(3)Na základe článku 26a ods. 1 smernice 2006/43/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že štatutárni audítori a audítorské spoločnosti vykonávajú uistenie v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti v súlade so štandardmi pre limitované uistenie, ktoré má Komisia prijať. V článku 26a ods. 3 uvedenej smernice sa od Komisie vyžaduje, aby uvedené štandardy prijala do 1. októbra 2026. Podniky vyjadrili obavy v súvislosti s prácou, ktorú vykonávajú poskytovatelia uistenia, a vyjadrili potrebu flexibility pri riešení osobitných rizík a kritických problémov identifikovaných v oblastiach uistenia o udržateľnosti. Komisia by mala tieto obavy náležite zohľadniť pri práci na štandardoch pre limitované uistenie. Nedostatok harmonizovaných noriem pre uistenie prispieva k problémom, s ktorými sa podniky stretávajú, a preto je mimoriadne naliehavé, aby Komisia prijala vhodný delegovaný akt podľa plánu.

(5)V článku 19a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby veľké podniky a malé a stredné podniky, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ, s výnimkou mikropodnikov, vypracovali a uverejnili vyhlásenie o udržateľnosti na individuálnej úrovni. V snahe zmierniť zaťaženie podnikov spojené s vykazovaním by sa povinnosť vypracovať a uverejniť vyhlásenie o udržateľnosti na individuálnej úrovni mala obmedziť na podniky, ktoré majú v priemere viac než 1 750 zamestnancov a čistý obrat viac než 450 000 000 EUR počas účtovného roka. Od povinností vykazovania by malo byť možné oslobodiť konečné materské podniky, ktoré sú finančnými holdingovými podnikmi a nie sú zapojené do riadiacich činností.

vypúšťa sa

(7)V článku 1 ods. 3 smernice 2013/34/EÚ sa stanovuje, že na úverové inštitúcie a poisťovne, ktoré sú veľkými podnikmi alebo malými a strednými podnikmi – s výnimkou mikropodnikov – s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ, sa vzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v uvedenej smernici, a to bez ohľadu na ich právnu formu. Vzhľadom na to, že rozsah individuálneho vykazovania informácií o udržateľnosti by sa mal obmedziť na podniky, ktoré majú v priemere viac než 1 750 zamestnancov a čistý obrat viac než 450 000 000 EUR počas účtovného roka, toto zúženie rozsahu by sa malo vzťahovať aj na úverové inštitúcie a poisťovne.

(9)V článku 19a ods. 3 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby podniky vykazovali informácie o vlastných činnostiach a o svojom hodnotovom reťazci. Treba zabezpečiť jasnosť a znížiť záťaž spojenú s vykazovaním pre tie podniky v hodnotovom reťazci, ktoré nie sú povinné vykazovať informácie o svojej udržateľnosti. Vykazujúci podnik by sa preto na účely vykazovania informácií o udržateľnosti na individuálnej alebo konsolidovanej úrovni, ako sa vyžaduje v smernici 2013/34/EÚ, a bez toho, aby boli dotknuté požiadavky Únie na vykonávanie procesu náležitej starostlivosti, nemal snažiť získať od podnikov, ktoré majú v priebehu účtovného roka v priemere viac ako 1 750 zamestnancov a čistý obrat viac než 450 000 000 EUR, žiadne informácie, ktoré presahujú rámec informácií uvedených v štandardoch na dobrovoľné použitie podnikmi, od ktorých sa vykazovanie informácií o ich udržateľnosti nevyžaduje. Vykazujúci podnik by mal prijať prístup založený na riziku, pričom by mal uprednostňovať úsilie o zhromažďovanie informácií o vysokorizikových vplyvoch a otázkach udržateľnosti, ktoré sú bežne spojené s jeho odvetvím, a malo by sa mu umožniť, aby od takýchto podnikov vo svojom hodnotovom reťazci zhromažďoval akékoľvek dodatočné informácie o udržateľnosti, ktoré si podniky v dotknutom odvetví bežne vymieňajú. Ak nie sú k dispozícii všetky potrebné informácie týkajúce sa ich hodnotového reťazca alebo ak sú takéto informácie neúplné alebo podliehajú právnym obmedzeniam, podnikom by sa malo umožniť vysvetliť úsilie vynaložené na získanie potrebných informácií o ich hodnotovom reťazci, dôvody, prečo tieto informácie nebolo možné získať, a ich plány na získanie takýchto informácií v budúcnosti. Podniky vykazujúce informácie o svojom hodnotovom reťazci v súlade s uvedenými obmedzeniami by sa mali považovať za podniky, ktoré spĺňajú povinnosť vykazovať informácie o svojej udržateľnosti. Poskytovatelia uistenia by mali vypracovať svoj názor týkajúci sa uistenia, pričom by mali rešpektovať povinnosť podnikov nesnažiť sa získať od podnikov v ich hodnotovom reťazci, ktoré majú počas účtovného roka v priemere do 1 750 zamestnancov a čistý obrat do 450 000 000 EUR, akékoľvek informácie, ktoré presahujú rámec informácií uvedených v štandardoch na dobrovoľné použitie podnikmi, ktoré nie sú povinné vykazovať informácie o svojej udržateľnosti. Na tento účel by Komisia mala byť splnomocnená prijať delegovaný akt s cieľom stanoviť štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie podnikmi, ktoré nie sú povinné vykazovať informácie o svojej udržateľnosti. Uvedené štandardy by mali byť primerané a relevantné vzhľadom na kapacity a vlastnosti takýchto podnikov, ako aj na rozsah a zložitosť ich činností. Ak je to možné, v uvedených štandardoch by sa mala špecifikovať aj štruktúra, ktorá sa má použiť na prezentáciu týchto informácií. Podnikom v rámci hodnotového reťazca by sa malo umožniť vybrať si vzor na vykazovanie informácií o udržateľnosti dobrovoľne, aby sa od podnikov žiadajúcich o informácie nevyžadovalo, aby posudzovali alebo mapovali veľkostné kategórie všetkých subjektov vo svojom hodnotovom reťazci.

