1.odporúča Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby:- a)odsúdili rastúcu militarizáciu Arktídy, najmä v dôsledku rozsiahlej vojenskej reštrukturalizácie Ruska vrátane zriadenia námorného kolégia, ktoré v kombinácii s jasným záujmom Číny o tento región ešte viac vystupňovalo regionálne napätie a oslabilo regionálnu stabilitu;
- b)pozorne sledovali rastúci strategický záujem a aktivity Číny v arktickom regióne v rámci „polárnej hodvábnej cesty“; uznali, že deklarovaná ambícia Číny stať sa do roku 2030 „polárnou veľmocou“ a rozšírenie jej prítomnosti prostredníctvom výskumných misií, investícií do strategickej infraštruktúry a partnerstiev s dvojakým použitím môže spochybniť zavedené zásady riadenia;
- c)zohľadnili všetky možné scenáre ohrozenia súvisiace so situáciou na Ukrajine vrátane možného posilnenia prítomnosti Ruska v Arktíde v dôsledku potenciálneho zmrazeného konfliktu na Ukrajine; preto v plnej miere vykonávali sankcie EÚ proti technológiám dvojakého použitia určeným na vojenskú expanziu Ruska v Arktíde a zároveň podporili zapojenie Ukrajiny do štruktúr správy Arktídy vrátane perspektívy štatútu pozorovateľa na príslušných fórach; sprísnili sankcie voči plavidlám tieňovej flotily, ktoré používajú lacné vlajky, aby sa vyhli sankciám v Arktíde; zlepšili ich monitorovanie a presadzovanie, a to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, s cieľom zabezpečiť, aby prístavy a poisťovne zaradili takéto plavidlá na čiernu listinu; vlajkové štáty niesli plnú zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania environmentálnych a bezpečnostných noriem;
- d)v plnej miere docenili význam medzery GIUK ako námorného tranzitného koridoru, ktorý je neoddeliteľne spojený so záujmami EÚ, ako aj riziká spojené s jej vznikom ako priestoru pre operácie v sivej zóne; v súlade s tým sa usilovali budovať inštitucionálnu odolnosť týchto krajín a území v spolupráci s konštruktívnymi partnermi;
- e)spolupracovali s členskými štátmi a spojencami NATO na posilnení odrádzajúcich spôsobilostí v reakcii na túto výzvu, a to aj prostredníctvom posilnených strategických dialógov medzi EÚ a NATO o informovanosti o arktickej oblasti, výmeny spravodajských informácií a spoločných obranných cvičení na ďalekom severe, v nadväznosti na akcie, ako bola Arctic Challenge 2023, ktorú zorganizovali Švédsko, Fínsko a Nórsko a vojenské cvičenie Arctic Light 2025 pod vedením Dánska; posilnili spoluprácu so štruktúrami NATO a Európskym centrom excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám s cieľom vybudovať odolnosť a vypracovať spoločné normy pre ochranu infraštruktúry v Arktíde; prehĺbili praktickú spoluprácu medzi EÚ a NATO v Arktíde v oblastiach spoločného záujmu – vrátane informovanosti o námornej oblasti, ochrany kritickej infraštruktúry, logistiky a interoperability pri pátraní a záchrane; posilnili ostražitosť pri spolupráci EÚ s externými partnermi a zaviedli mechanizmy bezpečnostnej kontroly na úrovni EÚ pre zahraničné projekty v oblasti výskumu a infraštruktúry v Arktíde;
- f)zároveň sa naďalej snažili zabrániť prenikaniu geopolitických konfliktov do tejto oblasti zároveň prevzali významnejšiu úlohu v Arktíde a usilovali sa o komplexné preformulovanie politiky pre Arktídu, ktorá presahuje zastaranú koncepciu výnimočnosti Arktídy a namiesto toho sa bude uplatňovať ako metóda hodnotenia vyvíjajúcich sa výziev v súčasnom geopolitickom kontexte;
