1.zdôrazňuje, že úspešný prechod na udržateľnejšie zdroje energie, zmodernizované priemyselné odvetvia a viac digitalizované hospodárstvo budú zohrávať významnú úlohu v dlhodobej konkurencieschopnosti podnikov Únie na svetovom trhu a musia viesť k vytváraniu kvalitných pracovných miest v Únii; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby podniky a pracovníci boli dobre vybavení nato, aby dokázali využiť príležitosti vyplývajúce z prechodu na nové a inovatívne riešenia, a zdôrazňuje význam dôstojnej práce a pracovných miest zastrešených kolektívnymi zmluvami, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie sociálneho pokroku a prijatia transformácie; domnieva sa, že legislatívny rámec na riešenie výziev a príležitostí spravodlivej transformácie na pracovisku je nevyhnutný na zabezpečenie primeraných minimálnych noriem, ktoré zabezpečia jasnosť a štruktúru pre pracovníkov aj zamestnávateľov pri predvídaní a riadení zmien, čím sa v konečnom dôsledku zlepší odolnosť, konkurencieschopnosť a vzostupná sociálna konvergencia a sociálna spravodlivosť Únie; zdôrazňuje, že regióny môžu podporiť spravodlivú transformáciu kombináciou sociálnej ochrany, hospodárskej diverzifikácie a územnej koordinácie s cieľom znížiť negatívne vplyvy, posilniť miestne hospodárstva a podporiť inkluzívny rozvoj;

2.zdôrazňuje, že vplyv dekarbonizácie na zamestnanosť presahuje rámec znižovania emisií v odvetviach fosílnych palív a bude mať širší vplyv, pokiaľ ide o nové vymedzenie pracovných miest a celkovú transformáciu trhu práce; víta v tejto súvislosti oznámenie aktu pre kvalitné pracovné miesta, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby postupy v oblasti zamestnanosti držali krok s vývojom moderného hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tento akt aj nadchádzajúca aktualizácia Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv a nový Plán pre kvalitné pracovné miesta zahŕňali súbor konkrétnych opatrení, ktoré hmatateľne zlepšia pracovné podmienky, zdravie a bezpečnosť, demokraciu na pracovisku, pokrytie kolektívnym vyjednávaním a odbornú prípravu a zručnosti pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb a zároveň zaručia účinné presadzovanie právnych predpisov EÚ v oblasti politiky zamestnanosti a sociálnej politiky; zdôrazňuje, že takéto opatrenia poskytujú aj príležitosť na podporu zamestnávateľov v Únii, najmä MSP, aby si udržali a zlepšili konkurencieschopnosť, a to poskytnutím jasného rámca vrátane praktických usmernení a podporných nástrojov na predvídanie a riadenie zmien v partnerstve s pracovníkmi a na investovanie do odborného vzdelávania a prípravy, zvyšovania kvalifikácie a rekvalifikácie pracovníkov s cieľom riešiť nedostatok zručností a pracovnej sily, ktorý brzdí produktivitu a rast, ako aj budúce vyhliadky pracovníkov;

3.zdôrazňuje, že digitalizácia sa musí realizovať spôsobom zameraným na človeka, pričom sa musí zabrániť nadmernému dohľadu nad pracovníkmi a zabezpečiť právo na odpojenie sa, ako aj spravodlivé režimy pracovného času;

4.zdôrazňuje, že predvídanie a riadenie zmien je pre zamestnávateľov aj pracovníkov, regionálne a miestne orgány a komunity mimoriadne dôležité, aby úspešne prešli zelenou a digitálnou transformáciou a účinné zvládli hospodárske výzvy spôsobené nepriaznivými geopolitickými udalosťami a využili ich ako príležitosť; zdôrazňuje, že plánovaním transformácie vopred je možné aktívne predchádzať prepúšťaniu a viesť k vytváraniu pracovných miest, budovať dlhodobú odolnosť podnikov a čo najlepšie využívať dostupné zdroje; zdôrazňuje, že takéto plány si vyžadujú rozhodnutia, ktoré pravdepodobne povedú k podstatným zmenám v organizácii práce, a preto sa musia vypracovať v rámci široko koncipovaného partnerstva prostredníctvom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania pri plnom rešpektovaní práva na informácie a konzultácie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby monitorovala a presadzovala úplné vykonávanie rámca stanoveného v smernici 2002/14/ES; ďalej vyzýva členské štáty, aby umožnili sociálny dialóg na príslušných úrovniach o uľahčení prechodu na iné pracovné miesta, najmä v prípade povolaní, ktoré môžu zaniknúť alebo v ktorých sa môže výrazne znížiť počet pracovníkov; pripomína nástroje včasného varovania stanovené v smernici (EÚ) 2019/1023 a domnieva sa, že prispôsobenie takýchto nástrojov tak, aby zahŕňali aj okolnosti relevantné pre dvojakú transformáciu, by zabezpečilo lepšie odhaľovanie a reakciu na nadchádzajúce zmeny v prevádzke podnikov; zdôrazňuje, že treba poskytnúť podnikom stimuly na vypracovanie ich vlastných plánov transformácie; zdôrazňuje, že zainteresované strany a občianska spoločnosť musia byť zapojené už do prvých fáz plánovania transformácie, čím sa zabezpečí ich zmysluplná účasť, a nie až do konzultácií v neskorej fáze;