(12)V článku 29a ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby materské podniky veľkých skupín vypracúvali a uverejňovali vyhlásenie o udržateľnosti na konsolidovanej úrovni. V snahe znížiť záťaž týchto materských podnikov spojenú s vykazovaním by sa rozsah tejto povinnosti mal obmedziť na materské podniky skupín, ktoré majú v priemere viac než 1 750 zamestnancov a čistý obrat viac než 450 000 000 EUR na konsolidovanom základe počas účtovného roka.

(13)V článku 29b ods. 1 treťom pododseku smernice 2013/34/EÚ sa Komisia splnomocňuje, aby prijala odvetvové štandardy vykazovania prostredníctvom delegovaných aktov, pričom prvý súbor takýchto štandardov sa má prijať do 30. júna 2026. V snahe zabrániť zvýšeniu počtu predpísaných údajových bodov, ktoré by podniky mali vykazovať, by sa toto splnomocnenie malo zrušiť. Komisia by namiesto toho mala vydať dobrovoľné odvetvové usmernenia s cieľom podporiť podniky a audítorov pri posudzovaní ich rizík, príležitostí a vplyvov v konkrétnych odvetviach, uľahčiť uplatňovanie európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti v rámci daného odvetvia, identifikovať aspekty udržateľnosti, ktoré budú pravdepodobne významné pre konkrétny sektor, a znížiť záťaž spojenú s vykazovaním. Tieto usmernenia by mali vychádzať z konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami.

(14)V článku 29b ods. 4 smernice 2013/34/EÚ sa vyžaduje, aby sa v štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti nešpecifikovali zverejnenia, na základe ktorých musia podniky získať od malých a stredných podnikov vo svojom hodnotovom reťazci akékoľvek informácie, ktoré presahujú rámec informácií, ktoré sa majú zverejňovať podľa štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti v prípade malých a stredných podnikov s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ. Vzhľadom na to, že malé a stredné podniky s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ by mali byť z vykazovania informácií o udržateľnosti vylúčené, a s cieľom znížiť zaťaženie podnikov v hodnotovom reťazci spojené s vykazovaním, od ktorých sa nevyžaduje, aby vykazovali informácie o svojej udržateľnosti, by sa v štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti nemali špecifikovať zverejnenia, v prípade ktorých sa od podnikov vyžaduje, aby získali od podnikov vo svojom hodnotovom reťazci, ktoré majú v priemere do 1 750 zamestnancov a čistý obrat do 450 000 000 EUR počas účtovného roka, akékoľvek informácie, ktoré presahujú rámec informácií, ktoré sa majú zverejňovať podľa štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie podnikmi, ktoré nie sú povinné vykazovať informácie o svojej udržateľnosti.

(15)V článku 29d smernice 2013/34/EÚ sa od podnikov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky stanovené v článkoch 19a a 29a uvedenej smernice, vyžaduje, aby vypracúvali svoju správu o hospodárení alebo v príslušných prípadoch konsolidovanú správu o hospodárení v elektronickom formáte vykazovania bližšie určenom v článku 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/81511 a aby označovali svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti vrátane zverejňovania informácií stanoveného v článku 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/85212 v súlade s elektronickým formátom vykazovania, ktorý sa má bližšie určiť v uvedenom delegovanom nariadení. V záujme jednoznačnosti pre podniky by sa malo stanoviť, že kým sa formou delegovaného nariadenia takéto pravidlá vykazovania informácií o udržateľnosti neprijmú, od podnikov by sa nemalo vyžadovať, aby svoje vykazovanie informácií o udržateľnosti takto označovali.

__________________

11 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2018/815 zo 17. decembra 2018, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy o špecifikácii jednotného elektronického formátu vykazovania (Ú. v. EÚ L 143, 29.5.2019, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2019/815/oj).

12 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2020/852/oj).

