1.víta Draghiho správu, jej zistenia a výzvu na prijatie opatrení; súhlasí s analýzou, že Európa čelí existenčnej výzve, ktorá si vyžaduje bezprecedentné inštitucionálne úsilie na zachovanie konkurencieschopnosti a udržanie rastu v dnešnom rýchlo sa meniacom geopolitickom kontexte; zdôrazňuje, že takáto reakcia musí byť zakotvená v demokratickom riadení Únie, rovnováhe právomocí medzi inštitúciami a dodržiavaní zmlúv; požaduje obnovenú európsku stratégiu, ktorá Únii umožní prijímať včasné a účinné rozhodnutia na zabezpečenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti;

2.zdôrazňuje, že ako sa uvádza v Draghiho správe, EÚ naliehavo potrebuje zlepšiť svoje inštitucionálne riadenie; prízvukuje, že tieto zlepšenia by mala sprevádzať jasná a inkluzívna komunikačná stratégia zameraná na zapojenie a informovanie občanov o výhodách, ktoré z nich vyplývajú, s cieľom zabezpečiť plnú podporu verejnosti a posilniť pocit spolupatričnosti a spoločnej zodpovednosti; zdôrazňuje, že uvedené opatrenia spolu s nevyhnutným upustením od nejednotných vnútroštátnych prístupov a posilnením preorientovaných, zrýchlených a zjednodušených rozhodovacích postupov na úrovni EÚ umožnia, aby Únia mohla ako skutočný globálny aktér účinnejšie a účelnejšie konať tam, kde je to najdôležitejšie; uznáva, že je dôležité riešiť blokovanie rozhodnutí v Rade vo viacerých oblastiach; podporuje všetky iniciatívy zamerané na rozvoj účinnejšieho rozhodovacieho procesu, ktorý je kľúčom k posilneniu konkurencieschopnosti EÚ pri plnom dodržiavaní zásad subsidiarity a proporcionality, ako sa stanovuje v článku 5 ods. 3 a 4 Zmluvy o EÚ;

3.zdôrazňuje, že kľúčovými oblasťami, ktoré si vyžadujú strategickú reformu politiky na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, sú dokončenie európskeho jednotného trhu, vytvorenie únie úspor a investícií, zlepšenie účinnosti rozpočtu EÚ a jeho plnenia, zachovanie vysokej úrovne sociálnej ochrany a sociálnych a pracovných práv, prehĺbenie európskeho modelu umelej inteligencie a digitálnej transformácie a rozvoj európskej energetickej únie a európskej obrannej únie;

4.zdôrazňuje, že strategické reformy a navrhované zmeny v inštitucionálnej štruktúre EÚ by sa mali považovať za neoddeliteľne prepojené aspekty, ktoré sa majú vykonávať súbežne v záujme podpory konkurencieschopnejšej EÚ;

5.víta úsilie o nové zameranie a zjednodušenie činnosti EÚ stanovením strategických priorít a inštitucionálnou efektívnosťou; vyzýva na posilnenie schopnosti EÚ konať tam, kde to prináša jasnú pridanú hodnotu, na základe zásad subsidiarity a proporcionality; zdôrazňuje, že cieľom zjednodušovania, subsidiarity a proporcionality musia byť inteligentnejšie a účinnejšie právne predpisy, pričom treba zabrániť stiahnutiu sa z oblastí, kde sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že účinné zásahy v oblastiach politiky vedúce k vyššej hospodárskej konkurencieschopnosti si vyžadujú prispôsobenie právomocí Únie v zmluvách; zdôrazňuje, že toto zjednodušenie a obnovené zameranie sa musí odzrkadliť aj v účinnejšej a voľnejšej inštitucionálnej štruktúre vrátane reorganizácie Komisie a kolégia komisárov s cieľom zvýšiť účinnosť a schopnosť EÚ riešiť vyvíjajúce sa výzvy a posilniť jej úlohu na globálnej scéne;

6.berie na vedomie Kompas konkurencieschopnosti Komisie vychádzajúci z vízie Draghiho správy a jeho zameranie na potrebu väčšej strategickej autonómie a odolnosti a nevyhnutnosť naliehavého posilnenia konkurencieschopnosti EÚ na základe udržateľnosti, inovácií a energetickej bezpečnosti, ako aj sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti; uznáva, že dôraz na Kompasu konkurencieschopnosti na regulačnú účinnosť je nevyhnutný na podporu inovácií, prilákanie investícií a umožnenie udržateľného rastu; podporuje zavedenie nástrojov na hodnotenie vplyvu nových návrhov na malé a stredné podniky a konkurencieschopnosť a odporúča pravidelné monitorovanie pokroku a podporu digitálnych riešení na uľahčenie administratívnych postupov; zdôrazňuje potrebu riešiť nedostatok pracovnej sily a zručností ako štrukturálnu výzvu pre konkurencieschopnosť vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje však, že Kompas konkurencieschopnosti sa musí ďalej zlepšovať posilnením inštitucionálneho usporiadania EÚ;