- g)v tejto súvislosti zabezpečili, aby činnosti EÚ na ďalekom severe dopĺňali strategickú koncepciu NATO na rok 2022 a využívali výhody posilnenej námornej pozície Aliancie; podporovali zosúladenie činnosti medzi NATO a EÚ a spoločné situačné povedomie a vyzvali na posilnenie interoperability medzi členskými štátmi EÚ a ostatnými spojencami NATO v oblasti bezpečnosti v Arktíde, námorného dozoru, pátracích a záchranných operácií a ochrany kritickej infraštruktúry;
- h)vzali na vedomie, že európsky arktický región je súčasťou kontinua, ktoré zahŕňa región Baltského mora v Arktíde a má spoločné výzvy a záujmy; uznali, že aktivity EÚ v Arktíde musia byť zosúladené s rozvojovými aktivitami EÚ realizovanými v rámci východných pohraničných oblastí EÚ na severe a podporovali ich, aby sa maximalizoval ich pozitívny vplyv;
- i)v tejto súvislosti a vzhľadom na nedávne incidenty v Baltskom mori, ktoré sa pripisujú ruskej tieňovej flotile a čínskym plavidlám, výrazne posilnili ochranu základnej podmorskej infraštruktúry v Arktíde, najmä podmorských káblov a potrubí, a to aj v blízkosti Grónska, a sprísnili regulačný rámec pre sankcie a protiopatrenia; dodržiavali a presadzovali povinnosti podľa článkov 112 – 115 dohovoru UNCLOS, ktoré sú nevyhnutné na ochranu digitálnej a energetickej prepojenosti Európy pred geopolitickým narušením; vypracovali stratégiu EÚ a EHP na monitorovanie čínsko-ruskej spolupráce na ďalekom severe, ktorá potenciálne ohrozuje slobodu plavby a medzinárodné právo;
- j)podporovali zavedenie spoločných noriem v oblasti kybernetickej bezpečnosti a odolnosti pre podmorské káble, prístaviská a kritickú digitálnu infraštruktúru v Arktíde, a to aj prostredníctvom spoločného posudzovania rizík, požiadaviek na hlásenie incidentov a pravidelných záťažových testov, s prihliadnutím na ich strategickú úloha v otvorenej strategickej autonómii EÚ;
- k)riešili hybridné hrozby, ako sú kybernetické útoky, rušenie a falšovanie GPS a sabotáž podmorských káblov, ktoré si vyžadujú posilnené mechanizmy monitorovania a reakcie prostredníctvom spoločného rámca EÚ a NATO pre monitorovanie a reakciu a zvýšené investície do modernizovanej, bezpečnej a autonómnej satelitnej komunikácie vrátane štartovacej kapacity, ako aj investícií, podmorských dronov a mapovania morského dna; v tejto súvislosti podporovali výskum, testovanie a postupné zavádzanie technológií hybridného sledovania financovaných EÚ vrátane bezpilotných systémov v koordinácii so severskými partnermi s cieľom monitorovať hybridné hrozby a reagovať na ne;
- l)vzhľadom na rastúci strategický význam a závislosť od arktických vesmírnych spôsobilostí pre európsku bezpečnosť posilnili kolektívne situačné povedomie, odolnosť a regionálnu stabilitu v Arktíde; okrem toho podporovali investície a partnerstvá pod vedením EÚ s dôveryhodnými spojencami s cieľom zabezpečiť kritickú arktickú infraštruktúru a znížiť závislosť od autoritárskych mocností vrátane výroby ľadoborcov, ak je to možné, v spolupráci so strategickými partnermi EÚ;
- m)uznali rastúcu geopolitickú konkurenciu na arktických námorných trasách, najmä na trase cez Severné more; v tejto súvislosti podporovali diplomatické dialógy zamerané na uzavretie jasných medzinárodných dohôd týkajúcich sa slobody plavby a mierovej námornej spolupráce, odolávali jednostranným nárokom a presadzovali uplatňovanie medzinárodného námorného práva v súlade s dohovorom UNCLOS; verejne odsúdil obmedzenia Ruska týkajúce sa voľnej plavby po trase cez Severné more a skutočnosť, že Rusko posilňuje svoju vojenskú infraštruktúru pozdĺž tejto trasy; podporili uplatňovanie medzinárodného práva s cieľom zabrániť pokusom o legitimizáciu sporných námorných koridorov alebo o presadzovanie geopolitického vplyvu pod zámienkou vedeckej alebo hospodárskej spolupráce; zapojili sa do regionálnych dialógov o vykonávaní dohody v rámci dohovoru UNCLOS o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci v Arktíde;
