(1)Zastupovanie záujmov v Únii predstavuje činnosť, ktorá sa vykonáva čoraz častejšie a stále viac aj cezhranične. Ak sa takéto činnosti vykonávajú s potrebnou mierou transparentnosti, umožňujú výmenu skúseností a názorov v súvislosti s problémami a riešeniami, čo verejným subjektom s rozhodovacou právomocou pomáha pochopiť možnosti a kompromisy rôznych prístupov.

(2)Zastupovanie záujmov sa nevykonáva len v mene domácich zainteresovaných strán, ale čoraz častejšie sa zapájajú aj tretie krajiny. Nápady z tretích krajín môžu pozitívne prispieť k verejnej diskusii a sú vítanou súčasťou medzinárodnej spolupráce. Pre verejných činiteľov ani jednotlivcov však nie je vždy jednoduché rozpoznať zapojenie tretích krajín do činností zastupovania záujmov v súvislosti s ich rozhodovacími procesmi, ani pochopiť rozsah, trendy a aktérov týchto činností. Tretie krajiny by sa mali chápať ako krajiny, ktoré nie sú členmi Únie ani Európskeho hospodárskeho priestoru.

(3)Vzhľadom na to, že zastupovanie záujmov sa zvyčajne poskytuje za odmenu, predstavuje službu v zmysle článku 57 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a to aj vtedy, keď sa poskytuje tretím krajinám. Trh zastupovania záujmov zahŕňa aj činnosti zastupovania záujmov vykonávané samotnými subjektmi z tretích krajín, keďže sú istým spôsobom porovnateľné so službami a súvisia s činnosťami hospodárskeho charakteru, prípadne tieto činnosti nahrádzajú. S takýmito činnosti by sa malo zaobchádzať rovnako ako so službami zastupovania záujmov.

(5)Opatrenia členských štátov, ktorými sa reguluje transparentnosť činností zastupovania záujmov, sa značne líšia, najmä pokiaľ ide o požiadavky na vedenie záznamov a registráciu, ktoré sa vzťahujú na subjekty vykonávajúce zastupovanie záujmov. Niektoré členské štáty zriadili povinné registre, najmä s cieľom zabezpečiť transparentnosť. Ďalšie štáty zriadili dobrovoľné registre, zatiaľ čo niektoré členské štáty nemajú žiadne registre zastupovania záujmov. Rovnako existujú značné rozdiely vzhľadom na granularitu informácií poskytnutých na účely transparentnosti vrátane druhu požadovaných informácií, napríklad o zastupovaných záujmoch alebo o klientovi. V niektorých členských štátoch sa informácie o zastupovaní záujmov musia pravidelne aktualizovať, zatiaľ čo v iných treba informácie aktualizovať pri každej zmene rozsahu vykonávanej činnosti zastupovania záujmov.

(6)V dôsledku takýchto rozdielov vznikajú nerovnaké podmienky a subjektom, ktoré chcú vykonávať činnosti zastupovania záujmov vo viac ako jednom členskom štáte, sa zvyšujú náklady na dodržiavanie predpisov, čo môže odrádzať od rozvoja a vykonávania nových činností zastupovania záujmov na vnútornom trhu. Tretie krajiny sa pravdepodobne budú usilovať o zastupovanie svojich záujmov vo viacerých členských štátoch, aby si v celej Únii zabezpečili celkovú priaznivú politiku vo svoj prospech. Takéto podmienky majú nepriaznivý vplyv na hospodárske subjekty a predstavujú prekážky pre cezhraničné poskytovanie zastupovania záujmov na vnútornom trhu. V dôsledku uvedených nerovnakých podmienok sa zároveň cezhraničné činnosti zastupovania záujmov presúvajú z členských štátov s väčšou reguláciou do štátov s nižšou mierou regulácie alebo obmedzeným presadzovaním predpisov. Takáto regulačná arbitráž je takisto príležitosťou pre subjekty z tretích krajín, ktoré sa snažia obísť požiadavky na transparentnosť.

(7)Vzhľadom na zvýšené povedomie o tom, že sa určité tretie krajiny pokúšajú ovplyvniť demokratické procesy v Únii, niektoré členské štáty pravdepodobne vypracujú nové pravidlá na zabezpečenie transparentnosti zahraničného vplyvu vyvíjaného prostredníctvom zastupovania záujmov. Preto je pravdepodobné, že prekážky poskytovaniu takýchto služieb vo viacerých členských štátoch, ktoré vznikli v dôsledku roztrieštenosti vnútorného trhu s činnosťami zastupovania záujmov vykonávanými v mene tretích krajín, sa ešte posilnia.

(8)Súčasné rozdiely medzi krajinami, pokiaľ ide o opatrenia upravujúce transparentnosť, ktoré sa dotýkajú najmä zastupovania záujmov vykonávaného v mene tretích krajín, a súčasný kontext zvýšeného povedomia o rizikách zahraničného zasahovania do demokratických procesov zdôrazňujú potrebu konať na úrovni Únie s cieľom regulovať poskytovanie služieb zastupovania záujmov a zapojiť sa do činností zastupovania záujmov vykonávaných v mene tretích krajín v celej Únii a zároveň zaistiť vysokú úroveň transparentnosti takýchto činností.

(9)Aby sa predišlo situácii, keď sa členské štáty usilujú jednostranne riešiť svoje obavy súvisiace s transparentnosťou zahraničného vplyvu vyvíjaného prostredníctvom zastupovania záujmov a aby sa zabránilo vzniku dodatočných prekážok poskytovaniu cezhraničných činností zastupovania záujmov, ktoré sa vykonávajú v mene tretích krajín, v dôsledku odlišného a nekonzistentného vývoja vnútroštátnych právnych predpisov, treba stanoviť harmonizované opatrenia na úrovni Únie.

(10)Cieľom tejto smernice je stanoviť harmonizované požiadavky na transparentnosť, ktoré sú uplatniteľné na celom vnútornom trhu, a tak vytvoriť koherentný a systematický rámec na zabezpečenie transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti zastupovania záujmov vykonávané v mene tretích krajín s cieľom ovplyvniť prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov alebo verejné rozhodovacie procesy v Únii.

(11)Stanovením spoločných noriem transparentnosti a zodpovednosti, ako aj spoločných noriem podávania správ sa takisto podporuje demokratická zodpovednosť a lepšie spoločné vedomosti o činnostiach zastupovania záujmov, ktoré sa vykonávajú s cieľom ovplyvniť prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov alebo verejné rozhodovacie procesy v Únii, čím sa rieši potreba spoľahlivých a konzistentných údajov. Potreba zabezpečiť transparentnosť činností zastupovania záujmov, ktoré sa vykonávajú v mene tretích krajín, predstavuje legitímny verejný cieľ s ohľadom na zásady otvorenosti a transparentnosti, ktorými sa podľa článku 1 druhého odseku a článku 10 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) musí riadiť demokratický život v Únii, ako aj v súlade so spoločnými hodnotami Únie a jej členských štátov podľa článku 2 ZEÚ, čím sa takisto podporuje uplatňovanie občianskych práv.

(12)Skryté činnosti zastupovania záujmov vykonávané v mene tretích krajín môžu ovplyvniť prípravu, tvorbu alebo vykonávanie vnútorných aj vonkajších politík Únie, a to aj politík týkajúcich sa jej hospodárskych a bezpečnostných záujmov. To má vplyv na demokraciu v širšom zmysle, ktorá je spoločnou hodnotou Únie a ktorej zabezpečenie má pre Úniu a jej členské štáty zásadný význam. Zabezpečenie harmonizovanej úrovne transparentnosti v celej Únii, pokiaľ ide o takéto činnosti, by prispelo k posilneniu dôvery verejnosti v rozhodovacie procesy Únie a členských štátov.

(13)V niektorých tretích krajinách síce existujú pravidlá otvorenosti a transparentnosti činností zastupovania záujmov, no tieto pravidlá sa nevzťahujú na činnosti, ktorých cieľom je ovplyvniť prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov alebo verejné rozhodovacie procesy v Únii. Uvedené pravidlá teda nie sú vhodné na zabezpečenie transparentnosti zastupovania záujmov, ktorého cieľom je ovplyvniť rozhodovanie v Únii.

