1.domnieva sa, že nastal čas na obnovenie politického záväzku urobiť z EÚ dôveryhodného garanta bezpečnosti, a to tak, že sa posilní jej obranná pripravenosť prostredníctvom podpory hlbšej spolupráce medzi členskými štátmi, ich ozbrojenými silami a priemyselnými odvetviami; vyzýva členské štáty, aby spojili úsilie o dosiahnutie súdržného, ambiciózneho a integrovaného európskeho rámca pre obranu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty musia pripraviť núdzové postupy pre projekty zriadené v reakcii na závažné krízy alebo vojny, vrátane rýchlejšieho prideľovania verejných prostriedkov a súkromného kapitálu, a to ako neoddeliteľnú súčasť zabezpečenia pripravenosti a schopnosti EÚ rýchlo a účinne reagovať na vznikajúce bezpečnostné hrozby;

2.vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek cieľom plánu ReArm Europe do konca júla 2025 len 10 z 27 členských štátov oznámilo jasný cieľ zvýšiť svoje výdavky na obranu do roku 2030 aspoň na 3 % HDP; vyzýva každý členský štát, aby vypracoval podrobnú strategickú víziu svojich vojenských výdavkov do roku 2030, v ktorej budú jasne rozlíšené tvrdé obranné spôsobilosti a infraštruktúra dvojakého použitia vrátane míľnikov spôsobilostí, metrík zásob, údajov o účasti MSP a cieľového podielu kolaboratívneho obstarávania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa v národných rozpočtoch na obranu odstránili nedostatky v spôsobilostiach, obnovil odstrašujúci účinok a zabezpečila primeraná podpora pre Ukrajinu; zdôrazňuje, že budúce investície musia uprednostňovať spoluprácu, interoperabilitu a spoločné obstarávanie, aby sa tak spolupráca na úrovni EÚ stala normou v rámci odvetvia európskeho obranného priemyslu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zosúladiť pripravenosť do roku 2030 s konkrétnymi číselnými cieľmi stanovenými v stratégii európskeho obranného priemyslu (EDIS), najmä zabezpečením toho, aby sa do roku 2030 aspoň 40 % obranného vybavenia obstarávalo spoločne, aby do roku 2030 aspoň 35 % obchodu s obranným zariadením tvoril obchod v rámci EÚ a aby do roku 2030 aspoň 50 % verejného obstarávania v oblasti obrany a do roku 2030 aspoň 60 % tvorili výrobky vyrobené v EÚ; vyjadruje uznanie tým členským štátom, ktoré na obranu dôsledne vyčleňujú viac ako 3 % HDP; pripomína, že členské štáty by mali pravidelne aktualizovať svoje ciele v oblasti spôsobilostí a vojenské doktríny, aby mohli riešiť nové a vznikajúce hrozby;

3.berie na vedomie výrazné zhoršenie bezpečnostnej situácie EÚ, v dôsledku ktorého sú vonkajšie hranice EÚ vystavené rastúcim hrozbám; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby prijali komplexný prístup k obrane a uznali, že bezpečnosť presahuje rámec vojenských prostriedkov a zahŕňa aj obranu proti hybridným hrozbám; zdôrazňuje, že vnútorná politická stabilita je predpokladom dôveryhodnej vojenskej sily a že celková bezpečnosť a súdržnosť EÚ bude bez dôvery občanov v inštitúcie a demokraciu krehká; vyzýva na rýchlu a solidárnu mobilizáciu finančnej podpory EÚ, najmä pre tie členské štáty, ktoré sú najviac vystavené konvenčným vojenským hrozbám;

