1.navrhuje, aby sa nadnárodné represie vymedzili ako útoky a hrozby zo strany štátov vrátane autoritárskych režimov a ich zástupcov, ktorých cieľom je brániť a presadzovať svoje záujmy prekračovaním štátnych hraníc s cieľom donútiť, kontrolovať alebo umlčať disidentov, politických oponentov, novinárov, aktivistov, obhajcov ľudských práv a členov diaspóry prostredníctvom širokej škály fyzických metód, ako sú cielené zabíjanie, únosy, násilie, obťažovanie a nútené návraty, zmiznutia a deportácie a strategické zneužívanie právnych nástrojov vrátane zneužívania konzulárnych služieb, postupov vydávania osôb alebo červených obežníkov a zatýkania, ako aj nefyzických metód, ako sú digitálne sledovanie, zastrašovanie, vydieranie a hrozby voči rodinám obhajcov ľudských práv;

2.odsudzuje všetky formy nadnárodných represií ako vážnu hrozbu pre medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a porušovanie zvrchovanosti hostiteľských krajín prostredníctvom taktík zahraničného zasahovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prijať všeobecne dohodnuté vymedzenie nadnárodných represií a zintenzívniť spoločný boj proti tomuto javu prostredníctvom zavedeného právneho rámca na multilaterálnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

3.vyjadruje vážne znepokojenie nad eskaláciou nadnárodných represií; konštatuje, že počet prípadov nadnárodných represií je s najväčšou pravdepodobnosťou podhodnotený, keďže nadnárodné represie sa často vykonávajú skrytým spôsobom;

4.zdôrazňuje, že štátom podporované nadnárodné represie nadobúdajú čoraz zákernejšie formy vrátane fyzickej ujmy, mučenia, deportácie, sledovania, právneho nátlaku, ohováračských kampaní, digitálnych hrozieb, nedobrovoľných zmiznutí a únosov, nútenej repatriácie, žiadostí o vydanie, zmrazenia majetku, hrozieb voči rodinným príslušníkom a nezákonného zabíjania;

5.zdôrazňuje a odsudzuje skutočnosť, že bývalý podpredseda Európskeho parlamentu Alejo Vidal-Quadras bol obeťou nadnárodných represií, ktorých sa dopustil Irán v rámci teroristického útoku zorganizovaného v členskom štáte EÚ;

6.odsudzuje autoritárske režimy a iných páchateľov a ich zástupcov na celom svete za to, že sa čoraz viac uchyľujú k digitálnym nadnárodným represiám; poukazuje na využívanie technológií založených na umelej inteligencii, špionážneho softvéru, hackovania a doxingu na účely obťažovania, sledovania, diskreditácie a zastrašovania obhajcov ľudských práv a jednotlivcov; zdôrazňuje, že digitálne nadnárodné represie zahŕňajú aj cenzúru založenú na obsahu vrátane využívania žiadostí o odstránenie obsahu, právnych hrozieb, tlaku na moderovanie obsahu a blokovania exilových médií s cieľom potlačiť alebo odstrániť informácie kritické voči autoritárskym režimom;

7.odsudzuje taktiku rodovo motivovaných digitálnych nadnárodných represií, ktorá sa v neúmernej miere zameriava na obhajkyne ľudských práv s pobytom mimo ich krajín pôvodu; je hlboko znepokojený nárastom sexuálneho zneužívania a hrozieb prostredníctvom digitálnych technológií, ktorých cieľom je diskreditovať obhajkyne ľudských práv a odradiť ich od pokračovania v činnosti;

8.odsudzuje páchateľov za vyvíjanie právneho a diplomatického tlaku, a to aj prostredníctvom politicky motivovaných červených obežníkov Interpolu a medzinárodnej inštitucionálnej protiteroristickej štruktúry, s cieľom požiadať o zatknutie a vydanie obhajcov ľudských práv v exile a cieľových osôb; ďalej odsudzuje zneužívanie označenia „terorista“, trestné stíhania v neprítomnosti a iné opatrenia administratívnej povahy, ako je odňatie občianstva, zamietnutie dokumentov súvisiacich s vízami, zákaz cestovania a vstupu a odopretie dokladov totožnosti a konzulárnych alebo bankových služieb;

9.vyjadruje vážne obavy v súvislosti s úlohou niektorých hostiteľských krajín, vrátane niektorých členských štátov EÚ, a neštátnych subjektov, ako sú poskytovatelia digitálnych služieb a iní sprostredkovatelia technológií, súkromné odvetvie špionážneho softvéru, bezpečnostní zmluvní partneri, súkromní detektívi, zločinecké organizácie a zástupcovia vrátane členov diaspóry, pri uľahčovaní nadnárodných represií, a to aj prostredníctvom spolupráce medzi pohraničnými a bezpečnostnými silami štátov;