(14)Opatrenia stanovené v tejto smernici sú primerané a obmedzené na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti špecifického súboru činností, konkrétne činností zastupovania záujmov vykonávaných v mene tretích krajín. Ukladajú sa nimi požiadavky súvisiace s danými činnosťami, pričom subjektom sa neukladajú žiadne požiadavky len preto, že dostávajú finančné prostriedky zo zahraničia. Smernica je zameraná na zvýšenie transparentnosti v prípadoch, keď subjekty vykonávajú činnosti zastupovania záujmov v mene tretích krajín na vnútornom trhu. Konkrétne sa smernicou ukladajú povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby boli zverejnené údaje prezentované vecným a neutrálnym spôsobom a aby príslušné vnútroštátne orgány konali tak, aby z registrácie subjektu v zmysle ustanovení tejto smernice nevyplývali žiadne nepriaznivé dôsledky, ako je stigmatizácia. V smernici sa stanovuje komplexný systém záruk vrátane účinného súdneho preskúmania, aby sa zabezpečila primeranosť harmonizovaných opatrení. Opatrenia uvedené v smernici sú v úplnom súlade so základnými právami a zásadami, ktoré sa uznávajú najmä v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), vrátane slobody prejavu a práva na informácie, slobody zhromažďovania a združovania, slobody vedeckého výskumu vrátane akademickej slobody, práva na ochranu osobných údajov a práva na účinný prostriedok nápravy a slobody podnikania. Tým, že sa dosiahne spoločná úroveň transparentnosti vo vzťahu k zastupovaniu záujmov, ktoré sa vykonáva v mene tretej krajiny, sa opatreniami stanovenými v tejto smernici posilňujú demokratické práva občanov uvedené v charte.

(15)Harmonizovanými požiadavkami na transparentnosť stanovenými v tejto smernici by nemali byť dotknuté vnútroštátne pravidlá týkajúce sa činností zastupovania záujmov, ktoré platia pre subjekty iné ako subjekty z tretích krajín, ani vecný obsah takýchto činností či hmotnoprávne pravidlá platné pre verejných činiteľov pri kontakte so subjektmi vykonávajúcimi činnosti zastupovania záujmov. Nemali by nimi byť dotknuté pravidlá, ktoré sa vzťahujú na trestnú činnosť a jej odhaľovanie, vyšetrovanie, stíhanie, sankcionovanie a dohľad nad ňou, ako sa stanovuje vo vnútroštátnom práve či v práve Únie, napríklad pokiaľ ide o pravidlá súvisiace s korupciou.

(16)Na účely harmonizácie požiadaviek na transparentnosť je potrebné stanoviť spoločné vymedzenie zastupovania záujmov. Aby sa zabezpečilo správne uplatňovanie harmonizovaných požiadaviek na transparentnosť, pojem činnosti zastupovania záujmov by mal mať široký význam. Mal by sa vzťahovať na činnosti vykonávané s cieľom ovplyvniť prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov alebo verejné rozhodovacie procesy v Únii a jej členských štátoch, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni.

(17)Medzi činnosťou a pravdepodobnosťou, že bude mať vplyv na prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov alebo verejné rozhodovacie procesy v Únii, by malo existovať jasné a podstatné prepojenie. Aby sa zistilo, či takéto prepojenie existuje, mali by sa vziať do úvahy všetky relevantné faktory, ako je obsah činnosti, kontext, v ktorom sa vykonáva, jej cieľ, prostriedky, ktorými sa vykonáva, ako aj otázka, či je činnosť súčasťou systematickej alebo dlhodobej kampane. Zahrnuté činnosti by sa nemali obmedziť na činnosti zamerané na presadzovanie zmeny určitej politiky, právneho predpisu alebo verejného rozhodovacieho procesu, ale mali by zahŕňať aj činnosti, ktorých cieľom je zachovať status quo.

(18)Zastupovanie záujmov by sa mohlo vykonávať najmä prostredníctvom činností, ako je organizácia stretnutí, konferencií či podujatí alebo účasť na nich, prispievanie ku konzultáciám, k parlamentným vypočutiam či ďalším podobným iniciatívam alebo účasť na nich, organizácia komunikačných alebo reklamných kampaní, a to aj v médiách, na platformách, v spolupráci s vplyvnými osobnosťami v sociálnych médiách, na sieťach a v rámci iniciatív na miestnej úrovni, ako aj príprava politických a pozičných dokumentov, legislatívnych zmien, prieskumov verejnej mienky a zisťovaní, otvorených listov a ďalších komunikačných či informačných materiálov.

(19)Zastupovanie záujmov by mohlo zahŕňať aj činnosti vykonávané v mene subjektu z tretej krajiny v súvislosti s výskumom a vzdelávaním, ako je napríklad šírenie dokumentov, v ktorých sa odporúča alebo uprednostňuje prijatie konkrétnej verejnej politiky, zo strany think-tankov. V súlade so zásadou akademickej slobody a slobody vedeckého výskumu, ktorá ja zakotvená v článku 13 charty, by sa zastupovanie záujmov nemalo vzťahovať na výskum, ktorý vykonávajú výskumní pracovníci v oblasti podľa vlastného výberu, šírenie zistení takéhoto výskumu alebo činnosti v oblasti výučby a vzdelávania vykonávané v súlade so zásadou akademickej slobody a inštitucionálnej autonómie s výnimkou prípadov, keď je jasným cieľom takýchto činností ovplyvniť prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov alebo verejné rozhodovacie procesy v Únii a keď sa dané činnosti vykonávajú v mene subjektu z tretej krajiny. V ostatných prípadoch by v dôsledku vykonávania takýchto činností nemali vzniknúť požiadavky na registráciu v zmysle tejto smernice.

(20)Z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vylúčiť činnosti vykonávané predstaviteľmi vlád tretích krajín, ktoré sú spojené s vykonávaním úradnej funkcie, vrátane činností súvisiacich s udržovaním diplomatických stykov medzi štátmi alebo medzinárodnými organizáciami. Táto smernica by sa takisto nemala vzťahovať na činnosti vykonávané právnikmi, ktoré spočívajú v poskytovaní právneho poradenstva alebo v zastupovaní subjektov z tretích krajín v súdnych, zmierovacích alebo mediačných konaniach a v ochrane ich základných práv, napríklad práva na vypočutie, práva na spravodlivý proces a práva na obhajobu. Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by nemalo patriť ani odborné poradenstvo iné ako právne poradenstvo, napríklad obstaranie profesionálnej alebo odbornej štúdie, ktorá by sa použila ako dôkaz na podporu argumentov na súde; získanie technického alebo vedeckého poradenstva o dodržiavaní technických právnych predpisov alebo využitie mediačných služieb odborníka ako mediátora, ktorý nemusí byť nevyhnutne certifikovaným právnikom. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na doplnkové činnosti, ako je catering, poskytovanie priestorov, tlač brožúr alebo politických dokumentov či poskytovanie sprostredkovateľských služieb online v zmysle nariadenia (EÚ) 2022/20653, napríklad služieb online platforiem.

__________________

3 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2065 z 19. októbra 2022 o jednotnom trhu s digitálnymi službami a o zmene smernice 2000/31/ES (akt o digitálnych službách), Ú. v. EÚ L 277, 27.10.2022, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2065/oj).

(21)Na účely harmonizácie požiadaviek na transparentnosť je potrebné stanoviť spoločné vymedzenie poskytovateľov služieb zastupovania záujmov. Poskytovateľmi služieb zastupovania záujmov by mohli byť právnické osoby podľa súkromného práva, fyzické osoby, ktoré sa individuálne zapájajú do profesionálnych lobistických činností, ako aj ďalšie fyzické alebo právnické osoby, ktorých hlavnou alebo príležitostnou činnosťou je ovplyvňovanie verejného rozhodovacieho procesu, vrátane spoločností pôsobiacich v oblasti lobizmu a styku s verejnosťou, think-tankov, organizácií občianskej spoločnosti, súkromných výskumných inštitútov, verejných výskumných inštitútov ponúkajúcich výskumné služby, individuálnych výskumných pracovníkov a konzultantov.

(23)Za rozhodnutím subjektu vykonávať zastupovanie záujmov môže stáť vláda alebo orgány tretej krajiny. Môže to byť dôsledkom kontroly, ktorú má vláda alebo orgány verejnej moci tretej krajiny nad daným subjektom, najmä ak majú orgány alebo vláda na subjekt rozhodujúci vplyv na základe hospodárskych práv, zmluvných dojednaní alebo ďalších prostriedkov. Dôvodom môžu byť aj situácie, keď rozhodnutie subjektu podnietila vláda alebo orgány tretej krajiny, najmä vydaním pokynov alebo usmernení. S cieľom zachytiť takéto prípady by sa pod pojmom subjekty z tretej krajiny nemali rozumieť len orgány verejnej moci a ústredná štátna správa tretích krajín, ale aj verejné či súkromné subjekty vrátane občanov Únie a právnických osôb usadených v Únii, ktorých konanie možno v konečnom dôsledku pripísať danej tretej krajine. To, či sa má konanie verejného alebo súkromného subjektu pripísať vláde alebo orgánu tretej krajiny, by sa malo určiť individuálne s náležitým prihliadnutím na také skutočnosti, ako sú charakteristiky príslušného subjektu a právne a hospodárske prostredie prevládajúce v tretej krajine, v ktorej subjekt pôsobí, vrátane úlohy vlády v hospodárstve tejto krajiny.

