnej fáze s cieľom podporiť ich inovačnú kapacitu a zabezpečiť konkurencieschopnosť, poskytnúť im predvídateľné a zjednodušené administratívne postupy, napríklad online postupy udeľovania povolení a prístup k financiám, a uľahčiť im účasť na verejnom obstarávaní;

109.vyzýva na urýchlenú dekarbonizáciu spolu s posilnením konkurencieschopnosti; víta akt o emisne neutrálnom priemysle Oznámenie Komisie z 26. februára 2025 s názvom „Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurenciechopnosti a dekarbonizácie“ (COM(2025)0085)., Dohodu o čistom priemysle Tamže. a Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu Oznámenie Komisie z 26. februára 2025 s názvom „Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu“ (COM(2025)0079). ako kľúčové kroky smerom k odolnému a klimaticky neutrálnemu hospodárstvu a pripravovaný akt na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu; víta rozšírený Inovačný fond EÚ, ktorý podporuje rozširovanie nových inovácií a technológií v Európe zameraných na dekarbonizáciu a rozvoj dodávateľského reťazca;

110.podporuje riadenie uhlíka ako súčasť opatrení na zmiernenie priemyselných emisií a zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka pri dekarbonizácii ťažko odbúrateľných priemyselných emisií a pri výrobe nízkouhlíkových produktov vrátane nízkouhlíkového vodíka; pripomína stratégiu priemyselného riadenia uhlíka Oznámenie Komisie zo 6. februára 2024 s názvom „Smerovanie k ambicióznemu priemyselnému riadeniu uhlíka v EÚ“ (COM(2024)0062). s cieľom rozšíriť zachytávanie, ukladanie, využívanie a odstraňovanie CO₂; víta pokrok pri vytváraní globálneho trhu s uhlíkom, ktorý by mal pomôcť pri dekarbonizácii priemyselných odvetví na celom svete a zabezpečiť rovnaké podmienky pre spoločnosti na celom svete; v tejto súvislosti pripomína svoju pozíciu k EU ETS a CBAM Uznesenie Európskeho parlamentu z 3. apríla 2025 o energeticky náročných priemyselných odvetviach (Ú. v. EÚ C, C/2025/4369, 9.9.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/4369/oj); uznesenie Európskeho parlamentu z 19. júna 2025 o dohode o čistom priemysle, prijaté texty, P10_TA(2025)0137., pričom víta navrhované zjednodušenie CBAM v prvom súhrnnom balíku ako dôležitý krok na ďalšie zvýšenie jeho účinnosti pri riešení úniku uhlíka, a vyzýva na funkčné riešenie vývozu s cieľom riešiť riziko úniku uhlíka v prípade tovaru v rámci CBAM vyvážaného z EÚ do krajín mimo EÚ;

111.naliehavo vyzýva na zlepšenie prístupu európskych priemyselných podnikov k financovaniu dekarbonizácie v súlade s Parížskou dohodou; zdôrazňuje potrebu primeraných finančných zdrojov na podporu dekarbonizácie v budúcom viacročnom finančnom rámci, a to aj prostredníctvom osobitných nástrojov financovania, ktoré účinne riešia potreby financovania európskych priemyselných odvetví;

112.uznáva zásadnú úlohu MSP a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, najmä mikropodnikov a startupov, pri podpore a realizácii inovácií, vytvárania pracovných miest a hospodárskeho rastu, ako aj pri vedení digitálnej a zelenej transformácie prostredníctvom inovácií a špičkových technologických riešení; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sú potrebné predvídateľné pravidlá a lepší prístup k financovaniu;

113.zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky zmluvné strany mali nepretržite zabezpečený a konkurencieschopný prístup ku kritickým surovinám vrátane druhotných surovín; víta akt o kritických surovinách Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje rámec na zaistenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1724 a (EÚ) 2019/1020 (Ú. v. EÚ L, 2024/1252, 3.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1252/oj). a zámer Komisie navrhnúť nový akt o obehovom hospodárstve a vyzýva na diverzifikáciu dodávateľských reťazcov s normami rovnocennými s normami EÚ; je presvedčený, že je potrebný predvídateľný regulačný rámec, ktorý by umožnil obehové obchodné modely, najmä tie, ktoré sú založené na predchádzaní vzniku odpadu, opätovnom používaní a vysokokvalitnej recyklácii, aby sa zabezpečil prístup k dôležitým surovinám;

