1.berie na vedomie široké a rôznorodé zavádzanie umelej inteligencie v celom sektore finančných služieb EÚ s finančnými inštitúciami, ktoré už dlhšie obdobie využívajú klasické strojové učenie, pričom v súčasnosti postupne experimentujú s využívaním generatívnej umelej inteligencie vrátane veľkých jazykových modelov (LLM) a iných základných modelov ako podporného nástroja; zdôrazňuje, že cieľom použitia umelej inteligencie je vo väčšine súčasných prípadov zefektívniť procesy back-office, pričom vo väčšine prípadov ide skôr o ľahko dosiahnuteľnú možnosť, a nie vysokorizikovú inováciu; konštatuje však, že využívanie umelej inteligencie na hodnotenie úverovej bonity fyzických osôb alebo stanovenie ich bodového hodnotenia kreditného rizika, ktoré je v súčasnosti v akte o AI vymedzené ako vysokorizikové, prevláda a zvyšuje sa; zdôrazňuje, že zavádzanie plne autonómnych systémov AI vo finančnom sektore by malo podliehať ľudskému dohľadu15 Dotazník EBA na hodnotenie rizík, jeseň 2024; Správa EIOPA o digitalizácii európskeho poisťovníctva; Správa orgánu ESMA o umelej inteligencii v investičných fondoch EÚ.; konštatuje, že finančné inštitúcie naďalej skúmajú prípady použitia modelov AI na všeobecné účely, ktorých väčšia zložitosť so sebou prináša vyššie operačné riziko a riziko dodržiavania predpisov, ale tiež konštatuje, že tieto aplikácie zostávajú vo veľkej miere vo fáze testovania;

2.domnieva sa, že umelá inteligencia je pre finančné inštitúcie EÚ významnou príležitosťou na vývoj inovatívnejších produktov, zefektívnenie operácií a zlepšenie konkurencieschopnosti v celosvetovom meradle; zdôrazňuje, že využívanie umelej inteligencie vo finančných službách má potenciál priniesť spoločenské výhody vrátane účinnejšieho odhaľovania podvodov a predchádzania podvodom, kontrol a sankcií v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, podpory zákazníkov, monitorovania transakcií, personalizovaného finančného poradenstva, zberu environmentálnych, sociálnych a správnych údajov, analýzy a podávania správ, obchodných modelov a stratégií, pomoci pri dodržiavaní právnych predpisov, dohľadu nad trhom a monitorovania zneužívania; domnieva sa, že využívanie umelej inteligencie vo finančnom sektore by malo zabezpečiť rovnováhu medzi inováciou a konkurencieschopnosťou na jednej strane a riadením rizík, ochranou spotrebiteľa a finančnou stabilitou na strane druhej; zdôrazňuje, že výhody využívania umelej inteligencie vo finančných službách by sa mali prenášať predovšetkým na koncových zákazníkov, napríklad prostredníctvom nižších cien, lepšieho pokrytia, lepšieho finančného poradenstva, väčšieho finančného začlenenia a prístupu a lepšej finančnej gramotnosti;

3.konštatuje, že existujú aj riziká vyplývajúce z používania umelej inteligencie vo finančných službách; zdôrazňuje, že pred nedávnym prelomom v oblasti modelov LLM tieto riziká vyplývali z kvality, presnosti a reprezentatívnosti údajov, na ktorých boli modely trénované, keďže výstupy umelej inteligencie, ktoré nie sú LLM, sú len také spoľahlivé ako vstupné údaje; zdôrazňuje, že zlá kvalita údajov by okrem iného mohla viesť k diskriminačným výsledkom, nesprávnemu predaju a posilneniu systémových predsudkov, zatiaľ čo neprehľadné a zložité modely by mohli viesť k narušeniu súkromia a vylúčeniu zraniteľných spotrebiteľov napríklad prostredníctvom cenovej diskriminácie, čím by sa zhoršili existujúce riziká alebo vytvorili nové riziká; zdôrazňuje, že modely LLM prinášajú významné dodatočné riziká, ktoré možno ťažko merať, vrátane modelových halucinácií, a to aj v prípade vysokokvalitných tréningových údajov; zdôrazňuje, že takéto riziká a výsledky sa musia účinne zmierniť; pozoruje ďalšie výzvy súvisiace s citlivými miestami v oblasti kybernetickej bezpečnosti a vysvetliteľnosťou systémov AI; zdôrazňuje preto, že je potrebné zabezpečiť spoľahlivé riadenie údajov, prísne testovanie a dokumentáciu modelov umelej inteligencie spolu s udržaním ľudského prvku a dodržiavaním vysokej normy pre používanie systémov umelej inteligencie v aplikáciách orientovaných na spotrebiteľa;