(24)Činnosť zastupovania záujmov by mala patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sa vykonáva v mene subjektu z tretej krajiny. Znamená to, že smernica sa vzťahuje na služby zastupovania záujmov, ktoré sa poskytujú subjektom z tretích krajín. Okrem toho keďže vláda tretej krajiny môže využívať subjekty, ktorých konanie jej možno pripísať, na vykonávanie činností zastupovania záujmov hospodárskeho charakteru, teda činností, ktoré sú porovnateľné so službou zastupovania záujmov, smernica by sa mala vzťahovať aj na ne. Smernica sa teda môže vzťahovať aj na vnútorné zastupovanie záujmov vykonávané subjektmi z tretích krajín. Táto smernica by sa mala vzťahovať na činnosti zastupovania záujmov vykonávané v mene subjektov z tretích krajín, ktoré sa zameriavajú na fyzické či právnické osoby alebo sa vykonávajú či dostávajú do verejného priestoru v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

(25)Táto smernica by sa nemala vzťahovať na činnosti, ktoré podporujú záujmy tretej krajiny alebo sú s nimi v súlade, ale nemajú s danou treťou krajinou žiadne prepojenie. Zahŕňa to činnosti, ktoré predstavujú realizáciu slobody prejavu a práva na poskytovanie a získavanie informácií a myšlienok alebo realizáciu akademickej slobody, napríklad činnosti vykonávané fyzickými osobami konajúcimi ako súkromné osoby alebo novinármi pracujúcimi pre médiá v tretích krajinách, ktorých konanie nemožno pripísať tretej krajine alebo ich nemožno považovať za zastupovanie záujmov podľa vymedzenia v tejto smernici. Do rozsahu uplatňovania tejto smernice nebude patriť poskytovanie mediálnych služieb, ako sa vymedzujú v článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXXX4, ani poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb vymedzených v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ5. Smernica sa však bude vzťahovať na činnosti zastupovania záujmov, ktoré v mene subjektov z tretích krajín v zmysle tejto smernice vykonávajú poskytovatelia mediálnych služieb.

__________________

4 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXXX z XXXX, ktorým sa ustanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu (európsky akt o slobode médií) a mení smernica 2010/13/EÚ (Ú. v. EÚ L XX, XX.XX.XXXX, s. XX, ELI: XXX).

5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2010/13/oj).

(26)Na účely služieb zastupovania záujmov, ktoré sa poskytujú subjektu z tretej krajiny, by sa každá protihodnota získaná za predmetnú službu zastupovania záujmov mala považovať za odmenu v zmysle tejto smernice. Môže ísť o finančné príspevky, ako sú úvery, kapitálové injekcie, odpustenie dlhu, daňové stimuly alebo oslobodenie od dane, získané za činnosť zastupovania záujmov. Odmena by mohla zahŕňať aj nepeňažné plnenie, napríklad poskytnutie, výstavbu a údržbu kancelárskych priestorov ako protihodnotu za službu zastupovania záujmov. V takýchto situáciách by bol poskytovateľ služieb zastupovania záujmov zodpovedný za odhad hodnoty získaného príspevku či plnenia, napríklad podľa trhovej sadzby.

(27)Súdny dvor stanovil, že základná charakteristika odmeny spočíva v skutočnosti, že predstavuje protihodnotu za predmetné služby. Príspevky na základné financovanie organizácie alebo podobná finančná podpora poskytovaná napríklad v rámci schémy grantov, ak je darcom tretia krajina, by sa nemali považovať za odmenu za službu zastupovania záujmov, pokiaľ nesúvisia s činnosťou zastupovania záujmov – teda ak by subjekt takéto finančné prostriedky získal bez ohľadu na to, či vykonáva špecifické činnosti zastupovania záujmov.

(28)Na zabezpečenie komplexného a transparentného prehľadu súm celkovo vynaložených na činnosť zastupovania záujmov by ročné sumy na účely tejto smernice mali zahŕňať celkové ročné odmeny prijaté od subjektu z tretej krajiny za poskytovanie služby zastupovania záujmov a ak nebola prijatá žiadna odmena, odhad ročných nákladov spojených s vykonávanou činnosťou zastupovania záujmov. Z tých istých dôvodov by uvedené sumy mali zahŕňať náklady na subdodávateľov a doplnkové činnosti.

(29)Subdodávatelia sa môžu považovať za subjekt vykonávajúci zastupovanie záujmov v mene subjektov z tretích krajín, a preto sa na nich vzťahujú povinnosti stanovené v tejto smernici. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie a predísť dvojitému započítaniu odmeny, ako aj zaistiť informovanosť v celom zmluvnom reťazci by mali subjekty vykonávajúce činnosti zastupovania záujmov zabezpečiť, aby ich zmluvné dojednania so subdodávateľmi obsahovali informácie o tom, že sa činnosť zastupovania záujmov vykonáva v mene subjektu z tretej krajiny, a takisto povinnosť poskytnúť dané informácie v prípadoch, keď sa v súvislosti s činnosťou zadávajú zákazky ďalším subdodávateľom. Na základe toho by subdodávatelia mali byť oslobodení od povinnosti zaregistrovať sa, viesť záznamy a prípadne určiť právneho zástupcu, ktorá je stanovená touto smernicou.

(30)Na uľahčenie dodržiavania požiadaviek na registráciu stanovených v tejto smernici by poskytovatelia služieb zastupovania záujmov mali byť oprávnení požiadať subjekt, v mene ktorého poskytujú službu, o vyhlásenie o tom, či je subjektom z tretej krajiny. Poskytovatelia služieb zastupovania záujmov by mali toto svoje právo čo najlepšie využiť, aby sa mohli rozhodnúť informovane, čo im pri vykonávaní svojich činností umožní v plnej miere dodržať požiadavky stanovené v tejto smernici.

(31)Na podporu zodpovednosti a zvýšenie povedomia o záujmoch tretích krajín, ktoré subjekty zastupujú, by subjekty vykonávajúce činnosti zastupovania záujmov v mene subjektu z tretej krajiny mali mať povinnosť viesť určité záznamy. Medzi takéto záznamy by mal patriť opis účelu činnosti zastupovania záujmov, najmä rozhodovacieho procesu, ktorý sa má činnosťou ovplyvniť, a výsledok, o ktorý má činnosť dosiahnuť. Záznamy by mali obsahovať aj totožnosť subjektu z tretej krajiny, čo v prípadoch, keď je subjektom fyzická osoba, znamená celé meno fyzickej osoby. Takisto by mali zahŕňať kópie zmlúv a kľúčových výmen, ktoré sú nevyhnutné na pochopenie povahy a účelu činnosti zastupovania záujmov, ako aj finančných dojednaní v súvislosti s danou činnosťou. Navyše by záznamy mali obsahovať informácie alebo materiály, ktoré predstavujú kľúčový prvok činnosti, napríklad pozičné dokumenty poskytnuté verejným činiteľom.

(32)Od subjektov vykonávajúcich zastupovanie záujmov v mene tretích krajín by sa nemalo vyžadovať uchovávanie osobných údajov obsiahnutých v záznamoch dlhšie, než je potrebné na zabezpečenie toho, aby dozorné orgány mohli plniť svoje úlohy v oblasti dohľadu a presadzovania. Všetky takéto záznamy by sa mali uchovávať dostatočne dlho na to, aby sa dozorným orgánom umožnilo v odôvodnených prípadoch získať záznamy vedené v súvislosti so subjektom z tretej krajiny a s činnosťou zastupovania záujmov, ako aj ročné súhrnné záznamy.

(33)S cieľom umožniť účinný dohľad by sa od subjektov vykonávajúcich činnosti zastupovania záujmov v mene subjektu tretej krajiny, ktoré nemajú miesto usadenia v Únii, malo vyžadovať, aby určili právneho zástupcu usadeného v Únii a zabezpečili pre vymenovaného právneho zástupcu právomoci a zdroje potrebné na spoluprácu s príslušnými orgánmi.

(34)Aby sa stanovili harmonizované požiadavky na transparentnosť pre celý vnútorný trh, subjekty vykonávajúce činnosti zastupovania záujmov v mene subjektu z tretej krajiny by mali mať povinnosť registrácie vo vnútroštátnych registroch v mieste svojho usadenia. Následné aktualizácie existujúcej registrácie by sa takisto mali vykonať v danom vnútroštátnom registri. Takéto registre majú zriadiť, prevádzkovať a viesť členské štáty. Členské štáty môžu na účely tejto smernice používať svoje súčasné vnútroštátne registre, ak sú splnené požiadavky stanovené v tejto smernici. S cieľom dodržať vnútroštátne rozdelenie právomocí by členské štáty mali byť oprávnené zriadiť viacero takýchto registrov. V takých prípadoch by členské štáty mali stanoviť pravidlá stanovujúce, v ktorom vnútroštátnom registri by sa mali zaregistrovať subjekty vykonávajúce činnosti zastupovania záujmov v mene tretích krajín. Záznamy o činnostiach spracúvania osobných údajov v rámci vnútroštátnych registrov by sa nemali uchovávať dlhšie, než je nevyhnutné na monitorovanie zákonnosti prístupu k osobným údajom, a preto by sa daná lehota mala obmedziť na jeden rok.