5.zdôrazňuje, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov možno zmysluplne zmierniť riešením dostupnosti a prístupnosti príležitostí na vzdelávanie, (re)kvalifikáciu a odbornú prípravu, ako aj zlepšením pracovných podmienok; zdôrazňuje, že sociálny dialóg medzi pracovníkmi a zamestnávateľmi o spôsoboch realizácie možností odbornej prípravy, ktoré sú v súlade s potrebami trhu práce a ktoré rešpektujú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, je nevyhnutný a mal by sa uľahčiť Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe 2024, Európska komisia, s. 20.; je pevne presvedčený, že individuálne právo na odbornú prípravu pre pracovníkov počas pracovného času, ktoré rieši hlavné prekážky účasti na odbornej príprave, môže zabezpečiť kvalitné zvyšovanie úrovne zručností alebo rekvalifikáciu, odbornú prípravu zamestnancov a podporu v kariérnom raste s cieľom poskytovať zamestnávateľom predvídateľnú a stabilnú ponuku kvalifikovaných pracovníkov; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nákladovú prekážku zabezpečením toho, aby odborná príprava bola pre pracovníkov bezplatná, podporená financovaním, daňovými stimulmi a partnerstvami; zdôrazňuje, že vnútroštátne inštitúcie a sociálni partneri sú zodpovední za odbornú prípravu zamestnancov, a zdôrazňuje ich zásadnú úlohu pri uplatňovaní práva na odbornú prípravu; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby uprednostňovali a podporovali systémy odbornej prípravy, ktoré spoločne vyvinuli pracovníci a ich zamestnávatelia, a zabezpečili, aby zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikácia zodpovedali skutočnému dopytu a prispievali ku kariérnemu postupu;

6.zdôrazňuje, že je potrebné zmysluplne zapojiť mladých ľudí do navrhovania, vykonávania a monitorovania politík súvisiacich so spravodlivou a primeranou transformáciou; vyzýva, aby sa zintenzívnilo úsilie o vykonávanie záruky pre mladých ľudí a zabezpečilo, aby členské štáty zvýšili prostriedky a vyčlenili aspoň 15 % svojich zdrojov z ESF+ na cielené opatrenia a štrukturálne reformy podporujúce kvalitnú zamestnanosť mladých ľudí, odborné vzdelávanie a odbornú prípravu, najmä prostredníctvom platených kvalitných stáží a učňovskej prípravy, a uľahčujúce prechod zo školy do práce, opätovné začlenenie do vzdelávania alebo odbornej prípravy a kompenzačné vzdelávanie;

7.zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty za účasti regiónov podporovali podniky a pracovníkov vypracovaním stratégií transformácie a politík pre spravodlivú transformáciu na vnútroštátnej úrovni, ktoré budú prispôsobené miestnym špecifikám; zdôrazňuje, že v takýchto národných stratégiách by sa mal identifikovať vplyv transformácie na regióny, jednotlivé odvetvia a príslušnú pracovnú silu a mal by sa v nich stanoviť komplexný a prierezový plán na zmiernenie tohto vplyvu; zdôrazňuje význam rozvoja dlhodobej vízie a stratégie pre miestnu a regionálnu hospodársku transformáciu zapojením verejných a súkromných aktérov, občianskej spoločnosti a sociálneho hospodárstva; zdôrazňuje, že na udržanie pracovníkov a vytváranie kvalitných pracovných miest sú potrebné priame investície do inovácií a zvyšovania regionálnej atraktívnosti prostredníctvom modernizácie a zabezpečenia vysokokvalitnej, cenovo dostupnej a prístupnej infraštruktúry, verejných služieb a vybavenosti;