114.zdôrazňuje naliehavosť rekvalifikácie/zvyšovania úrovne zručností pracovnej sily prostredníctvom investícií do vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a akadémií na získanie zručností v oblasti uhlíkovej neutrality s cieľom odstrániť nedostatok pracovnej sily a medzery v zručnostiach v rámci dekarbonizácie európskeho priemyslu; vyzýva na spoluprácu so sociálnymi partnermi s cieľom riešiť nedostatok zručností a budúci dopyt po pracovnej sile v oblasti čistých technológií;

115.zdôrazňuje význam čo najskoršieho ukončenia využívania fosílnych palív a zároveň pripomína, že je potrebné vypracovať opatrenia na zabezpečenie dodávok plynu pri zmiernených nákladoch pre odvetvia, ktoré sa v krátkodobom až strednodobom horizonte nemôžu v podstatnej miere spoliehať na elektrifikáciu; konštatuje, že EÚ by sa mala usilovať o dosiahnutie celosvetového konsenzu o takomto postupnom ukončení na konferencii COP 30, ale zároveň by mala naďalej znižovať svoju závislosť od fosílnych palív, zvyšovať rozmanitosť svojich dodávateľov energie a rozvíjať energeticky účinné a dekarbonizované hospodárstvo, aby zvýšila svoju energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť priemyslu a zabezpečila prístup domácností a podnikov k cenovo dostupnej energii; vyzýva EÚ, aby urýchlene ukončila dovoz ruských fosílnych palív vrátane zemného plynu do EÚ, ktoré dotujú útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine; v tejto súvislosti víta nedávny plán REPowerEU o ukončení dovozu energie z Ruska Oznámenie Komisie z 12. mája 2025 s názvom „Roadmap towards ending Russian energy imports“ (Plán ukončenia dovozu energie z Ruska) (COM(2025)0440).; vyzýva krajiny G7, aby boli príkladom energetickej transformácie, a vyzýva všetky zmluvné strany COP, aby dekarbonizovali svoje energetické systémy a zastavili všetky nové investície do ťažby fosílnych palív;

116.zdôrazňuje nevyužitý potenciál geotermálnej energie pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody a energetickej politiky EÚ, najmä v oblasti vykurovania a technologického tepla; vyzýva na výmenu najlepších postupov, inovácií a technológií;

117.pripomína kľúčové výsledky prvého globálneho hodnotenia v rámci konsenzu SAE na konferencii COP 28 vrátane strojnásobenia obnoviteľných zdrojov energie a zdvojnásobenia energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj urýchlenia investícií do čistej energie; víta skutočnosť, že rok 2023 bol rekordným rokom pre nárast kapacity elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov IEA, „Renewables“ (Obnoviteľné zdroje energie), https://www.iea.org/energy-system/renewables#tracking., a vyzýva na priebežné monitorovanie a sledovanie pokroku na úrovni EÚ aj na celosvetovej úrovni; so znepokojením konštatuje, že súčasné investičné trendy nie sú v súlade s úrovňami potrebnými na dosiahnutie týchto cieľov vo svete IEA, World Energy Investment 2024: Overview and key findings (Svetové investície do energetiky v roku 2024: prehľad a kľúčové zistenia), 2024., a zdôrazňuje, že odstránenie tohto rozdielu si vyžaduje politické opatrenia a silnejšiu koordináciu verejného a súkromného sektora;

118.zdôrazňuje význam globálneho zníženia emisií metánu v dodávateľských reťazcoch fosílnych palív počas prechodu na systémy čistej energie s cieľom dosiahnuť do roku 2030 globálne zníženie emisií metánu o 75 %, ako sa uvádza v scenári Medzinárodnej agentúry pre energiu s nulovými emisiami do roku 2050; vyzýva signatárov globálneho záväzku o metáne, aby zintenzívnili svoje úsilie, pretože súčasné miery znižovania emisií sú stále nedostatočné IEA, „Tracking pledges, targets and action“ (Sledovanie záväzkov, cieľov a opatrení), https://www.iea.org/reports/global-methane-tracker-2024/tracking-pledges-targets-and-action. a celosvetové emisie naďalej prekračujú 120 miliónov metrických ton ročne; víta plán partnerstva pre znižovanie emisií metánu, ktorý Komisia predstavila na COP 29, a vyzýva na jeho urýchlené vykonávanie, a to aj prostredníctvom prezentácie úspešných príkladov na COP 30;