(35)Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/17246 sú informácie o povinnostiach registrácie a formalitách uvedených v tejto smernici dostupné v rámci jednotnej digitálnej brány, ktorou sa prostredníctvom webového portálu Your Europe zriaďuje jednotné kontaktné miesto, v rámci ktorého sa podnikom a občanom poskytujú informácie o pravidlách a postupoch na jednotnom trhu, a to na všetkých úrovniach verejnej správy, ako aj priamy, centralizovaný a riadený prístup k asistenčným službám a službám riešenia problémov a k širokej škále úplne digitalizovaných administratívnych postupov. Okrem toho postup registrácie sa uskutočňuje v plnej miere online a vykonáva sa v súlade so zásadou „jedenkrát a dosť“ s cieľom uľahčiť opätovné použitie údajov.

__________________

6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 z 2. októbra 2018 o zriadení jednotnej digitálnej brány na poskytovanie prístupu k informáciám, postupom a asistenčným službám a službám riešenia problémov a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1724/oj).

(36)Ak je subjekt vykonávajúci činnosti zastupovania záujmov v mene subjektu z tretej krajiny usadený vo viacerých členských štátoch, registrácia by sa mala uskutočniť len v tom členskom štáte, v ktorom má subjekt hlavné miesto podnikateľskej činnosti. Za hlavné miesto podnikateľskej činnosti subjektu sa má považovať miesto, na ktorom má subjekt ústredie alebo registrované sídlo, z ktorého vykonáva svoje hlavné hospodárske činnosti a riadi prevádzku.

(37)Informácie, ktoré by mala obsahovať registrácia na účel tejto smernice, by mali byť obmedzené na to, čo je nevyhnutné na zabezpečenie transparentnosti činností zastupovania záujmov vykonávaných v mene tretích krajín a na účinné presadzovanie tejto smernice. Takéto informácie by mali zahŕňať údaje o samotnom subjekte, ktorý vykonáva činnosť zastupovania záujmov, o tretej krajine, v mene ktorej sa činnosť vykonáva, o totožnosti subdodávateľov v zmysle vymedzenia v tejto smernici, ktorí vykonávajú činnosti zastupovania záujmov, ako aj informácie týkajúce sa konkrétnej vykonávanej činnosti zastupovania záujmov. V relevantných prípadoch by mali zahŕňať aj odkaz na poskytovateľov mediálnych služieb alebo online platformy, na ktorých sa umiestňujú reklamy ako súčasť činnosti zastupovania záujmov. Registrácia by sa nemala týkať informácií o sumách alebo pôvode získanej finančnej podpory, ktorá nesúvisí s činnosťou zastupovania záujmov.

(38)Aby sa zabezpečilo, že informácie poskytnuté na účely registrácie aj naďalej umožnia orgánom zodpovedným za vnútroštátne registre správne a presne identifikovať tretie krajiny, v mene ktorých sa vykonáva zastupovanie záujmov, a určiť sumy vynaložené na takéto činnosti, Komisia by mala mať právomoc prijímať delegované akty, ktorými sa upraví štandardný súbor informácií.

(39)Subjekty vykonávajúce činnosti zastupovania záujmov v mene tretích krajín, ktoré sa zaregistrovali vo vnútroštátnom registri, by informácie v danom vnútroštátnom registri mali aktualizovať aspoň raz ročne. No vzhľadom na to, že presnosť informácií uchovávaných v takýchto vnútroštátnych registroch je dôležitá pre uplatňovanie smernice a dohľad nad ňou, treba akékoľvek zmeny či doplnenia kontaktných údajov registrovaného subjektu uskutočniť rýchlejšie a v každom prípade v primeranej lehote.

(41)Subjekty vykonávajúce činnosť zastupovania záujmov v mene tretích krajín by mali byť schopné dokázať, že splnili požiadavky na registráciu. Po registrácii by sa subjektu mala poskytnúť kópia informácií zahrnutých do vnútroštátneho registra, ako aj európske číslo zastupovania záujmov (ďalej len „EIRN“). Číslo EIRN by malo slúžiť na uľahčenie identifikácie subjektov registrovaných podľa tejto smernice v celej Únii. Číslo EIRN by malo byť zložené tak, aby bolo možné identifikovať členský štát registrácie a konkrétny vnútroštátny register, v ktorom sa uskutočnila registrácia. Výber kódu na identifikáciu vnútroštátneho registra, v ktorom je subjekt registrovaný, by mala byť pre osoby oboznámené s organizáciou dotknutého členského štátu logická.

(42)Po registrácii v členskom štáte, v ktorom majú registrované subjekty miesto usadenia, by sa od nich nemala vyžadovať registrácia v iných členských štátoch, a to ani v prípade, keď tam začnú vykonávať činnosť zastupovania záujmov. Na uľahčenie prístupu verejných činiteľov k informáciám o subjektoch vykonávajúcich činnosti zastupovania záujmov, s ktorými môžu byť v kontakte, by však ostatné členské štáty, v ktorých sa budú vykonávať takéto činnosti, mali vo svojich vlastných vnútroštátnych registroch uviesť mená či názvy dotknutých registrovaných subjektov, ich čísla EIRN a odkaz na informácie obsiahnuté vo vnútroštátnom registri, v ktorom sa uskutočnila registrácia, ktoré sú verejne prístupné.

(43)S cieľom zabezpečiť splnenie požiadavky na registráciu by dozorné orgány v prípadoch, keď majú spoľahlivé informácie o tom, že sa subjekt nezaregistroval, napríklad na základe správy oznamovateľa, mali mať možnosť požiadať subjekt o poskytnutie informácií, ktoré sú nevyhnutné na to, aby sa zistilo, či patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Takéto informácie by zvyčajne nemali presahovať rozsah informácií, ktorými možno priamo preukázať, či subjekt patrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Môžu zahŕňať také informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť viesť záznamy, vrátane akýchkoľvek získaných vyhlásení o tom, či je subjekt, v mene ktorého sa poskytuje služba zastupovania záujmov, subjektom z tretej krajiny. Ak je to možné, žiadosť by sa mala obmedziť na informácie, ktoré by subjekt mal mať k dispozícii. Okrem toho by dozorné orgány v prípade, že majú spoľahlivé informácie o možnom nedodržaní povinností vyplývajúcich z registrácie, mali mať možnosť požiadať subjekt o poskytnutie informácií, ktoré sú potrebné na prešetrenie takéhoto možného nesplnenia povinností. Takéto informácie by zvyčajne nemali presahovať rozsah informácií, ktorými možno priamo preukázať úplnosť alebo presnosť informácií poskytnutých v rámci požiadavky na registráciu a aktualizáciu údajov. Ak je to možné, žiadosť by sa mala obmedziť na informácie, ktoré by registrovaný subjekt mal mať k dispozícii. Všetky takéto žiadosti by mali obsahovať odôvodnenie, požadované informácie a dôvody, prečo sú relevantné, ako aj informácie o dostupných postupoch súdneho preskúmania. Takýmito žiadosťami by nemali byť dotknuté právomocí vnútroštátnych orgánov na prešetrenie akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo byť trestným činom podľa vnútroštátneho práva a práva Únie.

(44)Demokratická zodpovednosť je jedným z pilierov dobre fungujúcej demokracie. Tým, že sa občanom poskytne prístup k informáciám o subjektoch aktívnych na vnútornom trhu, ktoré vykonávajú činnosti zastupovania záujmov v mene tretích krajín, ako aj o subjektoch z tretích krajín, ktoré zastupujú, táto smernica umožní občanom a ďalším zainteresovaným stranám uplatňovať svoje demokratické práva a zodpovednosti vrátane schopnosti vykonávať demokratickú kontrolu pri úplnej znalosti toho, akým záujmom slúžia činnosti zastupovania záujmov, ktorým môžu byť vystavení títo občania, zainteresované strany alebo ich zvolení zástupcovia. Verejnou kontrolou otázok, ktoré majú vplyv na demokratickú sféru, zo strany občanov a zainteresovaných strán sa podporuje demokratický systém bŕzd a protiváh. Demokratickou zodpovednosťou sa zároveň podporuje posilnenie postavenia občanov, čo im umožňuje vyjadriť a realizovať svoje demokratické rozhodnutia, a to aj vo voľbách. Ako voliči sú samotní občania dôležitými subjektmi s rozhodovacou právomocou, a tak sa na nich ako takých môžu určité služby zastupovania záujmov zameriavať.