7.víta myšlienku posilniť rozhodovanie EÚ o cielených a strategických prioritách konkurencieschopnosti; domnieva sa, že akýkoľvek nástroj na koordináciu konkurencieschopnosti by mal slúžiť ako zastrešujúci inštitucionálny rámec, ktorý EÚ umožní nielen koordinovať politiky EÚ a vnútroštátne politiky, ale aj konať ako jeden subjekt; zdôrazňuje, že takýto nástroj by mala viesť Komisia pod dohľadom Európskeho parlamentu a Rady a mal by podliehať nezávislému hodnoteniu na základe jeho účinnosti a transparentnosti a dosahovaní jeho cieľov; zdôrazňuje, že na zabezpečenie demokratickej legitimity je potrebná spolupráca s národnými parlamentmi a regulačnými orgánmi; zdôrazňuje, že zapojenie sociálnych partnerov a zainteresovaných strán musí byť súčasťou riadenia EÚ, aby sa zabezpečila inkluzívnosť a zodpovednosť;

8.víta cieľ urýchliť činnosti EÚ a opakuje svoju výzvu, aby sa pokročilo smerom k väčšej efektívnosti rozhodovania vrátane prechodu na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou a riadneho legislatívneho postupu, ak je to potrebné, v kľúčových oblastiach politiky; konštatuje, že v niektorých oblastiach zásadného významu by sa mali uplatňovať vyššie hranice pre hlasovanie; konštatuje, že v minulosti sa našli riešenia, vďaka ktorým sa rozhodovacie procesy stali rozhodnejšími; zdôrazňuje napríklad skutočnosť, že Amsterdamská zmluva zaviedla hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, pričom zahrnula aj možnosť konštruktívneho zdržania sa hlasovania v niektorých oblastiach politiky;

9.naliehavo vyzýva Európsku radu, aby prerokovala návrhy uvedené v uzneseniach Európskeho parlamentu z 9. júna 2022 a 22. novembra 2023 týkajúce sa zvolania konventu v súlade s riadnym revíznym postupom stanoveným v článku 48 Zmluvy o EÚ a aby podľa možnosti zvážila cielené zmeny zmlúv prostredníctvom zjednodušeného postupu stanoveného v článku 48 ods. 6 Zmluvy o EÚ s cieľom urýchliť základné a naliehavé reformy; pripomína závery CoFE a naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali konkrétne a včasné kroky v nadväznosti na tieto odporúčania; domnieva sa, že príprava kompromisu o budúcom viacročnom finančnom rámci je dôležitou príležitosťou na zintenzívnenie práce na posilnení inštitucionálneho usporiadania EÚ;

10.pripomína závery CoFE, najmä potrebu reformy zmluvy, a naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali konkrétne a včasné kroky v nadväznosti na tieto odporúčania;

11. opakuje svoj záväzok posilniť schopnosť EÚ konať rýchlo a účinne a zlepšiť efektívnosť rozhodovania v kľúčových oblastiach politiky; opakuje svoju výzvu na rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou a riadneho legislatívneho postupu na kľúčové oblasti politiky, ak je to potrebné, s využitím premosťovacích doložiek, ako sa stanovuje v zmluvách, s cieľom zlepšiť schopnosť EÚ konať rýchlo a účinne;

12.vyzýva Radu, aby zvážila využitie posilnenej spolupráce podľa článku 20 Zmluvy o EÚ v prípadoch, keď jednomyseľné hlasovanie neumožňuje prijímať dôležité rozhodnutia pre EÚ ako celok v kľúčových oblastiach politiky; zdôrazňuje, že posilnená spolupráca je založená na legitímnych potrebách členských štátov, keď ciele takejto spolupráce nemôže Únia ako celok dosiahnuť v primeranom čase; zdôrazňuje, že posilnená spolupráca ponúka dve dôležité záruky, a to súhlas Európskeho parlamentu a súdne preskúmanie Súdnym dvorom Európskej únie, a že rozhodnutia prijaté v rámci posilnenej spolupráce sú založené na návrhu Komisie; zdôrazňuje, že hlavným účelom posilnenej spolupráce je zjednodušenie rozhodovania; odporúča zúčastneným členským štátom, aby aktivovali osobitnú premosťovaciu doložku zakotvenú v článku 333 ZFEÚ s cieľom prejsť na kvalifikovanú väčšinu a riadny legislatívny postup v rámci posilnenej spolupráce; konštatuje, že v Draghiho správe sa navrhuje, že ak nie je možné dosiahnuť jednomyseľnú dohodu o zavedení hlasovania kvalifikovanou väčšinou, zainteresované členské štáty by mohli zvážiť aj využitie medzivládnej spolupráce;