8.považuje za nevyhnutné podporovať hospodársku životaschopnosť európskych priemyselných spoločností a v čo najväčšej miere zabrániť ich zatváraniu a nútenému prepúšťaniu; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať podniky, najmä MSP, aby sa zabránilo nútenému prepúšťaniu, napríklad prostredníctvom programov dočasnej podpory na ochranu zamestnanosti počas transformácie, čím sa zabráni strate strategických priemyselných kapacít a kvalifikovanej pracovnej sily; konštatuje, že ak je potrebný prechod na iné pracovné miesto, je nevyhnutné udržať pracovníkov v rovnakom regióne a zároveň im poskytnúť dostatok času na rekonverziu a pritom obmedziť osobné finančné straty; požaduje silnejšiu ochranu pred nespravodlivým prepúšťaním a žiada, aby sa pracovníkom zasiahnutým reštrukturalizáciou zabezpečil prístup k primeranej kompenzácii, príležitostiam na rekvalifikáciu a podpore pri zaistení nového zamestnania;

9.zdôrazňuje, že regionálne prognózy Eurostatu naznačujú pokračujúci pokles počtu obyvateľov v produktívnom veku na mnohých územiach v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 21. storočia, najmä v regiónoch, ktoré už sú zasiahnuté starnutím a geografickou mobilitou; zdôrazňuje, že takéto trendy môžu oslabiť ponuku pracovnej sily, a tým ohroziť dlhodobý rozvoj práve v čase, keď sú kvalifikovaní pracovníci nevyhnutní pre zelenú a digitálnu transformáciu; zdôrazňuje význam práva ľudí zostať vo svojich regiónoch alebo miestnych oblastiach a potrebu cielených stratégií pre vidiecke a okrajové oblasti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali politiky orientované na miestne potreby, ktoré vytvárajú hospodárske príležitosti pre ľudí aj spoločnosti vo vidieckych regiónoch, priťahujú súkromné investície a vytvárajú pracovné miesta na miestnej úrovni; zdôrazňuje, že takéto stratégie sú potrebné na posilnenie hospodárskych príležitostí vo vidieckych oblastiach, na podporu vytvárania kvalitných pracovných miest, inovácií, obnovy miestneho priemyslu a v konečnom dôsledku na zabezpečenie toho, aby si občania mohli vybudovať budúcnosť vo svojich komunitách;

10.pripomína, že MSP sú hlavnými tvorcami udržateľnej miestnej zamestnanosti; zdôrazňuje, že treba napomôcť zjednodušenému a primeranému prístupu k financovaniu transformácie, ktorý by bol ústretový k MSP, a to aj tým, že sa umožní vytváranie zoskupení s cieľom získať prístup k finančným prostriedkom a plniť povinnosti podávania správ, zriaďovanie digitálnych jednotných kontaktných miest a poskytovanie povinnej technickej pomoci pri navrhovaní projektov a zabezpečovaní súladu s predpismi; naliehavo vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby vytvorili a posilnili programy na podporu podnikania v postihnutých regiónoch s cieľom pomôcť startupom a MSP rásť a dosahovať úspechy; zdôrazňuje, že investičné stimuly spojené so sociálnou kondicionalitou môžu pomôcť prilákať podniky do zraniteľných regiónov a zároveň zabezpečiť udržateľný rozvoj miestneho hospodárstva; zdôrazňuje, že je potrebné pomôcť spoločnostiam, najmä MSP, riešiť problém nedostatku zručností v Únii a podporovať rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností, čo ľuďom pomôže získať správne zručnosti pre kvalitné pracovné miesta; vyzýva Európsku komisiu, aby v rámci budúceho financovania spravodlivej transformácie zabezpečila vyčlenenie podpory pre MSP; ďalej vyzýva Európsku komisiu, aby sledovala účasť MSP na programoch spravodlivej transformácie;

11.zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo, najmä sociálne podniky zamerané na pracovnú integráciu, zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní inkluzívnej a spravodlivej transformácie; zdôrazňuje potrebu podpory v prístupe k financovaniu, budovaniu kapacít a technickej pomoci;