- n)vzhľadom na neprimeraný vplyv zmeny klímy na Arktídu a v spolupráci s medzinárodnými partnermi a pôvodnými obyvateľmi Arktídy urýchlene posilnili adaptačné stratégie, ktoré majú aj bezpečnostno-politický rozmer, podporovali rozsiahle monitorovacie iniciatívy a výrazne zvýšili investície do výskumných programov, ktoré uprednostňujú potrebu vyvážiť hospodársky rast a zároveň chrániť kritické ekosystémy v Arktíde v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“ zakotvenou v článku 17 nariadenia (EÚ) 2020/852; uznali, že hoci zmena klímy ohrozuje arktické ekosystémy, rastúce teploty majú tiež významný vplyv na spoločnosť v arktických regiónoch, a zdôraznili potrebu zamerať výskum na ľudí žijúcich v Arktíde a zabezpečili, aby prínosy výskumných činností pomáhali miestnym komunitám prispôsobiť sa a stať sa odolnejšími;
- o)vzhľadom na význam arktických prírodných zdrojov vrátane uhľovodíkov, prvkov vzácnych zemín a rybolovu, spolu s členskými štátmi posilnili partnerstvá s Grónskom a ďalšími arktickými zainteresovanými stranami vrátane pôvodného obyvateľstva v oblasti udržateľnej ťažby a spracovania zdrojov, a prísne dodržiavali najvyššie environmentálne normy, aby sa predišlo katastrofálnym dôsledkom, ako sú tie, ktoré spôsobil únik ropy v Norilsku (Rusko) v roku 2020; zabezpečili, aby takáto spolupráca na jednej strane prispievala k rastu populácie a oživeniu miestnych komunít v Arktíde a na druhej strane znižovala závislosť EÚ od Číny a iných nespoľahlivých dodávateľov; zohľadnili strategické záujmy EÚ pri zabezpečovaní prístupu ku kritickým surovinám od spoľahlivých, podobne zmýšľajúcich partnerov, ako aj hospodársky rast EÚ;
- p)súbežne pracovali na vytvorení záväzného medzinárodného režimu environmentálnej zodpovednosti s cieľom zabezpečiť, aby znečisťovatelia niesli plnú zodpovednosť za nehody a ekologické škody v arktických vodách, so zreteľom na potenciálne otvorenie nových transarktických námorných tras;
- q)vzhľadom na potrebu rešpektovať a podporovať práva pôvodného obyvateľstva v celej Arktíde pracovali na začlenení poznatkov pôvodného obyvateľstva do procesov tvorby environmentálnej politiky a politík, aby záujmy a odborné znalosti pôvodného obyvateľstva boli riadne integrované do všetkých úrovní tvorby politík EÚ spolu so všetkými ostatnými relevantnými zdrojmi poznatkov a aby boli chránené ich jazyky a kultúra;
- r)v rámci spolupráce EÚ v Arktíde uprednostnili programy v oblasti duševného zdravia, gramotnosti, jazykov a mládeže, a to v reakcii na odporúčania arktických fór pôvodného obyvateľstva a mládeže;
- s)dodržiavali článok 19 Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva, v ktorom sú uvedené ich práva; podobne v súlade s Ottawským vyhlásením z roku 1996 zabezpečili, aby činnosti EÚ a členských štátov v Arktíde prispievali k blahobytu a právam pôvodného obyvateľstva a nepoškodzovali ich; vzali na vedomie zvýšenú expozíciu pôvodného obyvateľstva zahraničnému zasahovaniu a dezinformačným kampaniam, ktoré sa snažia využiť ich zložitý a jedinečný kontext a bojovali proti nim;