119.podporuje globálny cieľ šesťnásobne zvýšiť kapacitu skladovania energie na 1 500 GW do roku 2030 a zo širšieho hľadiska zvýšiť flexibilitu systému v súlade s cieľmi skupiny G7; zdôrazňuje potrebu inovácií v oblasti technológií na znižovanie emisií skleníkových plynov; upozorňuje, že zmena klímy narúša energetické systémy vrátane účinnosti vodných a tepelných elektrární; zdôrazňuje potrebu rozvoja nefosílnej flexibility a skladovania s cieľom lepšie integrovať a riadiť obnoviteľné zdroje energie;

120.zdôrazňuje hĺbkovú revíziu právnych predpisov EÚ v oblasti energetiky v rámci balíka „Fit for 55“, ktorá ich zosúladila so zvýšeným cieľom EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 %, aby sa najneskôr do roku 2050 dosiahla klimatická neutralita, a ktorá sa teraz musí účinne vykonávať; je presvedčený, že ostatné zmluvné strany by mali vyvinúť podobné a relevantné úsilie;

121.zdôrazňuje úlohu čistej energie a obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektívnosti a diverzifikácie systémov pri dosahovaní klimatickej neutrality; v tejto súvislosti víta nedávnu reformu koncepcie trhu s elektrinou v EÚ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1711 z 13. júna 2024, ktorou sa menia smernice (EÚ) 2018/2001 a (EÚ) 2019/944, pokiaľ ide o zlepšenie koncepcie trhu s elektrinou v Únii (Ú. v. EÚ L, 2024/1711, 26.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1711/oj)., ktorej cieľom je podporiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a posilniť postavenie a ochranu spotrebiteľov; je presvedčený, že na vykonávanie pravidiel koncepcie trhu s elektrinou sú potrebné ďalšie opatrenia; zdôrazňuje, že je potrebné prijať pragmatické, jasné a priaznivé podmienky na nárast nízkouhlíkového a obnoviteľného vodíka, aby sa urýchlila energetická transformácia, najmä v ťažko ekologizovateľných odvetviach;

122.pripomína záväzok EÚ dodržiavať zásadu „energetická účinnosť na prvom mieste“, ktorá zohľadňuje nákladovú efektívnosť, účinnosť systému, kapacitu skladovania, flexibilitu na strane dopytu a bezpečnosť dodávok; zdôrazňuje jej úlohu pri znižovaní emisií, znižovaní účtov za energiu, zlepšovaní energetickej bezpečnosti a ochrane zraniteľných spotrebiteľov;

123.zdôrazňuje potrebu rozsiahlych verejných a súkromných investícií do energetickej siete EÚ a súvisiacej infraštruktúry, aby sa umožnila ich modernizácia vrátane digitalizácie a rozšírenia vrátane cezhraničného prepojenia a ďalšej flexibilnej integrácie čistých a obnoviteľných zdrojov energie, opatrení na zvýšenie efektívnosti a riešení na skladovanie energie s cieľom poskytnúť občanom a priemyslu EÚ čistú, dostatočnú, bezpečnú a cenovo dostupnú energiu; zdôrazňuje najmä potrebu modernizácie elektrickej siete EÚ v rámci pripravovaného európskeho balíka opatrení pre európske elektrizačné sústavy;

124.zdôrazňuje potrebu globálnej koordinácie a podpory rozvojových a najmenej rozvinutých krajín s cieľom dosiahnuť čisté nulové emisie a budovať kapacity prostredníctvom cezhraničnej spolupráce v oblasti tvorby politík a prenosu vedy a technológií;

125.zdôrazňuje, že sa musia podporovať partnerstvá so spoľahlivými krajinami mimo EÚ v oblasti vonkajších rozmerov energetických politík; berie na vedomie úsilie EÚ o budovanie energetických aliancií prostredníctvom perspektívy udržateľného rozvoja, a to aj zohľadnením záujmov ich obyvateľov a miestnych spoločenstiev;