10.okrem toho zdôrazňuje, že nadnárodné represie ako priama hrozba pre zvrchovanosť a bezpečnosť štátov vrátane členských štátov EÚ umožňujú zahraničným štátnym aktérom zastrašovať, donucovať a kontrolovať za ich hranicami; pripomína, že hoci národná bezpečnosť zostáva vo výlučnej zodpovednosti členských štátov, rozsah a cezhraničný charakter týchto praktík si vyžadujú koordinovanú reakciu na úrovni EÚ vrátane iniciatív spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi, inštitúciami EÚ a aktérmi občianskej spoločnosti;

11.vyjadruje vážne obavy v súvislosti so zmenšovaním občianskeho priestoru a s umlčaním občanov z exilu, ktorých hlasy sú nápomocné pri dokumentovaní situácie v oblasti ľudských práv a porušovania ľudských práv autoritárskymi štátmi; pripomína, že obrana a podpora slobodných a demokratických spoločností, vrátane tých v bezprostrednom susedstve EÚ, je v strategickom záujme samotnej EÚ;

12.zdôrazňuje trvalú psychologickú záťaž nadnárodných represií na duševné zdravie a všeobecnú pohodu obetí a ich rodín vrátane ich pocitu bezpečnosti, duševnej integrity, sociálnych vzťahov a ich schopnosti pokračovať vo verejných činnostiach, čo v mnohých prípadoch vedie k dlhodobej traume, izolácii a vylúčeniu; dôrazne odsudzuje odvetné opatrenia páchateľov voči rodinám obhajcov ľudských práv žijúcich v zahraničí ako prostriedok nadnárodných represií; berie na vedomie obzvlášť odstrašujúci účinok nadnárodných represií aj medzi diaspórou a občianskou spoločnosťou žijúcou v exile;

13.zdôrazňuje, že je dôležité uznať, že nadnárodné represie voči obhajcom ľudských práv neúmerne postihujú tých, ktorí sú zraniteľní z dôvodu rasy, etnickej príslušnosti, náboženstva, pohlavia, sexuality, zdravotného postihnutia alebo sociálno-ekonomického postavenia;

14.zdôrazňuje, že v niektorých častiach sveta môžu byť novinári vystavení nadnárodným represiám, ktoré majú dlhodobé dôsledky na ich kariéru a osobnú bezpečnosť;

15.vyzýva Komisiu, členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby sa systematicky zaoberali otázkou nadnárodných represií v kontexte doložiek o ľudských právach v dohodách EÚ v relevantných prípadoch a dialógov o ľudských právach s krajinami mimo EÚ a na ďalších fórach pre dvojstrannú a mnohostrannú spoluprácu, ako je Rada OSN pre ľudské práva;

16.naliehavo vyzýva ESVČ, aby pomáhala obhajcom ľudských práv a cieľovým osobám, vrátane disidentov, ktorí sú obeťami nadnárodných represií v krajinách mimo EÚ, prostredníctvom špecializovaných programov, ktorých cieľom je umožniť im pokračovať v práci v exile a zároveň zostať v bezpečí pred odvetnými opatreniami a agresiou;

17.vyzýva Komisiu a ESVČ, aby do akčného plánu EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie na obdobie po roku 2027 a do usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv zahrnuli nadnárodné represie ako rastúcu hrozbu pre obhajcov ľudských práv a cieľových osôb, a aby zahrnuli konkrétne ustanovenia na ochranu a bezpečnosť obhajcov ľudských práv;

18.zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ nedostatky v ochrane, s ktorými sa stretávajú obhajcovia ľudských práv, keď sú terčom cezhraničných nadnárodných represií; žiada, aby sa im poskytla rýchla, flexibilná, dostupná a trvalá podpora vrátane núdzovej podpory, dočasného premiestnenia a nástrojov a odbornej prípravy, ktoré im umožnia lepšie sa chrániť pred všetkými druhmi hrozieb a nezákonného sledovania, ktoré môžu predstavovať nadnárodné represie; zdôrazňuje potrebu poskytovať školenia v oblasti digitálnej a kybernetickej bezpečnosti, právnu pomoc a psychosociálnu podporu pre obhajcov ľudských práv postihnutých nadnárodnými represiami; považuje za mimoriadne dôležité, aby politiky a programy ochrany boli zamerané na obete, zohľadňovali rodové hľadisko, boli prierezové, inkluzívne a nediskriminačné;

19.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby dodržiavali svoje medzinárodné záväzky a zdôrazňuje, že právo požiadať o azyl má podľa Ženevského dohovoru zásadný význam pre ochranu osôb ohrozených prenasledovaním;