(16)V článku 33 ods. 1 smernice 2013/34/EÚ sa stanovuje, že členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku majú kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa v súlade s požiadavkami uvedenej smernice vypracovali a uverejnili určité dokumenty. V snahe poskytnúť podnikom flexibilitu a znížiť ich zaťaženie spojené s vykazovaním členské štáty môžu stanoviť, že kolektívna zodpovednosť členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku za dodržiavanie požiadaviek článku 29d uvedenej smernice, pokiaľ ide o digitalizáciu správy o hospodárení, sa obmedzuje na jej uverejnenie v jednotnom elektronickom formáte vrátane označovania vykazovania informácií o udržateľnosti v nej.

(17)Podľa článku 40a ods. 1 štvrtého a piateho pododseku smernice 2013/34/EÚ má dcérska spoločnosť podniku tretej krajiny v Únii, ktorá dosiahla čistý obrat viac než 150 miliónov EUR v Únii, alebo ak takáto dcérska spoločnosť neexistuje, pobočka v Únii, ktorá dosiahla čistý obrat viac než 40 miliónov EUR, uverejňovať a sprístupňovať informácie o udržateľnosti na úrovni skupiny materského podniku z tretej krajiny. Z dôvodu konzistentnosti a zníženia zaťaženia a s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky by sa veľkosť dcérskeho podniku a pobočky, ktoré majú patriť do rozsahu pôsobnosti článku 40a, mala upraviť. Veľkosť dcérskeho podniku a pobočky by mala byť stanovená na čistý obrat vyšší ako 450 000 000 EUR.

(18)V článku 5 ods. 2 prvom pododseku smernice (EÚ) 2022/2464 sa stanovujú dátumy, od ktorých majú členské štáty začať uplatňovať požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v smernici 2013/34/EÚ, pričom v závislosti od veľkosti dotknutého podniku sú stanovené rozličné dátumy. Vzhľadom na to, že rozsah individuálnych požiadaviek na vykazovanie informácií o udržateľnosti by sa mal obmedziť tak, aby zahŕňal len podniky, ktoré majú v priemere viac než 1 750 zamestnancov a čistý obrat viac než 450 000 000 EUR počas účtovného roka, a že rozsah požiadaviek na konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti by sa mal zodpovedajúcim spôsobom znížiť, kritériá na určenie dátumov začiatku uplatňovania by sa mali upraviť a odkaz na malé a stredné podniky s cennými papiermi prijatými na obchodovanie na regulovanom trhu EÚ by sa mal vypustiť.

(19)V článku 5 ods. 2 treťom pododseku smernice (EÚ) 2022/2464 sa stanovujú dátumy, od ktorých majú členské štáty začať uplatňovať požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v smernici 2004/109/ES, pričom v závislosti od veľkosti dotknutého emitenta sú stanovené rozličné dátumy. Vzhľadom na to, že rozsah individuálnych požiadaviek na vykazovanie informácií o udržateľnosti by sa mal obmedziť tak, aby zahŕňal len podniky, ktoré majú v priemere viac než 1 750 zamestnancov a čistý obrat viac než 450 000 000 EUR počas účtovného roka, a že rozsah požiadaviek na konsolidované vykazovanie informácií o udržateľnosti by sa mal zodpovedajúcim spôsobom znížiť, kritériá na určenie dátumov začiatku uplatňovania by sa mali upraviť a odkaz na malé a stredné podniky by sa mal vypustiť.

(20)V článku 4 ods. 1 smernice (EÚ) 2024/1760 sa členským štátom zakazuje, aby do svojho vnútroštátneho práva zavádzali v oblasti pôsobnosti smernice ustanovenia stanovujúce povinnosti náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv a životného prostredia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení článku 8 ods. 1 a 2 a článku 10 ods. 1 uvedenej smernice. V snahe zabezpečiť, aby členské štáty neprekročili rámec uvedenej smernice, a v snahe zabrániť vytvoreniu roztriešteného regulačného prostredia, ktoré by viedlo k právnej neistote a zbytočnému zaťaženiu, by sa ustanovenia smernice (EÚ) 2024/1760 o úplnej harmonizácii mali rozšíriť na ďalšie ustanovenia, ktoré upravujú základné aspekty procesu náležitej starostlivosti. To zahŕňa najmä ustanovenia o náležitej starostlivosti na úrovni skupiny, o identifikačnej povinnosti, o povinnostiach riešiť nepriaznivé vplyvy, ktoré boli alebo mali byť identifikované, o prioritizácii, o povinnosti spolupracovať so zainteresovanými stranami v určitých prípadoch a o povinnosti zabezpečiť mechanizmus podávania sťažností a oznamovania. Členské štáty by zároveň mali mať naďalej možnosť zaviesť alebo zachovať ustanovenia vnútroštátneho práva upravujúce konkrétne nepriaznivé vplyvy alebo konkrétne odvetvia činnosti, konkrétne výrobky alebo služby s cieľom dosiahnuť odlišnú úroveň ochrany ľudských, zamestnaneckých a sociálnych práv, životného prostredia alebo klímy.