13.zdôrazňuje, že zlepšenie rozhodovacieho procesu EÚ si vyžaduje posilnenie postavenia Európskeho parlamentu tým, že sa Európsky parlament dostane na rovnakú úroveň s Radou, a vyzýva na posilnenie úlohy Európskeho parlamentu v legislatívnom procese; opakuje svoju výzvu, aby Európsky parlament získal plné právo legislatívnej iniciatívy; zdôrazňuje význam modernizácie vyšetrovacieho práva Európskeho parlamentu s cieľom posilniť demokratickú kontrolu nad výkonnou mocou EÚ;

14.zamýšľa sa nad možnosťou využívať článok 122 ZFEÚ na prijímanie rýchlych opatrení EÚ výlučne v krízových situáciách, ale zdôrazňuje, že jeho využívanie si vyžaduje prísny dohľad, a to nielen Súdnym dvorom, ale aj Európskym parlamentom; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť úzku spoluprácu medzi Komisiou, Európskym parlamentom a inými relevantnými inštitúciami a orgánmi EÚ; žiada, aby sa objasnili a sprísnili postupy aktivácie článku 122 ZFEÚ, najmä tým, že sa obom spoluzákonodarcom umožní rozhodnúť o jeho aktivácii;

15.zdôrazňuje je naliehavo potrebné zlepšiť inštitucionálny a finančný rámec EÚ, aby zostal funkčný, demokratický a konkurencieschopný a aby bol vzhľadom na budúce rozšírenia schopný absorbovať nových členov a podporovať ich úspešnú integráciu; opätovne preto potvrdzuje, že rozšírenie musí ísť ruka v ruke s posilnením riadenia EÚ; podporuje dialóg medzi EÚ a vládami, parlamentmi a občianskou spoločnosťou kandidátskych krajín o všetkých návrhoch na plánované zmeny inštitucionálneho usporiadania EÚ; uznáva význam iniciatív, ako je Európske politické spoločenstvo (EPS), ktoré umožňujú politickú spoluprácu a prispievajú k regionálnym dialógom a ktoré by mohli uľahčiť postupnú integráciu kandidátskych krajín do Únie a jej politík, avšak nie sú alternatívami k členstvu v EÚ; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť pravidelne informovaný a konzultovaný o vývoji v oblasti EPS, aby sa zabezpečila demokratická zodpovednosť a súdržnosť s inštitucionálnym rámcom EÚ;

16.vyzýva na dokončenie európskeho jednotného trhu, ako je zakotvené v článkoch 26 a 114 ZFEÚ a v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ s cieľom využiť jeho plný potenciál a prekonať zostávajúce prekážky vrátane nekalej medzinárodnej hospodárskej súťaže, a riešiť tak vysoké ceny energie, nedostatok zručností a pracovnej sily, ťažkosti s prístupom ku kapitálu, fragmentované vykonávanie pravidiel EÚ, nedostatočnú podporu digitálnej a zelenej transformácie, obmedzené investície do inovácie a vysokú mieru administratívnej záťaže pre občanov a podniky, ako aj na podporu hospodárskeho rastu, sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a kultúrnej výmeny v rámci EÚ; vyzýva na rozvoj európskeho integrovaného kapitálového trhu, ako sa predpokladá v článkoch 26 a 63 ZFEÚ, prostredníctvom novovytvorenej únie úspor a investícií, ktorá bude vychádzať z nedokončenej únie kapitálových trhov; vyzýva na posilnenie Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy na právnom základe článku 114 ZFEÚ s cieľom posilniť konvergenciu dohľadu a cezhraničnú koordináciu v rámci únie úspor a investícií; konštatuje tiež, že v Lettovej správe sa uznal význam hospodárskej sily jednotného trhu pre globálne a obchodné ambície EÚ, a to aj v hospodárskych vzťahoch so strategickými partnermi;