126.berie na vedomie vyhlásenie Declaration to Triple Nuclear Energy (Vyhlásenie o strojnásobení jadrovej energie), december 2023. o strojnásobení celosvetovej kapacity jadrovej energie do roku 2050, ktoré sa uviedlo na konferencii COP 28 a od konferencie COP 29 ho podpísalo 31 krajín vrátane 12 členských štátov EÚ a Ukrajiny; v tejto súvislosti pripomína začatie jadrovej aliancie, ktorú navrhlo niekoľko členských štátov EÚ, a Európskej priemyselnej aliancie pre malé modulárne reaktory;

127.zdôrazňuje ústrednú úlohu miestnych spoločenstiev a občanov pri spravodlivej a inkluzívnej energetickej transformácii; vyzdvihuje právny rámec EÚ umožňujúci vznik energetických spoločenstiev a jeho potenciál ako modelu pre medzinárodných partnerov;

128.uznáva význam programu Copernicus a vedomostného centra pre pozorovanie Zeme v oblasti klímy a pozorovania; zdôrazňuje význam satelitného monitorovania pre politiku v oblasti klímy vrátane sledovania emisií metánu, lesov a záchytov uhlíka; vyzýva na spoločný výskum vesmírnych a klimatických technológií, posilnenie verejno-súkromných partnerstiev a zvýšenie investícií do vesmírneho hospodárstva EÚ v záujme strategickej autonómie;

129.zdôrazňuje kľúčovú úlohu výskumu a inovácií pri dosahovaní cieľov Parížskej dohody a Zelenej dohody; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ stále nedosahuje svoj cieľ v oblasti investícií do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP, a žiada stratégie na podporu priemyselného výskumu a vývoja;

130.víta úlohu programu Horizont Európa a jeho partnerstiev, ako sú spoločné podniky a znalostné a inovačné spoločenstvá Európskeho inovačného a technologického inštitútu, pri podpore spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom v záujme klimatickej neutrality, ktorá zabezpečuje udržateľné, prístupné a cenovo dostupné inovácie;

131.zdôrazňuje, že EÚ musí spolupracovať v oblasti výskumu zameraného na technológie, priemysel a inovatívnu vedu, čo pomôže významne prispieť k plneniu Parížskej dohody, a vyzýva na rýchle vypracovanie novej Stratégie pre európske vedy o živej prírode a preskúmanie stratégie pre biohospodárstvo; víta iniciatívu „Vyberte si Európu pre vedy o živej prírode“, ktorá zlepšuje možnosti financovania výskumu v EÚ; vyzýva Komisiu, aby podporovala strategické výskumné partnerstvá s cieľom umožniť rovnaké podmienky v Európe; podporuje ďalšie opatrenia na zabezpečenie dlhodobého prístupu k údajom o klíme pre medzinárodnú výskumnú komunitu;

132.zdôrazňuje kľúčovú úlohu digitalizácie pri energetickej integrácii, prepojení trhov a znižovaní emisií; zdôrazňuje význam digitálnych technológií a nástrojov založených na umelej inteligencii pri dosahovaní transformácie na čistý priemysel, keďže ponúkajú príležitosti okrem iného v oblasti elektrifikácie, flexibility a energetickej efektívnosti; očakáva strategický plán EÚ pre digitalizáciu a umelú inteligenciu v energetickom sektore; vyjadruje znepokojenie nad uhlíkovou stopou sektora informačných a komunikačných technológií a vyzýva na udržateľné postupy v dátových centrách; pripomína cieľ digitálnej stratégie EÚ vytvoriť do roku 2030 klimaticky neutrálne a vysoko energeticky účinné dátové centrá a elektronické komunikačné siete a služby;

133.domnieva sa, že Európsky parlament by mal byť integrálnou súčasťou delegácie EÚ na konferencii COP 30, pretože musí udeliť súhlas s medzinárodnými dohodami a ako jeden zo spoluzákonodarcov EÚ zohráva ústrednú úlohu pri vykonávaní Parížskej dohody v Únii; očakáva preto, že sa bude môcť zúčastniť na koordinačných stretnutiach EÚ na konferencii COP 30 v Beléme a že mu bude zaručený včasný prístup ku všetkým prípravným dokumentom; zaväzuje sa konať nezávisle a bez konfliktu záujmov;

134.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu UNFCCC s požiadavkou, aby sa rozoslalo všetkým zmluvným stranám uvedeného dohovoru, ktoré nie sú členmi EÚ.