(21)V článku 5 smernice (EÚ) 2024/1760 sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby veľké spoločnosti presahujúce určitú veľkosť vykonávali náležitú starostlivosť v oblasti ľudských práv a životného prostredia založenú na riziku. S cieľom zabezpečiť účinnosť, znížiť zaťaženie spoločností, ktoré musia túto povinnosť dodržiavať, a zabezpečiť, aby sa ich zdroje využívali účelne, by sa v požadovanej náležitej starostlivosti a prijatých opatreniach mali zohľadniť príslušné rizikové faktory vrátane rizikových faktorov na úrovni spoločnosti, ako je napríklad to, či obchodný partner nie je spoločnosťou, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, rizikové faktory obchodnej činnosti, geografické a kontextové rizikové faktory, ako je úroveň presadzovania práva, pokiaľ ide o druh nepriaznivých vplyvov; rizikové faktory produktu a služby a sektorové rizikové faktory. Spoločnosti by mali vykonávať stanovenie rozsahu s cieľom identifikovať všeobecné oblasti, v ktorých je najpravdepodobnejšie, že nepriaznivé vplyvy sa vyskytnú a budú najzávažnejšie. Na základe výsledkov stanovenia rozsahu by sa od spoločností malo vyžadovať, aby v prípade, že na základe relevantných a overiteľných informácií majú dôvod domnievať sa, že sa vyskytli alebo môžu vzniknúť nepriaznivé vplyvy, vykonali ďalšie posúdenia len v oblastiach, kde sa predpokladajú najpravdepodobnejšie a najzávažnejšie nepriaznivé vplyvy

(22)V snahe obmedziť účinok prenosu zaťaženia na iné spoločnosti vrátane malých a stredných podnikov a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, pokiaľ ide o určovanie rozsahu reťazových činností s cieľom identifikovať nepriaznivé vplyvy, spoločnosti, ktoré patria do tohto rozsahu, by sa nemali usilovať získať informácie od svojich obchodných partnerov, ale mali by sa spoliehať len na informácie, ktoré sú už primerane dostupné, ako sú verejne známe informácie, informácie z vyhľadávania a informácie získané vďaka predchádzajúcej spolupráci. Informácie na úrovni subjektu a komunikácia s obchodnými partnermi nie sú v tejto fáze relevantné. Takéto informácie by sa mali vyžadovať len za určitých podmienok na účely ďalšieho posúdenia. V takom prípade by malo byť od obchodných partnerov možné získať informácie len ak sú takéto informácie na základe prístupu založeného na riziku potrebné vzhľadom na náznaky pravdepodobných nepriaznivých vplyvov od obchodných partnerov s menej ako 5 000 zamestnancami a ak takéto dodatočné informácie nemožno primerane získať inými prostriedkami, najmä z existujúcich alebo sekundárnych zdrojov. V každom prípade by každá žiadosť mala byť cielená, odôvodnená a primeraná. S cieľom uľahčiť dodržiavanie predpisov pre spoločnosti a príslušných obchodných partnerov by malo byť možné získať potrebné informácie buď individuálne, alebo spoločne.

(23)Spoločnosti sa môžu ocitnúť v situáciách, keď ich produkcia vo veľkej miere závisí od vstupov pochádzajúcich od jedného alebo viacerých konkrétnych dodávateľov. Ak sa s obchodnými činnosťami takéhoto dodávateľa zároveň spájajú závažné nepriaznivé vplyvy vrátane detskej práce alebo významného poškodenia životného prostredia a spoločnosť na riešenie týchto vplyvov neúspešne vyčerpala všetky opatrenia náležitej starostlivosti, spoločnosť by mala ako poslednú možnosť dočasne pozastaviť daný obchodný vzťah a zároveň pokračovať v spolupráci s dodávateľom na riešení, pričom by podľa možnosti mala využívať prípadný zvýšený pákový efekt, ktorý vyplýva z takéhoto pozastavenia. Spoločnosť by po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami mala posúdiť, či takéto pozastavenie nevedie k značnej ujme pre spoločnosť, a to aj v prípade, keď kľúčoví obchodní partneri poskytujú suroviny, výrobky alebo služby, ktoré sú nevyhnutné pre podnikateľskú činnosť spoločnosti, pre ktorú neexistujú žiadne dostupné alternatívy. Za značnú škodu by sa mal považovať negatívny a významný vplyv na právnu, finančnú alebo hospodársku situáciu spoločnosti alebo na jej výrobnú kapacitu, a to aj z dlhodobého hľadiska, napríklad pravdepodobnosť platobnej neschopnosti. Aby sa neoslabili ciele tejto smernice, rozhodnutie nepozastaviť obchodný vzťah by malo byť podmienené, a to aj tým, že sa príslušnému dozornému orgánu poskytne riadne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia. Spoločnosti by mali tiež posúdiť, či možno odôvodnene očakávať, že nepriaznivé vplyvy takéhoto pozastavenia budú zjavne závažnejšie než nepriaznivý vplyv, ktorému nebolo možné predísť ani ho primerane zmierniť. V takom prípade by sa od spoločnosti nemalo vyžadovať, aby obchodný vzťah pozastavila, pričom by mala mať možnosť poskytnúť príslušnému dozornému orgánu riadne odôvodnenie svojho rozhodnutia.