4.víta návrhy v rámci plánu ReArm Europe, aby sa členským štátom poskytla väčšia rozpočtová flexibilita a podnietili vyššie výdavky na obranu s cieľom posilniť EDITB; berie na vedomie najmä úverový nástroj v rámci nástroja SAFE vo výške 150 miliárd EUR a skutočnosť, že 19 členských štátov využije úvery SAFE; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia založila tento nástroj na článku 122 ZFEÚ, čím vylúčila konzultácie s Európskym parlamentom, čo bráni monitorovaniu a kontrole finančných prostriedkov a predstavuje riziko, že sa prehĺbia rozdiely medzi členskými štátmi; zdôrazňuje svoju funkciu rozpočtovej kontroly v súlade s článkom 314 ZFEÚ, a preto dôrazne vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti neuplatňovala článok 122 na žiadnu inú iniciatívu týkajúcu sa obranného priemyslu alebo na iné záležitosti súvisiace s financovaním obrany; v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutné, aby projekty v rámci nástroja SAFE odrážali priority EÚ v oblasti spôsobilostí stanovené v bielej knihe o európskej obrane, v pláne rozvoja spôsobilostí a Pláne obrannej pripravenosti do roku 2030; dôrazne vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že verejné obstarávania realizované jedným členským štátom sú oprávnené na podporu v rámci nástroja SAFE v prípade, že zmluva sa podpíše najneskôr do 30. mája 2026, pretože to nemotivuje k spoločnému obstarávaniu a defragmentácii trhu a v konečnom dôsledku by to mohlo prehĺbiť rozdiely medzi členskými štátmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že financovanie by malo byť založené aj na uľahčenom prístupe k súkromnému kapitálu, národných príspevkoch, existujúcich rozpočtových rezervách alebo alternatívnych mechanizmoch, ktoré zabezpečujú fiškálnu zodpovednosť; na tento účel vyzýva Komisiu, aby podporovala viacročné hromadné nákupy s cieľom znížiť jednotkové náklady a zredukovať roztrieštenosť zbraňových systémov, ktoré sa v súčasnosti používajú po celej EÚ;

5.konštatuje, že európsky obranný ekosystém je naďalej roztrieštený v priemyselnej, finančnej a riadiacej oblasti; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je naďalej účinným nástrojom na zlepšenie integrovaného plánovania, stabilného dlhodobého financovania a účinného vykonávania v oblasti obrany, a teda na prekonanie uvedenej roztrieštenosti; opätovne zdôrazňuje, že zvýšenie národných rozpočtov na obranu by mala sprevádzať väčšia koordinácia a spoločné kroky na európskej úrovni; pripomína, že je dôležité zabezpečiť širokú podporu verejných investícií do obrany, a teda aj potrebu spravodlivého rozdelenia nákladov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pláne ReArm Europe chýba silná doložka o preferenciách EÚ, najmä pokiaľ ide o nástroj SAFE, ktorý by posilnil EDTIB, vytvoril nové pracovné miesta v EÚ, zvýšil interoperabilitu a zameniteľnosť výrobkov obranného priemyslu v EÚ a znížil našu závislosť od tretích krajín, a tak posilnil odrádzajúce mechanizmy Európy a zvýšil jej bezpečnosť dodávok; zdôrazňuje, že na to, aby bol nástroj SAFE finančne efektívny, mal by byť predovšetkým nástrojom spoločného obstarávania, údržby a prevádzky strategických poskytovateľov, najmä tých, ktorí poskytujú spravodajstvo, sledovanie a prieskum; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila svoju úlohu, najmä prostredníctvom pracovnej skupiny SAFE, na to, aby národné obranné plány členských štátov rešpektovali cieľ SAFE podporovať spoločné obstarávanie s cieľom účinne riešiť nedostatky v spôsobilostiach, a aby využila všetky dostupné nástroje vrátane európskych projektov spoločného záujmu v oblasti obrany a štruktúry pre európsky zbrojný program;