- t)plne začlenili odporúčania vyhlásenia z Kiruny z roku 2013 do politiky EÚ pre Arktídu, a to aj podporou zvýšeného financovania energie z obnoviteľných zdrojov a udržateľného nakladania s odpadom v arktických komunitách, posilnením mechanizmov zmysluplnej účasti pôvodného obyvateľstva na správe a rozhodovaní v Arktíde, posilnením civilnej bezpečnosti a kapacít reakcie na núdzové situácie v arktických regiónoch – vrátane pátracej a záchrannej infraštruktúry a infraštruktúry pripravenosti na katastrofy – a podporou interdisciplinárnych partnerstiev v oblasti výskumu a vzdelávania vrátane podpory mládeže v Arktíde a miestnych inštitúcií a inštitúcií pôvodného obyvateľstva;
- u)podporovali úplné vykonávanie Dohody o rybolove v strednej časti Severného ľadového oceánu, v ktorej sa od signatárov vyžaduje, aby vytvorili spoločný program vedeckého výskumu a monitorovania a začlenili poznatky pôvodného obyvateľstva pred povolením akýchkoľvek budúcich komerčných rybolovných činností v regióne;
- v)uznali, že osídlená Arktída, cezhraničná infraštruktúra a odolné spoločnosti majú strategický význam pre európsku bezpečnosť a posilnili spoluprácu v rámci európskej Arktídy a s ňou; podporovali najmä rozvoj projektov infraštruktúry sever-sever a východ-západ vo švédskej a fínskej Arktíde, s osobitným dôrazom na uľahčenie zvýšenia kapacity existujúceho železničného spojenia z Fínska k Severnému ľadovému oceánu a preskúmali nové multimodálne dopravné spojenia na posilnenie prepojenosti medzi EÚ a severskými krajinami a vojenskej mobility;
- w)uznali význam odolnej konektivity pre arktické komunity a bezpečnosť EÚ, navrhovali nástroje EÚ, ktoré aktívne podporujú zvýšenú hospodársku integráciu v arktickom regióne, keďže investície do cezhraničnej infraštruktúry zvyšujú mobilitu, stimulujú inovácie a rozvoj podnikania a posilňujú bezpečnosť dodávok a pripravenosť prostredníctvom spolupráce medzi verejnými a súkromnými subjektmi;
- x)uznali, že podpora EÚ pre rozvoj a spoluprácu v Arktíde je nevyhnutná na posilňovanie vzťahov, dôvery a rozvojových kapacít v riedko osídlených a zraniteľných severných oblastiach;
- y)uznali, že konkurencieschopnosť a krízové riadenie v zložitom prostredí bezpečnostnej politiky závisia od silných, inovatívnych spoločností a miestnych podnikov s vlastnými schopnosťami a od cezhraničnej spolupráce medzi tvorcami politík, výskumníkmi, podnikmi a komunitami; uznali, že EÚ by mala v úzkom dialógu s príslušnými štátmi a regionálnymi orgánmi naďalej podporovať budovanie kapacít odolnejších a udržateľnejších arktických komunít;
- z)zdôrazňovali kľúčovú úlohu, ktorú zohráva medzinárodná vedecká spolupráca v oblasti správy Arktídy a porozumenia v oblasti klímy, podporovali nepretržité financovanie zo strany EÚ a aktívnu účasť na arktických výskumných projektoch a vedeckých dialógoch; podporovali otvorenú výmenu údajov a začlenenie vedeckých zistení do procesov tvorby politík a zároveň zabezpečili, aby sa takáto vedecká výmena uskutočňovala s plným vedomím súčasných obranných a bezpečnostných rizík vyplývajúcich z geopolitickej situácie;
- aa)uznali jedinečnú úlohu univerzít v arktických vidieckych oblastiach ako hnacej sily regionálneho rozvoja a hospodárskeho rastu prostredníctvom inovácií vo výskume a v podnikaní, prilákania nových pracovníkov, posilnenia miestnych a regionálnych kompetencií a zručností, podpory regionálnej súdržnosti a šírenia vedomostí a informácií, ktoré prispievajú k odolnosti a pripravenosti; podporovali arktické univerzity, a to aj prostredníctvom finančných príspevkov z viacerých programov EÚ; posilnili mobilitu v oblasti vzdelávania a výskumu medzi univerzitami EÚ a arktickými vysokoškolskými inštitúciami, vrátane Grónska, Islandu a severného Nórska, s cieľom podporiť novú generáciu arktických odborníkov a prehĺbiť medziľudskú spoluprácu; zvýšili financovanie interdisciplinárneho výskumu Arktídy a podporili zriadenie Európskeho centra excelentnosti pre arktický výskum s využitím služieb programu Copernicus, infraštruktúr otvorených údajov, meraní na mieste a poznatkov pôvodného obyvateľstva s cieľom poskytnúť operatívne vedecké produkty na podporu rozhodovania na úrovni EÚ a spolupráce s legitímnymi medzinárodnými partnermi;
