1.zdôrazňuje, že každá nová technológia sa musí zavádzať a používať s celkovým cieľom slúžiť ľuďom a mala by sa riadiť zásadami etiky v štádiu návrhu a predbežnej opatrnosti, ako aj prístupom zameraným na človeka, musia ju riadiť ľudia na základe ustanovení o ľudskom dohľade stanovených v článku 14 aktu o umelej inteligencii a článku 22 všeobecného nariadenia o ochrane údajov;

2.pripomína, že digitálna transformácia vrátane rastúceho využívania umelej inteligencie a algoritmického riadenia má potenciál vytvárať pozitívne výsledky pre trh práce a nové pracovné príležitosti; vyjadruje však znepokojenie nad významnými výzvami, ktoré predstavuje pre pracovníkov, najmä pokiaľ ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania; zdôrazňuje preto, že každá nová iniciatíva v oblasti umelej inteligencie a algoritmického riadenia musí zabezpečiť kvalitné pracovné miesta a chrániť pohodu pracovníkov v digitálnom veku;

3.zdôrazňuje, že nové technológie na pracovisku môžu byť dôležitou konkurenčnou a produktivitovou výhodou, podporiť inovácie a prinášať vyššiu návratnosť spoločnostiam, ktoré ich využívajú; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spoločnosti by sa mali nabádať, aby takéto technológie zavádzali zodpovedne, transparentne inkluzívne, pokiaľ ide o súkromie a ochranu údajov pracovníkov, aby sa budovala dôvera medzi pracovníkmi; zdôrazňuje, že používanie takýchto technológií na pracovisku by sa malo dôsledne kontrolovať, a nie obmedzovať;

4.zdôrazňuje, že umelá inteligencia môže slúžiť ako kľúčový faktor umožňujúci inovatívne podnikanie, najmä pokiaľ ide o podporu mikropodnikov a malých a stredných podnikov pri rozširovaní, zvyšovaní produktivity a konkurovaní v digitálnom hospodárstve; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňujúc zásadu proporcionality prevádzkovej životaschopnosti startupom a malým podnikom uľahčili prístup k nástrojom, poznatkom a infraštruktúre súvisiacich s umelou inteligenciou, a to aj prostredníctvom cielených programov Únie a poradenskej podpory; zdôrazňuje, že investície do umelej inteligencie na úrovni Únie môžu prispieť k vytvoreniu nových pracovných miest a budovaniu odolnejšieho a konkurencieschopnejšieho ekosystému mikropodnikov a malých podnikov v celej Únii; víta hlavné odvetvové iniciatívy uvedené v oznámení Komisie z 8. októbra 2025 s názvom Stratégia využívania umelej inteligencie;

5.uznáva, že na zabezpečenie primeraných pracovných podmienok, pohody, bezpečnosti, autonómie a profesijného rozvoja pracovníkov, ako aj na zvýšenie celkovej prispôsobivosti a konkurencieschopnosti podnikov je nevyhnutná gramotnosť, vzdelávanie a priebežné zvyšovanie kvalifikácií a rekvalifikácia v oblasti zavádzaných nových technológií, najmä tých s priamym vplyvom na úlohy a výkonnosť pracovníkov Prípadové štúdie: https://healthy-workplaces.osha.europa.eu/en/media-centre/news/real-world-learnings-implementing-worker-management-through-ai.; zdôrazňuje, že odborná príprava je nevyhnutná aj pre zamestnávateľov, manažérov a iných ľudí, ktorí takéto systémy každodenne zavádzajú, vyvíjajú a dohliadajú na ich používanie; zdôrazňuje, že pracovníci a ich zástupcovia vrátane odborových zväzov by mali byť informovaní a zapojení do postupov zavádzania takýchto technológií, aby sa dosiahli dobré výsledky, a musí sa im poskytnúť dostatočný čas a podpora na oboznámenie sa s takýmito technológiami;

6.víta iniciatívu Únie zručností; vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby pripravovaný plán kvality pracovných miest v plnej miere odrážal potrebu neustáleho zvyšovania úrovne zručností, rekvalifikácie a odbornej prípravy na pracovisku, a to aj v oblasti umelej inteligencie a algoritmického riadenia prostredníctvom individuálnych práv všetkých pracovníkov na odbornú prípravu; zdôrazňuje, že všetky príslušné iniciatívy zamerané na podporu pracovníkov a spoločností pri tejto transformácii musia uprednostňovať rozvoj zručností v oblasti AI a digitalizácie, aby posilňovali pracovný trh a globálnu konkurencieschopnosť Európy; zdôrazňuje, že tieto iniciatívy sa musia primerane podporovať, a to aj dostatočnými finančnými zdrojmi na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni;