12.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili rozsiahle aj malé investície a vypracovali politiky, ktoré umožnia využívať hospodárske príležitosti v súkromnom sektore, najmä malým a stredným podnikom, a to znížením administratívneho zaťaženia, znížením požiadaviek na spolufinancovanie a zjednodušením prístupu k financovaniu, a to pri súčasnom rešpektovaní práv pracovníkov a spotrebiteľov; zdôrazňuje, že takéto investície sú nevyhnutné na posilnenie európskej priemyselnej a technologickej základne, vytvorenie kvalitných pracovných miest a zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily prispôsobenej miestnym podmienkam, zdrojom a špecifickým potrebám, aby sa plne využil regionálny potenciál a podporila konkurencieschopnosť, udržateľný rast a dlhodobé vytváranie hodnôt; zdôrazňuje, že podnikatelia a malé spoločnosti majú zásadný význam pre investície, inovácie a vytváranie pracovných miest, najmä vo vidieckych a menej rozvinutých regiónoch, a že na plné využitie ich potenciálu v zelenom a digitálnom hospodárstve a podporu udržateľného rastu a dlhodobého vytvárania hodnôt je potrebné prispôsobiť finančné nástroje a technickú pomoc ich potrebám;

13.konštatuje, že chýbajú presné rozčlenené údaje o počte pracovných miest stratených, vytvorených alebo ovplyvnených dvojakou transformáciou; zdôrazňuje, že pre účinné politické a včasné opatrenia je dôležité predvídať zmeny na trhu práce a trendy týkajúce sa potrieb zručností; zdôrazňuje potrebu identifikovať, vymieňať si a presadzovať najlepšie postupy; vyzýva na konsolidáciu zberu relevantných údajov a analýzu vplyvu transformačných politík; zdôrazňuje, že ukazovatele energetickej a dopravnej chudoby by sa mali systematicky začleňovať do štruktúr monitorovania spravodlivej transformácie, aby sa zabezpečilo, že financovanie a opatrenia na vytváranie pracovných miest budú zamerané predovšetkým na zraniteľné domácnosti;

14.podporuje programy obnovy na komunitnej úrovni, ktoré sa vzťahujú na štvrte alebo dediny, pričom znižujú náklady, posilňujú súdržnosť a urýchľujú transformácia;

15.vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034 neobsahuje samostatný nástroj na riešenie spravodlivej transformácie; zdôrazňuje, že na podporu dotknutých regiónov pri riešení výziev vyplývajúcich zo zelenej transformácie sú naďalej potrebné osobitné finančné prostriedky; požaduje v tomto smere rozšírený a navýšený Fond na spravodlivú transformáciu na programové obdobie po roku 2027, ktorý by fungoval podľa zásad zdieľaného riadenia a partnerstva, v rámci politiky súdržnosti a so zvýšeným rozpočtom; zdôrazňuje, že nový fond by mal podporovať zamestnávateľov pri zabezpečovaní práva pracovníkov na odbornú prípravu, ako aj pri zavádzaní plánov transformácie na úrovni podnikov; zdôrazňuje, že odborná príprava by mala byť kvalitná, zodpovedať potrebám práce a viesť k získaniu kvalifikácie a certifikátov, ktoré sa zvalidujú prostredníctvom transparentných a jasných systémov certifikácie, ktoré umožnia vzájomné uznávanie medzi členskými štátmi; naliehavo žiada, aby financovanie transformácie zahŕňalo sociálne podmienky na podporu začlenenia;

16.pripomína, že pri dosahovaní cieľov v rámci FST sa napriek jeho transformačným ambíciám objavili značné výzvy najmä pri zabezpečovaní spravodlivých výsledkov a poskytovaní prístupu k fondu malým a stredným podnikom Spravodlivá transformácia vo svete práce, EPRS, september 2025, https://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/BRIE/2025/774668/EPRS_BRI(2025)774668_EN.pdf.; vyzýva na zjednodušenie prístupu MSP k Fondu na spravodlivú transformáciu prostredníctvom poskytovania technickej pomoci a zníženia administratívneho zaťaženia;

17.zdôrazňuje význam rozvoja digitálnych zručností pracovníkov na základnej aj pokročilej úrovni; zdôrazňuje potrebu vybaviť občanov základnou digitálnou gramotnosťou, informovanosťou o údajoch a bezpečným používaním online nástrojov, aby sa zachovala ich zamestnateľnosť a prispôsobivosť, a zároveň posilniť pokročilejšie kompetencie;

