(2)Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/11195 Únia do právnych predpisov zakotvila záväzný cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050, teda do uvedeného dátumu znížiť emisie skleníkových plynov na úroveň nulovej bilancie emisií, a cieľ následne dosiahnuť záporné emisie. V uvedenom nariadení sa tiež stanovil záväzný priebežný cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2030 a vyžaduje sa v ňom stanovenie priebežného cieľa v oblasti klímy pre celú Úniu do roku 2040.

__________________

5 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1119/oj).

(3)S prihliadnutím na vedecké odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy (ďalej len „poradná rada“) a na základe podrobného posúdenia vplyvu Komisia predstavila odporúčaný cieľ znížiť do roku 2040 čistú bilanciu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 vo svojom oznámení zo 6. februára 2024 s názvom Zabezpečenie našej budúcnosti: Cieľ Európy v oblasti klímy do roku 2040 a cesta ku klimatickej neutralite do roku 2050 budovaním udržateľnej, spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti6.

__________________

6 COM(2024) 63 final.

(4)Pri navrhovaní cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2040 Komisia zvážila najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy vrátane najnovších správ Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a poradnej rady; sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy vrátane nákladov spojených s nečinnosťou; potreba zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu pre všetkých; nákladovú účinnosť a hospodársku efektívnosť; konkurencieschopnosť hospodárstva Únie, najmä malých a stredných podnikov a odvetví, ktoré sú najviac vystavené úniku uhlíka; najlepšie dostupné nákladovo efektívne, bezpečné a škálovateľné technológie; energetickú efektívnosť vrátane zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, cenovú dostupnosť energie a bezpečnosť dodávok pre všetky členské štáty; spravodlivosť a solidarita medzi členskými štátmi a v rámci nich; potreba zabezpečiť environmentálnu účinnosť a napredovanie; potrebu dlhodobo udržiavať, riadiť a zvyšovať prirodzené záchyty a chrániť a obnovovať biodiverzitu, a to aj v morskom prostredí; investičné potreby a príležitosti; medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a kľúčového cieľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC); existujúce informácie o predpokladanom orientačnom únijnom rozpočte skleníkových plynov na roky 2030 – 2050.

(5)Na dosiahnutie cieľa v oblasti klímy do roku 2040 je okrem iného nevyhnutné v plnej miere vykonávať dohodnutý politický rámec do roku 2030, zabezpečiť a poskytovať podporu na zvýšenie a posilnenie konkurencieschopnosti a odolnosti európskeho priemyslu, zabezpečiť udržateľné potravinové systémy, ako aj odolnosť vidieckych komunít a potravinovú bezpečnosť prostredníctvom udržateľného a spoľahlivého európskeho poľnohospodárskeho sektora, zabezpečiť spôsoby transformácie založené na najlepších dostupných nákladovo efektívnych, bezpečných a škálovateľných technológiách a klásť väčší dôraz na spravodlivú transformáciu v prípade dotknutých regiónov, odvetví a zraniteľných domácností, pri ktorej sa na nikoho nezabudne, napríklad prostredníctvom podpory zo Sociálno-klimatického fondu pri prechode na klimatickú neutralitu. Ďalej je nevyhnutné zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž s medzinárodnými partnermi a efektívne využívať všetky hospodárske nástroje EÚ na odrádzanie od nekalých obchodných praktík a na boj proti nim, dekarbonizovať energetický systém technologicky neutrálnym prístupom, ktorý zahŕňa všetky riešenia v oblasti energie s nulovými a nízkymi emisiami uhlíka (vrátane obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energie, energetickej efektívnosti, ukladania, CCS, CCU, odstraňovania uhlíka, geotermálnej a vodnej energie, udržateľnej bioenergie a všetkých ostatných súčasných a budúcich emisne neutrálnych energetických technológií), znížiť závislosť od dovozu a diverzifikovať zdroje kritických surovín EÚ a zorganizovať strategický dialóg o rámci na obdobie po roku 2030 so všetkými príslušnými odvetviami vrátane priemyslu a dopravy.