(45)Na zabezpečenie proporcionality platí, že ak sa zverejnia osobné údaje, mali by sa obmedziť na údaje, ktoré sú nevyhnutné na účel informovania občanov, ich zástupcov a ďalších zainteresovaných strán o činnostiach zastupovania záujmov, ktoré sa vykonávajú v mene tretích krajín. Navyše by sa informácie o oznámených ročných sumách mali verejne sprístupniť prostredníctvom všeobecnejších rozpätí, než sú rozpätia používané na poskytnutie informácií vo vnútroštátnych registroch, aby sa zabezpečila potrebná úroveň podrobnosti na účel informovania občanov, ich zástupcov a ďalších zainteresovaných strán. Informácie, ktoré sú relevantné len pre dozorné orgány, ako sú kontaktné údaje osôb zodpovedajúcich za registrovaný subjekt, by nemali byť verejne prístupné.

(47)Aby sa zabezpečila ochrana fyzických osôb, ktorí môžu byť v dôsledku zverejnenia konkrétnych informácií vystavené porušeniu základných práv, napríklad odvete proti osobám pracujúcim pre registrovaný subjekt, ktorý pôsobí v tretej krajine, členské štáty by mali zabezpečiť, aby dozorné orgány mohli na vyžiadanie obmedziť zverejnenie všetkých informácií zadaných do vnútroštátneho registra alebo ich časti. Registrovaný subjekt by mal preukázať, že vzhľadom na všetky relevantné okolnosti jednotlivých prípadov by sa zverejnenie malo obmedziť z dôvodu oprávnených záujmov. Príkladom je závažné riziko toho, že by bol jednotlivec v dôsledku zverejnenia vystavený porušeniu jeho základných práv, a to predovšetkým práv chránených článkami 1 (právo na ľudskú dôstojnosť), 2 (právo na život), 3 (právo na nedotknuteľnosť ľudskej osoby), 4 (zákaz mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu) alebo 6 (právo na slobodu a bezpečnosť) charty, napríklad únosu, vyhrážaniu sa, vydieraniu, obťažovaniu, násiliu alebo zastrašovaniu. Ďalším príkladom sú obchodné tajomstvá. V analýze by sa mali zohľadniť aj riziká v súvislosti s telesnou integritou zamestnancov alebo akýchkoľvek jednotlivcov pracujúcich pre registrovaný subjekt alebo prepojených s týmto subjektom. Oprávnené záujmy by sa mali vzťahovať aj na riziká, ktoré hrozia jednotlivcom čerpajúcim výhody z činností registrovaného subjektu. V každom rozhodnutí dozorného orgánu by sa mali zohľadniť ciele tejto smernice a všetky takéto rozhodnutia by mali podliehať postupom súdneho preskúmania v členskom štáte registrácie. Rozhodnutia dozorného orgánu a v relevantných prípadoch aj súdnej jurisdikcie by sa mali prijímať urýchlene. Aby sa verejnosť mohla dozvedieť, že registrovaný subjekt splnil požiadavku na registráciu stanovenú v tejto smernici, aj keď bolo povolené takéto obmedzenie zverejnenia, treba dátové pole vo vnútroštátnom registri nahradiť poznámkou o obmedzenom zverejnení z dôvodu oprávneného záujmu.

(50)Aby sa predišlo stigmatizácii registrovaného subjektu, mali by sa údaje, ktoré boli verejne sprístupnené, prezentovať vecným a neutrálnym spôsobom. Navyše by príslušné vnútroštátne orgány pri plnení úloh, ktoré sa im zverujú na základe tejto smernice, mali zabezpečiť, aby zo samotnej skutočnosti, že subjekt je registrovaným subjektom, nevyplývali žiadne nepriaznivé dôsledky. Konkrétne by uverejnenie nemalo byť prezentované alebo sprevádzané vyhláseniami či ustanoveniami, ktoré by mohli vytvárať atmosféru nedôvery vo vzťahu k registrovaným subjektom a ktoré by mohli odradiť fyzické alebo právnické osoby z členských štátov alebo tretích krajín od spolupráce s nimi alebo od poskytnutia finančnej podpory týmto subjektom. Príklady takéhoto konania vedúceho k stigmatizácii zahŕňajú negatívne označenie registrovaných subjektov alebo znevažujúce vyhlásenia s cieľom narušiť dôveryhodnosť a legitimitu registrovaných subjektov prostredníctvom náznakov, že sa registrované subjekty usilujú o nezákonné ovplyvňovanie demokratických procesov.

(51)Ak tretia krajina vynaloží zvlášť veľké sumy na zastupovanie záujmov alebo ak subjekt dostane zvlášť veľkú odmenu od jedného alebo viacerých subjektov z tretích krajín, je väčšia pravdepodobnosť, že by vykonané činnosti zastupovania záujmov mohli úspešne ovplyvniť politické rozhodnutia členského štátu alebo Únie ako celku. V takých prípadoch by dozorné orgány mali mať možnosť požadovať dodatočné informácie od subjektov, ktoré vykonávajú činnosti zastupovania záujmov v mene takýchto tretích krajín, aby mohli vykonávať väčšiu kontrolu.

(52)Na účely zabezpečenia primeraného dohľadu nad uplatňovaním tejto smernice by dozorné orgány mali mať možnosť požiadať, aby im subjekt vykonávajúci činnosti zastupovania záujmov v mene subjektov z tretích krajín poskytol potrebné záznamy na prešetrenie možného nedodržania požiadavky na registráciu stanovenej v tejto smernici. Na tento účel by dozorné orgány mali mať možnosť konať z vlastnej iniciatívy alebo na základe správy od oznamovateľa alebo dozorného orgánu iného členského štátu.

(53)Dozorné orgány by mali spolupracovať na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie. Takouto spoluprácou by sa mala uľahčiť rýchla a bezpečná výmena informácií. Na účely vykonávania úloh v oblasti dohľadu by dozorné orgány zároveň mali mať možnosť požiadať dozorný orgán v členskom štáte registrácie o informácie poskytnuté pri registrácii vrátane neverejných informácií a v osobitných prípadoch aj o záznamy, ktoré vedie subjekt, ako aj vykonané analýzy. Dozorné orgány a Komisia by mali spolupracovať, aby zabezpečili vykonávanie tejto smernice. S cieľom lepšie pochopiť rozsah a rozdelenie všetkých činností zastupovania záujmov vykonávaných v mene tretích krajín v Únii by Komisia mala mať možnosť požadovať od dozorných orgánov súhrnné údaje na základe informácií, ktoré im subjekty vykonávajúce činnosti zastupovania záujmov v mene subjektov z tretích krajín poskytli pri registrácii. Na účel komplexného monitorovania modalít a charakteristík činností zastupovania záujmov, ktoré sa vykonávajú v mene tretích krajín v Únii, môžu takéto súhrnné údaje zahŕňať informácie, ktoré nie sú verejne prístupné v registroch, vrátane osobných údajov v rozsahu, v akom sú potrebné na zabezpečenie účinného monitorovania.

(54)Aby sa ešte viac znížilo administratívne zaťaženie, administratívna spolupráca a výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi, ako aj dozornými orgánmi a Komisiou, sa uskutočňuje prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (ďalej len „systém IMI“), ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/20127 na účely administratívnej spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov v oblastiach politiky súvisiacich s jednotným trhom. Interoperabilita systému IMI a vnútroštátnych registrov by sa mala zabezpečiť v súlade s európskym rámcom interoperability.

__________________

7 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2012/1024/oj).

(55)S cieľom pomôcť Komisii pri plnení úlohy, ktorá spočíva v zabezpečení účinnej spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a úplného a účinného vykonávania tejto smernice, by sa mala zriadiť poradná skupina. Táto poradná skupina by sa mala skladať zo zástupcov dozorných orgánov zo všetkých členských štátov. Poradná skupina by mala poskytovať poradenstvo týkajúce sa vykonávania smernice vrátane požiadavky, podľa ktorej treba predísť tomu, aby zo samotnej skutočnosti, že subjekt je zaregistrovaný v zmysle požiadaviek stanovených v tejto smernici, vyplývali nepriaznivé dôsledky. Mala by prijímať stanoviská, odporúčania alebo správy, ktoré by mali uverejňovať príslušné vnútroštátne orgány vymenované členskými štátmi. Aby sa zabezpečila právna istota pre subjekty, ktoré môžu patriť do rozsahu pôsobnosti smernice, poradná skupina by mala predovšetkým poskytovať poradenstvo Komisii, pokiaľ ide o možné usmernenia týkajúce sa rozsahu pôsobnosti smernice, pojmu subjekt z tretej krajiny a činností, ktorých cieľom alebo účinkom je obchádzanie povinností uvedených v tejto smernici. Podľa potreby by sa mala zabezpečiť spolupráca s európskou sieťou na boj proti korupcii.