20.vyzýva členské štáty, aby čo najlepšie využili svoje vnútroštátne politiky a dostupné možnosti na formulovanie súdržnejšej, koordinovanejšej a predvídateľnejšej politiky pre osoby, na ktoré sa zameriavajú nadnárodné represie;

21.vyjadruje znepokojenie nad úlohou, ktorú zohrávajú veľvyslanectvá štátov zapojených do nadnárodných represií; poukazuje na zvýšené riziko pre obhajcov ľudských práv, ktorí potrebujú konzulárne služby, keď sú nútení spolupracovať s týmito veľvyslanectvami; vyzýva členské štáty, aby zvýšili tlak na veľvyslanectvá krajín zapojených do nadnárodných represií, ktoré sa nachádzajú na ich území, a aby nevyužívali svoje diplomatické miesta na zapájanie sa do snáh o umlčanie nesúhlasu v zahraničí v súlade s Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch;

22.vyzýva ESVČ a členské štáty, aby v spolupráci s príslušnými inštitúciami, ako je Europol, koordinovali úsilie a zaviedli dostupné mechanizmy informovania, údajov, sledovania a podávania správ s cieľom zlepšiť zdokumentovanie prípadov nadnárodných represií na svojich územiach a uľahčiť rýchlu reakciu a vyšetrovanie, ak je to potrebné; vyzýva ESVČ, aby posilnila sieť kontaktných miest pre cieľových obhajcov ľudských práv a jednotlivcov v delegáciách EÚ, ktorých úlohou je predkladať prípady orgánom v príslušnom hlavnom meste; domnieva sa, že takéto mechanizmy by mali byť prístupné občianskej spoločnosti, aby bolo možné riadne zaregistrovať jej príspevky;

23.vyzýva Komisiu, aby vytvorila centralizovaný mapovací mechanizmus na identifikáciu, monitorovanie a posudzovanie prípadov a zdieľanie varovaní o nadnárodných represiách voči obhajcom ľudských práv nachádzajúcim sa v EÚ, ktorý pomôže identifikovať nedostatky v politike EÚ, sformulovať primerané strategické reakcie a podporiť koordinované konanie medzi členskými štátmi;

24.vyzýva členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch kodifikovali nadnárodné represie s cieľom pomôcť vládnym inštitúciám identifikovať nadnárodné represie a predchádzať im; vyzýva členské štáty, aby v rámci svojich vlád zriadili národné kontaktné miesta pre potenciálne a skutočné obete nadnárodných represií a aby poskytli súbor nástrojov, v ktorom bude vysvetlené, ako takéto prípady hlásiť;

25.vyzýva členské štáty, Europol a Agentúru Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), aby poskytovali odbornú prípravu v oblasti informovanosti o nadnárodných represiách, protiopatreniach a osobitných protokoloch hodnotenia rizík príslušným vládnym agentúram, externým poskytovateľom služieb a ich zamestnancom, najmä úradníkom v oblasti kybernetickej bezpečnosti a presadzovania práva a imigračným úradníkom a zamestnancom povereným vybavovaním žiadostí o víza a preskúmavaním žiadostí o vydanie a inými formami právnej spolupráce s krajinami mimo EÚ, so zameraním na digitálne sledovanie, riziká odvetných opatrení a zneužívanie právnych mechanizmov;

26.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uznali digitálne formy nadnárodných represií, vrátane dezinformačných kampaní zameraných na obhajcov ľudských práv, aby im predchádzali a bojovali proti nim, a aby zabezpečili ochranu obhajcov ľudských práv pred obťažovaním, zastrašovaním a cenzúrou na internete bez ohľadu na pôvod poskytovateľa služieb, umiestnenie digitálnej infraštruktúry alebo použité nástroje; vyzýva členské štáty EÚ, aby kriminalizovali zahraničné spravodajské činnosti zamerané na disidentov v exile ako formu digitálnych nadnárodných represií;

27.žiada členské štáty, aby uplatňovali prísny dohľad nad trhmi a operáciami špionážneho softvéru a sledovania, a to aj uplatňovaním povinnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a nariadenia EÚ o položkách s dvojakým použitím Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 z 20. mája 2021, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L 206, 11.6.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/821/oj). pre všetkých vývozcov technológií so sídlom v EÚ, a aby zrušili vývoz licencií na špionážny softvér do krajín, v ktorých sú zdokumentované nadnárodné represie a porušovanie ľudských práv a kde existuje predvídateľné riziko, že tieto nástroje budú použité na umlčanie alebo potrestanie obhajcov ľudských práv alebo disentu; pripomína usmernenia Komisie o vývoze položiek kybernetického dohľadu z roku 2024, ktorých cieľom je zvýšiť informovanosť o rizikách spojených so zneužívaním technológií kybernetického dohľadu a poskytnúť vývozcom praktické nástroje na hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv;