4.chápe, že finančné inštitúcie prijali merateľný prístup k vývoju, testovaniu a zavádzaniu systémov AI s cieľom zabezpečiť súlad s existujúcimi prierezovými a odvetvovými právnymi predpismi; zdôrazňuje, že tento obozretný prístup môže vychádzať aj z nepreukázaného dopytu zákazníkov, vyvíjajúcich sa očakávaní zákazníkov a zvažovania rizík, ktoré boli načrtnuté vyššie;

5.zdôrazňuje, že nárast umelej inteligencie predstavuje výzvy pre dozorné orgány, najmä vzhľadom na nedostatok odborných znalostí špecifických pre umelú inteligenciu a primeraných nástrojov dohľadu na posudzovanie pokročilých modelov strojového učenia a generatívnej umelej inteligencie; vyzýva európske a vnútroštátne orgány dohľadu, aby sa prispôsobili rastúcemu využívaniu umelej inteligencie vo finančných službách a monitorovali, posudzovali a zmierňovali riziká pre spotrebiteľov a finančnú stabilitu, pričom by nemali odrádzať od inovácií prostredníctvom neprimeranej záťaže spojenej s dodržiavaním predpisov alebo príliš normatívnych regulačných prístupov;

6.konštatuje, že koncentrácia medzi poskytovateľmi služieb umelej inteligencie, ktorí ponúkajú investičné poradenstvo, môže viesť k tzv. stádovému správaniu, ktoré je motivované podobnými modelmi a obmedzenými zdrojmi údajov; naliehavo vyzýva európske a vnútroštátne orgány dohľadu, aby monitorovali tieto riziká a finančné inštitúcie s cieľom zohľadniť ich pri vývoji nástrojov umelej inteligencie;

7.berie na vedomie závislosť finančných aktérov EÚ od externých poskytovateľov technológií, pokiaľ ide o hosťovanie a vývoj ich modelov umelej inteligencie, a zdôrazňuje, že väčšina finančných spoločností je pri týchto službách závislá len od niekoľkých externých poskytovateľov, čo môže viesť k riziku koncentrácie a znížiť vyjednávaciu silu finančných inštitúcií pri rokovaniach o zmluvných podmienkach služieb umelej inteligencie alebo pri ich zmene; upozorňuje, že spoliehanie sa na malý počet poskytovateľov danej služby by mohlo viesť k systémovým rizikám v prípade narušení, najmä ak nie je možná rýchla migrácia k alternatívnym poskytovateľom;

8.konštatuje, že v nedávno prijatom akte o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) sa od finančných inštitúcií vyžaduje, aby vykonávali opatrenia na zmiernenie rizika koncentrácie vyplývajúceho z externých poskytovateľov informačných a komunikačných technológií (IKT) vrátane pohotovostných plánov a opatrení na zabezpečenie kontinuity činností; žiada Komisiu a európske orgány dohľadu, aby posúdili najmä uskutočniteľnosť uplatňovania stratégií ukončenia angažovanosti a prechodných ustanovení stanovených v nariadení DORA na modely umelej inteligencie, ktoré sú hosťované infraštruktúrou poskytovateľov, ktorí sú treťou stranou, najmä pokiaľ ide o značnú závislosť od externých poskytovateľov služieb umelej inteligencie z tretích krajín;

9.zdôrazňuje, že spoločnosti EÚ musia byť schopné využívať existujúcu cloudovú infraštruktúru na vývoj a zavádzanie umelej inteligencie; vyzýva na aktívne preskúmanie možností posilnenia kompatibility a interoperability modelov umelej inteligencie a rámcov súladu s modelmi a rámcami dodržiavania predpisov podobne zmýšľajúcich medzinárodných partnerov, najmä tých, ktorí sa snažia poskytnúť rovnako spoľahlivé regulačné záruky, s cieľom zabezpečiť, aby si finančné inštitúcie EÚ zachovali prístup k nástrojom umelej inteligencie a dodávateľom, a s cieľom formovať vyvážené globálne normy a zároveň chrániť právnu istotu pre európske podniky;

10.podporuje iniciatívy na posilnenie rozvoja umelej inteligencie a cloudu v EÚ, najmä s cieľom rozvíjať služby umelej inteligencie, ktoré sú plne v súlade s rámcami EÚ v oblasti ochrany údajov a základných práv, a zároveň posilňovať strategickú autonómiu a odolnosť;

11.zdôrazňuje, že sektor finančných služieb je vysoko regulovaný, podlieha viacerým odvetvovým právnym predpisom na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ, v ktorých sa od aktérov vyžaduje, aby riadili riziká v rôznych oblastiach vrátane ochrany údajov, pôvodu údajov, kvality údajov, správy údajov, prevádzkovej odolnosti, outsourcingu, rizika modelu, diskriminačných výsledkov a trhového a úverového rizika, ktoré spolu tvoria rámec pre zavádzanie a správu umelej inteligencie v sektore finančných služieb16 Spomedzi príslušných odvetvových právnych predpisov stoja za zmienku okrem iného napríklad nariadenie o kapitálových požiadavkách, smernica o kapitálových požiadavkách, smernica Solventnosť II, smernica o distribúcii poistenia, nariadenie o trhoch s finančnými nástrojmi, smernica o trhoch s finančnými nástrojmi, akt o digitálnej prevádzkovej odolnosti, smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov, smernica o PKIPCP a smernica o platobných službách, ako aj sprievodné usmernenia a regulačné technické predpisy európskych orgánov dohľadu.; zdôrazňuje však význam nepretržitého monitorovania regulačných medzier a vyvíjajúcich sa prípadov využívania umelej inteligencie vo financovaní, najmä s cieľom chrániť práva spotrebiteľov a právo na súkromie;

12.konštatuje, že EÚ prijala prístup k regulácii umelej inteligencie viac založený na riziku než iné jurisdikcie; zdôrazňuje, že hoci to môže predstavovať výzvy pre prijatie a rozvoj umelej inteligencie v oblasti finančných služieb, ponúka aj príležitosť budovať dôveru a podporovať inovácie za predpokladu, že rámec sa objasní a bude vykonávať spôsobom, ktorý podporuje právnu istotu, proporcionalitu a dôveru trhu; uznáva, že akt o AI ešte nebol v plnej miere vykonaný a že jeho praktické dôsledky ešte neboli posúdené;

13.pripomína, že v akte o AI sa výslovne zohľadňuje súčasné acquis v oblasti finančných služieb a jeho cieľom je zabrániť duplicite požiadaviek, najmä pokiaľ ide o vnútorné riadenie a procesy riadenia kvality, a to umožnením obmedzených výnimiek pre finančné inštitúcie, pokiaľ sú v právnych predpisoch EÚ v oblasti finančných služieb stanovené rovnocenné požiadavky; vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek tomu dochádza k prekrývaniu právnych predpisov a nedostatku dostatočných usmernení k výkladu týchto regulačných prekrývaní a interakcií, čo spôsobuje neprimeranú zložitosť, záťaž spojenú s dodržiavaním predpisov a právnu neistotu, čo bráni zavádzaniu umelej inteligencie v sektore finančných služieb; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť právny, regulačný a administratívny rámec založený na istote, predvídateľnosti a stabilite; konštatuje, že extenzívny výklad aktu o AI, a nie proporcionálny výklad, môže viesť k neprimeraným požiadavkám na dodržiavanie predpisov pre finančné inštitúcie a spôsobiť právnu neistotu; berie na vedomie výzvu vyplývajúcu zo skutočnosti, že agentúry dohľadu majú rôzne právne výklady a očakávania, pokiaľ ide o uplatňovanie acquis, čo vedie k roztrieštenosti jednotného trhu; žiada Komisiu a príslušné vnútroštátne orgány, aby identifikovali a riešili akékoľvek nezrovnalosti počas vykonávania aktu o AI a ako súčasť nadchádzajúceho súhrnného balíka o digitálnych technológiách;

14.podporuje odporúčanie aktu o AI určiť príslušné finančné orgány za orgány dohľadu nad trhom pre systémy AI používané vo finančných službách považovaných za vysokorizikové; konštatuje však, že za dohľad nad systémami AI, ktoré nie sú vysokorizikové, budú zodpovedné iné vnútroštátne príslušné orgány; uznáva výzvy vyplývajúce z toho, že viaceré dozorné agentúry majú právomoci v oblasti uplatňovania acquis; okrem toho uznáva výzvy vyplývajúce z rozdielnych právnych výkladov a očakávaní rôznych dozorných agentúr, ktoré by mohli viesť k fragmentácii jednotného trhu;

15.nabáda orgány dohľadu, aby posilnili koordináciu, spoluprácu a výmenu informácií s cieľom zabrániť prekrývaniu nárokov na súdnu právomoc; okrem toho naliehavo vyzýva Komisiu a orgány dohľadu, aby posilnili spoluprácu s medzinárodnými partnermi na globálnych fórach pre stanovovanie noriem s cieľom zabezpečiť zosúladenie a zabrániť fragmentácii regulačných prístupov, ako aj zabezpečiť, aby EÚ držala tempo a zosúladila sa s globálnym vývojom v oblasti regulácie;

16.konštatuje, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov a jeho požiadavky na minimalizáciu údajov, obmedzenie účelu, súhlas zákazníkov a spracúvanie osobných údajov finančnými inštitúciami obmedzujú používanie umelej inteligencie vo finančných službách; domnieva sa, že je potrebná správna rovnováha medzi využívaním prínosov využívania umelej inteligencie vo finančných službách a ochranou údajov spotrebiteľov;

17.vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ zaostáva, pokiaľ ide o inovácie a investície v oblasti umelej inteligencie, o čom svedčí 33 miliárd EUR vo forme rizikového financovania, ktoré dostali spoločnosti z EÚ vyvíjajúce základné modely v rokoch 2018 až 2023, v porovnaní s viac ako 120 miliardami EUR, ktoré dostali ich americké protistrany17 Christine Lagarde, The transformative power of AI (Transformačná sila AI), 2025, https://www.ecb.europa.eu/press/key/date/2025/html/ecb.sp250401_1~d6c9d8df11.en.html.; domnieva sa, že sektor finančných služieb, v ktorom sa vynakladá najviac prostriedkov na služby a produkty IKT, má potenciál pôsobiť ako katalyzátor pri mobilizácii súkromných investícií do umelej inteligencie; v kontexte pomalých investícií do umelej inteligencie vo finančnom sektore EÚ požaduje ambiciózny návrh na spustenie európskej scény rizikového kapitálu v rámci únie úspor a investícií;

18.vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné a praktické usmernenia vypracované po konzultácii s európskymi a vnútroštátnymi orgánmi dohľadu a zainteresovanými stranami o uplatňovaní existujúcich právnych predpisov v oblasti finančných služieb, pokiaľ ide o používanie umelej inteligencie; domnieva sa, že cieľom takýchto usmernení by malo byť umožniť používanie umelej inteligencie v sektore finančných služieb, a to etickým, zodpovedným a transparentným spôsobom; požaduje jednotné vymedzenie pojmov a zjednodušenie regulačného rámca s cieľom zabrániť duplicitným požiadavkám vrátane požiadaviek na podávanie správ o hodnotení rizika a varuje pred univerzálnym prístupom, ktorý neprimerane zaťažuje menšie a stredné finančné inštitúcie; zdôrazňuje potrebu dobrej rovnováhy medzi zodpovedným využívaním umelej inteligencie a poskytnutím dostatočného priestoru na inovácie;

19.vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako možno nástroje založené na umelej inteligencii používať na finančných trhoch, ako je sprostredkovanie, správa portfólia a automatizácia dodržiavania predpisov, s cieľom prispieť k cieľom únie úspor a investícií, a to aj podporou retailových investorov pri prijímaní informovaných investičných rozhodnutí, posilnením finančného vzdelávania, podporou inovácií medzi spoločnosťami, znížením fragmentácie trhu a zaistením bezpečného prostredia pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje technologicky neutrálny regulačný rámec;

20.domnieva sa, že odvetvové právne predpisy upravujúce používanie umelej inteligencie vo finančných službách postačujú najmä na pokrytie zavádzania umelej inteligencie v jej súčasnej podobe; zdôrazňuje, že by sa malo vykonávať nepretržité monitorovanie s cieľom zistiť, či existujú duplicity alebo nedostatky v súčasných právnych predpisoch o finančných službách uplatniteľných na zavádzanie umelej inteligencie; zdôrazňuje, že dodatočné právne predpisy by zvýšili zložitosť a neistotu a v konečnom dôsledku by mohli zbaviť sektor prínosu používania umelej inteligencie; zdôrazňuje, že spoliehanie sa na súčasné rámce si vyžaduje neustálu pozornosť dohľadu, účinné presadzovanie a jasné rozdelenie zodpovednosti za zabezpečenie súladu, najmä v prípade cezhraničných alebo externe zabezpečovaných scenárov zavádzania umelej inteligencie, ako aj monitorovanie a posudzovanie možných budúcich nedostatkov spôsobených novým vývojom v oblasti umelej inteligencie, ak vytvárajú značné riziká pre spotrebiteľov a finančnú stabilitu; dôrazne odporúča Komisii a členským štátom, aby sa skoordinovali s cieľom zabrániť gold-platingu a predísť vytváraniu nových prekážok na cezhraničných trhoch; konštatuje, že Komisia môže podľa aktu o umelej inteligencii posúdiť zoznam vysokorizikových aplikácií podľa prílohy III k aktu o AI;

21.vyzýva európske a vnútroštátne orgány dohľadu, aby podporovali zodpovedné zavádzanie umelej inteligencie tak, že budú presadzovať konzistentný výklad a nebudú uplatňovať príliš prísne existujúce právne predpisy; domnieva sa, že primeraná regulácia zavádzania umelej inteligencie v sektore finančných služieb podporuje jej využívanie a dôveru spoločnosti v umelú inteligenciu; zdôrazňuje, že postoj a prístup orgánov dohľadu sú rovnako dôležité ako samotné pravidlá; odporúča, aby sa v úsilí o dohľad uprednostnili konkrétne operačné riziká, ak boli identifikované, a nie abstraktné alebo teoretické obavy, pričom sa zachová aktívny a primeraný prístup k dohľadu, a to vyvážením inovácií a ochrany spotrebiteľa, s cieľom riadiť nepredvídané riziká vyplývajúce z rozšírenia využívania technológií umelej inteligencie; zdôrazňuje úlohu účinného monitorovania a riešenia rizík súvisiacich s umelou inteligenciou vrátane rizík súvisiacich s nepriehľadnosťou, koncentráciou trhu a stratou zodpovednosti, ktoré by mohli ovplyvniť finančnú stabilitu;

22.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odstránili prekážky vstupu inovačných finančných podnikov založených na umelej inteligencii v rámci EÚ, a to aj prostredníctvom zjednodušeného udeľovania licencií, cezhraničných rozširujúcich sa podnikov a začlenenia do inovačných centier dohľadu;

23.podporuje výskum vplyvu využívania umelej inteligencie na životné prostredie so zameraním na intenzitu zdrojov a dlhodobú udržateľnosť s cieľom zvýšiť transparentnosť a pomôcť finančným inštitúciám pri posudzovaní týchto aspektov a ich vlastnej environmentálnej stopy;

24.domnieva sa, že rastúce využívanie umelej inteligencie, ktoré môže mať vplyv na trh práce s finančnými službami, si vyžaduje silnú gramotnosť v oblasti umelej inteligencie, digitálne zručnosti a zapojenie talentov, ktoré podporujú iniciatívy verejného sektora zamerané na zvyšovanie úrovne zručností, ako aj trhové riešenia; podporuje úsilie priemyslu a cielené iniciatívy vrátane verejno-súkromných partnerstiev a programov rekvalifikácie pracovnej sily vo finančnej oblasti s cieľom budovať technické a etické kompetencie v oblasti umelej inteligencie, najmä pokiaľ ide o práva a riziká; zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať stratégie v oblasti umelej inteligencie, ktoré zvyšujú produktivitu a zároveň podporujú adaptáciu, zvyšovanie úrovne zručností a prerozdelenie pracovníkov a zároveň zabezpečujú zmysluplný ľudský dohľad a kontrolu; požaduje väčšiu jasnosť v prípade požiadaviek stanovených v akte o AI, aby finančné inštitúcie spĺňali požiadavky na gramotnosť v oblasti umelej inteligencie; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť a podporovať rovnaký prístup k nástrojom a službám umelej inteligencie, a to aj pre skupiny obyvateľstva, ktoré sú menej digitálne schopné;

25.vyzýva Komisiu a európske a vnútroštátne orgány dohľadu, aby posúdili pridanú hodnotu experimentálnych regulačných prostredí špecifických pre umelú inteligenciu, inovačných centier a cezhraničných testovacích prostredí pre finančné služby pri umožňovaní experimentovania s finančnými inováciami založenými na umelej inteligencii, a to s cieľom pomôcť startupom testovať ich produkty a umožniť existujúcim inštitúciám preskúmať nové použitie v kontrolovanom prostredí pri súčasnom zabezpečení ochrany spotrebiteľa a integrity trhu; domnieva sa, že riadne využívanie experimentálnych regulačných prostredí pre umelú inteligenciu by mohlo poskytnúť štruktúrované testovacie prostredie pod dohľadom potrebné na uľahčenie inovácií a zodpovedného zavádzania umelej inteligencie v sektore finančných služieb; nabáda európske a vnútroštátne orgány dohľadu, aby zlepšili nástroje a technológie dohľadu (SupTech) prostredníctvom využívania umelej inteligencie a začlenili ich do každodenných činností dohľadu s cieľom zlepšiť efektívnosť a účinnosť finančného dohľadu; konštatuje, že tieto nástroje sú určené na podporu, nie nahradenie ľudských orgánov dohľadu;

26.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.