(58)Vedomá a úmyselná účasť na činnostiach, ktorých cieľom alebo účinkom je obchádzanie povinností vyplývajúcich z tejto smernice, konkrétne požiadaviek týkajúcich sa registrácie, by mala byť zakázaná. Medzi takéto činnosti patrí skryté odmeňovanie za službu zastupovania záujmov, zriaďovanie spoločností s cieľom znejasniť prepojenia na vlády tretích krajín alebo umelé rozloženie činností medzi viacero subjektov, aby sa nedosiahli prahové hodnoty stanovené touto smernicou.

(59)Na účely odrádzania od nedodržiavania požiadaviek tejto smernice a ukladania sankcií za takéto správanie by mali členské štáty zabezpečiť, aby porušenia povinností stanovených v tejto smernici boli sprevádzané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi správnymi pokutami. Sankcie by nemali mať trestnoprávny charakter. V súvislosti so sankciami by sa mala vziať do úvahy povaha, opakovanie a trvanie porušenia vzhľadom na dotknutý verejný záujem, rozsah a druh vykonávaných činností, ako aj ekonomická kapacita subjektu, ktorý vykonáva činnosti zastupovania záujmov. Sankcie by mali byť v každom jednom prípade účinné, primerané a odrádzajúce, a to s primeraným ohľadom na základné práva vrátane slobody prejavu, združovania, akademickej slobody a slobody vedeckého výskumu, procesných záruk a prístupu k účinným prostriedkom nápravy vrátane práva na vypočutie. Malo by im predchádzať včasné varovanie vydané dozorným orgánom. Výnimkou sú prípady, keď dané porušenie predstavuje porušenie zákazu obchádzania.

(60)Na účely zmeny prahových hodnôt stanovených pre vyžadovanie ďalších informácií, zmeny zoznamu informácií, ktoré sa majú poskytnúť pri predkladaní žiadosti o registráciu, ako aj zmeny zoznamu informácií, ktoré majú obsahovať správy uverejňované členskými štátmi, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva9. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

__________________

9 Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_interinstit/2016/512/oj.

(63)Systém na úrovni Únie najmä podporuje príslušné vnútroštátne orgány pri plnení ich funkcií dohľadu a ďalšie zainteresované strany pri vykonávaní ich úlohy v demokratickom procese a zvyšuje celkovú odolnosť demokracií v Únii voči zasahovaniu zo strany tretích krajín. Riešenie transparentnosti činností zastupovania záujmov vykonávaných v mene tretích krajín na ovplyvňovanie na úrovni Únie má pridanú hodnotu vzhľadom na pravdepodobný cezhraničný charakter takýchto činností, ktorý si vyžaduje koordinovaný prístup v rámci viacerých úrovní a sektorov. Vďaka spolupráci a výmene informácií dokážu členské štáty lepšie pochopiť rozsah daného javu, čo pomáha predísť situácii, keď by tretie krajiny mohli zneužívať rozdiely v regulácii alebo medzery v právnych predpisoch.

(64)Pri vykonávaní tejto smernice by sa členské štáty mali snažiť čo najviac znížiť administratívne zaťaženie dotknutých subjektov, a najmä zaťaženie mikropodnikov a malých a stredných podnikov v zmysle článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ10.

__________________

10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 17, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2013/34/oj).

(65)Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67911 a (EÚ) 2018/172512 sa vzťahujú na spracúvanie osobných údajov vykonávané v súvislosti s touto smernicou vrátane spracúvania osobných údajov na účely údržby vnútroštátneho registra alebo registrov subjektov, ktoré vykonávajú činnosti zastupovania záujmov v mene subjektov z tretích krajín, prístupu k osobným údajom v takomto vnútroštátnom registri alebo registroch a na účely výmeny osobných údajov v súvislosti s administratívnou spoluprácou a vzájomnou pomocou medzi členskými štátmi podľa tejto smernice vrátane používania systému IMI a vedenia záznamov v súlade s povinnosťami týkajúcimi sa vedenia záznamov vyplývajúcimi z tejto smernice. Akékoľvek spracúvanie osobných údajov na takéto účely by okrem iného malo byť v súlade so zásadami minimalizácie údajov, presnosti údajov a minimalizácie uchovávania a malo by spĺňať požiadavky na integritu a dôvernosť údajov. Členské štáty by mali zaviesť opatrenia, ktorými sa zabezpečí zákonné a bezpečné spracovanie vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov obsiahnutých vo vnútroštátnom registri alebo v registroch, a to v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi o ochrane osobných údajov.

__________________

11 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2016/679/oj).

12 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj).

(69)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal stanovisko XXXX15,

__________________

Predmet a účel

Touto smernicou sa stanovujú harmonizované požiadavky týkajúce sa hospodárskych činností zastupovania záujmov, ktoré sa vykonávajú v mene subjektu z tretej krajiny, s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu tým, že sa dosiahne spoločná úroveň transparentnosti v celej Únii.

Účelom tejto smernice je dosiahnuť túto transparentnosť tak, aby sa predišlo vytváraniu atmosféry nedôvery, ktorá by fyzické či právnické osoby z členských štátov alebo tretích krajín odrádzala od spolupráce so subjektmi vykonávajúcimi zastupovanie záujmov v mene subjektu z tretej krajiny alebo od poskytovania finančnej podpory takýmto subjektom.

1.„činnosť zastupovania záujmov“ je činnosť, ktorej cieľom je ovplyvňovať prípravu, tvorbu alebo vykonávanie politiky či právnych predpisov alebo verejné rozhodovacie procesy v Únii, ktorá by sa mohla vykonávať najmä organizovaním stretnutí, konferencií alebo podujatí alebo účasťou na nich, prispievaním do procesov konzultácií alebo parlamentného vypočúvania alebo účasťou na nich, organizovaním komunikačných alebo reklamných kampaní, organizovaním sietí a iniciatív na miestnej úrovni, prípravou politických a pozičných dokumentov, legislatívnych zmien, prieskumov verejnej mienky, zisťovaní alebo otvorených listov, prípadne činností v rámci výskumu a vzdelávania, ak sa vykonávajú konkrétne s uvedeným cieľom;

2.„služba zastupovania záujmov“ je činnosť zastupovania záujmov, ktorá sa bežne poskytuje za odmenu, ako sa uvádza v článku 57 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.„subjekt z tretej krajiny“ je:

b)verejný alebo súkromný subjekt, ktorého konanie možno vzhľadom na všetky relevantné okolnosti pripísať subjektu, na ktorý sa odkazuje v písmene a);

a)celková ročná odmena prijatá od subjektu z tretej krajiny za poskytovanie služby zastupovania záujmov, ktorá v prípade, že je odmena nepeňažná, predstavuje jej odhadovanú hodnotu, alebo

9.„orgán zodpovedný za vnútroštátny register“ je orgán alebo subjekt verejnej moci zodpovedný za vedenie vnútroštátneho registra uvedeného v článku 9 a za spracúvanie žiadostí o registráciu predložených podľa tejto smernice;

a)služba zastupovania záujmov poskytovaná subjektu z tretej krajiny;

b)činnosť zastupovania záujmov vykonávaná subjektom z tretej krajiny uvedeným v článku 2 bode 4 písm. b), ktorá je spojená s činnosťami hospodárskej povahy alebo ich nahrádza a je tak porovnateľná so službou zastupovania záujmov uvedenou v písmene a) tohto bodu.

a)činnosti vykonávané priamo subjektom z tretej krajiny uvedeným v článku 2 bode 4 písm. a), ktoré sú spojené s výkonom verejnej moci, vrátane činností súvisiacich s výkonom diplomatických alebo konzulárnych vzťahov medzi štátmi alebo medzinárodnými organizáciami;

i)poradenstvo pre subjekt z tretej krajiny s cieľom pomôcť mu zabezpečiť, aby bola jeho činnosť v súlade s existujúcimi právnymi požiadavkami;

ii)zastupovanie subjektov z tretích krajín v rámci zmierovacieho alebo mediačného konania s cieľom predísť tomu, aby sa spor dostal pred súdny alebo správny orgán alebo aby o ňom súdny alebo správny orgán rozhodoval;

iii)zastupovanie subjektov z tretích krajín v súdnych konaniach;

Členské štáty v prípade činností zastupovania záujmov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, neponechajú v platnosti ani nezavedú ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice, vrátane viac či menej prísnych ustanovení na zabezpečenie odlišnej úrovne transparentnosti týchto činností.

Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia služieb zastupovania záujmov mali možnosť od subjektu, v ktorého mene sa služba poskytuje, vyžadovať, aby vyhlásil, či je subjektom z tretej krajiny.