18.zdôrazňuje, že inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy musia zvýšiť relevantnosť svojej odbornej prípravy, aby pokryli potreby konkurencieschopného trhu práce a pripraviť vzdelávajúce sa osoby, školiteľov a učiteľov s príslušnými znalosťami a zručnosťami na to, aby boli aktívnymi aktérmi zmeny pri spravodlivej transformácii na environmentálne udržateľné hospodárstva a spoločnosť pre všetkých; zdôrazňuje, že účinná odborná príprava závisí od dostupnosti učiteľov a školiteľov s aktuálnymi znalosťami udržateľného a zeleného hospodárstva, energetickej efektívnosti a zelených a digitálnych technológií; podčiarkuje, že ich úloha je kľúčová pri podpore správnych zručností a kompetencií pre mladšie aj staršie generácie pracovníkov a primeranej odbornej prípravy v oblasti rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností v prípade osôb zasiahnutých zelenou transformáciou; zdôrazňuje, že vzdelávanie a odborná príprava týchto učiteľov a školiteľov by preto mali byť prioritou každej stratégie reakcie v oblasti zručností na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;

19.zdôrazňuje, že priame verejné a súkromné investície do čistej infraštruktúry, projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a činností obehového hospodárstva sú nevyhnutné na oživenie miestnych hospodárstiev a prispievajú k vytváraniu kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje potrebu využiť regionálne výhody investovaním do odvetví, v ktorých sú už regióny silné alebo majú komparatívne výhody; domnieva sa, že základom zelených priemyselných klastrov môže byť regionálna špecializácia; zdôrazňuje, že podpora výskumu a inovácií a podnecovanie spolupráce medzi univerzitami a podnikmi môžu byť hnacím motorom nových udržateľných obchodných modelov;

20.zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov spravodlivej transformácie je potrebný súdržný a integrovaný súbor politík; žiada, aby opatrenia EÚ v oblasti klímy a priemyslu zohľadňovali ciele v oblasti začlenenia, sociálnej ochrany a zručností; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa európske a vnútroštátne finančné prostriedky využívali na uľahčenie zelenej a digitálnej transformácie, a to aj presadzovaním sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania; žiada, aby sa financovanie EÚ a štátna pomoc členských štátov zosúladili s európskou priemyselnou politikou s cieľom ponúknuť kvalitné pracovné miesta, presadzovať kolektívne vyjednávanie, dodržiavať pracovné práva a normy EÚ, zlepšiť konkurencieschopnosť európskych podnikov a zabezpečiť lepšie pracovné podmienky;

21.vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočné financovanie kvalitných programov odborného vzdelávania a prípravy ako dlhodobú investíciu do produktivity, rastu a konkurencieschopnosti pracovníkov a podnikov; vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie strategicky využívali existujúce nástroje Únie na realizáciu únie zručností, najmä záruky získania zručností; vyzýva členské štáty, aby zvýšili využívanie príjmov z vnútroštátnych systémov obchodovania s emisiami na odbornú prípravu pracovníkov a prerozdelenie pracovnej sily, najmä v prípade pracovníkov v regiónoch s vysokou uhlíkovou náročnosťou; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a vydala usmernenia k tomu, ako môžu verejno-súkromné partnerstvá medzi členskými štátmi a podnikmi financovať odbornú prípravu, rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov, najmä právo na odbornú prípravu jednotlivých pracovníkov;

22.pripomína význam uplatňovania hľadiska zdravotného postihnutia a prierezového prístupu zameraného na mladých a starších pracovníkov, pracovníkov s nízkou kvalifikáciou a pracovníčky vo všetkých politických opatreniach zameraných na dvojakú transformáciu, ako je poskytovanie primeraných úprav vo vzdelávaní a odbornej príprave;

23.pripomína úlohu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), pri poskytovaní podpory pracovníkom zasiahnutým zelenou a digitálnou transformáciu počas zostávajúcej časti programového obdobia, a nabáda členské štáty, aby s podporou Komisie tento fond plne využívali; víta cieľ navrhovanej revízie súčasného EGF iniciatívne podporovať pracovníkov, ktorým hrozí prepustenie, a urýchliť postup schvaľovania žiadostí; zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť, aby podniky, ktoré prechádzajú reštrukturalizáciou a chcú požiadať o podporu z fondu, v plnom rozsahu zapojili do konzultácií pracovníkov a ich zástupcov, a to aj pri navrhovaní individuálneho balíka opatrení; so znepokojením konštatuje, že v návrhu viacročného finančného rámca na roky 2028 – 2034 EGF už nie je zahrnutý; zdôrazňuje význam aktívnych opatrení na trhu práce a opatrení sociálnej ochrany pri opätovnom začleňovaní pracovníkov, ktorí prišli o zamestnanie, do trhu práce po veľkých reštrukturalizáciách; vyzýva Komisiu, aby v budúcom VFR zabezpečila pokračovanie osobitnej podpory pre pracovníkov, ktorým hrozí prepustenie alebo ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku veľkých reštrukturalizácií;