6.berie na vedomie obmedzené a nerovnomerné využívanie národnej únikovej doložky a konštatuje, že napriek takejto flexibilite je fiškálna kapacita niektorých členských štátov naďalej obmedzená na to, aby spĺňali požiadavky a účinne reagovali na spoločné priority, a že iné členské štáty z obavy z reakcie finančných trhov nepožiadali o uplatnenie národnej únikovej doložky; uznáva, že národná úniková doložka je dočasný nástroj pre prípad núdzových situácií v jednotlivých krajinách, zatiaľ čo udržateľné investičné plánovanie si vyžaduje dlhodobú predvídateľnosť; zdôrazňuje, že predvídateľné fiškálne a regulačné podmienky sú nevyhnutné na prilákanie súkromných investícií a zabezpečenie efektívneho využívania verejných zdrojov v celej EÚ; domnieva sa, že tento rámec by sa mal v prípade potreby posilniť investičnými nástrojmi na úrovni EÚ a a nástrojmi určenými na minimalizáciu nákladov daňových poplatníkov EÚ a maximalizáciu efektívnosti pri poskytovaní verejných statkov EÚ;

7.víta návrhy Komisie na zjednodušenie, uľahčenie a urýchlenie verejného obstarávania v oblasti obrany; vyzýva na posilnenie zásady preferencie EÚ, ktorou sa zabezpečí, aby príjemcovia mali možnosť rozhodovať o vymedzení, úprave a vývoji dizajnov a systémov počas ich životného cyklu a aby žiadny komponent nepochádzal z krajín mimo EÚ alebo od subjektov, ktoré konajú v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami EÚ a jej členských štátov; okrem toho žiada, aby sa kritériá oprávnenosti v rámci plánu ReArm Europe plne zosúladili s kritériami stanovenými v Programe pre európsky obranný priemysel (EDIP) s cieľom znížiť roztrieštenosť, ušetriť náklady a zvýšiť efektívnosť, podporiť interoperabilitu a zameniteľnosť a zvýšiť konkurencieschopnosť EDTIB; zdôrazňuje, že pravidlá verejného obstarávania a účasti by mali byť primerané a priaznivé pre MSP, a vyzýva, aby sa zaviedol povinný minimálny podiel hodnoty projektu, ktorý sa pridelí MSP v dodávateľskom reťazci, pričom sa zabezpečí rovnaký prístup začínajúcich podnikov a menších dodávateľov, ako aj hlavných dodávateľov a nebude dochádzať k administratívnej záťaži, ktorá odrádza MSP od účasti; okrem toho vyzýva, aby sa posilnila odolnosť európskych dodávateľských reťazcov presadzovaním spoločných noriem a zmiešaných dodávateľských reťazcov, ktoré znížia kritickú závislosť; uznáva potrebu silnej transatlantickej spolupráce ako základu európskej obrany, ale vyjadruje znepokojenie nad oznámením výrazného nárastu v obstarávaní výrobkov obranného priemyslu zo Spojených štátov, keďže to bude v rozpore s ambíciami vymedzenými v stratégii európskeho obranného priemyslu a spôsobí neistotu v oblasti investícií do EDTIB; vyzýva, aby transatlantické priemyselné partnerstvo v oblasti obrany bolo založené na rovnakých podmienkach, ktoré budú prospešné pre obe strany; zdôrazňuje, že účasť na obranných programoch EÚ musí byť plne v súlade so základnými hodnotami EÚ, jej bezpečnostnými záujmami a cieľmi spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

8.zdôrazňuje, že obranný priemysel EÚ potrebuje predvídateľný viacročný dopyt a spoločné požiadavky, aby mohol zabezpečiť rýchlosť, rozsah a hodnotu dodávok; zdôrazňuje, že interoperabilita a normalizácia musia byť v súlade so správami Draghiho, Lettu a Niinistöa od začiatku zakotvené v obstarávaní a investíciách v oblasti obrany v EÚ prostredníctvom spoločného testovania a certifikácie a cezhraničného uznávania, aby sa obmedzilo šírenie variantov a fragmentácia trhu; vyzýva členské štáty, aby svoje rozpočtové záväzky doplnili transparentnými strednodobými výhľadmi investícií do obrany, ktoré budú zahŕňať ciele v oblasti spôsobilosti, harmonogramy obstarávania a podiel výdavkov vyčlenených na programy spolupráce; vyzýva agentúru EDA, aby na základe týchto vnútroštátnych výhľadov zostavila ročný porovnávací prehľad s cieľom uľahčiť koordináciu a identifikovať príležitosti na spoločné projekty;