28.vyzýva členské štáty, aby vytvorili ľahko dostupné a bezpečné mechanizmy podávania správ, navrhnuté tak, aby rešpektovali a chránili súkromie používateľov, aby obhajcovia ľudských práv žijúci v exile alebo v diasporových komunitách mohli príslušným vládnym agentúram oznamovať svoje obavy z digitálnych nadnárodných represií; zdôrazňuje, že treba uznať osobitnú výzvu, ktorú predstavujú rodovo motivované digitálne nadnárodné represie, a osobitné dôsledky tohto typu represií na obhajkyne ľudských práv;

29.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, aby súkromné subjekty, najmä v odvetví technológií, niesli zodpovednosť za svoju úlohu v prípadoch, keď umožňujú digitálne nadnárodné represie; ďalej vyzýva na zverejňovanie správ o transparentnosti a na vytvorenie účinných mechanizmov podávania sťažností, ktoré budú prístupné obhajcom ľudských práv a iným ohrozeným jednotlivcom;

30.vyzýva EÚ, aby brala štáty a režimy, ktoré sa dopúšťajú nadnárodných represií, na zodpovednosť za porušovanie ľudských práv podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Dohovoru o právnom postavení utečencov, a aby zvážila uvalenie cielených sankcií na tieto štáty a na páchateľov nadnárodných represií proti obhajcom ľudských práv; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala obete nadnárodných represií pri hľadaní nápravy prostredníctvom strategických súdnych sporov na Európskom súde pre ľudské práva;

31.odsudzuje skutočnosť, že k nadnárodným represiám dochádza aj na území členských štátov EÚ a v niektorých prípadoch za spoluúčasti samotných členských štátov; konštatuje, že nadnárodné represie umožňuje aj spolupráca medzi vládami;

32.zdôrazňuje, že EÚ a členské štáty musia dodržiavať povinnosť náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv v rámci vzťahov s vládami, o ktorých je známe, že sa zapájajú do nadnárodných represií voči obhajcom ľudských práv alebo ich umožňujú;

33.vyzýva EÚ, aby zvýšila financovanie mechanizmu ProtectDefenders.eu, rozšírila jeho mandát tak, aby zahŕňal obhajcov ľudských práv, ktorým hrozia nadnárodné represie v EÚ, a zvýšila financovanie organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti ochrany ohrozených obhajcov ľudských práv a jednotlivcov;

34.vyzýva Komisiu, aby ďalej aktívne spolupracovala s Interpolom a Organizáciou Spojených národov, a to aj prostredníctvom vypracovania spoločného bezpečnostného rámca pre nadnárodné represie s cieľom ukončiť zneužívajúce, politicky motivované používanie červených obežníkov, modrých obežníkov, difúzií a žiadostí o vydanie; žiada, aby mandát Europolu zahŕňal otázku nadnárodných represií a posudzovanie súvisiacich incidentov a obežníkov Interpolu zameraných na obhajcov ľudských práv a iných jednotlivcov; vyzýva členské štáty, aby postupovali mimoriadne opatrne pri posudzovaní žiadostí o zatknutie a vydanie zo strany režimov, ktoré v minulosti zneužili červené obežníky;

35.vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky dostupné nástroje na ochranu obhajcov ľudských práv a cieľových osôb a na posilnenie národnej zvrchovanosti a demokratických hodnôt vrátane sankcií v rámci globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv (EU GHRSR/Magnitského akt EÚ), zákazov vydávania víz a vyhostenia diplomatov, o ktorých je známe, že sa podieľali na nadnárodných represiách; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členské štáty, aby zaradili nadnárodné represie ako kategóriu do globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv, a aby vypracovali zoznam osôb, ktoré sa dopustili nadnárodných represií; varuje, že neschopnosť predchádzať nadnárodným represiám a reagovať na ne ohrozuje dôveryhodnosť EÚ ako bezpečného útočiska pre tých, ktorí utekajú pred prenasledovaním a bránia ľudské práva;

36.vyzýva EÚ, jej členské štáty, Komisiu a ESVČ, aby zmobilizovali a skoordinovali všetky svoje nástroje na riešenie nadnárodných represií a zintenzívnili diplomatické vzťahy, a to aj prostredníctvom delegácií EÚ, s cieľom predchádzať taktikám nadnárodných represií zo strany krajín mimo EÚ a odrádzať od nich, a aby na tieto incidenty upozorňovali prostredníctvom verejných vyhlásení, čím sa zvýši informovanosť verejnosti; vyzýva na posilnenú koordináciu s podobne zmýšľajúcimi partnerskými krajinami v rámci skupiny G7 a iných príslušných medzinárodných fór;

37.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.