(25)(Netýka sa slovenskej verzie.)

(26)Ustanovenia smernice (EÚ) 2024/1760 týkajúce sa plánu transformácie pre zmierňovanie zmeny klímy sa považujú za neprimerané, najmä z dôvodu administratívnej záťaže na spoločnosti a príslušné orgány, a mohli by viesť k právnej neistote. Tieto ustanovenia treba zrušiť, aby sa zefektívnili povinnosti a podporilo sa cielenejšie a efektívnejšie vykonávanie uvedenej smernice.

(27)V článku 27 ods. 1 smernice (EÚ) 2024/1760 sa od členských štátov vyžaduje, aby stanovili sankcie, ktoré majú byť „účinné, primerané a odrádzajúce“. V článku 27 ods. 2 uvedenej smernice sa od členských štátov vyžaduje, aby pri rozhodovaní o uložení sankcií a, ak sú takéto sankcie uložené, pri stanovení ich povahy a primeranej výšky náležite prihliadali na súbor faktorov, ktoré určujú závažnosť porušenia a poľahčujúce či priťažujúce okolnosti. V článku 27 ods. 4 uvedenej smernice sa od členských štátov vyžaduje, aby akékoľvek uložené peňažné sankcie zakladali na čistom celosvetovom obrate dotknutej spoločnosti. S cieľom zabezpečiť primerané sankcie by členské štáty mali zaručiť, aby sa maximálna hranica peňažných sankcií stanovila na 5 % čistého celosvetového obratu spoločnosti alebo – v prípade spoločností, na ktoré sa vzťahuje článok 2 ods. 1 písm. b) a článok 2 ods. 2 písm. b) – konsolidovaného celosvetového obratu konečného materského podniku vo finančnom roku, ktorý predchádzal finančnému roku, keď bolo prijaté rozhodnutie o uložení pokuty. Komisia by navyše v záujme harmonizácie postupov presadzovania práva v celej Únii mala v spolupráci s členskými štátmi vypracovať usmernenia, ktorými by dozorným orgánom pomohla pri určovaní primeranej výšky sankcií.

Komisia najneskôr 1. októbra 2026 prijme delegované akty v súlade s článkom 48a, ktorými sa doplní táto smernica s cieľom stanoviť štandardy pre limitované uistenie, v ktorých sa stanovia postupy, ktoré audítor alebo audítori a audítorská spoločnosť alebo spoločnosti vykonávajú v záujme vyvodenia ich záverov o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti, vrátane plánovania zákaziek, zohľadnenia rizík a reakcie na riziká a druhov záverov, ktoré sa majú zahrnúť do správy o uistení v oblasti vykazovania informácií o udržateľnosti alebo v relevantnom prípade do správy audítora.

Komisia prijme štandardy pre uistenia uvedené v prvom pododseku potom, ako získa stanovisko skupiny EFRAG, pričom zabezpečí, aby štandardy:

„Koordinačné opatrenia stanovené v článkoch 19a, 19b, 29a, 29aa, 29d, 30 a 33, článku 34 ods. 1 druhom pododseku písm. aa), článku 34 ods. 2 a 3 a článku 51 tejto smernice sa vzťahujú aj na zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa nasledujúcich podnikov bez ohľadu na ich právnu formu, a to za predpokladu, že uvedené podniky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ich účtovná závierka, presahujú počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR:“;

Podniky, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ich účtovná závierka, prekročia počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR, zahrnú do svojej správy o hospodárení informácie potrebné na pochopenie vplyvov podniku na aspekty udržateľnosti a informácie potrebné na pochopenie toho, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú rozvoj, výkonnosť a pozíciu podniku.

„Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú v relevantných prípadoch informácie o vlastných činnostiach podniku a o jeho hodnotovom reťazci vrátane jeho produktov a služieb, obchodných vzťahov a dodávateľského reťazca. Členské štáty zabezpečia, aby sa podniky na účely vykazovania informácií o udržateľnosti, ako sa vyžaduje v tejto smernici, nesnažili získavať od podnikov vo svojom hodnotovom reťazci, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ich účtovná závierka, neprekračujú počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR, žiadne informácie nad rámec informácií uvedených v štandardoch na dobrovoľné použitie uvedených v článku 29ca, s výnimkou dodatočných informácií o udržateľnosti, ktoré si podniky v dotknutom odvetví bežne vymieňajú. Podniky, ktoré vykazujú nevyhnutné informácie o hodnotovom reťazci bez vykazovania akýchkoľvek informácií nad rámec informácií stanovených v štandardoch na dobrovoľné použitie uvedených v článku 29ca, s výnimkou dodatočných informácií o udržateľnosti, ktoré si podniky v dotknutom odvetví bežne vymieňajú, od podnikov vo svojom hodnotovom reťazci, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ich účtovná závierka, neprekračujú počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR, sa považujú za podniky, ktoré splnili povinnosť vykazovať informácie o hodnotovom reťazci stanovenú v tomto odseku.“;