17.podporuje doplnenie „piatej slobody“ k existujúcim štyrom, ako sa navrhuje v Lettovej správe, s cieľom posilniť výskum, inovácie, znalosti a vzdelávanie výskumných pracovníkov, inovátorov a pracovníkov na jednotnom trhu;

18.vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby budúce iniciatívy zamerané na posilnenie konkurencieschopnosti EÚ a prehĺbenie jednotného trhu boli zakotvené v opatreniach, ktoré zlepšia hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť tak, ako sú stanovené v zmluvách; zdôrazňuje, že inštitucionálne mechanizmy pre rovnaké príležitosti, solidaritu a znižovanie nerovností musia byť plne začlenené do systému riadenia EÚ; opakuje svoju výzvu na posilnenie vykonávania a monitorovania Európskeho piliera sociálnych práv prostredníctvom riadiacich štruktúr EÚ, čím sa sociálny pokrok začlení ako kľúčový prvok rozhodovacieho procesu EÚ;

19.opätovne potvrdzuje, že ciele jednotného trhu by mali byť v súlade nielen s právom na voľný pohyb, ale aj so „právom zostať“, ako sa uvádza v Lettovej správe; vyzýva preto Komisiu, aby určila zodpovednosť za „slobodu zostať“ s portfóliom zahŕňajúcim politiku súdržnosti, služby všeobecného záujmu a aby nadviazala štruktúrovaný a nepretržitý dialóg medzi podpredsedom a regionálnymi orgánmi členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby politiky súvisiace so „slobodou zostať“ boli primerane prispôsobené územným špecifikám a rešpektovali sociálno-ekonomickú a kultúrnu rozmanitosť rôznych regiónov EÚ; uznáva, že podpora rozvoja infraštruktúry, budovania komunít, vytvárania pracovných miest, prístupu k verejným službám a vhodného prostredia pre priemyselné odvetvia a investície je nevyhnutná na zachovanie práva ľudí zostať v ich regiónoch a prispieva k hospodárskemu rozvoju a konkurencieschopnosti EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité, aby politika súdržnosti zostala významnou súčasťou rozpočtu EÚ, čím sa zabezpečí, aby účinnejšie reagovala na osobitné potreby regiónov a miest, a to aj poskytovaním priamejšieho prístupu k finančným prostriedkom EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa projekty politiky súdržnosti realizovali efektívnejšie a viditeľnejšie v praxi a prinášali hmatateľné výsledky, ktoré posilňujú pocit spolupatričnosti občanov a podporu integrácie do EÚ;

20.zdôrazňuje, že EÚ by mala konať účinnejšie v strategických oblastiach a dopĺňať vnútroštátne úsilie a podporované kombináciou vlastných zdrojov EÚ a koordinovaných príspevkov a že takáto činnosť by posilnila konkurencieschopnosť, inovácie, hospodársku odolnosť, sociálnu a územnú súdržnosť, environmentálnu a energetickú udržateľnosť a kolektívnu bezpečnosť Európy; vzhľadom na zistenia Draghiho správy zdôrazňuje, že je potrebné zachovať otvorenú a výhľadovú diskusiu s prihliadnutím na poznatky získané zo skúseností s nástrojom NextGenerationEU; zdôrazňuje význam vytvorenia investičných nástrojov na úrovni EÚ na financovanie strategických spoločných investícií do európskych verejných statkov a služieb a význam úpravy programov financovania s cieľom zohľadniť meniacu sa dynamiku obchodu a inovácií; zdôrazňuje, že skutočné nové vlastné zdroje EÚ sú kľúčom k tomu, aby Európsky parlament a Rada mohli prijať flexibilné rozpočty s cieľom umožniť EÚ konať autonómnejšie a znížiť svoju závislosť od príspevkov zo štátneho rozpočtu; zdôrazňuje napríklad, že mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach by sa mohol stať novým vlastným zdrojom EÚ, ktorý má vysokú podporu medzi členskými štátmi; pripomína pozíciu Európskeho parlamentu uvedenú v jeho návrhu viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034, pokiaľ ide o potrebu ísť nad rámec pravidla, podľa ktorého objem dlhodobého rozpočtu EÚ nesmie presiahnuť 1 % súhrnného hrubého národného produktu členských štátov;

21.zdôrazňuje, že s cieľom zachovať a zlepšiť globálnu konkurencieschopnosť EÚ by sa rozpočet EÚ mal zjednodušiť, aby sa odstránili zbytočné administratívne prekážky, zjednodušil prístup k finančným prostriedkom pre príjemcov a aby sa lepšie naplnil cieľ zlepšovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť tým, že sa zabezpečí, aby sa financovanie dostalo k tým, ktorí to najviac potrebujú, najmä k malým a stredným podnikom, miestnym komunitám a subjektom sociálneho hospodárstva, a to aj vo vidieckych, okrajových alebo hospodársky znevýhodnených oblastiach; pripomína však, že úsilie o zjednodušenie nesmie mať žiadny vplyv na základné zásady, o ktoré sa opiera viacročný finančný rámec a jeho programy, ani oslabovať demokratickú kontrolu ich vykonávania; zdôrazňuje, že zjednodušenie musia sprevádzať silné záruky rovnakého prístupu, nediskriminácie a účinnej zodpovednosti, pričom Európsky parlament zabezpečí demokratický dohľad počas celého cyklu financovania;

22.zdôrazňuje, že dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti konkurencieschopnosti si vyžaduje začlenenie cieľov klimatickej neutrality a udržateľnosti do inštitucionálneho a riadiaceho rámca EÚ; zdôrazňuje, že reformy musia byť v súlade s ustanoveniami zmluvy vrátane článku 194 ZFEÚ a musia podliehať silnej demokratickej legitimite prostredníctvom zapojenia Európskeho parlamentu do ich navrhovania, financovania a dohľadu; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť medziinštitucionálnu koordináciu a zabezpečiť, aby rozhodnutia v tejto oblasti podliehali účinnej parlamentnej kontrole, čím sa posilnia demokratické základy Únie;

23.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom na existujúce geopolitické výzvy vytvorili skutočnú európsku obrannú úniu a zvýšili investície do európskeho obranného priemyslu, najmä využitím skutočne európskych nástrojov, s novými finančnými prostriedkami spojenými s úplným programom obrany, a to aj proti hybridným útokom, čím sa zabezpečí, aby sa plánovanie, rozvoj, obstarávanie a riadenie spôsobilostí uskutočňovali spoločne v zoskupeniach značného počtu členských štátov; vyzýva Komisiu aby viac zosúladili existujúce nástroje s budúcimi nástrojmi, a to aj na úrovni riadenia, aby sa zabezpečila účinná demokratická kontrola novej obrannej únie; vyzýva EÚ, aby v súlade s odporúčaniami v Draghiho, Lettovej a Niinistöovej správe prekonala fragmentáciu trhu vytvorením jednotného trhu v oblasti obrany, na ktorom sa budú uplatňovať záväzné spoločné pravidlá; konštatuje, že takýmito spoločnými pravidlami by sa zaručila spravodlivá hospodárska súťaž a uľahčila by sa vzájomná certifikácia výrobkov obranného priemyslu a zároveň by sa zabezpečila úplná interoperabilita a zameniteľnosť, priniesli by sa úspory z rozsahu a posilnili by sa spôsobilosti a zdroje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili investícií do obrany do širšej koncepcie bezpečnosti, ktorá zahŕňa aj spoločné európske iniciatívy, najmä európske projekty spoločného záujmu v oblasti obrany, posilnenie kritickej infraštruktúry a pokrok vo výskumných a rozvojových projektoch, čím sa vytvoria a udržia kvalitné pracovné miesta; vyzýva Európsku radu, aby sa dohodla na aktivácii článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ s cieľom vytvorenia spoločnej obrannej politiky Únie; zdôrazňuje, že nová obranná únia musí dopĺňať, a nie nahrádzať NATO; berie na vedomie skutočnosť, že členské štáty začali s postupným rámcom európskej obrannej politiky a zároveň zriadili Európsku obrannú agentúru (EDA) a začali stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO); vyzýva členské štáty, aby pokračovali v práci na postupnom rámci smerom k vytvoreniu európskej obrannej únie so spoločnou obranou; pripomína, že zriadenie počiatočného fondu, EDA a PESCO, ako aj využívanie rozpočtu EÚ sa riadia hlasovaním kvalifikovanou väčšinou; pripomína, že skupina členských štátov sa môže podľa článku 44 Zmluvy o EÚ rozhodnúť použiť aj hlasovanie kvalifikovanou väčšinou;

24.zdôrazňuje, že posilnenie riadenia umelej inteligencie musí byť založené na transparentnosti, ochrane základných práv a zaistení verejného záujmu v súlade s prístupom EÚ založeným na pravidlách; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu existujúceho Európskeho úradu pre umelú inteligenciu; víta akčný plán pre kontinent umelej inteligencie zameraný na rozvoj modelu umelej inteligencie EÚ založeného na spolupráci medzi verejnými a súkromnými aktérmi;

25.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.