7.podčiarkuje kľúčovú úlohu Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), pokiaľ ide o prípravu súčasných i budúcich pracovných síl, zamestnávateľov a manažérov na digitálnu transformáciu, a to cielenými investíciami do rozvoja zručností, odbornej prípravy a inkluzívnych pracovných príležitostí; vyzýva Komisiu, aby fond po roku 2027 zachovala a ďalej posilňovala, a to zabezpečením prístupu k zvyšovaniu úrovne zručností a k rekvalifikácii v digitálnej oblasti pre všetkých pracovníkov s osobitným dôrazom na pracovníkov v odvetviach a regiónoch, ktoré sú najviac postihnuté technologickými zmenami, aby bol aj naďalej kľúčovým nástrojom Únie na podporu spravodlivej, inkluzívnej, inovačnej a konkurencieschopnej digitálnej transformácie;

8.zdôrazňuje, že strategické verejné investície do umelej inteligencie sú nevyhnutné na doplnenie súkromných inovácií, zabezpečenie etického a transparentného riadenia umelej inteligencie a uľahčenie spravodlivého prístupu k digitálnym nástrojom a zručnostiam vo všetkých regiónoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili vykonávanie opatrení súvisiacich s umelou inteligenciou v rámci svojich národných plánov obnovy a odolnosti, a to v úzkej súčinnosti s regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom maximalizovať príspevok mechanizmu k spravodlivej a konkurencieschopnej digitálnej transformácii;

9.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi naďalej monitorovali dopyt a ponuku na trhu práce a podporovali spoluprácu medzi vzdelávacími inštitúciami, zamestnávateľmi a odborovými zväzmi s cieľom lepšie predvídať budúce zručnosti potrebné na využitie potenciálu digitálnej transformácie; zdôrazňuje, že hodnotenie zručností s cieľom pomôcť pracovníkom, zamestnávateľom a poskytovateľom odbornej prípravy identifikovať potreby v oblasti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie v súvislosti s umelou inteligenciou a algoritmickým riadením na pracovisku; zdôrazňuje, že takéto hodnotenie by malo byť praktické, prístupné a prispôsobené špecifickej situácii MSP a malo by slúžiť ako základ pre cielené programy odbornej prípravy podporované z existujúcich finančných prostriedkov EÚ a členských štátov; víta návrh na vytvorenie Európskeho monitorovacieho strediska zručností; zdôrazňuje, že súčasný nedostatok rozčlenených údajov o prevalencii a type zavedených systémov umelej inteligencie a algoritmického riadenia a o kategóriách pracovníkov, na ktorých sa vzťahujú, bráni tvorbe politiky založenej na dôkazoch, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila zber údajov v tejto oblasti;

10.zdôrazňuje, že v súlade so zásadami subsidiarity a rešpektovania vnútroštátnych systémov pracovnoprávnych vzťahov môžu členské štáty umožniť sociálnym partnerom zachovať, dojednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy s cieľom vykonávať alebo dopĺňať ustanovenia o umelej inteligencii a algoritmickom riadení stanovené na úrovni Únie;

11.vyjadruje znepokojenie nad tým, že používanie umelej inteligencie a systémov algoritmického riadenia prispieva k postupnému rušeniu určitých pracovných miest na najnižšej úrovni, ktoré sú tradične vstupnou bránou na trh práce, a zdôrazňuje, že tieto riziká neprimerane postihujú mladých ľudí a uchádzačov o prvé zamestnanie; zdôrazňuje, že na to, aby Únia mohla využívať výhody digitálnej transformácie na pracovisku, vytvárať a pretvárať pracovné miesta, je potrebné zabezpečiť, aby pracovníci vrátane začínajúcich a nízkokvalifikovaných pracovníkov mali potrebné zručnosti na prácu v digitálnom veku; zdôrazňuje, že neznáme celkové dôsledky vývoja umelej inteligencie a algoritmického riadenia už ovplyvňujú aj iné druhy práce a iné kategórie zamestnancov vrátane vysokokvalifikovaných pracovných miest; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby proaktívnymi opatreniami vrátane začlenenia relevantnej odbornej prípravy v oblasti digitálnych zručností do vnútroštátnych vzdelávacích systémov vrátane učebných osnov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) zabezpečili, aby sa mladým ľuďom vstupujúcim na trh práce poskytla primeraná podpora a zmysluplné pracovné príležitosti v rozvíjajúcom sa digitálnom hospodárstve;

12.zdôrazňuje, že rastúce využívanie digitálnych technológií na pracovisku predstavuje príležitosti aj výzvy, pričom úplný vplyv tejto transformácie ešte nie je známy; domnieva sa, že na jednej strane môžu takéto technológie zvýšiť flexibilitu a umožniť väčšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom vďaka práci na diaľku a pružnému usporiadaniu práce; na druhej strane uznáva, že predstavujú mnohé riziká pre duševné zdravie pracovníkov a rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom tým, že stierajú hranice medzi pracovným a súkromným životom v dôsledku rastúceho tlaku na pracovníkov, aby boli kedykoľvek dosiahnuteľní; zdôrazňuje, že algoritmické riadenie prináša riziká v oblasti ochrany údajov vrátane neprimeraného dohľadu a monitorovania pracovníkov mimo pracoviska; upozorňuje, že v prípade, ak nebude správne riadené, môže viesť k nadmernému pracovnému stresu, vyhoreniu, zvýšeniu psychociálnych rizík súvisiacich s prácou, strate autonómie a rastúcemu pocitu sociálnej a pracovnej izolácie;

13.uznáva, že algoritmické riadenie je zdrojom diskriminácie a zaujatosti, ktoré poškodzujú pracovníkov, a najmä pracovníčky, bez primeraného ľudského dohľadu, zdôrazňuje, že pri navrhovaní, zavádzaní a používaní umelej inteligencie a systémov algoritmického riadenia sa musí proaktívne predchádzať zaujatosti a diskriminácii, najmä tým, ktoré sú založené na rode, rasovom alebo etnickom pôvode, veku, zdravotnom postihnutí, sexuálnej orientácii alebo iných chránených charakteristikách, s cieľom podporovať a zaručiť rovnosť a rozmanitosť na pracovisku; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zraniteľné skupiny majú na pracovisku horší prístup k pracovným príležitostiam súvisiacim s umelou inteligenciou a k nástrojom umelej inteligencie zvyšujúcim produktivitu na pracovisku https://www.oecd.org/content/dam/oecd/en/publications/reports/2024/10/who-will-be-the-workers-most-affected-by-ai_fb7fcccd/14dc6f89-en.pdf., čo by mohlo zabrániť širokému a spravodlivému zdieľaniu prínosov umelej inteligencie;

14.uznáva, že umelá inteligencia a algoritmické riadenie by mohli zvýšiť efektívnosť a umožniť individuálne prispôsobenie pracovného prostredia, ako aj celkových pracovných podmienok, ale mohli by aj zvýšiť tlak na výkonnosť, čo môže viesť k vážnym zdravotným a bezpečnostným rizikám, ako sú muskuloskeletálne a kardiovaskulárne poruchy alebo duševné či fyzické vyčerpanie, v dôsledku čoho môžu pracovníci prehliadnuť alebo nezohľadniť bezpečnostné upozornenia, čím sa výrazne zvyšuje riziko pracovných úrazov; zdôrazňuje, že používanie umelej inteligencie a systémov algoritmického riadenia by malo slúžiť ako podporný nástroj so skutočnou pridanou hodnotou pre pracovníkov a že názory pracovníkov na jej začlenenie do pracovných priestorov sú do veľkej miery nepreskúmané;

15.zdôrazňuje potrebu monitorovať a riešiť tieto riziká komplexne, a že pri každom novom nasadení alebo významnej zmene používania nástrojov umelej inteligencie alebo systémov algoritmického riadenia na pracovisku by sa malo vykonať posudzovanie zdravia a bezpečnosti, ktoré zahŕňa hodnotenie rizík, preventívne a ochranné opatrenia v zodpovednosti zamestnávateľov v súlade so smernicou 89/391/EHS a nepretržité monitorovanie s ohľadom na najnovšie vedecké poznatky a zabezpečenie ľudského dohľadu a kontroly týchto hodnotení; nabáda na vývoj v spolupráci so sociálnymi partnermi na príslušnej úrovni, usmernení pre jednotlivé odvetvia pre zodpovedné zavádzanie umelej inteligencie na pracovisku, ktoré zaručí dodržiavanie základných práv a výmenu najlepších postupov;

16.podčiarkuje kľúčovú úlohu sociálneho dialógu a aktívneho zapojenia pracovníkov a ich zástupcov v súlade so smernicou 2002/14/ES do zavádzania, používania a hodnotenia technológií umelej inteligencie a algoritmického riadenia na pracovisku, najmä na prispôsobenie použitia v jednotlivých odvetviach; zdôrazňuje, že zmysluplná účasť pracovníkov a ich zástupcov na rozhodovacích procesoch vo všetkých fázach, ako aj poskytovanie informácií a konzultácií o odbornej príprave a o odbornej príprave na pracovisku s cieľom uľahčiť uplatňovanie nových technológií všetkými pracovníkmi, podporuje pocit autonómie, (seba)dôvery a dôvery, pomáha zmierniť riziká nových technológií a vedie k lepšej, účinnejšej a na človeka zameranej integrácii umelej inteligencie na pracovisku;

17.zdôrazňuje potrebu jasného rozdelenia povinností v oblasti dohľadu nad zavádzaním a používaním umelej inteligencie a systémov algoritmického riadenia na pracoviskách v súlade so zásadou „ľudskej kontroly“ s cieľom zabezpečiť zodpovednosť, zabezpečiť účinný ľudský dohľad a pracovníkom umožniť, aby v prípade potreby uplatniť si práva mali kontaktnú osobu, na ktorú sa môžu obrátiť; zdôrazňuje, že účinný ľudský dohľad si vyžaduje skutočnú schopnosť pochopiť, monitorovať a v prípade potreby zasiahnuť do prevádzky systémov umelej inteligencie, pričom sa zohľadňujú inherentné výzvy, ktoré prinášajú zložité a neprehľadné systémy umelej inteligencie, ako aj riziká spojené s automatizačným zaujatím; zdôrazňuje preto, že ľudský dohľad nesmie byť len formalistickým úkonom, ale aj dostupnou zárukou overovania, vysvetľovania a nápravy rozhodnutí v oblasti umelej inteligencie, a že takéto ľudské kontaktné miesto musí mať spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoc potrebnú na vykonávanie tejto funkcie;

18.zdôrazňuje, že osobné údaje osôb vykonávajúcich prácu možno agregovať do kolektívnej databázy, ktorú by mohli spracúvať algoritmy, a preto je potrebná ochrana údajov aj na kolektívnej úrovni;

19.zdôrazňuje potenciál, ktorý môže umelá inteligencia a algoritmické riadenie priniesť pre začlenenie pracovníkov so zdravotným postihnutím do trhu práce; uznáva však, že osoby so zdravotným postihnutím, starší pracovníci a zraniteľné osoby môžu pri prispôsobovaní sa novým technológiám na pracovisku čeliť osobitným výzvam; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zaistili, aby podniky, ktoré začínajú používať umelú inteligenciu a systémy algoritmického riadenia, zaviedli inkluzívne a na mieru šité podporné opatrenia, ktoré podporujú zvýšenú účasť osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce a ich prístup k novým technológiám; zdôrazňuje, že z technologického pokroku by mali mať prospech všetci;

20.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby osobám so zdravotným postihnutím garantovali právo na účinné primerané úpravy v súlade so smernicou 2000/78/ES tým, a aby rešpektovali ich konečné právo určiť, či asistenčné technológie založené na umelej inteligencii na pracovisku sú prispôsobené ich individuálnym potrebám; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam pružných metód práce a odbornej prípravy na pracovisku, ako aj účinných príležitostí na nasadenie asistenčných technológií po porade s osobami so zdravotným postihnutím a ich zástupcami; vyzýva Komisiu, aby začlenila vplyv používania umelej inteligencie na pracovisku do nadchádzajúcej revízie stratégie EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím;

21.zdôrazňuje, že ak chce byť Únia na čele digitálnej transformácie, musí ísť príkladom a stanoviť prísne normy na zavádzanie umelej inteligencie a algoritmického riadenia na pracovisku vrátane jasných pravidiel transparentnosti a ľudského dohľadu;

22.pripomína, že existujúce acquis Únie predstavuje dôležitý stavebný prvok pri regulácii algoritmického riadenia a využívania umelej inteligencie na pracovisku; v tejto súvislosti víta smernicu o práci pre platformy, ktorou sa okrem iného zavádzajú pravidlá týkajúce sa transparentnosti, ochrany údajov, ľudského dohľadu a preskúmania, informácií a konzultácií a zdravia a bezpečnosti v odvetviach, v ktorých takéto technológie čoraz viac formujú rozhodnutia o práci, a akt o umelej inteligencii a pripomína nariadenie (EÚ) 2016/679; zdôrazňuje však, že napriek tomuto legislatívnemu rámcu pretrváva niekoľko nedostatkov, pokiaľ ide o ochranu pracovníkov, práva a pracovné podmienky používania takýchto nástrojov na pracovisku vrátane rešpektovania osobných údajov a súkromia, rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a práva na odpojenie; zdôrazňuje, že ustanovenia smernice o práci pre platformy týkajúce sa algoritmického riadenia (najmä práva pracovníkov na transparentnosť, ľudské preskúmanie, informovanie a porady s pracovníkmi a BOZP) sa vzťahujú len na osoby pracujúce pre platformy, pričom ostatní pracovníci, ktorí čoraz viac podliehajú algoritmickému riadeniu, sú chránení menej; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými pracovníkmi a aby boli budúce iniciatívy v súlade s ochranným rámcom stanoveným v smernici o práci pre platformy;

23.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup európskych spoločností a verejných inštitúcií k dôveryhodným a suverénnym nástrojom umelej inteligencie vyvinutým v súlade s európskymi demokratickými hodnotami, čím sa zabráni odkázanosti na dodávateľov technológie z jurisdikcií mimo EÚ;

24.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa pri zavádzaní algoritmických systémov na pracovisku uprednostňovalo používanie technológií vyvinutých, trénovaných a prevádzkovaných v rámci Únie s cieľom chrániť základné práva a zaistiť ochranu údajov, kybernetickú bezpečnosť a strategickú autonómiu;

25.zdôrazňuje, že regulačné reakcie na európskej úrovni by sa mali starostlivo zvážiť a mala by im predchádzať analýza existujúcich právnych predpisov vypracovaná v spolupráci so sociálnymi partnermi a rešpektujúca subsidiaritu, aby sa zabezpečilo harmonizované riešenie s vysokou úrovňou ochrany pracovníkov v celej Únii a s rovnakými podmienkami na vnútornom trhu, a to aj úplným vykonávaním existujúcich európskych a vnútroštátnych právnych rámcov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť predvídateľné regulačné prostredie podporujúce inovácie, konkurencieschopnosť a spravodlivú hospodársku súťaž v Európe; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky právne predpisy a iniciatívy týkajúce sa algoritmického riadenia na pracovisku zabránia duplicite alebo prekrývaniu s existujúcimi príslušnými nástrojmi Únie a nebudú predstavovať zbytočnú administratívnu záťaž, najmä pre MSP, znížia náklady a uľahčia dodržiavanie predpisov;

26.uznáva, že spoločnosti, najmä malé a stredné podniky (MSP), čelia už dnes značným výzvam, pokiaľ ide o orientáciu v čoraz rozličnejšom a zložitejšom regulačnom rámci; zdôrazňuje potrebu na mieru šitých usmernení, nástrojov a podporných mechanizmov s cieľom pomôcť MSP účinne plniť nové požiadavky;

27.Vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu doplnené testom konkurencieschopnosti a MSP a na základe článku 153 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. b) a článkom 16 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a výsledku uvedených krokov predložila návrh o algoritmickom riadení na pracovisku v súlade s odporúčaniami uvedenými v prílohe k tomuto dokumentu, ktorý by riešil zostávajúce medzery v existujúcich právnych predpisoch, zabránil vytváraniu prekrývajúcich sa právnych nástrojov a zlepšil harmonizáciu vnútorného trhu;

28.domnieva sa, že všetky finančné dôsledky vyžiadaných návrhov je potrebné pokryť z existujúcich vyčlenených rozpočtových prostriedkov;

29.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie a odporúčania uvedené v prílohe Rade a Komisii, ako aj a parlamentom a vládam členských štátov.