„Prvým pododsekom nie sú dotknuté žiadosti o informácie podané na iné účely, než je vykazovanie informácií o udržateľnosti, ako sa vyžaduje v tejto smernici, vrátane požiadaviek Únie, aby podniky vykonávali proces náležitej starostlivosti.“

vypúšťa sa

„Materské podniky skupiny, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ich účtovná závierka, prekročia na konsolidovanom základe počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR, zahrnú do konsolidovanej správy o hospodárení informácie potrebné na pochopenie vplyvov skupiny na aspekty udržateľnosti a informácie potrebné na pochopenie toho, ako aspekty udržateľnosti ovplyvňujú rozvoj, výkonnosť a pozíciu skupiny.“;

„Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 zahŕňajú v relevantných prípadoch informácie o vlastných činnostiach skupiny a o jej hodnotovom reťazci vrátane jej produktov a služieb, obchodných vzťahov a dodávateľského reťazca. Členské štáty zabezpečia, aby sa podniky na účely vykazovania informácií o udržateľnosti, ako sa vyžaduje v tejto smernici, nesnažili získavať od podnikov vo svojom hodnotovom reťazci, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ich účtovná závierka, neprekračujú počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR, žiadne informácie nad rámec informácií uvedených v štandardoch na dobrovoľné použitie uvedených v článku 29ca, s výnimkou dodatočných informácií o udržateľnosti, ktoré si podniky v dotknutom odvetví bežne vymieňajú. Podniky, ktoré vykazujú nevyhnutné informácie o hodnotovom reťazci bez vykazovania akýchkoľvek informácií nad rámec informácií stanovených v štandardoch na dobrovoľné použitie uvedených v článku 29ca, s výnimkou dodatočných informácií o udržateľnosti, ktoré si podniky v dotknutom odvetví bežne vymieňajú, od podnikov vo svojom hodnotovom reťazci, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ich účtovná závierka, neprekračujú počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR, sa považujú za podniky, ktoré splnili povinnosť vykazovať informácie o hodnotovom reťazci stanovenú v tomto odseku.“;

„Prvým pododsekom nie sú dotknuté žiadosti o informácie podané na iné účely, než je vykazovanie informácií o udržateľnosti, ako sa vyžaduje v tejto smernici, vrátane požiadaviek Únie, aby podniky vykonávali proces náležitej starostlivosti.“

vypúšťa sa

a)V odseku 1 sa vypúšťa tretí, štvrtý a šiesty pododsek.

b)v odseku 4 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti sa zohľadňujú ťažkosti vrátane právnych obmedzení vyplývajúcich z tejto smernice, ktorým podniky môžu čeliť pri zhromažďovaní informácií od aktérov v celom ich hodnotovom reťazci, a to najmä od tých, na ktorých sa nevzťahujú požiadavky vykazovať informácie o udržateľnosti stanovené v článku 19a alebo 29a, a od dodávateľov na rozvíjajúcich sa trhoch a v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti bližšie určujú zverejňované informácie o hodnotových reťazcoch, ktoré sú primerané a relevantné vzhľadom na kapacity a charakteristiky podnikov v hodnotových reťazcoch a na rozsah a zložitosť ich činností, najmä tých podnikov, na ktoré sa nevzťahujú požiadavky na vykazovanie informácií o udržateľnosti stanovené v článku 19a alebo 29a. V štandardoch vykazovania informácií o udržateľnosti sa nešpecifikujú zverejnenia, na základe ktorých by sa od podnikov vyžadovalo, aby získavali od podnikov vo svojom hodnotovom reťazci, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ich účtovná závierka, neprekračujú počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR, akékoľvek informácie nad rámec informácií, ktoré sa majú zverejňovať podľa štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie uvedených v článku 29ca.“;

1.V snahe uľahčiť dobrovoľné vykazovanie informácií o udržateľnosti inými podnikmi, než sú podniky uvedené v článku 19a ods. 1 a článku 29a ods. 1, a obmedziť informácie, ktoré sa môžu vyžadovať od takýchto podnikov na účely tejto smernice, Komisia do [4 mesiace od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijme delegovaný akt v súlade s článkom 49, ktorým sa doplní táto smernica s cieľom stanoviť štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti na dobrovoľné použitie takýmito podnikmi.

2.Štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti uvedené v odseku 1 vychádzajú z odporúčania Komisie 2025/4984 a musia byť primerané veľkosti podnikov a relevantné vzhľadom na kapacity a vlastnosti podnikov, pre ktoré sú určené, ako aj vzhľadom na rozsah a zložitosť ich činností. V čo najväčšom rozsahu sa v nich zároveň bližšie určí štruktúra, ktorá sa má použiť na prezentáciu takýchto informácií o udržateľnosti. Podniky v rámci hodnotového reťazca si môžu vybrať vzor na vykazovanie informácií o udržateľnosti, aby sa od podnikov žiadajúcich o informácie nevyžadovalo, aby posudzovali alebo mapovali veľkostné kategórie všetkých subjektov vo svojom hodnotovom reťazci.