(7)Prioritou by malo byť domáce zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré by bolo doplnené zvýšeným odstraňovaním, a to aj nasadením prírodných aj technologických riešení. Pri vypracúvaní balíka politických opatrení na obdobie po roku 2030 by sa mala venovať náležitá pozornosť príspevku hrubého zníženia emisií v porovnaní s prirodzeným a technologickým odstraňovaním. Prirodzené odstraňovanie má vlastnosti, ktoré by sa mali zohľadniť, ako napríklad veková štruktúra lesa, podiel organických pôd, prirodzená variabilita a neistoty súvisiace s vplyvmi zmeny klímy, s prírodnými škodlivými činiteľmi a so zmenami v metodikách. Prirodzené a priemyselné odstraňovanie zohráva v hospodárstve Únie v nasledujúcich desaťročiach čoraz významnejšiu úlohu vzhľadom na potrebu dosiahnuť najneskôr do roku 2050 vyrovnaný stav emisií skleníkových plynov a odstránených emisií a následne dosiahnuť záporné emisie. V kontexte preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES7 v roku 2026 sa vypracujú stimuly, čím Komisia plánuje zabezpečiť domáce trvalé odstraňovanie uhlíka v systéme obchodovania s emisiami EÚ (ďalej len „EU ETS“) s cieľom kompenzovať zvyškové, ťažko odstrániteľné emisie. Sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva zohráva ústrednú úlohu v udržateľnom a obehovom biohospodárstve a má potenciál poskytovať dlhodobé klimatické a environmentálne prínosy, ktoré prispievajú k prechodu hospodárstva EÚ na čistú energiu a znižujú závislosti nahradením materiálov na fosílnom základe.

__________________

7 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2003/87/oj).

(8)Únia má zavedený regulačný rámec na dosiahnutie cieľa v oblasti klímy do roku 2030. Medzi právne predpisy na splnenie uvedeného cieľa patrí okrem iných smernica 2003/87/ES, ktorou sa vytvoril systém EU ETS, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/8428, ktorým sa zaviedli vnútroštátne ciele znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/8419, v ktorom sa pre odvetvie využívania pôdy stanovujú ciele čistého odstraňovania uhlíka. S cieľom zabezpečiť hladký prechod na EU ETS2 by sa malo uplatňovanie článku 30 písm. k) ods. 2 písm. a) až e) smernice 2003/87/ES odložiť o jeden rok. Komisia by mala posúdiť, ako by bolo potrebné zmeniť príslušné právne predpisy Únie, aby sa dosiahol cieľ v oblasti klímy do roku 2040, a to aj so zohľadnením klesajúcej kapacity prírodného záchytu. Komisia by mala pri navrhovaní rámca na obdobie po roku 2030 vypracovať podrobné posúdenia vplyvu, pričom by mala zohľadniť svoju analýzu integrovaných národných energetických a klimatických plánov, geopolitické prostredie vrátane potreby zabezpečiť schopnosť Únie a jej členských štátov rýchlo zvýšiť a posilniť ich obrannú kapacitu riešením možného zaťaženia pri zachovaní stimulov pre dekarbonizáciu priemyslu, vplyvy na konkurencieschopnosť, na malé a stredné podniky a energeticky náročné odvetvia a vplyvy na náklady na energiu a investičné potreby v členských štátoch, a zvážiť prijatie potrebných opatrení vrátane prípadných legislatívnych návrhov.

__________________

8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/842/oj).

9 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/841/oj).

Komisia bude naďalej posilňovať iniciatívy týkajúce sa podporného rámca a zameria sa na urýchlenie ich prijatia a realizácie s cieľom zabezpečiť vytvorenie podmienok na podporu dotknutých právnických a fyzických osôb, akými sú európske priemyselné odvetvia a občania počas transformácie, pri dosahovaní cieľov stanovených v odsekoch 1 a 3 tohto článku, cieľa stanoveného v článku 2 ods. 1 a klimaticky neutrálneho hospodárstva.

V rámci preskúmania uvedeného v odseku 4 prvom pododseku a s cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľa stanoveného v odseku 3 tohto článku Komisia zabezpečí, aby sa v legislatívnych návrhoch náležite zohľadnili tieto prvky:

a)počnúc rokom 2036 primeraný príspevok k cieľu v oblasti klímy do roku 2040 vo forme vysokokvalitných medzinárodných kreditov podľa článku 6 Parížskej dohody vo výške až 5 % čistej bilancie emisií EÚ z roku 1990, čo zodpovedá domácemu čistému zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2040 o 85 % v porovnaní s rokom 1990 ambicióznym a zároveň nákladov efektívnym spôsobom, na podporu EÚ a tretích krajín pri dosahovaní trajektórií znižovania čistých emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou so zabezpečením environmentálnej integrity týchto kreditov a podpory vedúceho postavenia EÚ v oblasti technológií; môže sa zvážiť pilotná lehota na spustenie trhu s vysokokvalitnými medzinárodnými kreditmi s vysokou integritou v období rokov 2031 až 2035; pôvod, kritériá kvality a ďalšie podmienky týkajúce sa získania a využívania akýchkoľvek takýchto kreditov sa upravia v právnych predpisoch Únie, aby sa zabezpečilo, že sú založené na dôveryhodných a transformačných činnostiach v partnerských krajinách, ktorých ciele a politiky v oblasti klímy sú zlučiteľné s cieľmi Parížskej dohody a na ktoré sa vzťahujú spoľahlivé záruky zabezpečujúce integritu, zabránenie dvojitému započítaniu, doplnkovosť, stálosť, transparentnú správu vecí verejných, silné metodiky monitorovania, podávania správ a overovania, ako aj hospodárske, sociálne a environmentálne vedľajšie prínosy a záruky v oblasti ľudských práv, záruky na zabránenie financovaniu projektov, ktoré sú v rozpore so strategickými záujmami Únie, a vysoké ambície, pokiaľ ide o rozdelenie výnosov z adaptácie, rozdelenie prínosov zmierňovania s dotknutými krajinami a celkové zmiernenie globálnych emisií; pri stanovovaní kritérií Komisia zváži stanovenie prísnejších kritérií, ako sú kritériá stanovené v článku 6 ods. 4 Parížskej dohody;

b)úloha trvalého domáceho odstraňovania emisií v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“) na kompenzáciu zvyškových ťažko znížiteľných emisií;

c)väčšia flexibilita v rámci všetkých odvetví a nástrojov a medzi nimi s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov jednoduchým a nákladovo efektívnym spôsobom;

d)ciele a úsilie členských štátov na obdobie po roku 2030 by mali odrážať nákladovú efektívnosť a solidaritu s ohľadom na rozmanité vnútroštátne okolnosti a špecifiká, a to aj pokiaľ ide o ostrovy a najvzdialenejšie regióny;

f)sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy vo všetkých členských štátoch, a to aj vo vzťahu k cieľom dekarbonizácie a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu;

h)potreba zabezpečiť a podporovať nestrannú a spravodlivú, pragmatickú, nákladovo efektívnu a sociálne vyváženú transformáciu pre všetkých, pričom je potrebné zohľadniť rozmanité vnútroštátne okolnosti a osobitnú pozornosť venovať vplyvom na spotrebiteľské ceny, energetickú chudobu a dopravnú chudobu, ako aj regiónom, odvetviam vrátane ich investičnej kapacity, malým a stredným podnikom, poľnohospodárom a zraniteľným domácnostiam, ktorých sa dotýka prechod na klimatickú neutralitu;

i)zjednodušenie a zníženie administratívneho zaťaženia, technologická neutralita, nákladová efektívnosť, hospodárska efektívnosť a hospodárska bezpečnosť;

j)opatrenia v oblasti klímy ako hnacia sila investícií, inovácií a zvýšenej konkurencieschopnosti;

k)potreba posilniť odolnosť a globálnu konkurencieschopnosť hospodárstva Únie a znížiť riziko úniku uhlíka, najmä v prípade malých a stredných podnikov a priemyselných odvetví, ktoré sú najviac vystavené úniku uhlíka, a to aj vo vzťahu k vývozu, s cieľom zabezpečiť spravodlivú súťaž;

m)fyzická a cenová dostupnosť energie, bezpečnosť dodávok, energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť vrátane zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, ako aj posilnenie elektrizačných sústav a prepojení s cieľom vybudovať skutočnú energetickú úniu a podporovať energiu vyrobenú na vlastnom území;

o)potreba zabezpečiť environmentálnu účinnosť a napredovanie a zároveň zaručiť sociálnu súdržnosť a zabezpečiť potravinovú bezpečnosť a spravodlivú transformáciu;

vypúšťa sa

q)investičné potreby a príležitosti vrátane prístupu k verejným a súkromným financiám, ako aj podpora inovácií a prístupu k inovatívnym technológiám v rámci všetkých členských štátov so zohľadnením geografickej rovnováhy;

r)medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a konečného cieľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ako aj podporu Únie pre jej partnerov pri riešení zmeny klímy a jej vplyvov.