1.Členské štáty zabezpečia, aby subjekty uvedené v článku 3 ods. 1 zahrnuli do svojich zmluvných dojednaní so subdodávateľmi informácie o tom, že činnosť zastupovania záujmov patrí do rozsahu pôsobnosti článku 3 ods. 1, ako aj povinnosť postúpiť takéto informácie všetkým ďalším subdodávateľom. Subdodávatelia, ktorí boli takto informovaní, nemajú povinnosť spĺňať požiadavky článkov 7, 8, 10 a 11, pokiaľ ide o činnosť zastupovania záujmov vykonávanú na základe zmluvy obsahujúcej tieto informácie.

2.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že subdodávateľ zadáva službu zastupovania záujmov ďalším subdodávateľom, tento subdodávateľ informoval hlavného dodávateľa alebo prípadne subdodávateľa, od ktorého získal zákazku na vykonávanie činnosti zastupovania záujmov, o tom, že daná činnosť zastupovania záujmov bola ďalej zadaná subdodávateľovi, a zabezpečil, aby zmluvné dojednania zahŕňali informácie o tom, že činnosť zastupovania záujmov patrí do rozsahu pôsobnosti článku 3 ods. 1.

3.Členské štáty zabezpečia, aby subdodávateľ poskytol hlavnému dodávateľovi alebo prípadne subdodávateľovi informácie potrebné na splnenie požiadaviek stanovených v článku 10.

Článok 7

Vedenie záznamov

3.Členské štáty zabezpečia, aby sa právnemu zástupcovi mohla pripísať zodpovednosť za nedodržiavanie povinností v zmysle tejto smernice zo strany subjektu, ktorý zastupuje, a to bez toho, aby bola dotknutá zodpovednosť a právne kroky, ktoré by sa mohli podniknúť voči danému subjektu. Členské štáty zabezpečia, aby subjekty uvedené v článku 3 ods. 1 poskytli svojmu právnemu zástupcovi potrebné právomoci a dostatočné zdroje na zaručenie efektívnej a včasnej spolupráce s príslušnými orgánmi členských štátov a na zabezpečenie dodržiavania ich rozhodnutí.

2.Vnútroštátny register alebo prípadne registre vedú orgány zodpovedné za vnútroštátne registre. Na účely spracúvania osobných údajov tieto orgány konajú ako prevádzkovatelia v zmysle článku 4 bodu 7 nariadenia (EÚ) 2016/679.

Členské štáty zabezpečia, aby sa subjekt uvedený v článku 3 ods. 1 usadený na ich území zaregistroval vo vnútroštátnom registri najneskôr pri začatí činností zastupovania záujmov.

3.Ak subjekt uvedený v článku 3 ods. 1 nie je usadený v Únii, zaregistruje sa v členskom štáte, v ktorom je usadený jeho právny zástupca určený podľa článku 8, alebo ak miesto usadenia neexistuje, v ktorom má trvalé bydlisko alebo sa obvykle zdržiava.

4.Členské štáty zabezpečia, aby sa na účely registrácie od subjektu vyžadovalo len predloženie informácií uvedených v prílohe I.

a)v primeranej lehote zmeny alebo doplnenia údajov poskytnutých podľa bodu 1 písm. a), b) a písm. f) bodu i) a ii) prílohy I;

Tento orgán spracuje žiadosť do piatich pracovných dní a registrovaný subjekt odstráni z vnútroštátneho registra, ak sa domnieva, že daný subjekt už viac nespĺňa podmienky na to, aby sa považoval za subjekt uvedený v článku 3 ods. 1, alebo prípadne že by už viac nemal byť registrovaný v registri, za ktorý je tento orgán zodpovedný. Rozhodnutie orgánu zodpovedného za príslušný vnútroštátny register podlieha správnemu a súdnemu prostriedku nápravy v členskom štáte registrácie.

8.Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné registráciu, aktualizácie, žiadosti o odstránenie z registra a žiadosti podľa článku 12 ods. 3 vykonať elektronicky a bezplatne.

2.Ak sú informácie poskytnuté na účely registrácie neúplné alebo obsahujú zjavné chyby, orgán zodpovedný za vnútroštátny register vyzve subjekt, aby svoje podanie doplnil alebo opravil. Orgán zodpovedný za vnútroštátny register do piatich pracovných dní od doručenia odpovede od dotknutého subjektu buď zahrnie príslušný zápis do svojho vnútroštátneho registra, alebo odmietne vykonať takýto zápis a informuje dotknutý subjekt o tom, prečo je podanie naďalej neúplné alebo obsahuje zjavne nesprávne informácie.

3.Po zahrnutí zápisu do vnútroštátneho registra registrovaný subjekt bezodkladne a najneskôr do piatich pracovných dní dostane potvrdenie o registrácii od orgánu zodpovedného za vnútroštátny register a vydá sa mu jedinečné číslo EIRN a digitálna kópia informácií zahrnutých vo vnútroštátnom registri. Formát čísla EIRN je stanovený v prílohe II.

4.Členské štáty zabezpečia, aby orgán zodpovedný za vnútroštátny register členského štátu registrácie oznámil každú novú registráciu vnútroštátnym orgánom členských štátov uvedených v registrácii podľa bodu 2 písm. e) prílohy I určeným podľa článku 15 ods. 1 bezodkladne a najneskôr do piatich pracovných dní od zápisu do vnútroštátneho registra. Takéto oznámenie sa uskutoční aj vtedy, keď registrovaný subjekt podľa článku 10 ods. 6 predloží zmenu alebo doplnenie informácií uvedených v bode 2 písm. e) prílohy I. Oznámenie obsahuje názov registrovaného subjektu, jeho číslo EIRN a odkaz na vnútroštátne registre, v ktorých sa registrácia uskutočnila.

5.Členské štáty zabezpečia, aby orgány zodpovedné za vedenie vnútroštátnych registrov v členskom štáte, ktorý dostal oznámenie uvedené v odseku 4, bezodkladne a najneskôr do piatich pracovných dní zahrnuli do príslušného registra informácie stanovené v danom oznámení. Informácie o registrovanom subjekte sa nezverejnia, ak sa na tieto informácie v príslušnom vnútroštátnom registri členského štátu registrácie vzťahuje výnimka zo zverejnenia v súlade s článkom 12 ods. 3.

9.Ak má dozorný orgán spoľahlivé informácie o možnom nedodržaní povinností stanovených vo vnútroštátnych ustanoveniach prijatých podľa článku 10 zo strany subjektu registrovaného v registri, ktorý patrí do jeho právomoci podľa článku 15 ods. 3, ako je poskytnutie nesprávnych informácií pri registrácii, môže tento subjekt požiadať, aby poskytol informácie uvedené v článku 7 v rozsahu potrebnom na prešetrenie možného nedodržania povinností.

c)informácie o dostupných postupoch súdneho preskúmania.

11.Subjekt, ktorému je daná žiadosť adresovaná, poskytne do desiatich pracovných dní úplné a presné informácie požadované podľa odsekov 8 a 9.

12.Na žiadosti uvedené v odsekoch 8 a 9 sa vzťahujú postupy súdneho preskúmania v členskom štáte dozorného orgánu, ktorý podáva žiadosť.

a)informácie, ktoré registrovaný subjekt poskytne v súlade s bodom 1 písm. a), písm. e), písm. f) podbodmi i) a ii), písm. h), i), j) a k) a bodom 2 písm. a) podbodom i) a písm. b) až h) prílohy I;

3.Členské štáty zabezpečia, aby subjekty uvedené v článku 3 ods. 1 mali možnosť požiadať o výnimku zo zverejnenia uvedeného v odseku 1 prostredníctvom riadne odôvodnenej žiadosti. Dozorný orgán prijme rozhodnutie o čiastočnom alebo úplnom obmedzení prístupu verejnosti, ak žiadajúci subjekt pri zohľadnení okolností konkrétneho prípadu preukáže, že takýto krok je oprávnený na základe oprávneného záujmu vrátane vážneho rizika, že toto zverejnenie by vystavilo jednotlivca porušeniu jeho základných práv, najmä práv chránených podľa článkov 1, 2, 3, 4 alebo 6 Charty základných práv Európskej únie. V opačnom prípade dozorný orgán prijme rozhodnutie o zamietnutí žiadosti.

4.Každé rozhodnutie prijaté podľa odseku 3 podlieha súdnemu prostriedku nápravy v členskom štáte registrácie. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky postupy preskúmania vrátane súdnych prostriedkov nápravy vykonali v primeranej lehote a aby sa bezodkladne prijalo právoplatné rozhodnutie.

6.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uvedeného v odseku 3 bolo v zápise do vnútroštátneho registra, na ktorý sa toto rozhodnutie vzťahuje, uvedené, že prístup verejnosti bol čiastočne alebo prípadne úplne obmedzený.

