A.keďže európska iniciatíva občanov (ďalej len „EIO“) je nástroj, ktorým môžu občania EÚ vyzvať Komisiu, aby navrhla nový právny predpis; keďže v prípade, že EIO získa aspoň jeden milión podpisov, Komisia musí do šiestich mesiacov od potvrdenia EIO, aké opatrenia plánuje v tejto súvislosti prijať;

B.keďže „My Voice, My Choice“ (Môj hlas, moja voľba) je občianske hnutie, ktoré združuje viac ako 300 organizácií v celej Európe; keďže hnutie vyzýva EÚ, aby zaručila bezpečné a dostupné možnosti umelého prerušenia tehotenstva pre všetky ženy, a žiada, aby prijala právne predpisy, vďaka ktorým by vznikol dobrovoľný mechanizmus finančnej podpory členských štátov, z ktorého by bola poskytovaná bezpečná starostlivosť pri umelom prerušení tehotenstva tým ženám, ktoré k nemu nemajú prístup;

C.keďže v rozhodnutí (EÚ) 2024/1158 o žiadosti o registráciu EIO Komisia uviedla, že „ sa zdá, že iba jednoduchým poskytovaním finančnej podpory na tento druh zdravotníckych služieb nebude dochádzať k priamemu a cielenému zásahu do právomocí členských štátov vymedzovať vlastnú politiku v oblasti zdravia a organizáciu svojich zdravotníckych služieb.“;

D.keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (ďalej len „SRZP“) vrátane bezpečného, všeobecne dostupného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva sú základným právom; keďže zákaz prístupu k reprodukčnej starostlivosti neznižuje počty umelých prerušení tehotenstva, ale naopak zvyšuje počet prípadov nebezpečných interrupcií, a tým negatívne ovplyvňuje plodnosť a úmrtnosť žien a dievčat, alebo ich núti cestovať za legálnym umelým prerušením tehotenstva do zahraničia;

E.keďže možnosť jednotlivca využiť svoju reprodukčnú autonómiu vrátane práva slobodne a zodpovedne rozhodnúť o tom, či, kedy a ako bude mať deti, musí byť garantovaná, ak chceme v Európe dosiahnuť rovnosť medzi ženami a mužmi a plné uplatňovanie ľudských práv pre všetkých; keďže právo na telesnú integritu a autonómiu musí byť v plnej miere rešpektované a zaručené;

F.keďže podľa Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien sú súčasťou práva žien na zdravie aj ich sexuálne a reprodukčné práva, pričom tento výbor vo svojom všeobecnom odporúčaní č. 35 uvádza, že „porušovanie práv žien v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ako sú nútené sterilizácie, nútené umelé prerušenia tehotenstva, nútené tehotenstvá, kriminalizácia umelého prerušenia tehotenstva, odopretie alebo odloženie bezpečného umelého prerušenia tehotenstva alebo starostlivosti po ňom, nútené pokračovanie tehotenstva a zneužívanie a zlé zaobchádzanie so ženami a dievčatami, ktoré sa chcú informovať, alebo majú záujem o tovary a služby v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, je formou rodovo motivovaného násilia, ktoré sa za určitých okolností môže považovať za mučenie alebo kruté, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie“; keďže Výbor OSN naliehavo vyzýva štáty, aby zrušili zákony, ktoré kriminalizujú umelé prerušenie tehotenstva; keďže WHO a medzinárodné organizácie činné v oblasti ľudských práv vyzývajú krajiny, aby povolili umelé prerušenie tehotenstva na základe žiadosti a odstránili zbytočné a škodlivé prekážky, ktoré odďaľujú alebo bránia včasnému prístupu k starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva;

G.keďže SRZP sú súčasťou cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, konkrétne cieľa 3.7 zaručiť všeobecný prístup k službám zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a cieľa 5.6 zaručiť všeobecný prístup k SRZP;

H.keďže garantovanie SRZP je nevyhnutné na zachovanie ľudskej dôstojnosti a úzko súvisí s bojom proti sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu, s dosahovaním rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj s dodržiavaním iných ľudských práv, ako sú právo na život, zdravie, súkromie, osobnú bezpečnosť, nediskrimináciu, rovnosť pred zákonom a právo byť oslobodený od mučenia či iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