Odchylne od pododseku 1 môžu členské štáty zabezpečiť, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku, ktorí konajú v rámci právomocí, ktoré im boli priznané vnútroštátnym právom, nemali kolektívnu zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby sa správa o hospodárení alebo v uplatniteľných prípadoch konsolidovaná správa o hospodárení vypracúvala v súlade s článkom 29d.“

2a.Členské štáty zabezpečia, aby sa názor uvedený v odseku 1 druhom pododseku písm. aa) vypracoval pri úplnom dodržiavaní povinnosti podnikov nesnažiť sa získať od podnikov v ich hodnotovom reťazci, ktoré ku dňu, ku ktorému sa zostavuje ich účtovná závierka, neprekračujú počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR, žiadne informácie nad rámec informácií uvedených v štandardoch na dobrovoľné použitie uvedených v článku 29ca, s výnimkou dodatočných informácií o udržateľnosti, ktoré si podniky v dotknutom odvetví bežne vymieňajú.“;

„Prvý pododsek sa uplatňuje len na dcérske podniky, ktoré k súvahovému dňu počas predchádzajúceho účtovného obdobia prekročili čistý obrat 450 000 000 EUR.“;

b) Štvrtý pododsek sa nahrádza takto:

„Pravidlo uvedené v treťom pododseku sa uplatňuje len na pobočku, ak podnik z tretej krajiny nemá dcérsky podnik uvedený v prvom pododseku a ak pobočka v predchádzajúcom účtovnom roku dosiahla čistý obrat, ktorý presahuje sumu 450 000 000 miliónov EUR.

a)Vkladajú sa tieto odseky 3c a 3d:

„3c. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 29ca sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti pozmeňujúcej smernice].

3d.Delegovanie právomocí uvedené v článku 29ca môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

vypúšťa sa

„5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 1 ods. 2, článku 3 ods. 13, článku 29b, 29ca alebo 40b alebo článku 46 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

i)na podniky, ktoré k svojmu súvahovému dňu prekračujú počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR;“;

ii)na materské podniky skupiny, ktoré k svojmu súvahovému dňu prekračujú na konsolidovanom základe počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR;“;

i)na emitentov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. d) smernice 2004/109/ES, ktorí sú podnikmi, ktoré k svojmu súvahovému dňu prekračujú počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR;“;

ii)na emitentov v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. d) smernice 2004/109/ES, ktorí sú materskými podnikmi skupiny, ktorí k svojmu súvahovému dňu prekračujú na konsolidovanom základe počas účtovného roka priemerný počet 1 750 zamestnancov a čistý obrat 450 000 000 EUR;“;

1.V článku 1 ods. 1 sa písmeno c) vypúšťa.

2.Článok 3 ods. 1 sa mení takto:

3.Článok 4 sa mení takto:

a)Odsek 2 sa nahrádza takto:

vypúšťa sa

„4. Členské štáty zabezpečia, aby sa spoločnosti na účely ďalšieho posúdenia stanoveného v tomto článku ods. 2 písm. b) nesnažili získať informácie od obchodných partnerov, ak to nie je nevyhnutné. Ak má obchodný partner menej ako 5 000 zamestnancov, spoločnosti môžu takéto informácie požadovať len ako poslednú možnosť a ak ich nemožno odôvodnene získať inými prostriedkami, najmä z existujúcich alebo sekundárnych zdrojov. V každom prípade musí byť každá žiadosť cielená, odôvodnená a primeraná.

„5. Členské štáty zabezpečia, aby na účely identifikácie a posúdenia nepriaznivých vplyvov uvedených v odseku 1, v príslušných prípadoch na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych informácií, boli spoločnosti oprávnené využívať vhodné zdroje vrátane nezávislých správ, digitálnych riešení, iniciatív odvetvia alebo viacerých zainteresovaných strán, spolupráce a informácií získaných prostredníctvom mechanizmu oznamovania a postupu podávania sťažností stanoveného v článku 14.

Ak spoločnosti napriek tomu, že prijali vhodné opatrenia na identifikáciu nepriaznivých vplyvov, nemajú všetky potrebné informácie o svojich reťazcoch činností, musia byť schopné primerane vysvetliť, prečo takéto informácie nemožno získať. Ak v dôsledku toho nemohli prijať vhodné opatrenia na prevenciu, zmiernenie, odstránenie alebo minimalizáciu nepriaznivého vplyvu, nesmú byť penalizované.“;

Pokiaľ ide o potenciálne nepriaznivé vplyvy uvedené v odseku 1, ktorým sa nedalo predísť ani ich primerane zmierniť opatreniami stanovenými v odsekoch 2, 4 a 5, spoločnosť v rámci krajnej možnosti môže:

c)využije alebo zvýši podľa možností svoj pákový efekt tak, že vo vzťahu k dotknutým činnostiam dočasne pozastaví obchodný vzťah.

