1.vyjadruje hlbokú solidaritu so všetkými obeťami, ich rodinami a všetkými osobami postihnutým ničivými povodňami v regióne Valencia v Španielsku a ničivými cyklónmi na francúzskych ostrovoch Mayotte a Réunion, ako aj s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi zapojenými do poskytovania pomoci;

2.víta toto rozhodnutie ako konkrétnu a viditeľnú formu solidarity Únie s jej občanmi a regiónmi v postihnutých oblastiach, avšak konštatuje, že táto solidarita nemôže nahradiť priamu zodpovednosť miestnych, regionálnych a celoštátnych orgánov za predchádzanie prírodným katastrofám súvisiacim s klímou a za ich riadenie;

3.opätovne pripomína, že je dôležité informovať verejnosť o reálnych výhodách, ktoré prináša Fond solidarity Európskej únie (ďalej len „FSEÚ“), a to aj s cieľom ďalej zvyšovať povedomie občanov o nástrojoch a programoch Únie;

4.upozorňuje na rastúci počet závažných, ničivých a smrteľných prírodných katastrof v Európe a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili investície do prevencie, verejnej infraštruktúry, zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu, ako aj na opatrenia v oblasti pripravenosti na katastrofy s cieľom zabrániť stratám na ľudských životoch a hospodárskym stratám; vyzýva členské štáty, aby vzali do úvahy, že vzhľadom na sociálno-ekonomické a demografické faktory postihujú klimatické riziká a iné prírodné katastrofy v neúmernej miere zraniteľné obyvateľstvo a malé a stredné podniky, ako aj zraniteľné územia, napríklad najvzdialenejšie regióny; domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň demokratickej kontroly FSEÚ rozpočtovým orgánom; pripomína, že FSEÚ má obmedzený rozpočet a nemožno ho považovať za jediný nástroj na riešenie veľkých prírodných katastrof; vyzýva preto na posúdenie finančnej kapacity rozpočtu Únie a na zváženie možného zvýšenia jeho zdrojov, aby sa mohla občanom poskytovať pomoc úmerná závažnosti takýchto katastrof; konštatuje, že zvýšenie tohto druhu pomoci by členským štátom umožnilo účinnejšie a rýchlejšie reagovať na katastrofy, pričom iné nástroje, najmä fondy politiky súdržnosti, ktorých hlavným cieľom nie je reakcia na katastrofy, by sa mohli zachovať;

5.zdôrazňuje, že FSEÚ je len nástrojom nápravy a že Únia by mala pokračovať aj v adaptácii na zmenu klímy a jej zmierňovaní tým, že bude podporovať európske a vnútroštátne politiky na predchádzanie prírodným katastrofám, ako aj zásadu „obnova k lepšiemu“ vo všetkých svojich opatreniach; zdôrazňuje, že správa EEA č. 1/2024 s názvom Európske posúdenie klimatických rizík upozornila na nepripravenosť Únie na účinky zmeny klímy a zdôraznila, že treba prijať opatrenia, aby zistené klimatické riziká nedosiahli kritické úrovne; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom priviesť Úniu k splneniu záväzkov prijatých v Parížskej dohode; pripomína, že treba vytvoriť účinné synergie s ostatnými politikami a programami Únie, a zdôrazňuje, že členské štáty by mali čo najlepšie využívať možnosti financovania, najmä z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus a programov rozvoja vidieka; vyzýva Komisiu, aby s náležitou naliehavosťou posúdila všetky odôvodnené žiadosti členských štátov o prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci národných plánov obnovy a odolnosti na pomoc pri prírodných katastrofách v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 z 12. februára 2021, ktorým sa zriaďuje Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Ú. v. EÚ L 57, 18.2.2021, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/241/oj)., najmä s ohľadom na vysoký percentuálny podiel zdrojov z tohto mechanizmu, ktoré neboli doposiaľ vyčerpané; zdôrazňuje, že je takisto potrebné prijať preventívne opatrenia, a to nielen s cieľom zmierniť budúce škody, ale aj zabrániť zhoršeniu rizikových podmienok po katastrofických udalostiach, ako sú povodne, prírodné požiare, zosuvy pôdy alebo vysušovanie jazier a riek; okrem toho upozorňuje na riziká pre verejné zdravie v celej Európe vyplývajúce zo zmeny klímy a extrémnych javov, ako sú vlny horúčav, a vyzýva Komisiu, aby tento aspekt zohľadnila vo svojej politike v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu; podporuje využívanie inovačných digitálnych nástrojov, satelitných údajov (napr. Copernicus) a systémov včasného varovania s cieľom zlepšiť pripravenosť na katastrofy; podčiarkuje význam primeranej flexibility medzi rôznymi programami; zdôrazňuje, že pomoc poskytovaná v rámci FSEÚ by nemala byť na úkor finančných prostriedkov Únie, ktoré členské štáty prijímajú z iných programov alebo politík Únie; pripomína, že členské štáty môžu poskytovať štátnu pomoc v súlade s platnými pravidlami Únie, a to najmä poľnohospodárskym podnikom, ktoré utrpeli škody v dôsledku prírodných katastrof;

6.pripomína, že RESTORE Ú. v. EÚ L, 2024/3236, 23.12.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/3236/oj. a osobitné opatrenia v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) Ú. v. EÚ L, 2024/3242, 23.12.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/3242/oj. poskytujú dodatočnú pomoc členským štátom postihnutým prírodnými katastrofami prostredníctvom väčšej flexibility pri využívaní finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že členské štáty by mali tieto príležitosti využívať;

7.vyjadruje poľutovanie nad tým, že čas potrebný na zaslanie celého grantu FSEÚ príjemcovi je v priemere jeden rok; pripomína význam rýchleho a spoľahlivého posúdenia škôd, ktoré náležite zohľadňuje hospodárske dôsledky, a vyzýva na zvýšenie operačného úsilia s cieľom skrátiť priemerný čas na uvoľnenie zálohových platieb a zároveň zabezpečiť ochranu rozpočtu Únie; konštatuje, že v rámci metodiky výpočtu celkovej výšky pomoci by bolo treba lepšie zohľadniť pomer medzi celkovými priamymi škodami a HND postihnutého územia, najmä ak sú postihnuté najvzdialenejšie regióny;

8.zdôrazňuje naliehavú potrebu uvoľniť z FSEÚ okamžitú finančnú pomoc, aby sa podpora mohla včas dostať do postihnutých regiónov a pomôcť pri rýchlej a dlhodobej obnove; zdôrazňuje, že je dôležité skrátiť čas medzi podaním žiadosti o pomoc z FSEÚ a rozhodnutím o financovaní; žiada vyvinúť úsilie, ktorým sa zabezpečí, aby sa pomoc z FSEÚ rýchlo dostala ku konečným príjemcom vrátane podnikov, MSP, rodín a postihnutých občanov a smerovala aj na rekonštrukciu infraštruktúry a nápravu materiálnych škôd, a to všetko pri uplatnení príslušného posúdenia vplyvu a vhodných kontrolných mechanizmov; podčiarkuje potrebu zjednodušiť a urýchliť vnútorné postupy bez toho, aby sa narušila inštitucionálna rovnováha, najmä práva Európskeho parlamentu ako jednej z dvoch zložiek rozpočtového orgánu; konštatuje, že navrhované riadenie nástupcu Fondu solidarity Európskej únie po roku 2027 nie je v súlade s pozíciou Európskeho parlamentu vyjadrenou v jeho uznesení zo 7. mája 2025 s názvom Prepracovaný dlhodobý rozpočet pre Úniu v meniacom sa svete Prijaté texty, P10_TA(2025)0090.;

9.schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

10.poveruje svoju predsedníčku, aby podpísala toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečila jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

11.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.