24.pripomína, že je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci; zdôrazňuje význam proaktívneho riešenia vyvíjajúcich sa rizík v oblasti BOZP pre pracovné úlohy, pracovné režimy a pracoviská, najmä environmentálnych a psychosociálnych rizík, v kontexte dvojakej transformácie; vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné preskúmanie súčasného strategického rámca v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a platného legislatívneho rámca BOZP s cieľom identifikovať pretrvávajúce nedostatky a zabezpečiť, že acquis EÚ bude aj naďalej spĺňať svoj účel, a prispieť k návrhu strategického rámca na obdobie po roku 2027;

25.zdôrazňuje, že transformácia a reštrukturalizácia na pracovisku počas dvojakej transformácie môže priniesť psychosociálne riziká, ako je stres, neistota a hrozba straty zamestnania; zdôrazňuje potrebu ochrany duševného zdravia a psychosociálnej pohody pracovníkov počas transformácie, a to aj prostredníctvom posudzovania rizík na pracovisku a podporných služieb; žiada, aby sa do plánov transformácie na úrovni podnikov začlenili programy na podporu duševného zdravia vrátane poradenstva, zvládania stresu a programov na zosúladenie pracovného a súkromného života;

26.zdôrazňuje, že je dôležité podporovať pracovníkov pri posilňovaní ich transformačných, základných a kognitívnych zručností, ako sú kreatívne a kritické myslenie, predvídanie, odolnosť, flexibilita a agilnosť, motivácia a sebauvedomenie, zvedavosť a celoživotné vzdelávanie, a to vzhľadom na význam schopnosti pracovníkov prispôsobiť sa narušeniam na pracoviskách, preukázať osobnú efektívnosť a vytvárať nové riešenia, ktoré si vyžaduje zelená a digitálna transformácia;

27.víta politický dokument strediska Cedefop o vytvorení európskej mapy kvalifikácií, ktorou sa posilní transparentnosť, porovnateľnosť a prenosnosť kvalifikácií v Európe; zdôrazňuje, že takáto mapa nesmie byť len akademickým pokusom a musí slúžiť ako praktický nástroj konkurencieschopnosti, relevantnosti trhu práce a mobility; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili pevné prepojenie európskeho kvalifikačného rámca s hospodárskymi potrebami, priemyselnou politikou a investíciami do zručností a aby dôkladne a systematicky zmapovali súčasné nedostatky v zručnostiach na regionálnej úrovni, ako aj predvídali budúci dopyt po zručnostiach zdôrazňuje, že takéto mapovanie by malo zahŕňať posúdenie vplyvu a viesť k odvetvovým a územným opatreniam, v ktorých by sa využil potenciál zelenej transformácie vo všetkých regiónoch;

28.zdôrazňuje, že silné záchranné sociálne siete a systémy sociálnej ochrany sú nevyhnutné na podporu pracovníkov a zabezpečenie sociálnej súdržnosti počas prechodných období; vyzýva členské štáty, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi a s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti modernizovali a posilnili svoje systémy sociálnej ochrany a základné verejné služby a zároveň zabezpečili ich dlhodobú udržateľnosť a nezvyšovali finančné zaťaženie MSP, s osobitným dôrazom na zdravotnú starostlivosť, dopravu, vzdelávanie, politiky v oblasti sociálneho začleňovania, podporu príjmu a cenovo dostupné bývanie, ako aj podporu neziskových poskytovateľov sociálnych služieb s cieľom zabezpečiť odolnosť voči otrasom vyplývajúcim z dvojakej transformácie, ktorá ovplyvňuje trh práce, a aby si zamestnanci zasiahnutí stratou zamestnania mohli v čo najväčšej možnej miere zachovať svoju životnú úroveň;