- ab)vzhľadom na rastúcu podporu pristúpenia k EÚ na Islande uvítali zámer miestnych orgánov usporiadať do roku 2027 referendum o obnovení rokovaní o pristúpení k EÚ a zaviazali sa rešpektovať jeho výsledok, ako ho demokraticky vyjadril islandský ľud; medzičasom aktívne spolupracovali s islandskou vládou s cieľom propagovať výhody členstva v EÚ a zlepšiť pripravenosť na obnovený prístupový proces, ak by Island formálne obnovil svoju žiadosť, pričom treba bezodkladne posilniť spoluprácu na spoločných záujmoch a ponúknuť pomoc EÚ v boji proti hybridným hrozbám a zahraničnému zasahovaniu;
- ac)uvítali rozhodnutie islandskej vlády začať rozhovory o partnerstve v oblasti bezpečnosti a obrany s EÚ; vyjadrili, že výsledná dohoda bude mať zásadný význam pre budúce vzťahy medzi EÚ a Islandom;
- ad)uznali Nórsko za kľúčového spojenca EÚ a NATO a zdôraznili pretrvávajúcu potrebu posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany v plnom súlade so záväzkami NATO; v tejto súvislosti a vzhľadom na to, že členstvo Nórska v EÚ by posilnilo jeho národné záujmy aj geopolitickú odolnosť EÚ odstránením kritických medzier v kolektívnej obrane EÚ, najmä pokiaľ ide o medzeru GIUK, preskúmali hlbšiu spoluprácu s Nórskom vrátane možného rozšírenia článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii na Nórsko a možného pristúpenia Nórska k EÚ; zdôraznili, že komplexná obranná spolupráca s Nórskom je už možná, čo dokazuje silná severská obranná spolupráca, ktorá by mala slúžiť ako vzor pre užšie väzby medzi EÚ a Nórskom;
- ae)vzhľadom na kľúčovú úlohu Nórska v oblasti energetickej bezpečnosti EÚ – v roku 2024 bolo viac ako 30 % plynu dovezeného do EÚ z Nórska – posilnili spoluprácu v oblasti energetickej odolnosti a diverzifikácie dodávok, ako kľúčového nástroja, spolu s ďalšími strategickými projektmi v oblasti infraštruktúry, ako je koridor zemného plynu v Baltskom mori, na dosiahnutie strategickej autonómie EÚ, posilnenie odolnosti a zníženie závislosti od ruských dodávok energie;
- af)uvítali pokračujúcu podporu Ukrajiny zo strany Nórska vrátane jeho rozhodnutia vyčleniť takmer 600 miliónov EUR na ukrajinské systémy protivzdušnej obrany;
- ag)vzhľadom na hlboké znepokojenie Európskeho parlamentu nad rastúcim geopolitickým významom Grónska, ktorý zhoršujú vyhlásenia vonkajších aktérov spochybňujúce ústavné mechanizmy Dánska, ako aj nad správami o zahraničnom zasahovaní do jeho vnútorných záležitostí, vrátane určitých vyhlásení americkej administratívy, opätovne potvrdili rešpektovanie práva Grónska na sebaurčenie a zdôraznili, že rozhodnutia týkajúce sa ústavnej budúcnosti Grónska a medzinárodných vzťahov musia prijímať výlučne obyvatelia Grónska, bez vonkajšieho tlaku;