Pokiaľ existuje odôvodnený predpoklad, že posilnený plán preventívnych opatrení bude úspešný, samotná skutočnosť pokračovania v spolupráci s daným obchodným partnerom nevystavuje spoločnosť sankciám podľa článku 27 ani zodpovednosti podľa článku 29.

Pred dočasným pozastavením obchodného vzťahu spoločnosť po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami posúdi, či neexistuje žiadna dostupná alternatíva k tomuto obchodnému vzťahu, ktorým sa poskytuje surovina, výrobok alebo služba, ktoré sú nevyhnutné na výrobu tovaru alebo poskytovanie služieb spoločnosťou, a či by takéto pozastavenie spôsobilo spoločnosti značnú škodu, alebo či možno odôvodnene očakávať, že nepriaznivé vplyvy takéhoto konania budú zjavne závažnejšie než nepriaznivý vplyv, ktorému nebolo možné predísť ani ho primerane zmierniť. V takom prípade sa od spoločnosti nevyžaduje, aby obchodný vzťah pozastavila, pričom spoločnosť musí byť schopná poskytnúť príslušnému dozornému orgánu riadne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.

Členské štáty zabezpečia, aby v zmluvách, ktoré sa riadia ich právom, existovala možnosť pozastaviť alebo ukončiť obchodný vzťah, s výnimkou zmlúv, pri ktorých sú strany zo zákona povinné ich uzavrieť.

„7. Pokiaľ ide o skutočné nepriaznivé vplyvy uvedené v odseku 1, ktoré sa nedali odstrániť alebo ktorých rozsah sa nedal minimalizovať opatreniami stanovenými v odsekoch 3, 5 a 6, spoločnosť sa v rámci krajnej možnosti môže:

b)ak to umožňuje právo upravujúce jej vzťah s dotknutým obchodným partnerom, bez zbytočného odkladu prijme a vykoná posilnený plán nápravných opatrení pre konkrétny nepriaznivý vplyv, a to za predpokladu, že existuje odôvodnený predpoklad, že toto úsilie bude úspešné, a

c)využije alebo zvýši podľa možností svoj pákový efekt tak, že vo vzťahu k dotknutým činnostiam dočasne pozastaví obchodný vzťah.

Pokiaľ existuje odôvodnený predpoklad, že posilnený plán nápravných opatrení bude úspešný, samotná skutočnosť pokračovania v spolupráci s daným obchodným partnerom nevystavuje spoločnosť sankciám podľa článku 27 ani zodpovednosti podľa článku 29.

Pred dočasným pozastavením obchodného vzťahu spoločnosť po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami posúdi, či neexistuje žiadna dostupná alternatíva k tomuto obchodnému vzťahu, ktorou by sa zabezpečila surovina, výrobok alebo služba, ktoré sú nevyhnutné na výrobu tovaru alebo poskytovanie služieb touto spoločnosťou, a či by takéto pozastavenie spôsobilo spoločnosti značnú škodu, alebo či možno odôvodnene očakávať, že nepriaznivé vplyvy takéhoto konania budú zjavne závažnejšie než nepriaznivý vplyv, ktorý nebolo možné ukončiť alebo ktorého rozsah nebolo možné primerane minimalizovať. V takom prípade sa od spoločnosti nevyžaduje, aby obchodný vzťah pozastavila, pričom spoločnosť musí byť schopná poskytnúť príslušnému dozornému orgánu riadne odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.

Členské štáty zabezpečia, aby v zmluvách, ktoré sa riadia ich právom, existovala možnosť pozastaviť alebo ukončiť obchodný vzťah, s výnimkou zmlúv, pri ktorých sú strany zo zákona povinné ich uzavrieť.

Ak sa spoločnosť rozhodne nepozastaviť obchodný vzťah v súlade s týmto článkom, monitoruje skutočný nepriaznivý vplyv a pravidelne posudzuje svoje rozhodnutie a to, či sú k dispozícii ďalšie vhodné opatrenia.“;

„Takéto posúdenia sú v relevantných prípadoch založené na kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľoch a uskutočňujú sa bez zbytočného odkladu po výskyte významnej zmeny, najmenej však každé štyri roky a vždy, keď existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dané opatrenia už nie sú primerané alebo účinné alebo že by mohli vzniknúť nové riziká výskytu uvedených nepriaznivých vplyvov.“

„3. Usmernenia uvedené v odseku 2 písm. a), b) a d) až g) sa sprístupnia do 26. júla 2026.“

10.Článok 22 sa vypúšťa.

11.Článok 27 sa mení takto:

4.Komisia v spolupráci s členskými štátmi vydá usmernenia o primeranej výške sankcií, pričom zohľadní obrat spoločností, ktorých cieľom bude pomôcť dozorným orgánom pri určovaní výšky sankcií v súlade s týmto článkom.

13.Článok 36 sa mení takto: