–so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“),
–so zreteľom na články 8, 10, 19, 79, 83, 151, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),
–so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä jej články 1, 21, 23 a 24,
–so zreteľom na Európsky pilier sociálnych práv, ktorý Európsky parlament, Rada a Komisia vyhlásili a podpísali 17. novembra 2017, a na oznámenie Komisie zo 4. marca 2021 s názvom Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv (COM(2021)0102),
–so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,
–so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979 a jeho všeobecné odporúčania,
–so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatý 12. decembra 2006,
–so zreteľom na záverečné pripomienky ku kombinovanej druhej a tretej pravidelnej správe Európskej únie, ktoré prijal Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím 21. marca 2025, a najmä na jej odporúčania podľa článku 6,
–so zreteľom na Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 21. decembra 1965,
–so zreteľom na Pekinskú deklaráciu OSN a na Pekinskú akčnú platformu z 15. septembra 1995 a na výsledky jej hodnotiacich konferencií,
–so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) z 31. októbra 2000 o ženách, mieri a bezpečnosti,
–so zreteľom na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj OSN z 21. októbra 2015 a na ciele udržateľného rozvoja, ktoré sú v nej stanovené, najmä na cieľ č. 5 „Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat“ a cieľ č. 3 „Zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku (vrátane žien a dievčat)“, ako aj na súvisiace ciele a ukazovatele,
–so zreteľom na správu Eurostatu z júna 2024 s názvom Udržateľný rozvoj v Európskej únii: Monitorovacia správa o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ – vydanie z roku 2024 Eurostat, Udržateľný rozvoj v Európskej únii: Monitorovacia správa o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ – vydanie z roku 2024, 2024, https://ec.europa.eu/eurostat/documents/15234730/19397895/KS-05-24-071-EN-N.pdf/730c983a-fa93-6ce2-7905-2379de04f3e9?version=1.0&t=1718611411114.,
–so zreteľom na správu Komisie z mája 2023 s názvom Dobrovoľné preskúmanie EÚ týkajúce sa vykonávania Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj Európska komisia, Dobrovoľné preskúmanie EÚ týkajúce sa vykonávania Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, 2023, https://commission.europa.eu/system/files/2023-06/SDG-Report-WEB.pdf.,
–so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní z 29. júna 1951 a na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o násilí a obťažovaní z 21. júna 2019,
–so zreteľom na uznesenie Medzinárodnej organizácie práce zo 14. júna 2024 o dôstojnej práci a ekonomike starostlivosti,
–so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z 11. mája 2011, ktorý EÚ ratifikovala v júni 2023, a na monitorovacie správy týkajúce sa jeho vykonávania od Skupiny expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (GREVIO),
–so zreteľom na správu Rady Európy z apríla 2021 s názvom Druhá všeobecná správa o činnosti skupiny GREVIO,
–so zreteľom na odporúčania, správy a uznesenia komisára Rady Európy pre ľudské práva a orgánov Rady Európy,
–so zreteľom na jogjakartské princípy prijaté v novembri 2006 a jogjakartské princípy plus 10 prijaté v novembri 2017,
–so zreteľom na stanoviská prijaté Výborom OSN pre ľudské práva 31. marca 2016 v oznámení č. 2324/2013, Mellet/Írsko, pozri vyššie poznámku pod čiarou 6, bod 7.7 a 29. marca 2011 v oznámení č. 1608/2007, L.M.R./Argentína, body 9.3 a 9,
–so zreteľom na smernice EHS a EÚ prijaté od roku 1975, ktoré sa venujú rozličným aspektom rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi (smernica 79/7/EHS Smernica Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (Ú. v. ES L 6, 10.1.1979, s. 24, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1979/7/oj)., smernica 86/613/EHS Smernica Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva (Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1986/613/oj)., smernica 92/85/EHS Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1992/85/oj)., smernica 2004/113/ES Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2004/113/oj)., smernica 2006/54/ES Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2006/54/oj)., smernica 2010/41/EÚ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2010/41/oj).),
–so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2000/43/oj. (smernica o rasovej rovnosti), a na oznámenie Komisie z 18. septembra 2020 s názvom Únia rovnosti: akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0565),
–so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Rady z 2. júla 2008 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426 – horizontálna antidiskriminačná smernica),
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/99/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2012/29/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/882 zo 17. apríla 2019 o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb Ú. v. EÚ L 151, 7.6.2019, s. 70, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/882/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019, s. 79, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/1158/oj. (smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom),
–so zreteľom na pracovný dokument Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zo 4. júla 2019 s názvom Akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť (WPS) na roky 2019 – 2024, ktorého trvanie bolo v novembri 2023 predĺžené do roku 2027,
–so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. októbra 2020 s názvom Únia rovnosti: strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov (COM(2020)0620),
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách) Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2381 z 23. novembra 2022 o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností a súvisiacich opatreniach Ú. v. EÚ L 315, 7.12.2022, s. 44, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2022/2381/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania Ú. v. EÚ L 132, 17.5.2023, s. 21, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/970/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1385 zo 14. mája 2024 o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu Ú. v. EÚ L, 2024/1385, 24.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1385/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1500 zo 14. mája 2024 o normách pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie v oblasti rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi a rovnosti príležitostí pre ženy a mužov v otázkach zamestnania a povolania a o zmene smerníc 2006/54/ES a 2010/41/EÚ Ú. v. EÚ L, 2024/1500, 29.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1500/oj.,
–so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1712 z 13. júna 2024, ktorou sa mení smernica 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania Ú. v. EÚ L, 2024/1712, 24.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1712/oj. (revidovaná smernica o boji proti obchodovaniu s ľuďmi),
–so zreteľom na návrh Komisie zo 6. februára 2024 na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti materiálu obsahujúcemu sexuálne zneužívanie detí, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (COM(2024)0060),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Únia rovnosti: stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 (COM(2020)0152),
–so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. novembra 2020 s názvom Akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III – ambiciózny program pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien v rámci vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2020)0017), ktorý bol predĺžený do roku 2027, a na sprievodný spoločný pracovný dokument útvarov z 25. novembra 2020 s názvom Objectives and Indicators to frame the implementation of the Gender Action Plan III (2021-25) (Ciele a ukazovatele na vymedzenie vykonávania akčného plánu pre rodovú rovnosť III (2021 – 2025)) (SWD(2020)0284),
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti práv obetí (2020 – 2025) (COM(2020)0258),
–so zreteľom na európsky plán na boj proti rakovine (COM(2021)0044), misiu EÚ proti rakovine a záverečnú správu Osobitného výboru pre boj proti rakovine,
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2021 s názvom Únia rovnosti: Stratégia EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 (COM(2021)0101),
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 z 24. marca 2021, ktorým sa zriaďuje akčný program Únie v oblasti zdravia („program EU4Health“) na obdobie rokov 2021 – 2027 a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 282/2014 Ú. v. EÚ L 107, 26.3.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/522/oj.,
–so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. septembra 2022 o európskej stratégii v oblasti starostlivosti (COM(2022)0440), ktorej cieľom je zabezpečiť kvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti s cieľom zlepšiť situáciu pre príjemcov starostlivosti, ako aj pre (formálnych a neformálnych) opatrovateľov (ktorými sú väčšinou ženy),
–so zreteľom na odporúčanie Rady z 8. decembra 2022 týkajúce sa prístupu k cenovo dostupnej, vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti Ú. v. EÚ C 476, 15.12.2022, s. 1.,
–so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 300/2008, (EÚ) č. 167/2013, (EÚ) č. 168/2013, (EÚ) 2018/858, (EÚ) 2018/1139 a (EÚ) 2019/2144 a smernice 2014/90/EÚ, (EÚ) 2016/797 a (EÚ) 2020/1828 (akt o umelej inteligencii) Ú. v. EÚ L, 2024/1689, 12.7.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1689/oj.,
–so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. septembra 2024 s názvom Vykonávanie stratégie pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025 (COM(2024)0420);
–so zreteľom na politické usmernenia Ursuly von der Leyenovej z 18. júla 2024 s názvom Európa má na výber – Politické usmernenia pre budúcu Európsku komisiu na roky 2024 – 2029,
–so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. marca 2025 s názvom Plán pre práva žien (COM(2025)0097),
–so zreteľom na správu Komisie z marca 2025 s názvom Správa o rodovej rovnosti v EÚ za rok 2025,
–so zreteľom na závery Rady z 2. júna 2006 o zdraví žien Ú. v. EÚ C 146, 22.6.2006, s. 4.,
–so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2021 vo veci V.М.А./Stolična obština, rajon „Pančarevo“ Rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2021, V.M.A./Stolična obština, rajon „Pančarevo“, C-490/20, ECLI:EU:C:2021:1008.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o ženách so zdravotným postihnutím Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 128.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2018 o situácii žien so zdravotným postihnutím Ú. v. EÚ C 363, 28.10.2020, s. 164.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 13. februára 2019 o odmietavom postoji k právam žien a rodovej rovnosti zaznamenanom v EÚ Ú. v. EÚ C 449, 23.12.2020, s. 102.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 28. novembra 2019 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru a ďalších opatreniach na boj proti rodovo motivovanému násiliu Ú. v. EÚ C 232, 16.6.2021, s. 48.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 30. januára 2020 o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov Ú. v. EÚ C 331, 17.8.2021, s. 5.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2020 o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ Ú. v. EÚ C 404, 6.10.2021, s. 202.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o stratégii EÚ pre rodovú rovnosť Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 208.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o rodovej perspektíve počas krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19 a v období po kríze Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 191.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2021 o odstraňovaní rodových rozdielov v digitálnej oblasti: účasť žien na digitálnom hospodárstve Ú. v. EÚ C 456, 10.11.2021, s. 232.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2021 o budúcich výzvach v oblasti práv žien v Európe: viac ako 25 rokov po Pekinskej deklarácii a Pekinskej akčnej platforme Ú. v. EÚ C 465, 17.11.2021, s. 160.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júna 2021 o podpore rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania a kariéry v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) Ú. v. EÚ C 67, 8.2.2022, s. 137.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2021 o situácii v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv v EÚ v rámci zdravia žien Ú. v. EÚ C 81, 18.2.2022, s. 43.,
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2021 s odporúčaniami pre Komisiu o určení rodovo motivovaného násilia za novú oblasť trestnej činnosti uvedenú v článku 83 ods. 1 ZFEÚ Ú. v. EÚ C 117, 11.3.2022, s. 88.,
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2021 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti rodovo motivovanému násiliu: kybernetické násilie Ú. v. EÚ C 251, 30.6.2022, s. 2.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2021 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2018 – 2020 Ú. v. EÚ C 251, 30.6.2022, s. 23.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2022 o akčnom pláne EÚ pre rodovú rovnosť III Ú. v. EÚ C 347, 9.9.2022, s. 150.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2022 o dosiahnutí hospodárskej nezávislosti žien prostredníctvom podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti Ú. v. EÚ C 465, 6.12.2022, s. 54.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2022 o spoločnom európskom postupe v oblasti starostlivosti Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 30.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2022 o chudobe žien v Európe Ú. v. EÚ C 47, 7.2.2023, s. 2.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2023 o sexuálnom obťažovaní v EÚ a hodnotení hnutia MeToo Ú. v. EÚ C, C/2023/1224, 21.12.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1224/oj.,
–so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2023 o regulácii prostitúcie v EÚ: jej cezhraničné dôsledky a vplyv na rodovú rovnosť a práva žien Ú. v. EÚ C, C/2024/1767, 22.3.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2024/1767/oj.,
–so zreteľom na svoje uznesenie z 11. apríla 2024 o začlenení práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ Ú. v. EÚ C, C/2025/1279, 13.3.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/1279/oj.,
–so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 19. decembra 2024 o prioritách EÚ pre 69. zasadnutie Komisie OSN pre postavenie žien Ú. v. EÚ C, C/2025/1971, 11.4.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2025/1971/oj.,
–so zreteľom na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť z 9. apríla 2025 k prepracovanému dlhodobému rozpočtu Únie v meniacom sa svete,
–so zreteľom na správu Agentúry EÚ pre základné práva (FRA), Eurostatu a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z 25. novembra 2024 s názvom Prieskum EÚ týkajúci sa rodovo motivovaného násilia: kľúčové výsledky,
–so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2024, ktorý uverejnil inštitút EIGE 10. decembra 2024,
–so zreteľom na štúdiu s názvom Politiky pre dlhodobých opatrovateľov, ktorú v novembri 2021 uverejnilo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby,
–so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
–so zreteľom na stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,
–so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A10-0210/2025),
A.keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu sú základné práva uznané v zmluvách Článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, články 8, 10, 19 a 157 ZFEÚ a články 21 a 23 Charty základných práv EÚ. a v Charte základných práv EÚ a pre ďalší rozvoj EÚ sú neodmysliteľné; keďže Európska únia zohráva kľúčovú úlohu pri odstraňovaní nerovností a podpore rovnosti, ako sa stanovuje v ZFEÚ „Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami.“ – článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.;
B.keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ, základným právom a kľúčovou zásadou Európskeho piliera sociálnych práv a základnou podmienkou pokroku, ktorý si vyžaduje presadzovanie rovnakých príležitostí a výsledkov od najskorších fáz vzdelávania a odstránenie rodových stereotypov od detstva; keďže Európsky parlament víta zásady uvedené vo vyhlásení pripojenom k oznámeniu Komisie zo 7. marca 2025 s názvom Plán pre práva žien ako minimálne normy a zdôrazňuje, že sú potrebné väčšie ambície;
C.keďže členské štáty EÚ dosiahli v indexe rodovej rovnosti EÚ za rok 2024 v priemere 71,0 bodu zo 100, čo predstavuje veľmi mierne zlepšenie o 0,8 bodu v porovnaní s predchádzajúcim vydaním indexu; keďže rastie odmietavý postoj k pokroku v oblasti rodovej rovnosti a práv žien, ktorého snahou je obnoviť zastarané rodové úlohy ako normu, spochybňovať úspechy dosiahnuté v oblasti rodovej rovnosti a blokovať ďalší pokrok; keďže viaceré zainteresované strany vrátane Valného zhromaždenia OSN zobrali na vedomie aktívny odpor voči úspechom a pokroku v oblasti rodovej rovnosti a rastúci odmietavý postoj k právam žien; keďže hnutia odmietajúce rodovú rovnosť a rovnaké práva každodenne ohrozujú základné práva žien a dievčat a dosahovanie rodovej rovnosti, pričom celosvetový odmietavý postoj voči ženám a právam žien je zreteľný aj na globálnom juhu, keďže škrty v rozvojovej pomoci postihujú najmä ženy v rozvojových oblastiach a globálne umlčiavacie pravidlo sa osobitne zameriava na organizácie pre práva žien; keďže je jasne a naliehavo potrebné opätovne potvrdiť, chrániť a rozvíjať rodovú rovnosť a ľudské práva žien a dievčat Valné zhromaždenie OSN, Escalating backlash against gender equality and urgency of reaffirming substantive equality and the human rights of women and girls: Report of the Working Group on discrimination against women and girls (Rastúci odmietavý postoj voči rodovej rovnosti a naliehavosť opätovného potvrdenia skutočnej rovnosti a ľudských práv žien a dievčat: správa pracovnej skupiny pre diskrimináciu žien a dievčat), 15. mája 2024, https://documents.un.org/doc/undoc/gen/g24/073/47/pdf/g2407347.pdf.;
D.keďže hnutia odmietajúce politiky rodovej rovnosti, rozmanitosť rodín, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (SRZP) a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa snažia ovplyvňovať tvorbu vnútroštátnych a európskych politík; keďže krajne pravicové strany a antidemokratické, fašistické ideológie, ktoré sú čoraz úspešnejšie a populárnejšie, sa snažia oslabiť zavedené práva, brániť legislatívnemu pokroku a oslabiť inštitucionálne mechanizmy určené na ochranu žien, dievčat a najviac marginalizovaných osôb v našej spoločnosti; keďže ohrozujú dosiahnuté výsledky v oblasti práv žien, rodovej rovnosti a právneho štátu, ako aj základné práva v EÚ všeobecne a jej členských štátoch, a to aj prostredníctvom koordinovaných dezinformačných kampaní; keďže mechanizmy, prostredníctvom ktorých tieto hnutia organizujú, financujú, mobilizujú a uplatňujú cezhraničný vplyv, zostávajú vo veľkej miere nedostatočne preskúmané, ale v správe Európske parlamentné fórum pre sexuálne a reprodukčné práva, Tip of the Iceberg: Religious Extremist Funders against Human Rights for Sexuality & Reproductive Health in Europe (Vrchol ľadovca: Náboženskí extrémisti financujú oslabovanie ľudských práv v oblasti sexuality a reprodukčného zdravia v Európe), 2021, https://www.epfweb.org/node/837. z roku 2021 sa poukazuje na nadnárodnú sieť, ktorá prijíma strategické finančné rozhodnutia naprieč hranicami štátov; keďže na celom svete možno pozorovať znepokojujúci rozmach tzv. manosféry, keď online influenceri v sociálnych médiách šíria nepravdivý naratív, že feminizmus a rodová rovnosť sú na úkor práv mužov, pričom používajú extrémny jazyk, normalizujú násilie páchané na ženách a dievčatách a majú čoraz väčšie väzby na radikalizáciu a extrémistické ideológie OSN Ženy, What is the manosphere and why should we care? (Čo je to manosféra a prečo by nás mala zaujímať?), 2025, https://www.unwomen.org/en/articles/explainer/what-is-the-manosphere-and-why-should-we-care.; keďže Komisia by ako strážkyňa zmlúv mala stáť aj na čele ochrany práv žien a rodovej rovnosti, pretože takýto vývoj znamená priamu hrozbu pre hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu zakotvené v článku 2 Zmluvy o EÚ; keďže niektoré návrhy Komisie zamerané na zjednodušenie právnych predpisov, ako je pôvodný návrh pracovného programu Horizont Európa na rok 2025, môžu byť prekážkou rodovej rovnosti rovnako ako ohlásený plán stiahnuť návrh horizontálnej antidiskriminačnej smernice; keďže rodová rovnosť je predpokladom posilnenia konkurencieschopnosti a dosiahnutia udržateľného rastu;
E.keďže rodovo motivované násilie je systémový problém a ide naďalej o celosvetovo rozšírený a endemický jav, a to aj v EÚ, ktorý má vážne dôsledky pre obete a preživších vrátane žien a dievčat a spoločnosť ako celok, pretože posilňuje systémovú rodovú nerovnosť a udržiava škodlivé štruktúry založené na rodových stereotypoch; keďže prijatie smernice o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu v roku 2024 bolo dôležitým míľnikom na ceste k odstráneniu rodovo motivovaného násilia a keďže teraz bude kľúčové zabezpečiť, aby ju členské štáty v plnom rozsahu a včas vykonali, pričom sa zároveň uznáva, že musíme ďalej rozvíjať rýchle, inovatívne a účinné reakcie, a to aj využívaním digitálnych nástrojov a technológií umelej inteligencie; keďže približne tretina žien v EÚ, ktoré boli vystavené sexuálnemu obťažovaniu, sa s ním stretla v práci Prieskum Eurostatu o rodovo motivovanom násilí, 2024., čo malo pre obete ničivé dôsledky; keďže to poukazuje na to, že je dôležité zavádzať konkrétne legislatívne opatrenia na boj proti rodovo motivovanému násiliu na pracovisku vrátane podpory obetí, ako aj dôrazné preventívne opatrenia; keďže všetky členské štáty podpísali Istanbulský dohovor, ale päť členských štátov ho ešte neratifikovalo; keďže EÚ pristúpila k dohovoru v roku 2023, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučných právomocí;
F.keďže obchodovanie s ľuďmi je jedným z najzreteľnejších porušení základných ľudských práv a ľudskej dôstojnosti a je čoraz častejším prvkom organizovanej trestnej činnosti, ktorá sa týka najmä žien, maloletých a detí a ktorej účelom je najmä sexuálne vykorisťovanie, ktoré sa často zameriava na zraniteľné ženy, a to prostredníctvom nepravdivých sľubov, len aby boli neskôr nútené k sexuálnemu vykorisťovaniu a vystavené neľudským životným podmienkam; keďže obchodovanie s ľuďmi je jednou z foriem moderného otroctva; keďže treba účinne riešiť dopyt, ktorý podporuje všetky formy vykorisťovania súvisiace s obchodovaním s ľuďmi; keďže existuje silná väzba medzi obchodovaním s ľuďmi a sexuálnym vykorisťovaním;
G.keďže prístupy k prostitúcii sa v jednotlivých členských štátoch líšia, od kriminalizácie poskytovateľa alebo používateľa až po legalizáciu; keďže ženy vykonávajúce prostitúciu čelia v priemere závažnejšiemu porušovaniu ľudských práv, násiliu a vykorisťovaniu ako iné ženy vrátane vysokej miery rodovo motivovaného, psychického, fyzického a sexuálneho násilia; keďže vstup do prostitúcie a zotrvanie pri nej ovplyvňuje mnoho faktorov vrátane chudoby vyplývajúcej zo sociálnej nespravodlivosti a vylúčenia, nerovností, obmedzeného zamestnania a prierezovej diskriminácie; keďže by sa mali vykonávať politiky na podporu ľudí, ktorí chcú s prostitúciou skončiť;
H.keďže sexuálne a reprodukčné práva sú chránené ako ľudské práva v medzinárodnom a európskom práve v oblasti ľudských práv, napríklad v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach a Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Európskom dohovore o ľudských právach, a predstavujú základný prvok komplexného poskytovania zdravotnej starostlivosti; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. apríla 2024 vyzval na začlenenie SRZP vrátane práva na umelé prerušenie tehotenstva do Charty základných práv EÚ; keďže SRZP Podľa definície Guttmacher-Lancetovej komisie, Accelerate Progress: Sexual and Reproductive Health and Rights for All — Executive Summary (Urýchlenie pokroku: sexuálne a reprodukčné zdravie a práva pre všetkých – zhrnutie), https://www.guttmacher.org/guttmacher-lancet-commission/accelerate-progress-executive-summary. majú zásadný význam pre kvalitný život a posilnenie postavenia jednotlivcov a zahŕňajú prístup k antikoncepčným službám a informáciám, bezpečnej a legálnej starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva a k vedecky podloženým a presným informáciám, liečbe neplodnosti, komplexnej a veku primeranej sexuálnej a vzťahovej výchove a ku kvalitnej pôrodníckej a gynekologickej starostlivosti; keďže napriek určitému pokroku sú tieto služby a informácie v niektorých členských štátoch naďalej často nedostupné a tradične sa považujú za problémy žien, čo tento pokrok oslabuje a udržiava rodové nerovnosti; keďže aktívne zapojenie mužov do SRZP môže pomôcť spochybniť škodlivé rodové normy, presadzovať spoločnú zodpovednosť pri plánovaní rodiny a podporovať práva a blaho žien;
I.keďže zdravotné práva, najmä práva na sexuálne a reprodukčné zdravie, sú základnými právami a mali by sa posilňovať a nemožno ich žiadnym spôsobom oslabovať ani odstrániť; keďže porušovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv vrátane odopierania služieb bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva a všetkých foriem pôrodníckeho a gynekologického násilia predstavuje rodovo motivované násilie a porušuje základné ľudské práva; napriek tomu viac ako 20 miliónov žien v EÚ naďalej nemá prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva a k SRZP; keďže niektoré členské štáty majú stále veľmi reštriktívne právne predpisy zakazujúce umelé prerušenie tehotenstva s výnimkou prísne vymedzených okolností alebo majú praktické prekážky v prístupe k nemu, čo vedie k tomu, že ženy musia vyhľadávať tajné umelé prerušenie tehotenstva, cestovať do iných krajín alebo donosiť dieťa proti svojej vôli, čo je porušením ľudských práv a formou rodovo motivovaného násilia, ktoré má vplyv na práva žien a dievčat na život, telesnú a duševnú integritu a bezpečnosť, rovnosť, nediskrimináciu a zdravie a spôsobuje im neprimeranú ekonomickú a duševnú záťaž; keďže európska iniciatíva občanov s názvom My Voice, My Choice (Môj hlas, moja voľba), ktorá získala viac ako 1,2 milióna podpisov, vyzýva EÚ, aby zabezpečila prístup k bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva pre všetkých a zároveň rešpektovala rozdelenie právomocí podľa zmlúv, a žiada, aby EÚ prijala právne predpisy na vytvorenie finančného mechanizmu, ktorý členským štátom, ktoré sa do tejto politiky dobrovoľne zapoja, pomôže zabezpečiť bezpečnú starostlivosť pri umelom prerušení tehotenstva pre všetkých, ktorí k nej nemajú prístup; keďže v nových štúdiách o pôrodníckom násilí sa zistilo, že 21 % až 81 % rodičiek, ktoré boli predmetom prieskumu, sa stretlo s jednou alebo viacerými formami pôrodníckeho násilia, a zo zistení vyplýva, že chýbajúci informovaný súhlas, starostlivosť bez súhlasu, verbálne a fyzické zneužívanie a nedostatočná komunikácia sú problémy, ktoré v členských štátoch pretrvávajú Quattrocchi, P., Obstetric violence in the European Union (Pôrodné násilie v Európskej únii), Európska komisia, 2024, https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/74238fad-0b63-11ef-a251-01aa75ed71a1/language-en.; keďže Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že kvalitná pôrodnícka starostlivosť má zásadný význam pre zlepšenie zdravia matiek a novorodencov, obmedzenie zásahov a zlepšenie skúseností žien pri pôrode WHO, Midwifery education and care (Vzdelávanie a starostlivosť pôrodných asistentiek), https://www.who.int/teams/maternal-newborn-child-adolescent-health-and-ageing/maternal-health/midwifery.;
J.keďže podľa najnovšieho celoúnijného prieskumu Prieskum Eurostatu z 25. novembra 2024 „Každá tretia žena v EÚ zažila rodovo motivované násilie“, https://ec.europa.eu/eurostat/web/products-eurostat-news/w/ddn-20241125-3. sa 31 % žien vo veku 18 – 74 rokov v dospelosti stretlo s fyzickým (vrátane hrozieb) alebo sexuálnym násilím a 20 % žien s fyzickým (vrátane hrozieb) alebo sexuálnym násilím spáchaným inou osobou ako partnerom a z oficiálnych správ 17 členských štátov vyplýva, že v roku 2022 788 žien zabil ich intímny partner alebo rodinný príslušník Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, Gender Equality Index 2024: Tackling violence against women, tackling gender inequalities (Index rodovej rovnosti 2024: Boj proti násiliu páchanému na ženách, boj proti rodovým nerovnostiam), 2025, https://eige.europa.eu/publications-resources/publications/gender-equality-index-2024-tackling-violence-against-women-tackling-gender-inequalities?language_content_entity=en.; keďže z údajov vyplýva, že u 57 % obetí rodovo motivovaného násilia malo násilie zdravotné následky, od fyzických zranení až po dlhodobú psychickú traumu Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, Gender Equality Index 2024: Tackling violence against women, tackling gender inequalities (Index rodovej rovnosti 2024: Boj proti násiliu páchanému na ženách, boj proti rodovým nerovnostiam), 2025, https://eige.europa.eu/publications-resources/publications/gender-equality-index-2024-tackling-violence-against-women-tackling-gender-inequalities?language_content_entity=en., zatiaľ čo 31 % obetí rodovo motivovaného násilia nikdy nikomu o svojej skúsenosti nepovedalo; keďže systémy podpory pre obete rodovo motivovaného násilia v EÚ sú naďalej nedostatočné a z výskumu vyplýva, že len sedem členských štátov poskytuje ženám dostatok poradenských centier, zatiaľ čo existujúce útulky sú hlboko pod odporúčanou úrovňou podľa Istanbulského dohovoru Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, Introducing the latest Gender Equality Index thematic focus: a vital reminder to end violence against women (Zavedenie najnovšieho tematického zamerania indexu rodovej rovnosti: životne dôležitá pripomienka k ukončeniu násilia páchaného na ženách), 2025, https://eige.europa.eu/newsroom/news/introducing-latest-gender-equality-index-thematic-focus-vital-reminder-end-violence-against-women?language_content_entity=en.; keďže z ďalšieho výskumu uskutočneného v členských štátoch vyplýva, že rodovo motivované násilie na verejných priestranstvách a v hromadnej doprave je veľmi závažným problémom a že bezpečnostné opatrenia a podpora obetí sú naďalej nedostatočné;
K.keďže počet zaznamenaných trestných činov súvisiacich so sexuálnymi útokmi a znásilnením sa v rokoch 2019 až 2022 zvýšil a z údajov vyplýva, že v roku 2022 došlo v EÚ k 25 % nárastu zdokumentovaných prípadov sexuálnych útokov na ženy a v porovnaní s rokom 2019 došlo k nárastu prípadov znásilnenia o 40 % EIGE (2025), Impact driver: marking milestones and opportunities for gender equality in the EU (Faktor vplyvu: hodnotenie míľnikov a príležitostí v oblasti rodovej rovnosti v EÚ), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.; keďže podľa agentúry FRA sa až 55 % žien v Európskej únii stretlo so sexuálnym obťažovaním vo verejnej doprave a existuje množstvo správ o sexuálnych útokoch, ku ktorým došlo v rôznych druhoch dopravy, napríklad zo strany vodičov platforiem poskytujúcich jazdu na zavolanie a taxikárov; keďže všetky tieto údaje ukazujú, že ženy nie sú v bezpečí doma, v práci ani vo verejnej sfére a je naliehavo potrebné konať; keďže zhromažďovanie jednotných a porovnateľných údajov rozčlenených podľa pohlavia, ktoré poskytuje inštitút EIGE, je nevyhnutné na budovanie komplexných politík v oblasti rodovej rovnosti; keďže smernica o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu neobsahuje harmonizované vymedzenie trestného činu znásilnenia na základe chýbajúceho súhlasu; keďže s cieľom pripraviť pôdu pre právne predpisy obsahujúce takéto vymedzenie je dôležité rozšíriť zoznam oblastí trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ o rodovo motivované násilie, pretože spĺňa kritériá špecifikované v tomto článku;
L.keďže kybernetické násilie páchané na ženách na základe pohlavia zahŕňa celý rad rôznych foriem násilia z dôvodu pohlavia alebo kombinácie rodových a iných faktorov a pácha sa prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (IKT) a šírenia umelej inteligencie; keďže určité formy kybernetického násilia neúmerne postihujú ženy a dievčatá, majú závažnejšie podoby, ako aj osobitné a negatívne dôsledky a viac paralyzujúce účinky na ženy a dievčatá, akými sú ich umlčanie, cenzúra a odcudzenie, a môžu viesť k tomu, že sa ženy a dievčatá začnú vyhýbať verejnej sfére; keďže čoraz častejšie a všadeprítomné kybernetické násilie postihuje ženy v EÚ na každodennej báze a podľa agentúry FRA sú ženy aj naďalej hlavným terčom určitých foriem kybernetického násilia, ako sú trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy na internete EIGE, Combating cyber violence against women and girls: Developing an EU measurement framework, (Boj proti kybernetickému násiliu páchanému na ženách a dievčatách: rozvoj rámca EÚ pre meranie), 2025, https://eige.europa.eu/publications-resources/publications/combating-cyber-violence-against-women-and-girls-developing-eu-measurement-framework., ako aj rodovo motivované dezinformácie, zatiaľ čo političky, novinárky, blogerky, umelkyne, aktivistky, obhajkyne ľudských práv a iné verejne exponované ženy, ako aj LGBTIQ+ osoby čelia vyššej miere násilia a zneužívania v online svete Generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, Cyberviolence against women in the EU (Kybernetické násilie páchané na ženách v EÚ), Európsky parlament, 2024, https://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document/EPRS_BRI(2024)767146., čo výrazne ovplyvňuje účasť žien na verejnom živote a ich zastupovanie a predstavuje hrozbu pre demokraciu; keďže sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí má silnú rodovú zložku, ktorá neúmerne postihuje dievčatá online, a preto sa považuje za formu rodovo motivovaného násilia;
M.keďže každý v EÚ má právo na prístup k najprísnejším normám fyzického a duševného zdravia a podporným službám, právo na včasný, cenovo dostupný a vysokokvalitný prístup k preventívnej a diagnostickej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť vrátane SRZP; keďže EÚ má povinnosť zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia vo všetkých politikách a činnostiach Únie Charta základných práv EÚ, článok 35. bez diskriminácie na základe pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia, pohlavných znakov alebo z akéhokoľvek iného dôvodu;
N.keďže LGBTIQ+ ľudia v celej Európe naďalej čelia diskriminácii pri prístupe k zdravotníckym službám, pričom 16 % respondentov v prieskume uviedlo, že sa cítili diskriminovaní zo strany zdravotníckeho personálu alebo pracovníkov sociálnych služieb pre svoju identitu, a transrodoví ľudia uviedli obzvlášť vysokú mieru transfóbneho a neúctivého správania zdravotníckeho personálu voči nim; keďže každý má právo na telesnú autonómiu a integritu a nemal by byť vystavený napríklad násilnej sterilizácii či medikalizácii, ktoré porušujú normy v oblasti ľudských práv; keďže ženy čelia viacerým výzvam, ktoré negatívne ovplyvňujú ich životnú pohodu, vrátane oneskorených diagnóz, predsudkov voči ich bolesti, rozdielov vo výskume, obmedzeného prístupu a prekážok a problémov pri prístupe k základným službám, najmä u žien so zdravotným postihnutím, žien vo vidieckych oblastiach, migrantiek EIGE (2025), Impact driver: marking milestones and opportunities for gender equality in the EU (Faktor vplyvu: hodnotenie míľnikov a príležitostí v oblasti rodovej rovnosti v EÚ), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg. a iných žien, ktoré čelia prierezovej diskriminácii a sú v zraniteľných situáciách; keďže u mužov je menej pravdepodobné, že vyhľadajú lekársku pomoc, pretože si vo všeobecnosti menej uvedomujú príznaky alebo majú tendenciu ich zľahčovať a často neoznamujú príznaky choroby alebo ochorenia EIGE, Health (Zdravie), 2017, https://eige.europa.eu/gender-mainstreaming/policy-areas/health?language_content_entity=en.; keďže všetky členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, sú viazané jeho záväzkami vrátane prístupu k službám zdravotnej starostlivosti; keďže zabezpečenie spravodlivého prístupu k službám zdravotnej starostlivosti je nevyhnutné na ochranu verejného zdravia, podporu sociálneho začlenenia a znižovanie nerovností; keďže je naliehavo potrebné uskutočniť ďalší výskum a prijať opatrenia na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov v oblasti zdravia;
O.keďže u žien je v porovnaní s mužmi väčšia pravdepodobnosť, že pocítia duševné poruchy, ako je depresia, úzkosť a osamelosť v starobe, čo môže prispieť k problémom duševného zdravia; keďže napríklad v roku 2019 nahlásil v EÚ chronickú depresiu vyšší podiel žien (8,7 %) ako mužov (5,5 %) vo veku 15 rokov a viac Generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby, Mental health in the EU (Duševné zdravie v EÚ), 2023, https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2023/751416/EPRS_BRI(2023)751416_EN.pdf.; keďže štyri z piatich osôb, ktorým bolo diagnostikované autoimunitné ochorenie, sú ženy; keďže kardiovaskulárne ochorenia (KVO) sú naďalej hlavnou príčinou úmrtí na celom svete, pričom u žien je vyššia miera úmrtnosti a majú horšie výsledky po náhlych udalostiach, a tieto ochorenia predstavujú 37 % všetkých úmrtí žien v porovnaní s 31 % u mužov; keďže ženy s KVO sú neustále nedostatočne diagnostikované, nedostatočne liečené a nedostatočne zastúpené v klinickom skúšaní, čo vedie k ďalším a hlbším nerovnostiam v oblasti verejného zdravia;
P.keďže ženy v celej svojej rozmanitosti sú v dôsledku štrukturálnych a kultúrnych faktorov neustále znevýhodňované a neúmerne ich postihujú rôzne výzvy, napríklad dôsledky krízy zapríčinenej rastom životných nákladov, keďže zvyčajne patria medzi najchudobnejších obyvateľov a predstavujú 70 % z 1,3 miliardy ľudí žijúcich v podmienkach chudoby, alebo úsporných politík, ktoré neúmerne postihujú ženy, najmä ženy z rasizovaného a nízkopríjmového prostredia; keďže chudoba sa v celej EÚ zväčšuje a sú to práve ženy, ktoré sú platené pod hranicou životného minima, v dôsledku čoho mnohé z nich nie sú schopné zabezpečiť seba a svoje rodiny, a to najmä v prípade transrodových žien, u ktorých je takmer trikrát vyššia pravdepodobnosť, že budú nezamestnané; keďže takmer každá tretia žena narodená mimo EÚ pracuje v EÚ na neistých pracovných miestach; keďže 18 % migrantiek hrozí chudoba; keďže vo väčšine krajín EÚ sú povolenia na dlhodobý pobyt a pracovné povolenia často dostupnejšie pre tých, ktorí sa považujú za vysokokvalifikovaných a dobre platených pracovníkov, zatiaľ čo osoby zaradené do odvetví vyžadujúcich „strednú a nízku kvalifikáciu“ môžu byť ohrozené vykorisťovaním a neistou prácou v podhodnotených odvetviach; keďže výzvy vlastné pre niektoré odvetvia znevýhodňujú ženy, napríklad poľnohospodárky, ktoré čelia rodovo špecifickým prekážkam, ako je nedostatočný prístup k pôde, ťažkosti s financovaním odbornej prípravy a vzdelávania v poľnohospodárstve a rovnaké zaobchádzanie; keďže chudoba a sociálne vylúčenie majú štrukturálne príčiny, ktoré treba odstrániť a napraviť, najmä prostredníctvom politík v oblasti zamestnanosti, bývania, mobility a prístupu k verejným službám;
Q.keďže rozdiely na trhu práce, rozdiely v zamestnanosti žien a mužov v jednotlivých odvetviach a regiónoch vrátane najvzdialenejších regiónov a chýbajúce spravodlivé pracovné podmienky a bezpečnosť pracovníčok v celej EÚ naďalej pretrvávajú a existujúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú do veľkej miery dôsledkom systematického podhodnocovania práce vykonávanej v odvetviach, v ktorých prevládajú ženy a do ktorých sa zapája približne len 20 % mužov, ako je starostlivosť, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť; keďže preto treba riešiť otázku rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, aby sa odstránili rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; keďže z hľadiska rodovej rovnosti je nevyhnutné vzdelávanie, najmä terciárne vzdelávanie, odborná príprava a sociálna ochrana, a to predovšetkým pre ženy staršie ako 55 rokov a ženy žijúce vo vidieckych, vzdialených alebo vyľudnených oblastiach, ktoré čelia osobitným a zložitým prekážkam; keďže vzdelávanie je nevyhnutné aj na to, aby sa každý mohol prispôsobiť zmenám na trhu práce a mal prístup ku kvalitným pracovným príležitostiam;
R.keďže v roku 2023 bol rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v Európskej únii 13 % EIGE (2025), Impact driver: marking milestones and opportunities for gender equality in the EU (Faktor vplyvu: hodnotenie míľnikov a príležitostí v oblasti rodovej rovnosti v EÚ), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg. a v roku 2025 zarábajú ženy v EÚ v priemere o 15 % menej za hodinu ako muži; keďže situácia je horšia v niektorých regiónoch, napríklad vo vidieckych oblastiach, a v niektorých odvetviach, napríklad v sektore zdravotnej starostlivosti, kde rozdiel dosahuje 24 % WHO, The gender pay gap in the health and care a global analysis in the time of COVID-19 (Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v odvetví zdravotnej a inej starostlivosti: globálna analýza v čase pandémie COVID-19), 2022, https://www.who.int/publications/i/item/9789240052895., čo vedie k veľkým rozdielom v platbách dôchodku a prispieva k rozdielnym príjmom v starobe, následkom čoho poberajú ženy v EÚ dôchodky, ktoré sú v priemere o 26,1 % nižšie; keďže právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo rovnocennú prácu nie je zaručené a je potrebné riešiť hlavnú príčinu tejto diskriminácie, či už používaním nástrojov na lepšie stanovenie a porovnanie hodnoty práce, ochranou a posilnením pracovných práv alebo posilnením kolektívneho vyjednávania v relevantných prípadoch; keďže budovanie inkluzívneho hospodárstva a riešenie rodových rozdielov by mohlo výrazne zvýšiť HDP Únie na obyvateľa zo 6,1 % na 9,6 % do roku 2050 EIGE, Economic Benefits of Gender Equality in the European Union Overall economic impacts of gender equality (Hospodárske prínosy rodovej rovnosti v Európskej únii: celkové hospodárske vplyvy rodovej rovnosti), https://eige.europa.eu/sites/default/files/documents/economic_benefits_of_gender_equality_in_the_european_union._overall_economic_impacts_of_gender_equality.pdf.;
S.keďže ženy a dievčatá sú aj naďalej nedostatočne zastúpené v oblasti vzdelávania a zamestnanosti, najmä v odboroch STEM, digitálnej oblasti a v umelej inteligencii, pričom len jedna zo šiestich špecialistov na IKT a jedna z troch absolventov v odboroch STEM je žena EIGE, Study and work in the EU: set apart by gender (Štúdium a práca v EÚ: oddelené podľa pohlavia), 2018.; keďže muži predstavujú viac ako 80 % odborníkov v odboroch STEM a v sektore IKT Európska komisia, Správa o rodovej rovnosti v EÚ za rok 2025, 2025. a len 41 % pracovných miest vo vede a inžinierstve v Únii vykonávajú ženy; keďže napriek tomu, že počet mladých žien, ktoré vyštudovali odbory IKT a STEM, sa zvyšuje, rozdiely v zamestnanosti žien a mužov a rozdiely v ich odmeňovaní sú naďalej značné, najmä pokiaľ ide o startupy; keďže v roku 2018 tvorili ženy na celom svete len 22 % odborníkov v oblasti umelej inteligencie, čo je problém, ktorý len zachováva a upevňuje stereotypy a predsudky Oznámenie Komisie z 9. marca 2021 s názvom Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob (COM(2021)0118).; keďže tento nesúlad nielenže predstavuje premárnenú príležitosť pre technologický pokrok, hospodársky rast, inovácie a odolnosť EÚ, ale obmedzuje aj účasť a kariéru žien na budúcich trhoch práce; keďže rastúci dopyt po zručnostiach v oblasti STEM v digitálnych, čistých a obehových odvetviach, ako aj v leteckom a kozmickom, obrannom a tradičnom priemysle si vyžaduje posilnenie kvalifikovaných talentovaných žien; keďže EÚ čelí mnohým výzvam, ktoré majú dosah na jej konkurencieschopnosť, a to zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej hospodárskej aktivity, do ktorej sa zapájajú všetci; keďže prístup žien v celej ich rozmanitosti k všetkým odvetviam vrátane IKT a finančného sektora je kľúčový pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva; keďže rodová rovnosť je hnacou silou hospodárskeho rastu, inovácií a sociálnej súdržnosti;
T.keďže vznikajúce digitálne technológie vrátane umelej inteligencie, podvodov vytvorených umelou inteligenciou, vytvárania a šírenia deepfake obsahu alebo nástrojov na vytváranie nahých snímok a kyberšikany sú čoraz bežnejšie a sú rizikovým faktorom rodovej rovnosti a mohli by udržiavať a prehlbovať existujúce vzory rodovej nerovnosti, diskriminácie a násilia páchaného na ženách a dievčatách; keďže rodové predsudky sú zakotvené v technológiách vrátane systémov umelej inteligencie a existujúce obchodné modely dominantných online platforiem, ktoré sú založené na mikrocielenej reklame, zohrávajú úlohu pri šírení a posilňovaní nenávistných prejavov a rôznych foriem kybernetického násilia; keďže kanály sociálnych médií a čoraz návykovejšia povaha ich algoritmov predstavujú rizikový faktor pre duševnú pohodu mladých dievčat a žien, a preto treba túto otázku riešiť z hľadiska rodu; keďže tieto technológie, ak sa vyvíjajú eticky a rodovo citlivým spôsobom a používajú sa primerane, môžu byť pre ženy a dievčatá príležitosťou;
U.keďže pokrytie spravodajských médií často nemá rodový rozmer a nespochybňuje rodové stereotypy; keďže ženy sú nedostatočne zastúpené v profesiách mediálneho sektora na všetkých úrovniach riadiacej štruktúry vrátane tvorby informácií, rozhodovacích procesov a vlastníctva médií; keďže Rada Európy uviedla, že „ženy predstavujú len približne štvrtinu osôb, ktoré bolo počuť, o ktorých bolo možné čítať alebo ktoré bolo vidieť v správach, a len zriedkavo sú zastúpené ako odborníčky Rada Európy, Women in Media and artificial intelligence (Ženy v médiách a umelá inteligencia), https://www.coe.int/en/web/genderequality/women-in-media-and-artificial-intelligence.“; keďže z údajov zo 6. ročníka projektu globálneho monitorovania médií vyplynulo, že v roku 2020 len 2 % príbehov v Európe Zoznam zúčastnených krajín: Rakúsko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Anglicko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Gruzínsko, Grónsko, Island, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Malta, Moldavsko, Holandsko, Severné Írsko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Škótsko, Srbsko, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko a Wales. jasne spochybnili rodové stereotypy EIGE (2025), Impact driver: marking milestones and opportunities for gender equality in the EU (Faktor vplyvu: hodnotenie míľnikov a príležitostí v oblasti rodovej rovnosti v EÚ), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg.;
V.keďže v celej EÚ neformálne aj formálne opatrovateľské povinnosti naďalej neúmerne vykonávajú ženy, čo prispieva k štrukturálnym rodovým nerovnostiam a podnecuje rodové rozdiely v oblasti starostlivosti tým, že obmedzuje schopnosť žien zúčastňovať sa na trhu práce, čo vedie k nižším zárobkom a dôchodkom a bráni ženám dosiahnuť ekonomickú nezávislosť za rovnakých podmienok ako muži a zároveň ich to vystavuje zdravotným rizikám súvisiacim so stresom EIGE, Gender Equality Index 2019: Work-life balance (Index rodovej rovnosti 2019: rovnováha medzi pracovným a súkromným životom), https://eige.europa.eu/publications-resources/toolkits-guides/gender-equality-index-2019-report/informal-care-older-people-people-disabilities-and-long-term-care-services.; keďže ženy, ktoré sa vrátia na trh práce po materskej dovolenke alebo po dlhších opatrovateľských povinnostiach, často čelia ťažkostiam pri opätovnom nástupe do zamestnania vrátane zastaranosti zručností, nižšieho zárobkového potenciálu, obmedzených možností kariérneho postupu a diskriminácie na pracovisku; keďže takéto prekážky prispievajú k rozdielom v zamestnanosti, odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a nepriaznivo vplývajú na blaho detí a ostatných závislých osôb a musia sa riešiť prostredníctvom cielených politických intervencií a systémov podpory;
W.keďže takmer 30 % žien v EÚ pracuje na čiastočný úväzok; keďže u žien v EÚ je omnoho väčšia pravdepodobnosť toho, že sa budú musieť vzdať platenej práce kvôli starostlivosti o deti a/alebo iné závislé osoby, a nedostupnosť, príliš vysoké náklady a nedostatok kvalitnej infraštruktúry a služieb starostlivosti o deti, najmä vo verejnej sfére, sú naďalej významné prekážky rovnakej účasti žien na všetkých aspektoch života vrátane práce; keďže Medzinárodná organizácia práce zdôraznila nedostatok verejných a súkromných investícií do starostlivosti o deti a iných služieb formálnej starostlivosti a zdôrazňuje, že dlhodobé nerovnaké postoje k opatrovateľským činnostiam vo všeobecnosti spôsobujú hospodárske a sociálne náklady na opatrovateľstvo prevažne pre ženy; keďže neplatené opatrovateľské povinnosti znemožňujú, aby sa približne 7,7 milióna žien v EÚ zúčastňovalo na trhu práce, a existuje veľký nevyužitý potenciál na vyváženie sektora starostlivosti pre naše hospodárstva, ako zdôraznil inštitút EIGE, ktorý predpokladá, že miera zamestnanosti by sa mohla do roku 2050 zvýšiť na 80 %, ak sa dosiahne výrazné zlepšenie rodovej rovnosti https://commission.europa.eu/document/download/055fdbab-5786-425e-a072-652bf53d8fe4_en?filename=Gender%20Equality%20Report.pdffilename=Gender%20Equality%20Report.pdf.; keďže podľa európskeho prieskumu kvality života nadácie Eurofound 42 % nepracujúcich opatrovateľov je v kvartile najnižších príjmov (v porovnaní s 24 % neopatrovateľov), 59 % nepracujúcich opatrovateľov má ťažkosti vystačiť si s peniazmi (v porovnaní so 46 % neopatrovateľov) a 80 % objemu starostlivosti poskytujú neformálni opatrovatelia, najmä ženy vo veku 45 – 75 rokov, čo prispieva k rodovým nerovnostiam, pokiaľ ide o zamestnanosť a príjmy; keďže približne každý štvrtý platený opatrovateľský pracovník je migrant, čo je obzvlášť dôležité vzhľadom na to, že približne 9 z 10 platených opatrovateľov sú ženy;
X.keďže Výbor pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) vydal v roku 2024 všeobecné odporúčanie č. 40 o rovnakom a inkluzívnom zastúpení žien v rozhodovacích systémoch a medzi piliere odporúčania zahrnul paritu 50:50 medzi ženami a mužmi v celej ich rozmanitosti, pokiaľ ide o rovnaký prístup k rozhodovacím systémom a rovnakú moc v rámci nich; keďže percentuálny podiel kresiel obsadených ženami v národných parlamentoch vzrástol z 11,3 % v roku 1995 na 27,2 % v roku 2025 Medziparlamentná únia, Women in parliament 1995-2025 (Ženy v parlamente 1995 – 2025), 2025.; keďže v EÚ v roku 2025 zastávajú ženy len približne tretinu parlamentných kresiel EIGE, Gender Equality Index (Index rodovej rovnosti), https://eige.europa.eu/gender-equality-index/2024/domain/power.; keďže napriek mnohým politickým a legislatívnym iniciatívam čelia ženy štrukturálnym, kultúrnym a inštitucionálnym prekážkam a z výskumu vyplýva, že sú nedostatočne zastúpené na všetkých úrovniach hospodárskeho a politického rozhodovania na celom svete, a to aj na miestnej a regionálnej úrovni, a že dosiahnutie rodovej parity a zastúpenia v politickom živote, ako aj v podnikateľskom sektore, najmä v predstavenstvách, je vzdialenou perspektívou, ktorá si vyžaduje cielené opatrenia na všetkých úrovniach riadenia;
Y.keďže núdzová situácia v oblasti klímy a rodové nerovnosti sú vzájomne prepojené a klimatické krízy udržiavajú existujúce nerovnosti vrátane prístupu k vzdelávaniu a pracovným príležitostiam, prístupu k pôde a prírodným zdrojom a kontroly nad nimi a účasti na rozhodovacích fórach Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, Closing the Gap, Boosting Ambition: Investing in Women is Key to Climate Action (Odstraňovanie rozdielov, väčšie ambície: investovanie do žien je v rámci opatrení v oblasti klímy kľúčové), 2024, https://unfccc.int/news/closing-the-gap-boosting-ambition-investing-in-women-is-key-to-climate-action.; keďže škodlivé účinky zmeny klímy a degradácie ekosystémov neúmerne znášajú ženy a dievčatá, a najmä tie, ktoré sa nachádzajú v už marginalizovaných situáciách vrátane domorodých a iných komunít závislých od prírodných zdrojov;
Z.keďže Únia čelí viacerým krízam vrátane klimatických katastrof, ozbrojených konfliktov, pandémií a populizmu, ktorých účinky majú rodový rozmer; keďže ozbrojené konflikty neúmerne postihujú ženy a dievčatá aj tým, že zvyšujú používanie rodovo motivovaného násilia ako vojnovej zbrane Podľa správy OSN sa počet prípadov sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktom overených OSN v roku 2023 zvýšil o 50 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom (OSN Ženy, Facts and figures: Women, peace, and security (Fakty a čísla: Ženy, mier a bezpečnosť), 2025, https://www.unwomen.org/en/articles/facts-and-figures/facts-and-figures-women-peace-and-security)., a viedli k celkovému zhoršeniu situácie v oblasti práv žien a majú nepriaznivé dôsledky pre plné uplatňovanie ľudských práv žien a dievčat na celom svete; keďže napriek tomu, že program zameraný na ženy, mier a bezpečnosť je ústredným prvkom súčasných globálnych výziev v oblasti mieru a bezpečnosti, ženy stále chýbajú v zahraničnej politike, obrane, bezpečnosti a pri budovaní mieru a nie sú vo vedúcich pozíciách, a to do veľkej miery, ktorá je neznáma, z dôvodu nedostatočného zberu údajov; keďže bolo vypracovaných niekoľko projektov s cieľom zhromaždiť komplexné údaje, ako je index #SHEcurity, ktoré môžu slúžiť ako osvedčené postupy a príklady na zber údajov na úrovni EÚ; keďže ženy sú naďalej nedostatočne zastúpené v mierových rokovaniach a v roku 2022 predstavovali len 16 % vyjednávačov v aktívnych mierových procesoch vedených alebo spoluvedených Organizáciou Spojených národov Rada pre zahraničné vzťahy, Women’s Participation in Peace Processes (Účasť žien na mierových procesoch), https://www.cfr.org/womens-participation-in-peace-processes/.; keďže zahrnutie rodového hľadiska do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ znamená uznanie osobitných rodových rozmerov a dôsledkov globálnych javov, medzi ktoré patrí zmena klímy, migrácia, obchod a bezpečnosť, a boj proti nim, ako aj stavanie skúseností a potrieb žien a skupín, ktoré čelia viacerým a prierezovým formám diskriminácie a marginalizácii, do centra tvorby politiky; keďže akčný plán pre rodovú rovnosť (GAP) je ambicióznou stratégiou EÚ, ktorá má prispievať k plneniu cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa udržateľného rozvoja č. 5, a urýchľovať pokrok v oblasti rodovej rovnosti; keďže posilnenie postavenia žien je prioritou všetkých vonkajších politík a činností EÚ a zohralo aktívnu úlohu aj pri formovaní Agendy 2030; keďže súčasťou vonkajších politík EÚ je záväzok zabezpečiť, aby 85 % všetkých nových programov prispievalo k rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien; keďže takýto záväzok v súčasnosti chýba vo vnútorných politikách EÚ, a to aj na úrovni členských štátov, čo predstavuje riziko nerovnomerného pokroku smerom k rodovej rovnosti v EÚ;
AA.keďže diskriminácia na základe charakteristík uvedených v článku 21 Charty základných práv EÚ je zakázaná; keďže mnohé ženy, dievčatá a zraniteľné skupiny vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, osôb, ktoré sú rasizované, osôb s etnickým, menšinovým alebo migrantským pôvodom, LGBTIQ+ osôb, najmä transrodových a intersexuálnych žien, Rómov, ako aj osôb, ktoré zažívajú diskrimináciu na základe veku (mladších aj starších ľudí) (ďalej len „zoznam dôvodov zákazu diskriminácie), čelia v EÚ prelínajúcim sa nerovnostiam a diskriminácii; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím tvoria 29,2 % ženskej populácie v EÚ a čelia vylúčeniu a diskriminácii vo všetkých oblastiach života, ako aj vysokej miere rodovo motivovaného násilia; keďže ženy a LGBTIQ+ osoby, či už v tranzite alebo v prijímacích zariadeniach, sú často vystavené osobitným rodovo podmieneným rizikám vrátane násilia, nedostatočného prístupu k zdravotnej starostlivosti a právnej neistoty; keďže by sa to malo osobitne riešiť;
AB.keďže rodové nerovnosti sú zreteľnejšie v určitých odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, finančné a spotrebiteľské služby Svetové ekonomické fórum, Global Gender Gap Report 2023 (Správa o globálnych rodových rozdieloch za rok 2023), https://www.weforum.org/publications/global-gender-gap-report-2023/., zdravotníctvo a starostlivosť Svetová zdravotnícka organizácia, Women in the health and care sector earn 24 percent less than men (Ženy zarábajú v sektore zdravotníctva a starostlivosti o 24 % menej ako muži), 2022, https://www.who.int/news/item/13-07-2022-women-in-the-health-and-care-sector-earn-24-percent-less-than-men., STEM Evagorou, M., Puig, B., Bayram, D. a Janeckova, H. (2024) Addressing the gender gap in STEM education across educational levels – Analytical report (Riešenie rodových rozdielov na všetkých úrovniach vzdelávania v odboroch STEM – analytická správa), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2024, https://data.europa.eu/doi/10.2766/260477., a v niektorých oblastiach, ako sú vidiecke regióny, ostrovy a najvzdialenejšie regióny; keďže ženy z týchto oblastí a odvetví, ktoré sa stretávajú s prierezovou diskrimináciou, čelia osobitným štrukturálnym prekážkam, ktoré im sťažujú účasť na trhu práce a prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, bývaniu, digitálnej pripojiteľnosti a základným verejným službám a infraštruktúre, a v niektorých prípadoch k nim nemajú žiadny prístup; keďže k vyľudňovaniu dochádza vo vidieckych oblastiach, a to aj v najvzdialenejších regiónoch, pričom mladí ľudia, najmä dievčatá a ženy Oznámenie Komisie z 30. júna 2021 s názvom Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040., čoraz viac opúšťajú svoje domovy, čím sa oslabuje ich právo zostať v týchto oblastiach; keďže na riešenie pretrvávajúcich rodových rozdielov predovšetkým v uvedených odvetviach a regiónoch a na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní stratégie rodovej rovnosti na ženy a dievčatá nezabudlo, je potrebný cielený a prierezový prístup;
AC.keďže všetky členské štáty sú povinné konať v najlepšom záujme detí tým, že chránia ich právo na rodinný život a zakazujú diskrimináciu na základe rodinného stavu rodičov, sexuálnej orientácie alebo metódy počatia; keďže približne dva milióny detí môžu naďalej čeliť právnej neistote pri cezhraničnom uznávaní rodín; keďže v roku 2022 Komisia navrhla nariadenie Rady Návrh Komisie na nariadenie Rady zo 7. decembra 2022 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní rozhodnutí a prijímaní verejných listín vo veciach rodičovstva a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve, (COM(2022)0695). o rodičovstve a o zavedení európskeho osvedčenia o rodičovstve, o ktorom Rada ešte neprijala rozhodnutie;
AD.keďže v Pláne pre práva žien sa opätovne potvrdzuje pevný záväzok EÚ chrániť a presadzovať rodovú rovnosť a práva žien, pričom sa v ňom uvádzajú zásady a dlhodobá vízia pokroku, o ktorú sa bude opierať stratégia rodovej rovnosti na obdobie po roku 2025;