29.naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali odporúčanie Rady o sociálnej ochrane pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb; vyzýva Komisiu, aby monitorovala riziká a pokrok v týchto opatreniach prostredníctvom sociálneho prehľadu a rámca sociálnej konvergencie; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby ponuka verejných služieb zamestnanosti na vnútroštátnej úrovni zodpovedala meniacemu sa vývoju na trhu práce s cieľom zabezpečiť podporu a uľahčiť ľuďom zmenu zamestnania v dôsledku transformácie;

30.zdôrazňuje význam cielených politík na podporu ľudí najviac zasiahnutých dvojakou transformáciou, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v neistej situácii; zdôrazňuje, že je potrebná aktívna podpora a včasná intervencia, aby sa zabránilo tomu, že ľudia v neistej situácii zostanú dlhodobo nezamestnaní alebo sa nechajú odradiť od hľadania zamestnania; vyzýva členské štáty, aby výrazne zvýšili aktívnu podporu kvalitnej zamestnanosti, najmä podporou prístupu ku kvalitnému zamestnaniu a jeho zachovania, podporou podnikania a podnecovaním vytvárania kvalitných pracovných miest; zdôrazňuje úlohu programov pracovnej integrácie, cieleného verejného obstarávania a verejných prác na miestnej úrovni pri vytváraní prechodných pracovných miest; zdôrazňuje, že je potrebné budovať kapacity miestnych a regionálnych samospráv s cieľom úspešne mobilizovať investície, zapojiť cieľové skupiny do rozvoja a poskytovania systémov sociálnej podpory a merať distribučné účinky;

31.zdôrazňuje potrebu podporovať režimy skráteného pracovného času a význam cielenej podpory pre pracovníkov zasiahnutých transformáciou, a to na základe pozitívnych skúseností s nástrojom SURE; vyzýva Komisiu, aby navrhla posilnený nástroj SURE zameraný na zelenú a digitálnu transformáciu, keďže podpora takýchto dočasných opatrení na ochranu zamestnanosti v čase krízy môže stabilizovať verejné výdavky určené na politiky zamestnanosti a opatrenia spravodlivej transformácie, ktoré majú zmierniť bezprostredné vplyvy nevyhnutnej transformácie hospodárstva EÚ na zamestnanosť v súlade s cieľmi spravodlivej transformácie;

32.zdôrazňuje, že vplyv na zamestnanosť sa bude líšiť v závislosti od regiónov a obyvateľstva; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zapojiť miestnych občanov a zainteresované strany vrátane príslušných organizácií občianskej spoločnosti a posilniť ich postavenie, aby boli aktívnymi aktérmi transformácie; zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy by mali byť priamo zapojené do navrhovania, výberu a monitorovania projektov, aby sa zabezpečilo, že financovanie bude riešiť osobitné miestne potreby a podporovať diverzifikáciu regionálnych hospodárstiev; zdôrazňuje, že verejné orgány sa musia zapojiť do strategických konzultácií a spolupráce so sociálnymi partnermi počas riadenia transformácie; zdôrazňuje, že zmysluplnú účasť možno zabezpečiť prostredníctvom konzultácií v počiatočnej fáze a jasných mandátov a hlasovacích práv pre sociálnych partnerov, MSP, občiansku spoločnosť, sociálne hospodárstvo a mládež v regionálnych koordinačných orgánoch;

33.zdôrazňuje, že kolektívne vyjednávanie má zásadný význam pre spravodlivé mzdy, sociálnu spravodlivosť a demokraciu na pracovisku, ale stále je rozšírené nerovnomerne; pripomína povinnosť členských štátov, v ktorých je pokrytie kolektívnym vyjednávaním pod úrovňou 80 %, vypracovať národné plány s jasným časovým harmonogramom a konkrétnymi opatreniami na zvýšenie tohto pokrytia; vyzýva Komisiu, aby poskytla členským štátom usmernenia a podporu pri posilňovaní systémov vyjednávania, najmä na odvetvovej úrovni a s plným zapojením sociálnych partnerov; zdôrazňuje, že vlády by mali podporovať budovanie kapacít sociálnych partnerov, najmä na regionálnej úrovni, v rámci vykonávania odporúčania Rady o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo, aby sa nadviazal štruktúrovaný sociálny dialóg a uskutočnilo kolektívne vyjednávanie o plánoch transformácie na úrovni podnikov;

34.domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu by sa mali pokryť z existujúcich vyčlenených rozpočtových prostriedkov;

35.poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie a sprievodné odporúčania Komisii a Rade.