- ah)vzhľadom na rastúci význam Grónska v arktickom a európskom bezpečnostnom rámci spolu s rastúcou podporou pristúpenia k EÚ medzi obyvateľmi Grónska, o čom svedčia prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých je približne 60 % Grónčanov za opätovné pristúpenie k EÚ, privítali akúkoľvek potenciálnu iniciatívu grónskej vlády na posilnenie jej politických, inštitucionálnych a hospodárskych väzieb s EÚ; nabádali EÚ, aby sa zapojila do hlbších strategických a hospodárskych partnerstiev, a to aj v kontexte potenciálneho pristúpenia, ak si to budú obyvatelia Grónska želať; v tejto súvislosti zdôraznili, že členstvo v EÚ, ktoré poskytuje prístup k iniciatívam ako Iris2 a Galileo, by Grónsku poskytlo väčší vplyv pri správe Arktídy, prostriedky na ochranu jeho kľúčových ekosystémov a umožnilo by udržateľný rozvoj kritickej infraštruktúry v súvislosti s vznikom nových severných obchodných ciest, pričom by zároveň posilnilo jeho bezpečnosť;
- ai)vzali na vedomie prvú bezpečnostnú stratégiu Grónska s názvom Grónsko vo svete: Nič o nás bez nás – zahraničná, bezpečnostná a obranná politika Grónska na roky 2024 – 2033, ktorá odráža zásadu zmysluplného zapojenia arktických národov do tvorby politík, ktoré ovplyvňujú ich región; vzali na vedomie odporúčanie uvedené v stratégii zriadiť v Nuuuku mierové stredisko, ktoré by podporovalo dialóg a uľahčovalo výskum a mediáciu;
- aj)uznali, že Grónsko sa po invázii na Ukrajinu pripojilo k sankciám EÚ voči Rusku; zdôraznili, že otvorenie kancelárie Európskej komisie v Nuuku predstavuje novú etapu spolupráce s Grónskom, ktoré síce nie je členským štátom, ale už dlho udržiava úzke vzťahy s EÚ a využíva jej finančnú podporu, a to aj v oblasti vzdelávania;
- ak)posilnili spoluprácu s Kanadou; zdôraznili strategický význam partnerstva medzi EÚ a Kanadou vzhľadom na spoločné demokratické hodnoty a globálnu zodpovednosť a podporovali spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany v Arktíde ako súčasť ambiciózneho a výhľadovo orientovaného programu EÚ – Kanada;
- al)zdôraznili najmä potrebu intenzívnejšej spolupráce v boji proti škodlivým aktivitám Ruska a Číny v Arktíde a zároveň podporovali hospodársky rozvoj a pripomínali, že vojenská spolupráca môže posilniť aj miestne komunity; rozvíjali štruktúrovaný dialóg v rámci Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody medzi EÚ a Kanadou Komplexná hospodárska a obchodná dohodu (CETA) medzi Kanadou na jednej strane a Európskou úniou a jej členskými štátmi na strane druhej (Ú. v. EÚ L 11, 14.1.2017, s. 23, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/2017/37/oj). so zameraním na ochranu ekosystému a biodiverzity, vykonávanie medzinárodných environmentálnych noriem, odolnú infraštruktúru, bezpečnosť námorných trás a začlenenie poznatkov pôvodného obyvateľstva do rozhodovacích procesov; pripomenuli veľký potenciál spolupráce medzi EÚ a Kanadou v oblasti kanadských prírodných zdrojov; podporovali užšiu spoluprácu vo vedeckej a kultúrnej oblasti s cieľom posilniť postavenie pôvodného obyvateľstva a odolnosť Arktídy; zdôraznili, že spolupráca v oblasti rozvoja a riadenia infraštruktúry a modelov partnerstva s pôvodným obyvateľstvom má zásadný význam pre spoluprácu medzi EÚ a Kanadou; uprednostnili rýchle kroky na prehĺbenie politickej, hospodárskej a bezpečnostnej spolupráce s Kanadou vzhľadom na jej úlohu zakladajúceho člena Arktickej rady a strategického partnera EÚ;
- am)pokročili v dialógu medzi EÚ a USA o Arktíde; zdôraznili mnohé spoločné výzvy EÚ a USA v regióne, od klímy až po spoluprácu v oblasti bezpečnosti; zdôraznili, že spolupráca medzi EÚ a USA v Arktíde má zásadný význam pre obmedzenie vplyvu Ruska a Číny a zaistenie spoločnej bezpečnosti medzi EÚ a USA;