I.keďže nemožnosť dostať sa k všeobecne dostupnému, bezpečnému a legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva priamo obmedzuje práva žien vrátane ich práva na sebaurčenie, fyzickú a duševnú integritu, zdravie, vzdelávanie a prácu; keďže obmedzenie týchto práv prisudzuje ženám iba reprodukčnú úlohu, a tým vytvára diskrimináciu na základe pohlavia;

J.keďže viaceré členské štáty EÚ prijali opodstatnené legislatívne kroky na zlepšenie prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva odstránením škodlivých procesných a regulačných prekážok a zrušením trestnoprávnych sankcií; keďže však umelé prerušenie tehotenstva na základe žiadosti je aj naďalej zakázané v dvoch členských štátoch, v ôsmich členských štátoch platí povinná čakacia lehota a viaceré členské štáty buď neuhrádzajú, alebo nedotujú starostlivosť pri umelom prerušení tehotenstva, prípadne ponúkajú iba obmedzené poistné krytie; keďže v 11 európskych krajinách neexistuje možnosť umelého prerušenia tehotenstva liekmi (t. j. bez chirurgického zákroku) a len päť krajín ponúka starostlivosť pri umelom prerušení tehotenstva využitím telemedicíny; keďže lehoty na umelé prerušenie tehotenstva na základe žiadosti sa v Európe výrazne líšia, a to od 10 do 24 týždňov;

K.keďže v niektorých členských štátoch stále existujú spiatočnícke prekážky v prístupe k umelému prerušeniu tehotenstva vrátane povinného poradenstva, možnosti zdravotníckych pracovníkov odmietnuť poskytnutie starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva, povinných ultrazvukov, nedostatočného finančného krytia, povinných povolení od tretích strán, obmedzení dôvodov starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva a obmedzení metód umelého prerušenia tehotenstva; keďže niektoré členské štáty tieto prekážky dokonca len nedávno zaviedli;

L.keďže z údajov vyplýva, že vo väčšine prípadov dôjde k umelému prerušeniu tehotenstva v prvom trimestri a že väčšina z tých žien už má deti, je vydatá, v dlhodobom vzťahu alebo práve používala antikoncepciu;

M.keďže približne 20 miliónov žien v Európe Tento údaj vychádza z počtu žien žijúcich v Poľsku a na Malte, ktoré nemôžu požiadať o umelé prerušenie tehotenstva z dôvodu reštriktívnych zákonov v ich krajinách pobytu a obmedzení a zákazov v iných členských štátoch EÚ. nemá prístup k bezpečnému a legálnemu zákroku umelého prerušenia tehotenstva a ich zdravie je naďalej ohrozené; keďže sem patria aj migrantky a ženy utekajúce pred ozbrojenými konfliktmi a vojnami;

N.keďže mnohé ženy sú nútené cestovať za hranice, aby mohli absolvovať zákrok umelého prerušenia tehotenstva v inej krajine EÚ, pričom sú často vystavované finančným, logistickým a psychologickým prekážkam, a to aj napriek súčasným pravidlám EÚ o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti;

O.keďže podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie „Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou ... ochrany ľudského zdravia“ (článok 9) a môže „tiež prijať motivačné opatrenia určené na ochranu a zlepšenie ľudského zdravia“ (článok 168);

P.keďže všetky ženy a dievčatá by mali mať na báze nediskriminácie rovnaký prístup k službám zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, kde majú bydlisko; keďže ľudia z marginalizovaných skupín vrátane ľudí patriacich k rasovým, etnickým a náboženským menšinám, migrantov, ľudí zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, osôb z vidieckych oblastí, osôb so zdravotným postihnutím, LGBTQI+ osôb a obetí násilia často čelia ďalším prekážkam, prierezovej diskriminácii a násiliu v prístupe k zdravotnej starostlivosti;

Q.keďže otehotnieť a mať deti môžu len biologické ženy;

R.keďže rozdiely v poskytovaní starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva v Európe reálne existujú; keďže systémy zdravotnej starostlivosti niektorých členských štátov už musia počítať aj s pacientkami na umelé prerušenie tehotenstva z iných členských štátov pre obmedzenia, ktoré v daných krajinách existujú, a preto sa v spomínanej EIO navrhuje, aby tieto členské štáty dostávali finančnú kompenzáciu;

S.keďže niektoré ženy nemôžu cestovať na zákrok umelého prerušenia tehotenstva pre nedostatok financií;

T.keďže aktuálne právne predpisy EÚ nedokážu riešiť výzvy cezhraničnej starostlivosti pri umelom prerušení tehotenstva;