9.zdôrazňuje potrebu posilniť EDTIB agregáciou dopytu, zjednodušením a harmonizáciou pravidiel a podporou otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže medzi európskymi priemyselnými odvetviami, čo povedie k nákladovo efektívnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu európskemu obrannému priemyslu a lepšiemu prístupu k obrannému vybaveniu v celej EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že chýbajú komplexné údaje o kolaboratívnom obstarávaní vybavenia v EÚ, čo znemožňuje vykonanie komplexnej analýzy kolaboratívneho obstarávania obranného vybavenia EÚ a riadne posúdenie stavu obranného prostredia EÚ v tejto oblasti; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby riešili pretrvávajúce prekážky obchodu s výrobkami obranného priemyslu v rámci EÚ vrátane prekážok pri udeľovaní licencií a certifikácii, a vyzýva spoluzákonodarcov, aby uprednostnili prijatie a účinné vykonávanie návrhu súhrnného balíka opatrení v oblasti obrany, ktorý predložila Komisia, s cieľom zefektívniť transfery a obstarávanie v celej EÚ na podporu odolnejšej a konkurencieschopnejšej EDTIB;

10.zdôrazňuje, že by sa mali posilniť synergie s civilnými inovačnými programami, ako sú Horizont Európa a Európska rada pre inovácie, aby sa maximalizoval vplyv a zabránilo duplicite; zároveň zdôrazňuje, že technologickému pokroku musia zodpovedať potrebné ľudské schopnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že počet aktívnych zamestnancov sa v roku 2024 zvýšil len okrajovo, a varuje, že zvyšovanie investícií bez súbežného úsilia o nábor a udržanie zamestnancov by mohlo spôsobiť medzery v spôsobilostiach pri prevádzke a údržbe nového vybavenia; vyzýva členské štáty, aby sa prednostne zameriavali na politiky náboru a udržania zamestnancov v obrannom priemysle vrátane výmenných programov a programov odbornej prípravy podporovaných EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa zvýšené výdavky premietli do skutočnej operačnej pripravenosti;

11.opakuje svoje predchádzajúce výzvy adresované Komisii, aby preskúmala všetky možnosti podpory investícií členských štátov do obrany a maximalizovala synergie v existujúcich mechanizmoch na podporu obrannej pripravenosti EÚ; pripomína svoju výzvu, aby sa zabezpečilo, že budúci VFR bude podporovať komplexný prístup k bezpečnosti prostredníctvom primeraných a koordinovaných investícií; víta konsolidáciu finančného krytia na obranu navrhnutého vo VFR na roky 2028 – 2034; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom návrhu VFR na roky 2028 – 2034 neposkytla dostatočne podrobný rozpis tohto finančného krytia; pripomína, že podrobný rozpis rozpočtových prostriedkov je potrebný na zabezpečenie toho, aby rozpočtový orgán mohol prijímať zmysluplné a informované rozhodnutia; zdôrazňuje, že primerané investície do obrany na úrovni EÚ v budúcom VFR, ktoré sa opierajú o transparentné riadenie, môžu znížiť duplicitu, priniesť úspory z rozsahu a posilniť interoperabilitu; pripomína osobitný charakter sektora obrany a domnieva sa, že budúci VFR musí zachovať všetky kritériá a postupy finančných nástrojov európskeho obranného priemyslu, najmä kritériá týkajúce sa Európskeho obranného fondu a EDIP;

12.v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mali preskúmať všetky možnosti podpory investícií členských štátov do obrany, najmä prostredníctvom existujúcich mechanizmov, bez zvýšenia vnútroštátnych príspevkov alebo celkového daňového zaťaženia občanov; zdôrazňuje, že takéto nástroje sa nesmú spoliehať výlučne na vydávanie úverov podporovaných EÚ, napríklad prostredníctvom nástroja SAFE;

13.zdôrazňuje, že financovanie EÚ by malo dopĺňať, a nie nahrádzať úsilie členských štátov o zvýšenie ich vnútroštátnych výdavkov na obranu; zdôrazňuje, že nástroje EÚ by mali prinášať pridanú hodnotu tým, že budú posilňovať spoluprácu, interoperabilitu a účinnosť, pričom plánovanie spôsobilostí a súvisiace požiadavky musia zostať v príslušných inštitucionálnych rámcoch; opakuje, že v záujme uspokojenia naliehavých potrieb SBOP sa musia zabezpečiť dodatočné zdroje na obranné priority; opakuje preto svoju výzvu adresovanú Komisii a Rade, aby zabezpečili, že EÚ bude schopná pokryť svoje celkové vyššie výdavkové potreby, a to aj prijatím nových vlastných zdrojov;

14.pripomína, že cieľom EIB je posilňovať integráciu EÚ, podporovať rozvoj EÚ a politík EÚ v súlade s článkom 309 ZFEÚ; víta proaktívny prístup EIB pri zvyšovaní financovania európskej bezpečnosti a obrany; berie však na vedomie skutočnosť, že jej investičná politika stále vylučuje „zbrane a muníciu“ a že jej intervencie neboli doteraz dostatočné, pokiaľ ide o rýchlosť, ochotu podstupovať riziká a rozsah, aby bolo možné splniť naliehavé potreby v oblasti obrannej pripravenosti; berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri otváraní kritérií, ale domnieva sa, že tieto kritériá sú stále nedostatočné na plnenie cieľov európskej obrannej pripravenosti, ktoré vyjadrili zainteresované strany v tomto sektore prostredníctvom štúdií a verejných konzultácií; v záujme súladu s plánom ReArm Europe vyzýva členské štáty ako riadiaci orgán EIB, aby prispôsobili mandát EIB s cieľom posilniť jej schopnosť podporovať európsky obranný priemysel a zrevidovali jej investičné usmernenia s cieľom umožniť financovanie legitímnych projektov verejného obstarávania zbraní a munície, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom a bezpečnostnými záujmami EÚ; vyzýva skupinu EIB, aby zvýšila svoju ochotu podstupovať riziká a ambíciu prilákať investície; varuje, že akákoľvek úprava kritérií oprávnenosti alebo financovania skupiny EIB s cieľom zosúladiť ju s novými prioritami musí chrániť finančnú situáciu skupiny a zabezpečiť účinné financovanie ostatných strategických priorít EÚ; vyzýva EIB, aby vykonala a poskytla Európskemu parlamentu dôkladné kvantitatívne posúdenie svojej investičnej politiky v oblasti investícií do obrany bez toho, aby v príslušných prípadoch ohrozila svoje dohody o dôvernosti so svojimi investormi;

15.navrhuje, aby EIB neustále skúmala a hodnotila svoju úlohu, ako aj rozsah oprávnených investícií vzhľadom na naliehavú potrebu rozšíriť európsky obranný sektor a zabezpečiť dlhodobú bezpečnosť a strategickú autonómiu; navrhuje formálne rozšíriť mandát EIB o podporu EDTIB v rámci špecializovanej dcérskej spoločnosti, ktorá by bola podporovaná zárukami Komisie a opierala by sa o sieť expertov; domnieva sa, že takáto štruktúra by bola účinnejším riešením než vytvorenie novej banky pre obranu, bezpečnosť a odolnosť;

16.zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť prístupnosť a súdržnosť fondov EÚ na podporu investícií pre podniky EDTIB, najmä startupy a MSP, postupným upravovaním a prispôsobovaním kritérií oprávnenosti s ohľadom na ambície stanovené v stratégii pre európsky obranný priemysel a v EDIP-e, zjednodušením postupov podávania žiadostí a harmonizáciou cieľov pracovných programov; zdôrazňuje dôležitosť prispôsobenia časových harmonogramov a požiadaviek týchto fondov rôznym inovačným cyklom a tempu rôznych typov oblastí spôsobilostí; vyzýva členské štáty a regióny, aby posilnili úlohu svojich obchodných a priemyselných komôr pri podpore MSP v rámci EDTIB pri hľadaní finančných prostriedkov EÚ a prístupe k nim;

17.vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia a vzory týkajúce sa nových typov dohôd, koordinácie a spoločného zavádzania medzi konkurentmi v odvetví obrany s cieľom umožniť väčšie investície podnikov EDTIB do výskumu a vývoja;

18.vyzýva, aby sa vyvinul nástroj na podporu verejných a súkromných investícií do obrany na základe záruk z rozpočtu EÚ podľa vzoru InvestEU; z krátkodobého hľadiska víta návrh Komisie na delegovaný akt o strategických investíciách v oblasti obrany stanovených v investičných usmerneniach pre Fond InvestEU Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2025/1774 z 28. augusta 2025, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2021/1078, pokiaľ ide o strategické investície v oblasti obrany stanovené v investičných usmerneniach pre Fond InvestEU (Ú. v. EÚ L, 2025/1774, 18.12.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2025/1774/oj)., ktorý vyzýva na odstránenie zbytočnej administratívnej záťaže v súvislosti s využívaním rozpočtových záruk a finančných nástrojov na podporu investícií do obrany, čím ponúka ďalšie zjednodušenie a zároveň rešpektuje potrebu chrániť bezpečnosť EÚ a členských štátov; domnieva sa, že tieto opatrenia by spoločne zabezpečili rýchlu mobilizáciu finančných prostriedkov, ako aj vytvorenie stabilného a škálovateľného investičného rámca pre európsky obranný priemysel;

19.považuje použitie bankových prostriedkoch na úvery, záruky a vysoko kvalitné likvidné portfóliá za nevyhnutné pre dlhodobú splatnosť výdavkov na obranu, ktoré zabezpečia predvídateľnosť a stabilitu; opakuje, že urýchlenie dokončenia únie úspor a investícií by pomohlo mobilizovať súkromný kapitál a zlepšiť prístup k financovaniu;

20.vyzýva Európske stredisko pre monitorovanie platieb, aby vypracovalo štúdiu o dodržiavaní lehôt splatnosti v rámci EDTIB v porovnaní so zvyškom odvetvia, ako aj klasifikáciu spoločností, ktoré sú v tomto ohľade najdôslednejšie;

21.vyzýva EIB, aby s podporou členských štátov dosiahla objem 4 miliardy EUR na krátkodobé úvery so zárukami za riziko až do výšky 50 %, a žiada, aby sa zmiernili a zjednodušili kritériá EIB pre záväzky v oblasti obrany a aby sa oprávnenosť rozšírila na nepriamych subdodávateľov;

22.konštatuje, že napriek úsiliu vynaloženému od začiatku vojny na Ukrajine mnohí investori naďalej nie sú ochotní financovať obranu, a to aj z dôvodu neistôt týkajúcich sa uplatňovania environmentálnych, sociálnych a správnych noriem a že EDTIB je na finančných trhoch naďalej diskriminovaná z dôvodu nesprávne vnímaného reputačného rizika; pripomína, že mnohé obranné technológie sú už zo svojej povahy určené na dvojaké použitie, a preto majú významné vedľajšie prínosy pre civilné inovácie a širšie hospodárstvo EÚ; zdôrazňuje, že treba riešiť pretrvávajúce negatívne vnímanie financovania obrany, najmä v bankovom sektore; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o informovanie a zvyšovanie povedomia o financovaní EDTIB, aby si finančné subjekty mohli zlepšovať odborné znalosti v oblasti analýzy a spracovania financovania súvisiaceho s obranou; nabáda Komisiu, aby zvýšila informovanie a povedomie o financovaní EDTIB;

23.berie na vedomie delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2025/1775 z 28. augusta 2025, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) 2020/1818, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „zakázané zbrane“ Ú. v. EÚ L, 2025/1775, 30.12.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg_del/2025/1775/oj., ktorým sa pojem „kontroverzné zbrane“ nahrádza pojmom „zakázané zbrane“ a ktoré bolo prijaté v rámci súhrnného balíka opatrení v oblasti obrannej pripravenosti; zdôrazňuje skutočnosť, že toto vymedzenie je obmedzené na zbrane, ktoré sú výslovne zakázané v záväzných medzinárodných dohovoroch; víta právne objasnenia, ktoré sú súčasťou súhrnného balíka opatrení v oblasti obrannej pripravenosti, a uznáva ich význam pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti financovania obrany; vyzýva súkromných účastníkov finančných operácií, aby obmedzili svoje vylúčenia na tento konsolidovaný zoznam a zverejnili svoju investičnú politiku; navrhuje, aby sa opätovne preskúmalo zaradenie jednotlivých účastníkov, ktorých investičná politika presahuje toto vylúčenie, do financovania EÚ;

24.pripomína, že rámec udržateľného financovania EÚ je koncipovaný tak, aby smeroval kapitálové toky do udržateľných činností bez toho, aby obmedzoval financovanie sektora obrany, ako opätovne potvrdila Komisia vo svojom oznámení z 18. augusta 2025, v ktorom sa potvrdzuje, že vylúčenie činností súvisiacich s obranou z taxonómie EÚ nebráni súkromným alebo verejným investorom investovať do sektora obrany; vyzýva Komisiu, aby verejne a jednoznačne znovu potvrdila, že zelená taxonómia EÚ nezakazuje ani neobmedzuje investície do obrany, ani od nich neodrádza; zdôrazňuje, že obrana a bezpečnosť sú predpokladom udržateľného rozvoja;

25.považuje za nevyhnutné podporovať európsky trh špecializovaných investorov, ktorí ponúkajú nepretržité financovanie (úvery, súkromný dlh a vlastný kapitál) spoločnostiam, najmä startupom, MSP a spoločnostiam so strednou kapitalizáciou, v rámci EDTIB a ukrajinskej DTIB; víta iniciatívu Komisie a EIB vytvoriť kapitálový nástroj v oblasti obrany s rozpočtom 175 miliónov EUR na obdobie rokov 2024 – 2027; považuje však tento fond za úplne nedostatočný vzhľadom na potreby financovania a vyzýva EIB, aby vyhovela želaniam členských štátov, ako sa opakovane zdôraznilo v záveroch Rady, a zvýšila tento rozpočet na 1 miliardu EUR s cieľom lepšie uspokojiť kapitálové potreby EDTIB a jej hodnotového reťazca s osobitným dôrazom na menších aktérov, ktorí čelia najväčšej medzere vo financovaní; nabáda EIB, aby rozšírila tento nástroj na ukrajinskú DTIB a aby ho koncipovala tak, aby podporoval partnerstvá a spoločné podniky medzi spoločnosťami v rámci EDTIB a spoločnosťami v rámci ukrajinskej DTIB;

26.vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby zaviedli do praxe podporu pre projekty dvojakého použitia zlepšením prístupu podnikov v počiatočnom štádiu a malých a stredných podnikov k takejto podpore, zjednodušením postupov, poskytovaním jasných usmernení investorom a pravidelným podávaním správ o využívaní a geografickom rozdelení; vyzýva na účinné vykonávanie prostredníctvom cielených výziev a jasných usmernení pre riadiace orgány, aby tak regióny s menej rozvinutými obrannými ekosystémami získali prístup k týmto možnostiam; vyzýva členské štáty, aby tieto možnosti zohľadnili pri tvorbe programov a aby koordinovali svoju činnosť s Komisiou a EIB pri vytváraní regionálnych investičných platforiem, čím sa zabezpečí komplementárnosť a zabráni dvojitému financovaniu;

27.vyzýva Komisiu, aby vo svojej politike hospodárskej súťaže zvážila obrannú pripravenosť, bezpečnosť dodávok, potenciál na posilnenie inovácií a zníženie závislosti od krajín mimo EÚ; zároveň vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich obstarávanie výrobkov obranného priemyslu bude pre EDTIB ako celok otvorené a konkurencieschopné; vyzýva členské štáty, aby posilnili kontroly priamych investícií vykonávaných subjektmi z tretích krajín;

28.vyzýva Komisiu, aby posilnila programy priemyselnej spolupráce a nadnárodné partnerstvá, vrátane platforiem pre dodávateľský reťazec a projektov spoločného vývoja, s cieľom integrovať výrobné reťazce, využívať vnútroštátne odborné znalosti, podporiť úspory z rozsahu a posilniť globálnu konkurencieschopnosť EDTIB;

29.zdôrazňuje význam dobre fungujúcich kapitálových trhov pre financovanie obrany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili pokrok na budovaní únie kapitálových trhov a únie úspor a investícií, najmä zlepšením prístupu MSP v obrannom sektore ku kapitálu, rizikovému kapitálu a financovaniu; zdôrazňuje, že únia kapitálových trhov a únia úspor a investícií majú zásadný význam pre zvýšenie financovania obrany;

30.zdôrazňuje, že je dôležité urýchliť pokrok pri dokončovaní únie úspor a investícií s cieľom podporiť hlbší, likvidnejší a integrovanejší finančný systém EÚ, ktorý efektívnejšie smeruje úspory do produktívnych investícií, ako sú investície do obranného priemyslu EÚ; zdôrazňuje, že obranný priemysel EÚ musí výrazne zvýšiť svoju kapacitu, aby uspokojil obrovský nárast dopytu po vojenských výrobkoch;

31.víta zavedenie značky Finance Europe; konštatuje, že táto značka, ktorej cieľom je nasmerovať úspory jednotlivcov do investícií do reálnej európskej ekonomiky, podporuje financovanie vlastného kapitálu podnikov; nabáda Komisiu, aby túto iniciatívu podporila návrhom európskej značky v rámci únie úspor a investícií a zabezpečila, aby nevytvárala dodatočnú administratívnu záťaž;

32.víta odporúčanie Komisie týkajúce sa sporiacich a investičných účtov Odporúčanie Komisie (EÚ) 2025/2029 z 30. septembra 2025 o zvýšení dostupnosti sporiacich a investičných účtov so zjednodušeným a zvýhodneným daňovým zaobchádzaním (Ú. v. EÚ L, 2025/2029, 8.10.2025, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2025/2029/oj).; zdôrazňuje, že cieľom sporiacich a investičných účtov je zvýšiť účasť retailových investorov na kapitálových trhoch EÚ, a tým prispieť k posilneniu trhov a umožniť zvýšenie investorskej základne EÚ, čo by pomohlo financovať strategické priority EÚ vrátane obrany; nabáda Komisiu, aby pokračovala v podpore tejto iniciatívy; vyzýva členské štáty, aby sa riadili odporúčaním Komisie o zvýšení dostupnosti sporiacich a investičných účtov;

33.víta prebiehajúce činnosti zamerané na využitie zmrazených ruských aktív na financovanie obranného úsilia Ukrajiny a zároveň na riešenie obáv týkajúcich sa finančnej stability a súdnych sporov;

34.vyzýva na jednotný záväzok členských štátov zvýšiť výdavky na obranu v súlade s výsledkami Haagskeho samitu NATO v roku 2025, na ktorom sa spojenci NATO zaviazali, že do roku 2035 budú ročne investovať 5 % HDP do základných obranných požiadaviek a výdavkov súvisiacich s obranou a bezpečnosťou; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali európske obranné iniciatívy, posilnili interoperabilitu a investovali do spoločného obstarávania v súlade so spoločnými strategickými prioritami vrátane výroby munície;

35.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade a Komisii.