1.Od 31. marca [roku po uplynutí lehoty na transpozíciu] a do 31. marca každého nasledujúceho roka každý členský štát zverejní a zašle Komisii správu založenú na informáciách poskytnutých subjektmi zaregistrovanými v ich vnútroštátnych registroch. Táto správa obsahuje len:

a)súhrnné údaje o ročných sumách podľa jednotlivých tretích krajín v predchádzajúcom finančnom roku. Tieto súhrnné údaje by mali vychádzať z informácií poskytnutých podľa bodu 2 písm. b) a c) prílohy I;

b)súhrnné údaje o ročných sumách podľa jednotlivých kategórií organizácií za každú tretiu krajinu v predchádzajúcom finančnom roku. Tieto súhrnné údaje by mali vychádzať z informácií poskytnutých podľa bodu 1 písm. h) a bodu 2 písm. b) a c) prílohy I;

c)celkový počet subjektov z tretích krajín, ktoré možno priradiť ku konkrétnej tretej krajine. Tieto súhrnné údaje by mali vychádzať z informácií poskytnutých podľa bodu 2 písm. b) prílohy I;

5.Ak členský štát určí viac ako jeden dozorný orgán, zabezpečí, aby úlohy každého z týchto orgánov boli jednoznačne vymedzené a aby orgány pri plnení svojich úloh úzko a účinne spolupracovali. Členské štáty určia dozorný orgán, ktorému možno adresovať oznámenia na postúpenie príslušnému orgánu v danom členskom štáte.

6.Členské štáty zabezpečia, aby bol dozorný orgán pri výkone svojich funkcií nezávislý. Členské štáty konkrétne zabezpečia, aby zamestnanci dozorných orgánov, ktorí vykonávajú svoje právomoci podľa tejto smernice:

a)mohli vykonávať svoje povinnosti nezávisle bez politických a iných vonkajších vplyvov a nežiadali ani neprijímali pokyny od vlády ani od žiadneho iného verejného ani súkromného subjektu;

7.Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány určené podľa odseku 1 mali všetky potrebné prostriedky na vykonávanie úloh, ktoré sú im pridelené podľa tejto smernice, vrátane dostatočných technických, finančných a ľudských zdrojov.

8.Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne orgány určené podľa odseku 1 pri vykonávaní úloh, ktoré sú im pridelené podľa tejto smernice, zaistili, aby zo samotnej skutočnosti, že subjekt je registrovaným subjektom alebo sa naň vzťahuje žiadosť podľa článku 16 ods. 3, nevyplývali žiadne nepriaznivé dôsledky, ako je stigmatizácia.

3.S výnimkou prípadov uvedených v článku 11 ods. 8 a 9 možno žiadosť podať len v týchto prípadoch, pričom musí byť obmedzená na záznamy vedené v súlade s článkom 7:

a)registrovaný subjekt dostal v predchádzajúcom finančnom roku ročnú sumu, ktorá presahuje 1 000 000 EUR za jeden subjekt z tretej krajiny;

konanie subjektu z tretej krajiny, v mene ktorého registrovaný subjekt koná, možno pripísať tretej krajine, ktorá v jednom z piatich predchádzajúcich finančných rokov a pri zohľadnení všetkých subjektov z tretej krajiny, ktorých kroky možno pripísať tejto tretej krajine, vynaložila súhrnnú ročnú sumu, ktorá presahuje ktorúkoľvek z týchto súm:

c)informácie o dostupných postupoch súdneho preskúmania.

5.Ak sa iný dozorný orgán než dozorný orgán členského štátu registrácie domnieva, že bola splnená ktorákoľvek z podmienok stanovených v odseku 3, môže požiadať dozorný orgán členského štátu registrácie, aby si od registrovaného subjektu vyžiadal záznamy vedené v súlade s článkom 7.

Dozorný orgán členského štátu registrácie po doručení žiadosti podľa odseku 5 a v prípade, že sa domnieva, že boli splnené podmienky stanovené v odseku 3, podá žiadosť v súlade s odsekom 3 a doručené informácie postúpi žiadajúcemu dozornému orgánu. Ak dozorný orgán členského štátu registrácie podal počas predchádzajúcich 12 mesiacov žiadosť v súlade s odsekom 3, ktorá sa vzťahuje na rovnaké informácie od toho istého registrovaného subjektu, tieto informácie postúpi žiadajúcemu dozornému orgánu bez toho, aby musel podať novú žiadosť.

8.Na žiadosti uvedené v odseku 3 sa vzťahujú postupy súdneho preskúmania v členskom štáte dozorného orgánu, ktorý podáva žiadosť.

1.Členské štáty zabezpečia, aby ich dozorné orgány podľa potreby spolupracovali s dozornými orgánmi všetkých ostatných členských štátov.

b)opis relevantných skutočností, príslušné ustanovenia tejto smernice a dôvody, pre ktoré má oznamujúci orgán podozrenie z porušenia tejto smernice.

5.Ak dozorný orgán hlavného miesta podnikateľskej činnosti nemá dostatočné informácie na to, aby mohol konať na základe oznámenia uvedeného v odseku 2, môže si vyžiadať dodatočné informácie od príslušného orgánu, ktorý urobil oznámenie.

6.Administratívna spolupráca a výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi určenými podľa článku 15 ods. 1, ako aj dozornými orgánmi a Komisiou podľa odsekov 2, 4 a 5, článku 11 ods. 4, článku 16 ods. 5 a 6 a článku 18 tejto smernice sa vykonávajú prostredníctvom systému IMI zriadeného nariadením (EÚ) č. 1024/2012.

Článok 18

Cezhraničná výmena informácií medzi dozornými orgánmi

b)uľahčenie výmen a spoločného využívania informácií a najlepších postupov týkajúcich sa osobitných potrieb mikropodnikov a malých a stredných podnikov v zmysle článku 3 smernice 2013/34/EÚ;

d)nahlasovanie akýchkoľvek rozdielov v uplatňovaní tejto smernice Komisii;

4.Zástupcovia Európskeho parlamentu alebo štátov Európskeho združenia voľného obchodu, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore17, môžu byť pozvaní na stretnutia poradnej skupiny ako pozorovatelia.

__________________

17 Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (Ú. v. ES L 1, 3.1.1994, s. 3, ELI: http://data.europa.eu/eli/agree_internation/1994/1/oj).

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií obmedzené na správne pokuty za porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých na transpozíciu článkov 6, 7, 8, 10, 11, 14, 16 a 20 subjektmi uvedenými v článku 3 ods. 1 alebo prípadne ich právnym zástupcom. Tieto pravidlá musia byť v súlade s odsekmi 2 až 6.

2.Maximálna výška finančnej sankcie uvedenej v odseku 1, ktorú možno uložiť, je v prípade podnikov 1 % ročného celosvetového obratu v predchádzajúcom finančnom roku, v prípade iných právnych subjektov 1 % ročného rozpočtu daného subjektu v súlade s posledným uzavretým rozpočtovým rokom a v prípade fyzických osôb 1 000 EUR.

3.Sankcie by mali byť v každom jednotlivom prípade účinné, primerané a odrádzajúce, najmä s ohľadom na charakter porušenia, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia, jeho opakovanie a trvanie a prípadne na ekonomickú, technickú a prevádzkovú kapacitu subjektu uvedeného v článku 3 ods. 1, ktorý sa dopustil porušenia.

4. Pred uložením sankcií dozorný orgán adresuje dotknutému subjektu varovanie alebo pokarhanie s upozornením, že pravdepodobne porušuje alebo porušil ustanovenia tejto smernice, s výnimkou prípadu, keď takéto porušenie predstavuje porušenie článku 20.

2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 10 ods. 9, článku 13 ods. 3 a článku 16 ods. 9 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [deň nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

4.Komisia sa pred prijatím delegovaného aktu poradí s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 10 ods. 9, článku 13 ods. 3 a článku 16 ods. 9 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

1.V článku 2 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa tento nový bod xi):

2.V časti I prílohy sa dopĺňa toto nové písmeno K:

V tomto hodnotení sa posúdi účinnosť a proporcionalita smernice. Okrem iného sa posúdi potreba zmien rozsahu pôsobnosti a účinnosť záruk stanovených v smernici. Ak je to vhodné, pripoja sa k nemu príslušné legislatívne návrhy.

Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

a)nasledujúce informácie o každom subjekte z tretej krajiny, v mene ktorého subjekt vykonáva činnosť zastupovania záujmov;

ii)adresa, na ktorej subjekt z tretej krajiny vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo v prípade fyzických osôb adresa, na ktorej majú obvyklý pobyt;

iii) opis hlavných cieľov, pôsobnosti a oblasti záujmu subjektu;

iv)ak je k dispozícii, registračné číslo subjektu z tretej krajiny v obchodnom registri alebo porovnateľný identifikačný kód;

b)tretia krajina, v mene ktorej subjekt z tretej krajiny koná;