- an)zdôraznili, že je potrebný intenzívnejší regionálny dialóg s podobne zmýšľajúcimi partnermi v Arktíde, a vyzvali vedúcich predstaviteľov EÚ, aby spojili vedúcich predstaviteľov týchto partnerov s cieľom vytvoriť spoločnú, zásadnú a životaschopnú dlhodobú stratégiu pre Arktídu;
- ao)posilnili multilaterálne riadenie a spoluprácu prostredníctvom Arktickej rady, najmä pod súčasným predsedníctvom Dánskeho kráľovstva, so silným zapojením Grónska na obdobie rokov 2025 – 2027; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva všetkých členov, aby presadzovali mierové, právne rámce riadenia a obnovili účinnú multilaterálnu spoluprácu s osobitným dôrazom na ochranu životného prostredia, udržateľný rozvoj a práva pôvodného obyvateľstva;
- ap)posilnili spoluprácu s pozorovateľskými štátmi Arktickej rady, ako sú Japonsko a Južná Kórea, so zameraním na udržateľné technológie, kapacity na lámanie ľadu a námornú bezpečnosť, a zároveň chránili strategické záujmy EÚ;
- aq)obnovili úsilie o podporu žiadosti EÚ stať sa riadnym pozorovateľom v Arktickej rade a posilnili účasť EÚ v pracovných skupinách Arktickej rady;
- ar)zvýšili financovanie a podporu spolupráce s kľúčovými arktickými inštitúciami, ako je Arktická hospodárska rada, Fórum starostov arktických oblastí a Stály výbor poslancov arktického regiónu, a to aj prostredníctvom budovania kapacít, spoločných projektov a výskumných iniciatív, pričom sa uznáva ich zásadná úloha pri podpore udržateľného rozvoja a miestnej angažovanosti v celom arktickom regióne;
- as)uznali, že modernizovaná a posilnená stratégia EÚ pre Arktídu si vyžaduje aj dodatočné finančné zdroje; zabezpečili preto, aby nasledujúci viacročný finančný rámec stimuloval strategické investície do arktických námorných spôsobilostí, moderných komunikačných systémov, logistických uzlov a podpornej infraštruktúry vrátane ľadoborcov; zdôraznili, že takéto investície musia zaručiť prísne dodržiavanie environmentálnych noriem a zmysluplnú účasť pôvodného obyvateľstva na plánovaní a vykonávaní politík;
- at)posilnili mandát osobitného vyslanca pre otázky Arktídy tým, že sa mu zabezpečia jasnejšie právomoci, primerané zdroje a zodpovednosti za monitorovanie vývoja v oblasti bezpečnosti a životného prostredia, zastupovanie EÚ na arktických fórach, koordináciu arktickej politiky, spoluprácu s pôvodným obyvateľstvom a podávanie správ Rade a Európskemu parlamentu;
- au)vyzvali na vytvorenie špecializovanej jednotky pre Arktídu v rámci ESVČ s cieľom podporiť komplexnejšiu a aktívnejšiu spoluprácu s arktickými štátmi a zainteresovanými stranami; zdôraznili, že EÚ by mala k Arktíde pristupovať ako k dlhodobému partnerovi v oblasti udržateľnej prosperity a uprednostňovať spoluprácu v hospodárskych, environmentálnych a bezpečnostných otázkach; naliehavo vyzvali ESVČ, aby budovala odborné znalosti špecifické pre Arktídu, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy zamestnancov a užšej spolupráce s arktickými komunitami a inštitúciami, a aby posilnili účasť EÚ v pracovných skupinách Arktickej rady; zdôraznili, že toto budovanie kapacít musí byť podporené dostatočným financovaním vrátane zdrojov na odbornú prípravu zamestnancov, výskum a budovanie partnerstiev s arktickými komunitami a inštitúciami, aby sa zabezpečil komplexný, informovaný, účinný a koordinovaný prístup k politike EÚ pre Arktídu;
- av)preskúmali a zriadili formálne zastúpenie EÚ na Faerských ostrovoch s cieľom posilniť politický dialóg, posilniť spoluprácu v oblasti rybolovu, odolnosti proti zmene klímy a udržateľného rozvoja a upevniť strategickú prítomnosť EÚ v severoatlantickom regióne;